Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 3S/24/2023 0923100644 20. 11. 2025 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100644.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Tr. D. XX, XXX XX C., právne zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, IČO: 30 794 323, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2023/044145-003 zo dňa 28. septembra 2023, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP5-2023/044145-003 zo dňa 28. septembra 2023 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálneho odboru č. k.: OU-SN-KO-2023013295-002 zo dňa 22. augusta 2023 zrušuje a vec vracia Okresnému úradu Spišská Nová Ves, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo vynaložených trov konania.
na
úplnú
náhradu dôvodne
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5/2023/044145-003 zo dňa 28.09.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálneho odboru č. OU-SN-KO-2023-013295-002 zo dňa 22.08.2023 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) o nevyhovení žiadosti žalobcu zo dňa 17.08.2023 o poskytnutie informácie s poukazom na § 3 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v účinnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a s poukazom na § 68 ods. 1 a 3 a § 69 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). 2. Žalobca žiadal sprístupniť tieto informácie: 1) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 14.03.2007 2) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 14.03.2007 3) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 03.05.2008 4) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 03.05.2008
5) kde bola zapísaná parcela, ktorá je v súčasnosti predmetom evidencie v k. ú. B. na LV č. XXXX (v súčasnosti evidovaná ako parcela KN E č. XXXXX, druh pôdy: záhrada o výmere 2276 m2 ku dňu 14.03.2007 (v tom čase evidovaná zrejme parcela KN E č. XXX) 6) kde bola zapísaná parcela, ktorá je v súčasnosti predmetom evidencie v k. ú. B. na LV č. XXXX (v súčasnosti evidovaná ako parcela KN E č. XXXXX, druh pôdy: záhrada o výmere 2276 m2) ku dňu 03.05.2008 (v tom čase evidovaná zrejme parcela KN E č. XXX) 7) zaslanie kópie listín zo spisu súvisiaceho s výmazom z katastra nehnuteľnosti vykonaného v k. ú. B. pod položkou č. XXX/XX 8) zaslanie kópie listín zo spisu súvisiaceho s konaním o oprave chyby sp. zn. X-314/98 v k.ú. B.. 3. Prvostupňový správny orgán požadované informácie v bodoch l., 2., 3. a 4. žiadosti odmietol sprístupniť z dôvodu, že tieto nemá k dispozícii. K bodom 5. a 6. žiadosti uviedol, že vykoná prešetrovanie zmien údajov katastra nehnuteľností podľa § 57 katastrálneho zákona. K bodom 7. a 8. poznamenal, že sa žiadajú sprístupniť informácie, ktoré nepochádzajú z konkrétneho katastrálneho konania (vkladového alebo záznamového, nie je založený spis), a obsahom sprístupnených informácií je súbor dokumentov uložený v zbierke listín v jednotlivých položkách výkazu zmien. Vzhľadom na uvedené správny orgán uzavrel, že žalobcovi poskytne podľa § 69 ods. 2 katastrálneho zákona informácie uvedené v jednotlivých bodoch žiadosti na základe výsledkov prešetrovania zmien údajov katastra podľa § 57 katastrálneho zákona s tým, že tento procesný úkon je spoplatňovaný podľa položky 10 písm. e) zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal dňa 08.09.2023 odvolanie, ktoré bolo postúpené na rozhodnutie žalovanému ako nadriadenému orgánu v zmysle § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií. Žalovaný k odvolacím námietkam týkajúcim sa nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácií špecifikovaných v bodoch 1. až 4. žiadosti uviedol, že programové vybavenie správneho orgánu neumožňuje získať informáciu, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na konkrétnom liste vlastníctva k určitému dátumu. Túto informáciu je možné získať z originálu listu vlastníctva postupom podľa § 68 a § 69 katastrálneho zákona, spoplatneným podľa zákona č. 145/1995 Z.z. /položka č. 10 písm. b)/. 5. Vo vzťahu k bodom č. 5. a 6. žiadosti žalovaný nad rámec odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z dôvodu, že požadované informácie sú údajmi o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam a údaje, ktoré svojím charakterom patria medzi údaje katastra nehnuteľností, ktorými by predchádzalo prešetrovanie údajov katastra v zmysle § 57 katastrálneho zákona, s ktorou je spojená poplatková povinnosť, bolo nutné nevyhovieť resp. ju odmietnuť. Žalobcom požadované informácie síce prvostupňový správny orgán nevedie, avšak postupom podľa § 57 katastrálneho zákona (prešetrovanie údajov katastra), ktoré predstavuje systematickú prácu za účelom zhromaždenia a vytvorenia novej informácie, by tieto informácie vytvoril. 6. K žiadosti o zaslanie kópií listín (body 7. a 8. žiadosti), ohľadom možnosti sprístupnenia vyhotovenia listín, najmä zmlúv, verejných listín, iných listín, na základe ktorých bol vykonaný zápis do katastra, ktoré sú súčasťou spisového materiálu orgánu katastrálneho odboru okresného úradu, žalovaný uviedol, že režim sprístupňovania listín, ktoré sú uložené v zbierke listín podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona sa vzťahuje aj na vyhotovenie listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu príslušného orgánu. V zmysle uvedeného ustanovenia verejnosť zbierky listín je obmedzená. Všetky listiny uložené v zbierke listín katastra nehnuteľností, ktoré majú pôvod v administratívnom spise orgánu verejnej správy nie je možné považovať s poukazom na uvedené ustanovenie katastrálneho zákona za informáciu, ktorú hoci má v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii, vo všeobecnosti za prístupnú a verejnú. II. Konanie pred správnym súdom Správna žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil, uložil správnemu orgánu sprístupniť informácie uvedené v žiadosti a priznal mu právo na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov žalobca považuje za vnútorne rozporuplné, nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, založené na nesprávnom právnom posúdení a vydané v rozpore so zákonom. 8. Žalobca v správnej žalobe najmä uviedol, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s vytýkanou zjavnou nezrozumiteľnosťou a vnútornou rozporuplnosťou rozhodnutia o odmietnutí žiadosti, z obsahu ktorého nie je zrejmé, akú právnu normu aplikoval správny orgán pri svojom rozhodnutí. Základná argumentácia žalovaného vychádza z ustanovení katastrálneho zákona upravujúcich verejnosť katastrálneho operátu (§ 68) a poskytovanie údajov katastra (§ 69), osobitne argumentuje obmedzenou verejnosťou zbierky listín v zmysle § 68 ods. 3 katastrálneho zákona. Žalobca namieta dôvodnosť aplikácie týchto zákonných ustanovení a považuje ich interpretáciu zo strany žalovaného za nesprávnu, logicky rozpornú a umelo vykonštruovanú. 9. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že ustanovením § 68 ods. 3 katastrálneho zákona (úprava verejnosti zbierky listín) by mali byť dotknuté aj niektoré z požadovaných listín. Žalovaný však žiadnym spôsobom nevymedzil, ktoré listiny majú spadať pod režim obmedzenia ich sprístupnenia. Rozhodnutie žalovaného je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 10. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo vzťahu k bodom 1. až 4. žiadosti na jednej strane uvádza, že programové vybavenie správneho orgánu neumožňuje získať požadované informácie, na strane druhej konštatuje, že požadovanú informáciu je možné získať z originálu listu vlastníctva. Informácia, že programové vybavenie správneho orgánu neumožňuje získať požadované informácie je podľa žalobcu nejasná a nezrozumiteľná. Žalovaný však jednoznačne potvrdil, že požadovanou informáciou správny orgán prvého stupňa disponuje. Neobstojí ani tvrdenie, že tieto informácie sú poskytované podľa § 68 a § 69 katastrálneho zákona, a sú spoplatňované podľa zákona č. 145/1995 Z.z., nakoľko žalobca nežiada sprístupniť kópiu listu vlastníctva, ani listinu zo zbierky listín, ale informáciu obsiahnutú v liste vlastníctva, ktorá tvorí iba časť jeho obsahu a ktorou správny orgán prvého stupňa podľa tvrdenia žalovaného zjavne disponuje. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dikciu § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 4Sžo/55/2015 a súvisiacu právnu teóriu. 11. Vychádzajúc z uvedeného žalobca uzavrel, že ak povinná osoba informáciou disponuje, nemôže byť na ťarchu žalobcovi neurčité a údajne nedostatočné programové vybavenie povinnej osoby. Rovnako neobstojí argument, že požadované údaje sú spoplatňované podľa zákona o správnych poplatkoch, nakoľko aj sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií je spoplatnené, a to úhradou materiálnych nákladov, ktoré povinnej osobe skutočne vznikli v súvislosti s poskytnutím informácie. 12. Uvedené sa vzťahuje aj na informácie obsiahnuté v bodoch 5. a 6. žiadosti. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že prešetrením údajov katastra podľa § 57 katastrálneho zákona by došlo k zhromaždeniu a vytvoreniu novej informácie. Žalobca opätovne zdôraznil, že nežiadal vykonať prešetrovanie, ani vykonanie zmien údajov katastra, ale chcel len objasniť, na akom liste vlastníctva boli zapísané určité nehnuteľnosti ku konkrétnemu dátumu. Právny názor žalovaného, podľa ktorého obmedzenie verejnosti zbierky listín sa má vzťahovať aj na vyhotovenie listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu príslušného orgánu, preto žalobca považuje za neurčitý, nekonkrétny, neprijateľný a ústavne nekonformný. 13. Napadnuté rozhodnutie v časti odôvodňujúcej neposkytnutie kópií listín z označených katastrálnych konaní (bod 7. a 8. žiadosti) žalobca považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s namietaným tvrdením povinnej osoby, podľa ktorého žiadané informácie nepochádzajú z konkrétneho katastrálneho konania, t.j. nevzťahuje sa na nich režim dôvernosti a obmedzenosti prístupu. Žalovaný svoj postup odôvodňuje nezákonne extenzívnym výkladom ustanovenia § 68 ods. 3 katastrálneho zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/106/2015. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.01.2024 rekapituloval priebeh administratívneho konania, poukázal na podstatné dôvody rozhodnutí správnych orgánov a k žalobným dôvodom uviedol skutočnosti, a právnu argumentáciu v podstate zhodnú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalovaný opätovne poukázal najmä na prednostné postavenie špeciálnej právnej úpravy práva na prístup k informáciám v katastrálnom zákone pred všeobecnou úpravou v zákone o slobode informácií, a na následky žalobcom zvoleného právneho režimu prístupu k informáciám (podmienenie poskytnutia určitých informácií zaplatením poplatku, vylúčenie možnosti získať informácie bez poplatku na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií). Zotrval na závere, že mechanickým vyhľadávaním informácií k dátumom určeným žalobcom (bod 1. až 4. žiadosti) by sa vytvorili kvalitatívne nové informácie, nakoľko správny orgán nemal požadované informácie k dispozícii v podobe, z ktorej by bolo
možné vyabstrahovať žiadané informácie. Keďže požadované informácie sú údaje súvisiace s právami k nehnuteľnostiam a údaje, ktoré svojim charakterom patria medzi údaje katastra nehnuteľností, získaniu ktorých predchádza spoplatnené prešetrovanie údajov katastra, nevyhovenie žiadosti žalobcu bolo dôvodné. Záverom uviedol, že na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí trvá. Má za to, že postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odmietnutí žiadosti žalobcu, ktorý si ako spôsob realizácie svojho práva na prístup k informáciám zvolil zákon o slobode informácií. Ďalší priebeh konania 15. K vyjadreniu žalovaného (replika), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2024, žalobca vyjadrenie nepodal. 16. Správny súd vo veci nenariadil pojednávanie, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.11.2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1, 2 a § 137 ods. 4 SSP). III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 18. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 19. Podľa § 57 ods. 1 katastrálneho zákona, okresné úrady priebežne prešetrujú ohlásené alebo inak zistené zmeny údajov katastra. 20. Podľa § 57 ods. 2 katastrálneho zákona, na prešetrovanie a vykonávanie zmien údajov katastra sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, nepoužijú sa ani ustanovenia § 23. 21. Podľa § 57 ods. 3 katastrálneho zákona, aktualizáciu údajov katastra možno vykonať automatizovaným spôsobom na základe údajov z iných referenčných registrov. 22. Podľa § 68 ods. 1 katastrálneho zákona, každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka. 23. Podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona, verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj osobe, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti, znalcovi z odboru geodézie a kartografie, súdu, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi, súdnemu exekútorovi, správcovi podľa osobitného predpisu, daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom je úrad, Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. 24. Podľa § 69 ods. 3 katastrálneho zákona, výpis z listu vlastníctva alebo jeho kópia, kópia z katastrálnej mapy alebo kópia z mapy určeného operátu, výpis z pozemkovej knihy alebo výpis zo železničnej knihy alebo ich kópie sú verejné listiny; verejnou listinou je aj identifikácia parcely vyhotovená v listinnej podobe. 25. Podľa § 69 ods. 10 katastrálneho zákona, výpis alebo kópia zo súboru geodetických informácií, výpis alebo kópia zo súboru popisných informácií a identifikácia parcely preukazuje stav evidovaný v katastri k dátumu a času, ktorý je na nich uvedený. 26. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 27. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené 30. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd v Košiciach konajúc podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 32. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 17.08.2023 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť žalobcu podľa zákona o slobode informácií o sprístupnenie informácie, konkrétne aby mu boli sprístupnené informácie: 1) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 14.03.2007 2) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 14.03.2007 3) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 03.05.2008 4) aké nehnuteľnosti boli zapísané v k. ú. B. na LV č. XXX ku dňu 03.05.2008 5) kde bola zapísaná parcela, ktorá je v súčasnosti predmetom evidencie v k. ú. B. na LV č. XXXX (v súčasnosti evidovaná ako parcela KN E č. XXXXX, druh pôdy: záhrada o výmere 2276 m2 ku dňu 14.03.2007 (v tom čase evidovaná zrejme parcela KN E č. XXX) 6) kde bola zapísaná parcela, ktorá je v súčasnosti predmetom evidencie v k. ú. B. na LV č. XXXX (v súčasnosti evidovaná ako parcela KN E č. 90547, druh pôdy: záhrada o výmere 2276 m2) ku dňu 03.05.2008 (v tom čase evidovaná zrejme parcela KN E č. XXX); 7) a zaslané kópie listín: zo spisu súvisiaceho s výmazom z katastra nehnuteľnosti vykonaného v k. ú. B. pod položkou č. XXX/XX a 8) zo spisu súvisiaceho s konaním o oprave chyby sp. zn. X-314/98 v k. ú. B.. 33. Prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím podľa § 3 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosti nevyhovel. Na rovnakom závere zotrval aj žalovaný. Z odôvodnení rozhodnutí vyplýva, že informácie požadované v bodoch 1. až 4. žiadosti orgán verejnej správy nemá vzhľadom na programové vybavenie k dispozícii, a získať je ich možné z originálu listu vlastníctva podľa § 68 a § 69 katastrálneho zákona. Prvostupňový správny orgán nevedie ani informácie požadované v bodoch 5. a 6. žiadosti. Prešetrovaním údajov katastra nehnuteľností podľa § 57 katastrálneho zákona by tieto nové informácie vytvoril. Informácie žiadané v bodoch 7. a 8. žiadosti nepochádzajú z konkrétneho katastrálneho konania, a ich obsahom sú dokumenty uložené v zbierke listín. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obmedzenie verejnosti zbierky listín v zmysle § 68 ods. 3 katastrálneho zákona. Správny orgán predmetné informácie žiadateľovi poskytne na požiadanie podľa katastrálneho zákona s tým, že ich poskytnutie je spoplatnené. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že orgány verejnej správy odôvodnili nevyhovenie žiadosti jednak existenciou osobitného režimu sprístupňovania informácií, ktorý je spoplatnený a tiež obmedzením verejnosti zbierky listín podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona. 34. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, ústavné právo na informácie nie je realizované iba zákonom o slobode informácií, ale i inými právnymi predpismi, za podmienok ustanovených týmito právnymi predpismi. 35. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na potrebu diferencovania sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií a katastrálneho zákona. Zákon o slobode informácií upravuje najvšeobecnejší spôsob prístupu k informáciám, pričom subjektom práva na sprístupnenie informácie je každý (§ 3 ods. 1 tohto zákona), bez ohľadu na preukazovanie právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 tohto zákona). Naproti tomu katastrálny zákon je špeciálnou právnou normou, ktorá stanovuje osobitné spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, a najmä okruh oprávnených osôb aj ďalšie podmienky prístupu k nim. 36. Najvyšší správny súd vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžik/3/2021 uviedol, že „23. Zámerom InfZ preto nebolo brániť osobám v postupe aj podľa osobitných právnych režimov, a čo je ešte dôležitejšie, zámerom nebolo ani brániť týmto osobám v tom, aby si zvolili právny režim InfZ. Osoba, ktorá má
nárok na informáciu podľa osobitného predpisu, nie je InfZ zbavená možnosti využiť jeho právny režim s výhodami, resp. s nevýhodami, ktoré z neho plynú. 24. Vzťah medzi InfZ a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci. Toto už bolo potvrdené napríklad vo vzťahu k dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám a ich použiteľnosti v konaní podľa InfZ [rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo 16. decembra 2021 sp. zn. 5Sžik 3/2020,bod 28]. Prijatím InfZ vznikli teda dva svety prístupu k informáciám, každý so svojimi špecifikami, vzájomne sa dopĺňajúce, kooperujúce. Jeden možný spôsob získania informácie však nevylučuje použitie druhého spôsobu. 25. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že právna otázka konkurencie režimu poskytovania informácií podľa InfZ a podľa iného zákona bola už riešená. V už citovanom rozsudku sp. zn. 5Sžik 3/2020 bol prijatý záver, že je vecou žiadateľa, aký právny režim poskytovania informácií si zvolí (bod 18), pričom žiadateľa zvolivšieho si režim InfZ nie je prípustné odkazovať na postupy podľa špeciálnych úprav poskytovania informácií (bod 20). K týmto záverom sa Najvyšší správny súd opätovne prihlásil v rozsudku z 25.augusta 2022 sp. zn. 3Svk 12/2021, body 33 a 34.“ 37. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia tak možno konštatovať, že ústavné právo na informácie nie je realizované iba na základe zákona o slobode informácií, ale aj na základe osobitných zákonov, čo aj bolo vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ako to aj súd uviedol vyššie v citácii rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sži 1/2010 zo dňa 15. marca 2011. Na tomto mieste súd dáva žalovanému do pozornosti to, že súčasná právna úprava zákona o slobode informácií neobsahuje výluku svojho použitia v prípade, že osobitný právny predpis upravuje sprístupňovanie informácií. To znamená, že osoba, ktorá má nárok na poskytnutie informácie podľa osobitného predpisu, nie je zákonom o slobode informácií zbavená možnosti využiť jeho právny režim s výhodami resp. z nevýhodami, ktoré z tohto zákona pre ňu plynú, jednoducho aj preto, že takéto ustanovenie v zákone o slobode informácií absentuje. Absencia takého ustanovenia potvrdzuje legitímnosť úvah súdu o vzájomnom dopĺňaní sa jednotlivých informačných úprav a o práve každej osoby jednu z takýchto úprav si zvoliť. Motivácia žiadateľov žiadať o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií, ktorý upravuje pre povinné osoby prísny režim pri vybavovaní týchto žiadostí, môže byť rôzna napr. krátka lehota na vybavenie, absencia správneho poplatku, možnosť žiadať o poskytnutie informácie na diaľku a pod. a v prípade, ak by aj žiadateľ dostal negatívnu odpoveď alebo by bolo vydané fiktívne rozhodnutie, má žiadateľ právo obrátiť sa na správny súd. 38. V kontexte ďalšieho posúdenia rozhodnutia žalovaného je potrebné uviesť dôležitú skutočnosť, a to, že povinná osoba sa nemôže prísnemu režimu vyhnúť prekvalifikovaním žiadosti podľa obsahu proti vôli žiadateľa (rozsudok Najvyššieho súdu z 1. augusta 2012 sp. zn. 3Sži 3/2012; rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžik 3/2020, už citovaný bod 20). Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 3Sži/3/2012 uviedol: „Žiadateľ jednoznačne uviedol právny režim svojej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a povinné osoby preto musia iba odôvodniť, či mu môžu vyhovieť, alebo nie. Upriamovanie pozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti právneho režimu, v ktorom povinné osoby o žiadosti rozhodli.“ Najvyšší súd SR v rozsudku č.k.: 3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/2017 pod č. 26, uviedol, že nie je prípustné, aby orgán verejnej moci žiadosť o poskytnutie informácie podľa určitého predpisu sám prekvalifikoval podľa svojej vôle bez toho, aby s tým žiadateľ súhlasil. 39. Najvyšší súd SR opakovane konštatoval, že je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je následne spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou. Z uvedeného dôvodu podľa správneho súdu neobstojí argument orgánov verejnej správy o spoplatnení obdobnej „služby“ v režime katastrálneho zákona. 40. V tejto súvislosti žalobca vo vzťahu k bodom 1. až 4. jeho žiadosti celkom správne v žalobe uviedol, že nežiada sprístupniť kópiu listu vlastníctva, ani listinu zo zbierky listín (spoplatnením vyhotovenia kópie, ktorých žalovaný oponoval), ale informáciu obsiahnutú v liste vlastníctva, ktorá tvorí iba časť jeho obsahu. Ako už vyplynulo vyššie, zvoleným režimom sa žalobca nedomáha vydania listiny v totožnej kvalite ako v prípade spoplatnenej žiadosti podľa katastrálneho zákona. Vo svetle vyššie uvedených úvah nemožno žalobcovu žiadosť vo vzťahu k bodom 1. až 4. odmietnuť len s poukazom na iný – spoplatnený režim prístupu k informácii. Rozhodnutia orgánov verejnej správy sú navyše protirečivé, keďže tieto vo vzťahu k bodom 1. až 4. odmietli žiadosť súčasne aj z dôvodu, že programové vybavenie správneho orgánu neumožňuje získať informáciu, čím celkom zjavne naznačoval, že
predmetnú informáciu k dispozícii nemá. Súčasne však v spojení s už vyššie uvádzanými argumentmi o spoplatnenom režime uviedli, že informáciu možno získať z originálu listu vlastníctva. Správny súd zdôrazňuje potrebu posúdiť, či vzhľadom na skutočnosť, že informácie je možné získať z originálu listu vlastníctva, tieto nie je možné ani čiastočne sprístupniť. V opačnom prípade musí prípadné rozhodnutie o nevyhovení žiadosti obsahovať správnu úvahu o tom, prečo ani niektoré informácie nemožno žalobcovi sprístupniť. 41. Zákon o slobode informácií nepokrýva všetky aspekty základného práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 ústavy, existujú aj iné právne predpisy, sily zákona, ktoré majú význam z hľadiska realizácie základného práva na informácie. Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, avšak len v prípadoch ustanovených čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, teda ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 42. Na základe ustálenej judikatúry je limitácia základného práva na prístup k informáciám upravená nielen explicitnými obmedzeniami ustanovenia § 8 až § 11 zákona o slobode informácií, ale aj ustanoveniami iných zákonných právnych predpisov. Koncepciu tzv. implicitného obmedzenia prístupu k informáciám je možné vyvodiť napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/4/2009 zo dňa 21.04.2010, ktoré prešlo následným testom ústavnosti II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/29/2013 zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 6Sži/8/2012 zo dňa 31.07.2013, sp.zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010. Z koncepcie tzv. implicitného obmedzenia vyplýva, že obmedzenie sprístupnenia informácií je okrem zákona o slobode informácií stanovené aj v osobitných právnych predpisoch. Takýmto predpisom môže byť aj katastrálny zákon. 43. Účelom implicitného obmedzenia informácií je podľa katastrálneho zákona najmä ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, súkromia, resp. iných záujmov, spojená s obsahom jednotlivých listín. Rovnako je prístup k týmto informáciám umožnený len oprávneným osobám. „Obchádzanie“ osobitného režimu sprístupnenia informácií podľa katastrálneho zákona prostredníctvom poskytovania informácií na podklade žiadosti podľa zákona o slobode informácií, je nežiadúce aj v zmysle právnej doktríny. 44. Právo na informácie sa nezaručuje ako absolútne právo nadradené nad ostatné ústavné práva a slobody. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a v rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (PL. ÚS 7/96). 45. „Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96). ... Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS 15/98) 46. Rozhodovacia prax súdov požaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú, teda náležité objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá, a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo len na jej časť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 21.04.2010). Ak aj je identifikované zákonné obmedzenie, je potrebné i v rámci takéhoto zákonného obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť (IV. ÚS 464/2010) [bod 30 rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021]. 47. Správny súd uznáva, že aj keď katastrálny zákon v zásade zakotvuje verejnosť katastrálneho operátu, je verejnosť zbierky listín podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len taxatívne stanovenému okruhu subjektov. Dôvodom obmedzenia je ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva a iných súkromných záujmov. Aj odborná literatúra však pripúšťa, že zaradenie určitých údajov do zbierky listín (dokumentácia sídelných a nesídelných geografických názvov) sa javí ako otázne, a to jednak z dôvodu absencie chráneného údaja, ako i bezúčelnosti obmedzenia jeho verejnosti (Fečík M., Jakubáč R. Katastrálny zákon.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 191) [bod 31 rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021]. 48. V aktuálne prejednávanej právnej veci orgány verejnej správy nepreskúmali, či v okolnostiach prípadu existujú príčiny, ktoré opodstatňujú obmedzenie práva na informácie. Týmto postupom orgány verejnej správy zanedbali svoju povinnosť, ktorej splnenie predstavuje záruku ochrany práva na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR. 49. Preto bude v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bodom 7. a 8. žiadosti, v ktorých žalobca žiada o sprístupnenie listín zo zbierky listín, vyhodnotiť právny režim každej informácie obsiahnutej v tom-ktorom dokumente a túto sprístupniť alebo nesprístupniť v závislosti od jej povahy. Prvostupňový správny orgán tak bude povinný rozlíšiť povahu jednotlivých dokumentov, zaslanie ktorých žalobca požaduje. Pokiaľ sa na jednotlivé dokumenty z materiálneho hľadiska nevzťahuje žiadne obmedzenie sprístupnenia informácií (ani explicitné ani implicitné), tieto žalobcovi sprístupní na základe zákona o slobode informácií. V opačnom prípade musí prípadné rozhodnutie o nevyhovení žiadosti v zmysle vyššie uvedených záverov obsahovať správnu úvahu o tom, prečo niektoré informácie nemožno žalobcovi sprístupniť. 50. K žiadosti v časti týkajúcej sa chronológie zápisu žalobcom označenej parcely (body 5. a 6. žiadosti) správny orgán uviedol, že požadované informácie nevedie, avšak s využitím postupu podľa § 57 katastrálneho zákona, t.j. prešetrovaním zmien údajov katastra, s ktorým je spojená poplatková povinnosť, tieto informácie môže vytvoriť. 51. V tejto časti žiadosti týkajúcej sa sprístupnenia informácií o listoch vlastníctva, na ktorých boli zapísané žalobcom označené nehnuteľnosti ku konkrétnym dňom, bolo kľúčovým posúdenie, či spracovaním informácií postupom podľa § 57 katastrálneho zákona by došlo k vytvoreniu (kvalitatívne) novej informácie, ktorú povinná osoba nemá k dispozícii, a z ktorého dôvodu potom takúto informáciu nie je povinná sprístupniť podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií. 52. K vyššie uvedenému žalobnému bodu má súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že z podstaty práva na informácie o činnosti orgánov verejnej správy vyplýva, že sa týka informácií, ktoré má verejná správa k dispozícii (§ 3 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií). Informácie, ktoré povinná osoba, na účely § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, „má k dispozícii“ sú informácie, ktorými povinná osoba fakticky disponuje, ako aj tie, ktorými je ex lege povinná disponovať. Ide o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva, či s ktorými narába, a to bez ohľadu na to, či ich sama vytvorila, alebo jej boli postúpené/poskytnuté inými subjektami (WILFLING P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. VIA IURIS: Pezinok, 2012, str. 39 - 40). 53. Účelom a úlohou slobodného prístupu k informáciám však nie je ukladať verejnej správe povinnosť, aby podľa požiadaviek a pokynov žiadateľa vytvárala či kvalifikovane spracovávala informácie, ktoré k dispozícii nemá a ani ich nie je povinná k dispozícii mať (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009, sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014, sp. zn. 10Sži/2/2016 zo dňa 31.05.2017 a iné). Inými slovami, zákon o slobode informácií ako aj čl. 26 ods. 5 Ústavy garantuje prístup k existujúcim informáciám, nie právo na vytváranie nových informácií podľa požiadaviek žiadateľa. (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžik/2/2020 zo dňa 22.06.2022) 54. Vychádzajúc z uvedeného, informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii sú jednak (i) informácie, ktoré je potrebné v nadväznosti na podanú žiadosť novo vytvoriť (požadované vypracovania rozborov, analýz, poskytnutia stanovísk, výkladu právnych predpisov a podobne, pokiaľ povinná osoba takéto listiny nemá vytvorené), ale aj (ii) informácie, ktorými síce povinná osoba v ich pôvodnej podobe disponuje, ale žiadateľ ich požaduje kvalifikovaným (intelektuálne a technicky náročnejším) spôsobom spracovať v takej miere, že fakticky vznikajú nové informácie (požadovanie vytvorenia štatistík z existujúcich informácií a pod.). 55. Správny súd však zdôrazňuje, že len samotné vyhľadanie informácií či vyňatie informácie z určitého celku, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ich zhromaždenie za účelom sprístupnenia nemožno považovať za vytváranie novej informácie. V kontexte individuálnych okolností každého prípadu je pre záver o tom, či sa jedná o novú informáciu podstatné kritérium, či by pre požadované sprístupnenie informácií musela povinná osoba informácie nielen vyhľadať ale aj kvalifikovaným spôsobom spracovať. 56. Pokiaľ povinná osoba zistí, že požadované informácie nemá fakticky k dispozícii, je potrebné, aby svoj záver konfrontovala s platnou právnou úpravou, a to v tom zmysle, či vyžiadané informácie nie je povinná mať k dispozícii. 57. Pre úplnosť súd uvádza, že význam práva na informácie a skutočnosť, že len povinná osoba - dotknutý orgán verejnej správy, môže mať vedomosť o tom, či skutočne vyžiadané informácie sú
alebo nie sú povinnej osobe k dispozícii, súčasne vyžadujú, aby záver o (ne)dispozícii vyžiadanými informáciami bol racionálny, obstál pred pravidlami formálnej logiky ako aj pred konfrontáciou so všeobecne alebo verejne dostupnými informáciami. 58. V predmetnom prípade po rozhodnutí o nevyhovení žiadosti o poskytnutie požadovanej informácie žalobca v ďalšom procesnom postupe (v odvolaní ako aj v konaní o správnej žalobe) spochybňoval povinnou osobou zistený skutkový stav, vysvetlil, prečo by mala povinná osoba disponovať ním vyžiadanými informáciami, navrhoval jemu známe skutočnosti a dôkazy na preukázanie toho, že povinná osoba má vyžiadané informácie k dispozícii. Spochybňoval tak zákonnosť rozhodnutia tvrdiac, že prešetrovanie a ani vykonávanie zmien údajov katastra nežiadal. Nesúhlasil s tvrdením, že prešetrením údajov katastra by došlo k vytvoreniu novej informácie, nakoľko sa jedná o neformálny postup, výsledkom ktorého nie je rozbor, analýza, a podobné závery, ktoré sú vylúčené z režimu sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií. 59. V kontexte vyššie uvedeného súd uvádza, že sa predpokladá, že prvostupňový správny orgán ako povinný orgán musí mať vedomosť o tom, či vyžiadanými informáciami skutočne disponuje, a či v prípade ich sprístupnenia je nevyhnutné informácie vyhľadať a následne ich kvalifikovaným postupom spracovať. Správne orgány tvrdia, že potrebné údaje zhromaždia systematickou prácou a požadované informácie vytvoria postupom podľa § 57 katastrálneho zákona. 60. Správny súd zdôrazňuje, že samotné vyhľadanie informácií či vyňatie informácie z určitého celku, ktoré má povinná osoba zjavne k dispozícii a ich zhromaždenie za účelom sprístupnenia, však nemožno považovať za vytváranie novej informácie. 61. Správne orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach dostatočne nevysporiadali so skutočnosťou, či žalobcom požadované informácie je potrebné spracovať kvalifikovaným, t.j. technicky a intelektuálne náročnejším spôsobom v takej miere, že by vznikli nové informácie. 62. Za takto nastavených východísk má správny súd za to, že správne orgány nepostupovali správne, keď žiadosti o poskytnutie informácií v bodoch evidovaných pod č. 5. a 6. nevyhoveli dôvodiac, že tieto nevedú podľa žalobcom požadovaných kritérií, pričom následne realizované operácie by viedli k vzniku novej informácie, ktorá skutočnosť už spadá mimo rámca zákona o slobode informácií. Nie je tak splnený ani jeden z vyššie uvedených predpokladov definujúcich novovytvorenú informáciu. V. Záver 63. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 65. Rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).