Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 5Sa/2/2023 0923100187 28. 10. 2025 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom v Prešove, Štúrova 7, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-10/2023P zo dňa 07.03.2023 takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 19.06.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-POKDI3-10/2023-P zo dňa 07.03.2023 ako aj rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni č. ORPZ-SL-ODI2-163/2020-P zo dňa 08.12.2022 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
I. Priebeh administratívneho konania 2. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni (ďalej aj prvostupňový správny orgán alebo správny orgán prvého stupňa) uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1, g), 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil porušením § 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o cestnej premávke), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), j) zákona o cestnej premávke tým, že dňa 30.07.2022 v čase okolo 01.30 hod. viedol motorové vozidlo kategórie Ml továrenskej značky Renault Trafic evidenčné číslo D. (ďalej aj motorové vozidlo Renault Trafic) po miestnej komunikácii v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa, kde z doposiaľ nezistených príčin pred rodinným domom so súpisným číslom 300 prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky a narazil prednou ľavou časťou vozidla do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen Sharan evidenčné číslo E. (ďalej aj motorové vozidlo Volkswagen Sharan), ktoré v jeho zadnej pravej časti poškodil a následne z miesta dopravnej nehody odišiel preč bez splnenia si zákonných povinnosti účastníka dopravnej nehody, čím týmto konaním spôsobil vlastníkovi vozidla Volkswagen Sharan škodu vo výške asi 5000 eur a sebe ľahké poranenia s dobou liečenia do 7 dní, za čo mu prvostupňový správny orgán uložil podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch pokutu vo
výške 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov, pričom zákaz činnosti začne plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Zároveň žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. 3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI3-10/2023-P zo dňa 07.03.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako zákonné potvrdil. 4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po posúdení spisového materiálu konštatoval, že zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že obhliadka miesta dopravnej nehody bola vykonaná v čase od 03.00 hod. do 05.30 hod., kde totožnosť vodiča v tom čase nebola známa. Bolo zaistených 11 stôp. Posúdením zápisnice o zistení a zaistení stôp dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že bola vykonaná v Hniezdnom pred rodinným domom č. 303 v čase od 03.15 hod. do 05.30 hod. Predmetom obhliadky bolo motorové vozidlo Renault Trafic, nakoľko nebola známa totožnosť vodiča v čase zaisťovania stôp. Na mieste bolo zaistených 7 stôp. Posúdením náčrtku z miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022 je zrejmá celková situácia po dopravnej nehode, konečné postavenie vozidiel po dopravnej nehode a sú tam zakótované všetky vzdialenosti namerané na mieste dopravnej nehody. Posúdením jednotlivých snímok fotodokumentácie je zrejmá orientačná situácia na mieste dopravnej nehody, jednotlivé pohľady na poškodenie motorových vozidiel, ako aj pohľad na stopy č. 1 – 11. Posúdením záznamu o podaní vysvetlenia vlastníka motorového vozidla Volkswagen Sharan zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že v čase okolo 01:30 hod. ležal v posteli na adrese Hniezdne 300, kde z vonku počul náraz. Následne zistil, že jeho vozidlo bolo poškodené v pravej zadnej časti a neďaleko stojí vozidlo, ktoré má zapnuté svetlá a ktoré bolo poškodené a to v ľavej prednej časti a má odtrhnuté predné ľavé koleso. Vo vozidle sa nikto nenachádzal, bolo vypnuté a malo len zasvietené svetlá. Následne prišiel sused, ktorého nepozná a povedal, že si všimol, že z vozidla vystúpil nejaký pán v gumákoch a išiel smerom na F.. Na vozidle mu vznikla škoda vo výške 5000 eur. Posúdením záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že sa vo vlastnom záujme dostavil na oddelenie Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni, kde uviedol, že bol na ošetrení v nemocnici v Starej Ľubovni, kde mu boli zistené zranenia, ktoré mu boli spôsobené streleným airbagom v obci Hniezdne. Žalobca ďalej uviedol, že viac k veci bez prítomnosti svojho obhajcu nepovie. Posúdením záznamu o podaní vysvetlenia A. G. zo dňa 11.08.2022 okrem iného vyplýva, že dňa 30.07.2022 v čase okolo 01.50 hod. sa menovaný nachádzal na adrese C. XXX, kde v uvedenom čase počul z vonku zvuk ako keby niekto ťahal železo po ceste a tak sa pozrel von z okna. Z okna videl pre domom odstavenú zelenú dodávku, ktorá mala odretú prednú ľavú časť, ako keby bola nabúraná a z dodávky z vodičovej strany akurát otvárala nejaká osoba dvere a vystúpila von, následne sa osoba zatackala, keď išla popred auto a odišla pešo smerom na D. F.. Menovaný uviedol, že osoba, ktorá vystúpila zo zelenej dodávky bol muž, štíhlej postavy, vysoký okolo 180 cm, mal obuté čierne gumové čižmy a oblečené svetlé tričko. 5. Žalovaný považoval skutok spáchaný žalobcom za riadne zadokumentovaný a preukázaný. Stotožnil sa s právnym posúdením konania obvineného prvostupňovým správnym orgánom, a to vrátane jeho odôvodnenia. Mal za to, že zabezpečené dôkazné prostriedky, ktorých vyhodnotenie v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov zakladalo jeho vinu na spáchaní priestupku boli postačujúce pre prijatie meritórneho rozhodnutia v uvedenej veci. K námietke, že správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy lekársku správu, obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej vyplýva, že žalobca v rozhodnom čase mal otras mozgu, pričom tento stav má zásadný vplyv na posudzovanie subjektívnej stránky priestupku, žalovaný uviedol, že v prvotnej lekárskej správe A. A. E. (pri prvom vyšetrení v nemocničnom zariadení) sa uvádza diagnóza S06.0 Otras mozgu, no bez zreteľných patomorfologických a traumatických zmien mozgu. V záverečnej lekárskej správe zo dňa 30.07.2022 chirurga A. H. I., ktorý popisuje zistenú diagnózu pacienta – žalobcu, bola zistená diagnóza pomliaždenie hlavy, podvrtnutie chrbtice a zlomenina nosových kostí s predpokladanou liečbou do 7 dní. Uvedené zranenie bolo zapríčinené jeho vlastným konaním, čo aj popisuje v lekárskej správe, že bol účastníkom dopravnej nehody ako vodič, bol pripútaný bezpečnostným pásom, jazdil rýchlosťou do 40 km/h, do tváre ho udrel airbag a následne odišiel z miesta dopravnej nehody. Žalovaný preto dané tvrdenie, že žalobca mal otras mozgu a daný stav mal zásadný vplyv na posúdenie subjektívnej stránky priestupku považuje za irelevantné, nakoľko v podanom odvolaní ani raz nespochybnil, že v uvedený deň viedol osobné motorové vozidlo, spôsobil dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody odišiel bez splnenia zákonných povinností účastníka dopravnej nehody, z uvedeného dôvodu žalovaný považuje dané tvrdenie, len ako pokus o zníženie sankcie resp. vyhnutie sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.
6. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery. Zistil tak, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Konanie žalobcu možno na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k prejdeniu do protismernej časti cesty a následnom spôsobeniu dopravnej nehody dôvodne hodnotiť ako nevedomé z nedbanlivosti, ale to, že z miesta dopravnej nehody odišiel bez splnenia si zákonných povinnosti účastníka dopravnej nehody možno hodnotiť ako konanie úmyselne, pretože vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší bol s tým uzrozumený. Z evidenčnej karty vodiča – žalobcu vyplýva, že je držiteľom vodičského oprávnenia na skupinu „B“ od 09.02.2001 a za obdobie piatich rokov pred dopravnou nehodou má evidovaný jeden záznam o porušení pravidiel cestnej premávky, ktorého sa dopustil závažným spôsobom konania, za čo mu bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 60 eur. Uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán zohľadnil pri ukladaní druhu a výšky sankcie, kde pokuta bola uložená vo výške druhej polovice zákonom prípustnej sadzby a sankcia zákazu činnosti vedenie motorových vozidiel vo výške 30 mesiacov, kde bola uložená polovica zákonom prípustnej výšky. Žalovaný nemal dôvod zmeniť uloženú sankciu, pretože tá bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako to prvostupňový správny orgán odôvodnil, pričom mal za to, že naplní účel sledovaný zákonodarcom, t.j. že bude na účastníka konania pôsobiť dostatočne preventívne, aby ho v budúcnosti odrádzala od obdobného konania. II. Konanie pred správnym súdom 7. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. 8. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nesprávne, pretože je v rozpore s objektívnym právom. Správne konanie podľa názoru žalobcu od počiatku obsahuje podstatné procesné vady a to z toho dôvodu, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní nezohľadnil lekársku správu obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej je zrejmé, že žalobca mal v rozhodnom čase otras mozgu a jeho zdravotný stav mohol mať relevantný vplyv na posúdenie subjektívnej stránky priestupku (zavinenia). Mal za to, že v prejednávanej veci nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci, pretože správne orgány nenariadili ex offo znalecký posudok podľa § 34 ods. 2 v spojení s § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok). Rovnako v administratívnom spise absentuje výpoveď žalobcu, na základe ktorej by správne orgány mohli s určitosťou dospieť k záveru, že vyššie uvedeného priestupku sa žalobca dopustil. Aj napriek tomu, že prejednávaná vec bola riadne zdokumentovaná, nebolo preukázané, že žalobca sa v rozhodnom čase nachádzal na mieste dopravnej nehody, že viedol motorové vozidlo, že spôsobil dopravnú nehodu, a že z miesta dopravnej nehody odišiel. Znalecký posudok by primárne preukázal rozsah škody a dejovú líniu dopravnej nehody, čím by zásadným spôsobom ovplyvnil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ďalej mal žalobca za to, že správny orgán je v súlade s čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povinný postupovať podľa zásady prezumpcie neviny v priestupkovom konaní, pričom musí obvinenému z priestupku vinu dokázať, a ak sú o jeho vine pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR) sp. zn. 6Sžo/34/2007 zo dňa 27.11.2007. Z administratívneho spisu nevyplývajú dostatočné dôkazy, ktoré by osvedčili vinu žalobcu, keďže tieto síce v súhrne naznačujú dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku žalobcom, avšak tie nie sú dostačujúce. Správne orgány neposúdili vec žalobcu v rámci zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 v spojení s § 32 a § 46 Správneho poriadku) ani v rámci zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/87/2008 zo dňa 29.04.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006 zo dňa 21.03.2007). 9. Podľa názoru žalobcu žalovaný ani prvostupňový správny orgán dôsledne nevykonali relevantné dôkazy na ozrejmenie skutkového stavu veci. Pri svojom rozhodovaní vychádzali prakticky iba z dôkazov, ktoré zadovážil prvostupňový správny orgán (najmä z výpovedí poškodeného a svedka A. G.), bez výpovede žalobcu. Záver žalovaného preto nemá oporu v zistenom skutočnom stave a skutočný stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo možné žalobcu
bez pochybností uznať za vinného zo spáchania priestupku. Správne orgány v správnom konaní pracovali výlučne s nepriamymi dôkazmi. Z predchádzajúcej judikatúry možno podľa žalobcu vyvodiť všeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/67/2006 z 27.05.2008). Obdobne k preukazovaniu viny zo spáchania priestupku na základe nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd Českej republiky (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8As/l0/2006 z 03.05.2007, sp. zn. lAs/90/2008 z 04.02.2009 a sp. zn. 6As/262/2014 z 14.05.2015). Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/5/2021 z 26.04.2022. Určenie druhu, sankcie a jej výmery žalobca považoval za prísny, nepriaznivý až šikanózny voči osobe žalobcu, pretože mu sťažuje jeho budúce uplatnenie v živote. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu sú stavebné, demolačné, búracie a terénne úpravy čo nie je možné bez vodičského oprávnenia náležitým spôsobom vykonávať. Uloženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov je pre žalobcu neprimeraným trestom, čo môže mať nepochybne nepriaznivý dosah na výkon jeho práce a rovnako dlhodobo vplývať na obživu jeho rodiny. Určenie druhu sankcie a jej výmery žalovaným neplní jeho účel, pretože bráni žalobcovi vo vedení riadneho života. Vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý za obdobie 5 rokov bol jediný krát prejednávaný v rozkaznom konaní (08.01.2020 predchádzal na mieste, kde je to zakázané za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60 eur), je uložená sankcia neprimeraná. 10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.12.2023, v ktorom konštatoval, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Vzhľadom na to, že žalobca neuvádza iné podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré opakovane uviedol vo svojich podaniach v priebehu konania o priestupku, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný záverom uviedol, že všetky získané dôkazy obsiahnuté v priestupkovom spise po ich vzájomnom zhodnotení vytvárajú skutočný a celistvý obraz o vzniku a zavinení predmetnej dopravnej nehody, kde je z pohľadu správneho orgánu dostatočne preukázané, že žalobca, ako vodič spôsobil predmetnú dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody odišiel bez splnenia si zákonných povinností účastníka dopravnej nehody. 11. Žalobca v replike zo dňa 06.03.2024 uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou prezumpcie neviny. Poukázal na to, že žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom bez toho, aby napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil. Výpoveď žalobcu v administratívnom spise absentuje, a preto nevedno z akých dôkazov vychádzal žalovaný pri obvinení žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevyrovnal s namietanou neprimeranou sankciou, ktorú žalobca považuje za prísnu, nepriaznivú a v rámci jeho pracovných povinností za likvidačnú. Výšku uloženej pokuty ako aj dĺžku zákazu činnosti viesť motorové vozidlo žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne neodôvodnil, pričom správne orgány sú povinné vymedziť aspoň všeobecné axiómy, ktoré by sa pri ukladaní druhu a výšky sankcie mali zohľadňovať (podľa Odporúčania Výboru ministrov R/91/1 o správnych sankciách). 12. Žalovaný v duplike zo dňa 28.03.2024 konštatoval, že vychádzal zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 30.07.2022, zo záznamu o podaní vysvetlenia A. G. zo dňa 11.08.2022, zároveň žalovaný vychádzal z evidenčnej karty vozidla Renault Trafic, pričom počas celého konania nie je zrejmé, aby žalobca žiadal akúkoľvek náhradu škody za poškodenie vozidla Renault Trafic, z čoho vyplýva, že vedel, že dňa 30.07.2022 spôsobil sám dopravnú nehodu a z miesta odišiel, čo potvrdzuje výpoveď zo dňa 30.07.2022 a predmetná lekárska správa. Súhrne to vytvorilo logickú, nenarušenú sústavu dôkazov, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver, že žalobca dňa 30.07.2022 v čase okolo 01.30 hod. viedol motorové vozidlo Renault Trafic, po miestnej komunikácii v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa, kde spôsobil dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto. K námietke žalobcu, že sankcia uložená je neprimerane vysoká, žalovaný uviedol, že sankcia bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu, tak ako to prvostupňový správny orgán uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí, pričom má za to, že uložená sankcia bude na žalobcu pôsobiť výchovne a v budúcnosti ho odvráti od protiprávneho konania a porušovania zákonných ustanovení. K námietke žalobcu, kde poukazuje na to, že nebol vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia
rozsahu škody a dejovej línie dopravnej nehody, žalovaný uviedol, že vyhotovenie znaleckého posudku v danom prípade by bolo nehospodárne, pretože spisový materiál obsahoval dostatok dôkazov na to, aby správny orgán mohol v danej veci vydať meritórne rozhodnutie. III. Právne posúdenie veci správnym súdom 13. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil dňa 28.10.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 08.09.2025), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil ako vecne správne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uznaní žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1, g), 1) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke, čím podľa § 137 ods. 2 písm. c), j) zákona o cestnej premávke porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom. 15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. 16. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. 17. Podľa § 66 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. 18. Podľa § 66 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. 19. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. 20. Podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke. 21. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody ak ide o dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
23. Podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch, sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) prvý bod a c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. 25. Žalobca primárne namietal, že správne orgány nezohľadnili lekársku správu, z ktorej je zrejmé, že žalobca mal v rozhodnom čase otras mozgu čo mohlo mať vplyv na posúdenie subjektívnej stránky priestupku (zavinenia). Namietal tiež nenariadenie ex offo znaleckého posudku a absenciu jeho výpovede a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistený skutkový stav založený len na nepriamych dôkazoch, s poukazom na zásadu prezumpcie neviny. 26. V úvode správny súd konštatuje, že na to, aby mohol orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok jednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne naplnenie tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku vychádzajúc pri jeho vymedzení zo všeobecných znakov správnych deliktov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o priestupkoch a v osobitných zákonoch. 27. Pod materiálnym znakom priestupku rozumieme jeho spoločenskú nebezpečnosť, pričom vyššie uvedené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch ho vymedzuje citáciou „ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti“. Materiálna stránka priestupku je pritom rovnako dôležitá ako tá formálna, keďže pri jej absencii, a to aj za súčasného naplnenia všetkých formálnych znakov, nemožno hovoriť o priestupku. Takýto záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil právny názor, podľa ktorého pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna 2013 sp.zn. 10Sžd/3/2013). 28. Formálna stránka priestupku je zložená z osobitných a všeobecných formálnych znakov, pričom v prejednávanej veci je potrebné klásť dôraz práve na tie osobitné. Pod osobitné znaky formálnej stránky priestupku zaraďujeme znaky konkrétnej skutkovej podstaty priestupku, ktorá je tvorená objektom, objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Formálne znaky priestupku sú popísané vo všeobecnej a v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v iných zákonoch obsahujúcich jednotlivé druhy priestupkov. Skutková podstata priestupku je tvorená súhrnom typových znakov, ktoré určujú, o aký priestupok ide a jej vymedzenie vychádza z teórie trestného práva. 29. Na riadne objasnenie a sankcionovanie priestupku teda musia byť obligatórne a kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. V prípade, keby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo. 30. Z pohľadu správneho súdu je kľúčovým posúdenie otázky, či v danom prípade bolo možné prijať závery o naplnení tak materiálneho znaku ako aj formálnych znakov priestupku, a teda výrok o vine resp. zodpovednosť žalobcu za priestupok oprieť o dôkazy, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy vykonal. Z administratívneho ako aj zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že dôkazy, s ktorými orgány verejnej správy pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce priamo nedokazuje skutočnosť ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej je možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu administratívneho konania. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje. Pretože každý nepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych
dôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Správny súd zdôrazňuje, že na preukázanie viny v zásade nie je v každom jednom prípade potrebné, aby k takýmto dôkazom pristúpili aj dôkazy priame, ktoré by jednoznačne usvedčovali spáchanie priestupku konkrétnou osobou a to konkrétnym spôsobom, no to len za predpokladu, že nepriame dôkazy nie sú medzi sebou sporné. V opačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo pri páchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku. O to obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po správnosti by mal takýchto nepriamych dôkazov zabezpečiť viac a to vzhľadom k ich sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné aby išlo o súbor nepriamych dôkazov, ktoré vytvárajú ucelený a logicky previazaný reťazec dôkazov, v rámci ktorého ani jeden z týchto nespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní, tak ako v preskúmavanej veci. 31. Zároveň treba mať na pamäti, že účelom dokazovania je vysporiadanie sa s tvrdeniami účastníkov konania a náležité zistenie skutkového stavu, ktoré je predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia. Spočíva na úvahe príslušného správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nebude vykonávať. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správny súd poukazuje judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, kedy je vykonaným dôkazom prisudzovaná určitá hodnota zákonnosti, pravdivosti a relevancie pre rozhodnutie. Správny orgán pri tejto činnosti určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje skutkové zistenia. Dokazovanie je určitým verifikačným procesom, v rámci ktorého správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný opak. Hodnotenie dôkazov je myšlienkovým postupom, pri ktorom správny orgán na základe svojich logických, systematických a historických úsudkov, ako aj na základe účelu zákona určité tvrdenia prijíma a iné odmieta. Hodnotenie dôkazov sa vykonáva v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo však neznamená, že takéto hodnotenie môže byť ľubovoľné. Správny orgán pristupuje k hodnoteniu jednotlivých dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov až po tom, ako vykonal všetky úkony, ktorých cieľom je odstránenie existujúcich rozporov v dôkazoch (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.04.2009, sp. zn. 8Sžo/87/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.03.2007, sp. zn. 2 Sž- o-KS 126/2006). 32. V zmysle voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom uvedené musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Pri inštitúte dokazovania je potrebné zaoberať sa aj možnou aplikáciou zásady in dubio pro reo, ktorá je bezprostredne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Práve aplikácia zásady prezumpcie neviny sa prejavuje v tom, že správny orgán má povinnosť dokázať vinu obvineného z priestupku, pričom pokiaľ sú o tejto pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného, teda aplikovať zásadu in dubio pro reo (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2007, sp.zn. 6Sžo/34/2007). 33. Ťažiskovou otázkou v prejednávanej veci je prístup k nepriamym dôkazom, pokiaľ je od týchto odvodený výrok o vine vo vzťahu k spáchaniu priestupku. Z predchádzajúcej judikatúry možno vyvodiť všeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.05.2008, sp.zn. 2 To 67/2006). Správny súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že obdobne k preukazovaniu viny zo spáchania priestupku na základe nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd Českej republiky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 03.05.2007, sp.zn. 8 As 10/2006, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 04.02.2009, sp.zn. 1 As 90/2008, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 14.05.2015, sp.zn. 6 As 262/2014).
34. Ako už správny súd vyššie uviedol, vykonávanie dokazovania prináleží správnemu orgánu, ktorý má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na tento účel zadovážiť podklady pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené sa jasne odzrkadľuje aj v prejednávanej veci, kedy prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite popísali priebeh vykonaného dokazovania, jednotlivé dôkazy, ktoré v rámci tohto postupu vyhodnocovali, ako aj skutkové zistenia, ktoré im z vykonaného dokazovania vyplynuli. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány vychádzali najmä z nasledujúcich dokumentov: záznamu dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, zápisnica obhliadky miesta o zistení a zaistení stôp zo dňa 30.07.2022, náčrtok miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, úradný záznam napísaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Stará Ľubovňa zo dňa 30.07.2022, záznam o podaní vysvetlenia osoby J. A. zo dňa 30.07.2022, záznam o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 30.07.2022, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, lekárska správa A. A. E. zo dňa 30.07.2022, lekárska správa A. H. I. zo dňa 30.07.2022, evidenčná karta vozidla Renault Trafic, evidenčná karta vozidla Volkswagen Sharan, záznam o podaní vysvetlenia osoby A. G. zo dňa 11.08.2022, plán miesta dopravnej nehody zo dňa 11.08.2022,, záznam o podaní vysvetlenia osoby A. B. zo dňa 18.08.2022, záznam šetrenia zo dňa 24.08.2022, evidenčná karta vodiča – žalobcu, záznamu dopravnej nehody zo dňa 28.08.2022, výpis z ústrednej evidencie priestupkov týkajúceho sa osoby žalobcu zo dňa 28.08.2022, správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.08.2022, ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2022. 35. Vo svetle uvedeného považovali správne orgány v preskúmavanej veci skutkový stav za dostatočne zistený, nemali preto dôvod pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Navyše uvedené nenavrhol ani samotný žalobca v rámci administratívneho konania. Zároveň je zrejmé, že správne orgány vychádzali aj z obsahu jednotlivých lekárskych správ, vrátane lekárskej správy A. E., z ktorej ako jedinej vyplýva diagnóza S06.0 – otras mozgu, avšak bez zreteľných patomorfologických a traumatických zmien mozgu. Súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že v obsahu lekárskych správ sú zaznamenané tvrdenia žalobcu, že bol účastníkom dopravnej nehody ako vodič, bol pripútaný bezpečnostným pásom, jazdil rýchlosťou do 40 km/h, do tváre ho udrel airbag a následne odišiel z miesta dopravnej nehody, K námietke týkajúcej sa absencie výpovede žalobcu v správnom konaní súd konštatuje, že zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 30.07.2022 vyplýva žalobcovo tvrdenie, že bol ošetrený v nemocnici v Starej Ľubovni, kde mu boli zistené poranenia spôsobené streleným airbagom v obci Hniezdne. Viac bez prítomnosti obhajcu nechcel uviesť. Rovnako dňa 18.08.2022 žalobca už za prítomnosti svojho obhajcu využil možnosť nevypovedať, čo je samozrejme jeho právo, ako osoby obvinenej z priestupku, avšak zároveň uvedené zakladá nedôvodnosť a nelogickosť predmetnej námietky. Rovnako je podľa názoru súdu nedôvodná aj námietka týkajúce sa aplikácie zásady in dubio pro reo na prípad žalobcu, keďže je zrejmé, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností dospeli k záveru o spáchaní predmetného priestupku žalobcom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia. 36. Námietku žalobcu, že určenie druhu sankcie a jej výmery je prísne až šikanózne vyhodnotil správny súd rovnako ako nedôvodnú. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch určuje základné pravidlá, podľa ktorých je správny orgán povinný postupovať pri ukladaní sankcie. Ukladanie sankcií za priestupky a rozhodovanie o ich výške sa uskutočňuje vo sfére tzv. voľnej správnej úvahy, teda zákonom dovolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach, resp. voliť niektoré z možných riešení, ktoré zákon dovoľuje (tzv. diskrečná právomoc). Správny súd má za to, že prvostupňový správny orgán sa pri ukladaní sankcie zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré zákon stanovuje a podrobne a presvedčivo odôvodnil, na ktoré okolnosti prihliadol a na ktoré nie. Taktiež prvostupňový správny orgán podrobne odôvodnil, aký vplyv mali všetky zistené okolnosti na ukladanú sankciu a jej výmeru. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď skonštatoval, že nemá dôvod zmeniť uloženú sankciu, pretože táto bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu, pričom mal za to, že naplní účel sledovaný zákonodarcom, t.j. že bude na žalobcu pôsobiť dostatočne preventívne, aby ho v budúcnosti odrádzala od obdobného konania. 37. Pozornosti súdu neuniklo, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je vo výroku chybne uvedené, že žalobcovi bola uložená sankcia „podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch“, pričom zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2022, kedy došlo aj k ústnemu vyhláseniu prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím je zrejmé, že správne orgány pristúpili k uloženiu
sankcie podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch. Súd má však za to, že nejde o vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania (R 103/2011). 38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 39. trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.