Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 1S/42/2023 0923100466 13. 11. 2025 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100466.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák, členov senátu: Mgr. Slavomír Podhorský a JUDr. Zuzana Berežná, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX, XXX XX D. B., právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Starosta obce Veľký Slavkov, Kpt. Morávku 117, 059 91 Veľký Slavkov, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. OCÚVS-2023/539-002 zo dňa 15.08.2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Starosta obce Veľký Slavkov č. j. OCÚVS-2023/539-002 zo dňa 15.08.2023, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu: Obecný úrad Veľký Slavkov a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca e-mailom zo dňa 17.07.2023 požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) povinnú osobu Obecný úrad Veľký Slavkov (§19 ods. 2 zákona o slobode informácií) o zaslanie všetkých súborov v nezablokovanej forme, ktoré mu boli zaslané zaheslované ako odpoveď na žiadosti žalobcu od 02.03.2023 a ktoré žalovaný neoprávnene zablokoval pre ďalšiu manipuláciu s nimi. O zaslanie žiadaných informácií žiadal bezodkladne vo formáte PDF bez ďalšieho dodatočného blokovania, nakoľko žalovaný ich už mal k dispozícii. 2. Prvostupňový orgán ako povinná osoba na žiadosť o sprístupnenie informácií žalobcovi požadované informácie nezaslal. 3. Dňa 01.08.2023 doručil žalobca žalovanému odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií - fiktívnemu rozhodnutiu. 4. Žalovaný rozhodnutím č. j. OCÚVS-2023/525-002 zo dňa 14.08.2023 odvolanie žalobcu zamietol. II. Zhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia
5. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa oboznámil s registrom evidencii žiadostí o sprístupnenie informácií, pričom zistil, že na Obecný úrad Veľký Slavkov bolo od marca 2023 podaných celkovo 17 žiadostí o poskytnutie informácií, pričom 16 žiadostí bolo podaných osobami združenými okolo osoby žalobcu, ktorý je bývalým starostom obce Veľký Slavkov. Ide o podávanie žiadostí v rovnakom štýle, rovnakej forme a s obdobným odôvodnením, čím bolo zistené, že sa jedná o organizovanú činnosť týchto osôb. Podávanie predmetných žiadostí neprimeraným spôsobom zaťažuje zamestnancov obecného úradu, pričom pre plnenie vybavovania predmetných žiadostí dochádza k značnému zahlcovaniu a preťažovaniu zamestnancov, dôsledkom čoho je sťaženie, respektíve úplné ochromenie povinnej osoby pri plnení si jeho verejných úloh vykonávaných najmä v prospech obyvateľov obce Veľký Slavkov. 6. Podľa názoru žalovaného množstvo požadovaných informácií žalobcom ako členom organizovanej skupiny vyhodnotil ako tzv. informačný filibustering, kedy ide o správanie sa žiadateľa, ktoré je neprimerané obvyklému správaniu iných žiadateľov v porovnateľných prípadoch, čo má za následok značné sťaženie činnosti obecného úradu. 7. Konštatoval, že obmedzenie práva na prístup k informáciám je v zákone o slobodnom prístupe k informáciám vymedzené ustanoveniami § 8 až § 11. V duchu judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. III. ÚS/96/2010), implicitné obmedzenia prístupu k informáciám vyplývajú aj z iných právnych predpisov, pričom limity sú určované aj princípom dobrej verejnej správy. Aj keď zákon o slobodnom prístupe k informáciám nezakotvuje prostriedok ochrany orgánov verejnej správy pred zaplavením neúmerne veľkým počtom žiadostí zo strany žiadateľov, v prípade hrozby značného sťaženia alebo úplného ochromenia povinných osôb pri plnení ich verejných úloh je obmedzenie práva na prístup k informáciám legitímne. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám totiž nie je paralyzovať činnosť povinných osôb, ale aj zabezpečiť poskytovanie informácií primeraným spôsobom. II. Správna žaloba 8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote dňa 13.10.2023 správnu žalobu, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Žalobca v podanej správnej žalobe argumentoval predovšetkým tým, že zákonné dôvody na neposkytnutie vyžiadaných informácií neexistujú. Domnienky žalovaného nemôžu ísť na vrub zákonného práva na informácie, odôvodnenie žalovaného v rozhodnutí o odvolaní je fakticky len v rovine podozrení a hypotéz. Odmietnutie sprístupniť požadované informácie nemožno založiť len na uvedených dohadoch, pričom zdôraznil, že nie je členom žiadnej organizovanej skupiny, koná sám za seba. Bola to práve neochota a nečinnosť povinnej osoby, ktorá vyvolala jeho odvolania a následne žiadosti. V danom prípade išlo o jednoduchú žiadosť, ktorej časová náročnosť vybavenia bola iba pár minút. Žalovaný mal požadované súbory k dispozícii, nemusel ich vytvárať, stačilo ich žalobcovi zaslať. 10. Podľa názoru žalobcu žalovaný opakovane porušuje svoje zákonné povinnosti a odopiera poskytnutie požadovaných informácií, čím marí verejnú kontrolu zo strany verejnosti. Zo spôsobu, akým žalovaný komunikuje pri vybavovaní žiadostí o poskytnutie informácií, je možné vyvodiť hlavný cieľ žalovaného, ktorým je nepochybne znemožnenie verejnej kontroly. Uvedené odvolanie nasledovalo v časovom slede po predošlých neúspešných žiadostiach o informácie, vrátane fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby, v dôsledku nečinnosti povinnej osoby a jej prejavenej nevôli poskytnúť požadované informácie. Nejednalo sa o žiadne nadmerné zaťažovanie obecného úradu, ale o snahu domôcť sa svojich zákonných práv.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
11. Žalovaný vo vyjadrení správnej žalobe zo dňa 13.05.2024 uviedol, že podľa jeho názoru požiadavky žalobcu vo vzťahu k žalovanému sú šikanózneho charakteru, pretože v prípade žalobcu a osôb jemu združených nejde o prvú, či ojedinelú žiadosť, ale zjavne o cielené konanie uskutočňované systematicky na pravidelnej báze šikanózneho výkonu práva žalobcu na poskytnutie informácií, ide o nadmerné zaťažovanie pracovníkov obecného úradu. Z podania doručeného žalovanému dňa 27.04.2023 vyplýva, že žalobca ako bývalý starosta obce sa neoprávnene vyhráža súčasnému vedeniu obce a rovnako stanovuje podmienky pre ukončenie systematického a nielen oprávneného podávania žiadostí o sprístupnenie informácií s cieľom zámerne zahlcovať a vyvíjať tlak na obec. 12. Zneužitie práva v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám spočíva v aktívnom správaní osoby, ktorá využíva medzeru alebo príslušnú všeobecnosť formulácii záväzného pravidla správania sa v platnej úprave, postupuje formálne v jeho intenciách, avšak ide o konanie mimo obsahu všeobecne záväzného pravidla, lebo nie je súladné so zamýšľaným zámerom autora právnej normy, čo znamená, že podaním žiadosti o informácie osoba nesleduje získanie požadovaných informácií, konanie osoby zapríčiňuje maliciózny následok, ktorý oslabuje spoločenský vzťah regulovaný zákonom a spôsobuje ujmu (napríklad zahltenie povinnej osoby množstvom žiadosti o informácie a významné sťaženie výkonu verejnej správy). Je evidentné, že žalobca si je vedomý svojho konania a počtu žiadostí, názorom žalovaného je aj naďalej, že žalobca šikanóznym a účelovým spôsobom svoje právo zneužíva a dáva súčasnému vedeniu obce na vedomie, v ktorom prípade by takéto šikanózne konanie z jeho strany mohlo skončiť. 13. V nadväznosti na dôveryhodnosť osoby žalobcu žalovaný uviedol, že na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. 29Cpr/9/2023 konanie vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde ako žalobca vystupuje bývalá zamestnankyňa obce, pričom v konaní popisuje akému tlaku bola vystavená pri práci pod vedením bývalého starostu obce - žalobcu.
IV. Replika 14. K podanému vyjadreniu žalovaného podal žalobca v stanovenej lehote dňa 17.06.2024 repliku, v ktorej uviedol, že naďalej zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný namiesto vecnej argumentácie k predmetu žaloby neustále útočí na žalobcu a odpútava pozornosť od podstaty problému, čo opakovane svedčí o jeho osobnej zaujatosti voči osobe žalobcu. 15. K právnej stránke veci uviedol, že ak odvolací orgán nepreskúmava fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť ako ho zrušiť. Rovnako odvolací orgán nemôže fiktívne rozhodnutie potvrdiť z dôvodu, že existuje iný dôvod pre nesprístupnenie informácie. Ak odvolací orgán nezrušil napadnuté rozhodnutie, ktoré je nezákonné alebo postihnuté závažnými vadami, ale potvrdí ho bez zrušenia alebo bez zmeny, rozhodne rovnako nesprávne ako prvostupňový správny orgán. K zásade zákazu zneužitia práva žalobca uviedol, že je potrebné ju aplikovať ako prostriedok ultima ratio. 16. Pokiaľ žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/55/2015, v danom prípade však išlo o úplne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že zo strany žiadateľa boli podané tie isté žiadosti požadujúce sprístupnenie rovnakých informácií. V prípade žalobcu a ním podaných žiadostí o sprístupnenie informácií ide o odlišné informácie, ktoré spolu nesúvisia, z toho dôvodu je žalovaným spomenutý judikát nerelevantný. Žalovaný tvrdil, že náročnosť spracovania odpovedí a s tým súvisiace ochromenie činnosti úradu boli dôvodom, prečo žiadostiam nebolo vyhovené. Táto obhajoba však nie je dôvodná, keďže žalobcovi povinná osoba nevyhovela v štyroch zo šiestich podaných žiadostí, takže činnosť obecného úradu tým nebola nijako ovplyvnená. 17. Žalovaný už v čase podania predmetnej žiadosti mal informácie pripravené a mal dve možnosti ako jej vyhovieť, a to buď ich poskytnúť v pôvodných nezablokovaných súboroch vo formáte PDF, ktoré vznikli už pri ich príprave, a z ktorých sa následne vytvorili blokované súbory, alebo ich mohol odblokovať, celá
činnosť by trvala niekoľko minút. Predmetom žiadosti bolo sprístupnenie nezaheslovaných súborov s informáciami, teda nešlo tu o žiadnu opakovanú žiadosť. V. Duplika 18. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 26.07.2024, v ktorej uviedol, že v celom rozsahu trvá na všetkých doposiaľ uvedených skutočnostiach v predmetnom konaní. 19. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že obec v minulosti poskytla a zároveň aj v súčasnosti poskytuje informácie k žiadostiam v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, konkrétne: - dňa 02.03.2023 podal žalobca žiadosť o 1. Kópie rozpočtov pre projekty: - Rekonštrukcia miestnej komunikácie ul. Záhradníckej – zmena 1. etapa, - Rekonštrukcia miestnej komunikácie ul. Záhradnícka – 2. etapa, - Rekonštrukcia a rozšírenie kapacity existujúcej ČOV Veľký Slavkov – aktuálny po precenení; 2. Kópie protokolov z kontroly U´VO a Sociálnej poisťovne, doručených po 28.11.2022; 3. Kópie žiadosti na Environfond pre získanie dotácie na rozšírenie kapacity existujúcej ČOV Veľký Slavkov, spracovanej po 28.11.2022; 4. Zostatky bankových účtov a pokladne k 31.12.2022, 31.01.2023 a k 28.02.2023 – jednotlivo za každý účet samostatne - táto žiadosť bola sprístupnená. - dňa 27.03.2023 žalobca žiadal kópiu kompletnej dokumentácie verejného obstarávania pre projekt Rekonštrukcia a rozšírenie kapacity existujúcej ČOV v obci Veľký Slavkov, táto informácia bola sprístupnená po ukončení VO. - dňa 29.03.2023 podal žalobca žiadosť, kde požadoval kópie kompletných faktúr vrátane merných jednotiek a jednotkovej ceny za spotrebu elektrickej energie samostatne za: „ČOV, futbalový klub, VO Panoráma, VO obec, budova OcU´ a to za účtovné obdobia: 12/2021, 03/2022, 06/2022, 09/2022, 11/2022, 12/2022, 01/2023, 02/2023“ Kópie ročných vyúčtovacích kompletných faktúr vrátane merných jednotiek a jednotkovej ceny za spotrebu elektrickej energie za: „Dom smútku, HZ, Obecný dom a to za účtovné obdobia: 2021, 2022“. Kópie faktúr vrátane špecifikácie materiálu a práce s dodávateľom E. F. - od 28.11.2022, ktorá mu bola sprístupnená. - dňa 29.03.2023 poslala manželka žalobcu žiadosť, kde žiadala 1. Podrobný položkovitý rozpočet a jeho plnenie samostatne za obec Veľký Slavkov a ZŠ a MŠ Veľký Slavkov za rok 2022, tak ako bol predložený do RISSAM-u, 2. Podrobný položkovitý rozpočet samostatne za obec Veľký Slavkov a ZŠ a MŠ Veľký Slavkov za rok 2023, tak ako bol predložený do RISSAM-u, ktorá jej bola sprístupnená. - dňa 31.03.2023 podal žalobca ďalšiu žiadosť, kde požadoval všetky písomné záznamy medzi obcou Veľký Slavkov a Úradom pre verejné obstarávanie (U´VO), ktoré sa týkali Hasičskej zbrojnice, ktoré obec obdŕžala po 28.11.2022, ktorá mu bola sprístupnená. - dňa 03.04.2023 poslal žalobca ďalšiu žiadosť, kde žiadal kópie kompletných rozpočtov pre projekty: rekonštrukcia miestnej komunikácie ul. Záhradnícka – zmena 1. etapa, rekonštrukcia miestnej komunikácie ul. Záhradnícka – 2. etapa, rekonštrukcia a rozšírenie kapacity existujúcej ČOV Veľký Slavkov – aktuálny po precenení. Ďalej žiadal kópiu kompletnej žiadosti vrátané príloh na Envirofond pre získanie dotácie na rozšírenie kapacity existujúcej ČOV Veľký Slavkov, spracovanej po 28.11.2022 – tak ako boli odoslané na Envirofond, súčasne žiadal zostatky pokladne č. 2 k 31.12.2022, 31.01.2023 a k 28.02.2023, ktorá mu bola sprístupnená. - dňa 30.05.2023 žiadal žalobca o zaslanie všetkej písomnej dokumentácie (odoslanej a prijatej) týkajúcej sa súdnych sporov, v ktorých je Obec Veľký Slavkov účastníkom, ktorá prebehla od 28.11.2022 do termínu spracovania odpovede na žiadosť, ktorá mu bola sprístupnená. - dňa 27.06.2023 žiadala manželka žalobcu o odborné stanoviská hlavného kontrolóra obce Veľký Slavkov k návrhom záverečného účtu obce za roky 2020, 2021 a 2022, ktorá jej bola sprístupnená. 20. Následne na prelome mesiacov jún a júl 2023 v rozmedzí presne 32 dní podal syn žalobcu celkom 5 rozsiahlych žiadostí na Obec Veľký Slavkov, ktoré sú predmetom sporu v konaniach pod sp. zn. 2S/45/2023, 2S/47/2023, 2S/48/2023, 2S/46/2023. V rovnakom časovom období podal dve žiadosti aj žalobca, ktoré sú predmetom v konaniach 1S/42/2023 a 1S/43/2023 (11.07.2023 a 18.07.2023), kde týmto žalovaný reaguje aj na body vyjadrenia žalobcu, kde je evidentné, že tvrdenia žalobcu sú nesprávne a opätovne účelové, nakoľko orgán verejnej správy riadne vybavoval žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., kde v rozhodnom období išlo o systematické zahlcovanie orgánu verejnej správy, resp. zneužívanie systému žiadosti o informácie. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že práve konanie zo strany žalobcu a syna žalobcu, môže mať vážne následky na schopnosť poskytovať
informácie aj napríklad iným občanom, ako tejto organizovanej skupine s malicio´znym zámerom voči žalovanému. V tomto prípade sa jedná o podávanie žiadostí v krátkom čase, kde motív žalobcu a jeho syna je súladný v spôsobení, čo najväčšej ujmy a teda spôsobiť významné sťaženie výkonu verejnej správy. Žalovaný podotýka, že sa jedná o prípad, kedy žalobca, bývalý starosta obce Veľký Slavkov, neúspešný kandidát na starostu obce Veľký Slavkov, si je evidentne vedomý svojho konania, nakoľko ho zámerne uskutočňuje a stanovuje si podmienky, kedy toto konanie z ich strany prestane. Takéto konanie negatívne dopadá na verejný záujem a chod Obce Veľký Slavkov. VI. Aplikovaná právna úprava 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícií, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 23. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 27. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
VII. Právne posúdenie veci 28. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP. 29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
30. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, v rámci správneho prieskumu správny súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu by mohli byť takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, posúdenie, či správny orgán je vecne príslušný na konanie, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 31. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydávaní týchto rozhodnutí postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 32. Správny súd odkazuje na skutočnosť, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok NSSR sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. 33. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie nesprístupnila a o čiastočnom alebo úplnom nesprístupnení informácie nevydala rozhodnutie, preto sa predpokladá, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (zákon vytvára právnu fikciu). Takéto rozhodnutie nie je hmotne vyjadrené, existuje výlučne v právnej rovine. Fikcia sa uplatní aj s ohľadom na doručenie fiktívneho rozhodnutia. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. 34. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach, ale poskytnúť ochranu pred nečinnosťou povinnej osoby tomu, kto sa na ňu obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie. To znamená, že žiadateľ nemusí čakať na rozhodnutie a namietať nečinnosť povinnej osoby, ale môže opravným prostriedkom a preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať sa rozhodnutia vo svojej veci. Inými slovami, fikcia negatívneho rozhodnutia nie je zákonným postupom povinnej osoby, ale iba snahou zákonodarcu o zmiernenie neželaných následkov nezákonnosti vyvolanej nečinnosťou povinnej osoby. Za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa § 17 zákona o slobode informácií. 35. Podľa názoru správneho súdu, ak odvolací orgán preskúmava takéto fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť, ako ho zrušiť. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). Rovnako odvolací orgán nemôže fiktívne rozhodnutie potvrdiť z dôvodu, že existuje iný dôvod pre nesprístupnenie informácie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010). Podľa § 59 Správneho poriadku musí totiž odvolací orgán preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak odvolací orgán nezrušil napadnuté rozhodnutie, ktoré je nezákonné alebo postihnuté ťažkými vadami, ale potvrdí ho bez zrušenia alebo bez zmeny, rozhodne rovnako nesprávne ako prvostupňový správny orgán. Ak odvolací orgán má informáciu k dispozícii, rozhodnutím by mal zmeniť rozhodnutie povinné osoby a informáciu sprístupniť. Takýmto postupom by došlo k realizácii hospodárnosti konania a práva žiadateľa na informácie.
36. Žalovaný argumentoval tým, že zo strany žalobcu sa jedná o šikanózny výkon práva, keďže ako člen tzv. organizovanej skupiny zahlcuje povinnú osobu žiadosťami o poskytnutie informácií, účelom ktorých je ochromenie činnosti povinnej osoby. 37. V predmetnej právnej veci žalobca žiadal len o zaslanie nezaheslovaných súborov, ktoré mu už boli zo strany povinnej osoby zaslané. Právnu vec je nutné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, teda ak povinná osoba poskytla žiadateľovi požadované informácie v zaheslovanej forme, bez poskytnutia hesla na otvorenie súborov, žiadateľ sa celkom legitímne domáhal zaslania týchto súborov tak, aby sa s ich obsahom mal možnosť oboznámiť, pričom túto jeho konkrétnu žiadosť nie je možné vyhodnotiť ako šikanózny výkon práva. 38. Zároveň je potrebné uviesť, že obmedzenie sprístupnenia informácii povinnou osobou je nutné vykladať vždy reštriktívne a to uplatňovať obmedzenie sprístupnenia len vo výnimočných prípadoch, v prípadoch, ktoré zákon výslovne uvádza (napr. môžu to byť rôzne utajované skutočnosti a pod). Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobu krajnú možnosť a v takom prípade, musí rozhodnutie byť riadne zdôvodnené. Je tak zrejmé, že nesprístupnenie požadovaných informácií s poukazom na nutnosť ich vyhľadania, a teda s odôvodnením, že povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii, je možné aprobovať len celkom výnimočne, ak by žiadateľ žiadal o sprístupnenie informácií, ktoré by musela povinná osoba vyhľadať v takom rozsahu spisov alebo inej dokumentácii, že by proces vyhľadania požadovaných informácií vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených jej právnymi predpismi, za súčasného predpokladu, že prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie za účelom vyhľadania požadovaných informácií by predstavovalo náročnejšiu činnosť. Nesprístupnenie požadovaných informácií v takom prípade musí povinná osoba pochopiteľne náležite odôvodniť v relevantných skutkových okolnostiach vzťahujúcich sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácií. Nebude pritom postačovať paušálny poukaz na prácnosť vyhľadania požadovaných informácií alebo na to, že požadované informácie by sa museli vyhľadať na rôznych miestach, bez toho, aby povinná osoba priblížila konkrétne relevantné skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné riadne posúdiť (overiť), či skutočne ide o prípad, kedy by proces vyhľadania požadovaných informácií vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených jej právnym predpismi, a či by prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie za účelom vyhľadania požadovaných informácií predstavovalo intelektuálne náročnejšiu činnosť. VIII. Záver 39. V kontexte uvedeného dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, boli najmä nepreskúmateľné pre nedostatočné zdôvodnenie, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a z uvedených dôvodov žalobnému návrhu vyhovel a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c), f), g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný bude povinný v ďalšom konaní vec opätovne posúdiť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, ako je to vymedzené v bodoch 30 až 38 tohto rozsudku. 40. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 41. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech celkom, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.