Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-3Sa/9/2022 8022200237 20. 03. 2024 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200237.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ľuba Berezňaninová, PhD., advokátka so sídlom Hlavná 45, Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. februára 2022 č. XXX XXX XXXX X, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 13 rokov a 110 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 2. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodujúci o odvolaní žalobcu, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.2.2022 zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že zamietol žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok. II. Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia 3. Žalovaný správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že účastník konania splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak pred vznikom invalidity nezískal účastník konania potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 72 ods. 1 písm. g) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov spojení s § 72 ods. 2 toho zákona. Vzhľadom k tomu, ž v zmysle citovaných zákonných ustanovení je potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok pred dňom uznania invalidity a účastník konania získal 13 rokov a 111 dní obdobia dôchodkového poistenia, rozhodol správny orgán tak, že nepriznal žalobcovi invalidný dôchodok. 4. V konaní bolo preukázané, že ku dňu vzniku invalidity, k 22. máju 2019, účastník konania bol dôchodkovo poistený celkovo 4856 dní, teda 13 rokov a 111 dní. Avšak účastník konania nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 72 ods. 1 písm. g) zák. č. 461/2003 Z. z..
III.
Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia, repliky
5. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 6.5.2022 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za nezákonné. V žalobe poukázal na rôzne verzie odborných lekárskych posudkov zo dňa 9.12.2021. Žalobca je toho názoru, že žalovaný mal pri posudzovaní splnenia podmienok priznania invalidného dôchodku vychádzať z nových lekárskych správ, vrátane tých zo dňa 14.4.2021 a nie z mája 2019. Od 14.4.2021 mal preto žalovaný skúmať podmienky priznania invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.. 6. Podľa žalobcu mal žalovaný posudzovať vznik invalidity nie k dátumu 22.5.2019, ale ku dňu 14.4.2021. Žalovaný mal teda vychádzať z originálu lekárskeho posudku zo dňa 9.12.2021 spolu s výrokom, že invalidita vznikla dňom 14.4.2021. Podľa tvrdenia žalobcu je prílohou odborného lekárskeho posudku rozhodnutie, ktoré je právne neúčinné, nemá žiadnu právnu relevanciu a nemožno z neho vychádzať pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. 7. Žalobca bol ku dňu 14.4.2021 nepretržite zamestnaný a k tomuto dňu získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov a 72 dní. Podľa názoru žalobcu teda splnil všetky podmienky na priznanie invalidného dôchodku. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 28. februára 2022 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 09. decembra 2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z.. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená odo dňa vzniku invalidity, t. j. od 22. mája 2019 na 50% so zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14. apríla 2021 na 55%. K námietke žalobcu týkajúcej sa zmätočnosti v rôznych verziách odborného posudku o invalidite žalovaný uviedol, že odborný posudok o invalidite, v ktorom je určený dátumu vzniku invalidity od dňa 14. apríla 2021 bol vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove chybne, nakoľko malo by ísť o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nie o určenie dátumu vzniku invalidity. Uvedená chyba bola napravená vyhotovením správneho odborného posudku o invalidite zo dňa 09. decembra 2021, v ktorom je medicínsky správne určený dátum vzniku invalidity od 22. mája 2019 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14. apríla 2021 na 55%. 9. Záverom žalovaný uviedol, že dôvody, ktoré uviedol žalobca v správnej žalobe sú neopodstatnené. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiada, aby správny súd podľa § 190 správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. 10. Žalobca v replike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a zopakoval, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s právnym názorom žalobcu, žalovaný neposúdil zdravotný stav žalobcu komplexne, s ohľadom na stupeň, charakter ochorenia, priebeh liečby a v týchto súvislostiach aj prípadnú prognózu z vývoja ochorenia do budúcna. Žalobca vyjadril presvedčenie, že lekárska správa a posudok posudkového lekára musí obsahovať všetky relevantné údaje o jeho zdravotnom stave a o jeho vplyve na jeho pracovnú schopnosť. Záverom uviedol, že ak sa zdravotný stav pacienta zmení, je nutné zmeniť dátum vzniku invalidity. IV. Výber z relevantnej právnej úpravy 11. Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podľa čl. 39 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. V. Právne posúdenie správnym súdom 12. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach § 199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je nedôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť. 13. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) ZSP zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.08.2021. Sociálna poisťovňa, ústredie žiadosť žalobcu rovnako zamietla, odvolací správny orgán teda zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu len v tom rozsahu, že do výroku doplnil zákonné ustanovenie § 72 ods. 1 písm. g). 14. Správny súd v prvom rade k žalobe uvádza, že sa nezaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k znaleckým posudkom ohľadom zistenia invalidity, nakoľko túto záležitosť považuje za právne irelevantnú vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne napísal, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok považuje za splnenú. Nebolo to teda medicínske hľadisko, pre ktoré žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok a teda nebolo sporné, že žalobca splnil prvú zákonnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorou je invalidita poistenca. 15. Sporným bol dátum vzniku invalidity, ktorý bol posudkovými lekármi stanovený na deň 22.05.2019 (raz s chybou, viď nižšie), avšak žalobca sa domáhal určenia skoršieho dátumu, 1 rok spätne odo dňa podania žiadosti, t. j. k 26.08.2020, prípadne k dátumu rozhodujúcich vyšetrení (neurologické a elektromyografické) – 14.04.2021. 16. Je nepochybné, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre rozhodnutie žalovaného vo veci dôchodkovej dávky je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba posudkový lekár žalovaného v posudku. 17. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je správny súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania
v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.1015 sp. zn. 9Sžso/16/2014). Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovaného je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. 18. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9So/25/2010 zo dňa 27.10.2015 konštatoval, že „Určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu.“ Taktiež: Určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1zákona č. 461/2003 Z. z. nezávisí od dátumu podania žiadosti o invalidný dôchodok. Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný dôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú splnené všetky podmienky uvedené v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015). 19. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, rovnako ako aj určenie dátumu vzniku invalidity, súd si nemôže urobiť o týchto odborných otázkach vlastný úsudok. Odborný posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Námietke žalobcu týkajúcej sa určenia nového dátumu vzniku invalidity preto nebolo možné vyhovieť. 20. Správny súd odkazuje aj na pre vec podstatné závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol: „Je nepochybné, že poistenec identifikovaný podľa § 15 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 21. K otázke dokazovania ohľadom dátumu vzniku invalidity tiež Najvyšší súd uvádza: „Záver o dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku na dávku. Dokazovanie o tejto otázke musí byť vykonané spôsobom, aby o dátume vzniku invalidity, alebo čiastočnej invalidity nevznikli pochybnosti.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2006, sp. zn. lSdo 14/2005) 22. Vzhľadom na to, že žalobca namietal dátum vzniku invalidity uvedený v jednotlivých lekárskych posudkoch, správny súd sa s nimi podrobne oboznámil a zameral svoju pozornosť na posúdenie logickosti, kompletnosti a jednoznačnosti jednotlivých lekárskych posudkov. 23. Po oboznámení sa so všetkými posudkami a lekárskymi správami zhromaždenými v administratívnom spise mal správny súd zato, že v danom prípade je lekársky posudok II. stupňa zo dňa 09.12.2021 potrebné vyhodnotiť ako jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý. Je z neho úplne zrejmé, prečo nebolo možné v prípade žalobcu stanoviť vznik invalidity na iný dátum, ako práve na dátum 22.05.2019. 24. V zmysle lekárskeho posudku je chorobou žalobcu 1/ Porucha lumbálnych a iných medzistavcových platničiek, 2/ Obojstranná gonartróza. V posudku je uvedené, že rozhodujúcim postihnutím je práve a naďalej choroba uvedená v 1/ a choroba uvedená v 2/ je vymedzená ako iné zdravotné postihnutie, pričom nie je pravdou, čo uviedol žalobca v replike, že sa posudkový lekár nezaoberal resp.
nevysporiadal s lekárskymi správami k tejto chorobe doložených žalobcom, keď uvádza, že „závery novo podložených ortopedických vyšetrení v roku 2021 (marec, september a november 2021) dokumentujú obojstranné degeneratívne zmeny s obmedzením pohyblivosti vľavo do 85 stupňov a vpravo do 100 stupňov flexie. Z dôvodu bolestivého stavu je odporučená chôdza s pomocou dvoch francúzskych bariel. Obmedzenie pohybu oboch kolenných kĺboch ľahkého až stredne ťažkého stupňa nemá charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má však vplyv na celkový výšku MPSVZČ a jej zvýšenie o 10%. 25. Žalobca môže subjektívne pociťovať obojstrannú gonartrózu ako závažnejšie ochorenie od poruchy medzistavcových platničiek, dokonca ho môžu kolená viac bolieť ako chrbtica a spôsobovať mu v živote väčšie obmedzenia. Iný pacient môže tvrdiť opak. Jeden pacient môže považovať stratu ruky za závažnejšiu ujmu ako stratu nohy, iný naopak. Súd chápe vysokú mieru jedinečnosti každého jedného človeka a subjektívny pocit vnímania svojho zdravotného stavu. Objektívnu odpoveď na to, čo je závažnejšie, zložitejšie, horšie a pod. dáva v každej oblasti veda samotná. Ani medicína nie je výnimkou, a teda ani pacient, ani súd nie je v tomto zmysle objektívne schopný posudzovať závažnosť jednotlivých ochorení. Na uvedenú otázku zodpovedal posudkový lekár, ktorý komplexne posúdil zdravotný stav žalobcu, a to podľa názoru súdu úplne, určito a presvedčivo. 26. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca aj správny orgán na prvom stupni sa zaoberali otázkou dátumu vzniku invalidity, kde vzali na zreteľ všetky žalobcom predložené správy, avšak ani jeden správny orgán, resp. ani jeden lekár nedospel k medicínskemu záveru o opodstatnenosti žalobcom požadovanej zmeny v dátume vzniku jeho invalidity. Pokiaľ je v jednom posudku uvedené dátum vzniku invalidity 14.04.2021, žalovaný túto skutočnosť uznajúc pochybenie uvádza v preskúmavanom rozhodnutí. Toto pochybenie vysvetľuje aj lekárka žalovaného v stanovisku zo dňa 23.05.2022, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a v ktorom uvádza, že jej bolo po konzultácii zadané, že zmenu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť má vyjadriť zmenou dátumom vzniku invalidity, neskôr ju však nadriadený upozornil, že vznik invalidity sa nemôže viazať na zaplatenie (doplatenie) poistného, ale je viazaný skutočnými medicínskymi dôvodmi vzniku invalidity, načo uviedla, že tento dátum je 22.05.2019. Súd má tiež zato, že pokiaľ by pre toto pochybenie rozhodnutie žalovaného zrušil, k inému rozhodnutiu, ktoré by bolo ku prospechu žalobcu by v ďalšom konaní nedošlo, keďže žalovaný, resp. posudkový lekár opakovane formulujú, že dátumom vzniku invalidity je práve 22.05.2019. 27. V každej oblasti života dochádza k omylom, nevynímajúc posudkovú lekársku činnosť, žalovaný postupoval správne, keď do svojho rozhodnutia poňala opravený lekársky posudok, so správnym dátumom vzniku invalidity. V tomto smere sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že takto opravený posudok je pamflet, ktorý si môže vyhotoviť každý. Ani rozsudok s chybou, ktorý je opravený opravným uznesením sa nestáva pamfletom. Ani námietka chýbajúceho podpisu na posudku nie je dôvodná, nakoľko tak, ako uvádza žalovaný, odborný posudok je len podkladom pre rozhodnutie, nie rozhodnutím samotným, ktorý by musel obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti. 28. K namietanému porušeniu práv garantovaných čl. 39 ods. 1 Ústavy správny súd poznamenáva, že toto ustanovenie neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, tieto ponecháva na zákonnú úpravu (čl. 39 ods. 5). V Slovenskej republike je systém sociálneho zabezpečenia založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucimi sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné sám (prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). Systém štátnej sociálnej podpory je systém v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch, a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám, alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany.
29. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že štát dávkami zo systémov sociálnej pomoci a štátnej sociálnej podpory kompenzuje zníženie, alebo stratu príjmu bez podmienky účasti na odvodovej povinnosti. Invalidný dôchodok však patrí medzi dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré sú súčasťou poisťovacieho systému viažúcim sa na výkon ekonomickej činnosti, ktorými sa kompenzuje zníženie alebo strata príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku vzniku invalidity, avšak len za splnenia ďalších podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení, medzi ktoré patrí podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia. Postupom správnych orgánov v súlade so zákonom preto nemohlo dôjsť k porušeniu ústavných práv žalobcu. 30. Návrh na znalecké dokazovanie súd nepovažoval za opodstatnený, nakoľko mal zato, že posudkový lekár v posudku zo dňa 09.12.2021 jasne, zrozumiteľne a presvedčivo zodpovedal na otázku čo je, a aj čo nie je hlavným ochorením žalobcu, aký je dátum vzniku invalidity, a na tieto otázky zodpovedal po komplexnom posúdení zdravotného stavu, vrátane lekárskych správ, ktoré mu predložil žalobca. 31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil tieto dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa, alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní, alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.