Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 15Sas/7/2024 0924100557 30. 09. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100557.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Peter Majerník, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/ SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7881 z 20.06.2024, vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7881 z 20.06.2024 (v znení opravy chyby v písaní č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7881-1 z 23.10.2024), ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2024/148905-4 z 23.02.2024, a vec vracia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 20.08.2024 sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7881 z cit. „20.05.2024“ (v zmysle opravy chyby v písaní vykonanej samotným žalovaným pod č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7881-1 z 23.10.2024, má byť správny dátum rozhodnutia „20.06.2024“), ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej len „Úrad“) č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/148905-4 z 23.02.2024, vo veci nepriznania žalobcovi ako osobe s ŤZP peňažného príspevku na úpravu bytu (kúpeľne), aby tieto rozhodnutia boli zrušené, vec vrátená Úradu na ďalšie konanie a žalobcovi aby bola priznaná náhrada trov konania.
Administratívne konanie 2. Podľa žalovaným predloženého administratívneho spisu, žalobca na predpísanom tlačive požiadal žiadosťou doručenou Úradu 15.12.2023 o poskytnutie mu peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a to mimo iné aj v podobe príspevku na úpravu bytu, konkrétne na úpravu kúpeľne (na výmenu vane za sprchovací kút). Žiadosťou z 20.12.2023 Úrad požiadal referát posudkových činností o vydanie komplexného posudku na osobu žalobcu, za účelom posúdenia žiadosti o kompenzačný príspevok na úpravu bytu.
Podľa komplexného posudku č. KE0/RPČ/SOC/2024/149475-10 z 21.02.2024 miera funkčnej poruchy žalobcu podľa prílohy č. 3 (VIII.A.3.c) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) je 50%, preto sa žalobca podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z ktorého žalobcovi vyplývajú nasledujúce sociálne dôsledky: - v oblasti mobility a orientácie – v dôsledku zníženej pohybovej schopnosti a zníženej orientačnej schopnosti je žalobca odkázaný na sprievodcu a na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože podľa zdravotnej dokumentácii, nie je schopný premiestňovať sa hromadnou dopravou (nastupovať a vystupovať z vozidla hromadnej verejnej dopravy a udržať sa v ňom počas jazdy), ktoré dôsledky možno kompenzovať kúpou osobného motorového vozidla, z ktorého dôvodu bolo odporúčané kompenzovať uvedené dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia priznaním príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky keďže spĺňa zákonné podmienky na jeho priznanie podľa § 34 zákona č. 447/2008 Z.z., pretože preukázateľne navštevuje školu a vozidlo bude využívať min. 2x v týždni na účel prepravy do školy a späť; - v oblasti komunikácie - neboli zistené sociálne dôsledky u žalobcu, preto kompenzácia sa nenavrhuje; - v oblasti zvýšených výdavkov - neboli u žalobcu zistené sociálne dôsledky okrem potreby kompenzovať zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla, z ktorého dôvodu bolo odporúčané kompenzovať uvedené dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia priznaním príspevku na zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla; - v oblasti sebaobsluhy - u žalobcu bola indikovaná obmedzená schopnosť sebaobsluhy s tým, že tieto úkony žalobca zvláda. Podľa prílohy č. 3 k zákonu 448/2008 Z.z. o sociálnych službách dosiahol žalobca 90 bodov, t.j. spĺňa II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, avšak nespĺňa podmienky osoby odkázanej na opatrovanie, preto sa peňažný príspevok na opatrovanie nenavrhuje. U žalobcu nebolo odporúčané priznať mu peňažný príspevok na úpravu bytu v zmysle § 37 zákona č. 447/2008 Z.z., pretože na základe zdravotnej dokumentácie nie je na túto úpravu odkázaný keďže je schopný prekonávať bežné bariéry v byte. 3. Rozhodnutím č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/148905-4 z 23.02.2024 Úrad ako prvostupňový správny orgán, podľa § 37 ods. 1 zákona čo. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu a rozhodol o nepriznaní mu peňažného príspevku na úpravu bytu. Úrad svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na komplexný posudok č. KE0/RPČ/SOC/2024/149475-10 z 21.02.2024 (v nadväznosti na lekársky posudok z 18.01.2024), ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie a konštatovaním, že žalobca nie je odkázaný na úpravu bytu, preto mu nebola navrhnutá kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na úpravu bytu, z ktorého dôvodu Úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 4. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu Úradu odôvodnil poukazom na jeho nedostatočné odôvodnenie a na procesné pochybenia Úradu. Konkretizoval, že postupom Úradu došlo k porušeniu prvej vety § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., keďže správny orgán mu nedoručil lekársky posudok na ktorý komplexný posudok iba poukazuje, takže žalobca sa nedozvedel na podklade akých zistení dospel Úrad k záverom uvedeným v komplexnom posudku, ktorého závery v tom dôsledku považuje žalobca za zjavne neodôvodnené. V ďalšom žalobca poukázal, že rozhodnutie Úradu neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), preto je zmätočné a pre neodôvodnenosť je nepreskúmateľným, v ktorom dôsledku bolo žalobcovi odňaté právo voči tomuto rozhodnutiu sa brániť primeraným odôvodnením. Záverom žalobca vyjadril nesúhlas so závermi komplexného posudku, ak ten skutočne prebral závery lekárskeho posudku, čo však bez jeho doručenia žalobcovi nie je možné zistiť s tým, že žiada o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu a opätovné spracovanie komplexného posudku, pretože vypracovaný komplexný posudok žiadnym spôsobom nevyhodnotil potrebu úpravy bytu konkrétne kúpeľne s poukazom, že žalobca je dospelou osobou vo veku 19 rokov a vzhľadom na jeho zníženú pohybovú schopnosť, čo konštatuje aj komplexný posudok, nie je schopný samostatne zabezpečovať proces osobnej hygieny s tým, že najväčšie problémy mu robí práve každodenné vstupovanie do vane, pričom prekonávanie tejto prekážky je pre žalobcu náročné a môže viesť k vzniku úrazu. Z uvedeného dôvodu svoju požiadavku na priznanie mu príspevku na úpravu bytu ako kompenzáciu jeho ťažkého zdravotného postihnutia, považuje žalobca za odôvodnenú.
5. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7881 z 20.06.2024 (v znení opravy chyby v písaní č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7881-1 z 23.10.2024), odvolanie žalobcu zamietol a ním napadnuté rozhodnutie Úradu v celom rozsahu potvrdil. Úvodom žalovaný vo svojom rozhodnutí zrekapituloval už Úradom konštatovaný skutkový a právny stav s tým, že podľa komplexného posudku z 21.02.2024 (v nadväznosti na lekársky posudok zo dňa 18.01.2024), je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovania 50 % miery funkčnej poruchy, v ktorom v dôsledku je odkázaný na sprievodcu s tým, že termín opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu bol stanovený na január 2029. Uviedol, že komplexným posudkom nebolo navrhnuté kompenzovať žalobcovi dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na úpravu bytu, pretože podľa lekárskeho posudku nespĺňa kritériá na kompenzáciu, keďže je schopný prekonávať bežné bariéry byte. Žalovaný poukázal, že 23.04.2024 pracovníčka žalovaného vykonala sociálnu posudkovú činnosť žalobcu v jeho prítomnosti a v prítomnosti jeho matky, pričom bolo zistené, že žalobca sa pohybuje bez ortopedickej pomôcky, postaví sa, posadí sa, po schodoch prejde, pridržiava sa, má zníženú orientačnú schopnosť v neznámom prostredí; má oslabenú ľavú stranu tela, nohy sa mu niekedy podlamujú, zvykne sa zakopávať, boli ho hlava, chrbtica, ľavá ruka, máva epileptické záchvaty niekoľko krát v mesiaci, do ľavej ruky dostáva kŕče a máva ju stuhnutú a zvykne sa mu triasť a niekedy mu tŕpne; nezdvihne ruky úplne; máva závraty a stavy nevoľnosti; nemá stabilitu, je slabý, unavený, slabo vidí, nosí okuliare; sluch je primeraný veku, komunikovať dokáže. Následne posudkový lekár žalovaného vykonal lekársku posudkovú činnosť žalobcu v lekárskom posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2024/8214 z 03.06.2024, na základe ktorého bol vydaný žalovaným nový komplexný posudok č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/2024/8214 z 10.06.2024, ktorým oproti prvému komplexnému posudku z 21.02.2024 bolo spresnené, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - stavy po operácii srdca (náhrady srdcových chlopní, operácie srdcových chýb, stavy po resekcii aneuryzmy srdcovej komory, stavy po revaskularizačných výkonoch na vencových tepnách) pri závažnom znížení výkonu; lieči sa aj pre centrálne neurogénne poruchy (poškodenie pyramídovej dráhy mozgu a miechy) – hemiparézu pri tomto ochorení miery funkčnej poruchy dosahuje 50 % (hodnotené podľa časti V.1.f/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu); záchvatové poruchy - epilepsia (závažnosť postihnutia podľa frekvencie záchvatov a prítomnosti straty vedomia) - ľahká porucha - sporadické GM, alebo PM s pauzami mesiacov dosahuje miery funkčnej poruchy cit. „20 %“ (v komplexnom posudku žalovaného, ktorý bol podkladom pre toto rozhodnutie je uvedených „30%“, pozn. správneho súdu) (hodnotené podľa časti V.6.A.a/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu). Žalovaný uzavrel, že žalobca v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu s tým, že na vypracovanie lekárskeho posudku boli zohľadnené všetky lekárske správy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii Úradu. Žalovaný zdôraznil, že posúdenie žalobcu na jednotlivé druhy odkázanosti bolo vo výlučnej kompetencii posudkového lekára, ktorý vo svojom lekárskom posudku uviedol, že žalobca je liečený pre stav po operáciách srdca pre vrodené vývojové vady pred 17-timi rokmi, pre stav po cievnej mozgovej príhode vzniknutej po operácii pred 17-timi rokmi a pre sporadickú epilepsiu bez záchvatov; nie je odkázaný na úpravu bytu, pretože je schopný prekonať bežné prekážky a bariéry v domácom prostredí s pomocou pomôcok hradených zo systému verejného zdravotného poistenia; nemá znevýhodnenie v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám, nemá posudkovo závažné ochorenie váhonosných kĺbov. Z uvedených dôvodov ani v rámci kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu v oblasti mobility a orientácie nebolo navrhnuté kompenzovať žalobcovi príspevkom na úpravu bytu. Záverom žalovaný uzavrel, že keďže podľa komplexného posudku žalovaného, žalobca nie je odkázaný na úpravu bytu, žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Súčasne v výslovnosti s odvolacou námietkou žalobcu, že mu nebol doručený lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexného posudku, žalovaný uviedol, že závery z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného boli prenesené do komplexného posudku žalovaného, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, preto sa lekársky posudok nedoručuje. Žalovaný konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia napadnutého odvolaním žalobcu. 6. V komplexnom posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/2024/8214 z 10.06.2024, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného, je mimo iné tiež uvedené, že podľa posudkového lekára žalovaného, žalobca potrebuje pomoc inej fyzickej osoby aj pri niektorých úkonoch osobnej hygieny s tým, že žalobca cit. „... holí sa a sprchuje sa s pomocou...“.
Konanie pred správnym súdom 7. Žalobca svoju žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odôvodnil v prvom rade nesúhlasom so závermi komplexného posudku z dôvodu, že podľa žalobcu posudkový lekár žalovaného posúdil jeho odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach neobjektívne a v rozpore so skutočným stavom a jeho odkázanosť nebola dostatočne zisťovaná s tým, že žalobca má za to, že stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. je V. V ďalšom, v súvislosti s nepriznaním mu príspevku na úpravu bytu, ako kompenzácie ŤZP žalobca poukázal, že v komplexnom posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného je uvedené, že žalobca je schopný prekonávať bežné prekážky a bariéry v domácom prostredí s pomocou pomôcok získaných zo systému verejného zdravotného poistenia, pričom žalobca žiadal o poskytnutie mu tohto príspevku na úpravu kúpeľne (výmena vane za sprchovací kút), pretože nie je schopný sám vojsť do vane, v ktorej súvislosti žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, aké pomôcky získané zo systému verejného zdravotného poistenia by mu v tomto prípade mali pomôcť. Žalobca tiež zopakoval ako žalobnú námietku už svoju odvolaciu námietku o tom, že rozhodnutie žalovaný opiera o komplexný posudok, ktorý zas vychádza z lekárskeho posudku, ktorý však žalobcovi nebol doručený a tak sa žalobca nedozvie na podklade akých zistení dospel žalovaný k svojim záverom uvedeným v komplexnom posudku, z ktorého dôvodu je tak oň sa opierajúce rozhodnutie žalovaného neodôvodnené a pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľné. Žalobca tiež upriamil pozornosť na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje zákonné náležitosti a preto je zmätočné a neodôvodnené, čím mu bolo odňaté právo voči tomuto rozhodnutiu sa brániť primeraným odôvodnením. Žalobca považuje za neobjektívne, ak orgán, ktorý rozhoduje o priznaní príspevku, súčasne sám vypracoval posudok na podklade ktorého tento príspevok priznáva. Podľa žalobcu komplexný posudok žiadnym spôsobom nevyhodnotil potrebu úpravy bytu, konkrétne kúpeľne formou nahradenia vane za sprchový kút s dodatkom, že žalobca je dospelá osoba vo veku 19 rokov a vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie a zníženú pohybovú schopnosť, nie je schopný samostatne zabezpečovať proces osobnej hygieny s čím mu pomáha jeho mama, pričom najväčší problém mu spôsobuje práve vstup do vane, čo je pre žalobcu nesmierne náročné a môže viesť k úrazu. Z uvedených dôvodov žalobca považuje svoju požiadavku na priznanie mu príspevku na úpravu bytu, konkrétne kúpeľne, za dôvodnú. Žalobca žiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, t.j. na jej posúdenie sa vyžaduje vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. V reakcii na a žalobnú námietku o nedoručení žalobcovi lekárskeho posudku, žalovaný podotkol, že v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku, mal žalobca ako účastník konania a aj jeho právny zástupca právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie, prípadne dostať informáciu zo spisov, v ktorom dôsledku žalovaný uvedenú námietku považuje za bezpredmetnú, pretože žalobca mal možnosť kedykoľvek sa s obsahom lekárskeho posudku oboznámiť a navyše zdôraznil, že žalobou napadnutým rozhodnutím bol žalobca upozornený, že podkladom pre toto rozhodnutie bol komplexný posudok, ktorý vychádza z lekárskeho posudku, takže závery z lekárskeho posudku boli prenesené do komplexného posudku, ktorý bol žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený. Žalovaný uviedol, že závery odborných lekárov majú pre posudkového lekára len odporúčajúci charakter s tým, že v súvislosti so žalobnými námietkami vypracoval posudkový lekár žalovaného odborné stanovisko k nim, ktorým tieto žalobné námietky vyvrátil a ktoré odborné stanovisko považuje žalovaný za celistvé posúdenie zdravotného stavu žalobcu so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jej rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného si právny zástupca žalobcu v podanej žalobe osobuje posudzovať a prehodnocovať medicínske závery vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie príspevku ako neobjektívne, hoc k tomu nemá žiadnu právomoc, ktorú nemá ani ošetrujúci lekár posudzovanej osoby, v ktorej spojitosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso/51/2011 z 27.06.2012, podľa ktorého posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomocí posudkového lekára, ktorý posudzuje aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom; obdobne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso/63/2016 z 29.11.2017 podľa ktorého, záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie príspevku na prepravu,
pretože posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovému lekárovi úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. K žalobnej námietke o neobjektívnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhoduje na základe ním samotným vypracovaného komplexného posudku, žalovaný upriamil pozornosť že tak koná na základe zmocnenia daného mu zákonom, z ktorého dôvodu túto námietku žalovaný považuje za neopodstatnenú. Identicky považuje za nedôvodnú žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobca požaduje o opätovné prehodnotenie jeho zdravotného stavu, čo je podľa žalovaného bez právnej opory, keďže pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je napadnuté žalobou, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/59/2009 z 20.05.2010 podľa ktorého, súd nemôže zohľadniť pri svojom rozhodovaní skutočnosti, ktoré nastali až po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu; obdobne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk/120/2017 z 30.01.2019 podľa ktorého, súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu existujúcemu ku dňu rozhodnutia; obdobne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/20/2019 z 11.12.2019, podľa ktorého dodatočne predkladané odborné nálezy môžu byť podkladom pre ďalšiu žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, avšak nemôžu byť posudzované ako objektívna súčasť skorších rozhodnutí správneho orgánu ktorý o nich nemal vedomosť. Záverom žalovaný zdôraznil, že tak žalovaný, ako ani súd nie sú oprávnení prehodnocovať odborné závery posudkového lekára žalovaného, ktorý v tomto prípade plne korešpondujú s diagnostickými závermi správ ošetrujúcich lekárov žalobcu. Podľa žalovaného sa uvedený záver žalobcovi subjektívne nemusí javiť ako korešpondujúci so skutočnosťou, keďže jeho zdravotné postihnutie, ktorému zodpovedá 50 % miera funkčnej poruchy, nemusí byť takej intenzity, žeby si jeho sociálne prejavy priamo v živote, vyžiadalo potrebu jeho odkázanosti na úpravu bytu, čo určuje posudkový lekár žalovaného tak, aby tento záver nekorešpondoval so subjektívnym pocitom posudzovanej osoby (žalobcu), ale aby korešpondoval s diagnostickými zisteniami odborných lekárov, ktorí žalobcu liečia a ktorých závery majú pre posudkového lekára iba odporúčajúci charakter. Žalovaný podľa jeho názoru zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že žalobca nespĺňa hmotnoprávne podmienky pre priznanie príspevku na úpravu bytu, preto je žaloba nedôvodná. Žalovaný žiadal nariadenie pojednávania vo veci. Prílohou vyjadrenia k žalobe je stanovisko posudkového lekára žalovaného E. B. F. č. UPS/US6/ SSVRODPPKPC2/SOC/2024/16311 z 21.10.2024, v ktorom uvádza, že zdravotné ťažkosti žalobcu sa udiali pred 17 rokmi, od tej doby sa jeho zdravotný stav v lekárskych nálezov zlepšuje, je schopný plne sa o seba postarať, nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, nemá postihnutie váhonosných kĺbov, ani jemnej motoriky, je schopný samostatnej chôdze, nemá znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby zo zdravotných dôvodov a preto neexistuje žiadny zdravotný dôvod na kompenzáciu v zmysle bezbariérovej úpravy bytu. 9. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené na vyjadrenie 20.12.2024 už svoje stanovisko (replika) nezaujal. 10. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na 30.09.2025, na ktoré boli riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, pričom na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v podstate zotrval na svojich vyjadreniach so zdôraznením, že v obdobnej veci žalobcu ohľadne príspevku na kúpu notebooku za účelom kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia, správny súd žalobe žalobcu vyhovel a to práve z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, čo je aj daný prípad; zdôraznil, že komplexný posudok je len podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu; zdôraznil, že iné konanie vedené správnym súdom vo veci odňatia žalobcovi príspevku na opatrovanie sa týkalo matky žalobcu a nie nároku žalobcu, ako je tomu v tomto prípade, t.j. nejedná sa o totožnosť účastníkov konania ani o obdobnosť veci. Na pojednávaní prítomný zástupca žalovaného v podstate taktiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach; zdôraznil, že v inej veci, kde bol podkladom identický komplexný posudok aký je aj v tomto prípade, správny súd žalobu matky žalobcu vo veci odňatia jej opatrovateľského príspevku zamietol; zdôraznil, že v zmysle zákona má žalovaný povinnosť doručovať účastníkovi konania svoje rozhodnutie buď s komplexným posudkom alebo iba alternatívne s lekárskym posudkom, ktorého obsah sa pretavuje do komplexného posudku a že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s komplexným posudkom ešte pred rozhodnutím v rámci realizácie svojho práva nahliadať do spisu.
Právne východiská pre rozhodnutie 11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“ 12. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 13. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) SSP „(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. (3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne (a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,“ 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.“ 15. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.“ 16. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP „(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 17. Podľa § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu (15.12.2023) podania žiadosti žalobcom (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.“ 18. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.“ 19. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(9) Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.“ 20. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(5) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.“ 21. Podľa § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje (d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu.“
22. Podľa § 37 ods. 1 a štvrtej vety ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.(37-odklaz na zákon č. 577/2004 Z.z. (2) Za bariéry v byte, bytovom dome, rodinnom dome a v garáži sa považujú prekážky, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia schopná prekonať a v dôsledku ktorých nie je schopná sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať a zabezpečiť si sebaobsluhu rovnakým spôsobom ako fyzická osoba bez zdravotného postihnutia, rovnakého veku a pohlavia a za rovnakých podmienok.“ 23. Podľa § 55 ods. 6 a prvej vety 13 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(6) Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. (13) Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.“ 24. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 26. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia Úradu, ako aj žalovaného odvodňuje jednako ich nepreskúmateľnosťou pre ich nedostatočné odôvodnenie a to tak vo vzťahu ozrejmenia správnej úvahy, ktorou sa tieto správne orgány spravovali pri vyhodnocovaní dôkazov tvoriacich podklad pre ich rozhodnutie, ako aj vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu v interakcii na odvolacie námietky žalobcu, a jednako aj procesným pochybením označených správnych orgánov spočívajúcim v nedoručení mu lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vyhotovenie komplexného posudku, z ktorého dôvodu malo byť žalobcovi znemožnené brániť sa voči jeho záverom relevantným spôsobom. Žalovaný vo svojej obrannej argumentácii dôvodí zákonnosťou svojho postupu, ako aj postupu Úradu s tým, že posudzovanie stupňa odkázanosti u žalobcu v súvislosti s jeho ťažkým zdravotným postihnutím je vo výlučnej kompetencii posudkového lekára žalovaného, ktorého závery boli tak podkladom pre rozhodnutie žalovaného a ktoré závery nie je oprávnený spochybňovať ani žalobca a ani súd; vo vzťahu k správnosti záveru svojho posudkového lekára žalovaný taktiež dôvodí ním predloženým odborným stanoviskom svojho posudkového lekára vypracovaným v súvislosti s vyjadrením k žalobe; dôvodí aj tým, že žalobca vzhľadom na jeho zdravotný stav nespĺňa podmienky na priznanie mu príspevku na úpravu bytu (kúpeľne), keďže u neho ide o stav po operácii vrodených vývojových vád pred 17-timi rokmi, stav po cievnej mozgovej príhode vzniknutej po operácii pred 17-timi rokmi a pre sporadickú epilepsiu bez záchvatov s dodatkom, že žalobca vie chodiť a je schopný prekonať bežné prekážky v domácom prostredí s pomocou pomôcok hradených zo systému verejného zdravotného poistenia; napokon žalovaný dôvodí neopodstatnenosťou žalobnej námietky vo vzťahu k nedoručeniu žalobcovi lekárskeho posudku, ktorého závery boli premietnuté do komplexného posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia a ktorý komplexný posudok žalobcovi doručený bol
a napokon žalobca mal možnosť oboznámiť sa s lekárskym posudkom aj počas administratívneho konania nahliadnutím do spisu. 27. V súvislosti s účastníkmi konania na pojednávaní produkovanými vyjadreniami ohľadne rozhodnutí správneho súdu vo veciach iných žalôb žalobcu a jeho matky, sa správnemu súdu žiada úvodom podotknúť, že v rôznych týchto konaniach sú posudzované rôzne nároky matky žalobcu (opatrovateľský príspevok) a nároky žalobcu síce zakaždým na priznanie mu príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia avšak prejavujúcich sa v rôznych oblastiach jeho života - príspevok na kúpu notebooku v súvislosti s kompenzáciou sociálnych dôsledkov v komunikačnej oblasti; príspevok na kúpu vozidla v súvislosti s kompenzáciou sociálnych dôsledkov v oblasti mobility a príspevok na úpravu kúpeľne (na úpravu bytu) v súvislosti s kompenzáciou sociálnych dôsledkov v oblasti samoobslužných činností – ktoré oblasti je podľa správneho súdu potrebné vyhodnocovať v kontexte okolností veci každý prípad osobitne. Napríklad všeobecne, odhliadnuc od osoby žalobcu, ak akákoľvek posudzovaná osoba nemá sociálny dôsledok svojho ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti napr. komunikačnej, to ešte neznamená, že ho nemá v oblasti mobility a pod. (napokon aj preto žalovaný vydal vo veci nie jedno rozhodnutie, ale viaceré rozhodnutia) a taktiež ak posudzovaná osoba nie je síce odkázaná na celodennú starostlivosť opatrovníka, to ešte neznamená, že nie je súčasne odkázaná na pomoc inej osoby v ktorejkoľvek inej sociálnej sfére svojho života – napokon aj v prípade žalobcu bol jeho matke síce odňatý opatrovateľský príspevok, pretože v komplexnom posudku bolo konštatované, že nie je osobou odkázanou na opatrovanie, avšak súčasne v tom istom komplexnom posudku je uvedené, že napr. v oblasti mobility a samoobsluhy („... holí a sprchuje sa s pomocou“, viď ďalej) je žalobca odkázaný na pomoc inej osoby (napr. pri nastupovaní do prostriedku hromadnej dopravy). Z uvedených dôvodov, neobstojí uvedená argumentácia účastníkov a preto iné rozhodnutia správneho súdu v iných veciach žalobcu neboli a ani nemohli byť pre správny súd pre rozhodovanie v tejto veci precedensom. 28. Skôr než by sa bol správny súd venoval konkrétnemu vecnému posúdeniu žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného a Úradu, je nevyhnutným v reakcii na žalobnú námietku žalobcu uviesť, že náležité odôvodnenie rozhodnutia je elementárnu súčasťou práva účastníka na spravodlivé administratívne konanie (ako súčasť práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), a to v záujme nie len zrozumiteľnosti rozhodnutia z hľadiska jeho dôvodov; ale aj v záujme posilnenia dôvery účastníka v správnosť rozhodovania správnych orgánov; v záujme umožnenia realizovať kontrolnú funkciu tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať a napokon aj v záujme zamedzenia zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, pre nezrozumiteľnosť a v tom dôsledku pre nepochopenie rozhodnutia. Ak odôvodnenie individuálneho správneho aktu orgánu verejnej správy nenapĺňa podmienku zrozumiteľnosti, potom správny súd nemôže takýto správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať a sformovať si na záveroch správneho orgánu svoje úvahy o veci a súčasne ani účastníci konania nemôžu náležite formulovať voči nemu účinné žalobné námietky v záujme domáhania sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, preto takýto neodôvodnený správny akt orgánu verejnej správy nemôže v teste zákonnosti obstáť. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle cit. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, kladie požiadavku na také odôvodnenie, v ktorom je cit. „... okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 2Sžo/112/2015). 29. Súčasne je nutné mať na zreteli, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v tom smere, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy; či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a teda či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkmi konania; či aplikoval pre vec relevantnú právnu normu a či rozhodnutie obsahuje zákonom predpísané náležitosti. 30. Ani v danej veci si správny súd v žiadnom prípade neosobuje jemu bezpochyby neprislúchajúce oprávnenie prehodnocovať odborné medicínske závery posudkového lekára žalovaného, ktorého
kompetenciu nijakým spôsobom nespochybňuje a ktorá otázka napokon ani nie je kľúčovou pre toto konanie (ako sa vzhľadom na svoju obrannú argumentáciu žalovaný mylne domnieva), ale správny súd iba posudzuje, či konštatovania z nich žalovaným vyvodené spĺňajú vyššie zmienenú požiadavku zrozumiteľnosti a teda či žalovaný na ich základe v logických súvislostiach a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 31. Reagujúc na charakter obrannej argumentácie žalovaného je tiež nevyhnutným ozrejmiť, že tak lekársky posudok, ktorý zaujíma stanovisko k medicínskym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej osoby k jednotlivým druhom jej odkázanosti (cit. § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z.), ako aj posudkový záver, ktorý zaujíma stanovisko k sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej osoby vo všetkých oblastiach kompenzácie (cit. § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.) a napokon aj komplexný posudok vypracovaný na podklade lekárskeho posudku a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch (cit. § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z.), je stále iba východiskovým podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, ktorý v konečnom dôsledku správny orgán vyhodnocuje (nie iba mechanicky opisuje, pozn. súdu.). Je teda nepostačuje, aby správny orgán rozhodujúci vo veci, v danom prípade o priznaní či nepriznaní žalobcovi kompenzačného príspevku na úpravu bytu (kúpeľne), iba mechanicky bez náležitého odôvodnenia svojej hodnotiacej správnej úvahy vo vzťahu podkladu pre rozhodnutie, závery podkladu pre rozhodnutie iba parafrázoval (zopakoval). 32. V danom konkrétnom prípade z komplexného posudku žalovaného, ktorý (opakujem) bol iba podkladom pre rozhodnutie žalovaného, nie rozhodnutím samotným, z ktorého dôvodu aj záver tohto komplexného posudku nie je pre potreby správneho orgánu jeho autorom formulovaný ako imperatív v podobe „sa priznáva“ alebo „sa nepriznáva“, ale tento záver je pre správny orgán len odporúčací, t.j. v podobe „odporúča sa priznať“ alebo „odporúča sa nepriznať“, je mimo iné tiež uvedené, že žalobca síce vie sám chodiť, ale jeho chôdza je nestabilná, pri chôdzi sa pridržiava, má problém nastúpiť a vystúpiť do a z prostriedku hromadnej dopravy a tiež udržať sa v ňom počas jazdy (z dôvodu ktorého napokon bol žalobcovi priznaný aj kompenzačný príspevok na kúpu motorového vozidla, pozn.), je slabý, má oslabenú ľavú stranu tela, do ľavej ruky dostáva kŕče a máva ju stuhnutú, nohy sa mu niekedy podlamujú, zvykne sa zakopávať, máva závraty a stavy nevoľnosti, pričom sa jedná o dospelú osobu vo veku 19 rokov. Žalovaný v kontexte uvedeného a v interakcii na žalobcom uvedený dôvod, pre ktorý žiadal o poskytnutie mu príspevku na úpravu bytu, konkrétne na výmenu vane za sprchovací kút a to, že má vzhľadom k dôsledkom svojho ťažkého zdravotného postihnutia problém so vstupovaním do a z vane, iba všeobecne uviedol, že komplexným posudkom nebolo navrhnuté kompenzovať žalobcovi dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na úpravu bytu, pretože podľa lekárskeho posudku nespĺňa kritériá na kompenzáciu, keďže je schopný prekonávať bežné bariéry byte a to s pomôckami hradenými zo systému verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k uvedenému má správny súd za to, že v danom prípade žalovaný iba mechanicky, bez zohľadnenia konkrétnych okolností na strane žalobcu vyplývajúcich zo sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia na bežný život, si bez ďalšieho osvojil iba odporúčací záver komplexného posudku, a to bez oboznámenia žalobcu so svojimi úvahami, na základe ktorých k tomuto záveru dospel. Žalovaný v logických súvislostiach neodôvodnil, prečo má za to, že žalobca, ktorý má problém so stabilnou chôdzou, s prekonaním bariéry schodov v prostriedku hromadnej dopravy, so zakopávaním, so slabosťou v ľavej končatine, so závratmi a pod., t.j. ktorý má problém so stabilitou už pri státi na dvoch nohách, by tento problém nemal mať v situácii vstupu a výstupu do a z vane, kedy v určitom momente musí stáť iba na jednej nohe a udržiavať stabilitu; neodôvodnil ani to, akými pomôckami by tento problém mal žalobca kompenzovať tobôž, keď z komplexného posudku tiež vyplýva, že nie len pri vstupe a výstupe do a z vene, ale aj pri niektorých úkonoch osobnej hygieny žalobca potrebuje pomoc inej fyzickej osoby s tým, že žalobca cit. „... holí sa a sprchuje sa s pomocou...“. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada tiež podotknúť, že v tomto smere neobstojí a je irelevantným, že žalobca pociťuje sociálne dôsledky svojho ťažkého zdravotného postihnutia titulom zdravotných komplikácii, ktoré u neho nastali už pred 17 rokmi, tj. už pred dlhým časom, pretože, ako ustálil aj posudkový lekár žalovaného žalobca sa stále bezpochyby považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku postihnutia s mierou funkčnej poruchy 50%, t.j. pre funkčnú poruchu, ktorá trvá trvať dlhšie ako 12 mesiacov (cit. § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.), a nepochybne sa stále v jeho živote prejavujú sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Okrem toho žalovaný musí pri svojom rozhodovaní zohľadňovať a v kontexte odôvodňovať nie iba faktické konštatovania v lekárskom posudku ohľadne zdravotného stavu posudzovanej osoby
(žalobcu) a o možných symptómoch (prejavoch) konkrétneho ochorenia indikovaného u posudzovanej osoby, ale musí zohľadňovať aj konštatovania posudkového záveru, ktorý zaujíma stanovisko ku konkrétnym sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej osoby, zhmotnených v konkrétnych symptómoch v živote konkrétnej posudzovanej osoby, pretože jednako nie len lekársky posudok, ale ja posudkový záver sú východiskovými pre vypracovanie komplexného posudku, ktorý je zasa podkladom pre rozhodnutie žalovaného a jednako, prejavy hoc aj identického ochorenia môžu byť vzhľadom na jedinečnosť každej posudzovanej osoby rôzne (či už z hľadiska intenzity alebo trvácnosti, či periodicity a pod.). 33. Žalovaný nemôže rezignovať na svoju základnú úlohu a to presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j. nemôže sa uspokojiť iba poukazom, bez akejkoľvek vlastnej argumentácie a úvah, na závery komplexného posudku, ktorý je iba podkladom pre rozhodnutie (cit. § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.), a to o to viac, keď prvostupňové rozhodnutie Úradu vo svojej podstate neobsahuje vôbec žiadne relevantné odôvodnenie, ktoré by žalobcovi umožnilo v rámci odvolacieho konania účinne sa brániť. Vzhľadom k uvedenému, keďže žalovaný nereflektoval na argumentáciu žalobcu prednesenú v rámci prvostupňového konania a obsiahnutú aj v odvolaní, a to jednako ohľadom dôvodov, pre ktoré žalobca požiadal o poskytnutie mu peňažného príspevku na kompenzáciu a jednako nezdôvodnil ani svoju správnu úvahu ohľadne vyhodnotenia vo vzájomných logických súvislostiach podkladov pre rozhodnutie, správny súd vzhliadol žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí dôvodnou. 34. Za nedôvodnú však správny súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu, podľa ktorej by mal byť stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby V., podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., pretože žalobným petitom zadefinovaný predmet tohto konania je obmedzený iba na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a Úradu, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na úpravu bytu, preto je táto námietka v tomto konaní bez právneho významu. 35. Napokon v súvislosti s námietkou žalobcu o nedoručení mu lekárskeho posudku, správny súd podotýka, že správny orgán má povinnosť umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim ešte pred rozhodnutím, keďže v zmysle cit. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, má správny orgán následne povinnosť vysporiadať sa v rozhodnutí cit. „... s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ 36. Uvedené dôvody boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť kvôli nedostatku dôvodov zrušil, a keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu (Úradu), zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu a vec vrátil Úradu na nové konanie a rozhodnutie s náležitým odôvodnením. 37. Úlohou správneho orgánu (Úradu) v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť a vo veci opätovne rozhodnúť rozhodnutím, ktoré riadne a presvedčivo odôvodní. 38. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 39. Podľa § 167 ods. 1 SSP „(1) Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ 40. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, správny súd mu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.