Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 12Sas/5/2023 0923100463 27. 01. 2025 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100463.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Jozef Tarabčák, advokát, so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2023/6634 zo dňa 4. mája 2023, takto rozhodol: I. Správnu žalobu
zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/6634 zo dňa 4. mája 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZaPP/SOC/2023/88679-4 zo dňa 17. januára 2023 (ďalej aj „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie syna C. B., nar. X. XXXXXXX XXXX. 2. Ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia slúžil komplexný posudok č. PO2/RPČ/ SOC/2022/109323-6 zo dňa 16. decembra 2022, ktorý vychádzal z lekárskeho posudku č. 2022/109323 zo dňa 5. decembra 2022 a posudkového záveru zo dňa 9. decembra 2022. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, podľa ktorého bola posudzovanému určená aj miera funkčnej poruchy bola stanovená ľahká mentálna retardácia, dolné pásmo IQ 50-56 podľa bodu IV. 3. a) 3) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch“). Súčasne bola ohodnotená aj odkázanosť posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovho indexu počtom bodov 110, v dôsledku čoho dosahuje I. stupeň odkázanosti a teda nie je v zmysle § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch odkázaný na opatrovanie. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 2. marca 2023 v ktorom uvádza, že posudzovaný nie je schopný samostatného života. K odvolaniu priložila aj lekársku správu E. E. – psychiatričky, zo dňa 25. januára 2023, v ktorej bolo konštatované, že „pacient potrebuje celodenný dozor inej osoby, nie je schopný samostatnej existencie“.
4. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Ako podklad pre toto rozhodnutie slúžil komplexný posudok ústredia č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/6643 zo dňa 2. mája 2023, ktorý vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 17. apríla 2023 a posudkového záveru zo dňa 24. apríla 2024. Miera funkčnej poruchy sa v porovnaní s prvostupňovým lekárskym posudkom nezmenila. Po vykonaní sociálnej posudkovej činnosti, ktorá bola v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu posudzovaného a so súhlasom žalobkyne – matky posudzovaného dňa 30. marca 2023 vykonaná telefonicky, došlo k zmene bodového hodnotenia Barthelovho indexu. Odkázanosť posudzovaného na pomoc inej osoby dosiahla 95 bodov. 5. Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie, nakoľko stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje V alebo VI podľa osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu ústredie nenavrhlo kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného peňažným príspevkom na opatrovanie. II. Správna žaloba, stanoviská 6. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). V správnej žalobe bolo zrekapitulované administratívne konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie a uvedené boli tvrdenia, na základe ktorých považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 7. Žalobkyňa v správnej žalobe namieta najmä tieto skutočnosti: - napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce administratívne konanie neboli v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“); - pri nahliadnutí do administratívneho spisu, vykonanom dňa 4. októbra 2023, nebol administratívny spis kompletný a žurnalizovaný; - v napadnutom rozhodnutí nebolo uvedené, na základe akého zákonného ustanovenia o odvolaní rozhodlo oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice; - sociálna posudková činnosť nebola vykonaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nakoľko nebola vykonaná za účasti posudzovanej fyzickej osoby, ale telefonicky na diaľku, pričom na takýto spôsob realizácie neboli splnené zákonné podmienky. - žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal záverom a odporúčaním uvedeným v lekárskej správe E. E., v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu; - z komplexného posudku nie je možné zistiť, v čom spočíva rozdiel bodového ohodnotenia odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, z tohto dôvodu nie je skutkový stav dostatočne zistený a - posudkoví lekári nesprávne určili mieru funkčnej poruchy, nakoľko pre zdravotné postihnutie, ktorým posudzovaný trpí je v prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch určená miera funkčnej poruchy v rozmedzí 60-70% a nie 50%, ako určili posudkoví lekári. 8. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa požaduje, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu. 9. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 20. decembra 2023. Uvádza, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre priznanie dotknutého peňažného príspevku je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou. Tvrdí, že posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu a komplexný posudok ústredia spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, pričom nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Posudzovaný nebol predvolaný na posúdenie, nakoľko posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov. Žalovaný záverom požaduje, aby bola správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná.
10. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného dňa 19. januára 2024. Z tvrdení uvedených v tomto vyjadrení vyplýva, že žalobkyňa v plnom rozsahu zotrváva na v správnej žalobe uvedených tvrdeniach. 11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril. 12. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2025, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne, žalobkyňa a poverený zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobkyne najmä poukázal na argumentáciu, uvedenú v správnej žalobe a zdôraznil pochybenie žalovaného, ktoré malo spočívať vo vykonaní sociálnej posudkovej činnosti prostredníctvom telefonického rozhovoru. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poverený zástupca zotrval na predložených vyjadreniach a navrhol správnu žalobu zamietnuť. Žalobkyňa na pojednávaní namietla, že s vykonaním sociálnej posudkovej činnosti prostredníctvom telefonického rozhovoru nesúhlasila. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.1) 15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. 16. Podľa § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby. 17. Podľa § 11 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. 18. Podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. 19. Podľa § 12 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. 20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, Sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. 21. Podľa § 13 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. 22. Podľa § 13 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch, sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak by ju nebolo možné z dôvodu jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote. 23. Podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch, výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. 24. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a. mieru funkčnej poruchy, b. vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d. návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e. vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f. vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g. termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h. odôvodnenie komplexného posudku. 26. Podľa § 15 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou, v komplexnom posudku sa uvedie aj ročný rozsah osobnej asistencie v hodinách podľa jednotlivých činností uvedených v prílohe č. 4, na ktoré je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná. 27. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na
účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe,13) b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu priamo u kontrolovaného subjektu alebo dohliadaného subjektu, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci. 29. Podľa § 23 ods. 1 prvej vety zákona o e-Governmente, orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom17) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu20) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,18) ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,19) a to spôsobom podľa odseku 3. 30. Podľa § 27 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá orgánu verejnej moci povinnosť vydať alebo doručiť rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument alebo ak ho na ich vydanie oprávňuje, orgán verejnej moci je povinný túto povinnosť splniť alebo toto oprávnenie využiť vydaním alebo doručením elektronického úradného dokumentu; takým vydaním sa považuje táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté ustanovenia podľa osobitných predpisov oprávňujúce namietať vady elektronického úradného dokumentu. IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 31. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu a konštatoval, že bola podaná oprávnenou osobou včas. 32. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014). 33. Správny súd považuje za nevyhnutné v prvom rade poznamenať, že nemôže samostatne posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú nevyhnutné pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy posudzovaného. V tomto prípade musí rovnako, ako správny orgán vychádzať z podkladov, ktoré mal počas konania k dispozícii. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom
verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 34. Správny súd zároveň poukazuje na spôsob, akým dochádza k bodovému ohodnoteniu jednotlivých položiek za účelom zistenia stupňa odkázanosti fyzickej osoby. Pri tomto sa postupuje v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 448/2008 z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnych službách“) v spojení s § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch. Vyššie spomínaná príloha č. 3 zákona o sociálnych službách obsahuje súbor dvanástich činností, ktoré sa hodnotia v zmysle kritérií, ktoré sú v tejto prílohe uvedené. Tieto sa následne sčítajú a výsledná hodnota sa následne premietne do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. 35. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že žiadaná kompenzácia nebola žalobkyni priznaná preto, že posudzovaná osoba sa síce považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ale sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať príspevkom na opatrovanie. Dôvodom teda nebolo určenie miery funkčnej poruchy ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti, ale výsledok sociálnej posudkovej činnosti - sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. 36. Z lekárskeho posudku ústredia zo dňa 17.04.2023 vyplýva, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené postihnutie – mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia, dolné pásmo IQ 50-56, ktoré je v prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch uvedené bode IV. 3. a) 3) s mierou funkčnej poruchy 50%. Posudkový lekár uvádza, že v prípade posudzovaného ide o osobu so spomaleným psychomotorickým vývojom od ranného detstva a poruchami reči a správania. 37. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že sa žalovaný nevysporiadal s lekárskou správou E. E., ktorá vyjadruje potrebu celodenného dohľadu nad posudzovaným správny súd uvádza, že ako z lekárskeho posudku ústredia zo dňa 17.04.2023, tak aj obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudkový lekár ústredia mal danú lekársku správu k dispozícii. Navyše z obsahu lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár sa s predloženou lekárskou správou zaoberal, keď okrem iného uviedol, že „Podľa v tom čase aktuálneho psychiatrického nálezu [lekárska správa E. E. bola v čase posudzovania zdravotného stavu jedinou aktuálnou lekárskou správou o psychiatrickom vyšetrení posudzovanej osoby – poznámka správneho súdu] trpí ľahkou duševnou zaostalosťou s poruchami správania a je poberateľom invalidného dôchodku. Posudzovaný nemá telesné postihnutie, mobilita a motorika sú v norme a zároveň nie sú popisované poruchy kontinencie.“ Posudzovanie zdravotného stavu na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby je zverené výlučne posudkovým lekárom a aj nález E. E., na základe ktorého posudzovaná osoba vyžaduje celodenný dozor je iba podkladom pre posudkového lekára. 38. Správny súd však zároveň upriamuje pozornosť na skutočnosť, že posudzovanie otázky odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby sa zisťuje v procese sociálnej posudkovej činnosti. Preto záver vyššie uvedenej lekárskej správy o potrebe celodenného dozoru sám osebe nie je spôsobilý spochybniť výsledky sociálnej posudkovej činnosti. 39. Sociálna posudková činnosť bola vykonaná dňa 30. marca 2023 so súhlasom matky posudzovaného – žalobkyne, telefonicky z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu posudzovaného. Po jej vykonaní bolo zistené, že posudzovaný býva v 2-izbovom byte na 1. poschodí s matkou a bratom, zdržiava sa prevažne doma, stráni sa kolektívu a svoj voľný čas trávi hraním sa na hernej konzole či mobilnom telefóne. Občas máva depresívne stavy. Posudzovaný zvláda všetky úkony v oblasti mobility a vie sa orientovať v prostredí, ktoré pozná. Zrak a verbálna komunikácia posudzovaného je v poriadku, sluch je oslabený z dôvodu častého využívania slúchadiel. V minulosti sa mu striedali obdobia týkajúce sa konzumácie stravy, nakoľko niekedy jedol veľmi málo a inokedy sa naopak prejedal. Žalovaný potrebuje pomoc pri príprave a podávaní stravy, obliekaní a obúvaní a taktiež pri osobnej hygiene. 40. Z dotazníka pre účely posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách, vykonaného v rámci sociálnej
posudkovej činnosti dňa 30. marca 2023 vyplýva, že posudzovaný je pri minimálne dvoch úkonoch stravovania, obliekania a vyzliekania, orientácie v prostredí a dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Za každý z týchto úkonov, teda úkony č. 1, 6, 10, 11, bol posudzovaný ohodnotený 5 bodmi. Posudzovaný je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania močového mechúra, vyprázdňovania hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, zmeny polohy, sedenia a státia či pohybu po rovine. Posudzovaný je schopný samostatného pohybu po schodoch s použitím alebo bez použitia pomôcok. Za každý z týchto úkonov, teda č. 2-5 a č. 7-9, bol posudzovaný ohodnotený 10 bodmi. Nakoľko posudzovaný je odkázaný na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach, bol za úkon č. 12 ohodnotený 5 bodmi. Odkázanosť posudzovaného na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach dosiahla 95 bodov, preto bol zaradený do II. stupňa odkázanosti. Vzhľadom na túto skutočnosť posudzovaný nie je odkázaný na opatrovanie a žalovaný preto nenavrhol sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. 41. Závery uvedené v lekárskom posudku ústredia, ako aj závery získané sociálnou posudkovou činnosťou sú uvedené v komplexnom posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/6643 zo dňa 2. mája 2025, ktorý je v zmysle § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku. Po preskúmaní komplexného posudku správny súd uvádza, že tento obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 15 zákona o peňažných príspevkoch a zároveň je dostatočne odôvodnený. Správny súd má za to, že žalovaný v konaní presne a dostatočne zistil stav veci, na podklade čoho aj rozhodol. 42. Správny súd považuje tvrdenie žalobkyne o nesprávne určenej miere funkčnej poruchy za nesprávnu a uvádza, že táto sa určuje v zmysle § 12 zákona o peňažných príspevkoch. Zdravotné postihnutie, ktorým posudzovaný trpí je mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia, dolné pásmo (IQ 50-56), uvedená v bode IV. 3. a) 3). Miera funkčnej poruchy pre toto zdravotné postihnutie je určená na hodnotu 50%. Miera funkčnej poruchy v rozsahu 60-70%, ktorej určenia sa žalobkyňa domáha v správnej žalobe prináleží zdravotnému postihnutiu mentálna retardácia, stredná mentálna retardácia (IQ 35-49), ktorá je uvedená v bode IV. 3. b). S ohľadom na vyššie uvedené je táto námietka žalobkyne neopodstatnená. 43. K námietke týkajúcej sa nezákonného výkonu sociálnej posudkovej činnosti z dôvodu jej vykonania v neprítomnosti posudzovanej osoby správny súd uvádza, že sociálna posudková činnosť sa v zmysle zákona o peňažných príspevkoch vykonáva prioritne osobne. Správny orgán môže tento úkon vykonať aj v neprítomnosti posudzovaného, musí však ísť o situáciu, kedy z dôvodu hospitalizácie, resp. iného vážneho dôvodu nie je možné vykonať sociálnu posudkovú činnosť v zákonnej lehote. Z komplexného posudku vyplýva, že sociálna posudková činnosť bola vykonaná telefonicky z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu posudzovaného. Na takýto spôsob posúdenia dala žalobkyňa ako žiadateľka celkom zjavne súhlas, keďže s povereným pracovníkom žalovanej spolupracovala, na položené otázky odpovedala a nevznášala žiadne námietky. Pokiaľ žalobkyňa až na pojednávaní pred správnym súdom uviedla, že na vykonanie sociálnej posudkovej činnosti prostredníctvom telefonického rozhovoru nedala súhlas, jedná sa o nepreukázanú skutočnosť, ktorá je navyše v rozpore s jej vlastným postupom. 44. K námietke žalobkyne, podľa ktorej pri nahliadnutí do spisu nebol správnym orgánom predložený kompletný administratívny spis správny súd uvádza, že túto skutočnosť nie je možné overiť. Správnemu súdu bol administratívny spis predložený v úplnej podobe. V administratívnom spise sa nachádza záznam o nahliadnutí do spisu zo dňa 4. októbra 2023, tento neobsahuje žiadne informácie o pripomienkach zo strany právneho zástupcu žalobkyne, ktorý ho vykonal. Právny zástupca žalobkyne navyše ani nekonkretizuje, ktoré podklady v administratívnom spise absentujú, resp. ktoré závery žalovaného nemajú v administratívnom spise podklad. 45. Správny súd považoval za nedôvodný tiež žalobný bod, v ktorom žalobkyňa napádala nedostatok právomoci oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice na vydanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom stupni vykonáva štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – žalovaný. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) tohto zákona vnútornú organizačnú štruktúru Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny schvaľuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) tohto zákona Ústredie môže na zabezpečenie výkonu niektorých činností
zriaďovať a zrušovať po schválení ministerstvom pracovisko ústredia mimo svojho sídla a určovať jeho územný obvod, pričom podľa nadväzujúceho ods. 2 je predmetné pracovisko organizačnou zložkou Ústredia, nie samostatným orgánom verejnej moci. Jednotlivé oddelenia sú iba súčasťou vnútornej organizačnej štruktúry Ústredia. Nie je preto možné tvrdiť, že by v danej veci rozhodoval vecne nepríslušný orgán verejnej moci. 46. Správny súd vyhodnotil ako neopodstatnený tiež žalobný bod, v ktorom žalobkyňa namietala chýbajúci podpis a odtlačok pečiatky v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ako orgán verejnej moci je podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky. Orgány verejnej moci by mali teda prioritne komunikovať elektronicky. Kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou bolo motivované snahou, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť tejto komunikácie. Nedodržanie povinnosti konať v elektronickej forme je v zmysle § 56 ods. 1 písm. e) bod 1. zákona o e-Governmente správnym deliktom. 47. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané ako elektronický úradný dokument podľa § 27 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorý bol v súlade s § 23 ods. 1 autorizovaný kvalifikovanou elektronickou pečaťou o čom svedčí pripojená doložka o autorizácii. 48. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že elektronický výkon verejnej moci je v zmysle konštrukcie zákona o e-Governmente (napríklad § 28 ods. 1 a 2) rovnocenný s výkonom verejnej moci v listinnej podobe, a tak opomenúc výnimky, v podstate ide pri listinnej a elektronickej o rovnocenné písomné formy s tým, že orgán verejnej moci je povinný konať elektronickou formou. 49. Rovnako bol nedôvodný žalobný bod, v ktorom žalobkyňa namietala porušenie ust. § 15 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, spočívajúce v neuvedení ročného rozsahu osobnej asistencie v hodinách v komplexnom posudku. Komplexný rozsudok však neobsahuje záver o odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej osoby osobnou asistenciu podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona o peňažných príspevkoch, ale o odkázanosti na sprievodcu podľa § 14 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch. 50. Nakoľko ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, správny súd nad rámec uvedeného konštatuje, že v prípade, ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu posudzovanej osoby, žalobkyňa môže znovu požiadať príslušný orgán o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia z dôvodu odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. 51. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použitím správnej interpretácie a následnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Z tohto dôvodu správny súd správnu žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 52. Podľa § 168 SSP., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 53. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 54. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.