Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Sas/7/2024 0924100608 25. 06. 2025 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100608.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová – advokátka, so sídlom Leškova 3A, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júla 2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - ústredie XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júla 2024 a Sociálnej poisťovne - ústredie D. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2024 a v r a c i a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) postupujúc podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 20. februára 2024 o starobný dôchodok od 21. augusta 2023 z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 17. júna 2024, v ktorom uviedol, že bol poistencom Sociálnej poisťovne do 31. decembra 2003, t. j. viac ako 15 rokov. Pokiaľ žalovaná uviedla, že bol poistencom iba 13 rokov a 351 dní, avšak napriek uvedenému nesplnil podmienku potrebného počtu rokov na vznik nároku na starobný dôchodok, považuje za nespravodlivé skutočnosť, že uvedené obdobie tým pádom nebolo nijako započítané. Z uvedeného dôvodu žiadal o prehodnotenie jeho žiadosti. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júla 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení uviedol, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 17. aprílu 2024 by žalobca získal 5 096 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. iba 13 rokov a 351 dní. Z uvedeného vyplýva, že k dátumu dovŕšenia dôchodkového veku by žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Dňa 14. marca 2017 bol žalobcovi od 01. januára 2017 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. októbra 1985 do 30. septembra 1986 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 15. augusta 1991 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2016 v III. pracovnej kategórii. Následne vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nebola žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru, nakoľko tieto boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok a preto sa nepovažujú za obdobie dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že uvedený záver vyplýva zo všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň doplnil, že za súčasného právneho stavu, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy sa prihliada na získanú dobu služby, ktorá bola zhodnotená na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak bola získaná v požadovanom rozsahu v I. a II. kategórii funkcií, t. j. najmenej v rozsahu 20 rokov, resp. 15 rokov, ak doba služby takto zaradená trvala do 31. decembra 1999. Podľa evidenčného materiálu dobu výkonu základnej vojenskej služby od 01. októbra 1985 do 30. septembra 1986 v I. kategórii funkcií, a doba služobného pomeru od 15. augusta 1991 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií, nie je možné hodnotiť na účely sumy starobného dôchodku, keďže žalobca získal v I. kategórii funkcií iba 9 rokov a 141 dní. Z tohto dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku a nie je možné na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok hodnotiť obdobie výkonu základnej vojenskej služby a služobného pomeru. II. Konanie pred správnym súdom 4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 06. septembra 2024, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že mu nebola zhodnotená doba, ktorú dosiahol v osobitnom systéme dôchodkového poistenia ako príslušník Hasičského a záchranného zboru. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozsudky sp. zn. 9So/138/2011, sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/21/2015 a sp. zn. 9So 74/2014, ako aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 36/95, III. ÚS 192/06 a III. ÚS 341/07. 5. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný mal vo veci žalobcu pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru a cit. zákonmi a na vznik nároku na starobný dôchodok zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu trvania služobného pomeru. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že do 31. decembra 2007 sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, kam bolo odvádzané aj poistné, avšak toto nebolo po prijatí zákona č. 519/2007 Z.z. prevedené na osobitný účet Ministerstva Slovenskej republiky. 6. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal. 7. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 04. decembra 2024, v ktorom zotrvala na záveroch vyslovených v napadnutom rozhodnutí a nové skutočnosti neuviedla. Zároveň žiadala správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej replikou nevyjadril. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 10. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej
len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55). 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 12. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 13. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“), občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 16. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 17. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení - ďalej aj „SSP“), vyhlásil dňa 25. júna 2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 12. júna 2025), ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 20. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti: - žalobca požiadal dňa 20. februára 2024 o starobný dôchodok od 21. augusta 2023, - ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 17. aprílu 2024, žalobca získal 5 096 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 13 rokov a 351 dní, - od 01. januára 2017 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, - na nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. októbra 1985 do 30. septembra 1986 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 15. augusta 1991 do 31. decembra 1999 I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2016 v III. pracovnej kategórii t.j. 26 rokov a 129 dní, - žalobca získal v I. kategórii funkcií 9 rokov a 141 dní. 21. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobcovi ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t.j. ku dňu 17. apríla 2024 nevznikol nárok na starobný dôchodok, pretože nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia 15 rokov (§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), preto bola žiadosť žalobcu zamietnutá, keďže logicky uvedenú podmienku žalobca nespĺňal ani ku dňu, ku ktorému o starobný dôchodok žiadal, t.j. k 21. augustu 2023. Žalobca bol dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 13 rokov a 351 dní, zároveň získal dobu služby 26 rokov a 129 dní, avšak táto mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, čo podľa názoru orgánov verejnej správy vychádzajúc s ustanovení § 60 ods. 2 a 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vylučuje započítanie tejto doby na dôchodkové poistenie. Zároveň orgány verejnej správy dospeli k záveru, že žalobca nezískal ani dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku v zmysle § 21 ods. 1 alebo 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, preto sa na neho nevzťahujú ani nároky vyplývajúce z ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení. 22. Predmetom prieskumu správneho súdu v tomto konaní bolo právne posúdenie otázky, či žalobca splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení. Správny súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či je možné dobu služby, ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, započítať na obdobie dôchodkového poistenia rozhodné pre vznik a výšku starobného dôchodku. 23. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožnil so záverom žalovanej vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí a následne potvrdenom napadnutým rozhodnutím, že doba služby, ktorá bola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a preto ju pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno, pričom len vo všeobecnosti žalovaná poukazovala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
24. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 2009 sp. zn. 9 So 214/2008 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, pod č. 55 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po stanovení výšky starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby dôchodkového poistenia podľa predchádzajúcej vety možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 25. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2013 (R 83/2013) (uvádzané žalobcom v žalobe) vyplýva právny názor o nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a za účelom určenia jeho výšky. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.“ 26. Obdobne správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012 (na ktoré taktiež poukazoval aj žalobca), v zmysle ktorého: „Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným
postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“ 27. Rozhodovacia prax posudzovania vzťahu výsluhového a starobného dôchodku bola zároveň jednoznačne zjednotená rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05. júna 2024, ktorý v bode 30 uvádza: „30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“ 28. Pokiaľ ide o aplikáciu postupu podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, správny súd považuje názor žalovanej, že žalobca nesplnil podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 21 ods. 1 ods. 2 resp. § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení na vznik nároku na znížený dôchodkový vek za správny, nemôže však súhlasiť so záverom žalovanej, že splnenie podmienky pre vznik nároku na znížený dôchodkový vek podľa ustanovení § 21 ods. 1 resp. § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení je predpokladom pre to, aby bolo možné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a postupovať v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 29. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30.októbra 2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 30. Nakoľko vyššie uvedené právne závery vyplývajú aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, jedná sa o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v predmetnej oblasti, preto správny súd z dôvodov vyššie uvedených vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 31. Orgány verejnej správy sú viazané právnym názorom správneho súdu a s dôrazom na citovanú judikatúru bude povinnosťou žalovanej opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku v kontexte všetkých skutočností vyplývajúcich z administratívneho konania. V prípade, ak žalovaná dospeje k záveru, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia vznikol, následne by mala stanoviť výšku starobného dôchodku a to postupom, keď najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by poistencovi - žalobcovi patrila vtedy, ak by
všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a takto stanovenú výšku starobného dôchodku krátiť pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku (v tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/1/2021 zo dňa 27. júna 2022). 32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).