Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 12Sas/2/2024 0924100282 28. 04. 2025 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. Augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správnu žalobu
zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán poukazuje na § 67 ods. 1 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) ktoré upravujú podmienky na vznik nároku na predčasný dôchodok a konštatuje, že žalobca k 30. októbru 2023 na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok získal 39 rokov a 15 dní. Z toho vyplýva, že nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a nespĺňa ani druhú podmienku pre priznanie predčasného starobného dôchodku, kvôli čomu bola žalobcova žiadosť o predčasný starobný dôchodok zamietnutá. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca namieta, že mu nebol započítaný rok 1978-1979, počas ktorého navštevoval SOU strojnícke v Prakovciach (ďalej aj „SOU“) v učebnom pomere, pričom povinnú školskú dochádzku ukončil ôsmym ročníkom dňa 30. júna 1978, čo preukazuje priloženým vysvedčením. 3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXX XXXX (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorý ho v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. K odvolacej námietke žalovaná uvádza, že poistencom narodeným od 1. septembra 1963 do 31. augusta 1969 je možné do obdobia dôchodkového poistenia započítať štúdium až po ukončení povinnej školskej dochádzky. Žalovaná následne poukazuje na § 34 ods. 2 a 6 zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl (ďalej aj „zákon č. 63/1978“) a nadväzujúc na tieto konštatuje, že žalobca povinnú školskú dochádzku skončil ukončením prvého ročníka na SOU. Dobu učebného pomeru je možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia až po ukončení povinnej školskej dochádzky a tá bola žalobcovi zhodnotená od ukončenia prvého ročníka na SOU, teda od 1. septembra 1979.
II. Správna žaloba, stanoviská, Priebeh konania pred správnym súdom 4. Žalobca podal voči preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. V tejto, rovnako ako aj vo vyššie uvedenom odvolaní argumentuje tým, že mu nebol započítaný rok 1978 – 1979, počas ktorého navštevoval prvý ročník SOU. Žalobca poukazuje na svoje vysvedčenie z ôsmeho ročníka Základnej deväťročnej školy vo Švedlári (rok 1977 - 1978), v ktorom je uvedené „žiak ukončil povinnú školskú dochádzku z dôvodu prijatia na odborné učilište“, potvrdenie základnej školy zo dňa 15. januára 2024, podľa ktorého povinnú školskú dochádzku ukončil v ZŠ Švedlár 30. júna 1978, a taktiež aj informáciu o stave individuálneho účtu poistenca k 31. decembru 2003. Tieto dôkazy považuje za akceptovateľné na preukázanie ukončenia svojej povinnej školskej dochádzky. Zároveň konštatuje, že zákon č. 63/1978 sa naň nevzťahuje, nakoľko povinnú školskú dochádzku ukončil ešte pred jeho účinnosťou. 5. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 7. júna 2024. Žalovaná sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia, ktoré je uvedené v preskúmavanom a prvostupňovom rozhodnutí. Zároveň dodáva, že okolnosti súvisiace s ukončením povinnej školskej dochádzky zisťovala prostredníctvom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktoré potvrdilo, že povinná školská dochádzka žiakov deväťročnej základnej školy v období od 1. januára 1971 do 31. augusta 1984 a ak v období od 1. januára 1978 do 31. augusta 1984 boli žiaci po získaní základného vzdelania v ôsmom ročníku deväťročnej základnej školy prijatí do prvého ročníka strednej školy, tak splnili povinnú školskú dochádzku skončením prvého ročníka strednej školy. Žalovaná žiada, aby bola správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 26. júna 2024. V tomto vyjadrení tvrdí, že žalovaná mu podsúva strednú školu namiesto učňovského pomeru, ktorý absolvoval na SOU. 7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 8. Správny súd vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania vo veci nenariadil pojednávanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. apríla 2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.). III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 9. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (ďalej aj „školský zákon“) školy a výchovné zariadenia tvoria jednotnú školskú sústavu, v ktorej jednotlivé stupne a druhy škôl na seba organicky naväzujú a ktorá umožňuje získať i najvyššie vzdelanie. V tejto sústave poskytuje sa deťom do šesť rokov predškolská výchova v jasliach a v materských školách, mládeži od šesť rokov do pätnásť rokov povinné základné vzdelanie v základných deväťročných školách, prípadne v iných školách, mládeži od pätnásť rokov stredné a vyššie vzdelanie v rôznych typoch škôl a mládeži s úplným stredným vzdelaním vysokoškolské vzdelanie na vysokých školách.
11. Podľa § 5 ods. 2 školského zákona základné vzdelanie je povinné pre všetku mládež. Povinná školská dochádzka trvá deväť rokov a začína sa začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šesť rokov veku. Dieťa, ktoré dovŕši šesť rokov veku v čase od začiatku školského roku do konca kalendárneho roku, môže sa výnimočne prijať do školy, ak o to požiadajú jeho rodičia alebo iní zákonní zástupcovia, ak sa zistí, že je telesne a duševne vyspelé, a ak s prijatím súhlasí miestny národný výbor. 12. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 63/1978 do stredných odborných učilíšť, na gymnáziá, na stredné odborné školy, na konzervatóriá a na odborné školy sa prijímajú žiaci, ktorí úspešne skončili deviaty ročník základnej deväťročnej školy, a aj žiaci, ktorí úspešne skončili ôsmy ročník základnej deväťročnej školy. 13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 63/1978 stredné odborné učilište poskytuje stredné vzdelanie v trojročnom alebo dvojročnom štúdiu, v ktorom pripravuje na výkon robotníckych povolaní zodpovedajúcich zvolenému odboru. 14. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 63/1978 na štvorročné, trojročné i dvojročné štúdium na strednom odbornom učilišti sa môžu prijímať žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej školy iba na odbory určené ministerstvami školstva republík po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi. 15. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 63/1978 žiaci uvedení v odseku 1 uzavierajú učebnú zmluvu s organizáciou, pre ktorú sa pripravujú na výkon robotníckeho povolania, od začiatku kalendárneho roka, v ktorom skončia prvý ročník štúdia, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení povinnej školskej dochádzky. Organizácia môže odmietnuť uzavretie učebnej zmluvy len pre nespôsobilosť žiaka na výchovu vo zvolenom učebnom odbore. O tom, či je žiak spôsobilý na výchovu vo zvolenom odbore, rozhodne na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného zástupcu národný výbor. 16. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 63/1978 ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorí budú na odbory podľa odseku 1 prijatí po skončení deviateho ročníka základnej deväťročnej školy, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru pre týchto žiakov určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení prvého ročníka štúdia. 17. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“) kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby: od vzniku československého štátu a) doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti, po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere [§ 3 písm. c)] IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 18. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. SSP zistil, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas. Následne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 20. Správny súd na úvod konštatuje, že otázky, ktoré je potrebné v konaní riešiť sú tie, či mohol žalobca platne ukončiť povinnú školskú dochádzku ukončením ôsmeho ročníka základnej školy a zároveň, či má byť obdobie prvého ročníka na SOU považované za dobu zamestnania na účely priznania predčasného starobného dôchodku. 21. Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca ukončil štúdium na základnej škole ôsmym ročníkom dňa 30. júna 1978 a následne odo dňa 1. septembra 1978 nastúpil do prvého ročníka štúdia na SOU ako učeň. Žalobca požaduje, aby mu bol prvý ročník na SOU uznaný ako doba zamestnania na účely priznania predčasného starobného dôchodku z dôvodu, že v tomto období študoval v učebnom pomere na SOU, pričom sa nejednalo o štandardné štúdium na strednej škole. Žalovaná tento rok odmieta započítať z dôvodu, že žalobca v období prvého ročníka na SOU ešte neukončil povinnú školskú dochádzku. 22. Správny súd k prvej nastolenej otázke uvádza, že v čase, v ktorom žalobca končil ôsmy ročník upravoval otázky školstva školský zákon. V zmysle § 5 ods. 2 tohto zákona trvala povinná školská dochádzka deväť rokov a začína sa začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šesť rokov veku. 23. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že povinná školská dochádzka v období, keď žalobca končil ôsmy ročník trvala deväť rokov. Toto ustanovenie neobsahuje žiadne výnimky, na základe ktorých by bolo možné skrátiť dobu povinnej školskej dochádzky z dôvodu ukončenia štúdia na základnej škole a pokračovania v štúdiu na SOU. 24. Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že žalobca nemohol platne ukončiť povinnú základnú školskú dochádzku ôsmym ročníkom. 25. Na margo vysvedčenia a v ňom uvedenej zmienky o ukončení povinnej školskej dochádzky či vyjadrenia základnej školy správny súd poukazuje na zásadu ex iniuria ius non oritur, v preklade z bezprávia nevzniká právo. V kontexte riešeného prípadu to znamená, že v rozpore s platným právnym poriadkom prijatý akt nemôže zakladať zákonný nárok. 26. Vo vzťahu k druhej otázke je potrebné v prvom rade konštatovať, že bolo ustálené, že žalobca ôsmym ročníkom neukončil povinnú školskú dochádzku. Žalobca začal štúdium na SOU dňa 1. septembra 1978, teda už za účinnosti zákona č. 63/1978, ktorý bol účinný po celu dobu žalobcovho štúdia. Učebný pomer žalobcu sa teda v predmetnom období spravoval ustanoveniami zákona č. 63/1978 aj napriek tomu, že žalobca tvrdí, že ho tento zákon „míňa.“ 27. Štúdium na SOU je upravené v § 20 zákona č. 63/1978. Podľa ods. 1 a 2 sa na trojročné štúdium, ktoré absolvoval žalobca môžu prijímať aj žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej, avšak za deň nástupu do učebného pomeru sa určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení povinnej školskej dochádzky. 28. Keďže žalobca bol na SOU prijatý po ukončení ôsmeho ročníka, obdobie jeho povinnej školskej dochádzky trvalo aj počas prvého ročníka jeho štúdia na SOU a povinnú školskú dochádzku ukončil až absolvovaním tohto ročníka. Do učebného pomeru, ktorý je v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce dobou zamestnania, nastúpil až v druhom ročníku. 29. S ohľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že nakoľko je ako deň nástupu do učebného pomeru určený deň po skončení prvého ročníka, teda od začiatku druhého ročníka, tak nie je možné považovať prvý ročník za dobu zamestnania, ktorú je možné započítať na účely priznania predčasného starobného dôchodku. V. Záver
30. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použitím správnej interpretácie a následnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Z tohto dôvodu správny súd správnu žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 31. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 32. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.