Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-4Sa/7/2023 8023200151 26. 06. 2024 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2024:8023200151.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. E., A. F., G., právne zastúpeného: JUDr. Martin Kirňak, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPPO2-8/2023-Sk zo dňa 11.01.2023, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: Stručný priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov, č. PPZ-HCPPO8-5855-020/2022-PC zo dňa 08.11.2022 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že udelenie prechodného pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme. 2. Žalované Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, rozhodujúci o odvolaní žalobcu, rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-8/2023-Sk zo dňa 11.01.2023 potvrdil napadnuté rozhodnutie oddelenia cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície a zamietol žalobcovi žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZPC“). Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia 3. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu s poukazom na negatívne stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ale aj negatívne stanovisko Zastupiteľského úradu SR v Hanoji, posúdenie osobných a rodinných pomerov žalobcu a dĺžku jeho doterajšieho pobytu. 4. Na základe podaného odvolania žalovaný opätovne posúdil žiadosť žalobcu v kontexte všetkých dôkazov a vyjadrení a dospel k rovnakému názoru ako správny orgán rozhodujúci v 1. stupni. 5. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že stanovisko MH SR je len jednou skutočnosťou, popri existencii ostatných právnych skutočností (stanovisko zastupiteľského úradu a jeho odôvodnenie,
záznam z pohovoru, osobné a rodinné pomery, dĺžka doterajšieho pobytu, obsah všetkých predložených dokladov), ktoré boli hodnotené jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, a ktoré spolu vytvárajú súhrn skutočností, ktorých komplexným zhodnotením je výsledné určenie, či udelenie pobytu je alebo nie je vo verejnom záujme. 6. Pokiaľ štátni príslušníci tretích krajín žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania, správne orgány sú povinné pri rozhodovaní prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo a na ochranu verejného zdravia, záujmy maloletého dieťaťa, osobné a rodinné pomery, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu ako aj stanovisko zastupiteľského úradu. 7. Žalovaný v rozhodnutí dal do pozornosti, že žalobca pracuje v domovskej krajine pre spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou elektronických dosiek a nemá žiadne skúsenosti s podnikaním. Na Slovensku by však chcel poskytovať služby v oblasti opracovania kovu (zváranie) pre spoločnosť Velisa, avšak v predbežnom súhlase je uvedená iná spoločnosť. O možnosti podnikania sa dozvedel od strýka, ktorý je na Slovensku, ktorý je zváračom, preto záujem žalobcu o pobyt na území Slovenska na účel podnikateľskej činnosti vyvoláva pochybnosti. Úlohou správneho orgánu nebolo posúdenie úspešnosti účastníka konania v budúcnosti, ale jeho prínos. 8. MH SR zaujalo stanovisko na základe podkladov predložených samotným účastníkom konania. Dôvody označené v predmetnom stanovisku ako C.06;D sú „chýbajúce údaje v podpornej dokumentácii, a nesplnené minimálne kritériá pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti“, pričom tieto kódy boli aj odôvodnené. Predmetné kódy vychádzajú z „Kódového odôvodnenia stanoviska“ ako prílohy č. 3 k smernici 1/2020 MHSR zo dňa 6.7.2020. 9. K namietanému, že účastník konania bol donútený podať podnikateľský plán pod hrozbou zamietnutia sťažnosti správny orgán uviedol, že uvedené nevyplýva z administratívneho spisu. K predloženému živnostenskému oprávneniu správny orgán uviedol, že jeho vydanie je v kompetencii živnostenského úradu, avšak ten neposudzuje podnikateľskú činnosť, len skúma či ohlásenie má predpísané náležitosti. Predložením živnostenského oprávnenia účastník naplní len formálnu podmienku udelenia povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania. Predloženie osvedčenia nedeklaruje skutočnosť, že účastník bude prínosom pre hospodárstvo. 10. K namietanému porušeniu zákona zo strany zastupiteľského úradu v Hanoji, keď pohovor s účastníkom konania neopatril osvedčovacou doložkou žalovaný uviedol, že pohovor bol vedený v slovenskom jazyku s prekladom do vietnamského jazyka. Pohovor bol vykonaný konzulom, preložený asistentkou, za účasti žiadateľa, ktorého podpis je vizuálne zhodný s podpisom na žiadosti. Z uvedeného vyplýva, že zastupiteľský úrad dodržal zákonné podmienky pri vykonávaní pohovoru a následného vyhotovenia záznamu. Preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrenie osvedčovacou doložkou sa vyhotoví len v prípade, ako pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, čo nebol daný prípad. 11. Žalovaný tiež uviedol, že osobný kontakt so žiadateľom má pri rozhodovaní nezastupiteľné miesto, keď pracovníci zastupiteľstva mali možnosť si vytvoriť predstavu nielen o osobe účastníka, ale aj o celkovom zámere jeho žiadosti, keď si pracovníci mali možnosť všímať nielen odpovede na obligatórne otázky, ale aj mimiku, celkový prejav a bezprostredné reakcie. 12. K námietke, že MH SR sa pri preverovaní prínosu pre hospodárstvo SR zameriava prevažne na štátnych príslušníkov Vietnamu žalovaný uviedol, že nevedie osobitné štatistiky podľa národnosti pričom ani z predmetného stanoviska nevyplýva, že by ministerstvo svoje zamietavé stanovisko odôvodňovalo štátnym občianstvom žiadateľa. Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej, konanie pred správnym súdom 13. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 17.03.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni a náhrady trov konania. 14. V žalobe, po zhrnutí doterajšieho priebehu konania, skutkového a právneho stavu uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie obsahuje procesné vady, ktoré spôsobujú
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a žiadosť žalobcu o udelenie dočasného pobytu bola posúdená iba formálne. 15. V žalobe žalobca namieta konkrétne nasledovné: - napriek 19 stranovému napadnutému rozhodnutiu žalobca nevie z jeho obsahu vyvodiť, aké konkrétne skutočnosti viedli k tomu, že žalobcovi bola žiadosť zamietnutá, - žalovaný sa odvoláva na stanovisko MH SR a zastupiteľstva, ale ani z jedného stanoviska nie je zrejmé na základe čoho bola žiadosť zamietnutá, - rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, opiera sa o dôkazy, ktoré sú len všeobecné a z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné, absentuje uvedenie všetkých listinných dôkazov a ostatných podkladov nevyhnutných pre rozhodnutie, absentuje vysvetlenie, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov, aký skutkový stav zistil, ako ho posúdil po právnej stránke, - stanovisko MH SR je rýdzo formálne, zo stanoviska žalobca nevie zhodnotiť, prečo by nemal byť prínosom pre hospodárstvo, ak sú dôvodom chýbajúce údaje a nesplnené minimálne kritéria, nevedno o aké údaje a kritériá ide, - poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Sža 8/2012 zo dňa 24.02.2012, podľa ktorého mal žalovaný vykonať dopyt na úrady práce a obecné úrady, či by bol žalobca prínosom pre hospodárstvo v danom regióne, a to v profesii zvárač, - žalobca nevie, aké boli tie konkrétne dôvody, z ktorých vychádzal zastupiteľský úrad pre vydanie negatívneho stanoviska, - podmienka, že žalobca nemá zmapovaný trh a nemá poznatky týkajúce sa podnikania je diskriminačná, tieto podmienky sa neukladajú ani slovenským občanom. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Prešove dňa 12.05.2023 uviedol, že dostatočne zistil skutkový stav a v dostatočnej miere sa zaoberal zásadou materiálnej pravdy, keď zobral v úvahu vykonaný pohovor, stanovisko zastupiteľského úradu a MH SR. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sža/20/2019 zo dňa v zmysle ktorého sa vyžaduje vyjadrenie MH SR k podnikateľskej činnosti, a to aj v prípade nepredloženia podnikateľského zámeru. Ku kódovému označeniu žalovaný zopakoval, že sa jedná o označenie v zmysle vnútornej smernice ministerstva. K námietke žalobcu, že mal vyžadovať vyjadrenia od miestne príslušných orgánov štátnej správy či samosprávy žalovaný uviedol, že takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho predpisu, pričom ani samotný žalobca nič podobné v priebehu konania nenavrhol, hoc takúto možnosť mal a príslušným a kompetentným na vyjadrenie v danej veci je Ministerstvo hospodárstva. Všetky doklady, ktoré účastník konania doložil boli zaslané MH SR. Žalovaný zároveň doplnil, že po vzore iných krajín EÚ ministerstvo kladie väčší dôraz na osobnostné kritériá žiadateľov ako je vzdelanie, odborné kurzy, certifikáty, prax, či ovládanie slovenského jazyka a cudzích jazykov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 17. Žalobca v replike na vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.07.2023 uviedol, že v správnej žalobe opakovane namietal, že nie je zrejmé aké dôvody viedli MH SR k vydaniu zamietavého stanoviska, dôvody nie sú zrejmé ani z vyjadrenia zastupiteľského úradu. Žalobca nevie, aké údaje považuje orgán za chýbajúce a aké minimálne kritériá neboli splnené. Podľa žalobcu nie je možné odkázať na formulárové znenie kódového odôvodnenia stanoviska vo všeobecnej rovine, bez toho aby nebola daná subjektu možnosť tieto odstrániť. Podľa žalobcu ďalej zisťovanie situácie na trhu práce v danom regióne, v ktorom má subjekt zámer vykonávať podnikateľskú činnosť a zisťovanie, či takáto podnikateľská činnosť bude v danom regióne hospodárskym prínosom, by malo byť pre správne orgány v rámci posudzovania žiadosti samozrejmosťou bez ohľadu na to, či to subjekt navrhne v konaní alebo nie. 18. Žalovaný k replike dupliku nepodal. 19. Na pojednávaní dňa 26.06.2024 tak žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj žalovaný zhrnuli svoje doterajšie vyjadrenia a zotrvali na svojich návrhoch. Výber z relevantnej právnej úpravy 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) ZPC policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. 22. Podľa § 33 ods. 1 písm. c) ZPC policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. 23. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 25. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPPO2-8/2023-Sk zo dňa 11.01.2023, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov č. PPZ-HCP-PO8-5855-020/2022-PC zo dňa 08.11.2022, ktorým správny orgán podľa § 33 ods. 6 písm. g) ZPC rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. 26. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na ustanovenia všeobecnej správnej žaloby, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je nedôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť. 27. Z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobca napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, t.j. odvolacie dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e). 28. K dôvodom zamietnutia žaloby správny súd predovšetkým uvádza, že nie je pravdou, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, tak ako žalobca uvádza, teda že napriek 19 stranovému odôvodneniu nevie z jeho obsahu vyvodiť, aké konkrétne skutočnosti viedli k zamietnutiu žiadosti o prechodný pobyt za účelom podnikania. Na jednej strane dáva súd žalobcovi za pravdu v tom, že nie je účelom správneho rozhodnutia siahodlho opisovať skutkový stav a bezbreho citovať zdanlivo súvisiacu právnu úpravu, k čomu správny súd správne orgány vo svojich rozhodnutiach aj nabáda tak, aby sa venovali meritu veci a dali jasné a zrozumiteľné odpovede na podstatu veci, avšak v danom prípade je nevyhnutné konštatovať, že správny orgán v danom prípade odpoveď na nastolené otázky dal a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že zamietol žiadosť o udelenie prechodného pobytu s poukazom na stanoviská Ministerstva hospodárstva SR a Zastupiteľského úradu v Hanoji. Odôvodnenie s odkazom na uvedené stanoviská je z rozhodnutia zjavne badateľné. 29. K samotným dvom stanoviskám a k tomu, že z nich nevyplývajú dôvody, pre ktoré sa tieto orgány vyslovili k žiadosti o udelenie prechodného pobytu zamietavo súd uvádza nasledovné: 30. A) Vyjadrenie Zastupiteľského úradu v Hanoji – z predmetného vyjadrenia zo dňa 30.05.2022 vyplýva aké doklady predložil žalobca k jeho žiadosti, pričom na druhej strane obsahuje aj odôvodnenie neodporúčania udelenia prechodného pobytu. Z tam uvedených dôvodov zastupiteľský úrad poukázal na nedostatočné skúsenosti s podnikaním, neznalosť zákonov, nezmapovaný trh. Ďalej zastupiteľský úrad poukázal na nezrovnalosť s tým, že chce poskytovať služby pre jednu spoločnosť, avšak v predbežnom súhlase sa uvádza iná spoločnosť ako aj na možnú účelovosť vložených finančných prostriedkov, ktoré sa možno na účtoch už nenachádzajú (čo bolo v konaní žalobcom vyvrátené doložením výpisov z účtov). Nie je teda pravdou, že zastupiteľský úrad svoje stanovisko o nič neoprel. K uvedenému je tiež potrebné dodať a týmto v plnej miere súhlasiť so žalovaným, že osobný kontakt so žiadateľom má pri rozhodovaní nezastupiteľné miesto, keď pracovníci zastupiteľstva mali možnosť si vytvoriť predstavu nielen o osobe
účastníka, ale aj o celkovom zámere jeho žiadosti, keď si pracovníci mali možnosť všímať nielen odpovede na obligatórne otázky, ale aj mimiku, celkový prejav a bezprostredné reakcie. Vystupovanie žalobcu a jeho postoj ku konaniu na zastupiteľskom úrade mohlo zohrať a azda aj zohralo zásadnú úlohu pri udelení neodporúčania. 31. B) Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR neobsahuje odôvodnenie, len strohé konštatovanie, že podnikateľská činnosť žiadateľa nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky k čomu je potrebné uviesť dve veci. Za prvé ministerstvu nevyplýva zo žiadneho predpisu takéto stanovisko odôvodňovať, čo by s poukazom na kvantum obdobných žiadostí o podanie stanovísk ani nebolo možné a za druhé a dôležitejšie, ministerstvo pri podávaní stanoviska malo k dispozícii celú spisový materiál teda žiadosť, záznam z pohovoru, doklady ktoré predložil do konania samotný žiadateľ. Na základe uvedeného ministerstvo komplexne zhodnotilo celú dokumentáciu a vo veci podalo stanovisko. 32. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Sža 8/2012 zo dňa 24.02.2012 v kontexte nedostatočne zisteného skutkového stavu, teda že žalovaný si mal vyžiadať stanovisko príslušného mestského/obecného úradu a stanovisko príslušného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny za účelom zistenia prínosu žalobcu pre hospodárstvo treba uviesť, že uvedený judikát hovorí o tom, že záujem na regulovaní počtu cudzincov je vo verejnom záujme Slovenskej republiky v prípade negatívneho stanoviska miestneho úradu a ďalších orgánov správy, a teda nijako nesúvisí s predmetom tohto konania a nijako si z neho nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu vykonávať miestne zisťovanie tak, ako si predstavuje žalobca. Možno ubezpečiť žalobcu, že Ministerstvo hospodárstva dokáže kompetentne a na najvyššej úrovni posúdiť prínos žiadateľa pre hospodárstvo a k tomu pre žalobcu, azda pre lepšie vykreslenie dodáva, že Slovensko je malá krajina s počtom obyvateľov vo výške jednej polovice obyvateľov Hočiminovho mesta vo Vietname, ústredné orgány Slovenskej republiky majú dokonalý prehľad o možnostiach podnikania na území celej krajiny. 33. Slovenská republika je otvorená krajina a prijíma cudzincov, aby sa tu zamestnali, či podnikali. Treba povedať, že vzhľadom na situáciu v niektorých odvetviach, kde je nedostatok zamestnancov, víta ich s otvorenou náručou a títo ľudia sú bezpochyby prínosom pre hospodárstvo. Nie nadarmo je jedným zo slovenských prísloví úslovie „Hosť do domu, Boh do domu“, či vítanie hosťa chlebom a soľou. Krajina musí nejakým spôsobom suplovať exodus kvalifikovanej pracovnej sily. Slovenská republika je však oprávnená stanoviť podmienky, za ktorých tu cudzí štátny príslušníci môžu podnikať. Súd však z obsahu administratívneho spisu a z podaní a vyjadrení žalobcu nadobudol dojem, že považuje tieto podmienky za čistý formalizmus, rutinu a možnosť podnikania na Slovensku vníma ako nárok, ktorý mu mal byť automaticky a bez ďalšieho priznaný. Súdu neuniklo, že žalobca v jednom zo svojich podaní podprahovo naznačuje vydávanie negatívnych stanovísk ministerstvom konkrétne voči občanom Vietnamu, uvedené sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde, argumentácia k tomu nie je potrebná, stačí sa prejsť po ktoromkoľvek slovenskom trhovisku, kde občania Vietnamu v hojnej miere podnikajú a sú prínosom pre hospodárstvo SR. 34. Od žalobcu ako hosťa, ktorý prichádza do krajiny a niečo od nej požaduje, možno spravodlivo očakávať istý druh pokory resp. snahy, aby naplnil podmienky kladné rozhodnutie o jeho žiadosti. Nič takého však súd u žalobcu nevzhliadol. Uvedené ilustruje napríklad to, že žalobca v konaní namieta, že bol donútený vypracovať podnikateľský zámer pod hrozbou zamietnutia žiadosti. 35. Žalobca namieta, že zastupiteľský úrad postavil svoje zamietavé stanovisko na tom, že nemá skúsenosti, nemá zmapovaný trh, nemá poznatky o zákonoch týkajúcich sa podnikania, pričom to nijako zastupiteľský úrad neodôvodnil. Žalobca, teda nenamieta a ani len netvrdí, že by mal zmapovaný trh, mal poznatky o zákonoch, či mal skúsenosti. V tomto smere nevyprodukoval žiadny dôkaz. Namieta len to, že uvedené sa konštatuje podľa jeho názoru nedôvodne. 36. Žalobca mal možnosť presvedčiť správny orgán resp. Ministerstvo hospodárstva o mylnosti záverov zastupiteľstva. Ministerstvo listom zo dňa 10.06.2022 žalobcu vyzýva: „... predložte doklady, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť zámeru podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky“. Žalobca dokladá podnikateľský zámer, pričom v celom priebehu konania uvádza, že chce byť zváračom. Dokladá však podnikateľský zámer pre obchod s textilom. Predbežné zmluvy, objednávky, ocenenia, etc. všetko vo vzťahu k obchodu s textilom. V predbežnom súhlase je uvádzaná iná spoločnosť ako uvádza žalobca na pohovore. Tak ako inak malo vyhodnotiť Ministerstvo hospodárstva prínos žalobcu pre
hospodárstvo Slovenskej republiky, keď žalobca nemá ujasnené ani len to, v čom chce podnikať. Ako má byť vzhliadané na žiadateľa, ktorý niečo tvrdí a niečo iné dokladá, pričom keď doloží, tak tvrdí, že bol donútený? Možno toto považovať za seriózny prístup žiadateľa snažiaceho sa o podnikanie na Slovensku? Podľa názoru správneho súdu nemôže. 37. Rozhodnutie žalovaného nebolo formálne, formálnym sa súdu naopak javil prístup žalobcu. Žalobcovi nič nebráni, aby svoju žiadosť zopakoval a postavil sa k nej zodpovedne. Nateraz však súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo zrozumiteľné a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, teda bolo zákonné a s ohľadom na všetky okolnosti uvedené v odôvodnení tohto rozsudku aj spravodlivé. Preto súd žalobu zamietol. 38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcu, aby nahradil tejto dôvodne vynaložené trovy konania Poučenie: Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.