Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-4Sa/3/2023 8023200049 03. 07. 2024 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2024:8023200049.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 20.01.2023, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 20.01.2023 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 13.12.2022 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 13.12.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil s poukázaním na to, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol žalobcovi priznaný od 1. januára 2021 výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok bolo žalobcovi hodnotené obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 2. apríla 1976 do 28. marca 1978 a doba služobného pomeru od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2020. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení pre výpočet starobného dôchodku žalobcu nehodnotili obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 2. apríla 1976 do 28. marca 1978 a dobu služobného pomeru od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2020, nakoľko tieto obdobia boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 20.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru do I. alebo II. druhej kategórie funkcií sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú rovnako, ako sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Ďalej uviedol, že pre nárok a výšku priznaného výsluhového dôchodku útvarom sociálneho zabezpečenia, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bola žalobcovi započítaná doba trvania základnej vojenskej služby od 2. apríla 1976 do 28. marca 1978, doba trvania pracovného pomeru v colnej správe od 1. decembra 1991 do 30. júna 1998 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. júla 1998 do 31. decembra 2020. Celková započítaná doba trvania služobného pomeru v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok bola 31 rokov a 35 dní. Podľa evidenčných listov o dobe zamestnania a zárobkov, ktoré sa nachádzajú v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Žalobcovo zamestnanie je zaradené do III. pracovnej kategórie a preto podľa názoru žalovaného nemožno postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „dohovor“). Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nakoľko žalobca nevykonával služobný pomer v období od 2. apríla 1976 do 28. marca 1978 a od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2020 vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku a preto nemožno posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ako to je v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby výkonom zamestnaní zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií. 4. Následne žalovaný uviedol, že uvedená doba služby a vymeriavacie základy boli žalobcovi už zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok priznaný od 1. januára 2021. Z tohto dôvodu dobu služby a vymeriavacie základy za obdobie od 2. apríla 1976 do 28. marca 1978 a od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2020 nemožno podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ani podľa zovšeobecnej judikačnej praxe hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Dobu trvania služobného pomeru a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nemožno podľa názoru žalovaného podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. K jednotlivým rozsudkom, na ktoré žalobca poukázal žalovaný uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo aj právne porovnateľných veciach. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na nové konanie z dôvodu ich nezákonnosti a priznania náhrady trov konania. 6. V podanej žalobe žalobca namietal, že napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím boli porušené jeho práva na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, keď pri určovaní výšky starobného dôchodku správne orgány nevzali do úvahy celú dobu jeho dôchodkového poistenia. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán podľa jeho názoru konali v rozpore s článkom 33 dohovoru ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. 7. Žalobca poukázal na to, že dosiahol zákonom určený dôchodkový vek, pričom táto skutočnosť sporná nie je. Celková doba jeho poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola podľa jeho názoru 48 rokov a 133 dni už pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku a nie 17 rokov a 98 dní, z ktorej žalovaný vychádzal pri určovaní výšky starobného dôchodku. Celková doba poistenia nebola posúdená správne, čo má podľa jeho názoru vplyv na určovanie výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery správnych orgánov nesprávne.
8. V podstatnom žalobca argumentoval tým, že celková doba poistenia, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán aj žalovaný u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií postupuje opačne. Dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj ak obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu a je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen rozdielny, ale aj diskriminujúci. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 274 zákona o sociálnom zabezpečení, z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie zachováva práva týkajúce sa výšky dôchodkového veku a netýka a nevzťahuje sa na posudzovanie celkovej doby poistenia. Poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu o ustanovenie § 274 a nedá sa z neho odvodzovať iný spôsob pri posudzovaní splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodku, t.j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činností. Tento postup priznáva zvýhodnenie len na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie činností I. a II. 9. Žalobca v podanej žalobe v rozsiahlom citoval z konkrétnych rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a poukázal aj na rozsudky krajských súdov v obdobných veciach, zo záverov ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že záver žalovaného o tom, že ak nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom bola hodnotená doba služby v služobnom pomere nemožno zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok, je v rozpore nie len právnymi predpismi ale aj s ustálenou judikatúrou súdov. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 17.02.2023. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu o nezohľadnení doby služby v osobitnom systéme uviedol, že doba služby žalobcu v osobitnom systéme mu bola zohľadnená v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Poukázal na to, že zosúladil svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bez poukázania na konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu, pozn.) tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, a tak nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nemožno posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecňujúceho právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Zdôraznil, že poukazovanie žalobcu na rozsudky najvyššieho súdu nie je dôvodné, nakoľko názor, vyslovený v týchto rozsudkoch, doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Žalobca v replike zo 4. marca 2023 nad rámec už uvedenej argumentácie poukázal na dlhodobo odmietavý postoj žalovaného k právnej argumentácii v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, na ktorú poukázal podanej správnej žalobe a ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov a nielen u nich posudzuje ináč. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú si osvojovali všetky krajské súdy, ale nepredkladá právnu argumentáciu k tomu, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec a preto zotrval na žalobných dôvodoch a návrhu. 12. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. 13. Na pojednávaní konanom 3. júla 2024 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch a argumentácii.
III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). 19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 20. Po oboznámení sa s obsahom predloženého dávkového spisu, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 21. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku. 22. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na určenie sumy starobného dôchodku v zmysle § 66 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení. 23. Z obsahu predloženého dávkového spisu a to konkrétne z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 5. mája 2021, bolo preukázateľne zistené, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa započítala žalobcovi 17 rokov a 98 dní. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby, celkom v rozsahu 31 rokov a 35 dní (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 1. januára 2021.
24. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 26. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 29. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 30. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. 31. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 33. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 34. Podľa záverov žalovaného, ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno. 35. Správny súd sa s vyššie uvedeným záverom žalovaného nestotožnil z nasledovných dôvodov. 36. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 37. Obdobie služobného pomeru bolo žalobcovi zhodnotené v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, ako aj dávkového spisu. 38. Porovnajúc rozsah poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia s rozsahom dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno konštatovať, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 39. Z právnej vety rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a správne určenie jeho výšky mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu. 40. Z vyššie citovanej právnej úpravy i judikatúry jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobcovi dňom 01.01.2021 vznikol nárok na výsluhový dôchodok v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z., pričom žalobca získal v III. pracovnej kategórii získal 31 rokov a 35 dní. Výška výsluhového dôchodku bola určená s prihliadnutím len na dobu služby (§ 39 zákona č. 328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak
policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť. Z ustanovenia § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. však vyplýva, že pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je konformný s článkom 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudok sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017, sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016, ale aj sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 41. Za nesprávny záver považuje súd aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky najvyššieho súdu sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto najvyšší súd konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 42. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 46 zákona o sociálnom poistení, mu mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku. 43. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na § 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných obdobím dôchodkového poistenia poistenca nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na § 255 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je aj jeho postup pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku. 44. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy) starobného dôchodku je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa článku 33 ods. 2 dohovoru. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 31 rokov a 35 dní a na jeho žiadosť odmietla prepočítať výšku jeho starobného dôchodku a teda žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd obe zrušil a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 45. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., kde zohľadní žalobcovi celé získané
obdobie dôchodkového poistenia, ktoré má do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej teoretickej sumy starobného dôchodku však následne v súlade s článkom 33 ods. 2 dohovoru odpočíta sumu z pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu bude krátiť vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku, vo výške primeranej doby trvania služobného pomeru. 46. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 47. K námietke žalovaného o tom, že poukazovanie žalobcu na rozsudky najvyššieho súdu nie je dôvodné, nakoľko právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch doteraz nebol zovšeobecnený a teda nejde o ustálenú rozhodovaciu prax súd len stručne uvádza, že súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Vzhľadom na príkladom citované rozhodnutia najvyššieho súdu uvedené v bode 40 tohto rozsudku je zrejmé, že ide o opakovane vyjadrený právny názor najvyššej súdnej autority a teda o ustálenú rozhodovaciu prax. 48. Správny súd aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 a podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.