{"guid": "765c5dc4-4c7a-4a75-886c-a9888454faaf:9713edb1-dcfb-483f-a62b-8db000bb4fdb", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2", "spisova_znacka": "12Sas/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Sas/2/2024 z 28. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. apríla 2025, sp. zn. 12Sas/2/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2", "identifikacne_cislo": "0924100282", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Michal Magur", "sudca_id": 992, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-magur-992", "datum_vydania": "2025-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-67.odsek-1", "nazov": "§ 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-67.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/1975/121/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/121/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/121-1975/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-67", "/SK/ZZ/1975/121#paragraf-10", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-2", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-5", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-7", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9713edb1-dcfb-483f-a62b-8db000bb4fdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n12Sas/2/2024\n0924100282\n28. 04. 2025\nMgr. Michal Magur\nECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX\nXXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. Augusta\nč. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa\nžalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXX XXXX, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o predčasný\nstarobný dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán poukazuje na § 67 ods. 1 a 9\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) ktoré upravujú\npodmienky na vznik nároku na predčasný dôchodok a konštatuje, že žalobca k 30. októbru 2023 na\núčely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok získal 39 rokov a 15 dní. Z toho vyplýva, že\nnezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a nespĺňa ani druhú podmienku pre priznanie predčasného\nstarobného dôchodku, kvôli čomu bola žalobcova žiadosť o predčasný starobný dôchodok zamietnutá.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca namieta, že mu nebol započítaný\nrok 1978-1979, počas ktorého navštevoval SOU strojnícke v Prakovciach (ďalej aj „SOU“) v učebnom\npomere, pričom povinnú školskú dochádzku ukončil ôsmym ročníkom dňa 30. júna 1978, čo preukazuje\npriloženým vysvedčením.\n3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.\nXXXXX XXXX (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorý ho v celom rozsahu zamietol a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového orgánu. K odvolacej námietke žalovaná uvádza, že poistencom narodeným\nod 1. septembra 1963 do 31. augusta 1969 je možné do obdobia dôchodkového poistenia započítať\nštúdium až po ukončení povinnej školskej dochádzky. Žalovaná následne poukazuje na § 34 ods. 2 a 6\nzákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl (ďalej aj „zákon č. 63/1978“)\na nadväzujúc na tieto konštatuje, že žalobca povinnú školskú dochádzku skončil ukončením prvého\nročníka na SOU. Dobu učebného pomeru je možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia až\npo ukončení povinnej školskej dochádzky a tá bola žalobcovi zhodnotená od ukončenia prvého ročníka\nna SOU, teda od 1. septembra 1979.\n\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nPriebeh konania pred správnym súdom\n4. Žalobca podal voči preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. V tejto, rovnako ako aj vo\nvyššie uvedenom odvolaní argumentuje tým, že mu nebol započítaný rok 1978 – 1979, počas ktorého\nnavštevoval prvý ročník SOU. Žalobca poukazuje na svoje vysvedčenie z ôsmeho ročníka Základnej\ndeväťročnej školy vo Švedlári (rok 1977 - 1978), v ktorom je uvedené „žiak ukončil povinnú školskú\ndochádzku z dôvodu prijatia na odborné učilište“, potvrdenie základnej školy zo dňa 15. januára 2024,\npodľa ktorého povinnú školskú dochádzku ukončil v ZŠ Švedlár 30. júna 1978, a taktiež aj informáciu\no stave individuálneho účtu poistenca k 31. decembru 2003. Tieto dôkazy považuje za akceptovateľné\nna preukázanie ukončenia svojej povinnej školskej dochádzky. Zároveň konštatuje, že zákon č. 63/1978\nsa naň nevzťahuje, nakoľko povinnú školskú dochádzku ukončil ešte pred jeho účinnosťou.\n5. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 7. júna 2024. Žalovaná sa v plnom\nrozsahu pridržiava právneho posúdenia, ktoré je uvedené v preskúmavanom a prvostupňovom\nrozhodnutí. Zároveň dodáva, že okolnosti súvisiace s ukončením povinnej školskej dochádzky zisťovala\nprostredníctvom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktoré potvrdilo,\nže povinná školská dochádzka žiakov deväťročnej základnej školy v období od 1. januára 1971 do 31.\naugusta 1984 a ak v období od 1. januára 1978 do 31. augusta 1984 boli žiaci po získaní základného\nvzdelania v ôsmom ročníku deväťročnej základnej školy prijatí do prvého ročníka strednej školy, tak\nsplnili povinnú školskú dochádzku skončením prvého ročníka strednej školy. Žalovaná žiada, aby bola\nsprávna žaloba zamietnutá ako nedôvodná.\n6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 26. júna 2024. V tomto vyjadrení tvrdí, že žalovaná mu\npodsúva strednú školu namiesto učňovského pomeru, ktorý absolvoval na SOU.\n7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.\n8. Správny súd vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania vo veci nenariadil pojednávanie. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 28. apríla 2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods.\n1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n9. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)\npoistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,\na) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,\nb) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40\nodpracovaných rokov a\nc) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu\nplnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.\n10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (ďalej aj „školský zákon“)\nškoly a výchovné zariadenia tvoria jednotnú školskú sústavu, v ktorej jednotlivé stupne a druhy škôl na\nseba organicky naväzujú a ktorá umožňuje získať i najvyššie vzdelanie. V tejto sústave poskytuje sa\ndeťom do šesť rokov predškolská výchova v jasliach a v materských školách, mládeži od šesť rokov\ndo pätnásť rokov povinné základné vzdelanie v základných deväťročných školách, prípadne v iných\nškolách, mládeži od pätnásť rokov stredné a vyššie vzdelanie v rôznych typoch škôl a mládeži s úplným\nstredným vzdelaním vysokoškolské vzdelanie na vysokých školách.\n\n11. Podľa § 5 ods. 2 školského zákona základné vzdelanie je povinné pre všetku mládež. Povinná\nškolská dochádzka trvá deväť rokov a začína sa začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď\ndieťa dovŕši šesť rokov veku. Dieťa, ktoré dovŕši šesť rokov veku v čase od začiatku školského roku\ndo konca kalendárneho roku, môže sa výnimočne prijať do školy, ak o to požiadajú jeho rodičia alebo\niní zákonní zástupcovia, ak sa zistí, že je telesne a duševne vyspelé, a ak s prijatím súhlasí miestny\nnárodný výbor.\n12. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 63/1978 do stredných odborných učilíšť, na gymnáziá, na stredné odborné\nškoly, na konzervatóriá a na odborné školy sa prijímajú žiaci, ktorí úspešne skončili deviaty ročník\nzákladnej deväťročnej školy, a aj žiaci, ktorí úspešne skončili ôsmy ročník základnej deväťročnej školy.\n13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 63/1978 stredné odborné učilište poskytuje stredné vzdelanie v trojročnom\nalebo dvojročnom štúdiu, v ktorom pripravuje na výkon robotníckych povolaní zodpovedajúcich\nzvolenému odboru.\n14. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 63/1978 na štvorročné, trojročné i dvojročné štúdium na strednom\nodbornom učilišti sa môžu prijímať žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej školy iba na\nodbory určené ministerstvami školstva republík po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi.\n15. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 63/1978 žiaci uvedení v odseku 1 uzavierajú učebnú zmluvu s\norganizáciou, pre ktorú sa pripravujú na výkon robotníckeho povolania, od začiatku kalendárneho roka,\nv ktorom skončia prvý ročník štúdia, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru určí prvý deň\nškolského roka nasledujúceho po skončení povinnej školskej dochádzky. Organizácia môže odmietnuť\nuzavretie učebnej zmluvy len pre nespôsobilosť žiaka na výchovu vo zvolenom učebnom odbore. O tom,\nči je žiak spôsobilý na výchovu vo zvolenom odbore, rozhodne na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného\nzástupcu národný výbor.\n16. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 63/1978 ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorí budú\nna odbory podľa odseku 1 prijatí po skončení deviateho ročníka základnej deväťročnej školy, pričom sa\nza deň nástupu do učebného pomeru pre týchto žiakov určí prvý deň školského roka nasledujúceho po\nskončení prvého ročníka štúdia.\n17. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „zákon\no sociálnom zabezpečení“) kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na\ndôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby: od vzniku československého štátu\na) doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena\nvýrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti,\npo ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom\npomere [§ 3 písm. c)]\nIV.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n18. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. SSP zistil, že správna žaloba bola podaná\noprávnenou osobou a včas. Následne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj\npriebeh administratívneho konania, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo a dospel\nk záveru, že správna žaloba je nedôvodná.\n19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov\nverejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,\nči príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia\n\nje podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia\n(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).\n20. Správny súd na úvod konštatuje, že otázky, ktoré je potrebné v konaní riešiť sú tie, či mohol žalobca\nplatne ukončiť povinnú školskú dochádzku ukončením ôsmeho ročníka základnej školy a zároveň, či má\nbyť obdobie prvého ročníka na SOU považované za dobu zamestnania na účely priznania predčasného\nstarobného dôchodku.\n21. Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca ukončil štúdium na\nzákladnej škole ôsmym ročníkom dňa 30. júna 1978 a následne odo dňa 1. septembra 1978 nastúpil\ndo prvého ročníka štúdia na SOU ako učeň. Žalobca požaduje, aby mu bol prvý ročník na SOU uznaný\nako doba zamestnania na účely priznania predčasného starobného dôchodku z dôvodu, že v tomto\nobdobí študoval v učebnom pomere na SOU, pričom sa nejednalo o štandardné štúdium na strednej\nškole. Žalovaná tento rok odmieta započítať z dôvodu, že žalobca v období prvého ročníka na SOU ešte\nneukončil povinnú školskú dochádzku.\n22. Správny súd k prvej nastolenej otázke uvádza, že v čase, v ktorom žalobca končil ôsmy ročník\nupravoval otázky školstva školský zákon. V zmysle § 5 ods. 2 tohto zákona trvala povinná školská\ndochádzka deväť rokov a začína sa začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši\nšesť rokov veku.\n23. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že povinná školská dochádzka v období, keď žalobca\nkončil ôsmy ročník trvala deväť rokov. Toto ustanovenie neobsahuje žiadne výnimky, na základe ktorých\nby bolo možné skrátiť dobu povinnej školskej dochádzky z dôvodu ukončenia štúdia na základnej škole\na pokračovania v štúdiu na SOU.\n24. Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že žalobca nemohol platne ukončiť povinnú základnú\nškolskú dochádzku ôsmym ročníkom.\n25. Na margo vysvedčenia a v ňom uvedenej zmienky o ukončení povinnej školskej dochádzky či\nvyjadrenia základnej školy správny súd poukazuje na zásadu ex iniuria ius non oritur, v preklade\nz bezprávia nevzniká právo. V kontexte riešeného prípadu to znamená, že v rozpore s platným právnym\nporiadkom prijatý akt nemôže zakladať zákonný nárok.\n26. Vo vzťahu k druhej otázke je potrebné v prvom rade konštatovať, že bolo ustálené, že žalobca ôsmym\nročníkom neukončil povinnú školskú dochádzku. Žalobca začal štúdium na SOU dňa 1. septembra 1978,\nteda už za účinnosti zákona č. 63/1978, ktorý bol účinný po celu dobu žalobcovho štúdia. Učebný pomer\nžalobcu sa teda v predmetnom období spravoval ustanoveniami zákona č. 63/1978 aj napriek tomu, že\nžalobca tvrdí, že ho tento zákon „míňa.“\n27. Štúdium na SOU je upravené v § 20 zákona č. 63/1978. Podľa ods. 1 a 2 sa na trojročné štúdium,\nktoré absolvoval žalobca môžu prijímať aj žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej,\navšak za deň nástupu do učebného pomeru sa určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení\npovinnej školskej dochádzky.\n28. Keďže žalobca bol na SOU prijatý po ukončení ôsmeho ročníka, obdobie jeho povinnej školskej\ndochádzky trvalo aj počas prvého ročníka jeho štúdia na SOU a povinnú školskú dochádzku ukončil až\nabsolvovaním tohto ročníka. Do učebného pomeru, ktorý je v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) Zákonníka\npráce dobou zamestnania, nastúpil až v druhom ročníku.\n29. S ohľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že nakoľko je ako deň nástupu do učebného\npomeru určený deň po skončení prvého ročníka, teda od začiatku druhého ročníka, tak nie je možné\npovažovať prvý ročník za dobu zamestnania, ktorú je možné započítať na účely priznania predčasného\nstarobného dôchodku.\nV.\nZáver\n\n30. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo\nvydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použitím správnej interpretácie a následnej\naplikácie príslušných zákonných ustanovení. Z tohto dôvodu správny súd správnu žalobu s poukazom\nna § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n31. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n32. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n33. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175\nods. 1, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnej žalovanej\nnevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny\nsúd jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\n\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}