Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2S/47/2023 0923100465 12. 08. 2025 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. E. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom: Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obec Veľký Slavkov, Veľký Slavkov 117, 059 91 Veľký Slavkov, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, Advokátska kancelária, so sídlom: Štefánikova 8, 058 01 Poprad, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa 11.08.2023 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného starostu Obce Veľký Slavkov č. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa 11.08.2023 ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Veľký Slavkov, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie zo dňa 07.07.2023 zaevidovanej pod č. OCÚVS-2023/520 a vec v r a c i a Obci Veľký Slavkov na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Obecný úrad Veľký Slavkov (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) neposkytol žalobcovi ako žiadateľovi informácie, ktoré od neho žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj ako „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) na základe žiadosti podanej prostredníctvom e-mailu dňa 07.07.2023. Žiadateľ žiadal sprístupniť informácie žiadosťou zo dňa 07.07.2023: o Informácie, v ktorých výzvach o granty, nenávratné príspevky, prípadne o iné dotácie, sa obec Veľký Slavkov uchádzala žiadosťou od 28.11.2022 doposiaľ, a to aj s kompletnou dokumentáciou k žiadostiam, vrátane dodatočných doplnení, ktoré boli odoslané pri zapojení sa do týchto výziev, ako aj všetkých výdavkov, ktoré boli vynaložené na vyhotovenie a kompletizáciu týchto žiadostí o Informácie, ktorí pracovníci Obecného úradu Veľký Slavkov sú členmi a funkcionármi Základnej organizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy, Obecné úrady so sídlom v Hôrke, Sídlo: 141 Hôrka 059 12 o Všetkých zápisníc zo zasadania jednotlivých komisií zriadených Obecným zastupiteľstvom obce Veľký Slavkov od 28.11.2022 doposiaľ. 2. Prvostupňový správny orgán neposkytol žiadateľovi v lehote na vybavenie žiadosti požadované informácie, nevydal k žiadosti žiadne rozhodnutie a ani požadované informácie nesprístupnil, čím došlo v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám k vydaniu
rozhodnutia, ktorým Obecný úrad Veľký Slavkov odmietol poskytnúť žiadateľovi požadované informácie. Žalobca (žiadateľ) doručil voči predmetnému fiktívnemu rozhodnutiu Obecného úradu Veľký Slavkov dňa 25.07.2023 odvolanie. Odvolacími námietkami boli: - právo na informácie je základným právom - právo na informácie je založené na princípe ,,čo nie je tajné, je verejné“ - neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (výrok, odôvodnenie, poučenie) - rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné - zneužitie právomoci verejného činiteľa - poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sži/2021 zo dňa 03.05.2011 3. Žalovaný (starosta obce Veľký Slavkov) následne rozhodnutím č.j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa 11.08.2023 odvolanie žalobcu zo dňa 25.07.2023 proti fiktívnemu rozhodnutiu obce Veľký Slavkov zamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vykonal relevantné šetrenie, preveril podstatné skutočnosti, požiadal o vyjadrenie zamestnancov obecného úradu. Žalovaný preverovaním zistil, že na Obecný úrad Veľký Slavkov bolo od marca 2023 podaných celkovo 17 žiadostí o poskytnutie informácii, pričom sa jednalo o poskytnutie informácii v značnom rozsahu, ktoré boli žiadateľom spočiatku poskytované na základe ich žiadostí v príslušných lehotách a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zo 17 žiadostí bolo 16 žiadostí podaných osobami asociovaných okolo osoby bývalého starostu obce Veľký Slavkov a neúspešného kandidáta na starostu A. E. C. a to vrátane žiadateľa – A. B. C. (syna A. E. C.). Žalovaný zistil, že podávanie predmetných žiadostí neprimeraným spôsobom zaťažuje zamestnancov obecného úradu, pričom pre plnenie vybavovania predmetných žiadostí dochádza k značnému zahlcovaniu a preťažovaniu zamestnancov obecného úradu pracovnými povinnosťami, dôsledkom čoho je sťaženie, resp. úplné ochromenie povinnej osoby, teda Obecného úradu pri plnení si jeho verejných úloh vykonávaných v danom čase pre tretie osoby, najmä však v prospech obyvateľov obce Veľký Slavkov. 4. V tejto súvislosti bola aj žiadosť žiadateľa, resp. jeho odvolanie vyhodnotené ako jeho snaha o tzv. filibustering, ide o obštrukčnú metódu, pri ktorej pre žiadateľa nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťou na spracovaní informácie pre žiadateľa. Keďže motiváciou žiadateľa ako člena organizovanej skupiny združenej okolo osoby bývalého starostu obce Veľký Slavkov A. E. C. je zneužitie práva na informácie. Ochranu pred zahltením obecného úradu žiadosťami o sprístupnenie informácií poskytuje najmä implicitný zákaz zneužitia práva na informácie a princíp dobrej verejnej správy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru najvyšších súdnych autorít SR, kedy súdy poukazujú na zákaz zneužívania výkonu práva ako jeden z ústavných princípov právneho štátu implicitne obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa musí riadiť formálna aplikácia práva. Žalovaný po zohľadnení evidencie žiadosti o poskytnutie informácie, posúdil žiadosť žalobcu ako informačný filibustering. Na základe uvedeného žalovaný odvolanie žalobcu zamietol. II. Správna žaloba 5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov - žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). 6. V správnej žalobe žalobca uviedol, že na požadované informácie sa jednoznačne vzťahujú ustanovenia podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré povinná osoba musí sprístupniť, v opačnom prípade je ich neposkytnutie úmyselným porušením zákona. Žalobca v odvolaní požadoval, aby odvolací orgán zrušil fiktívne rozhodnutie obce Veľký Slavkov a vydal nové rozhodnutie tak, že žiadosti vyhovuje a žiadateľovi sprístupní požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa jeho žiadosti, a to ku dňu zaslania nového rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že uvedené odvolanie nasledovalo v časovom slede po dvoch predošlých neúspešných žiadostiach o informácie, vrátane fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby, čo bolo vyvolané nečinnosťou povinnej osoby a jej prejavenou nevôľou poskytnúť požadované informácie. Nejednalo sa tak o žiadne nadmerné
zaťažovanie obecného úradu, ale o snahu domôcť sa svojich zákonných nárokov v situácii, kedy povinná osoba doslova všetky žiadosti ignorovala. Žalovaný svojou nečinnosťou porušil ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Toto ustanovenie jednoznačne ukladá povinnej osobe v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia – t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti o sprístupnenie informácií čo i len sčasti, teda musí spĺňať materiálne a formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje povinnej osobe zostať nečinným a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany žiadateľa. Žalovaný bol povinný vydať písomné rozhodnutie. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdila aj súdna prax. Fiktívne rozhodnutie neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné. Navyše, neexistuje žiaden zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 03.05.2011. 7. Žalobca ďalej uviedol, že odvolací orgán - starosta obce svojím rozhodnutím nezrušil predošlé fiktívne rozhodnutie, iba zamietol odvolanie, čím postupoval opäť v rozpore so správnym poriadkom. Podľa § 59 Správneho poriadku zamietnutie odvolania je možné v prípadoch, kedy predošlé rozhodnutie bolo správne a v súlade so zákonom. Tým, že odvolanie zamietol, potvrdil predošlé rozhodnutie, pričom predošlé rozhodnutie už zo svojej podstaty (fiktívne rozhodnutie) nebolo v súlade so zákonom (uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010). 8. Žalobca tiež namietal, že celkovo bolo zo strany žalobcu odoslaných 5 žiadostí o sprístupnenie informácií v rozmedzí 32 dní, pričom ani jednej nebolo vyhovené, nebol sprístupnený žiadny dokument o ktorý žiadal, v posledných 3 žiadostiach bolo dokonca fiktívne rozhodnutie žalovaného, kde sa žalovaný ani neunúval žalobcovi zaslať písomnú odpoveď. V žiadnom prípade sa teda nedá hovoriť o tom, že tieto žiadosti žalobcu mali spôsobiť ochromenie obecného úradu. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprístupnenie informácií žiadnym zákonom stanoveným spôsobom neodôvodnil ani sa k žiadosti žiadnym spôsobom nevyjadril. V dôsledku tohto konania žalovaného došlo k porušeniu článku 26 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy SR) a na základe uvedeného považuje žalobca prvostupňové rozhodnutie obecného úradu o odmietnutí sprístupnenia informácií a rovnako aj druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov o zamietnutí odvolania a potvrdení napadnutého rozhodnutia za nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovaného 9. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 28.02.2024 vyjadril žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade žiadosti zo strany žalobcu sa nejedná o dobromyseľné a zákonné využitie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, práve naopak, predmetným konaním zo strany žalobcu dochádza ku zneužívaniu práva na slobodný prístup k informáciám. Ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa vzťahujú len na vedúcich zamestnancov zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Zákon explicitne určuje, ktoré osobné údaje a v akom rozsahu možno sprístupniť. Informácie o členstve v odborovej organizácii nie sú zahrnuté medzi tieto údaje. Členstvo v odborovej organizácii zamestnávateľa je považované za osobný údaj, ktorý sa týka zamestnanca. Zamestnávateľ nesmie bez súhlasu zamestnanca sprístupniť tieto informácie tretím stranám. V tejto veci obec Veľký Slavkov nedisponuje súhlasom zo strany zamestnancov. 10. Ďalej žalovaný uviedol, že je nesporné, že konanie zo strany žalobcu A. B. C. a jeho otca bývalého starostu obce Veľký Slavkov A. E. C. vykazuje známky systematického a cieľavedomého prístupu k vytváraniu tlaku na Obecný úrad Veľký Slavkov prostredníctvom opakovaného požadovania podrobných informácií. Žalobca A. B. C. sa v predmetnej žalobe sám priznal k skutočnosti, že v priebehu 32 dní predložil minimálne päť takýchto žiadostí. Skutočný počet odoslaných podobných žiadostí tejto organizovanej skupiny dosahuje číslo šestnásť. Takéto konanie môže byť interpretované ako snaha zasahovať do normálneho fungovania úradu a nezvyčajne ho zaťažovať prostredníctvom neoprávnených a nadmerných žiadostí o informácie. Tieto žiadosti nie len vykazujú zjavné vzory podobnosti formy a obsahu, ale aj manifestujú spojenie s osobami, ktoré sú blízke bývalému starostovi
obce Veľký Slavkov – A. E. C.. Je nepochybné, že predmetné žiadosti podávané A. E. C., jeho synom A. B. C. a kruhu osôb jemu združených sú podané s cieľom zámerne zneužívať systém a vytvárať neprimeranú administratívnu záťaž. Zo strany žalobcu A. B. C. sa nejedná len o nadmerné zaťažovanie obecného úradu, ale úmyselné konanie s cieľom poškodiť orgán verejnej správy. 11. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že v zákone o slobode informácií nie je stanovená legálna definícia zneužitia práva. Avšak zákaz zneužívania práva je zahrnutý medzi ústavné zásady právneho štátu, implicitne obsiahnuté v článku 1 odsek 1 Ústavy SR. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v podstate individuálnou situáciou, kedy existuje dostatočný počet indícií v rámci správnej úvahy a úvahy súdu naznačujúci, že účelom žiadosti o informácie nie je skutočný záujem získať informáciu. Je nevyhnutné odlišovať tento skutočný záujem, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa. V prípade opakovaných žiadostí od jedného žiadateľa v krátkom čase, napríklad v rozmedzí 30 dní, môže orgán verejnej správy posudzovať túto situáciu s ohľadom na možné opatrenia na riadenie opakujúcich sa žiadostí. Práve toto konanie zo strany A. B. C. vytvára tlak a dochádza k zahlcovaniu orgánu verejnej správy. 12. Žalovaný pokračoval a uviedol, že zneužívaním práva na informácie v najvšeobecnejšom zmysle treba rozumieť jeho uplatnenie za účelom, ktorý zákonná úprava nesleduje. Ide o situácie, keď úkony žiadateľov zjavne nesledujú legitímny cieľ, ale majú obštrukčný charakter. Za prejav zneužitia práva na informácie možno považovať žiadosť o informáciu, ktorá vykazuje znaky informačného filibusteringu. V prípade žiadostí podávaných A. E. C. a osobami jemu združenými sa nesporne jedná práve o tento prípad. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý zákonodarca vníma ako nástroj presadzovania základného práva osôb, nezakotvuje ustanovenia, ktoré by explicitne dávali návod povinnej osobe, ako má postupovať pri vybavovaní žiadostí v uvedených prípadoch. Právna teória však zdôrazňuje, že medzi zásady aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám treba zaradiť aj zásadu zákazu zneužitia práva. Vychádza pritom z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá zdôraznila, že súd neposkytne právnu ochranu nezmyselným žiadostiam, ktorých cieľom nie je skutočná snaha o realizáciu práva na informácie. Pri posudzovaní, či ide o filibustering je vždy dôležité posúdiť, či je žiadateľom o informácie ten istý subjekt (fyzická alebo právnická osoba). Najvyšší súd SR však považoval za šikanózny výkon práva na prístup k informáciám aj situáciu, keď žalobca ako žiadateľ bol konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach a tieto subjekty doručili mestu P. ako povinnej osobe v dňoch 16. septembra 2013 a 17. septembra 2013 v tej istej veci štyri identické´ žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorými požadovali sprístupniť rovnaké´ informácie (odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sžo 55/2015 zo dňa 2. februára 2016). Zo skutkových okolností prípadu podľa súdu vyplynulo, že v konkrétnom prípade nemohol byť motívom konania reálny záujem o informácie, ale úmyselné vyvolanie štyroch správnych konaní, v ktorých bolo rozhodnuté rovnakým spôsobom. Takéto konanie súd posúdil ako samoúčelné. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby po vykonanom dokazovaní súd zamietol žalobu a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. IV. Replika 13. V replike doručenej súdu dňa 26.04.2023 žalobca zotrval na podanej žalobe. V replike žalobca uviedol, že žalovaný nepochopil ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý v bode 15 svojho vyjadrenia vykladá tak, že obec nie je povinná vydávať rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, vzhľadom na to, že zo zákona automaticky nastáva fikcia vydania rozhodnutia. Ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám však jednoznačne ukladá povinnej osobe v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje povinnej osobe zostať nečinným a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany žiadateľa. Žalovaný bol povinný vydať písomné rozhodnutie. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdila aj súdna prax, na ktorú sme poukázali v samotnej žalobe. Bagatelizovanie nedostatkov vydania rozhodnutia zo strany žalovaného ako príslušného orgánu verejnej moci a fabulovanie skutočností o akejsi „organizovanej skupine“ vytvorenej okolo žalobcu, sa vyznačuje len úsilím prekryť ignoranciu žalobcovej žiadosti o informácie v prvostupňovom i druhostupňovom konaní, čím zásadne porušuje jeho právo na prístup k informáciám.
14. Žalobca tvrdenia žalovane´ho o „informačnom filibusterizme“ a o absentujúcej vážnosti vôle žalobcu získať vyžiadané informácie sú nepravdivé a nicˇi´m nepodlozˇene´. Žalobca zdôraznil, že jedným zo znakov filibusteringu je požadovanie informácií, ktoré nesúvisia s výkonom verejnej správy, resp. že nie je naplnená skutočná vôľa na strane žiadateľa požadované informácie získať. Predmetom žiadosti sú otázky, ktoré zo svojej podstaty nemôžu byť vylúčené z výkonu verejnej kontroly prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak ich obsahom sú často najdôležitejšie otázky života obce, majetkovoprávne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom obce, ktoré ratio legis musia verejnej kontrole podliehať. Podanie predmetnej infožiadosti žalobcom teda už len z povahy požadovaných informácií, ktoré sú jej predmetom nemôže byť diskvalifikované z obsahu práva na slobodný prístup k informáciám a už vôbec nie z dôvodu tvrdeného filibusteringu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie obecného úradu, ktorým sa zamietla žiadosť o sprístupnenie informácií, a druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov, ktorým sa zamietlo odvolanie a potvrdilo rozhodnutie prvostupňového orgánu, sú nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné. V. Duplika 15. Replika bola žalovanému doručená dňa 23.06.2024, žalovaný na ňu reagoval podaním zo dňa 23.07.2025. V duplike žalovaný uviedol, že v celom rozsahu trvá na všetkých doteraz uvedených skutočnostiach v predmetnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že využitie práva na informácie zo strany žalobcu A. B. C. smeruje k inému cieľu, než na ktoré je ustanovenie zákona určené, t.j. nesmeruje k získaniu požadovaných informácií a nejedná sa o legitímny cieľ, ale naopak jeho činnosť je prostriedkom spôsobenia ujmy na záujme chránenom verejným právom, o čom podľa presvedčenia žalovaného na základe všetkých doposiaľ uvedených skutočností niet pochýb, názorom žalovaného je i naďalej, založenom na dôkladnom preskúmaní, že tvrdenia žalobcu sú účelové a nesprávne a druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo dostatočne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené najmä na okolnosti objektívnych faktov v danej veci. VI. Konanie na správnom súde 16. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. 17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 12.08.2025 rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného starostu Obce Veľký Slavkov č. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa 11.08.2023 ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Veľký Slavkov, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie zo dňa 07.07.2023 zaevidovanej pod č. OCÚVS-2023/520 a vec vrátil Obci Veľký Slavkov na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. VII. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 21. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 22. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 23. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 24. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 26. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť. 27. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 30. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 31. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,
predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 32. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 34. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 35. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 36. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb o správnom poriadku (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47). 37. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 38. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, a tiež s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 40. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 41. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
VIII. Právny názor správneho súdu 42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č.j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa 11.08.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 25.07.2023 proti fiktívnemu rozhodnutiu obce Veľký Slavkov. Žalobca žiadosťou zo dňa 07.07.2023 žiadal sprístupniť informácie: · Informácie, v ktorých výzvach o granty, nenávratné príspevky, prípadne o iné dotácie, sa obec Veľký Slavkov uchádzala žiadosťou od 28.11.2022 doposiaľ, a to aj s kompletnou dokumentáciou k žiadostiam, vrátane dodatočných doplnení, ktoré boli odoslané pri zapojení sa do týchto výziev, ako aj všetkých výdavkov, ktoré boli vynaložené na vyhotovenie a kompletizáciu týchto žiadostí · Informácie, ktorí pracovníci Obecného úradu Veľký Slavkov sú členmi a funkcionármi Základnej organizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy, Obecné úrady so sídlom v Hôrke, Sídlo: 141 Hôrka 059 12 · Všetkých zápisníc zo zasadania jednotlivých komisií zriadených Obecným zastupiteľstvom obce Veľký Slavkov od 28.11.2022 doposiaľ. 43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 44. Úvodom správny súd uvádza, že právo na informácie je obsiahnuté v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava SR zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine objektov. Orgány verejnej moci primeraným spôsobom poskytujú informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Osobitný zákon môže stanoviť zákonné obmedzenie základných práv a slobôd, ktoré musia platiť rovnako pre všetky prípady spĺňajúce určité podmienky a tie sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 45. Podstatou prieskumu v danej veci je prvostupňové fiktívne rozhodnutie a zamietnutie odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Samotný postup sprístupňovania informácií je upravený v osobitnom zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon však neobsahuje a nerieši úplne všetky podrobnosti tohto postupu. V prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobodnom prístupe k informáciám upravená, povinná osoba a žiadateľ sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (Správny poriadok). Čiže podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 citovaného zákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1). 46. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.
47. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že povinná osoba nesprístupnila žiadateľovi informácie, ktoré by bola sprístupnila inému žiadateľovi, keby sa nejednalo o žalobcu. V danej veci po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o nesprístupnení informácií požadovaných žalobcom žiadosťou zo dňa 07.07.2023. Tento inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje zostať nečinný, naopak, výslovne im v § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V prejednávanej veci povinná osoba (prvostupňový správny orgán) nevydala písomné rozhodnutie, dopustila sa preto nezákonného postupu a porušenia práva žiadateľa. 48. Vzhľadom na vyššie uvedené, správne orgány v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a vydaním rozhodnutia sa dopustili takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Samotný zákon síce pripúšťa vydanie „fiktívneho“ rozhodnutia, ktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu, avšak nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žalobca žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, vydal rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, a z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade takto nepostupoval, odňal tak žalobcovi ako žiadateľovi právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na orgáne Slovenskej republiky zaručený v článku 46 ods. 1 Ústave Slovenskej republiky. 49. Správny súd nadôvažok uvádza, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol a fiktívne rozhodnutie potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Žalovaný nemôže takýmto spôsobom, že potvrdí rozhodnutie, ktoré fakticky neobsahuje žiadne odôvodnenie odstraňovať všetky nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ako žiadateľ podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené, a to aj v prípade, keď správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť. Následne by mal žalobca právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti nepostupoval v zmysle zákona a nevydal rozhodnutie, ktoré by obsahovalo zákonné náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, následkom čoho platila fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože absolútne neodôvodnené rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné, a tiež preto, že takýmto postupom žalovaný odňal žalobcovi ako žiadateľovi právo na dvojinštančný postup, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemohol už podať riadny opravný prostriedok, kde by mal možnosť napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. 50. Správny súd konštatuje, že vydanie (doručeného) písomného negatívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa potvrdzuje fiktívne negatívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neznamená zákonný a správny postup odvolacieho orgánu, pretože žalobca sa ako žiadateľ prvýkrát dozvedel o dôvodoch nesprístupnenia informácií až z rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán nemôže prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdiť, nakoľko je nepreskúmateľné a takýmto postupom tiež
žiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup v administratívnom konaní (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010). 51. Žalobcova námietka ohľadne neprimeraného zaťaženia zamestnancov obecného úradu je nedôvodná, nakoľko od marca roku 2023 bolo na Obecný úrad obce Veľký Slavkov podaných celkovo 16 žiadostí o poskytnutie informácii, a to podľa názoru žalovaného osobami asociovaných okolo osoby otca žalobcu, ktorý je bývalý starosta obce Veľký Slavkov. Takéto konštatovanie zo strany žalovaného, že sa jedná o zneužitia práva nemá právny základ a takéto konštatovanie by muselo obsahovať dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a priori ku konštatácii zneužitia práva. Fiktívne rozhodnutie, resp. nevydanie prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby z dôvodu zneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené. V tomto prípade však nie je možné konštatovať, že podaním týchto žiadostí o poskytnutie informácií zo strany žalobcu ako žiadateľa došlo k neprimeranému zaťaženiu zamestnancov obecného úradu. Ak by aj v prípade, že zo strany žalobcu dochádzalo k zneužívaniu práva, nie je možné automaticky konštatovať, resp. urobiť záver, že sa jedná o organizovanú skupinu, ktorá zneužíva právo, keď žiadajú o sprístupnenie informácií. 52. Správny súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný má povinnosť individuálne posúdiť každú žiadosť o sprístupnenie informácií a môže sprístupnenie informácie obmedziť alebo informáciu nesprístupní, ak ju napr. zverejňuje na základe zákona (ak je napr. povinná túto informáciu zverejňovať na úradnej tabuli alebo ak je táto informácia napr. zverejnená na webovom sídle obce, ministerstva). Cieľom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám je odbremeniť povinné osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona povinné určité druhy informácií zverejňovať. Pri odpovedi na otázku, ktorá informácia je „zverejňovaná“, treba vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého „Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.“ Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám má teda na mysli také zverejňovanie informácií, keď sa informácie stávajú prístupné každému a každý ich môže opakovane vyhľadávať a získavať. Ak žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie, ktorá bola zverejnená na základe osobitného zákona, povinná osoba nemôže hneď rozhodnúť o nesprístupnení informácie, ale najprv musí podľa § 7 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám do 5 dní od podania žiadosti oznámiť žiadateľovi údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Ak sa žiadateľ napriek tomu dožaduje sprístupnenia informácií, povinná osoba vydá rozhodnutie o nesprístupnení informácií s tým, že v rozhodnutí uvedie, že informácia bola zverejnená na základe osobitného zákona a žiadateľovi boli poskytnuté údaje umožňujúce jej vyhľadanie a získanie. Ak je však informácia zverejňovaná iba po určitú dobu, po uplynutí tejto doby nemôže povinná osoba odmietnuť jej sprístupnenie z dôvodu, že informácia je zverejnená. 53. Súd taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, kde sa ustálil pojem, čo sa považuje za zneužitie práva, napr. skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať orgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Avšak aj napriek uvedeným skutočnostiam musí žalovaný vždy individuálne posúdiť, či nie je možné informáciu sprístupniť aspoň čiastočne. 54. Na podporu svojich tvrdení správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Sžik 5/2020 zo dňa 31.03.2022, z ktorého vyplýva, že „odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie
okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“ 55. Správny súd v závere podotýka, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobodnom prístupe k informáciám vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. Rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. 56. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné, a preto je rozhodnutie žalovaného nezákonné a žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. d) SSP. 57. Žalovaný bude po vrátení veci povinný postupovať v súlade s § 17 a § 18 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a v prípade, ak žiadosti žalobcu čo i len sčasti nevyhovenie bude povinný vydať o tom rozhodnutie, a to v súlade s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní sa dôsledne riadiť s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu. 58. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 59. Súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko mal vo veci celkový úspech. 60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 61. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.