{"guid": "8e60df67-b506-4c5b-9299-72b85cc95349:02734826-a987-40a5-a40b-a226870d24d5", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3", "spisova_znacka": "6S/29/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6S/29/2024 z 24. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 24. marca 2025, sp. zn. 6S/29/2024, ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3", "identifikacne_cislo": "0924100281", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Krivjanská", "sudca_id": 301, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-krivjanska-301", "datum_vydania": "2025-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-4", "nazov": "§ 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-7", "nazov": "§ 19 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-19.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-3", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02734826-a987-40a5-a40b-a226870d24d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n6S/29/2024\n0924100281\n24. 03. 2025\nJUDr. Pavol Tkáč\nECLI:SK:SpSKE:2025:0924100281.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu Mgr.\nRomana Dieho a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A. B. B., trvale\nbytom č. XXX, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Mgr. Marek Jackuliak, advokát, č. 47,\n058 01 Poprad, IČO: 55 090 169 proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,\nso sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, IČO: 00151 866 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. OU-PO-OOP2-2024/012630-002 zo dňa 29.01.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 22.04.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OUPO-OOP2-2024/012630-002 zo dňa 29.01.2024, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Okresného úradu\nPoprad, organizačného odboru (ďalej aj „prvostupňový orgán“) číslo OU-PP-OO-2023/018269-010 zo\ndňa 11.10.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 722,40\nEUR za obdobie nesplnenia povinnosti mať uzatvorenú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu na\nmotorové vozidlo s evidenčným číslom: C. od 29.01.2021 do 20.07.2023 podľa § 19 ods. 1 zákona\nč. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„zákon o PZP“) za porušenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o PZP.\nAdministratívne konanie\n2. Prvostupňový orgán začal dňa 27.06.2023 konanie vo veci opomenutia povinnosti mať uzatvorenú\nzmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, k motorovému vozidlu Audi A6 avant 2,5 Tdi, s evidenčným\nčíslom: C., ktoré bolo vo vlastníctve žalobcu a to za obdobie od 01.12.2019 do 11.03.2022. Uvedené\nskutočnosti zistil prvostupňový orgán z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Žalobca sa\nk podkladom pred vydaním rozhodnutia nevyjadril, nepredložil listinné doklady preukazujúce, že by mal\nuzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení k motorovému vozidlu.\n3. Prvostupňový orgán vydal dňa 11.10.2023 prvostupňové rozhodnutie, v ktorom uložil pokutu žalobcovi\nvo výške 811,20 EUR za porušenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o PZP za obdobie\n01.12.2019 až 11.03.2022. Výšku pokuty odôvodnil tým, že mohla byť uložená zákonnom rozsahu\nod 16,60 EUR až 3319,39 EUR, pričom pri výpočte pokuty vychádzal z dennej sadzby priemerného\nročného poistenia pre danú kategóriu motorového vozidla vo výške 0,8 EUR, ktorú vynásobil\npočtom nepoistených dní 1014 dní. Priemerné poistné určil zo sadzobníka taríf priemerného ročného\n\npoistného poskytovaného jednotlivými poisťovňami, ktorý poskytla Slovenská kancelária poisťovateľov.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uloženú pokutu nezvýšil o 10 %, rovnako v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že o porušení povinností sa dozvedel dňa 29.03.2021 a dňa 23.05.2022\nz oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, kedy mu bol doručený zoznam motorových vozidiel,\nna ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu.\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 21.11.2023,\nktoré zdôvodnil tým, že pokuta môže byť uložená do dvoch rokov od kedy sa správny orgán o porušení\npovinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov, odkedy došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca\nnepovažoval zistený skutkový stav za náležite zistený, uviedol že rozhodnutie zahŕňalo aj obdobie,\nkedy bola uložená pokuta v rámci subjektívnej dvojročnej lehoty, s poukazom na deň vydania rozhodnutia\na to dňa 11.10.2023, pričom prvostupňový správny orgán sa mal dozvedieť o porušení povinnosti dňa\n29.03.2021. Žalobcovi neboli zrejme podklady, na základe ktorých bola vypočítaná výška priemerného\nročného poistenia, pretože relevantné údaje na stanovenie výšky pokuty vo výške 0,8 EUR na deň sa\nnenachádzali v administratívnom spise.\n5. Žalovaný vydal dňa 29.01.2024 žalované rozhodnutie, ktorým zmenil výrok o uložení sankcie, pričom\nžalobcovi uložil pokutu vo výške 722,40 EUR a to za obdobie od 29.01.2021 do 20.07.2023. Žalovaný vo\nsvojom rozhodnutí zhrnul doterajší priebeh konania, poukázal na nedostatky zo strany prvostupňového\norgánu, ako i sa vysporiadal s námietkou žalobcu vo vzťahu k objektívnej trojročnej lehote na uloženie\npokuty. Žalovaný si pred vydaním rozhodnutia vyžiadal od prvostupňového orgánu evidenčnú kartu\nmotorového vozidla žalobcu, z ktorej bolo zrejmé, že dňa 21.07.2023 bolo motorové vozidlo vyradené\nz cestnej premávky. Žalovaný sa k odvolacím dôvodom žalobcu vyjadril tak, žalobca za obdobie\n11.10.2020 do 20.07.2023 porušil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle zákona o PZP, pričom\nvzhľadom na námietku žalobcu, v období medzi 11.10.2020 až 29.01.2021 došlo k preklúzii práva uložiť\npokutu, preto z uvedeného dôvodu žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že pokutu\nuložil vo výške 722,40 EUR. Výšku pokuty určil ako súčin počtu dní porušenia povinnosti a priemerného\nročného poistného poskytovaný jednotlivými poisťovňami pre daný druh vozidla. Navýšenie pokuty\no 10 % z celkového neuhradeného poistenia žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nevykonal.\nPriemer ročného poistného poskytovaného so všetkými poisťovňami zistil zo sadzobníku tarifných\nskupín priemerného ročného poistenia, ktorý bol predložený okresným úradom na príslušný kalendárny\nrok Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Žalovaný uviedol, že žalobca nemal uzavretú poistnú zmluvu\nna motorové vozidlo, čo bolo zrejmé z evidenčnej karty vozidla, ktorého vlastníkom a držiteľom bol\nžalobca.\nKonanie pred správnym súdom\n6. Žalobca podal správnu žalobu dňa 22.04.2024 na Správny súd v Košiciach. V podanej\nsprávnej žalobe žalobca napádal žalované rozhodnutie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia,\nz dôvodu, že skutkový stav, ktorý žalovaný prevzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnym spisom alebo nemá v ňom oporu a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Žalobca uviedol, že žalovaným rozhodnutím bol ukrátený na svojich majetkových právach\nv dôsledku nezákonne uloženej pokuty, žalobca mal za to, že žalovaný prekročil rozsah svojich\nprávomocí a nedostatočne odôvodnil svoje závery, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie a\nporušenie jeho práva na spravodlivé konanie pred správnymi orgánmi. Nesprávne právne posúdenie,\nžalobca vzhliadol na tom, že predmetné žalované rozhodnutie je rozhodnutím, pri ktorom dochádzalo\nk správnemu trestaniu a teda k povinnosti správnych orgánov aplikovať základné zásady trestného\nkonania podľa Trestného poriadku a zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona. Žalobca\nv žalovanom rozhodnutí ani v prvostupňovom rozhodnutí neaplikovali tieto zásady pri ukladaní\ntrestov, respektíve pri pokutovaní s poukazom na zákonnú úpravu uloženia sankcie podľa § 19\nods. 3 zákona o PZP, kedy mal správny orgán prihliadať len na závažnosť porušenia a dĺžku trvania\nprotiprávneho stavu. Spôsob výpočtu sankcie, ako ho uviedol žalovaný, respektíve prvostupňový\norgán, nemal oporu v zákone. Postup, kedy prvostupňový orgán a žalovaný vychádzal z kritéria\nvýšky priemerného poistného vynásobenej dĺžkou trvania protiprávneho stavu, žalobca nesúhlasil\ns predmetným rozhodnutím a videl jeho nezákonnosť, v tomto ohľade odkázal aj na rozsudky\nKrajského súdu v Prešove sp.zn.6/70/2021 a 6S/69/2021. Vo vzťahu k žalobnému bodu, že základ\nnapadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, žalobca uviedol, že prvostupňový\norgán a žalovaný vychádzal pri určení výšky pokuty z podkladu - Sadzobníka tarifných skupín\npriemerného ročného poistenia predkladaný okresným úradom na príslušný kalendárny rok Slovenskou\n\nkanceláriou poisťovateľov, pričom tento sadzobník sa nenachádzal v administratívnom spise. Žalobca\nz rovnakého dôvodu považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože nemohol vyhodnotiť údaje\npre stanovenie výšky pokuty s poukazom na stanovenie výšky pokuty za kalendárny deň v rozsahu\n0,8EUR, pretože ako v prvostupňovom rozhodnutí, tak i v žalovanom rozhodnutí neboli uvedené žiadne\noprávnené referenčné poistenia alebo výšky ročného poistenia, ktoré mali byť použité pre výpočet\npokuty. Žalobca žiadal priznať žalobe odkladný účinok, ako i žiadal nariadiť pojednávanie vo veci. K\nžalobe pripojil aj fotokópiu administratívneho spisu.\n7. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.08.2024, v ktorej dôvodil,\nže žalobcovi bola uložená pokuta v súlade so zákonom o PZP za porušenie povinností uvedených v §\n3 ods. 1 zákona o PZP. Žalovaný zdôraznil, že podľa zákona bol povinný uložiť pokutu, pretože žalobca\nnemal ako držiteľ motorového vozidla alebo vlastník, uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti\nza škodu prevádzkou motorového vozidla. Pri ukladaní pokuty sa žalovaný zaoberal aj uplatnením\ndvojročnej subjektívnej lehoty, teda odkedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení povinnosti,\nktorá podľa žalovaného uplynula dňa 03.04.2023, ako i uplatnením trojročnej objektívnej lehoty, ktorá\nuplynula v období od 11.10.2020 do 29.01.2021. V tejto súvislosti žalovaný zmenil časť prvostupňového\nrozhodnutia tak, že obdobie, kedy došlo k uplynutiu, preklúzii, obdobia porušenia povinnosti pokutu\nneuložil. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci dokazovania zisťoval obdobie, kedy došlo\nk ukončeniu porušenia povinností a to v dôsledku vyradenia vozidla z cestnej premávky, čím ohraničil\ndĺžku obdobia protiprávneho stavu v období od 29.01.2021 do 20.07.2023. Žalovaný podotkol, že zákon\no PZP neuvádza presný výpočet pokuty, z ktorého by mal ako prvostupňový, tak i žalovaný vychádzať,\nzákonné kritériá stanovovali len dĺžku protiprávneho stavu a závažnosť porušenia. Prvostupňový orgán\na žalovaný vychádzali pri určení výšky pokuty z priemernej ročnej sadzby poistného pre uvedený typ\nvozidla, ktorá súvisela so závažnosťou porušenia. Priemerná výška poistenia pre daný typ vozidla bola\nurčená vo výške 291,29 EUR, čo v prepočte na kalendárne dni vychádza denne na sumu poistného 0,8\nEUR. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobca ako v administratívnom konaní, tak ani v správnej žalobe\nnepoprel, že by porušil ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný mal za to, že výška\npokuty, ktorú uložil, bola v zákonnom rozsahu t.j. podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP v rozsahu od 16,60\nEUR do 3319,39 EUR. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.\n8. Správny súd v Košiciach uznesením sp.zn 6S/29/2024 zo dňa 24.09.2024 priznal žalobe odkladný\núčinok.\n9. Žalobca podal repliku dňa 27.11.2024, v ktorej nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Podľa\nnázoru žalobcu, žalovaný nevyvrátil existujúce vady v žalovanom rozhodnutí. Žalobca uviedol,\nže v rozhodnutiach absentuje zmienka o úvahe ako výška poistného má súvisieť so závažnosťou\nporušenia, preto považoval rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené, žalobca zdôraznil, že ak\nsadzobník priemerného ročného poistenia nebol podkladom na rozhodnutie, ani súčasťou\nadministratívneho spisu, nemohol žalovaný naňho pri vydávaní rozhodnutia prihliadať. Žalobca sa\nnemohol s ním oboznámiť, nemohol voči nemu namietať, považoval rozhodnutie za svojvoľné.\nŽalobca uviedol, že žalovaným prezentovaný názor o priemernej výške pokuty, ktorá má súvisieť\nso závažnosťou porušeniam nereflektoval skutočný stav, k vyjadreniu predložil 3 rôzne návrhy poistných\nzmlúv na porovnateľné motorové vozidlo, v ktorom mu vyšla priemerná výška poistného na motorové\nvozidlo vo výške 140 EUR, teda približne 0,38 EUR na deň, pričom výška pokuty by bola po prepočte\npolovičná. Výška pokuty s odkazom na sadzobník priemerného poistného je neprimeraná a nevychádza\nzo skutočného stavu, nereflektuje vek vozidla, druh, výška poistného je rozdielna, ak ide o motorové\nvozidlo osobné, dodávkové, špeciálne, malé nákladné vozidlo a tiež či ide o nové vozidlo a staré vozidlo.\n10. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.\n11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.03.2025, na ktorom sa zúčastnil\nprávny zástupca žalobcu i žalovaný. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe,\nako i všetkých vyjadreniach produkovaných v konaní, žalovaný zotrval na argumentácii a vecnej\nsprávnosti žalovaného rozhodnutia, pričom uviedol že uložená sankcia je primeraná za porušenie\npovinnosti. Správny súd na pojednávaní vo veci rozhodol.\nRelevantné právne predpisy\n\n12 Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej\nlen „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n13. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n14. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.“\n15. Podľa § 3 ods. 1,3 zákona o PZP\n(1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ\nmotorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako\nosoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom\nmotorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná\nzmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.\n(3) Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť\npoistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje\npovinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa §\n16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.\n16. Podľa § 19 ods. 1,2,3,4,7 zákona o PZP\n(1) Okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 Sk do 100\n000 Sk.\n(2) Okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu\ntoho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od\ndoručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti.\n(3) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania\nprotiprávneho stavu.\n(4) Pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa okresný úrad o porušení\npovinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.\n(7)Na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,23)\nak tento zákon neustanovuje inak.\n17. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nPrávny názor správneho súdu\n18. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených\nnámietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalované\n\nrozhodnutie, i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že podaná\nžaloba nie je dôvodná.\n19.\nV prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého bola\nžalobcovi uložená pokuta za správny delikt, teda ide o vec spadajúcu pod správne trestanie. Správne\ntrestanie za správne delikty v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.\nzn. 8Sžo/147/2008) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a ďalej je\npotrebné poukázať na zásadu zákonnosti v zmysle článku 49 Ústavy Slovenskej republiky a na judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky\naj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „akékoľvek\ntrestné obvinenie\", je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v\nsprávnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu a preto bolo nutné posúdiť aplikáciu\nzásad trestného konania. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné obvinenie a trest\nextenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa vnútroštátneho\nprávneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu trestného činu\na trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená, že nepovažuje\nza trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy.\nZ toho ďalej vyplýva, že zásady trestného práva možno vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského\nprávneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp. iné správne delikty.\n20. Správne delikty osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým\nznakom správneho deliktu. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Z toho\nvyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti\nza správny delikt. Hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity\nsprávneho trestania a správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky\ndovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty,\nustanovením jej dolnej hranice.\n21. Podľa Rozsudku NS SR sp. zn. 3Szd/12/2009 zo dňa 18.02.2010 jednou zo základných zásad\ntrestného práva, ktorú vyjadruje čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je zásada, v zmysle ktorej sa\ntrestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom\nneskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie, ale\naj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo\nposkytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia.\n22. Predmet súdneho prieskumu je posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a v časti zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu o uložení sankcie, kde uložil pokutu žalobcovi vo výške 722,40 EUR za správny delikt podľa §\n19 ods. 1 zákona o PZP. Medzi účastníkmi nebola spornou otázka zodpovednosti žalobcu za správny\ndelikt, ale predovšetkým sporná bola výška uloženej sankcie.\n23. Subjektom správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je ten, kto podľa § 3 ods.\n3 zákona č. 381/2001 Z.z. neuzatvoril poistnú zmluvu, hoci mu zákon túto povinnosť ukladá. Subjektom\nje preto držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla\nzapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, potom ten, kto je vlastníkom\nmotorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, a nájomca motorového vozidla.\n24. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol ako vlastník a držiteľ motorového vozidla\nAudi A6 avant 2,5 Tdi, C. zapísaný v evidenčných dokladoch motorového vozidla a v evidenčnej\nkarte vozidla to v rozhodnom období od 29.01.2021 do 20.07.2023. Zo strany žalobcu nebola táto\nskutočnosť spochybnená. Rovnako nebola zo strany žalobcu predložená zmluva o uzatvorení zmluvy\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,\nalebo preložený doklad preukazujúci zánik poistenia zodpovednosti za škodu, tak ako dôvody sú okrem\niného vymedzené v § 9 ods. 1 zákona o PZP, ide najmä o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, krádež,\nzmena držiteľa a pod. I keď uvedené nebolo v žalobe namietané, správny súd sa touto skutočnosťou\nokrajovo zaoberal z pohľadu prípadnej aplikácii zásad správneho trestania.\n\n25. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, tieto sa týkajú\npredovšetkým otázky výšky sankcie, spôsobu jej určenia, absencie listinného dôkazu, na podklade\nktorého bola určená sankcia. Správny súd uvádza, že žalovaný pri určovaní výšky sankcie vychádzal\nz hodnoty priemernej výšky poistného pre obdobný druh vozidla, pričom vychádzal, z dennej výšky\npoistenia, ktorá bola zistená vydelením hodnoty priemerného ročného poistenia a počtom dní v roku\n(365) Takto získanú hodnotu vynásobil počtom dní, počas ktorého bolo preukázané porušenie povinnosti\nžalobcu mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo. Uvedený spôsob výpočtu\nsankcie je z pohľadu správneho súdu objektívny, z pohľadu i nezaujatého pozorovateľa transparetný,\nje možné podľa uvedeného kritéria predvídať, akú výšku sankcie obdrží držiteľ vozidla za nesplnenie\npovinnosti. Sankcia je určená v hodnote, v ktorej by priemerný držiteľ vozidla poistil svoje vozidlo, bez\nvyužitia prípadných zliav a najlacnejších ponúk na trhu. Dôsledok porušenia je iba tá skutočnosť, že\ndržiteľ vozidla bude sankcionovaný vo výške priemernej hodnoty poistenia (nie teda najnižšej alebo\nnajvyššej), bez možnosti využitia prípadných zliav a benefitov zo strany jednotlivých poisťovní, čo je\nzároveň daňou za porušenie právnej povinnosti.\n26. Žalobca si musel byť vedomý dôsledku nesplnenia svojej zákonnej povinnosti, ktorú dobrovoľne\nnesplnil, spočívajúcej v povinnosti mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo,\nmusel očakávať sankciu zo stranu príslušného orgánu. Sankciou zo strany príslušného orgánu\n(žalovaného, prvostupňového orgánu) je vlastne iba „poistné“, ktoré by ináč musel zaplatiť, bez možnosti\nvybrať si najlacnejšieho poskytovateľa poistenia na trhu. Inak povedané pokuta, ktorá je určená v\nstanovenej výške, predstavuje iba priemerné poistné.\n27. Žalovaný v celom konaní, ako v administratívnom, tak i v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia\nnepopieral skutočnosť, že svoje vozidlo nemal v danom období poistné poistené, ani túto skutočnosť\nnevyvrátil predložením napríklad uzatvorenej poistnej zmluvy s uhradením poistného, alebo neuviedol\ndôvod, pre ktorý by zanikla povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení\nmotorových vozidiel.\n28. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súčasťou administratívneho spisu nebol sadzobník tarifných\nskupín pre jednotlivé kategórie motorových vozidiel zaslaný Slovenskou kanceláriou poisťovateľov,\nsprávny súd uvádza, že nepovažoval uvedený nedostatok za taký, ktorý by mal vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia ako celku. Prípadné zrušenie žalovaného rozhodnutia zo strany správneho súdu iba\npre tento nedostatok, by predstavoval iba prílišný formalizmus zo strany správneho súdu. Správny\nsúd na doplnenie uvádza, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach\ndôsledne opísali, z akého podkladu vychádzali, kto bol jeho vyhotoviteľ, a teda je zrejmé, že i žalobca\npoznal názov takto vymedzeného dokumentu, vedel kde sa nachádza a na vyžiadanie, by mu zrejme\nsprávny orgán tento dokument poskytol alebo uviedol zákonné dôvody, pre ktoré by mu tento dokument\nnemohol poskytnúť. Zároveň správny súd uvádza, že uvedený dokument nie je zákonom vyžadovanou\nnáležitosťou, z ktorej má žalovaný čerpať, pre žalovaného to predstavuje iba pomôcku ako objektívne\nurčiť výšku pokuty, pri zohľadnení zákonných požiadaviek, ktoré sú vymedzené v § 19 zákona o PZP,\nt.j. kritérium závažnosti a dĺžky trvania.\n29. Správny súd sa zaoberal okrem iného aj zmenou právnej úpravy, pričom zákonná hranica pokuty\nvymedzená v § 19 ods. 1 zákona o PZP bola do 31.07.2024 zákonnom určená v rozsahu 16,60\nEUR až 3319,39 EUR, pričom s účinnosťou od 01.08.2024 táto hranica je v súčasnosti vymedzená od\n50 EUR až 5000 EUR, teda novšia právna úprava je pre osobu postihnutú za správny delikt menej\npriaznivá. Určená výška sankcie zároveň je v zákonom stanovenom rozsahu ako v predchádzajúcej\nprávnej úprave, tak i novej právnej úprave.\n30. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými\nprávnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Uložená sankcia je v zákonom\nstanovenej výške, na základe dostatočnej a odôvodnenej správnej úvahy správneho orgánu, jej výška\nbola dostatočne odôvodnená. Zároveň správny súd uvádza, že nedostatky prvostupňového rozhodnutia,\nktoré spočívali najmä v procesných nedostatkov zo strany prvostupňového orgánu, žalovaný vo svojom\nrozhodnutí odstránil. Argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,\nnie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Vzhľadom ku skutočnosti že žaloba bola podaná vo veci\nsprávneho trestania sa správny súd zaoberal, aj skutočnosťami uvedenými v § 195 SSP, nedošlo k\n\nzániku zodpovednosti za správny delikt, uložený trest je uložený v zmysle zásad ukladania trestov a\nvýška druh sankcie nevybočuje z rozsahu správnej úvahy.\n31. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje\nza zákonné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n32. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval v rámci\npostupu podľa § 195 SSP i možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy, ktorá však\nv danom prípade nebola priaznivejšia.\n33. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n34. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Správny súd mu\nnárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré\npredstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho rozhodovacou\nčinnosťou a preto nevidel dôvod na ich priznanie.\n35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}