{"guid": "a225f8fe-8dbe-46b5-a636-02478c8e1c04:c65256cb-2604-4999-a072-25fd4dc8c2f2", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1", "spisova_znacka": "2S/47/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2S/47/2023 z 12. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 12. augusta 2025, sp. zn. 2S/47/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1", "identifikacne_cislo": "0923100465", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jana Raganová", "datum_vydania": "2025-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-17", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c65256cb-2604-4999-a072-25fd4dc8c2f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n2S/47/2023\n0923100465\n12. 08. 2025\nJUDr. Jana Raganová\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100465.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov\nsenátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: D. E. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.\n& Associates, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom: Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému:\nObec Veľký Slavkov, Veľký Slavkov 117, 059 91 Veľký Slavkov, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista,\nAdvokátska kancelária, so sídlom: Štefánikova 8, 058 01 Poprad, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa 11.08.2023 takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného starostu Obce Veľký Slavkov č. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa\n11.08.2023 ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Veľký Slavkov, ktorým nebolo vyhovené žiadosti\nžiadateľa o sprístupnenie informácie zo dňa 07.07.2023 zaevidovanej pod č. OCÚVS-2023/520 a vec\nv r a c i a Obci Veľký Slavkov na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Obecný úrad Veľký Slavkov (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) neposkytol žalobcovi ako\nžiadateľovi informácie, ktoré od neho žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe\nk informáciám (ďalej aj ako „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) na základe žiadosti podanej\nprostredníctvom e-mailu dňa 07.07.2023. Žiadateľ žiadal sprístupniť informácie žiadosťou zo dňa\n07.07.2023:\no Informácie, v ktorých výzvach o granty, nenávratné príspevky, prípadne o iné dotácie, sa obec Veľký\nSlavkov uchádzala žiadosťou od 28.11.2022 doposiaľ, a to aj s kompletnou dokumentáciou k žiadostiam,\nvrátane dodatočných doplnení, ktoré boli odoslané pri zapojení sa do týchto výziev, ako aj všetkých\nvýdavkov, ktoré boli vynaložené na vyhotovenie a kompletizáciu týchto žiadostí\no Informácie, ktorí pracovníci Obecného úradu Veľký Slavkov sú členmi a funkcionármi Základnej\norganizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy, Obecné úrady so sídlom v Hôrke, Sídlo:\n141 Hôrka 059 12\no Všetkých zápisníc zo zasadania jednotlivých komisií zriadených Obecným zastupiteľstvom obce Veľký\nSlavkov od 28.11.2022 doposiaľ.\n2. Prvostupňový správny orgán neposkytol žiadateľovi v lehote na vybavenie žiadosti požadované\ninformácie, nevydal k žiadosti žiadne rozhodnutie a ani požadované informácie nesprístupnil, čím\ndošlo v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám k vydaniu\n\nrozhodnutia, ktorým Obecný úrad Veľký Slavkov odmietol poskytnúť žiadateľovi požadované informácie.\nŽalobca (žiadateľ) doručil voči predmetnému fiktívnemu rozhodnutiu Obecného úradu Veľký Slavkov\ndňa 25.07.2023 odvolanie. Odvolacími námietkami boli:\n- právo na informácie je základným právom\n- právo na informácie je založené na princípe ,,čo nie je tajné, je verejné“\n- neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (výrok, odôvodnenie, poučenie)\n- rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné\n- zneužitie právomoci verejného činiteľa\n- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sži/2021 zo dňa 03.05.2011\n3. Žalovaný (starosta obce Veľký Slavkov) následne rozhodnutím č.j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa\n11.08.2023 odvolanie žalobcu zo dňa 25.07.2023 proti fiktívnemu rozhodnutiu obce Veľký Slavkov\nzamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vykonal relevantné šetrenie, preveril podstatné\nskutočnosti, požiadal o vyjadrenie zamestnancov obecného úradu. Žalovaný preverovaním zistil, že\nna Obecný úrad Veľký Slavkov bolo od marca 2023 podaných celkovo 17 žiadostí o poskytnutie\ninformácii, pričom sa jednalo o poskytnutie informácii v značnom rozsahu, ktoré boli žiadateľom\nspočiatku poskytované na základe ich žiadostí v príslušných lehotách a v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi. Zo 17 žiadostí bolo 16 žiadostí podaných osobami asociovaných okolo osoby bývalého\nstarostu obce Veľký Slavkov a neúspešného kandidáta na starostu A. E. C. a to vrátane žiadateľa – A. B.\nC. (syna A. E. C.). Žalovaný zistil, že podávanie predmetných žiadostí neprimeraným spôsobom zaťažuje\nzamestnancov obecného úradu, pričom pre plnenie vybavovania predmetných žiadostí dochádza k\nznačnému zahlcovaniu a preťažovaniu zamestnancov obecného úradu pracovnými povinnosťami,\ndôsledkom čoho je sťaženie, resp. úplné ochromenie povinnej osoby, teda Obecného úradu pri plnení\nsi jeho verejných úloh vykonávaných v danom čase pre tretie osoby, najmä však v prospech obyvateľov\nobce Veľký Slavkov.\n4. V tejto súvislosti bola aj žiadosť žiadateľa, resp. jeho odvolanie vyhodnotené ako jeho snaha o\ntzv. filibustering, ide o obštrukčnú metódu, pri ktorej pre žiadateľa nie je dôležitý obsah žiadosti,\nale zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťou na spracovaní informácie pre žiadateľa. Keďže\nmotiváciou žiadateľa ako člena organizovanej skupiny združenej okolo osoby bývalého starostu obce\nVeľký Slavkov A. E. C. je zneužitie práva na informácie. Ochranu pred zahltením obecného úradu\nžiadosťami o sprístupnenie informácií poskytuje najmä implicitný zákaz zneužitia práva na informácie\na princíp dobrej verejnej správy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. V tejto súvislosti poukázal aj na\nustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru najvyšších súdnych autorít SR, kedy súdy poukazujú na zákaz\nzneužívania výkonu práva ako jeden z ústavných princípov právneho štátu implicitne obsiahnutý v čl.\n1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa musí riadiť formálna aplikácia práva. Žalovaný po zohľadnení evidencie\nžiadosti o poskytnutie informácie, posúdil žiadosť žalobcu ako informačný filibustering. Na základe\nuvedeného žalovaný odvolanie žalobcu zamietol.\nII.\nSprávna žaloba\n5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako\naj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nNapadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov - žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č.162/2015\nZ. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP).\n6. V správnej žalobe žalobca uviedol, že na požadované informácie sa jednoznačne vzťahujú\nustanovenia podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré povinná osoba\nmusí sprístupniť, v opačnom prípade je ich neposkytnutie úmyselným porušením zákona. Žalobca\nv odvolaní požadoval, aby odvolací orgán zrušil fiktívne rozhodnutie obce Veľký Slavkov a vydal\nnové rozhodnutie tak, že žiadosti vyhovuje a žiadateľovi sprístupní požadované informácie v rozsahu\na spôsobom podľa jeho žiadosti, a to ku dňu zaslania nového rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že\nuvedené odvolanie nasledovalo v časovom slede po dvoch predošlých neúspešných žiadostiach o\ninformácie, vrátane fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby, čo bolo vyvolané nečinnosťou povinnej osoby\na jej prejavenou nevôľou poskytnúť požadované informácie. Nejednalo sa tak o žiadne nadmerné\n\nzaťažovanie obecného úradu, ale o snahu domôcť sa svojich zákonných nárokov v situácii, kedy povinná\nosoba doslova všetky žiadosti ignorovala. Žalovaný svojou nečinnosťou porušil ustanovenie § 18 ods.\n2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Toto ustanovenie jednoznačne ukladá povinnej osobe v\nprípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o\nnesprístupnení informácií. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia – t.j. výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní. Rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti o sprístupnenie\ninformácií čo i len sčasti, teda musí spĺňať materiálne a formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47\nSprávneho poriadku. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje povinnej osobe zostať\nnečinným a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany žiadateľa. Žalovaný bol\npovinný vydať písomné rozhodnutie. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdila aj súdna prax. Fiktívne\nrozhodnutie neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné. Navyše,\nneexistuje žiaden zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie. Žalobca poukázal na\nRozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 03.05.2011.\n7. Žalobca ďalej uviedol, že odvolací orgán - starosta obce svojím rozhodnutím nezrušil predošlé fiktívne\nrozhodnutie, iba zamietol odvolanie, čím postupoval opäť v rozpore so správnym poriadkom. Podľa §\n59 Správneho poriadku zamietnutie odvolania je možné v prípadoch, kedy predošlé rozhodnutie bolo\nsprávne a v súlade so zákonom. Tým, že odvolanie zamietol, potvrdil predošlé rozhodnutie, pričom\npredošlé rozhodnutie už zo svojej podstaty (fiktívne rozhodnutie) nebolo v súlade so zákonom (uvedené\nkonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010).\n8. Žalobca tiež namietal, že celkovo bolo zo strany žalobcu odoslaných 5 žiadostí o sprístupnenie\ninformácií v rozmedzí 32 dní, pričom ani jednej nebolo vyhovené, nebol sprístupnený žiadny dokument\no ktorý žiadal, v posledných 3 žiadostiach bolo dokonca fiktívne rozhodnutie žalovaného, kde sa\nžalovaný ani neunúval žalobcovi zaslať písomnú odpoveď. V žiadnom prípade sa teda nedá hovoriť\no tom, že tieto žiadosti žalobcu mali spôsobiť ochromenie obecného úradu. Podľa názoru žalobcu\nžalovaný nesprístupnenie informácií žiadnym zákonom stanoveným spôsobom neodôvodnil ani sa k\nžiadosti žiadnym spôsobom nevyjadril. V dôsledku tohto konania žalovaného došlo k porušeniu článku\n26 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy SR) a na základe\nuvedeného považuje žalobca prvostupňové rozhodnutie obecného úradu o odmietnutí sprístupnenia\ninformácií a rovnako aj druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov o zamietnutí\nodvolania a potvrdení napadnutého rozhodnutia za nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 28.02.2024 vyjadril žalovaný. Žalovaný vo svojom\nvyjadrení uviedol, že v prípade žiadosti zo strany žalobcu sa nejedná o dobromyseľné a zákonné využitie\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám, práve naopak, predmetným konaním zo strany žalobcu\ndochádza ku zneužívaniu práva na slobodný prístup k informáciám. Ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám sa vzťahujú len na vedúcich zamestnancov zamestnávateľa, ktorým\nje orgán verejnej moci. Zákon explicitne určuje, ktoré osobné údaje a v akom rozsahu možno sprístupniť.\nInformácie o členstve v odborovej organizácii nie sú zahrnuté medzi tieto údaje. Členstvo v odborovej\norganizácii zamestnávateľa je považované za osobný údaj, ktorý sa týka zamestnanca. Zamestnávateľ\nnesmie bez súhlasu zamestnanca sprístupniť tieto informácie tretím stranám. V tejto veci obec Veľký\nSlavkov nedisponuje súhlasom zo strany zamestnancov.\n10. Ďalej žalovaný uviedol, že je nesporné, že konanie zo strany žalobcu A. B. C. a jeho otca\nbývalého starostu obce Veľký Slavkov A. E. C. vykazuje známky systematického a cieľavedomého\nprístupu k vytváraniu tlaku na Obecný úrad Veľký Slavkov prostredníctvom opakovaného požadovania\npodrobných informácií. Žalobca A. B. C. sa v predmetnej žalobe sám priznal k skutočnosti, že v\npriebehu 32 dní predložil minimálne päť takýchto žiadostí. Skutočný počet odoslaných podobných\nžiadostí tejto organizovanej skupiny dosahuje číslo šestnásť. Takéto konanie môže byť interpretované\nako snaha zasahovať do normálneho fungovania úradu a nezvyčajne ho zaťažovať prostredníctvom\nneoprávnených a nadmerných žiadostí o informácie. Tieto žiadosti nie len vykazujú zjavné vzory\npodobnosti formy a obsahu, ale aj manifestujú spojenie s osobami, ktoré sú blízke bývalému starostovi\n\nobce Veľký Slavkov – A. E. C.. Je nepochybné, že predmetné žiadosti podávané A. E. C., jeho synom\nA. B. C. a kruhu osôb jemu združených sú podané s cieľom zámerne zneužívať systém a vytvárať\nneprimeranú administratívnu záťaž. Zo strany žalobcu A. B. C. sa nejedná len o nadmerné zaťažovanie\nobecného úradu, ale úmyselné konanie s cieľom poškodiť orgán verejnej správy.\n11. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že v zákone o slobode informácií nie je stanovená legálna definícia\nzneužitia práva. Avšak zákaz zneužívania práva je zahrnutý medzi ústavné zásady právneho štátu,\nimplicitne obsiahnuté v článku 1 odsek 1 Ústavy SR. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie\nje v podstate individuálnou situáciou, kedy existuje dostatočný počet indícií v rámci správnej úvahy a\núvahy súdu naznačujúci, že účelom žiadosti o informácie nie je skutočný záujem získať informáciu.\nJe nevyhnutné odlišovať tento skutočný záujem, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa. V\nprípade opakovaných žiadostí od jedného žiadateľa v krátkom čase, napríklad v rozmedzí 30 dní, môže\norgán verejnej správy posudzovať túto situáciu s ohľadom na možné opatrenia na riadenie opakujúcich\nsa žiadostí. Práve toto konanie zo strany A. B. C. vytvára tlak a dochádza k zahlcovaniu orgánu verejnej\nsprávy.\n12. Žalovaný pokračoval a uviedol, že zneužívaním práva na informácie v najvšeobecnejšom zmysle\ntreba rozumieť jeho uplatnenie za účelom, ktorý zákonná úprava nesleduje. Ide o situácie, keď úkony\nžiadateľov zjavne nesledujú legitímny cieľ, ale majú obštrukčný charakter. Za prejav zneužitia práva na\ninformácie možno považovať žiadosť o informáciu, ktorá vykazuje znaky informačného filibusteringu.\nV prípade žiadostí podávaných A. E. C. a osobami jemu združenými sa nesporne jedná práve o tento\nprípad. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý zákonodarca vníma ako nástroj presadzovania\nzákladného práva osôb, nezakotvuje ustanovenia, ktoré by explicitne dávali návod povinnej osobe, ako\nmá postupovať pri vybavovaní žiadostí v uvedených prípadoch. Právna teória však zdôrazňuje, že medzi\nzásady aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám treba zaradiť aj zásadu zákazu zneužitia\npráva. Vychádza pritom z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá zdôraznila, že súd\nneposkytne právnu ochranu nezmyselným žiadostiam, ktorých cieľom nie je skutočná snaha o realizáciu\npráva na informácie. Pri posudzovaní, či ide o filibustering je vždy dôležité posúdiť, či je žiadateľom\no informácie ten istý subjekt (fyzická alebo právnická osoba). Najvyšší súd SR však považoval za\nšikanózny výkon práva na prístup k informáciám aj situáciu, keď žalobca ako žiadateľ bol konateľom vo\nviacerých obchodných spoločnostiach a tieto subjekty doručili mestu P. ako povinnej osobe v dňoch 16.\nseptembra 2013 a 17. septembra 2013 v tej istej veci štyri identické´ žiadosti o sprístupnenie informácií\npodľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorými požadovali sprístupniť rovnaké´ informácie\n(odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sžo 55/2015 zo dňa 2. februára\n2016). Zo skutkových okolností prípadu podľa súdu vyplynulo, že v konkrétnom prípade nemohol byť\nmotívom konania reálny záujem o informácie, ale úmyselné vyvolanie štyroch správnych konaní, v\nktorých bolo rozhodnuté rovnakým spôsobom. Takéto konanie súd posúdil ako samoúčelné. Na základe\nuvedeného žalobca žiada, aby po vykonanom dokazovaní súd zamietol žalobu a priznal žalovanému\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%.\nIV.\nReplika\n13. V replike doručenej súdu dňa 26.04.2023 žalobca zotrval na podanej žalobe. V replike žalobca\nuviedol, že žalovaný nepochopil ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nktorý v bode 15 svojho vyjadrenia vykladá tak, že obec nie je povinná vydávať rozhodnutie o\nnesprístupnení požadovaných informácií, vzhľadom na to, že zo zákona automaticky nastáva fikcia\nvydania rozhodnutia. Ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám však\njednoznačne ukladá povinnej osobe v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom\nstanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Zákon o slobodnom prístupe k\ninformáciám neumožňuje povinnej osobe zostať nečinným a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva\niba v záujme ochrany žiadateľa. Žalovaný bol povinný vydať písomné rozhodnutie. Túto skutočnosť\nmnohokrát potvrdila aj súdna prax, na ktorú sme poukázali v samotnej žalobe. Bagatelizovanie\nnedostatkov vydania rozhodnutia zo strany žalovaného ako príslušného orgánu verejnej moci a\nfabulovanie skutočností o akejsi „organizovanej skupine“ vytvorenej okolo žalobcu, sa vyznačuje len\núsilím prekryť ignoranciu žalobcovej žiadosti o informácie v prvostupňovom i druhostupňovom konaní,\nčím zásadne porušuje jeho právo na prístup k informáciám.\n\n14. Žalobca tvrdenia žalovane´ho o „informačnom filibusterizme“ a o absentujúcej vážnosti vôle žalobcu\nzískať vyžiadané informácie sú nepravdivé a nicˇi´m nepodlozˇene´. Žalobca zdôraznil, že jedným zo\nznakov filibusteringu je požadovanie informácií, ktoré nesúvisia s výkonom verejnej správy, resp. že nie\nje naplnená skutočná vôľa na strane žiadateľa požadované informácie získať. Predmetom žiadosti sú\notázky, ktoré zo svojej podstaty nemôžu byť vylúčené z výkonu verejnej kontroly prostredníctvom zákona\no slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak ich obsahom sú často najdôležitejšie otázky života\nobce, majetkovoprávne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom obce, ktoré ratio legis musia verejnej\nkontrole podliehať. Podanie predmetnej infožiadosti žalobcom teda už len z povahy požadovaných\ninformácií, ktoré sú jej predmetom nemôže byť diskvalifikované z obsahu práva na slobodný prístup k\ninformáciám a už vôbec nie z dôvodu tvrdeného filibusteringu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za\nto, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie obecného úradu, ktorým sa zamietla žiadosť o sprístupnenie\ninformácií, a druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov, ktorým sa zamietlo odvolanie a\npotvrdilo rozhodnutie prvostupňového orgánu, sú nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné.\nV.\nDuplika\n15. Replika bola žalovanému doručená dňa 23.06.2024, žalovaný na ňu reagoval podaním zo dňa\n23.07.2025. V duplike žalovaný uviedol, že v celom rozsahu trvá na všetkých doteraz uvedených\nskutočnostiach v predmetnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že využitie práva na informácie\nzo strany žalobcu A. B. C. smeruje k inému cieľu, než na ktoré je ustanovenie zákona určené,\nt.j. nesmeruje k získaniu požadovaných informácií a nejedná sa o legitímny cieľ, ale naopak jeho\nčinnosť je prostriedkom spôsobenia ujmy na záujme chránenom verejným právom, o čom podľa\npresvedčenia žalovaného na základe všetkých doposiaľ uvedených skutočností niet pochýb, názorom\nžalovaného je i naďalej, založenom na dôkladnom preskúmaní, že tvrdenia žalobcu sú účelové a\nnesprávne a druhostupňové rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov, ktorým zamietol odvolanie a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo dostatočne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené\nnajmä na okolnosti objektívnych faktov v danej veci.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n16. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou\nzákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove\nna Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov.\n17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 12.08.2025\nrozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného starostu Obce Veľký Slavkov č. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa\n11.08.2023 ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Veľký Slavkov, ktorým nebolo vyhovené žiadosti\nžiadateľa o sprístupnenie informácie zo dňa 07.07.2023 zaevidovanej pod č. OCÚVS-2023/520 a vec\nvrátil Obci Veľký Slavkov na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal právo na plnú náhradu\núčelne vynaložených trov konania.\nVII.\nRelevantná právna úprava\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n19. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n22. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n23. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania\nustanoví zákon.\n24. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto\nzákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné\ncelky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\n25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k\ninformáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje\nna informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,\nreferátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na\nvytváranie názorov.\n26. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba podľa § 2 ods.\n3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu\nmajetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo\nodborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných\nna základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na\npovinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo\nspoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.\n27. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez\npreukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií\npovinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania\nžiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,\nak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne\nžiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,\nurobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n30. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie\nhoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v\nprípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n31. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote\nna vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,\n\npredpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia\nrozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n32. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby o\nodmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia\nalebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej\nosobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej\nosoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací\norgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n34. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o\nodvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a\nmá požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní\npožadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak\nodvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví\nžiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,\npredpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za\ndeň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n35. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené\ninak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n36. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb o správnom poriadku (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie\nsprávneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán\nna to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať\npredpísané náležitosti (§ 47).\n37. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n38. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania, a tiež s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n40. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je\nrozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán\na kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n41. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,\nktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov\nprávnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a\nfunkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného\npredpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je\nsprávnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej\nmoci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.\n\nVIII.\nPrávny názor správneho súdu\n42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č.j. OCÚVS-2023/520-002 zo dňa\n11.08.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 25.07.2023 proti fiktívnemu rozhodnutiu obce\nVeľký Slavkov. Žalobca žiadosťou zo dňa 07.07.2023 žiadal sprístupniť informácie:\n· Informácie, v ktorých výzvach o granty, nenávratné príspevky, prípadne o iné dotácie, sa obec Veľký\nSlavkov uchádzala žiadosťou od 28.11.2022 doposiaľ, a to aj s kompletnou dokumentáciou k žiadostiam,\nvrátane dodatočných doplnení, ktoré boli odoslané pri zapojení sa do týchto výziev, ako aj všetkých\nvýdavkov, ktoré boli vynaložené na vyhotovenie a kompletizáciu týchto žiadostí\n· Informácie, ktorí pracovníci Obecného úradu Veľký Slavkov sú členmi a funkcionármi Základnej\norganizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy, Obecné úrady so sídlom v Hôrke, Sídlo:\n141 Hôrka 059 12\n· Všetkých zápisníc zo zasadania jednotlivých komisií zriadených Obecným zastupiteľstvom obce Veľký\nSlavkov od 28.11.2022 doposiaľ.\n43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n44. Úvodom správny súd uvádza, že právo na informácie je obsiahnuté v čl. 26 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Ústava SR zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií\na k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine objektov. Orgány\nverejnej moci primeraným spôsobom poskytujú informácie o svojej činnosti, pričom podmienky\na spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Osobitný zákon môže stanoviť zákonné obmedzenie\nzákladných práv a slobôd, ktoré musia platiť rovnako pre všetky prípady spĺňajúce určité podmienky a tie\nsa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n45. Podstatou prieskumu v danej veci je prvostupňové fiktívne rozhodnutie a zamietnutie odvolania proti\ntakémuto rozhodnutiu. Samotný postup sprístupňovania informácií je upravený v osobitnom zákone\no slobodnom prístupe k informáciám. Zákon však neobsahuje a nerieši úplne všetky podrobnosti tohto\npostupu. V prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobodnom prístupe k informáciám upravená,\npovinná osoba a žiadateľ sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (Správny poriadok). Čiže\npodľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,\npoužijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Rozsah a podmienky\nprístupu k informáciám upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého má každý\nprávo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú\nbez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods.\n1, 3 citovaného zákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne\norgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1).\n46. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje predpis verejného práva, upravujúci\npovinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených\nsubjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie\nv zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je osobitným druhom administratívnoprávneho\nkonania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že\npovinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však\nnemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže\nvyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.\n\n47. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že povinná osoba nesprístupnila žiadateľovi\ninformácie, ktoré by bola sprístupnila inému žiadateľovi, keby sa nejednalo o žalobcu. V danej veci po\nuplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám\nvznikla fikcia zamietavého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o nesprístupnení informácií\npožadovaných žalobcom žiadosťou zo dňa 07.07.2023. Tento inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje\nžiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu\nrozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však zákon\no slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje zostať nečinný, naopak, výslovne im v § 18 ods. 2\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať\npísomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je\nvždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí\nbyť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné).\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako\nnásledok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je\nnezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám. V prejednávanej veci povinná osoba (prvostupňový správny orgán) nevydala\npísomné rozhodnutie, dopustila sa preto nezákonného postupu a porušenia práva žiadateľa.\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené, správne orgány v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách\ncitovaných právnych noriem a vydaním rozhodnutia sa dopustili takej vady konania, ktorá má za\nnásledok nezákonnosť ich rozhodnutia. Samotný zákon síce pripúšťa vydanie „fiktívneho“ rozhodnutia,\nktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu, avšak nezákonnosť postupu správneho orgánu\nprvého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žalobca žiadateľ o poskytnutie\npožadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, vydal\nrozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku,\na z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti\nnebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade takto nepostupoval, odňal tak\nžalobcovi ako žiadateľovi právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na\norgáne Slovenskej republiky zaručený v článku 46 ods. 1 Ústave Slovenskej republiky.\n49. Správny súd nadôvažok uvádza, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle\n§ 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nebolo legalizovať nečinnosť povinných\nosôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť\nochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu\nneprihliadol a fiktívne rozhodnutie potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné.\nŽalovaný nemôže takýmto spôsobom, že potvrdí rozhodnutie, ktoré fakticky neobsahuje žiadne\nodôvodnenie odstraňovať všetky nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ako žiadateľ podľa\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne\nodôvodnené, a to aj v prípade, keď správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť. Následne by mal\nžalobca právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne\nnapadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny\norgán prvého stupňa vo veci žiadosti nepostupoval v zmysle zákona a nevydal rozhodnutie, ktoré\nby obsahovalo zákonné náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, následkom čoho platila fikcia\nrozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nžalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho\nrozhodnutia, pretože absolútne neodôvodnené rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné, a tiež preto,\nže takýmto postupom žalovaný odňal žalobcovi ako žiadateľovi právo na dvojinštančný postup, pretože\nproti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemohol už podať riadny opravný prostriedok, kde by mal možnosť\nnapadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.\n50. Správny súd konštatuje, že vydanie (doručeného) písomného negatívneho rozhodnutia odvolacieho\norgánu, ktorým sa potvrdzuje fiktívne negatívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nneznamená zákonný a správny postup odvolacieho orgánu, pretože žalobca sa ako žiadateľ prvýkrát\ndozvedel o dôvodoch nesprístupnenia informácií až z rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán nemôže\nprvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdiť, nakoľko je nepreskúmateľné a takýmto postupom tiež\n\nžiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup v administratívnom konaní (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010).\n51. Žalobcova námietka ohľadne neprimeraného zaťaženia zamestnancov obecného úradu je\nnedôvodná, nakoľko od marca roku 2023 bolo na Obecný úrad obce Veľký Slavkov podaných celkovo 16\nžiadostí o poskytnutie informácii, a to podľa názoru žalovaného osobami asociovaných okolo osoby otca\nžalobcu, ktorý je bývalý starosta obce Veľký Slavkov. Takéto konštatovanie zo strany žalovaného, že sa\njedná o zneužitia práva nemá právny základ a takéto konštatovanie by muselo obsahovať dostatočný\npočet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a priori ku konštatácii\nzneužitia práva. Fiktívne rozhodnutie, resp. nevydanie prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby z\ndôvodu zneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.\nV tomto prípade však nie je možné konštatovať, že podaním týchto žiadostí o poskytnutie informácií\nzo strany žalobcu ako žiadateľa došlo k neprimeranému zaťaženiu zamestnancov obecného úradu.\nAk by aj v prípade, že zo strany žalobcu dochádzalo k zneužívaniu práva, nie je možné automaticky\nkonštatovať, resp. urobiť záver, že sa jedná o organizovanú skupinu, ktorá zneužíva právo, keď žiadajú\no sprístupnenie informácií.\n52. Správny súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný má povinnosť individuálne posúdiť\nkaždú žiadosť o sprístupnenie informácií a môže sprístupnenie informácie obmedziť alebo informáciu\nnesprístupní, ak ju napr. zverejňuje na základe zákona (ak je napr. povinná túto informáciu zverejňovať\nna úradnej tabuli alebo ak je táto informácia napr. zverejnená na webovom sídle obce, ministerstva).\nCieľom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám je odbremeniť\npovinné osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona povinné určité druhy informácií zverejňovať. Pri\nodpovedi na otázku, ktorá informácia je „zverejňovaná“, treba vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 3\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého „Zverejnenou informáciou je informácia,\nktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo\nvydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na\núradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho\nhromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.“ Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona\no slobodnom prístupe k informáciám má teda na mysli také zverejňovanie informácií, keď sa informácie\nstávajú prístupné každému a každý ich môže opakovane vyhľadávať a získavať. Ak žiadateľ žiada o\nsprístupnenie informácie, ktorá bola zverejnená na základe osobitného zákona, povinná osoba nemôže\nhneď rozhodnúť o nesprístupnení informácie, ale najprv musí podľa § 7 ods. 1 zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám do 5 dní od podania žiadosti oznámiť žiadateľovi údaje, ktoré umožňujú\nvyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Ak sa žiadateľ napriek tomu dožaduje sprístupnenia\ninformácií, povinná osoba vydá rozhodnutie o nesprístupnení informácií s tým, že v rozhodnutí uvedie,\nže informácia bola zverejnená na základe osobitného zákona a žiadateľovi boli poskytnuté údaje\numožňujúce jej vyhľadanie a získanie. Ak je však informácia zverejňovaná iba po určitú dobu, po uplynutí\ntejto doby nemôže povinná osoba odmietnuť jej sprístupnenie z dôvodu, že informácia je zverejnená.\n53. Súd taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, kde sa ustálil pojem, čo\nsa považuje za zneužitie práva, napr. skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“,\npričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané\nprevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a\nktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba\npôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať\norgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o\nracionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Avšak aj napriek uvedeným skutočnostiam musí\nžalovaný vždy individuálne posúdiť, či nie je možné informáciu sprístupniť aspoň čiastočne.\n54. Na podporu svojich tvrdení správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 5 Sžik 5/2020 zo dňa 31.03.2022, z ktorého vyplýva, že „odmietnutie\nsprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio.\nPovinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad\nvšetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom\nna vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie\n\nokolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a\nstupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné\nlehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich\nsprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.\nNa konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie\npovinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy\ndôkladne odôvodnené.“\n55. Správny súd v závere podotýka, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov\ndemokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom\nktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému\njednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobodnom prístupe k informáciám vymedzené\nsubjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon\no slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie\ninformácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v súlade so zásadou dobrej správy je\njej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla\n(napr. Rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo\nzákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala\nvyužiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom\nznalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v\nmaximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho\nvyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.\n56. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného\nz pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených\nadministratívnych spisov dospel súd k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné, a preto je rozhodnutie\nžalovaného nezákonné a žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia §\n191 ods.1 písm. d) SSP.\n57. Žalovaný bude po vrátení veci povinný postupovať v súlade s § 17 a § 18 zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám a v prípade, ak žiadosti žalobcu čo i len sčasti nevyhovenie bude povinný vydať\no tom rozhodnutie, a to v súlade s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. Povinnosťou žalovaného\nbude po vrátení veci v novom konaní sa dôsledne riadiť s platnou právnou úpravou, judikatúrou a\nprávnym názorom správneho súdu.\n58. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní\nnepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd\ni bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n59. Súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nproti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko mal vo veci\ncelkový úspech.\n60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n61. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\n\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}