Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Sas/9/2024 0924100815 27. 08. 2025 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100815.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E. C. F., právne zastúpený: HALADA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2024 a Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2024 a v r a c i a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 13. mája 2024 o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. V odôvodnení prvostupňový orgán poukázal na § 67 ods. 1, 2 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), ktorý upravuje podmienky vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a uviedol, že žalobca k 13. máju 2024 na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok získal 14 298 odpracovaných dní, t.j. 39 odpracovaných rokov a 63 dní, teda nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov. Z tohto dôvodu bola žalobcova žiadosť o predčasný starobný dôchodok zamietnutá. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. júla 2024, v ktorom navrhol, aby prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené a jeho žiadosti o predčasný starobný dôchodok bolo vyhovené, alebo aby sa rozhodnutie zrušilo a vec sa vrátila na opätovné prejednanie. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový orgán pri rozhodovaní o žiadosti nezapočítal do obdobia dôchodkového poistenia a odpracovaných rokov obdobie od 01. septembra 1983 do 31. augusta 1984 t.j. obdobie štúdia na Strednom odbornom učilišti v E., okres D., počas ktorého bol žalobca ako učeň v učebnom pomere na základe učebnej zmluvy podľa zákona č. 89/1958 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere. Žalobca v odvolaní zároveň poukázal na list Sociálnej poisťovne zo dňa 19. marca 2024, v ktorom žalovaná konštatovala, že podľa dostupných informácií evidovaných
v Sociálnej poisťovni žalobca spĺňa podmienku 40 odpracovaných rokov a súčasne žalobcu informovala o predpokladanej sume predčasného starobného dôchodku. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení uviedol, že ku dňu, od ktorého žalobca žiadal priznať predčasný starobný dôchodok t.j. k 13. máju 2024, žalobca získal 14 298 odpracovaných dní, čo je 39 odpracovaných rokov a 63 dní a teda nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov potrebných na splnenie jednej z podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 zákona o sociálnom poistení. Generálny riaditeľ žalovanej k námietke vznesenej zo strany žalobcu uviedol, že dobu štúdia na strednom odbornom učilišti od 01. septembra 1983 do 31. augusta 1984 nie je možné zhodnotiť pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok. Zároveň poukázal na to, že v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl (ďalej aj „zákon č. 63/1978 Zb.“) účinného od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984, povinná školská dochádzka pre žiakov základnej deväťročnej školy trvá deväť rokov a pre žiakov základnej (osemročnej) školy trvá desať rokov, ak zákon neustanovuje inak. Žiaci základnej deväťročnej školy, ktorí boli po získaní základného vzdelania vo ôsmom ročníku tejto školy prijatí do prvého ročníka strednej školy, podľa § 34 ods. 6 zákona č. 63/1978 Zb. splnili povinnú školskú dochádzku skončením prvého ročníka strednej školy. Štúdium sa započítava v rozsahu, v akom trvalo po skončení povinnej školskej dochádzky, a to od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec ukončil povinnú školskú dochádzku. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že základnú školu žalobca ukončil vo ôsmom ročníku školského roka 1982/1983, čo žalobca doložil v žiadosti o predčasný starobný dôchodok triednym výkazom z ôsmeho ročníka základnej školy. Deviaty rok povinnej školskej dochádzky žalobca začal plniť v 1. ročníku Stredného odborného učilišťa v Dobšinej v školskom roku 1983/1984, ktorú ukončil k 31. augustu 1984. Generálny riaditeľ ďalej uviedol, že dobu učebného pomeru od 1. septembra 1983 do 31. augusta 1984 je možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia až po ukončení povinnej školskej dochádzky. Generálny riaditeľ vo svojom rozhodnutí v závere konštatoval, že Sociálna poisťovňa v rámci informačno-poradenskej činnosti poskytuje aj určenie predbežnej sumy dôchodku pred spísaním žiadosti o dôchodok, avšak údaje z individuálneho účtu poistenca a predbežný výpočet sumy predčasného starobného dôchodku majú výlučne informatívny charakter a nie sú podkladom na vydanie rozhodnutia o dôchodkovej dávke. II. Konanie pred správnym súdom 4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 22. novembra 2024, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa nezapočítania obdobia učebného pomeru do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu. 5. Žalobca v žalobe uviedol, že obdobie učebného pomeru malo byť v plnom rozsahu započítané do obdobia odpracovaných rokov žalobcu. Žalobca zároveň poukázal na to, že učebný pomer, ktorý vznikol na základe učebnej zmluvy nie je obdobím štúdia v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“), ale považuje sa za jeden z druhov pracovnoprávnych vzťahov, obdobie ktorého sa započítava do odpracovaných rokov nezávisle od skončenia povinnej školskej dochádzky. 6. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal. 7. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 15. januára 2025, v ktorom zopakovala skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a nové skutočnosti neuviedla. 8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 11. februára 2025. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na svoju doterajšiu argumentáciu a dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za nezákonné.
9. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 10. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom k 13. máju 2024), rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 11. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom k 13. máju 2024), poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56) 12. Podľa § 67 ods. 9 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom k 13. máju 2024), na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem a) obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, b) doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia. 13. Podľa § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 14. Podľa § 10 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom od 1. januára 1976 do 31. augusta 1984), kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby: od vzniku československého štátu a) doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti, po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere [§ 3 písm. c)] b) doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov; c) doba výluk, stávok a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí pred 9. májom 1945; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia príslušného národného výboru; d) doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. 15. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), základná škola pripravuje žiakov na štúdium na všetkých druhoch stredných škôl, na ktorých všetka mládež pokračuje v povinnej školskej dochádzke a dosahuje stredné vzdelanie. 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), základná škola má osem ročníkov; tvorí ju prvý stupeň s prvým až štvrtým ročníkom a druhý stupeň s piatym až ôsmym ročníkom. Na prvom stupni si žiaci osvojujú základné vedomosti a zručnosti, získavajú základné poznatky o prírode a spoločnosti, základné pracovné návyky a návyky kolektívneho správania. Druhý stupeň obsahove nadväzuje na prvý stupeň a rozvíja výchovný a vzdelávací základ, ktorí žiaci získali na prvom stupni. 17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), základná deväťročná škola poskytuje základné všeobecné a polytechnické vzdelanie, prípravu na spoločensky prospešnú prácu a na ďalšie vzdelávanie, výchovu k vedeckému svetovému názoru, rozumovú výchovu, morálnu a politickú, estetickú, telesnú, brannú výchovu a pracovnú výchovu.
18. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), do stredných odborných učilíšť, na gymnáziá, na stredné odborné školy, na konzervatóriá a na odborné školy sa prijímajú žiaci, ktorí úspešne skončili deviaty ročník základnej deväťročnej školy, a aj žiaci, ktorí úspešne skončili ôsmy ročník základnej deväťročnej školy. 19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), stredné odborné učilište poskytuje stredné vzdelanie v trojročnom alebo dvojročnom štúdiu, v ktorom pripravuje na výkon robotníckych povolaní zodpovedajúcich zvolenému odboru. 20. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), na štvorročné, trojročné i dvojročné štúdium na strednom odbornom učilišti sa môžu prijímať žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej školy iba na odbory určené ministerstvami školstva republík po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi. 21. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), žiaci uvedení v odseku 1 uzavierajú učebnú zmluvu s organizáciou, pre ktorú sa pripravujú na výkon robotníckeho povolania, od začiatku kalendárneho roka, v ktorom skončia prvý ročník štúdia, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení povinnej školskej dochádzky. Organizácia môže odmietnuť uzavretie učebnej zmluvy len pre nespôsobilosť žiaka na výchovu vo zvolenom učebnom odbore. O tom, či je žiak spôsobilý na výchovu vo zvolenom odbore, rozhodne na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného zástupcu národný výbor. 22. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorí budú na odbory podľa odseku 1 prijatí po skončení deviateho ročníka základnej deväťročnej školy, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru pre týchto žiakov určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení prvého ročníka štúdia. 23. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), na žiakov uvedených v odsekoch 1 a 3 sa v prvom ročníku štúdia vzťahujú predpisy platné pre žiakov ostatných stredných škôl; pri praktickej výučbe sú títo žiaci povinní plniť aj povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli oboznámení. Na žiakov, ktorí uzavreli učebnú zmluvu, sa po dni určenom za deň nástupu do učebného pomeru vzťahujú predpisy o učebnom pomere. Prvý ročník štúdia sa im započítava do učebnej doby. 24. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), povinná školská dochádzka pre žiakov základnej školy trvá desať rokov. Povinná školská dochádzka pre žiakov základnej deväťročnej školy trvá deväť rokov. 25. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 63/1978 Zb. (v znení účinnom od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1984), žiaci základnej deväťročnej školy, ktorí boli po získaní základného vzdelania v ôsmom ročníku tejto školy prijatí do prvého ročníka strednej školy, splnia povinnú školskú dochádzku skončením prvého ročníka strednej školy. Žiaci ôsmeho ročníka základnej deväťročnej školy, ktorí do prvého ročníka strednej školy nenastúpili, hoci boli doňho prijatí, skončia povinnú školskú dochádzku v základnej deväťročnej škole. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovanej postupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 27. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 27. augusta 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 19. augusta 2025).
28. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 29. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania, sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti: - žalobca navštevoval Základnú deväťročnú školu, E. C. F., pričom 8. ročník absolvoval v školskom roku 1982/1983, - žalobca navštevoval 1. ročník na Strednom odbornom učilišti v E. od 01. septembra 1983 do 31. augusta 1984, - žalobca požiadal dňa 13. mája 2024 o predčasný starobný dôchodok, - ku dňu, od ktorého žalobca žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, t.j. k 13. máju 2024, žalobca získal 14 298 odpracovaných dní, čo je 39 odpracovaných rokov a 63 dní. 30. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím žalovanej vo veci žiadosti žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku a právne posúdenie otázky, či žalobca splnil podmienky pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že do obdobia dôchodkového poistenia mu nebola započítaná doba štúdia v 1. ročníku na Strednom odbornom učilišti v E. od 01. septembra 1983 do 31. augusta 1984, pričom podľa názoru žalobcu uvedené malo byť posúdené ako učebný pomer. 31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj pre nezrozumiteľnosť. Nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí žalovanej podľa názoru správneho súdu spočíva v tom, že žalovaná nedostatočne rozlíšila, či v prípade žalobcu sa pre posúdenie nároku na predčasný dôchodok posudzuje obdobie štúdia alebo učebného pomeru a následne aj vo svetle tu súdenej veci vysvetlila posúdenie splnenia podmienok na (ne)priznanie predčasného starobného dôchodku v prípade štúdia a v prípade (žalobcom namietaného) učebného pomeru. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia pritom žalovaná na jednej strane poukazuje na zákonné ustanovenia týkajúce sa štúdia, avšak následne bez akéhokoľvek predchádzajúceho súvisu s učebným pomerom uzatvára, že „Vzhľadom na uvedené, dobu učebného pomeru od 1. septembra 1983 do 31. augusta 1984 nie je možné na nárok na predčasný starobný dôchodok hodnotiť. Dobu učebného pomeru je možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia po ukončení povinnej školskej dochádzky, preto Vám doba učebného pomeru bola zhodnotená od 1. septembra 1984, t. j. po ukončení prvého ročníka na strednom odbornom učilišti.“ Uvedené odôvodnenie pritom nijako nereflektuje právnu úpravu vyplývajúcu z § 20 zákona č. 63/1978 Zb. 32. V zmysle § 10 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom od 1. januára 1976 do 31. augusta 1984), kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou okrem iného doba zamestnania v učebnom pomere (písm. a) citovaného ustanovenia) alebo doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (písm. d) citovaného ustanovenia). 33. Ako vyplýva z § 10 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom od 1. januára 1976 do 31. augusta 1984), doba štúdia sa pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok započíta v prípade, ak išlo o štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky. Zároveň, v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 63/1978 Zb. žiaci, ktorí nastúpili na stredné odborné učilište po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej školy, uzavierajú učebnú zmluvu s organizáciou, pre ktorú sa pripravujú na výkon robotníckeho povolania, od začiatku kalendárneho roka, v ktorom skončia prvý ročník štúdia, pričom sa
za deň nástupu do učebného pomeru určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení povinnej školskej dochádzky. 34. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 35. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, pričom tú rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti, z odôvodnenia musí plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktoré orgán verejnej správy viedol pri hodnotení dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi na strane druhej. Zároveň následne jasným a zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím odôvodnením dáva odpovede na tie skutkové závery, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce pri zachovaní primeranej miery logiky zrozumiteľnej nielen pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil. 36. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude vydať rozhodnutie, ktoré dôsledne a presvedčivo odôvodní a to aj s prihliadnutím na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku. 37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).