Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6S/29/2024 0924100281 24. 03. 2025 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu Mgr. Romana Dieho a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A. B. B., trvale bytom č. XXX, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Mgr. Marek Jackuliak, advokát, č. 47, 058 01 Poprad, IČO: 55 090 169 proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, IČO: 00151 866 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP2-2024/012630-002 zo dňa 29.01.2024, takto rozhodol: I. Správnu žalobu zamieta. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 22.04.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OUPO-OOP2-2024/012630-002 zo dňa 29.01.2024, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, organizačného odboru (ďalej aj „prvostupňový orgán“) číslo OU-PP-OO-2023/018269-010 zo dňa 11.10.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 722,40 EUR za obdobie nesplnenia povinnosti mať uzatvorenú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu na motorové vozidlo s evidenčným číslom: C. od 29.01.2021 do 20.07.2023 podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o PZP“) za porušenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o PZP. Administratívne konanie 2. Prvostupňový orgán začal dňa 27.06.2023 konanie vo veci opomenutia povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, k motorovému vozidlu Audi A6 avant 2,5 Tdi, s evidenčným číslom: C., ktoré bolo vo vlastníctve žalobcu a to za obdobie od 01.12.2019 do 11.03.2022. Uvedené skutočnosti zistil prvostupňový orgán z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Žalobca sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia nevyjadril, nepredložil listinné doklady preukazujúce, že by mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení k motorovému vozidlu. 3. Prvostupňový orgán vydal dňa 11.10.2023 prvostupňové rozhodnutie, v ktorom uložil pokutu žalobcovi vo výške 811,20 EUR za porušenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o PZP za obdobie 01.12.2019 až 11.03.2022. Výšku pokuty odôvodnil tým, že mohla byť uložená zákonnom rozsahu od 16,60 EUR až 3319,39 EUR, pričom pri výpočte pokuty vychádzal z dennej sadzby priemerného ročného poistenia pre danú kategóriu motorového vozidla vo výške 0,8 EUR, ktorú vynásobil počtom nepoistených dní 1014 dní. Priemerné poistné určil zo sadzobníka taríf priemerného ročného
poistného poskytovaného jednotlivými poisťovňami, ktorý poskytla Slovenská kancelária poisťovateľov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uloženú pokutu nezvýšil o 10 %, rovnako v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o porušení povinností sa dozvedel dňa 29.03.2021 a dňa 23.05.2022 z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, kedy mu bol doručený zoznam motorových vozidiel, na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 21.11.2023, ktoré zdôvodnil tým, že pokuta môže byť uložená do dvoch rokov od kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov, odkedy došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca nepovažoval zistený skutkový stav za náležite zistený, uviedol že rozhodnutie zahŕňalo aj obdobie, kedy bola uložená pokuta v rámci subjektívnej dvojročnej lehoty, s poukazom na deň vydania rozhodnutia a to dňa 11.10.2023, pričom prvostupňový správny orgán sa mal dozvedieť o porušení povinnosti dňa 29.03.2021. Žalobcovi neboli zrejme podklady, na základe ktorých bola vypočítaná výška priemerného ročného poistenia, pretože relevantné údaje na stanovenie výšky pokuty vo výške 0,8 EUR na deň sa nenachádzali v administratívnom spise. 5. Žalovaný vydal dňa 29.01.2024 žalované rozhodnutie, ktorým zmenil výrok o uložení sankcie, pričom žalobcovi uložil pokutu vo výške 722,40 EUR a to za obdobie od 29.01.2021 do 20.07.2023. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zhrnul doterajší priebeh konania, poukázal na nedostatky zo strany prvostupňového orgánu, ako i sa vysporiadal s námietkou žalobcu vo vzťahu k objektívnej trojročnej lehote na uloženie pokuty. Žalovaný si pred vydaním rozhodnutia vyžiadal od prvostupňového orgánu evidenčnú kartu motorového vozidla žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že dňa 21.07.2023 bolo motorové vozidlo vyradené z cestnej premávky. Žalovaný sa k odvolacím dôvodom žalobcu vyjadril tak, žalobca za obdobie 11.10.2020 do 20.07.2023 porušil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle zákona o PZP, pričom vzhľadom na námietku žalobcu, v období medzi 11.10.2020 až 29.01.2021 došlo k preklúzii práva uložiť pokutu, preto z uvedeného dôvodu žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že pokutu uložil vo výške 722,40 EUR. Výšku pokuty určil ako súčin počtu dní porušenia povinnosti a priemerného ročného poistného poskytovaný jednotlivými poisťovňami pre daný druh vozidla. Navýšenie pokuty o 10 % z celkového neuhradeného poistenia žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nevykonal. Priemer ročného poistného poskytovaného so všetkými poisťovňami zistil zo sadzobníku tarifných skupín priemerného ročného poistenia, ktorý bol predložený okresným úradom na príslušný kalendárny rok Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Žalovaný uviedol, že žalobca nemal uzavretú poistnú zmluvu na motorové vozidlo, čo bolo zrejmé z evidenčnej karty vozidla, ktorého vlastníkom a držiteľom bol žalobca. Konanie pred správnym súdom 6. Žalobca podal správnu žalobu dňa 22.04.2024 na Správny súd v Košiciach. V podanej správnej žalobe žalobca napádal žalované rozhodnutie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu, že skutkový stav, ktorý žalovaný prevzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo nemá v ňom oporu a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca uviedol, že žalovaným rozhodnutím bol ukrátený na svojich majetkových právach v dôsledku nezákonne uloženej pokuty, žalobca mal za to, že žalovaný prekročil rozsah svojich právomocí a nedostatočne odôvodnil svoje závery, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie a porušenie jeho práva na spravodlivé konanie pred správnymi orgánmi. Nesprávne právne posúdenie, žalobca vzhliadol na tom, že predmetné žalované rozhodnutie je rozhodnutím, pri ktorom dochádzalo k správnemu trestaniu a teda k povinnosti správnych orgánov aplikovať základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona. Žalobca v žalovanom rozhodnutí ani v prvostupňovom rozhodnutí neaplikovali tieto zásady pri ukladaní trestov, respektíve pri pokutovaní s poukazom na zákonnú úpravu uloženia sankcie podľa § 19 ods. 3 zákona o PZP, kedy mal správny orgán prihliadať len na závažnosť porušenia a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Spôsob výpočtu sankcie, ako ho uviedol žalovaný, respektíve prvostupňový orgán, nemal oporu v zákone. Postup, kedy prvostupňový orgán a žalovaný vychádzal z kritéria výšky priemerného poistného vynásobenej dĺžkou trvania protiprávneho stavu, žalobca nesúhlasil s predmetným rozhodnutím a videl jeho nezákonnosť, v tomto ohľade odkázal aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.6/70/2021 a 6S/69/2021. Vo vzťahu k žalobnému bodu, že základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, žalobca uviedol, že prvostupňový orgán a žalovaný vychádzal pri určení výšky pokuty z podkladu - Sadzobníka tarifných skupín priemerného ročného poistenia predkladaný okresným úradom na príslušný kalendárny rok Slovenskou
kanceláriou poisťovateľov, pričom tento sadzobník sa nenachádzal v administratívnom spise. Žalobca z rovnakého dôvodu považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože nemohol vyhodnotiť údaje pre stanovenie výšky pokuty s poukazom na stanovenie výšky pokuty za kalendárny deň v rozsahu 0,8EUR, pretože ako v prvostupňovom rozhodnutí, tak i v žalovanom rozhodnutí neboli uvedené žiadne oprávnené referenčné poistenia alebo výšky ročného poistenia, ktoré mali byť použité pre výpočet pokuty. Žalobca žiadal priznať žalobe odkladný účinok, ako i žiadal nariadiť pojednávanie vo veci. K žalobe pripojil aj fotokópiu administratívneho spisu. 7. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.08.2024, v ktorej dôvodil, že žalobcovi bola uložená pokuta v súlade so zákonom o PZP za porušenie povinností uvedených v § 3 ods. 1 zákona o PZP. Žalovaný zdôraznil, že podľa zákona bol povinný uložiť pokutu, pretože žalobca nemal ako držiteľ motorového vozidla alebo vlastník, uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla. Pri ukladaní pokuty sa žalovaný zaoberal aj uplatnením dvojročnej subjektívnej lehoty, teda odkedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení povinnosti, ktorá podľa žalovaného uplynula dňa 03.04.2023, ako i uplatnením trojročnej objektívnej lehoty, ktorá uplynula v období od 11.10.2020 do 29.01.2021. V tejto súvislosti žalovaný zmenil časť prvostupňového rozhodnutia tak, že obdobie, kedy došlo k uplynutiu, preklúzii, obdobia porušenia povinnosti pokutu neuložil. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci dokazovania zisťoval obdobie, kedy došlo k ukončeniu porušenia povinností a to v dôsledku vyradenia vozidla z cestnej premávky, čím ohraničil dĺžku obdobia protiprávneho stavu v období od 29.01.2021 do 20.07.2023. Žalovaný podotkol, že zákon o PZP neuvádza presný výpočet pokuty, z ktorého by mal ako prvostupňový, tak i žalovaný vychádzať, zákonné kritériá stanovovali len dĺžku protiprávneho stavu a závažnosť porušenia. Prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali pri určení výšky pokuty z priemernej ročnej sadzby poistného pre uvedený typ vozidla, ktorá súvisela so závažnosťou porušenia. Priemerná výška poistenia pre daný typ vozidla bola určená vo výške 291,29 EUR, čo v prepočte na kalendárne dni vychádza denne na sumu poistného 0,8 EUR. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobca ako v administratívnom konaní, tak ani v správnej žalobe nepoprel, že by porušil ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný mal za to, že výška pokuty, ktorú uložil, bola v zákonnom rozsahu t.j. podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP v rozsahu od 16,60 EUR do 3319,39 EUR. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 8. Správny súd v Košiciach uznesením sp.zn 6S/29/2024 zo dňa 24.09.2024 priznal žalobe odkladný účinok. 9. Žalobca podal repliku dňa 27.11.2024, v ktorej nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nevyvrátil existujúce vady v žalovanom rozhodnutí. Žalobca uviedol, že v rozhodnutiach absentuje zmienka o úvahe ako výška poistného má súvisieť so závažnosťou porušenia, preto považoval rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené, žalobca zdôraznil, že ak sadzobník priemerného ročného poistenia nebol podkladom na rozhodnutie, ani súčasťou administratívneho spisu, nemohol žalovaný naňho pri vydávaní rozhodnutia prihliadať. Žalobca sa nemohol s ním oboznámiť, nemohol voči nemu namietať, považoval rozhodnutie za svojvoľné. Žalobca uviedol, že žalovaným prezentovaný názor o priemernej výške pokuty, ktorá má súvisieť so závažnosťou porušeniam nereflektoval skutočný stav, k vyjadreniu predložil 3 rôzne návrhy poistných zmlúv na porovnateľné motorové vozidlo, v ktorom mu vyšla priemerná výška poistného na motorové vozidlo vo výške 140 EUR, teda približne 0,38 EUR na deň, pričom výška pokuty by bola po prepočte polovičná. Výška pokuty s odkazom na sadzobník priemerného poistného je neprimeraná a nevychádza zo skutočného stavu, nereflektuje vek vozidla, druh, výška poistného je rozdielna, ak ide o motorové vozidlo osobné, dodávkové, špeciálne, malé nákladné vozidlo a tiež či ide o nové vozidlo a staré vozidlo. 10. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal. 11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.03.2025, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu i žalovaný. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe, ako i všetkých vyjadreniach produkovaných v konaní, žalovaný zotrval na argumentácii a vecnej správnosti žalovaného rozhodnutia, pričom uviedol že uložená sankcia je primeraná za porušenie povinnosti. Správny súd na pojednávaní vo veci rozhodol. Relevantné právne predpisy
12 Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 14. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.“ 15. Podľa § 3 ods. 1,3 zákona o PZP (1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. (3) Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky. 16. Podľa § 19 ods. 1,2,3,4,7 zákona o PZP (1) Okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 Sk do 100 000 Sk. (2) Okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti. (3) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. (4) Pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa okresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (7)Na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,23) ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Právny názor správneho súdu 18. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalované
rozhodnutie, i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. 19. V prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, teda ide o vec spadajúcu pod správne trestanie. Správne trestanie za správne delikty v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 8Sžo/147/2008) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a ďalej je potrebné poukázať na zásadu zákonnosti v zmysle článku 49 Ústavy Slovenskej republiky a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „akékoľvek trestné obvinenie", je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu a preto bolo nutné posúdiť aplikáciu zásad trestného konania. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné obvinenie a trest extenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa vnútroštátneho právneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu trestného činu a trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. Z toho ďalej vyplýva, že zásady trestného práva možno vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp. iné správne delikty. 20. Správne delikty osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestania a správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty, ustanovením jej dolnej hranice. 21. Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. 3Szd/12/2009 zo dňa 18.02.2010 jednou zo základných zásad trestného práva, ktorú vyjadruje čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je zásada, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie, ale aj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo poskytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia. 22. Predmet súdneho prieskumu je posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a v časti zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie, kde uložil pokutu žalobcovi vo výške 722,40 EUR za správny delikt podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP. Medzi účastníkmi nebola spornou otázka zodpovednosti žalobcu za správny delikt, ale predovšetkým sporná bola výška uloženej sankcie. 23. Subjektom správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je ten, kto podľa § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. neuzatvoril poistnú zmluvu, hoci mu zákon túto povinnosť ukladá. Subjektom je preto držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, potom ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, a nájomca motorového vozidla. 24. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol ako vlastník a držiteľ motorového vozidla Audi A6 avant 2,5 Tdi, C. zapísaný v evidenčných dokladoch motorového vozidla a v evidenčnej karte vozidla to v rozhodnom období od 29.01.2021 do 20.07.2023. Zo strany žalobcu nebola táto skutočnosť spochybnená. Rovnako nebola zo strany žalobcu predložená zmluva o uzatvorení zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, alebo preložený doklad preukazujúci zánik poistenia zodpovednosti za škodu, tak ako dôvody sú okrem iného vymedzené v § 9 ods. 1 zákona o PZP, ide najmä o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, krádež, zmena držiteľa a pod. I keď uvedené nebolo v žalobe namietané, správny súd sa touto skutočnosťou okrajovo zaoberal z pohľadu prípadnej aplikácii zásad správneho trestania.
25. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, tieto sa týkajú predovšetkým otázky výšky sankcie, spôsobu jej určenia, absencie listinného dôkazu, na podklade ktorého bola určená sankcia. Správny súd uvádza, že žalovaný pri určovaní výšky sankcie vychádzal z hodnoty priemernej výšky poistného pre obdobný druh vozidla, pričom vychádzal, z dennej výšky poistenia, ktorá bola zistená vydelením hodnoty priemerného ročného poistenia a počtom dní v roku (365) Takto získanú hodnotu vynásobil počtom dní, počas ktorého bolo preukázané porušenie povinnosti žalobcu mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo. Uvedený spôsob výpočtu sankcie je z pohľadu správneho súdu objektívny, z pohľadu i nezaujatého pozorovateľa transparetný, je možné podľa uvedeného kritéria predvídať, akú výšku sankcie obdrží držiteľ vozidla za nesplnenie povinnosti. Sankcia je určená v hodnote, v ktorej by priemerný držiteľ vozidla poistil svoje vozidlo, bez využitia prípadných zliav a najlacnejších ponúk na trhu. Dôsledok porušenia je iba tá skutočnosť, že držiteľ vozidla bude sankcionovaný vo výške priemernej hodnoty poistenia (nie teda najnižšej alebo najvyššej), bez možnosti využitia prípadných zliav a benefitov zo strany jednotlivých poisťovní, čo je zároveň daňou za porušenie právnej povinnosti. 26. Žalobca si musel byť vedomý dôsledku nesplnenia svojej zákonnej povinnosti, ktorú dobrovoľne nesplnil, spočívajúcej v povinnosti mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo, musel očakávať sankciu zo stranu príslušného orgánu. Sankciou zo strany príslušného orgánu (žalovaného, prvostupňového orgánu) je vlastne iba „poistné“, ktoré by ináč musel zaplatiť, bez možnosti vybrať si najlacnejšieho poskytovateľa poistenia na trhu. Inak povedané pokuta, ktorá je určená v stanovenej výške, predstavuje iba priemerné poistné. 27. Žalovaný v celom konaní, ako v administratívnom, tak i v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia nepopieral skutočnosť, že svoje vozidlo nemal v danom období poistné poistené, ani túto skutočnosť nevyvrátil predložením napríklad uzatvorenej poistnej zmluvy s uhradením poistného, alebo neuviedol dôvod, pre ktorý by zanikla povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. 28. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súčasťou administratívneho spisu nebol sadzobník tarifných skupín pre jednotlivé kategórie motorových vozidiel zaslaný Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, správny súd uvádza, že nepovažoval uvedený nedostatok za taký, ktorý by mal vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako celku. Prípadné zrušenie žalovaného rozhodnutia zo strany správneho súdu iba pre tento nedostatok, by predstavoval iba prílišný formalizmus zo strany správneho súdu. Správny súd na doplnenie uvádza, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach dôsledne opísali, z akého podkladu vychádzali, kto bol jeho vyhotoviteľ, a teda je zrejmé, že i žalobca poznal názov takto vymedzeného dokumentu, vedel kde sa nachádza a na vyžiadanie, by mu zrejme správny orgán tento dokument poskytol alebo uviedol zákonné dôvody, pre ktoré by mu tento dokument nemohol poskytnúť. Zároveň správny súd uvádza, že uvedený dokument nie je zákonom vyžadovanou náležitosťou, z ktorej má žalovaný čerpať, pre žalovaného to predstavuje iba pomôcku ako objektívne určiť výšku pokuty, pri zohľadnení zákonných požiadaviek, ktoré sú vymedzené v § 19 zákona o PZP, t.j. kritérium závažnosti a dĺžky trvania. 29. Správny súd sa zaoberal okrem iného aj zmenou právnej úpravy, pričom zákonná hranica pokuty vymedzená v § 19 ods. 1 zákona o PZP bola do 31.07.2024 zákonnom určená v rozsahu 16,60 EUR až 3319,39 EUR, pričom s účinnosťou od 01.08.2024 táto hranica je v súčasnosti vymedzená od 50 EUR až 5000 EUR, teda novšia právna úprava je pre osobu postihnutú za správny delikt menej priaznivá. Určená výška sankcie zároveň je v zákonom stanovenom rozsahu ako v predchádzajúcej právnej úprave, tak i novej právnej úprave. 30. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Uložená sankcia je v zákonom stanovenej výške, na základe dostatočnej a odôvodnenej správnej úvahy správneho orgánu, jej výška bola dostatočne odôvodnená. Zároveň správny súd uvádza, že nedostatky prvostupňového rozhodnutia, ktoré spočívali najmä v procesných nedostatkov zo strany prvostupňového orgánu, žalovaný vo svojom rozhodnutí odstránil. Argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Vzhľadom ku skutočnosti že žaloba bola podaná vo veci správneho trestania sa správny súd zaoberal, aj skutočnosťami uvedenými v § 195 SSP, nedošlo k
zániku zodpovednosti za správny delikt, uložený trest je uložený v zmysle zásad ukladania trestov a výška druh sankcie nevybočuje z rozsahu správnej úvahy. 31. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 32. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval v rámci postupu podľa § 195 SSP i možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy, ktorá však v danom prípade nebola priaznivejšia. 33. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 34. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho rozhodovacou činnosťou a preto nevidel dôvod na ich priznanie. 35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).