{"guid": "3ad504a1-fe0d-48de-a757-67038fd1beba:af15bea5-751e-4971-a527-1ef5ac84dfce", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200237.2", "spisova_znacka": "PO-3Sa/9/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3Sa/9/2022 z 20. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. marca 2024, sp. zn. PO-3Sa/9/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200237.2", "identifikacne_cislo": "8022200237", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2024-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-72", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af15bea5-751e-4971-a527-1ef5ac84dfce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200237.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200237.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200237.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-3Sa/9/2022\n8022200237\n20. 03. 2024\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2024:8022200237.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C.\nXX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ľuba Berezňaninová, PhD., advokátka so sídlom Hlavná\n45, Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 28. februára 2022 č. XXX XXX XXXX X, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Stručný priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021 bola zamietnutá\nžiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ku dňu\nvzniku invalidity získal 13 rokov a 110 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku\npotrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.\n2. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodujúci o odvolaní žalobcu, rozhodnutím č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 28.2.2022 zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak,\nže zamietol žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok.\nII. Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia\n3. Žalovaný správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že účastník konania splnil medicínsku\npodmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak pred vznikom invalidity nezískal účastník konania\npotrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 72 ods. 1\npísm. g) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov spojení s § 72 ods. 2 toho zákona. Vzhľadom\nk tomu, ž v zmysle citovaných zákonných ustanovení je potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia\nna vznik nároku na invalidný dôchodok pred dňom uznania invalidity a účastník konania získal 13 rokov\na 111 dní obdobia dôchodkového poistenia, rozhodol správny orgán tak, že nepriznal žalobcovi invalidný\ndôchodok.\n4. V konaní bolo preukázané, že ku dňu vzniku invalidity, k 22. máju 2019, účastník konania bol\ndôchodkovo poistený celkovo 4856 dní, teda 13 rokov a 111 dní. Avšak účastník konania nesplnil\nzákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 72 ods. 1\npísm. g) zák. č. 461/2003 Z. z..\n\nIII.\n\nPodstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia, repliky\n\n5. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 6.5.2022 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré\npovažuje za nezákonné. V žalobe poukázal na rôzne verzie odborných lekárskych posudkov zo dňa\n9.12.2021. Žalobca je toho názoru, že žalovaný mal pri posudzovaní splnenia podmienok priznania\ninvalidného dôchodku vychádzať z nových lekárskych správ, vrátane tých zo dňa 14.4.2021 a nie z mája\n2019. Od 14.4.2021 mal preto žalovaný skúmať podmienky priznania invalidného dôchodku podľa § 70\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..\n6. Podľa žalobcu mal žalovaný posudzovať vznik invalidity nie k dátumu 22.5.2019, ale ku dňu 14.4.2021.\nŽalovaný mal teda vychádzať z originálu lekárskeho posudku zo dňa 9.12.2021 spolu s výrokom, že\ninvalidita vznikla dňom 14.4.2021. Podľa tvrdenia žalobcu je prílohou odborného lekárskeho posudku\nrozhodnutie, ktoré je právne neúčinné, nemá žiadnu právnu relevanciu a nemožno z neho vychádzať\npri rozhodovaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.\n7. Žalobca bol ku dňu 14.4.2021 nepretržite zamestnaný a k tomuto dňu získal obdobie dôchodkového\npoistenia v rozsahu 15 rokov a 72 dní. Podľa názoru žalobcu teda splnil všetky podmienky na priznanie\ninvalidného dôchodku.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho\nriaditeľa číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 28. februára 2022 bol odborný posudok o invalidite posudkového\nlekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 09. decembra\n2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z.. Pre dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%\nv porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola\nposudkovým lekárom sociálneho poistenia určená odo dňa vzniku invalidity, t. j. od 22. mája 2019 na\n50% so zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14. apríla 2021 na 55%. K\nnámietke žalobcu týkajúcej sa zmätočnosti v rôznych verziách odborného posudku o invalidite žalovaný\nuviedol, že odborný posudok o invalidite, v ktorom je určený dátumu vzniku invalidity od dňa 14. apríla\n2021 bol vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom\nv Prešove chybne, nakoľko malo by ísť o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť a nie o určenie dátumu vzniku invalidity. Uvedená chyba bola napravená vyhotovením správneho\nodborného posudku o invalidite zo dňa 09. decembra 2021, v ktorom je medicínsky správne určený\ndátum vzniku invalidity od 22. mája 2019 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\n50% a so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14. apríla 2021 na 55%.\n9. Záverom žalovaný uviedol, že dôvody, ktoré uviedol žalobca v správnej žalobe sú neopodstatnené. Vo\nveciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho,\nako aj súdneho konania. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiada, aby správny\nsúd podľa § 190 správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n10. Žalobca v replike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a zopakoval, že žalovaný sa riadne\nnevysporiadal s právnym názorom žalobcu, žalovaný neposúdil zdravotný stav žalobcu komplexne,\ns ohľadom na stupeň, charakter ochorenia, priebeh liečby a v týchto súvislostiach aj prípadnú\nprognózu z vývoja ochorenia do budúcna. Žalobca vyjadril presvedčenie, že lekárska správa a posudok\nposudkového lekára musí obsahovať všetky relevantné údaje o jeho zdravotnom stave a o jeho vplyve\nna jeho pracovnú schopnosť. Záverom uviedol, že ak sa zdravotný stav pacienta zmení, je nutné zmeniť\ndátum vzniku invalidity.\nIV. Výber z relevantnej právnej úpravy\n11. Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) poistenec má nárok\nna invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72\na ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný\npredčasný starobný dôchodok.\n\nPodľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nPodľa § 72 ods. 1 písm. g) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný\ndôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.\nPodľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa\nzisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.\nPodľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nPodľa čl. 39 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví\nzákon.\nPodľa § 190 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia\nžalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nV. Právne posúdenie správnym súdom\n12. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v\nsociálnych veciach § 199-205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom\nadministratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej\nžalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach\nfyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134\nods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je nedôvodná, a preto je potrebné\nsprávnu žalobu zamietnuť.\n13. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zmenil\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2021 tak, že podľa § 70\nods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) ZSP zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.08.2021.\nSociálna poisťovňa, ústredie žiadosť žalobcu rovnako zamietla, odvolací správny orgán teda zmenil\nrozhodnutie prvostupňového orgánu len v tom rozsahu, že do výroku doplnil zákonné ustanovenie § 72\nods. 1 písm. g).\n14. Správny súd v prvom rade k žalobe uvádza, že sa nezaoberal námietkami žalobcu vo\nvzťahu k znaleckým posudkom ohľadom zistenia invalidity, nakoľko túto záležitosť považuje za\nprávne irelevantnú vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne\na zrozumiteľne napísal, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok považuje za splnenú.\nNebolo to teda medicínske hľadisko, pre ktoré žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok a teda\nnebolo sporné, že žalobca splnil prvú zákonnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok,\nktorou je invalidita poistenca.\n15. Sporným bol dátum vzniku invalidity, ktorý bol posudkovými lekármi stanovený na deň 22.05.2019\n(raz s chybou, viď nižšie), avšak žalobca sa domáhal určenia skoršieho dátumu, 1 rok spätne odo\ndňa podania žiadosti, t. j. k 26.08.2020, prípadne k dátumu rozhodujúcich vyšetrení (neurologické a\nelektromyografické) – 14.04.2021.\n16. Je nepochybné, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý\nurčí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre rozhodnutie žalovaného vo veci dôchodkovej\ndávky je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba\nposudkový lekár žalovaného v posudku.\n17. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je správny súd odkázaný, keďže sám\nnedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania\n\nv správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych\notázok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.1015 sp. zn. 9Sžso/16/2014). Práve preto,\nže lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovaného je potrebné, aby posudok bol\ndostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.\n18. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9So/25/2010 zo dňa 27.10.2015 konštatoval, že „Určenie dátumu\nvzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej\ndoby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť\nv súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003\nZ. z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom)\npoistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje\ninvaliditu.“ Taktiež: Určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1zákona č. 461/2003 Z. z. nezávisí\nod dátumu podania žiadosti o invalidný dôchodok. Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy,\nnemožno preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu\npodania žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok\nna invalidný dôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol\npreukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú\nsplnené všetky podmienky uvedené v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015).\n19. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou\nmedicínskou otázkou, rovnako ako aj určenie dátumu vzniku invalidity, súd si nemôže\nurobiť o týchto odborných otázkach vlastný úsudok. Odborný posudok, ktorý spĺňa požiadavku\núplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je\nspravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\nO objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod\npochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej\nstránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej\nveci. Námietke žalobcu týkajúcej sa určenia nového dátumu vzniku invalidity preto nebolo možné\nvyhovieť.\n20. Správny súd odkazuje aj na pre vec podstatné závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol: „Je nepochybné, že\npoistenec identifikovaný podľa § 15 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má nárok na invalidný\ndôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú\nmieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a\nzároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n21. K otázke dokazovania ohľadom dátumu vzniku invalidity tiež Najvyšší súd uvádza: „Záver\no dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity je právne významný pre určenie rozhodného\nobdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku na dávku. Dokazovanie o tejto otázke musí\nbyť vykonané spôsobom, aby o dátume vzniku invalidity, alebo čiastočnej invalidity nevznikli\npochybnosti.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2006, sp. zn. lSdo 14/2005)\n22. Vzhľadom na to, že žalobca namietal dátum vzniku invalidity uvedený v jednotlivých lekárskych\nposudkoch, správny súd sa s nimi podrobne oboznámil a zameral svoju pozornosť na posúdenie\nlogickosti, kompletnosti a jednoznačnosti jednotlivých lekárskych posudkov.\n23. Po oboznámení sa so všetkými posudkami a lekárskymi správami zhromaždenými\nv administratívnom spise mal správny súd zato, že v danom prípade je lekársky posudok II. stupňa\nzo dňa 09.12.2021 potrebné vyhodnotiť ako jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý. Je z neho úplne\nzrejmé, prečo nebolo možné v prípade žalobcu stanoviť vznik invalidity na iný dátum, ako práve\nna dátum 22.05.2019.\n24. V zmysle lekárskeho posudku je chorobou žalobcu 1/ Porucha lumbálnych a iných medzistavcových\nplatničiek, 2/ Obojstranná gonartróza. V posudku je uvedené, že rozhodujúcim postihnutím je práve\na naďalej choroba uvedená v 1/ a choroba uvedená v 2/ je vymedzená ako iné zdravotné postihnutie,\npričom nie je pravdou, čo uviedol žalobca v replike, že sa posudkový lekár nezaoberal resp.\n\nnevysporiadal s lekárskymi správami k tejto chorobe doložených žalobcom, keď uvádza, že „závery novo\npodložených ortopedických vyšetrení v roku 2021 (marec, september a november 2021) dokumentujú\nobojstranné degeneratívne zmeny s obmedzením pohyblivosti vľavo do 85 stupňov a vpravo do 100\nstupňov flexie. Z dôvodu bolestivého stavu je odporučená chôdza s pomocou dvoch francúzskych bariel.\nObmedzenie pohybu oboch kolenných kĺboch ľahkého až stredne ťažkého stupňa nemá charakter\nrozhodujúceho zdravotného postihnutia, má však vplyv na celkový výšku MPSVZČ a jej zvýšenie o 10%.\n25. Žalobca môže subjektívne pociťovať obojstrannú gonartrózu ako závažnejšie ochorenie od poruchy\nmedzistavcových platničiek, dokonca ho môžu kolená viac bolieť ako chrbtica a spôsobovať mu v živote\nväčšie obmedzenia. Iný pacient môže tvrdiť opak. Jeden pacient môže považovať stratu ruky za\nzávažnejšiu ujmu ako stratu nohy, iný naopak. Súd chápe vysokú mieru jedinečnosti každého jedného\nčloveka a subjektívny pocit vnímania svojho zdravotného stavu. Objektívnu odpoveď na to, čo je\nzávažnejšie, zložitejšie, horšie a pod. dáva v každej oblasti veda samotná. Ani medicína nie je výnimkou,\na teda ani pacient, ani súd nie je v tomto zmysle objektívne schopný posudzovať závažnosť jednotlivých\nochorení. Na uvedenú otázku zodpovedal posudkový lekár, ktorý komplexne posúdil zdravotný stav\nžalobcu, a to podľa názoru súdu úplne, určito a presvedčivo.\n26. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca aj správny orgán na prvom stupni sa zaoberali\notázkou dátumu vzniku invalidity, kde vzali na zreteľ všetky žalobcom predložené správy, avšak ani\njeden správny orgán, resp. ani jeden lekár nedospel k medicínskemu záveru o opodstatnenosti žalobcom\npožadovanej zmeny v dátume vzniku jeho invalidity. Pokiaľ je v jednom posudku uvedené dátum\nvzniku invalidity 14.04.2021, žalovaný túto skutočnosť uznajúc pochybenie uvádza v preskúmavanom\nrozhodnutí. Toto pochybenie vysvetľuje aj lekárka žalovaného v stanovisku zo dňa 23.05.2022, ktoré je\nsúčasťou administratívneho spisu a v ktorom uvádza, že jej bolo po konzultácii zadané, že zmenu miery\npoklesu vykonávať zárobkovú činnosť má vyjadriť zmenou dátumom vzniku invalidity, neskôr ju však\nnadriadený upozornil, že vznik invalidity sa nemôže viazať na zaplatenie (doplatenie) poistného, ale je\nviazaný skutočnými medicínskymi dôvodmi vzniku invalidity, načo uviedla, že tento dátum je 22.05.2019.\nSúd má tiež zato, že pokiaľ by pre toto pochybenie rozhodnutie žalovaného zrušil, k inému rozhodnutiu,\nktoré by bolo ku prospechu žalobcu by v ďalšom konaní nedošlo, keďže žalovaný, resp. posudkový lekár\nopakovane formulujú, že dátumom vzniku invalidity je práve 22.05.2019.\n27. V každej oblasti života dochádza k omylom, nevynímajúc posudkovú lekársku činnosť, žalovaný\npostupoval správne, keď do svojho rozhodnutia poňala opravený lekársky posudok, so správnym\ndátumom vzniku invalidity. V tomto smere sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že takto opravený\nposudok je pamflet, ktorý si môže vyhotoviť každý. Ani rozsudok s chybou, ktorý je opravený opravným\nuznesením sa nestáva pamfletom. Ani námietka chýbajúceho podpisu na posudku nie je dôvodná,\nnakoľko tak, ako uvádza žalovaný, odborný posudok je len podkladom pre rozhodnutie, nie rozhodnutím\nsamotným, ktorý by musel obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti.\n28. K namietanému porušeniu práv garantovaných čl. 39 ods. 1 Ústavy správny súd poznamenáva,\nže toto ustanovenie neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, tieto\nponecháva na zákonnú úpravu (čl. 39 ods. 5). V Slovenskej republike je systém sociálneho\nzabezpečenia založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej\npodpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucimi sa\nna výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si\npovinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej\ndochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na dávku\nza predpokladu, že si platí poistné sám (prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na\nstarobné poistenie). Systém štátnej sociálnej podpory je systém v rámci ktorého, ak nastane určitá a\nštátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa\nnevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou\nna sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch, a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb;\nplatí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým\nz príjmových pomerov, ide o dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju\nsociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. V tomto type systému sa uplatňuje princíp\nsubsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám, alebo\nnedostáva potrebnú pomoc z inej strany.\n\n29. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že štát dávkami zo systémov sociálnej pomoci a štátnej\nsociálnej podpory kompenzuje zníženie, alebo stratu príjmu bez podmienky účasti na odvodovej\npovinnosti. Invalidný dôchodok však patrí medzi dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré sú súčasťou\npoisťovacieho systému viažúcim sa na výkon ekonomickej činnosti, ktorými sa kompenzuje zníženie\nalebo strata príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku vzniku invalidity, avšak len za splnenia\nďalších podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení, medzi ktoré patrí podmienka počtu\nrokov dôchodkového poistenia. Postupom správnych orgánov v súlade so zákonom preto nemohlo\ndôjsť k porušeniu ústavných práv žalobcu.\n30. Návrh na znalecké dokazovanie súd nepovažoval za opodstatnený, nakoľko mal zato, že posudkový\nlekár v posudku zo dňa 09.12.2021 jasne, zrozumiteľne a presvedčivo zodpovedal na otázku čo je, a aj\nčo nie je hlavným ochorením žalobcu, aký je dátum vzniku invalidity, a na tieto otázky zodpovedal po\nkomplexnom posúdení zdravotného stavu, vrátane lekárskych správ, ktoré mu predložil žalobca.\n31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168\nSSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal\na vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré\nby bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil tieto dôvodne vynaložené trovy konania.\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote\njedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa, alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a\nz akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d/ návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\n(§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní, alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník\nkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nkrajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\n\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1\npísm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod\nkasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym\nsúdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}