Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 15Sas/3/2024 0924100262 30. 06. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100262.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D.- E., kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Michal Feciľak, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 13.03.2024, vo veci starobného dôchodku a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 13.03.2024, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X –I a č. XXX XXX XXXX X – II obidve z 27.11.2023 a vec vracia na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 12.04.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 13.03.2024, ktorým boli potvrdené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. XXX XXX XXXX X –I z 27.11.2023 o priznaní žalobcovi starobného dôchodku a č. 600 911 6399 0 – II z 27.11.2023 o zvýšení (valorizácia) priznaného starobného dôchodku, aby z dôvodu ich nezákonnosti boli tieto rozhodnutia žalovaného a SP-ne zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a žalobcovi, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania, Administratívne konanie 2. Podľa žalovaným predloženého dávkového spisu, žalobca, ktorý už bol poberateľom výsluhového dôchodku, žiadosťou podanou SP-ni 09.10.2023 žiadal o priznanie mu starobného dôchodku počnúc od 11.09.2023. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie (SP), ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – I z 27.11.2023, s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a súčasne dosiahnutím dôchodkového veku, rozhodla o priznaní žalobcovi starobného dôchodku počnúc od 11.09.2023 v sume 288,60 Eur mesačne, keďže žalobca dovŕšením 63 rokov veku dňom 11.09.2023 dosiahol dôchodkový vek. Vo vzťahu k získaniu obdobia dôchodkového poistenia SP-ňa uviedla, že žalobca získal k 11.09.2023 celkovo 6 585 dní, t.j. 18 rokov a 15 dní obdobia dôchodkového poistenia rozpis ktorého bol uvedený v priloženom osobnom v liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“), čím žalobca splnil
podmienky nároku na starobný dôchodok s tým, že žalobcovi boli pre uvedený účel zohľadnené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane tých, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. považujú. Ďalej SP-ňa ozrejmila spôsob výpočtu sumy priznaného starobného dôchodku, ktorý sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V ďalšom sa SP-ňa venovala spôsobu určenia priemerného osobného mzdového bodu s tým, že osobné mzdové body za každý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia boli uvedené v osobnom liste, s tým, že podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. za kalendárny rok v ktorom poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia patrí osobný mzdový bod 0,3, ak poistenec v kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu vylučuje a ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok patrí poistencovi pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na toto časť kalendárneho roka. Vzhľadom na uvedené SP-ňa uzavrela, že keďže žalobca v niektorých rokoch (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1987, 1988, 1989, 1990 a 1991) získal náhradnú dobu patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu, takže úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia u žalobcu je 13,1851. Vzhľadom k uvedenému SP-ňa uzavrela, že suma starobného dôchodku, vypočítaná ako súčin vstupných údajoch a to úhrnného osobného mzdového bodu 13,1851, doby dôchodkového poistenia 18,0411 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 11.09.2023, ktorá bola 16,4764, prináležiaca žalobcovi je 233,30 Eur mesačne. Napokon SP-ňa uzavrela, že v dôsledku zákonných zvýšení priznanej sumy starobného dôchodku, je konečná suma dôchodku žalobcu 288, 60 Eur mesačne, pričom SP-ňa konštatovala, že cit. „Nezískali ste najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.“ 4. Sociálna poisťovňa, ústredie (SP), ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – II taktiež z 27.11.2023 rozhodla, že počnúc od 01.01.2024 sa zvyšuje žalobcovi starobný dôchodok na sumu 299,- Eur mesačne, t.j. došlo k zvýšeniu o 3,6 % mesačnej sumy dôchodku, vypočítaného z medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok roka 2023. 5. Listom č. XXX XXX XXXX X z 27.11.2023 SP-ňa oznámila žalobcovi, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 63195/2021-2 z 10.02.2021 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2021, podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s tým, že pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zohľadnená doba základnej vojenskej služby zaradená do III. pracovnej kategórie od 03.10.1979 do 30.09.1981 a doba služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy vo finančnej správe (vrátane doby pracovného pomeru colníka k colnej správe) od 11.11.1991 do 31.12.2020, t.j. celková doba výkonu služby 31 rokov a 58 dní, sa podľa SP-ne nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto ju nie je možné započítať pre nárok na starobný dôchodok. V ďalšom SP uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby iba u poistencov, ktorých služba bola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, za ktorú im bol priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Teda týmto poistencom sa pri určení výšky starobného dôchodku započítavajú aj doby zohľadnené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Avšak keďže v prípade žalobcu, doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné u žalobcu príslušnú dobu služby zohľadniť aplikáciou § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. 6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu o SP-ne č. XXX XXX XXXX X – I z 27.11.2023 o priznaní mu starobného dôchodku odôvodnil konštatovaním o jeho nezákonnosti z dôvodu jeho rozporu s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, keďže SP-ňa mu do doby dôchodkového poistenia, ktorú dobu ustálila na 18 rokov a 15 dní nezapočítala aj dobu poistenia za roky 1991 až 2002, t.j. dobu 3885 dní výkonu služobného pomeru na colnom úrade Čierna nad Tisou.
7. Žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 13.03.2024, odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutia SP-ne č. XXX XXX XXXX X –I z 27.11.2023 o priznaní žalobcovi starobného dôchodku a č. XXX XXX XXXX X – II z 27.11.2023 o zvýšení starobného dôchodku. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčením o správnosti postupu a rozhodnutia SP-ne, zopakovaním skutkového stavu, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 11.09.2023, ku ktorému dňu získal 6585 dní dôchodkového poistenia t.j. 18 rokov a 15 dní, ako aj zopakovaním spôsobu výpočtu starobného dôchodku identicky ako ho uviedla SP-ňa s dodatkom, že do tohto obdobia bola žalobcovi zhodnotená doba štúdia od 01.09.1975 do 30.06.1978, doba zamestnania od 01.07.1978 do 02.10.1979 a od 01.10.1981 do 10.11.1991 u zamestnávateľa Automatizácia železničnej dopravy, Čierna nad Tisou, ako aj obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2011 do 30.11.2014 u zamestnávateľa obec Boťany. V interakcii na odvolacie námietky žalobcu žalovaný uviedol, že obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo im nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., tj. podľa žalovaného z uvedeného teda vyplýva, že ak poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladal na výsluhový dôchodok, nie je mu možné toto obdobie zhodnotiť aj pre účely starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V ďalšom žalovaný uviedol, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR z 10.02.2021 bol žalobcovi priznaný od 01.01.2021 výsluhový dôchodok, na ktorý účel mu bola zohľadnená doba vojenskej služby od 03.10.1979 do 30.09.1981 a doba služobného pomeru od 11.11.1991 do 31.12.2020. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, podľa ktorého na určenie dôchodkového veku a určenie sumy dôchodku je potrebné zhodnotiť aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok ako aj príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby, žalovaný konštatoval zosúladenie aplikačnej praxe SP-ňou s týmto názorom s tým, že keďže činnosť colníka, ktorú žalobca vykonával, nie je zaradená pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné túto dobu služby zhodnotiť pre účely starobného dôchodku. Záverom žalovaný konštatoval, že SP-ňa v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Žalovaný uzavrel, že o nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, ako aj o jeho zvýšení bolo rozhodnuté v súlade so zákonom o sociálnom poistení s tým, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť týchto rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 25.03.2024. Konanie pred správnym súdom 8. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 13.03.2024, ako aj proti jemu predchádzajúcim rozhodnutiam SP-ne č. XXX XXX XXXX X –I a č. XXX XXX XXXX X – II obidve z 27.11.2023, odôvodnil presvedčením, že vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávnej aplikácie právnych predpisov, pretože žalovaný a aj SP-ňa nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia, keď pre účely starobného dôchodku nebrali do úvahy aj dobu dôchodkového poistenia, ktorú žalobca získal výkonom služby v colnej správe. Zdôraznil, že mimo colnej správy odpracoval 18 rokov a 15 dní, počas ktorých bol dôchodkovo poistený a v colnej správe získal obdobie viac ako 29 rokov, ktoré mu síce bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, avšak neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by toto obdobie mu nemalo byť zhodnotené aj pre účely starobného dôchodku. V ďalšom žalobca poukázal, že v rozhodnutí žalovaného uvedená argumentácia, podľa ktorej práca colníka nebola zaradená do I. ani do II. pracovnej kategórie je nesprávna a nemá opodstatnenie pretože z pracovnoprávnej kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku. Žalovaný a SP-ňa rozhodli nezákonne, keď pri svojom rozhodovaní nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia žalobcu, ale iba tú, ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní mu výsluhového dôchodku. Rozhodnutie SP-ne aj žalovaného sú rozporné s judikatúrou Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10 So/59/2014, sp. zn. 7 So/138/2011 a sp. zn. 9 So/15/2016. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe podotkol, že žalobné námietky sú totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný vysporiadal už v žalobou napadnutom rozhodnutí, s ktorého závermi sa žalovaný stotožnil a námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Zopakoval skutkový
stav uvedený už vo svojom rozhodnutí so záverom, že doby služby dosiahnuté žalobcom neboli zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok, pretože tieto doby mu už boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, s opätovným dodatkom, že uvedené je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého pre posúdenie dôchodkového nároku možnosť zohľadniť aj dobu profesionálnej služby, ak bola zaradená do I. a II. pracovnej kategórie funkcií, avšak v prípade žalobcu tento postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. a II. kategórie funkcií. Záverom žalovaný zdôraznil, že pri posúdení nároku na starobný dôchodok môže žalovaný postupovať iba v súlade s účinnou právnou úpravou a ohľadne získanej doby služobného pomeru bolo v súlade s čl. 33 Dohovoru rozhodnuté len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bol žalovaný v súlade s § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku zaviazaný rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. Vzhľadom k uvedenému žalovaný žiadal, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Žalovaný nežiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného uviedol, že toto vyjadrenie ako celok odmieta a argumentáciu v ňom uvedenú považuje za nesprávnu s tým, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Zdôraznil, že nezapočítanie mu obdobia služobného pomeru v colnej správe pre účely starobného dôchodku považuje za diskriminačné s tým, že žalobca spĺňa všetky zákonné podmienky na to, aby mu doba služobného pomeru colníka bola započítaná aj pre účely starobného dôchodku. 11. K stanovisku žalobcu (replika), ktoré bolo žalovanému doručené na vyjadrenie 26.09.2024, žalovaný už svoje stanovisko (duplika) nezaujal. 12. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“ 13. Podľa § 124 ods. 3 SSP „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“ 14. Podľa § 137 ods. 2 SSP „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“ 15. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.06.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Právne východiská pre rozhodnutie 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“ 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“ 19. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.“
20. Podľa prvej vety § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom ku dňu (09.10.2023), ku ktorému žalobca požiadal o starobný dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 22. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 23. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 24. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu“ 25. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí (c) výsluhové zabezpečenie.“ 26. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 27. Podľa § 30 písm. a), d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje (a) výsluhový príspevok; (d) výsluhový dôchodok.“ 28. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 29. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku na priznanie mu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, z dôvodu žalovaným tvrdenej nemožnosti na tento účel zohľadniť žalobcovi aj doby dôchodkového poistenia ktoré získal v služobnom pomere ako colník. Totižto podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere colníka mu už bola započítaná na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného pomeru colníka aj do obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku, pretože táto profesionálna služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.
30. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní). 31. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primerane dobe trvania služobného pomeru. 32. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“ 33. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mala SP a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme a to bez ohľadu na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu. 34. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.01.2021 vznikol podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako colníka bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby
do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z., plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť, avšak podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov (podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa za policajta považuje aj ozbrojený príslušník finančnej správy, pozn.) za tzv. „zvyškové doby“ zákonom č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 35. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017; sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia ako colník, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 36. Správny súd považuje za nesprávne tvrdenie žalovaného, že dobu dôchodkového poistenia získanú v služobnom pomere možno zohľadniť aj pre účel starobného dôchodku iba u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto Najvyšší súd SR prioritne zdôraznil, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 37. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci. 38. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 46 zákona o sociálnom poistení, mu mali SP a žalovaný hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku. 39. V uvedených súvislostiach správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 18 Sas/6/2023 zo 17.12.2024 v rámci odôvodnenia ktorého je zmienený aj s danou právnou otázkou súvisiaci názor Najvyššieho súdu SR a podľa ktorého cit. «V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek a ani to, že žalobca je od 01.05.2016 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou bola otázka započítania doby 31 rokov a 77 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany
žalovanej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1980 do 08.10.1982 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 01.03.1987 do 31.12.1999 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 01.01.2000do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a doba výkonu služby hasiča od 01.01.2004 do 30.04.2016bez kategórie. Doba v rozsahu 31 rokov a 77 dní nebola hodnotená pre účely nároku na starobný dôchodok. Žalovaná zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5 150 dní, t. j. 14 rokova 40 dní, získaných vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. (...) Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 3 a zopakovaná i na nariadenom pojednávaní, že žalobca v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, je irelevantná, pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Žalobca v podanej replike zo dňa 09.12.2023 zdôraznil, že sa vo svojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku nedomáhal jeho priznania z titulu tzv. „kategórie funkcií“, ale preto, že splnil dobu dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení a dovŕšil fyzický dôchodkový vek, pričom z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku orgánu verejnej správy prvého stupňa až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov a 10 mesiacov. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z.. (...) Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca poukazoval i na diskrimináciu starobných dôchodcov z radov bývalých profesionálnych hasičov, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná, nakoľko nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.» 40. K prezentovaným právnym názorom sa prihlásil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí sp. zn. 9Sk/1/2021 z 27.06.2022, kde v skutkovo a právne obdobnej veci konštatoval, že cit. „... na určenie doby starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. má žalobca zákonný nárok, aby mu bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v
dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcemu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší alebo aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ V citovanom rozhodnutí Najvyšší správny súdu SR poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 624/2018 skúmal ústavnú súladnosť týchto právnych názorov v rámci prieskumu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/151/2016 z 27.06.2018, ako aj na rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 389/2017 a sp. zn. IV. ÚS 270/2018, z ktorých vyplýva akceptácia prezentovaných právnych názorov Ústavným súdom SR. 41. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP a v spojení s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu (SP-ne), zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia SP-ne a vec vrátil sociálnej poisťovni na nové konanie a rozhodnutie. 42. V ďalšom konaní sociálna poisťovňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia. 43. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 44. Podľa § 167 ods. 1 SSP „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ 45. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.