{"guid": "086005aa-2655-430f-8d4a-a42bc5c38910:ea401839-a63d-489c-9e42-18fcc2146b78", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1", "spisova_znacka": "5Sa/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/2/2023 z 28. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. októbra 2025, sp. zn. 5Sa/2/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1", "identifikacne_cislo": "0923100187", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "sudca_id": 997, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-vysanikova-997", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 66 ods. 2 písm. i) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-9", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-66", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-137", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea401839-a63d-489c-9e42-18fcc2146b78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n5Sa/2/2023\n0923100187\n28. 10. 2025\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2025:0923100187.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove,\nSládkovičova 8, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom\nv Prešove, Štúrova 7, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-10/2023P zo dňa 07.03.2023 takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 19.06.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny\nsúd alebo súd) v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-POKDI3-10/2023-P zo dňa 07.03.2023 ako aj rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej\nĽubovni č. ORPZ-SL-ODI2-163/2020-P zo dňa 08.12.2022 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n2. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni (ďalej aj\nprvostupňový správny orgán alebo správny orgán prvého stupňa) uznal žalobcu vinného zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1, g), 1)\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil porušením\n§ 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj zákon o cestnej premávke), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), j) zákona\no cestnej premávke tým, že dňa 30.07.2022 v čase okolo 01.30 hod. viedol motorové vozidlo kategórie\nMl továrenskej značky Renault Trafic evidenčné číslo D. (ďalej aj motorové vozidlo Renault Trafic)\npo miestnej komunikácii v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa, kde z doposiaľ nezistených príčin\npred rodinným domom so súpisným číslom 300 prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky a\nnarazil prednou ľavou časťou vozidla do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej\nznačky Volkswagen Sharan evidenčné číslo E. (ďalej aj motorové vozidlo Volkswagen Sharan), ktoré\nv jeho zadnej pravej časti poškodil a následne z miesta dopravnej nehody odišiel preč bez splnenia\nsi zákonných povinnosti účastníka dopravnej nehody, čím týmto konaním spôsobil vlastníkovi vozidla\nVolkswagen Sharan škodu vo výške asi 5000 eur a sebe ľahké poranenia s dobou liečenia do 7 dní, za\nčo mu prvostupňový správny orgán uložil podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch pokutu vo\n\nvýške 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov, pričom zákaz činnosti začne\nplynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Zároveň žalobcovi bola uložená\npovinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.\n3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI3-10/2023-P zo dňa 07.03.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie\nalebo preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa ako zákonné potvrdil.\n4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po posúdení spisového materiálu konštatoval, že\nzo záznamu dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že obhliadka miesta dopravnej\nnehody bola vykonaná v čase od 03.00 hod. do 05.30 hod., kde totožnosť vodiča v tom čase nebola\nznáma. Bolo zaistených 11 stôp. Posúdením zápisnice o zistení a zaistení stôp dopravnej nehody zo dňa\n30.07.2022 okrem iného vyplýva, že bola vykonaná v Hniezdnom pred rodinným domom č. 303 v čase\nod 03.15 hod. do 05.30 hod. Predmetom obhliadky bolo motorové vozidlo Renault Trafic, nakoľko nebola\nznáma totožnosť vodiča v čase zaisťovania stôp. Na mieste bolo zaistených 7 stôp. Posúdením náčrtku\nz miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022 je zrejmá celková situácia po dopravnej nehode, konečné\npostavenie vozidiel po dopravnej nehode a sú tam zakótované všetky vzdialenosti namerané na mieste\ndopravnej nehody. Posúdením jednotlivých snímok fotodokumentácie je zrejmá orientačná situácia na\nmieste dopravnej nehody, jednotlivé pohľady na poškodenie motorových vozidiel, ako aj pohľad na stopy\nč. 1 – 11. Posúdením záznamu o podaní vysvetlenia vlastníka motorového vozidla Volkswagen Sharan\nzo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že v čase okolo 01:30 hod. ležal v posteli na adrese Hniezdne\n300, kde z vonku počul náraz. Následne zistil, že jeho vozidlo bolo poškodené v pravej zadnej časti\na neďaleko stojí vozidlo, ktoré má zapnuté svetlá a ktoré bolo poškodené a to v ľavej prednej časti a\nmá odtrhnuté predné ľavé koleso. Vo vozidle sa nikto nenachádzal, bolo vypnuté a malo len zasvietené\nsvetlá. Následne prišiel sused, ktorého nepozná a povedal, že si všimol, že z vozidla vystúpil nejaký pán\nv gumákoch a išiel smerom na F.. Na vozidle mu vznikla škoda vo výške 5000 eur. Posúdením záznamu\no podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 30.07.2022 okrem iného vyplýva, že sa vo vlastnom záujme dostavil\nna oddelenie Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni, kde uviedol, že bol na ošetrení v\nnemocnici v Starej Ľubovni, kde mu boli zistené zranenia, ktoré mu boli spôsobené streleným airbagom v\nobci Hniezdne. Žalobca ďalej uviedol, že viac k veci bez prítomnosti svojho obhajcu nepovie. Posúdením\nzáznamu o podaní vysvetlenia A. G. zo dňa 11.08.2022 okrem iného vyplýva, že dňa 30.07.2022 v čase\nokolo 01.50 hod. sa menovaný nachádzal na adrese C. XXX, kde v uvedenom čase počul z vonku zvuk\nako keby niekto ťahal železo po ceste a tak sa pozrel von z okna. Z okna videl pre domom odstavenú\nzelenú dodávku, ktorá mala odretú prednú ľavú časť, ako keby bola nabúraná a z dodávky z vodičovej\nstrany akurát otvárala nejaká osoba dvere a vystúpila von, následne sa osoba zatackala, keď išla popred\nauto a odišla pešo smerom na D. F.. Menovaný uviedol, že osoba, ktorá vystúpila zo zelenej dodávky\nbol muž, štíhlej postavy, vysoký okolo 180 cm, mal obuté čierne gumové čižmy a oblečené svetlé tričko.\n5. Žalovaný považoval skutok spáchaný žalobcom za riadne zadokumentovaný a preukázaný. Stotožnil\nsa s právnym posúdením konania obvineného prvostupňovým správnym orgánom, a to vrátane jeho\nodôvodnenia. Mal za to, že zabezpečené dôkazné prostriedky, ktorých vyhodnotenie v rámci zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov zakladalo jeho vinu na spáchaní priestupku boli postačujúce pre prijatie\nmeritórneho rozhodnutia v uvedenej veci. K námietke, že správny orgán prvého stupňa pri svojom\nrozhodovaní vôbec nevzal do úvahy lekársku správu, obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej\nvyplýva, že žalobca v rozhodnom čase mal otras mozgu, pričom tento stav má zásadný vplyv na\nposudzovanie subjektívnej stránky priestupku, žalovaný uviedol, že v prvotnej lekárskej správe A. A.\nE. (pri prvom vyšetrení v nemocničnom zariadení) sa uvádza diagnóza S06.0 Otras mozgu, no bez\nzreteľných patomorfologických a traumatických zmien mozgu. V záverečnej lekárskej správe zo dňa\n30.07.2022 chirurga A. H. I., ktorý popisuje zistenú diagnózu pacienta – žalobcu, bola zistená diagnóza\npomliaždenie hlavy, podvrtnutie chrbtice a zlomenina nosových kostí s predpokladanou liečbou do 7\ndní. Uvedené zranenie bolo zapríčinené jeho vlastným konaním, čo aj popisuje v lekárskej správe, že\nbol účastníkom dopravnej nehody ako vodič, bol pripútaný bezpečnostným pásom, jazdil rýchlosťou\ndo 40 km/h, do tváre ho udrel airbag a následne odišiel z miesta dopravnej nehody. Žalovaný preto\ndané tvrdenie, že žalobca mal otras mozgu a daný stav mal zásadný vplyv na posúdenie subjektívnej\nstránky priestupku považuje za irelevantné, nakoľko v podanom odvolaní ani raz nespochybnil, že v\nuvedený deň viedol osobné motorové vozidlo, spôsobil dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody\nodišiel bez splnenia zákonných povinností účastníka dopravnej nehody, z uvedeného dôvodu žalovaný\npovažuje dané tvrdenie, len ako pokus o zníženie sankcie resp. vyhnutie sa zodpovednosti za spáchaný\npriestupok.\n\n6. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej\nvýmery. Zistil tak, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na\nzávažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na\nosobu páchateľa. Konanie žalobcu možno na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k prejdeniu\ndo protismernej časti cesty a následnom spôsobeniu dopravnej nehody dôvodne hodnotiť ako nevedomé\nz nedbanlivosti, ale to, že z miesta dopravnej nehody odišiel bez splnenia si zákonných povinnosti\núčastníka dopravnej nehody možno hodnotiť ako konanie úmyselne, pretože vedel, že svojim konaním\nmôže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší bol s tým uzrozumený.\nZ evidenčnej karty vodiča – žalobcu vyplýva, že je držiteľom vodičského oprávnenia na skupinu „B“\nod 09.02.2001 a za obdobie piatich rokov pred dopravnou nehodou má evidovaný jeden záznam\no porušení pravidiel cestnej premávky, ktorého sa dopustil závažným spôsobom konania, za čo mu\nbola uložená sankcia a to pokuta vo výške 60 eur. Uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán\nzohľadnil pri ukladaní druhu a výšky sankcie, kde pokuta bola uložená vo výške druhej polovice zákonom\nprípustnej sadzby a sankcia zákazu činnosti vedenie motorových vozidiel vo výške 30 mesiacov, kde bola\nuložená polovica zákonom prípustnej výšky. Žalovaný nemal dôvod zmeniť uloženú sankciu, pretože\ntá bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako\nto prvostupňový správny orgán odôvodnil, pričom mal za to, že naplní účel sledovaný zákonodarcom,\nt.j. že bude na účastníka konania pôsobiť dostatočne preventívne, aby ho v budúcnosti odrádzala od\nobdobného konania.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n7. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.\n8. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nesprávne, pretože je v rozpore s\nobjektívnym právom. Správne konanie podľa názoru žalobcu od počiatku obsahuje podstatné procesné\nvady a to z toho dôvodu, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní nezohľadnil lekársku\nsprávu obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej je zrejmé, že žalobca mal v rozhodnom čase otras\nmozgu a jeho zdravotný stav mohol mať relevantný vplyv na posúdenie subjektívnej stránky priestupku\n(zavinenia). Mal za to, že v prejednávanej veci nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci,\npretože správne orgány nenariadili ex offo znalecký posudok podľa § 34 ods. 2 v spojení s § 36 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok). Rovnako v administratívnom spise\nabsentuje výpoveď žalobcu, na základe ktorej by správne orgány mohli s určitosťou dospieť k záveru,\nže vyššie uvedeného priestupku sa žalobca dopustil. Aj napriek tomu, že prejednávaná vec bola riadne\nzdokumentovaná, nebolo preukázané, že žalobca sa v rozhodnom čase nachádzal na mieste dopravnej\nnehody, že viedol motorové vozidlo, že spôsobil dopravnú nehodu, a že z miesta dopravnej nehody\nodišiel. Znalecký posudok by primárne preukázal rozsah škody a dejovú líniu dopravnej nehody, čím by\nzásadným spôsobom ovplyvnil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ďalej mal žalobca za\nto, že správny orgán je v súlade s čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npovinný postupovať podľa zásady prezumpcie neviny v priestupkovom konaní, pričom musí obvinenému\nz priestupku vinu dokázať, a ak sú o jeho vine pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z\npriestupku s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR)\nsp. zn. 6Sžo/34/2007 zo dňa 27.11.2007. Z administratívneho spisu nevyplývajú dostatočné dôkazy,\nktoré by osvedčili vinu žalobcu, keďže tieto síce v súhrne naznačujú dôvodné podozrenie zo spáchania\npriestupku žalobcom, avšak tie nie sú dostačujúce. Správne orgány neposúdili vec žalobcu v rámci\nzásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 v spojení s § 32 a § 46 Správneho poriadku) ani v rámci zásady\nzákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) s poukazom na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/87/2008 zo dňa 29.04.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006 zo dňa 21.03.2007).\n9. Podľa názoru žalobcu žalovaný ani prvostupňový správny orgán dôsledne nevykonali relevantné\ndôkazy na ozrejmenie skutkového stavu veci. Pri svojom rozhodovaní vychádzali prakticky iba z\ndôkazov, ktoré zadovážil prvostupňový správny orgán (najmä z výpovedí poškodeného a svedka\nA. G.), bez výpovede žalobcu. Záver žalovaného preto nemá oporu v zistenom skutočnom stave\na skutočný stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo možné žalobcu\n\nbez pochybností uznať za vinného zo spáchania priestupku. Správne orgány v správnom konaní\npracovali výlučne s nepriamymi dôkazmi. Z predchádzajúcej judikatúry možno podľa žalobcu vyvodiť\nvšeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy\nmôže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú,\nničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz)\nvzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo\ndokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,\nže z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru\n(rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/67/2006 z 27.05.2008). Obdobne k preukazovaniu viny zo\nspáchania priestupku na základe nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd Českej\nrepubliky (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8As/l0/2006 z 03.05.2007,\nsp. zn. lAs/90/2008 z 04.02.2009 a sp. zn. 6As/262/2014 z 14.05.2015). Žalobca zároveň poukázal na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/5/2021 z 26.04.2022. Určenie\ndruhu, sankcie a jej výmery žalobca považoval za prísny, nepriaznivý až šikanózny voči osobe žalobcu,\npretože mu sťažuje jeho budúce uplatnenie v živote. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu sú\nstavebné, demolačné, búracie a terénne úpravy čo nie je možné bez vodičského oprávnenia náležitým\nspôsobom vykonávať. Uloženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov je pre\nžalobcu neprimeraným trestom, čo môže mať nepochybne nepriaznivý dosah na výkon jeho práce a\nrovnako dlhodobo vplývať na obživu jeho rodiny. Určenie druhu sankcie a jej výmery žalovaným neplní\njeho účel, pretože bráni žalobcovi vo vedení riadneho života. Vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý za\nobdobie 5 rokov bol jediný krát prejednávaný v rozkaznom konaní (08.01.2020 predchádzal na mieste,\nkde je to zakázané za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60 eur), je uložená sankcia neprimeraná.\n10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.12.2023, v ktorom\nkonštatoval, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené\ndôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového\nsprávneho orgánu nezistil žiadne pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.\nVzhľadom na to, že žalobca neuvádza iné podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré opakovane uviedol\nvo svojich podaniach v priebehu konania o priestupku, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako\nto uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný záverom uviedol, že všetky získané dôkazy obsiahnuté\nv priestupkovom spise po ich vzájomnom zhodnotení vytvárajú skutočný a celistvý obraz o vzniku a\nzavinení predmetnej dopravnej nehody, kde je z pohľadu správneho orgánu dostatočne preukázané,\nže žalobca, ako vodič spôsobil predmetnú dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody odišiel bez\nsplnenia si zákonných povinností účastníka dopravnej nehody.\n11. Žalobca v replike zo dňa 06.03.2024 uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou\nprezumpcie neviny. Poukázal na to, že žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci\nprvostupňovým správnym orgánom bez toho, aby napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil. Výpoveď\nžalobcu v administratívnom spise absentuje, a preto nevedno z akých dôkazov vychádzal žalovaný\npri obvinení žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevyrovnal\ns namietanou neprimeranou sankciou, ktorú žalobca považuje za prísnu, nepriaznivú a v rámci jeho\npracovných povinností za likvidačnú. Výšku uloženej pokuty ako aj dĺžku zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlo žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne neodôvodnil, pričom správne orgány sú povinné\nvymedziť aspoň všeobecné axiómy, ktoré by sa pri ukladaní druhu a výšky sankcie mali zohľadňovať\n(podľa Odporúčania Výboru ministrov R/91/1 o správnych sankciách).\n12. Žalovaný v duplike zo dňa 28.03.2024 konštatoval, že vychádzal zo záznamu o podaní vysvetlenia\nžalobcu zo dňa 30.07.2022, zo záznamu o podaní vysvetlenia A. G. zo dňa 11.08.2022, zároveň žalovaný\nvychádzal z evidenčnej karty vozidla Renault Trafic, pričom počas celého konania nie je zrejmé, aby\nžalobca žiadal akúkoľvek náhradu škody za poškodenie vozidla Renault Trafic, z čoho vyplýva, že vedel,\nže dňa 30.07.2022 spôsobil sám dopravnú nehodu a z miesta odišiel, čo potvrdzuje výpoveď zo dňa\n30.07.2022 a predmetná lekárska správa. Súhrne to vytvorilo logickú, nenarušenú sústavu dôkazov,\nz ktorých možno vyvodiť len jediný záver, že žalobca dňa 30.07.2022 v čase okolo 01.30 hod. viedol\nmotorové vozidlo Renault Trafic, po miestnej komunikácii v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa, kde\nspôsobil dopravnú nehodu a z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto. K námietke žalobcu,\nže sankcia uložená je neprimerane vysoká, žalovaný uviedol, že sankcia bola uložená v súlade so\nzákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu, tak ako to prvostupňový správny orgán\nuviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí, pričom má za to, že uložená sankcia bude na žalobcu pôsobiť\nvýchovne a v budúcnosti ho odvráti od protiprávneho konania a porušovania zákonných ustanovení. K\nnámietke žalobcu, kde poukazuje na to, že nebol vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia\n\nrozsahu škody a dejovej línie dopravnej nehody, žalovaný uviedol, že vyhotovenie znaleckého posudku\nv danom prípade by bolo nehospodárne, pretože spisový materiál obsahoval dostatok dôkazov na to,\naby správny orgán mohol v danej veci vydať meritórne rozhodnutie.\nIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n13. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh\nadministratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade\ns § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil dňa 28.10.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia\nrozsudku bolo zverejnené dňa 08.09.2025), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n14. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil ako vecne správne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\no uznaní žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\npodľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1, g), 1) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil\nustanovenie § 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke, čím podľa § 137 ods. 2\npísm. c), j) zákona o cestnej premávke porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom.\n15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu\njazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní,\notáčaní alebo odbočovaní.\n16. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť\ndopravnú nehodu policajtovi.\n17. Podľa § 66 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať\nna mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po\nposkytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.\n18. Podľa § 66 ods. 2 písm. i) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný\nbezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá\njej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,\nupovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.\n19. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná\nnehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie\nsi povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.\n20. Podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke.\n21. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode,\nbezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v\nčase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú\nlátku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto\nbezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody ak ide\no dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu.\n22. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému\nspôsobí škodu na majetku.\n\n23. Podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch, sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia\npravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.\n24. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) prvý\nbod a c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.\n25. Žalobca primárne namietal, že správne orgány nezohľadnili lekársku správu, z ktorej je zrejmé,\nže žalobca mal v rozhodnom čase otras mozgu čo mohlo mať vplyv na posúdenie subjektívnej\nstránky priestupku (zavinenia). Namietal tiež nenariadenie ex offo znaleckého posudku a absenciu\njeho výpovede a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistený skutkový stav založený len na nepriamych\ndôkazoch, s poukazom na zásadu prezumpcie neviny.\n26. V úvode správny súd konštatuje, že na to, aby mohol orgán verejnej správy prejednávajúci\npriestupok jednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne\nnaplnenie tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku vychádzajúc pri jeho\nvymedzení zo všeobecných znakov správnych deliktov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej\nv zákone o priestupkoch a v osobitných zákonoch.\n27. Pod materiálnym znakom priestupku rozumieme jeho spoločenskú nebezpečnosť, pričom vyššie\nuvedené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch ho vymedzuje citáciou „ohrozuje alebo porušuje\nzáujem spoločnosti“. Materiálna stránka priestupku je pritom rovnako dôležitá ako tá formálna, keďže pri\njej absencii, a to aj za súčasného naplnenia všetkých formálnych znakov, nemožno hovoriť o priestupku.\nTakýto záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý\nvyslovil právny názor, podľa ktorého pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za\npriestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie,\nktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním\nporušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna 2013\nsp.zn. 10Sžd/3/2013).\n28. Formálna stránka priestupku je zložená z osobitných a všeobecných formálnych znakov, pričom\nv prejednávanej veci je potrebné klásť dôraz práve na tie osobitné. Pod osobitné znaky formálnej stránky\npriestupku zaraďujeme znaky konkrétnej skutkovej podstaty priestupku, ktorá je tvorená objektom,\nobjektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Formálne znaky priestupku sú popísané vo\nvšeobecnej a v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v iných zákonoch obsahujúcich jednotlivé\ndruhy priestupkov. Skutková podstata priestupku je tvorená súhrnom typových znakov, ktoré určujú,\no aký priestupok ide a jej vymedzenie vychádza z teórie trestného práva.\n29. Na riadne objasnenie a sankcionovanie priestupku teda musia byť obligatórne a kumulatívne\nnaplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. V prípade, keby čo i len jeden\nznak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej\npodstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa\nzásada in dubio pro reo.\n30. Z pohľadu správneho súdu je kľúčovým posúdenie otázky, či v danom prípade bolo možné prijať\nzávery o naplnení tak materiálneho znaku ako aj formálnych znakov priestupku, a teda výrok o vine\nresp. zodpovednosť žalobcu za priestupok oprieť o dôkazy, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy\nvykonal. Z administratívneho ako aj zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že dôkazy, s ktorými orgány\nverejnej správy pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce\npriamo nedokazuje skutočnosť ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej\nje možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi\npriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom\na skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu\nadministratívneho konania. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a môže\nsa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol\nvyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje. Pretože každý\nnepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov\no svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych\n\ndôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Správny súd zdôrazňuje,\nže na preukázanie viny v zásade nie je v každom jednom prípade potrebné, aby k takýmto dôkazom\npristúpili aj dôkazy priame, ktoré by jednoznačne usvedčovali spáchanie priestupku konkrétnou osobou\na to konkrétnym spôsobom, no to len za predpokladu, že nepriame dôkazy nie sú medzi sebou sporné.\nV opačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo\npri páchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku.\nO to obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po\nsprávnosti by mal takýchto nepriamych dôkazov zabezpečiť viac a to vzhľadom k ich sprostredkovanému\nvzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné aby išlo o súbor nepriamych\ndôkazov, ktoré vytvárajú ucelený a logicky previazaný reťazec dôkazov, v rámci ktorého ani jeden z týchto\nnespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia\nv spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi\nsebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní, tak ako v\npreskúmavanej veci.\n31. Zároveň treba mať na pamäti, že účelom dokazovania je vysporiadanie sa s tvrdeniami\núčastníkov konania a náležité zistenie skutkového stavu, ktoré je predpokladom pre vydanie zákonného\nrozhodnutia. Spočíva na úvahe príslušného správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nebude\nvykonávať. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správny súd poukazuje judikatúru Najvyššieho súdu SR,\nv zmysle ktorej ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, kedy je vykonaným dôkazom prisudzovaná\nurčitá hodnota zákonnosti, pravdivosti a relevancie pre rozhodnutie. Správny orgán pri tejto činnosti\nurčuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť\nsvoje skutkové zistenia. Dokazovanie je určitým verifikačným procesom, v rámci ktorého správny orgán\nzvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo\nveci bezvýznamný. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný\nopak. Hodnotenie dôkazov je myšlienkovým postupom, pri ktorom správny orgán na základe svojich\nlogických, systematických a historických úsudkov, ako aj na základe účelu zákona určité tvrdenia prijíma\na iné odmieta. Hodnotenie dôkazov sa vykonáva v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo\nvšak neznamená, že takéto hodnotenie môže byť ľubovoľné. Správny orgán pristupuje k hodnoteniu\njednotlivých dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov až po tom, ako vykonal všetky\núkony, ktorých cieľom je odstránenie existujúcich rozporov v dôkazoch (pozri napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 29.04.2009, sp. zn. 8Sžo/87/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.03.2007, sp. zn. 2\nSž- o-KS 126/2006).\n32. V zmysle voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán\nhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom\nuvedené musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania.\nPri inštitúte dokazovania je potrebné zaoberať sa aj možnou aplikáciou zásady in dubio pro reo, ktorá\nje bezprostredne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Práve aplikácia zásady prezumpcie neviny sa\nprejavuje v tom, že správny orgán má povinnosť dokázať vinu obvineného z priestupku, pričom pokiaľ\nsú o tejto pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného, teda aplikovať zásadu in dubio pro reo\n(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2007, sp.zn. 6Sžo/34/2007).\n33. Ťažiskovou otázkou v prejednávanej veci je prístup k nepriamym dôkazom, pokiaľ je od týchto\nodvodený výrok o vine vo vzťahu k spáchaniu priestupku. Z predchádzajúcej judikatúry možno vyvodiť\nvšeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy\nmôže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú,\nničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden nepriamy dôkaz)\nvzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo\ndokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,\nže z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru\n(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.05.2008, sp.zn. 2 To 67/2006). Správny súd v tomto\nsmere poukazuje na skutočnosť, že obdobne k preukazovaniu viny zo spáchania priestupku na\nzáklade nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd Českej republiky (pozri napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu ČR z 03.05.2007, sp.zn. 8 As 10/2006, rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu ČR z 04.02.2009, sp.zn. 1 As 90/2008, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 14.05.2015,\nsp.zn. 6 As 262/2014).\n\n34. Ako už správny súd vyššie uviedol, vykonávanie dokazovania prináleží správnemu orgánu,\nktorý má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na tento účel zadovážiť podklady\npre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené sa jasne odzrkadľuje aj v prejednávanej veci, kedy\nprvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite popísali priebeh\nvykonaného dokazovania, jednotlivé dôkazy, ktoré v rámci tohto postupu vyhodnocovali, ako aj skutkové\nzistenia, ktoré im z vykonaného dokazovania vyplynuli. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správne\norgány vychádzali najmä z nasledujúcich dokumentov: záznamu dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022,\nzápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, zápisnica obhliadky miesta o zistení\na zaistení stôp zo dňa 30.07.2022, náčrtok miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, úradný záznam\nnapísaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Stará Ľubovňa zo dňa 30.07.2022, záznam\no podaní vysvetlenia osoby J. A. zo dňa 30.07.2022, záznam o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa\n30.07.2022, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody zo dňa 30.07.2022, lekárska správa A. A.\nE. zo dňa 30.07.2022, lekárska správa A. H. I. zo dňa 30.07.2022, evidenčná karta vozidla Renault\nTrafic, evidenčná karta vozidla Volkswagen Sharan, záznam o podaní vysvetlenia osoby A. G. zo dňa\n11.08.2022, plán miesta dopravnej nehody zo dňa 11.08.2022,, záznam o podaní vysvetlenia osoby A.\nB. zo dňa 18.08.2022, záznam šetrenia zo dňa 24.08.2022, evidenčná karta vodiča – žalobcu, záznamu\ndopravnej nehody zo dňa 28.08.2022, výpis z ústrednej evidencie priestupkov týkajúceho sa osoby\nžalobcu zo dňa 28.08.2022, správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.08.2022, ako aj zo\nzápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2022.\n35. Vo svetle uvedeného považovali správne orgány v preskúmavanej veci skutkový stav za dostatočne\nzistený, nemali preto dôvod pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Navyše uvedené nenavrhol\nani samotný žalobca v rámci administratívneho konania. Zároveň je zrejmé, že správne orgány\nvychádzali aj z obsahu jednotlivých lekárskych správ, vrátane lekárskej správy A. E., z ktorej ako jedinej\nvyplýva diagnóza S06.0 – otras mozgu, avšak bez zreteľných patomorfologických a traumatických\nzmien mozgu. Súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že v obsahu lekárskych správ\nsú zaznamenané tvrdenia žalobcu, že bol účastníkom dopravnej nehody ako vodič, bol pripútaný\nbezpečnostným pásom, jazdil rýchlosťou do 40 km/h, do tváre ho udrel airbag a následne odišiel z\nmiesta dopravnej nehody, K námietke týkajúcej sa absencie výpovede žalobcu v správnom konaní súd\nkonštatuje, že zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 30.07.2022 vyplýva žalobcovo tvrdenie, že bol\nošetrený v nemocnici v Starej Ľubovni, kde mu boli zistené poranenia spôsobené streleným airbagom\nv obci Hniezdne. Viac bez prítomnosti obhajcu nechcel uviesť. Rovnako dňa 18.08.2022 žalobca\nuž za prítomnosti svojho obhajcu využil možnosť nevypovedať, čo je samozrejme jeho právo, ako\nosoby obvinenej z priestupku, avšak zároveň uvedené zakladá nedôvodnosť a nelogickosť predmetnej\nnámietky. Rovnako je podľa názoru súdu nedôvodná aj námietka týkajúce sa aplikácie zásady in dubio\npro reo na prípad žalobcu, keďže je zrejmé, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania\nbez akýchkoľvek pochybností dospeli k záveru o spáchaní predmetného priestupku žalobcom, tak ako\nje uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia.\n36. Námietku žalobcu, že určenie druhu sankcie a jej výmery je prísne až šikanózne vyhodnotil správny\nsúd rovnako ako nedôvodnú. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch určuje základné pravidlá,\npodľa ktorých je správny orgán povinný postupovať pri ukladaní sankcie. Ukladanie sankcií za priestupky\na rozhodovanie o ich výške sa uskutočňuje vo sfére tzv. voľnej správnej úvahy, teda zákonom dovolenej\nvoľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach, resp. voliť niektoré z možných\nriešení, ktoré zákon dovoľuje (tzv. diskrečná právomoc). Správny súd má za to, že prvostupňový správny\norgán sa pri ukladaní sankcie zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré zákon stanovuje a podrobne a\npresvedčivo odôvodnil, na ktoré okolnosti prihliadol a na ktoré nie. Taktiež prvostupňový správny orgán\npodrobne odôvodnil, aký vplyv mali všetky zistené okolnosti na ukladanú sankciu a jej výmeru. Žalovaný\npreto postupoval v súlade so zákonom, keď skonštatoval, že nemá dôvod zmeniť uloženú sankciu,\npretože táto bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu,\npričom mal za to, že naplní účel sledovaný zákonodarcom, t.j. že bude na žalobcu pôsobiť dostatočne\npreventívne, aby ho v budúcnosti odrádzala od obdobného konania.\n37. Pozornosti súdu neuniklo, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa\nje vo výroku chybne uvedené, že žalobcovi bola uložená sankcia „podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona\no priestupkoch“, pričom zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2022, kedy došlo aj\nk ústnemu vyhláseniu prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj z odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím je zrejmé, že správne orgány pristúpili k uloženiu\n\nsankcie podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch. Súd má však za to, že nejde o vadu, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych\nautorít rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré\nnemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je neúčelné a nehospodárne\nformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí,\nže nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania (R\n103/2011).\n38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je\nnedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n39. trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli\ntaké dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/\nalebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\n\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}