Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 21Sas/3/2024 0924100051 14. 04. 2025 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100051.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., D. E., zastúpený zákonným zástupcom – matkou E. F. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., D. E., právne zastúpený: JUDr. Viktor Varga, advokát, so sídlom Plávková 2, 040 11 Košice, Slovenská republika, IČO: 57 959 675, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, Slovenská republika, IČO: 30794536 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2023/14749 zo dňa 20.11.2023, vo veci rozhodnutia o žiadosti o parkovací preukaz a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/14749 zo dňa 20.11.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 22.01.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 22.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/14749 zo dňa 20.11.2023 ( ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ( ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. KE0/RPČ/KE_OKOLIE/SOC/2023/168598-4 zo dňa 18.09.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a žiadal, aby správny súd zrušil žalované rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 20.11.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.11.2023 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu vo veci žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodnutím č. KE0/RPČ/KE_OKOLIE/ SOC/2023/168598-4 zo dňa 18.09.2023 nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu a to s poukazom na § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) v spojení s prílohou č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. . Administratívne konanie 3. Žalobca podal dňa 18.08.2023 na prvostupňový správny orgán žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K žiadosti priložil lekársku správu
z ambulancie pediatrickej endokrinológie, diabetológie a porúch LPaV 1 zo dňa 07.06.2023 so záverom ochorenia diabetes mellitus prvého typu, a lekársku správu z ambulancie pediatrickej endokrinológie, diabetológie a porúch LPaV 1 zo dňa 04.08.2023, ktorou bola predpísaná inzulínová pumpa na liečbu tohto ochorenia. 4. Prvostupňový správny orgán vyhotovil v konaní pred správnym orgánom lekársky posudok zo dňa 11.09.2023, v ktorom uviedol, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá však nespĺňa podmienky zdravotného postihnutia na účely vydania parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z.. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 18.09.2023 prvostupňové rozhodnutie, v ktorom nevyhovel žiadosti žiadateľa o vyhotovenie parkovacieho preukazu s poukazom na § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s prílohou č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z.. Rozhodnutie zdôvodnil, že miera funkčnej poruchy žalobcu bola stanovená na 60 % podľa prílohy číslo 3 časti III. bod 8 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z., teda žalobca je považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nemá zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 18 zákona číslo 447/2008 Z. z. 5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil tým, že bol vo veci vypracovaný komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE0/KPČ/KE_OKOLIE/SOC/2023/163116-3 zo dňa 25.07.2023, podľa ktorého bol žalobca uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, pričom vo výrokovej časti komplexného posudku bolo výslovne uvedené, že ide o osobu odkázanú na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán nesprávne vec posúdil, keď overoval podmienky na vydanie parkovacieho preukazu len podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z., pričom mal posúdiť splnenie podmienok aj podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Poukázal na to, že v danej veci bol vyhotovený komplexný posudok, v ktorom bol žalobca posúdený ako osoba odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, pričom tento posudok tvoril podklad na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a táto skutočnosť, nebola v konaní zohľadnená. Žalobca poukázal, že musí často navštevovať vyšetrenia u ošetrujúcich lekárov v Košiciach a teda je odkázaný na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, rovnako poukázal, že sa lieči prostredníctvom inzulínovej pumpy a po každom jedle sa musí podať presná dávka inzulínu. Parkovací preukaz by zjednodušil život jeho matke (ako zákonnej zástupkyni) a pomohol by zjednodušiť presuny k lekárom a odstránil by problémy pri hľadaní vhodného parkovacieho miesta. Rozhodnutie žiadal zrušiť, resp. žiadosti navrhoval vyhovieť. V prílohe k svojmu odvolaniu predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31.07.2023, v ktorom bolo vyhovené žiadosti žalobcu a bol mu priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, komplexný posudok zo dňa 25.07.2023, v ktorom je uvedený záver, že je osoba odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. 6. V rámci administratívneho spisu sa nachádza oznámenie o oprave chyby zo dňa 09.10.2023, v ktorom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice listom oznámil opravu zrejmej nesprávnosti v komplexnom posudku zo dňa 25.07.2023, opravil nesprávne uvedenú odkázanosť žalobu na individuálnu prepravu, a to tak, že zmenil záver posudku na skutočnosť, že cit.: „osoba nie je odkázaná na individuálnu prepravu“. 7. Žalovaný vydal dňa 20.11.2023 žalované rozhodnutie, v ktorom odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že v konaní vyhotovil ďalší lekársky posudok zo dňa 13.11.2023, z ktorého záver prevzal do svojho rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že žalobca nemal zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 s poukazom na § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.. Žalovaný ďalej uviedol, že pre účely parkovacieho preukazu sa vypracoval len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. a žalobca nemal zdravotné postihnutie, ktoré je uvedené v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z.z. Konanie pred správnym súdom 8. Voči žalovanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy bol v rozpore s administratívnym spisom, zistenie skutkového stavu
bolo nepostačujúce na riadne preskúmanie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V žalobe zhrnul stručne skutkový stav a konanie pred správnymi orgánmi. Poukázal, že podmienky na vydanie parkovacieho preukazu sú uvedené v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., pričom v zákonnom ustanovení sú stanovené dve alternatívne podmienky vzniku nároku na vydanie parkovacieho preukazu a to, že osoba má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. alebo podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. t.j. podmienka, ktorá je uvedená v odseku 1 písm. b vyššie uvedeného zákona. Žalobca opätovne zdôraznil, že v konaní bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 25.07.2023, z ktorého vyplynul záver, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, preto svoju žalobu opieral o komplexný posudok. V prílohe k podanej správnej žalobe predložil rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vydané prvostupňovým správnym orgánom dňa 31.07.2023, komplexný posudok vydaný prvostupňovým správnym orgánom dňa 25.07.2023, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu dňa 18.09.2023, lekársky posudok zo dňa 11.09.2023, odvolanie zo dňa 30.09.2023, žalované rozhodnutie, lekársky posudok zo dňa 13.11.2023. 9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.03.2024, v ktorom uviedol, že posúdenie hmotnoprávnych podmienok na vyhotovenie parkovacieho preukazu je uvedené v zákone č. 447/2008 Z.z. a toto posúdenie bolo odbornou medicínskou otázkou. V danom prípade, pre účely správnej žaloby, žalovaný predložil žalobné námietky na vyjadrenie posudkovému lekárovi žalovaného, ktorý vypracoval správu zo dňa 26.03.2024, v ktorej zdôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu žalovaného a vyvrátil žalované námietky. Žalovaný uviedol, že iba lekár so špecializáciou je oprávnený vypracovať lekársky posudok na účely kompenzácie alebo na účely vyhotovenia parkovacieho preukazu, čo v danom prípade aj bolo vykonané. Žalovaný uviedol že podklad, na ktorý odkazoval žalobca a to komplexný posudok zo dňa 25.07.2023 obsahoval chybu v písaní, kde bolo nesprávne uvedené odkázanie osoby na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, uvedenú chybu opravil prípisom zo dňa 09.10.2023. S odkazom na aktuálny právny stav, žalovaný uviedol, že nie je potrebné vyhotovovať pre účely parkovacieho preukazu komplexný posudok, ale postačuje iba lekársky posudok. Žalobca nemal zdravotné postihnutie, ktoré bolo uvedené v osobitnej prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a zároveň nebol vypracovaný komplexný posudok, v ktorom by bol žalobca odkázaný na individuálnu prepravu, preto nemohol žiadosti vyhovieť, lebo neboli splnené hmotnoprávne, zákonom vyžadované, podmienky. Zároveň uviedol, že správna žaloba nie je dôvodná. Žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona číslo 447/2008 Z. z., žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V prílohe k svojmu vyjadreniu predložil lekársky posudok zo dňa 26.03.2024. 10. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 20.04.2024 (podal repliku), v ktorom opätovne odkázal na povinnosť správneho orgánu rozhodnutie náležite odôvodniť a vyrovnať sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu a to existenciou komplexného lekárskeho posudku, ktorý preukazoval splnenie podmienky uvedenej v § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. t.j. riadne sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní, ako i v podanej žalobe. Žalobca sa rovnako vyjadril k novému lekárskemu posudku, ktorý bol vyhotovený v čase súdneho konania, nemal sa s ním možnosť oboznámiť, nemal ho žalovaný ani k dispozícii v čase vydania napadnutého rozhodnutia, rovnako nový lekársky posudok neobsahoval žiadne nové informácie. Žalobca nesúhlasil s formou opravy komplexného lekárskeho posudku na podklade ktorého podával žalobca svoju žiadosť, ktorá bola vykonaná po podaní odvolania, mal za to, že bola vykonaná v rozpore so zákonom a na takúto formu opravy nemohlo byť prihliadnuté. Vo svojom rozhodnutí odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/142/2001 zo dňa 07.11.2001, v ktorom sa súd vysporiadaval s formou opravy rozhodnutia, kedy opravou nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie, tak aby po oprave malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. 11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 10.05.2024 (podal dupliku) tak, že žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu obsahovala nový diabetologický nález zo dňa 04.08.2023, tento diabetologický nález nemohol byť zohľadnený v komplexnom posudku, pretože ten bol vyhotovený dňa 25.07.2023. Posudkový lekár pri výkone posudkovej činnosti vždy vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov na účely kompenzácie. Žalovaný sa k námietke posudzovanie odkázanosti na individuálnu
prepravu motorovým vozidlom s odkazom na komplexný posudok vyjadril tak, že toto nebolo predmetom odvolacieho konania a preto sa posudkový lekár k uvedenému nevyjadroval. Žalovaný uviedol, že ak nastala chyba vo vyhotovovaní komplexného posudku, pričom táto chyba bola zrejmá z lekárskeho posudku zo dňa 13.07.2023, bola vykonaná oprava komplexného posudku. Žalovaný opätovne uviedol, že posúdenie hmotnoprávnych podmienok na vyhotovenie parkovacieho preukazu je odbornou medicínskou otázkou a teda nejde o formálne právne posúdenie, navrhoval žalobu zamietnuť. 12. Na dupliku žalovaného, ktorá bola zaslaná na vedomie žalobcovi, ktorý bez výzvy súdu predložil ďalšie podanie zo dňa 31.01.2025, v ktorom zotrval na svojej argumentácii, dozvedel sa však skutočností, že žalovaný mal tvrdiť, že došlo k zmene zdravotného stavu, keďže v konaní podľa názoru žalobcu, nedošlo k zmene zdravotného stavu, bol len vypracovaný novší lekársky nález, navrhol na podklade týchto skutočností, predložiť všetky lekárske nálezy od ošetrujúceho lekára žalobcu za obdobie apríl 2023 až september 2023. V ostatných častiach poukázal na svoje podania, rovnako odkázal na povinnosť správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutia, vysporiadať sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania, pričom na podporu svojho tvrdenia citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžp/2/2011. Zdôraznil nesprávny procesný postup pri vykonávaní opravy, navrhol žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. 13. Podanie žalobcu bolo zaslané na vedomie žalovanému s preukázateľným doručením žalovanému dňa 05.02.2025. 14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.02.2025, ktoré sa však z dôvodu mimoriadnej udalosti na správnom súde zrušilo a bolo nariadené nové pojednávanie vo veci na deň 14.04.2025. Na predmetnom pojednávaní, za účasti žalobcu a žalovaného, žalobca zotrval na podanej žalobe, v ktorej opätovne zdôraznil nesprávny postup pri vypracovaní opravy komplexného posudku, rovnako uviedol, že žalobca bol diagnostikovaný na diabetes mellitus v čase, keď mal 8 mesiacov, ide o výnimočný prípad na Slovensku, preto bol veľký problém nastaviť správnu liečbu pri prísnom stravovaní, zaviesť osobitný režim zdravotnej starostlivosti spočívajúci v aplikácii inzulínu prostredníctvom inzulínovej pumpy a častej potreby návštevy lekárov v Košiciach. Žalovaný poukázal na zákonnosť postupu pri vydávaní rozhodnutia, rovnako odkázal, že komplexný posudok, ktorý ako zdôraznil žalovaný, nebol podkladom na rozhodnutie vo veci, ale podkladom na rozhodnutie bol lekársky posudok, pričom v prílohe zákona č. 447/2008 Z. z. v prílohe č. 18 zdravotné postihnutie žalobcu nie je uvedené, teda nebol odkázaný na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie bolo riadne zdôvodnené a žalobu navrhol zamietnuť. Žalobca na pojednávaní uviedol, že netrval už na zabezpečení všetkých lekárskych nálezov lekára za obdobie apríl 2023 až september 2023, tak ako to uviedol vo svojom podaní zo dňa 30. 01.01.2025, súd zisťoval u účastníkov konania, či komplexný posudok, ktorý bol vyhotovený pre účely kompenzácie zvýšených výdavkov na stravovanie, bolo toto konanie vo veci kompenzácie právoplatne skončené, či nebol vydaný v konaní iný komplexný posudok. Správny súd na pojednávaní rozhodol. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. v platnom znení (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP v sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 17. Podľa § 10 ods. 1 písm. b./ zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť. 18. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.
19. Podľa § 17ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18, b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 20. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 22. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“) , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 23. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24. Podľa § 191 SSP ods.1 písm.d./ správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Právny názor správneho súdu 25. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 26. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015). 27. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 28. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu a to s poukazom, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy číslo 3 časti III. bod 8.písm. c zákona č. 447/2008 Z. z., ale podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č 447/2008 Z. z. nemal zdravotné postihnutie, ktoré bolo uvedené v prílohe č. 18 zákona číslo 447/2008 Z. z. 29. Správny súd na úvod uvádza, že k uvedenému prípadu je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, vzhľadom ku skutočnosti, že u žalobcu bolo diagnostikované ochorenie úplne v mladom veku, keď mal 8 mesiacov, pričom liečba je v takto mladom veku nesmierne náročná a komplikovaná. Správny súd uvádza, že sa stotožnil s námietkou žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Správny súd, tak ako sa oboznámil s administratívnym spisom, vyjadreniami žalobcu, žalovaného, ako i podanou správnou žalobou, vyvodil záver, že žalobca po diagnostikovaní ochorenia, sa prostredníctvom svojho zákonného zástupcu obrátil na štát o poskytnutie pomoci - kompenzáciu tohto ťažkého zdravotného postihnutia. Zo strany účastníkov konania nebolo spochybnené, že v konaní na účel kompenzácie bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu výdavkov na diétne stravovanie (čo nie je predmet súdneho prieskumu), za účelom, ktorého bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 25.07.2023. Žalobca sa teda oboznámil s komplexným posudkom zo dňa 25.07.2023, v ktorom v závere je uvedené, že žalobca je osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 30. Z pohľadu hmotnoprávnych podmienok, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., je základnou podmienkou pre vyhotovenie parkovacieho preukazu to, že žiadateľ musí byť osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň musí splniť jednu z podmienok, ktorou je alebo jeho zdravotné postihnutie (ochorenie) musí byť uvedené v prílohe č. 18 zákona číslo 447/2008 Z. z., alebo bol v konaní pre účely rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu, ktoré bolo právoplatne skončené, vyhotovený ako podklad komplexný posudok, v ktorom musí byť uvedené, že ide o osobu odkázanú na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. 31. V konaní bolo preukázané, tak ako to žalobca, už v podanom odvolaní uviedol, že žalobca bol označený ako osoba odkázaná na individuálnu prepravu zmysle komplexného posudku, ktorý tvoril podklad na vydanie právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Z uvedeného stavu sa zrejme žalobca, v dôsledku legitímneho očakávania obrátil žiadosťou na prvostupňový správny orgán o vyhotovenie parkovacieho preukazu, nakoľko mal zato, že splnil podmienky, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., nemožno teda pripočítať na vrub žalobcovi, že podával takúto žiadosť. Najmä v ťažkej životnej situácii, keď z podkladov, ktoré mal k dispozícii vyplývalo, že tento nárok na vydanie parkovacieho preukazu, by mohol splniť a jeho žiadosť by mohla byť úspešne schválená. 32. Žalobca po obdŕžaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré muselo byť preňho zjavne prekvapivé, že nesplnil podmienku uvedenú v § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. hoc mal za to, že spĺňa podmienku uvedenú v § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. a preto, uvedené skutočnosti dôvodne namietal už v podanom odvolaní. Odpoveď na túto otázku však zo žalovaného rozhodnutia nedostal, v administratívnom spise sa nachádza iba záznam a to list adresovaný zákonnému zástupcu žalobcu, v ktorom vo forme opravy chyby v písaní, je vykonaná oprava komplexného posudku, kde po vykonaní opravy sa žalobca nepovažuje za osobu odkázanú na individuálnu prepravu. Rovnako i správny súd sa s vecou oboznámil a dostal vysvetlenie až z vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe, že uvedený posudok netvoril podklad na rozhodnutie, bol predmetom opravného konania a vysvetlil, prečo tento posudok nepoužil ako podklad na rozhodnutie. Správny súd v tomto ohľade sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľne a odôvodnené, pretože jeho rozhodnutie nebolo dostatočne zrejmé vo vzťahu k námietke, ktorú uviedol žalobca v podanom odvolaní (aj v žalobe), prečo sa žalovaný nezaoberal prípadným splnením hmotnoprávnych podmienok na vyhotovenie parkovacieho preukazu uvedených v § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Dodatočne odôvodnenie rozhodnutia, v rámci podanej správnej žaloby, nie je postačujúce a nedáva účastníkovi odpoveď na jeho žiadosť ( námietku), ktorá bola podaná v rámci odvolacieho konania v konaní pred správnym orgánom.
33. Správny súd dáva do pozornosti, že práve odvolacie konanie v rámci administratívneho konania má slúžiť na to, aby prípadné vady a nedostatky rozhodnutia, respektíve otázky žiadateľa, v tomto prípade žalobcu, ktoré boli uvedené v odvolacích dôvodoch, ktoré súd vzhliadol za relevantné k veci, boli náležite zodpovedané. Práve v preskúmavanom prípade je dôraz na riadne zdôvodnenie rozhodnutia o to výraznejší a žiadaný, keď žalobca v legitímnom očakávaní po podaní žiadosti sa dozvedá od prvostupňového správneho orgánu, že nemá nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu, oprávnenie žiada odpoveď v rámci odvolacieho konania, ale ani v rámci odvolacieho konania mu žalovaný na túto skutočnosť nedá riadne vysvetlenie. 34. O nesprávnosti záverov komplexného posudku sa zákonný zástupca žalobcu dozvedel len formálnym listom, po vykonaní opravy v písomnom vyhotovení komplexného posudku, pričom o dôvodoch, prečo komplexný posudok, netvoril podklad na rozhodnutie, napríklad uvedenie, že bol vyhotovený nesprávne, neuvádzal splnenie hmotnoprávnych podmienok, respektíve, prečo nebol vyhotovený ďalší komplexný posudok, na tieto otázky nebolo zodpovedané, žalobca nedostal odpoveď na svoje relevantné námietky. Správny súd dáva do pozornosti, že takýto postup nie je právne udržateľný a považuje za neprijateľné, aby následné súdne konanie slúžilo na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia a jeho nápravu v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia. 35. Vo vzťahu k námietke, ktorú žalobca uviedol, kde sa nestotožnil s formou opravy, ktorú vykonal žalovaný, správny súd uvádza, že skutočnosť, že dochádza pri vyhotovovaní rozhodnutí, podkladov na rozhodnutie, k chybám, je zákonom predvídaná, na uvedenú skutočnosť pamätá aj správny poriadok, ktorý umožňuje vykonať opravy zrejmých nesprávností, opravy chýb v písaní a počítaní. V danom prípade nešlo o vykonanie opravy v rozhodnutí, ale o vykonanie opravy podkladu na rozhodnutie, z ktorého však záväzne správny orgán vychádzal. Správny súd upriamuje pozornosť najmä správnemu orgánu, aby formu opravy posudzoval prípad od prípadu, kedy s poukazom na judikatúru, nie je možné opravou chyby meniť vydané rozhodnutie, na druhej strane, i keď nejde o rozhodnutie, žalobca sa dotazuje, prečo komplexný posudok netvoril podklad na rozhodnutie, mal žalovaný náležite a vyčerpávajúcim spôsobom svoj postup odôvodniť, rovnako nič mu nebránilo vyhotoviť nový komplexný posudok, v ktorom by sa vysporiadal s predošlými nedostatkami, čím by riadne a bez pochýb zistil skutkový stav a podklad na rozhodnutie. 36. Správny súd si je vedomý, že uvedený postup môže predstavovať ďalšiu administratívnu záťaž pre správne orgány, na druhej strane však ide o rozhodovanie o priznaní práv pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preto je nevyhnutné v týchto konaniach náležite postupovať, zistiť objektívne skutkový stav veci, zadovážiť si dostatok podkladov na rozhodnutie a riadne odstrániť vzniknuté rozpory a záver riadne zdôvodniť. Správny súd nejde nad rámec zákonnej úpravy, kedy nepopiera, že pre účely vyhotovenia parkovacieho preukazu postačuje vyhotovenie lekárskeho posudku, v danom prípade však vidí osobitnú špecifickosť prípadu, kedy sám prvostupňový správny orgán vyhotovil komplexný posudok, ktorého záver je v rozpore so zisteniami vyplývajúc z lekárskych posudkov. 37. Správy súd uvádza, že nespochybňuje v tomto ohľade lekárske posudky, ani ich závery, ide o odborné medicínske otázky, posudzuje ich však v rozsahu ako podkladu na rozhodnutie, teda či sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Rovnako to uviedol opakovane aj NSS SR v rozsudku sp.zn. 6Ssk/149/2023 zo dňa 30.07. 2024 cit. : „V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“ 38. V danom preskúmanom prípade správny súd vzhliadol rozpor medzi lekárskymi posudkami a existujúcim komplexným posudkom, za právne významný a v prípade takýchto rozporov sa vidí za žiaduce a nevyhnutné, aby účastník konania sa z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne oboznámil a dozvedel dôvody, pre ktoré správny orgán prevzal závery z lekárskych posudkov a neprevzal záver z komplexného posudku, alebo opačne, neprevzal závery z lekárskych posudkov a prevzal závery z komplexného posudku, čo v danom prípade sa nestalo, ako i vysporiadal sa s prípadnou opravou komplexného posudku. 39. Jedným z imanentných predpokladov zákonnosti rozhodnutia je atribút preskúmateľnosti správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt preskúmať, (nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky). Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Účastník akéhokoľvek konania, v prípade, že predloží relevantné skutočnosti, výhrady, námietky ku konaniu, ktoré sú právne významné, odôvodnené, má právo, aby pre prípad, že sa jeho námietkam nevyhovie, aby mu správny orgán vysvetlil, prečo tak postupoval, prečo sa námietkami nezaoberal, respektíve, prečo ich tak vyhodnotil. Nie je potrebné, aby na každý argument bola účastníkovi konania daná odpoveď, je však nevyhnutné, aby v podstatných častiach bol postup a rozhodnutie správneho orgánu náležite a presvedčivo odôvodnený (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2013 zo dňa 19.03.2013, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo 16. 04. 2014). V preskúmavanom prípade táto vlastnosť rozhodnutia absentovala. 40. V zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2/Sžo/112/2015 zo dňa 23.08.2017 okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny záver. 41. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, k námietke nesprávneho právneho posúdenia a k námietke rozporu skutkového stavu s administratívnym spisom, správny súd uvádza, že vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodnutie bolo zrušené pre nedostatočné zdôvodnenie a nepreskúmaleľnosť, nie je možné sa náležite vysporiadať s nimi. Po vysporiadaní sa s námietkou existencie komplexného posudku a následného náležiteho odôvodnenia rozhodnutia, prípadnej opravy komplexného posudku, ďalej či komplexný posudok tvoril alebo netvoril podklad na rozhodnutie, a prečo ho správny orgán nezohľadnil, môže byť rozhodnutie podrobené ďalšiemu prieskumu. 42. V ďalšom konaní úlohou žalovaného bude sa náležite vysporiadať s námietkou existencie komplexného posudku, so spôsobom jeho opravy, pričom je na zvážení žalovaného, či uvedený podklad prevezme do rozhodnutia, náležite ho zdôvodní alebo vyhotoví nový komplexný posudok, tak
aby neobsahoval zrejmé nesprávnosti, v záveroch čím by odstránil nezrozumiteľnosť a zmätočnosť týchto podkladov. 43. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu súd vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm d./ SSP zrušil. 45. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 46. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech 47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). e) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).