Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 19Sas/3/2023 0923100528 10. 01. 2025 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100528.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2022 vo veci priznania starobného dôchodku a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku. II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca dňa 17.10.2023 doručil Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) správnu žalobu zo dňa 13.10.2023, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2023 (ďalej aj „správna žaloba“). V správnej žalobe žalobca uviedol, že túto správnu žalobu podáva „v plnom rozsahu vo všetkých častiach, ako bola podaná opätovná správna žaloba zo dňa 17.08.2023 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023, a jej generálneho riaditeľa (...)„. Správny súd vyzval žalobcu na opravu a doplnenie správnej žaloby a to okrem iného uvedením: označenia konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, dňa vydania rozhodnutia (súdny spis, č.l. 8) 2. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 09.01.2024, ku ktorému pripojil správnu žalobu zo dňa 17.08.2023 (ďalej aj „správna žaloba zo dňa 17.08.20203“). 3. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že vo veci žalobcu boli vydané nasledovné rozhodnutia so zhodným číselným označením ako aj so zhodným dátumom vydania: · rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2022 vo veci priznania starobného dôchodku a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), · rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022 vo veci zúčtovania 13. dôchodku za rok 2020 a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022 vo veci zúčtovania 13. dôchodku za rok 2022, · rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.12.2022 vo veci sumy starobného dôchodku, ktorým bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2023 na 397,6 eur mesačne. 4. Správny súd preto posudzoval, na ktoré z vyššie uvedených rozhodnutí sa vzťahuje správna žaloba v znení podania zo dňa 09.01.2024. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi opätovne doručované dňa 28.07.2023. Zároveň voči žalobcovi nebolo vydané iné rozhodnutie v administratívnom konaní s dňom vydania 28.07.2023. Rozhodnutie, ktoré žalobca označil v správnej žalobe ako rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2023 je teda totožné s napadnutým rozhodnutím. Správny súd zároveň posúdil obsah podania zo dňa 09.01.2024, pričom predovšetkým zo skutočností uvedených v časti „Záver“ usúdil, že žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V príslušnej časti podania zo dňa 09.01.2024 žalobca namietal – doslovne citované: „Žalovaná od vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok od 01.09.2018 neustále a neoprávnene nechce priznať žalobcovi dva platy – domáci v ČSSR a zahraničný v Líbyi“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca primárne poukazoval na spornosť zistení týkajúcich sa osobného vymeriavacieho základu starobného dôchodku. 5. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za preukázané, že žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 6. Následne správny súd posudzoval včasnosť podania správnej žaloby. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi opätovne doručené dňa 19.08.2023 (doručenka pripojená k listu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2023 označeného ako „Zaslanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12 júna 2023“). Správny žaloba bola teda podaná do uplynutia lehoty podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 30.07.2024 uviedla – doslovne citované „Žalovaná napáda v predmetnej žalobe zo dňa 13. októbra 2023 aj rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júla 2023. Žalovaná uvádza, že nebolo vydané takéto rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júla 2023. V prílohe listu zo dňa 28. júla 2023 odvolací orgán zaslal žalobcovi opätovne rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2023, vo veci jeho odvolania podaného proti rozhodnutiu žalovanej ústredie zo dňa 10. augusta a zo dňa 11. augusta“. Na základe uvedeného navrhla žalovaná správnu žalobu ako nedôvodnú odmietnuť (súdny spis, č.l. 30.07.2024). Správny súd aj z tohto vyjadrenia mal za nepochybné, že správna žaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu, pričom žalobca v správnej žalobe iba nesprávne označil toto rozhodnutie dátumom jeho opätovného doručenia. 8. Podľa názoru správneho súdu vyššie uvedená skutočnosť nezakladá dôvod pre odmietnutie správnej žaloby, ale odôvodňuje prípadné založenie procesnej prekážky podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP vyvolanej správnou žalobou zo dňa 17.08.2023, o ktorej prebiehalo na správnom súde konanie pod sp.zn. 5Sas/3/2023. Z hľadiska posudzovania otázky litispendencie správny súd vychádzal z obsahu petitu správnej žaloby zo dňa 17.08.2023, v ktorom žalobca uviedol – doslovne citované: „Na základe vyššie uvedených skutočností, zrušiť rozhodnutie žalovanej č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2023, cieľom je účelovo zmeniť vecné bremeno, ako aj automaticky zrušiť spolu súvisiace rozhodnutia vychádzajúce z nesprávne stanovenej sumy starobného dôchodku č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2023 v celom rozsahu er cetera pre všetky úpravy dôchodku (..)“. Tak ako bolo uvedené vyššie, žalovaná vydala viacero rozhodnutí označených číslom XXX XXX XXXX X a dňom vydania 12.06.2023. Preto citovaný petit správnej žaloby zo dňa 17.08.2023 neumožňuje jednoznačne ustáliť, proti ktorému konkrétnemu z týchto rozhodnutí smeruje správna žaloba zo dňa 17.08.2023. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že správna žaloba v sociálnych veciach podaná fyzickou osobou sa posudzuje neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), pričom v tomto konaní správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania (§ 199 ods. 2 SSP). Preto prílišné formalistické posúdenie správnej žaloby zo dňa 17.08.2023 by mohlo viesť k odopretiu spravodlivosti
pre žalobcu. Za týchto okolností správny súd vychádzal z predmetu konania, tak ako bol ustálený v konaní pod sp.zn. 5Sas/3/2023. Správny súd uznesení č.k. 5Sas/3/2023-31 zo dňa 11.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2024, rozhodol, že: „Vylučuje správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 vo veci zúčtovania 13. dôchodku za roky 2020 až 2022 na samostatné konanie. Konanie o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2023 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku od 01.01.2023 na sumu 397,60 eur mesačne, bude vedené pod sp.zn. 5Sas/3/2023.“ Z uvedeného vyplýva, že takto ustálený predmet súdneho konania vedeného pod sp.zn. 5Sas/3/2023 nezakladá prekážku podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP súdneho konania vo veci žaloby podanej voči napadnutému rozhodnutiu. Na dôvažok správny súd uvádza, že neprehľadnosť vyššie uvedených rozhodnutí vyvolala taktiež čiastočne samotná žalovaná tým, že svoje rozhodnutia vydané v rozličných konaniach a s odlišným predmetom konania nerozlíšila z hľadiska ich číselného označenia. 9. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP dňa 10.01.2025 tento rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie, vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. II. Administratívne konanie 10. Žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku s dátumom uplatnenia nároku ku dňu 17.01.2019. 11. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že v rokoch 1981 až 1984 pracoval ako vojak z povolania v hodnosti poručík Ministerstva obrany Československej armády v zložke Inžinierskoleteckej služby vo funkcii starší technik. Zároveň mal byť žalobca v roku 1981 odvelený do zahraničia (Líbya), kde s prestávkami pracoval do roku 1984 na výcviku stíhacích pilotov. Podľa žalobcu mal jeho zárobok v danom období pozostávať z dvoch zložiek a to platu poručíka Československej armády a zároveň z platu za prácu vykonávanú v zahraničí. 12. Na podporu vyššie uvedených tvrdení žalobca do administratívneho konania predložil vložky k záznamu o služobných príjmoch Vojenského útvaru Líně u Plzně a Ministerstva národnej obrany na roky 1981 až 1984 (ďalej spoločne aj „vložky k záznamu o služobných príjmoch“) a kópie mzdových listov Ministerstva národnej obrany za roky 1982 až 1984 (pozn. súdu v mzdovom liste za rok 1982 sa nachádza údaj aj o príjme za 12. mesiac roku 1981, ďalej spoločne aj „mzdové listy“). 13. Žalovaná vo veci starobného dôchodku žalobcu vydala rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2019. 14. Krajský súd v Prešove zrušil vyššie uvedené rozhodnutia žalovanej z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozsudkom sp.zn. 4Sa/16/2020 zo dňa 27.04.2020, v ktorom konštatoval, že „správne orgány sa predloženým mzdovým listom náležitým spôsobom nevysporiadali, nevysvetlili zrozumiteľne ich obsah žalobcovi s poukazom na jeho tvrdenia a námietky.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Sa/16/2020 zo dňa 27.04.2020, ods. 85). Zároveň vo svojom zrušujúcom rozsudku uložil Krajský súd v Prešove žalovanej nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, tak aby bolo zrozumiteľné žalobcovi ako účastníkovi konania a svoje tvrdenia podporiť úvahami, ktorými bola vedená pri hodnotení dôkazov (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Sa/16/2020 zo dňa 27.04.2020 ods. 91). 15. V následnom administratívnom konaní bol rozhodnutím Sociálna poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2022 žalobcovi od 01.09.2018 priznaný starobný dôchodok v sume 323,10 eur mesačne, ktorý bol zároveň od 01.01.2019 zvýšený na sumu 331,80 eur mesačne (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).
16. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022 bol zvýšený starobný dôchodok žalobcu od 01.01.2020 na sumu 341,60 eur mesačne, od 01.01.2021 na sumu 351,00 eur mesačne a od 01.01.2022 na sumu 355,6 eur mesačne. 17. Žalobca podal voči obom vyššie uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2022 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku. III. Použité právne predpisy 18. Podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. 19. Podľa § 48 ods. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 20. novembra 1975, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „vyhláška č. 128/1975 Zb.“) Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi, a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky. 20. Podľa § 48 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí. 21. Podľa § 48 ods. 5 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Zahraničný prídavok, prípadne iné príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa nezapočítavajú do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov. IV. Právne posúdenie 22. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 23. Žalovaná konštatovala, že žalobca má byť považovaný v období rokov 1981 – 1984 za pracovníka v zahraničí, pričom osobný vymeriavací základ žalobcu v tomto období sa určí v súlade s § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. v nadväznosti na § 48 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Správny súd považuje takéto právne závery žalovanej za vecne správne. Sporným vo veci bol výpočet úhrnu hrubých zárobkov žalobcu v príslušných kalendárnych rokoch. Uvedená otázka priamo súvisela s posúdením údajov o hrubých príjmoch žalobcu vo vložkách k záznamom o hrubých príjmoch žalobcu a mzdových listoch. Na tomto základe sa táto otázka koncentruje do skutkového posúdenia týchto listinných dôkazov žalovanou. 24. Žalobca do konania predložil vložky k záznamu o služobných príjmoch, ktoré obsahujú údaj o funkčnom plate žalobcu, hodnostnom plate (resp. príplatku za hodnosť), pričom tieto dva údaje sa sčítavali v rámci stĺpca „Hrubý príjem Kčs“ (pozn. správneho súdu označenia častí vložiek k záznamu o služobných príjmoch správny súd uvádza v slovenskom preklade), ďalej vložky k záznamu o služobných príjmoch obsahovali údaj o mesačnej dani zo mzdy a o celkovom hrubom príjme vyplatenom žalobcovi za príslušný rok. Údaje vo vložkách k záznamu o služobných príjmoch sú teda pomerne jednoznačné, čo sa týka štruktúry a obsahu týchto listinných dôkazov. Napríklad podľa vložky k záznamu o služobných príjmoch na rok 1984 mal žalobca funkčný plat za mesiac január 2400 Kčs,
plat za hodnosť 900 Kčs, a teda hrubý mesačný príjem žalobcu takto predstavoval 3300 Kčs. Tento zárobok žalobcu podliehal dani zo mzdy vo výške 800 Kčs, pričom celkovo mal byť v roku 1983 žalobcovi vyplatený hrubý príjem vo výške 13 200 Kčs. 25. Žalobca ďalej predložil do administratívneho konania mzdové listy, ktoré obsahujú inú štruktúru jednotlivých položiek. Žalobcovi mal byť podľa mzdových listov vyplácaný funkčný plat (stĺpec 7 mzdových listov) a prídavok zahraničnej služby (stĺpec 8 mzdových listov). Časť funkčného platu bola v mzdových listoch označená ako „Tuzemská časť zahraničného platu“ (stĺpec 1 mzdových listov), pričom táto tuzemská časť zahraničného platu bola zaťažená daňou zo mzdy (stĺpec 3 mzdových listov). Žalobcovi bola po tomto zdanení vyplácaná suma uvedená v stĺpci 6 mzdových listov označeného „Celkovo v Kčs“ (pozn. správneho súdu označenia častí mzdových listov správny súd uvádza v slovenskom preklade). Zvyšná časť funkčného platu (teda suma funkčného platu uvedeného v stĺpci 7 mzdových listov mínus tuzemská časť zahraničného platu uvedeného v stĺpci 1 mzdových listov sa pripočítala k prídavku zahraničnej služby udaj (uvedený v stĺpci 8 mzdových listov). Výsledný súčet týchto súm bol uvedený v stĺpci 12 mzdových listov označenom ako „Netto“. Táto suma sa zvyšovala koeficientom a prepočítavala kurzom uvedeným v mzdovom liste s výsledkom uvedeným v stĺpci 14 mzdového listu označenom ako „Netto v zahraničnej mene“. 26. Napríklad podľa mzdového listu L-2 za rok 1984 v období 1. (teda január 1984) funkčný plat žalobcu predstavoval 2000 Kčs (stĺpec 7 mzdového listu), tuzemská časť zahraničného platu predstavovala 1523 Kčs (stĺpec 1 mzdového listu) a daň zo mzdy predstavovala 397 Kčs (stĺpec 3 mzdového listu). Rozdiel údajov v stĺpci 1 a 2 uvádza stĺpec 6 označený ako Celkovo v Kčs, v ktorom je uvedený údaj 1126 Kčs (t.j. výsledok rozdielu 1523 Kčs – 397 Kčs). Stĺpec 8 mzdového listu uvádza údaj o prídavku zahraničnej služby, ktorý mal predstavovať 2230 Kčs (v tomto stĺpci sú uvedené dva číselné údaje 2080 a 150, ktoré sa spočítavali). V stĺpci 12 mzdového listu označenom ako „Netto“ je uvedená suma 2707 Kčs. Táto suma predstavuje súčet údajov zo stĺpca 8 mzdového listu a rozdielu sumy funkčného platu (stĺpec 7 mzdového listu) po odpočítaní tuzemskej časti zahraničného platu (stĺpec 1 mzdového listu), a teda matematicky vyjadrené: 2230 + (2000 - 1523) = 2707 Kčs. Údaj zo stĺpca 12 mzdového listu bol zvyšovaný koeficientom, ktorý bol pre daný rok stanovený ako 1,458 a bol následne prepočítavaný do cudzej meny kurzom 20,84, Výsledná hodnota prepočtu je uvedená v stĺpci 14 mzdového listu Netto v zahraničnej mene, a teda matematicky vyjadrené: (2707 * 1,458) /20,84 = 189,38. 27. Podľa názoru správneho súdu žalovaná v preskúmanom rozhodnutí popísala údaje zachytené v jednotlivých stĺpcoch mzdových listov (preskúmavané rozhodnutie, s. 3). Napriek tomu žalovaná akceptovala závery správneho orgánu prvého stupňa týkajúce sa hrubých zárobkov žalobcu v jednotlivých rokoch 1982 – 1984 (preskúmavané rozhodnutie, s. 4 tretí odsek), ktoré však nekorešpondujú s takto vysvetleným obsahom mzdových listov. 28. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti vychádzal z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré obsahuje tabuľku označenú ako „Porovnanie hrubých zárobkov uvedených v predložených dokladov“. Táto tabuľka v časti „Vložka k záznamu o služobných príjmoch“ uvádza súčty funkčného platu žalobcu a platu za hodnosť v jednotlivých obdobiach rokov 1981-1984, ktoré sú uvedené v stĺpci označenom ako „SPOLU (SK)“. Zároveň príslušná tabuľka v časti „Mzdový list“ uvádza súčty funkčnej časti zahraničného platu a funkčného platu žalobcu v jednotlivých obdobiach rokov 1981-1984, ktoré sú uvedené v stĺpci označenom ako „SPOLU (SK)“. Z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je možné usúdiť, že žalobcovi bol ako jeho hrubý zárobok určený v jednotlivých rokoch ten zo súčtov, ktorý bol pre jednotlivé obdobia vyšší (napríklad v období roku 1994 bol použitý údaj z časti Mzdový list zo stĺpca „SPOLU (Sk)“ vo výške 13 909 Sk, keďže tento bol vyšší ako údaj z časti Vložka k záznamu o služobných príjmoch, pri ktorej je v stĺpci „SPOLU (Sk)“ hodnota 13 200 Sk). Napriek takejto snahe správneho orgánu prvého stupňa odstrániť zrejmé rozdiely v údajoch týchto listinných dôkazov pre žalobcu na pohľad výhodnejším spôsobom, nemožno zvolený postup akceptovať. 29. Dôvodom na vyššie uvedený záver je skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa v rámci vyššie uvedenej tabuľky v jednotlivých riadkoch tabuľky časti „Mzdový list“ spočítava tuzemské časti zahraničného platu (zistené podľa stĺpca 1 mzdových listov) s funkčným platnom žalobcu (zisteného podľa stĺpca 7 mzdových listov). Takýto postup je zrejme nesprávny, keďže tak ako bolo uvedené vyššie, tuzemská časť zahraničného platu (stĺpec 1 mzdových listov) predstavovala časť funkčného platu (stĺpec 7 mzdových listov), ktorá sa podľa mzdových listov od funkčného platu odpočítavala (stĺpec 12 mzdových
listov). Žalobcovi teda nikdy nemohol byť vyplácaný súčet oboch týchto hodnôt. Preto prevzatie takéhoto súčtu ako vymeriavacieho základu žalobcu v rokoch 1983 a 1984 vychádzajúce z tabuľky „Porovnanie hrubých zárobkov uvedených v predložených dokladov“ nemôže byť za žiadnych okolností správne. Takýto postup je v priamom rozpore so spôsobom výpočtu zárobkov žalobcu uvedenom v mzdových listoch, ktoré žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí popisuje. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 30. Podľa názoru správneho súdu obe skupiny predložených listinných dôkazov môžu mať dôkaznú relevanciu k preukazovaniu osobného vymeriavacieho základu žalobcu v rokoch 1981 až 1984. Hrubé príjmy žalobcu deklarované vložkami k záznamu o služobných príjmoch by mohli byť u žalobcu zohľadnené pre účely stanovenia jeho hrubého vymeriavacieho základu, keďže obsahujú údaj o hrubých zárobkoch, ktoré podliehali dani zo mzdy. Zároveň tuzemská časť zahraničného platu (stĺpec 1 mzdových listov) mala taktiež podliehať dani zo mzdy (stĺpec 2 mzdových listov). Preto taktiež mzdové listy vo vzťahu k zárobkom žalobcu uvedeným v stĺpci 1 môžu vypovedať o zárobkoch žalobcu, ktoré by mohli spadať do osobného vymeriavacieho základu žalobcu podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. 31. Naopak údaje v stĺpci 8 prídavok zahraničnej služby mzdových listov nie je možné zohľadniť pre účely výpočtu hrubého funkčného platu žalobcu, a to s poukazom na § 48 ods. 5 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Taktiež do hrubého funkčného platu žalobcu nie je možné zohľadniť ani rozdiel funkčného platu (stĺpec 7 mzdových listov) a tuzemskej časti zahraničného platu (stĺpec 1 mzdových listov), ktorý sa pripočítaval k prídavku zahraničnej služby (stĺpec 7 mzdových listov), ktorých súčet je uvedený v stĺpci 12 mzdových listov označenom ako „Netto“. Príslušná časť resp. rozdiel funkčného platu podľa mzdových listov nepodliehala dani zo mzdy. Z tohto dôvodu táto časť funkčného platu žalobcu nepredstavovala hrubý zárobok pre účely určenia osobného vymeriavacieho základu podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z. z. 32. Žalobca v administratívnom konaní tvrdil, že poberal dva samostatné zárobky, z ktorých by mu mal byť v príslušných rokoch určený osobný vymeriavací základ. Toto tvrdenie žalobca preukazoval dvoma samostatnými druhmi listinných dôkazov, a to ako vložkami k záznamu o služobných príjmoch tak aj mzdovými listami. Pokiaľ by bolo vo veci preukázané, že tieto listinné dôkazy sa skutočne týkajú rozdielnych zárobkov žalobcu, tak by bolo nutné považovať takéto tvrdenie žalobcu za preukázané. 33. Vo vyššie uvedenej súvislosti sa žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa dostatočne nevysporiadali s rozdielmi v údajoch medzi vložkami k záznamu o služobných príjmoch a mzdovými listami. Správny súd týmto opätovne ako príklad poukazuje na údaj za január 1984, kedy vložka k záznamu o služobných príjmoch stanovuje, že žalobca mal funkčný plat za mesiac 2400 Kčs a plat za hodnosť 900 Kčs t.j. spoločne 3300 Kčs. Na druhej strane za rovnaké obdobie január 1984 uvádza mzdový list, že tuzemská časť zahraničného platu žalobcu bola sume 1523 Kčs (stĺpec 1 mzdového listu). Zároveň funkčný plat žalobcu v tomto období bol podľa stĺpca 7 mzdového listu 2000 Kčs. V oboch týchto hodnotách sa údaje zo mzdových listov líšili oproti údajom z vložky k záznamu o služobných príjmoch. Zároveň vyššie uvedené odpočítavanie údajov zo stĺpca 1 mzdového listu od údajov zo stĺpca 7 mzdového listu nasvedčuje tomu, že tuzemská časť zahraničného platu žalobcu predstavovala samostatnú zložku zárobku žalobcu. Vyššie uvedené skutočnosti indikujú, že mzdové listy sa mohli týkať iného zárobku žalobcu ako vložky k záznamu o služobných príjmoch. Taktiež v mzdovom liste L-2 za rok 1984 v časti označenej ako „Započítateľný mesačný základ pre účely dôchodkového zabezpečenia“ (časť mzdového listu označená ako „Finančné náležitosti“) sú uvedené dva číselné údaje: 3300 a 800. Z porovnania oproti vložke k záznamu o služobných príjmoch na rok 1984 možno usúdiť, že tieto údaje odkazujú na súčet vyššie uvedeného funkčného platu za mesiac a platu za hodnosť žalobcu (t.j. 2400 + 900 = 3300 Kčs) a na údaj o mesačnej dani zo mzdy žalobcu (t.j. 800 Kčs). Aj táto skutočnosť by mohla indikovať to, že údaje v tomto mzdovom liste vypovedajú o inom zárobku ako o tom, ktorý bol evidovaný vo vložkách k záznamu o služobných príjmoch (keďže na tento iný zárobok evidovaný vo vložke k záznamu o služobných príjmoch takto osobitne príslušný mzdový list odkazuje). 34. Vyššie uvedené skutočnosti opätovne posúdi a vyhodnotí žalovaná v konaní o odvolaní žalobcu, ktoré bude nasledovať po zrušení preskúmavaného rozhodnutia. Ak by sa preukázalo, že žalobca v rozhodnom období poberal dva zárobky samostatne evidované vo vložkách k záznamu o služobných príjmoch a mzdových listoch, potom by mal byť správne hrubý zárobok žalobcu v jednotlivých obdobiach určený ako súčet funkčného platu a platu za hodnosť žalobcu podľa vložiek k záznamu o služobných príjmu a tuzemskej časti zahraničného platu žalobcu podľa údajov zo stĺpca 1 mzdových listov.
V. Právne záväzný názor správneho súdu 35. Z dôvodu, že došlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, tak je žalovaná viazaná právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaná o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne, pričom dôkladne posúdi údaje uvedené v listinných dôkazoch predložených žalobcom. Žalovaná predovšetkým vysvetlí rozdiely v údajoch uvedených v mzdových listoch oproti údajom vo vložkách k záznamu o služobných príjmoch. Pri svojom rozhodovaní žalovaná zohľadní vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa týchto listinných dôkazov, na ktoré poukázal správny súd. IV. Záver 36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, lebo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). 37. Vo veci došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z rovnakého zákonného dôvodu ako tomu bolo v prípade zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Sa/16/2020 zo dňa 27.04.2020. Avšak žalovaná minimálne v napadnutom rozhodnutí vysvetlila žalobcovi obsah mzdových listov, tak ako tento ustálila na základe svojho posúdenia veci (napadnuté rozhodnutie, s. 3), čím rešpektovala súdom vyslovený právny názor. Napriek zisteným vadám napadnutého rozhodnutia, preto správny súd nevidel dôvod na postup podľa § 191 ods. 6 posledná veta SSP. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.