Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Sas/3/2024 0924100242 26. 03. 2025 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100242.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zast. HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 610 808 6600 0 zo dňa 12. februára 2024 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - ústredie č. 610 808 6600 0 zo dňa 12. februára 2024 a Sociálnej poisťovne - ústredie č. 610 808 6600 0 zo dňa 21. decembra 2023 a v r a c i a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. decembra 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) postupujúc podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 23. októbra 2023 o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku určená k 23. októbru 2023 (239,30 eur) nie je vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (v tom čase 430,20 eur). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02. januára 2024, v ktorom žiadal o jeho prehodnotenie so zohľadnením obdobia od 15. februára 1991 do 30. júna 2002 odpracovaného na Colnom úrade v Prešove. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 610 808 6600 0 zo dňa 12. februára 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení uviedol, že k 23. októbru 2023 žalobca získal 5 309 odpracovaných dní, t.j. 14 odpracovaných rokov a 199 dní, a do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýba 351 dní. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola určená vo výške 0,6730 a následne výška predčasného starobného dôchodku bola vypočítaná vo výške 239,30 eur, čo je menej ako suma 430,20 eur predstavujúca 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej uviedol, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Bratislava zn. 12317/2011-1462-2 zo dňa 23. marca 2011 bol žalobcovi od 01. marca 2011 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 28. septembra 1980 do 27. septembra 1982 a doba služby od 19. februára 1991 do 28. februára 2011. Následne vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nebola žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služby, nakoľko tieto boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok a preto sa nepovažujú za obdobie dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že uvedený záver vyplýva zo všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň doplnil, že podľa evidenčného materiálu doba pracovnej činnosti colníka od 28. septembra 1980 do 27. septembra 1982 a od 19. februára 1991 do 31. decembra 2003 bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t.j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je preto možné aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení, ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. II. Konanie pred správnym súdom 4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 04. apríla 2024, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa nezohľadnenia výkonu základnej vojenskej služby od 28. septembra 1980 do 27. septembra 1982 a dobu služby colníka od 19. februára 1991 do 28. februára 2011 pre nárok na starobný dôchodok z dôvodu, že tieto už boli zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011 a R 83/2013, ďalej rozsudky sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/11/2015, sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04. júla 2017, sp. zn. 7So/22/2015 zo dňa 28. júna 2016, sp. zn. 9So/15/2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017 a pod. 5. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií, uvedené má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže žalobcovi ku dňu 23. októbra 2023, od ktorého žiada priznať predčasný starobný dôchodok, chýbali najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a vo všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, žalovaná mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky predčasného starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 6. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal. 7. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 18. apríla 2024, v ktorom zopakovala skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a nové skutočnosti neuviedla. 8. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala. 9. V replike zo dňa 24. mája 2024 žalobca uviedol, že žalovaná sa nijako nevyjadrila k jeho právnej argumentácii ani k rozhodnutiam, na ktoré žalobca v žalobe poukázal a jej vyjadrenie je len formálne. Žalobca v ďalšom taktiež zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a nové skutočnosti neuviedol. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 10. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 30. júna 2019, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov
mimoriadnej služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak. 1a) Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. 1b) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z. 1c) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 12. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56) 56) § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok. 13. Podľa § 67 ods. 9 na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem a) obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, b) doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia. 14. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 15. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení - ďalej aj „SSP“), vyhlásil dňa 26. marca 2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené dňa 12. marca 2025), ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 17. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti: - žalobca požiadal dňa 23. októbra 2023 o predčasný starobný dôchodok, - žalobca získal 5 309 odpracovaných dní, t.j. 14 odpracovaných rokov a 199 dní, - do dovŕšenia dôchodkového veku chýba žalobcovi 351 dní, - od 01. marca 2011 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, - na nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 28. septembra 1980 do 27. septembra 1982 a doba služby od 19. februára 1991 do 28. februára 2011, obe zaradené do III. pracovnej kategórie. 18. Predmetom prieskumu správneho súdu v tomto konaní bolo právne posúdenie otázky, či žalobca splnil podmienky pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení. 19. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je možné dobu služby, ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, započítať na obdobie dôchodkového poistenia rozhodné pre výšku starobného dôchodku podmieňujúcu výšku predčasného starobného dôchodku, ktorú žalobca v zmysle prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia nedosiahol a z uvedeného dôvodu mu predčasný starobný dôchodok nebol priznaný. 20. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožnil so záverom žalovanej vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí a následne potvrdenom napadnutým rozhodnutím, že doba služby, ktorá bola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a preto ju pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno, pričom len vo všeobecnosti žalovaná poukazovala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 21. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na (aj žalobcom uvádzané) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 2009 sp. zn. 9 So 214/2008 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, pod č. 55 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po stanovení výšky starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby dôchodkového poistenia podľa predchádzajúcej vety možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 22. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2013 (R 83/2013) (taktiež uvádzaného žalobcom v žalobe) vyplýva právny názor o nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a za účelom určenia jeho výšky. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.“ 23. Obdobne správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, v zmysle ktorého: „Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“ 24. Rozhodovacia prax posudzovania vzťahu výsluhového a starobného dôchodku bola zároveň aktuálne jednoznačne zjednotená rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05. júna 2024, ktorý v bode 30 uvádza: „30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“ 25. Pokiaľ ide o otázku zaradenia služby vykonávanej žalobcom do III. kategórie, uvedené nevylučuje aplikáciu § 274 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30. októbra 2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 26. Nakoľko vyššie uvedené právne závery vyplývajú aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca, jedná sa jednoznačne o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v predmetnej oblasti, preto správny súd z dôvodov vyššie uvedených vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 27. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vzhľadom na absenciu pojmu colník v zákone o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu správny súd dopĺňa, že až do prijatia zákona č. 35/2019 Z.z., t.j. do 30. júna 2019 bol v zmysle § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za policajta považovaný aj colník a následné legislatívne zmeny nemali vplyv na posudzovanie nároku žalobcu týkajúceho sa obdobia výkonu služby od 28. septembra 1980 do 27. septembra 1982 a od 19. februára 1991 do 28. februára 2011. 28. Orgány verejnej správy sú viazané právnym názorom správneho súdu a s dôrazom na citovanú judikatúru bude povinnosťou žalovanej opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku v kontexte všetkých skutočností vyplývajúcich z administratívneho konania. V prvom rade by mal orgán verejnej správy stanoviť výšku starobného dôchodku a to postupom, keď najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by poistencovi - žalobcovi patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a takto stanovenú výšku starobného dôchodku krátiť pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku (v tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/1/2021 zo dňa 27. júna 2022). Na základe takto stanovenej výšky starobného dôchodku následne žalovaná posúdi vznik nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok v zmysle § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).