Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-8Sa/7/2021 8021200335 30. 01. 2024 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200335.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: AIR - TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o., so sídlom Na letisko, Letisko Poprad-Tatry, Poprad, IČO: 00 610 577, právne zastúpeného spoločnosťou Havlát & Partners – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, IČO: 55 474 853, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. 1017/2018 o vykonanom dohľade na diaľku, č. spisu 954/2019/502, PO 771/2018, č. záznamu 21998/2019 zo dňa 21.03.2019, v spojení so zápisnicou č. 1017/2018 o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 11.07.2019, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „žalovaný“) začal prešetrovanie na základe podnetu pacienta A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. (ďalej len „pacient“). Na základe podnetu bol u žalobcu, obchodnej spoločnosti AIR - TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o., so sídlom Na letisko, Letisko Poprad-Tatry, Poprad, IČO: 00 610 577 (ďalej len „žalobca“) ako dohliadaného subjektu uskutočnený dohľad na diaľku podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z,“). 2. O vykonanom dohľade bol 21.03.2019 žalovaným vyhotovený protokol č. 1017/2018, č. spisu 954/2019/502, PO 771/2018, č. záznamu 21998/2019 (ďalej len „napadnutý protokol“). Zo skutkového stavu popísaného v napadnutom protokole v podstatnom vyplynulo, že dňa 19.02.2018 dostal pacient pri lyžovaní srdcovú slabosť a bola mu privolaná ambulancia Rýchlej zdravotnej pomoci Turzovka (ďalej len „RZP Turzovka“), ktorá dorazila na miesto o 13:22 hod. O 13:40 hod. Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby v Žiline kontaktovalo Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu Žilina (ďalej aj „VZZS Žilina“), zisťovalo letové podmienky a zadalo pokyn na zásah. Po pristátí vrtuľníka na parkovisku lyžiarskeho strediska bol pacient zafixovaný a naložený na palubu vrtuľníka. Posádka
VZZS Žilina pristála na pracovnej ploche Univerzitnej nemocnice Martin (ďalej len „UN Martin“) o 14:32 hod. Pre následný transport pacienta do kardiocentra UN Martin bola potrebná súčinnosť s posádkou pozemnej záchrannej služby. Vzhľadom na uvedené bola na heliport UN Martin o 14:20 hod. vyslaná posádka Rýchlej zdravotnej pomoci Martin (ďalej len „RZP Martin“). Pri naložení pacienta na nosidlá RZP Martin a následnej manipulácii s nimi posádkou RZP Martin došlo k prevráteniu nosidiel a následnému pádu pacienta z nosidiel, čo službukonajúci lekár VZZS Žilina zapísal do dokumentácie pacienta a o čom informoval prijímajúceho lekára Kardiocentra UN Martin. Posádka VZZS Žilina ukončila zásah o 15:15 hod. 3. V závere napadnutého protokolu žalovaný uviedol, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi žalobcom nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) a uložil žalobcovi 1. Prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 26.04.2019 a 2. O realizácii opatrení informovať žalovaného v termíne do 5 dní od uskutočnenia. 4. Žalovaný v napadnutom protokole po citácii príslušných právnych predpisov konštatoval, že lekár žalobcu pacienta zásahovej skupine RZP Martin neodovzdal a ani zásahová skupina RZP Martin pacienta od lekára žalobcu neprevzala, len poskytla transportný prostriedok, a to polohovateľné nosidlo s podvozkom, ktorým žalobca nedisponoval. Žalovaný vyslovil záver, že za pacienta bol stále zodpovedný lekár žalobcu, aj keď s nosidlami manipulovali záchranári zásahovej skupiny RZP Martin. Žalovaný tiež uviedol, že po vyložení pacienta z vrtuľníka v spolupráci s RZP Martin, preložení a zafixovaní pacienta na transportných nosidlách z ambulancie RZP Martin, lekár už ďalej nedohliadal na postup naloženia pacienta do ambulancie RZP Martin, ale vyberal potrebné veci z vrtuľníka. Na základe uvedeného konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientovi bola žalobcom poskytnutá nesprávne počas prepravy pacienta do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti. Od času prevzatia pacienta lekárom žalobcu od zásahovej skupiny RZP Turzovka, do času odovzdania pacienta v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a teda i počas transportu pacienta z heliportu do kardiologického intervenčného centra v UN Martin bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu. V závere je konštatované, že skupina vykonávajúca dohľad zistila nedostatky u dohliadaného subjektu v tom, že transport pacienta k perkutánnej koronárnej intervencii realizovaný z heliportu do kardiologického intervenčného centra v UN Martin nebol vykonaný bezpečným spôsobom, následkom čoho pacient utrpel zlomeninu 2. a 5. rebra pádom na zem z nosidiel. 5. Žalobca vzniesol k zisteniam uvedeným v napadnutom protokole námietky zo dňa 10.04.2019. Nesúhlasil so závermi a opatreniami žalovaného a odmietol zodpovednosť za predmetnú udalosť a jej následky, s tým, že im nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho oprávnene požadovať. 6. Žalovaný prerokoval za účasti žalobcu jeho námietky a spísal o ich prerokovaní zápisnicu č. 1017/2018 zo dňa 11.07.2019 (ďalej len „napadnutá zápisnica“). V reakcii na námietky žalobcu žalovaný uviedol, že záver napadnutého protokolu má oporu v skutkových zisteniach vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie pacienta. Zistený nedostatok je podľa jeho názoru jasne, vecne a zrozumiteľne konkretizovaný. Nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti spočívalo v tom, že transport pacienta k perkutánnej koronárnej intervencii realizovaný z heliportu do kardiologického intervenčného centra v UN Martin nebol vykonaný bezpečným spôsobom, následkom čoho pacient utrpel zlomeninu 2. a 5. rebra pádom na zem z nosítok. Poukázal na § 18 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z., v zmysle ktorého zákon neustanovuje presnú formu uloženia opatrenia a preto všeobecne formulovaná povinnosť je plne v súlade so zákonom a dáva žalobcovi možnosť samostatne uvážiť a prijať opatrenia, ktoré aj do budúcna zabránia obdobnej situácii. Žalovaný uviedol, že netvrdí, že za pád pacienta z nosidiel môže lekár žalobcu, ale že od času prevzatia pacienta lekárom žalobcu od RZP Turzovka do času odovzdania pacienta v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda i počas transportu z heliportu do PCI v UN Martin bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu. Žalovaný poukázal na § 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. júna 2005 o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach (ďalej len „Vyhláška“), podľa ktorého lekár ambulancie záchrannej zdravotnej služby v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti v záchrannej zdravotnej službe samostatne riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej
starostlivosti (písm. h), pozn.). V tejto súvislosti uviedol, že k pádu pacienta došlo pri manipulácii s nosidlami zásahovou skupinou RZP Martin, pričom v priebehu prekladania, transportu pacienta až po jeho odovzdanie na cieľové pracovisko, bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu, ktorý bol funkčne nadriadený všetkým zasahujúcim zdravotníckym záchranárom akéhokoľvek poskytovateľa v prípade súčinnostného zásahu a poukázal tiež na to, že pri zásahu zásahových skupín RZP v súčinnosti pri transporte pacienta z heliportu s posádkou VZZS Žilina, ktorá potrebuje zabezpečiť transport pacienta na cieľové pracovisko, lekár VZZS Žilina pacienta zásahovým skupinám RZP neodovzdáva. V závere uviedol, že lekár žalobcu mal organizovať súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti, konkrétne mal dohliadať na postup naloženia pacienta zásahovou skupinou RZP Martin, pričom po vyložení pacienta z vrtuľníka v spolupráci s RZP Martin, preložení a zafixovaní pacienta na transportných nosidlách do ambulancie RZP lekár žalobcu už ďalej nedohliadal na postup naloženia pacienta do ambulancie RZP Martin, ale vyberal monitor vitálnych funkcií a ostatné potrebné veci z vrtuľníka. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 7. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04.09.2019 domáhal zrušenia napadnutého protokolu v časti uložených opatrení, zrušenia napadnutej zápisnice žalovaného, v časti v ktorej žalovaný konštatoval, že: „Napriek uvedeným argumentom poskytovateľa úrad konštatuje, že zdravotná starostlivosť u pacienta nebola poskytnutá správne“ a priznania nároku na náhradu trov konania. 8. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný svoj záver oprel iba o konštatovanie, že od času prevzatia pacienta lekárom žalobcu od RZP Turzovka do času odovzdania pacienta v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda i počas transportu z heliportu do PCI v UN Martin bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu a že obsah napadnutého protokolu len nekriticky kopíruje obsah Odborného stanoviska vypracovaného konzultantom žalovaného MUDr. Ingrid Takáčovou, PhD., MPH. Žalobca poukázal na to, že z celého priebehu udalostí je nepochybné, že lekár žalobcu a ani iný zamestnanec žalobcu sa na zdvíhaní nosidiel do transportnej polohy nepodieľal, že lekár žalobcu a ďalší člen posádky vrtuľníka v čase zdvíhania nosidiel vykonávali neodkladnú činnosť, že zamestnanci RZP Martin, ktorí vykonávali zdvíhanie nosidiel vedeli, že veliteľom zásahu je lekár žalobcu a že bez jeho prítomnosti a pokynov nesmú nič vykonávať, teda ani manipulovať s nosidlami a pacientom a že napriek tejto vedomosti, v neprítomnosti lekára žalobcu, bez jeho vedomia a súhlasu manipulovali s nosidlami, na ktorých bol pacient uložený a to tak neodborne, že im nosidlá aj s pacientom spadli na zem. Žalobca namietal, že pri takomto časovom slede udalostí nemohol jeho lekár ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať, zabrániť pádu nosidiel s pacientom na zem. 9. Žalobca namietal porušenie zásady subsidiarity, keď podľa jeho názoru, žalovaný nebol oprávnený zaoberať sa sťažnosťou pacienta z 26.04.2018, neboli splnené podmienky pre vykonanie dohľadu a dohľad vôbec nemal byť vykonaný s poukazom na § 17 ods. 1 a 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Pacient sa mal v prvom rade priamo obrátiť na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a teda na žalobcu a žiadať ho o nápravu a až keď tento žiadosti nevyhovie môže sa obrátiť na žalovaného, čo v danom prípade naplnené nebolo. 10. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal neurčitosť výroku. V tomto kontexte poukázal, že požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku je treba dôsledne rešpektovať, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/66/98). Namietal, že formulácia výroku tak, že žalobca nevie, aké konkrétne opatrenia má prijať neplní žiadnu preventívnu funkciu, žalobca nevie, čo konkrétne má vykonať a nie je zrejmé, ako chce žalovaný splnenie absolútne neurčito definovanej povinnosti skontrolovať a vynútiť. 11. Žalobca v podstatnom namietal aj neprávnu aplikáciu § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky. V tomto kontexte uviedol, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi sa podieľali traja samostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a preto mal žalovaný samostatne vyhodnotiť a posúdiť činnosť každého z nich z toho hľadiska, či postupovali správne alebo nie, na čo rezignoval. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, u RZP Martin nepreskúmal a nevyhodnotil všetky podstatné skutočnosti a namiesto toho z § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky nesprávne vyvodil ako keby
objektívnu zodpovednosť žalobcu za všetko, čo sa udeje s pacientom od okamihu, kedy je žalobcom prevzatý až do okamihu jeho odovzdania na príjem kardiocentra. Podľa názoru žalobcu z predmetného ustanovenia vôbec nevyplýva, že by žalobca zodpovedal za pacienta od okamihu jeho prevzatia do odovzdania v zariadení ústavnej starostlivosti. Účelom ustanovenia bolo len určiť, kto riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Lekár ambulancie záchrannej zdravotnej služby tak podľa jeho názoru riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi, ale neudeľuje im pokyn, ako konkrétne majú svoju činnosť vykonávať. Žalobca dôvodil, že každý z poskytovateľov je samostatným a kvalifikovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý ju má poskytovať odborne, vrátane transportu (§ 5 ods. 1 písm. f/ a s/ zákona o zdravotnej starostlivosti). Z § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky nevyplýva, že by lekár alebo dokonca jeho zamestnávateľ mali prevziať zodpovednosť aj za poskytovanie zdravotnej starostlivosti iným poskytovateľom. Výklad predmetného ustanovenia žalovaným považoval žalobca za absurdný s poukázaním na to, že je prevádzkovateľom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a nie pozemnej. Je teda oprávnený pacienta prepravovať letecky (vzduchom) z miesta vzletu vrtuľníka do miesta jeho pristátia. Zdôraznil, že nie je oprávnený prepravovať pacienta z miesta pristátia vrtuľníka po zemi na príjem nemocnice. Práve preto bola privolaná RZP Martin a aj v napadnutom protokole sa konštatuje, že žalobca nedisponoval nosidlami na transport. Z uvedeného, tak podľa názoru žalobcu vyplýva, že jeho povinnosť zabezpečiť transport pacienta skončila jeho pristátím na heliporte UN Martin, nanajvýš naložením na nosidlá iného poskytovateľa. Žalovaný voči nemu vyvodil zodpovednosť za niečo, čo nevykonával, za niečo, čo ani vykonávať nemohol a ani vykonávať nemôže. Žalovaný mu nevytkol vôbec nič z tohto hľadiska, čo má vykonávať a vykonával, pričom žalovaný sám uviedol, že netvrdí, že za pád pacienta môže žalobca. Žalovaný podľa jeho názoru úplne opomenul § 3 ods. 1 písm. x) Vyhlášky, podľa ktorého zdravotnícky záchranár v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti v záchrannej zdravotnej službe ako člen posádky samostatne zabezpečuje transport osoby a podieľa sa na transporte osoby z miesta udalosti do vozidla ambulancie záchrannej zdravotnej služby dostupnými spôsobmi a prostriedkami. Ak teda transport pacienta zabezpečujú zdravotnícky záchranári samostatne, tak žalobca nemôže zodpovedať za to, akým spôsobom tento transport vykonávajú. Úlohou lekára nie je, podľa názoru žalobcu, vykonávať úkony transportu pacienta ani sa na transporte pacienta podieľať. V závere tejto časti namietal aj nepreskúmateľnosť výkladu § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky, pre nedostatok dôvodov s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/183/2010 a sp. zn. 5Sžo/11/2013. 12. V poslednej argumentačnej línii žalobca namietal nepreskúmateľnosť, svojvoľnosť a arbitrárnosť napadnutého protokolu a zápisnice. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré vzniesol voči zisteniam a záverom žalovaného uvedených v napadnutom protokole. Žalovaný podľa jeho názoru logicky nevysvetlil prečo pochybil žalobca a nie prevádzkovateľ RZP Martin. Závery žalovaného postrádajú vnútornú logiku a legitimitu. Z obsahu napadnutého protokolu a napadnutej zápisnice nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom zamestnanec žalobcu alebo žalobca pochybil. Žalovaný postupoval proti nemu diskriminačne. Žalovaný nevysvetlil, prečo nebol transport pacienta vykonaný bezpečne, kto a čo konkrétne nedodržal. Uviedol, že hoci sa na výkon dohľadu nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je možné vyvodiť z čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 13. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 8Sa/27/2019-51 zo 7. mája 2020, právoplatným 13. mája 2020, žalobu odmietol ako neprípustnú s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Sžsk/63/2020 z 28. apríla 2021, právoplatným 14.06.2021(ďalej aj „zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu“) uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 8Sa/27/2019-51 zo 7. mája 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Po vrátení veci Krajskému súdu v Prešove sa žalovaný podaním z 20.10.2022 vyjadril k žalobe. V podstatnom uviedol, že na základe podnetu pacienta vykonal u žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (vrtuľníková záchranná zdravotná služba) a subjektu Záchranná služba Košice, Rastislavova 43, 041 91 Košice (ďalej len „ZZS Košice“) dohľad na diaľku podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. Dohľad bol realizovaný podľa ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. účinných v čase začatia výkonu dohľadu. Výkonom dohľadu, po riadnom zistení skutkového stavu, zistil, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, v tom, že transport pacienta k perkutánnej koronárnej intervencii realizovaný z heliportu UN Martin do
kardiologického intervenčného centra UN Martin nebol vykonaný bezpečným spôsobom, následkom čoho utrpel pacient zlomeninu 2. a 5. rebra pádom na zem z nosidiel. Výkonom dohľadu ďalej zistil, že ZZS Košice, ktorá je prevádzkovateľom vyslanej ambulancie RZP Martin, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neporušila ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pretože od času prevzatia pacienta lekárom od zásahovej skupiny RZP Turzovka, do času odovzdania pacienta v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda i počas transportu pacienta z heliportu do kardiologického intervenčného centra k perkutánnej koronárnej intervencii v UN Martin bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu. 16. Žalovaný poukázal na spornosť niektorých tvrdení, ktoré žalobca v popise skutkového stavu zrejme zámerne upravil a doplnil, aby prispôsobil výklad skutkového stavu potrebám svojej procesnej obrany. Žalobca uviedol, že pri stanovenej diagnóze pacienta bolo nevyhnutné minimalizovať pohyb pacienta, preto pacient nebol prekladaný z nosidiel žalobcu, ale na nosidlách žalobcu bol preložený na nosidlá RZP MARTIN. Žalobca ďalej tvrdí, že pracovníci RZP MARTIN ZZS Košice začali svojvoľne dvíhať nosidlá RZP MARTIN za účelom ďalšieho transportu. Tieto tvrdené skutočnosti však nemajú oporu v žiadnom zistení úradu, vyjadrení dohliadaných ani súčinných subjektov a nie sú takto zaznamenané ani v zdravotnej dokumentácii. Pre vysvetlenie uviedol, že pacientovi bola pri zásahu diagnostikovaná diagnóza: akútny STEMI spodnej steny (akútny infarkt myokardu), ktorá je bežne kontraindikovaná náročnou fyzickou aktivitou pacienta, nie však pohybom pacienta zdravotníckymi pracovníkmi. V čase prekladu pacienta z vrtuľníka žalobcu do vozidla RZP MARTIN ZZS Košice, nemal pacient ani žiadnu inú suspektnú diagnózu, ktorá by vyžadovala minimalizáciu pohybu pacienta (napr. zlomeniny/u). K tej došlo až následne, pádom pacienta z dvoch vzájomne nekompatibilných nosidiel, nosidiel žalobcu a nosidiel RZP MARTIN ZZS Košice. Lekár žalobcu, najneskôr pri zistení nekompatibility oboch nosidiel mal odborne vyhodnotiť riziko pádu. V tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 1 písm. c) a h) Vyhlášky. Zdravotnícki záchranári RZP MARTIN ZZS Košice, podľa zistení žalovaného, nekonali svojvoľne pri dvíhaní pacienta, ako sa snaží ďalej žalobca presvedčiť svojim tvrdením, ale postupovali v súlade so zákonom pri plnení svojich povinností zdravotníckeho záchranára. 17. V reakcii na tvrdenie žalobcu, že sa nevysporiadal s jeho námietkami poukázal na to, že zobral do úvahy všetky tvrdenia uvedené v námietkach, preveril opodstatnenosť námietok podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z. a náležite sa s nimi vysporiadal. Predložené námietky žalobcu zistený skutkový stav nijako nezmenili a nevyvrátili zistený výsledok z výkonu dohľadu o porušení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. 18. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa snaží napadnutý protokol a zápisnicu subsumovať pod rozhodnutie orgánu verejnej správy. Z legálnej definície § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vyplýva, že správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní je považovaný za rozhodnutie orgánu verejnej správy za predpokladu splnenia dvoch kumulatívnych podmienok a to: a) správny akt je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považované podľa osobitného predpisu a b) správny akt zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka. Napadnutá zápisnica ani protokol, podľa jeho názoru, nespĺňajú uvedené podmienky súčasne a tak nemôžu byť považované za rozhodnutie len preto, že zakladajú povinnosti právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýkajú. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k.: 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021, ktorým vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie v odôvodnení uviedol, že napadnutý protokol, v ktorom bola uložená povinnosť podľa § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. je nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu dohliadaného subjektu považovať za opatrenie, avšak len v rozsahu uloženia povinnosti dohliadanému subjektu a vyhodnotenia jeho námietok voči uloženej povinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok. Najvyšší súd však ďalej v odôvodnení uviedol, že možnosť uviesť v protokole opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo uviesť povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin bola do zákona č. 581/2004 Z. z. vložená s účinnosťou od 01.01.2009. V zmysle dôvodovej správy sa týmto návrhom ponecháva žalovanému možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. V tejto súvislosti je však, podľa názoru žalovaného, nevyhnutné dokončiť uvedené odôvodnenie najvyššieho súdu, keďže sa tým súd už ďalej nezaoberal, avšak má zásadný význam. Ako najvyšší súd správne uviedol žalovaný má dve alternatívy zápisu v protokole: 1) uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /
opatrenie vydá žalovaný/ 2) uložiť povinnosť prijať opatrenia /opatrenie vydá dohliadaný subjekt/. Pokiaľ žalovaný, ako orgán verejnej správy v priebehu administratívneho konania, priamo založí dohliadanému subjektu povinnosť konať určitým spôsobom, napr. uloží povinnosť preškoliť zdravotnícky personál v predpisoch o vedení zdravotnej dokumentácie alebo uloží povinnosť spracovať podrobnú analýzu prešetrovaného prípadu a zabezpečiť jej prezentáciu zdravotníckemu personálu a pod. vydá opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov. Pokiaľ však žalovaný, podľa okolnosti prípadu posúdi, že je vhodnejšie uložiť dohliadanému subjektu druhú možnosť - prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin je výslovne na zvážení dohliadaného subjektu navrhnúť si také opatrenia, ktoré zabezpečia elimináciu zistených pochybení v budúcnosti. Následne vydané opatrenie je interným opatrením dohliadaného subjektu, nie úradu. Tým, že úrad určí dohliadanému subjektu povinnosť prijať nekonkrétne opatrenia úrad nevydáva správny akt, ktorým by zasahoval do práv dohliadaného subjektu. Žalovaný tak zotrval na tvrdení, že napadnutý protokol, ako aj napadnutá zápisnica je svojim obsahom vylúčená zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže neobsahuje uloženie žiadneho konkrétneho opatrenia. Takto nekonkrétne stanovenú povinnosť preto nemožno považovať za takú formu zásahu do práv žalobcu, aby to napĺňalo podmienku preskúmateľnosti požadovanú zákonom. V tomto kontexte poukázal na § 46 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., z ktorých je nepochybné, že zákonodarca dal možnosť úradu začať správne konanie jedine v prípade, ak dohliadaný subjekt neplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, nie v prípade porušenia povinnosti prijať vlastné interné opatrenia. Z uvedených dôvodov žalovaný ani nepristúpil k sankčnému postihu žalobcu za porušenie povinnosti prijať opatrenia a v zmysle § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. neuložil pokutu v správnom konaní. 19. V reakcii na ďalšie žalobné dôvody žalovaný uviedol, že s poukázaním na § 5 ods. 3 zákona č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 579/2004 Z.z.“) a § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti možno vyvodiť jednoznačný záver, že lekár žalobcu bol povinný odovzdať pacienta až lekárovi v zdravotníckom zariadení UN Martin a nie zdravotníckym pracovníkom RZP MARTIN ZZS Košice, len preto, že vykonávali ďalší transport pacienta po zemi. V súlade s týmito ustanoveniami aj lekár žalobcu konal a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytoval až do odovzdania pacienta ďalšiemu lekárovi, lekárovi v zdravotníckom zariadení UN Martin. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že povinnosť žalovaného bolo zabezpečiť iba transport pacienta a táto povinnosť skončila pristátím na heliporte UN Martin nie je založené ani na právnom ani na skutkovom základe. Neodkladná preprava v rámci záchrannej zdravotnej služby je neodkladnou zdravotnou starostlivosťou a nie službou. Povinnosti žalobcu pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby nekončili transportom vrtuľníka ale odovzdaním pacienta do zdravotníckeho zariadenia, pričom záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, ktorý odovzdáva lekár vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v zdravotníckom zariadení je nielen potvrdením o prevzatí pacienta ale aj potvrdením o ukončení poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientovi. 20. V reakcii na námietku žalobcu o porušení zásady subsidiarity žalovaný poukázal na to, že zákon č. 581/2004 Z. z., ktorý upravuje postup pri dohľade nad zdravotnou starostlivosťou je lex specialis vo vzťahu k zákonu o zdravotnej starostlivosti ako lex generalis, pokiaľ ide o ustanovenie § 17 ods. 1 a 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Preto, podľa jeho názoru platí, že vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom a špeciálnym právnym predpisom, ktoré majú rovnakú právnu silu, a nie sú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Navyše platí, že § 17 ods. 1 a 3 zákona o zdravotnej starostlivosti zakotvuje právo pacienta požiadať poskytovateľa o nápravu, nie jeho povinnosť. 21. V závere vyjadrenia žalovaný argumentoval tým, že posudzoval a vyhodnocoval aj správnosť/ nesprávnosť postupu ďalšieho poskytovateľa a to ZZS Košice, ktorý prevádzkuje ambulanciu RZP MARTIN so záverom, že tento poskytovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Poukázal na to, že správne vyhodnotil ustanovenie Vyhlášky a to najmä jej ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) a písm. h) pretože platí, že lekár ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti mal samostatne zistiť a rozpoznať rizikové faktory, v tomto prípade spojenie dvoch nekompatibilných nosidiel a cielene, najneskôr pri tomto zistení, vyhodnotiť riziko pádu a zvoliť iný spôsob presunu pacienta do vozidla ambulancie RZP MARTIN ZZS Košice. Za
týmto účelom mal riadiť súčinnosť všetkých zúčastnených zdravotníckych záchranárov a nesúhlasiť s naložením nosidiel žalobcu na nosidlá RZP a ich následnú fixáciu. Neopomenul ani ustanovenie § 3 Vyhlášky, pretože zdravotnícki záchranári RZP MARTIN ZZS Košice sa v súlade s Vyhláškou podieľali na transporte pacienta z vrtuľníka žalobcu do vozidla ambulancie RZP MARTIN ZZS Košice. Zdravotnícki záchranári RZP MARTIN ZZS Košice nekonali v rozpore s Vyhláškou ani svojvoľne. Predpis ukladal zdravotníckym pracovníkom RZP MARTIN ZZS Košice povinnosť súčinnosti pri preklade pacienta do ich vozidla, pričom boli viazaní riadením lekára žalobcu a až následne mali samostatne zabezpečiť ďalší odborný transport pacienta naloženého v ich vozidle spolu s lekárom žalobcu do zdravotníckeho zariadenia. 22. Žalobca v replike z 09.05.2023 zotrval na podanej žalobe a v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že správny súd už v uznesení sp. zn. 8Sa/27/2019 zo dňa 07.05.2020 uviedol, že povinnosť uložená žalobcovi je neurčitá a v podstate aj nepreskúmateľná. Už samotná neurčitosť a nepreskúmateľnosť uloženej povinnosti je dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutých správnych aktov. Nad rámec argumentácie obsiahnutej v žalobe v podstatnom uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcom opísaný skutkový stav nemá oporu v zisteniach žalovaného. Rovnako nie je pravdivé, že žalobca si prispôsobuje skutkový stav pre svoje potreby. V skutočnosti zavádza žalovaný. Z tvrdenia žalovaného celkom jasne vyplýva, že k pádu a zraneniam pacienta došlo pri manipulácii s nosidlami iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako žalobcom (RZP MARTIN ZZS KOŠICE). Žalovaný súčasne cituje ustanovenie § 3 Vyhlášky, podľa ktorého zdravotnícky záchranár samostatne zabezpečuje transport osoby. Je preto nepochopiteľné a v rozpore so zdravým rozumom, prečo žalovaný konštatoval porušenie zákona žalobcom. Konštatovanie žalovaného, že záchranári RZP MARTIN ZZS KOŠICE nekonali svojvoľne pri dvíhaní pacienta, ale postupovali v súlade so zákonom pri plnení svojich povinností, je podľa jeho názoru úplne absurdné vzhľadom na to, že títo záchranári konajúci v súlade so zákonom spôsobili, že pacient im s nosidlami spadol a utrpel zranenia hlavy, ramena a zlomeniny rebier. 23. V reakcii na tvrdenie žalovaného, že napadnutý správny akt nie je spôsobilým predmetom prieskumu, poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/63/2020 zo dňa 28.04.2021. Skutočnosť, že najvyšší súd posúdil napadnutý správny akt ako opatrenie, a nie ako rozhodnutie, je irelevantná. Správny súd nie je viazaný kvalifikáciou správneho aktu v žalobe. Nepochybné podľa jeho názoru je, že napadnutý správny akt, je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva (bod 35 uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/63/2020 zo dňa 28.04.2021). Je zrejmé, že v danom prípade o rozhodnutie predbežnej povahy nejde. Nejedná sa o rozhodnutie vydané v rámci nejakého prebiehajúce administratívneho konania riešiaceho dočasne alebo parciálne určitú otázku, pričom definitívne rozhodnutie je vyhradené pre rozhodnutie vo veci samej. Napadnuté rozhodnutie nie je súčasťou konania vo veci samej. Po uložení povinnosti prijať opatrenia nakoniec nenasledovalo žiadne konanie vo veci samej. Z hľadiska správneho orgánu išlo o definitívnu úpravu v danej veci ukončenú uložením povinnosti prijať opatrenia žalobcovi. 24. K tvrdeniu žalovaného, že údajne opomenul uviesť významné ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 579/2004 Z.z. poukázal na to, že ak bolo toto ustanovenie významné, nie je zrejmé, prečo ho žalovaný necitoval a neinterpretoval v napadnutom protokole a v zápisnici. Vyjadrenie k všeobecnej správnej žalobe nie je prostriedkom na dopĺňanie odôvodnenia, ktoré malo byť súčasťou napadnutého protokolu a zápisnice, čo svedčí o nepreskúmateľnosti napadnutých správnych aktov. Tvrdenie žalovaného, že z citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosť žalobcu vykonať transport nekončila pristátím na heliporte UN MARTIN a odovzdaním pacienta RZP MARTIN, nie je pravdivé. Z citovaných ustanovení vyplýva jedine to, že: (1) záznam podľa § 5 ods. 3 zákona č. 579/2004 Z.z. je povinný poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby odovzdať lekárovi pri prevzatí osoby v zdravotníckom zariadení, ale nevyplýva z neho, kto pacienta odovzdáva; (2) z § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti vyplýva, že súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, ale nevyplýva z neho, že aj transport z heliportu zdravotníckeho zariadenia k lekárovi zdravotníckeho zariadenia mal vykonať žalobca. Citované ustanovenia podľa jeho názoru riešia niečo úplne iné. Zdôraznil, že nemohol vykonávať prepravu pacienta po zemi, keďže na to nemal oprávnenie. To, že lekár žalobcu sprevádzal pacienta až k lekárovi a tam odovzdal záznam, je podľa jeho názoru niečo úplne iné. Žalovaný mal v súlade so zisteným skutkovým stavom rešpektovať skutočnosť, že po vyložení pacienta z vrtuľníka poskytovali zdravotnú starostlivosť dvaja poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a to, že z hľadiska správnosti, ak sa jedná o prepravu alebo o manipuláciu s pacientom, posúdiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti tým poskytovateľom, ktorý prepravu alebo manipuláciu v
skutočnosti vykonával. Nebolo povinnosťou lekára žalobcu, aby dohliadal na to, ako iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti fixuje pacienta na svoje prepravné zariadenie. O tom svedčí to, že pacient bol na nosidlách RZP MARTIN stabilizovaný a k jeho pádu došlo až potom, ako s ním mimo jeho dohľad neodborne manipulovali zamestnanci RZP MARTIN. Je nakoniec podľa jeho názoru absurdné, aby lekár kontroloval, ako si pacienta naloží iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ako fixuje pacienta na svoje prepravné zariadenie, to má predsa vedieť tento poskytovateľ. 25. K porušeniu zásady subsidiarity uviedol, že z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, prečo by mal byť zákon č. 581/2004 Z.z. lex specialis vo vzťahu k zákonu o zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal byť lex generalis. Vychádzajúc z právnej úpravy, zásada lex specialis derogat legi generali sa uplatní iba v prípade, ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily pričom sú navzájom vo vzťahu generality a špeciality. Potom má prednosť konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. V danom prípade však neexistuje rozpor medzi § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a zákona č. 581/2004 Z.z. Žalovaný nakoniec ani konkrétne neoznačil žiadne ustanovenie zákona č. 581/2004 Z.z., ktorého aplikácia by bola vylúčená § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Už z tohto dôvodu je námietka žalovaného bezpredmetná. Práve naopak, podľa jeho názoru, medzi § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a zákonom č. 581/2004 Z.z. nie je žiadny rozpor. Ustanovenia § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a zákona č. 581/2004 Z.z. upravujúce dohľad je možné interpretovať a aplikovať vo vzájomnom súlade. Zmysel a účel § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, teda nezaťažovať žalovaného sťažnosťami fyzických osôb, ktoré boli vyriešené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, uvedené nakoniec potvrdzuje. podstata ani nespočíva v tom, či v danom prípade ide o vzťah lex specialis a lex generalis. Podstata spočíva v tom, že fyzická osoba je oprávnená sa obrátiť na žalovaného a žiadať o vykonanie dohľadu len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa § 17 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, teda ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom. Z § 17 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti expressis verbis vyplýva, že toto právo má len v prípade, ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom. Ak tieto podmienky splnené nie sú, osoba nie je aktívne vecne legitimovaná podať žiadosť o výkon dohľadu. Ak je žiadosť podaná neoprávnenou osobou, potom sa základe jej podnetu nemôže žalovaný vykonať dohľad. Inak, podľa jeho názoru, úprava v § 17 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nemá zmysel. Tvrdenie žalovaného, že § 17 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti zakotvuje právo pacienta požiadať o nápravu, nie povinnosť, je v okolnostiach veci úplne irelevantné. Toto ustanovenie upravuje zákonný postup ochrany práv a oprávnených záujmov, ktorý je potrebné dodržať. Až potom vzniká právo obrátiť sa na žalovaného so žiadosťou o vykonanie dohľadu. Žalovaný to nepoprel a preto je potrebné vychádzať z toho, že postup podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nebol dodržaný. Žalovaný nebol oprávnený zaoberať sa sťažnosťou žiadateľa zo dňa 26.04.2018 a neboli splnené podmienky pre vykonanie dohľadu, dohľad nemal byť vôbec vykonaný. 26. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že preskúmal postup RZP MARTIN so záverom, že postupovali v súlade so zákonom, tento jeho záver je v absolútnom rozpore so skutkovým stavom, neudržateľný a absurdný. Okrem toho, že je zrejmé, že k pádu a zraneniam pacienta došlo pri zjavne neopatrnej manipulácii s nosidlami zamestnancami RZP MARTIN, pričom žalobca im na takúto manipuláciu nedal pokyn, je tiež zrejmé, že k pádu a zraneniam pacienta nedošlo preto, že by lekár žalobcu riadil alebo neriadil súčinnosť medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Nakoniec medzi povinnosť „riadiť súčinnosť“ podľa jeho názoru zjavne nespadá dohľad nad tým, ako zamestnanci RZP MARTIN ZZS KOŠICE fixujú nosidlá a manipulujú s nimi. Žalobca namietal, že nie je zrejmé, z ktorého konkrétneho ustanovenia § 3 vyhlášky žalovaný vyvodil povinnosť súčinnosti zdravotníckych záchranárov RZP Martin pri preklade pacienta do vozidla RZP Martin. 27. Žalovaný vo vyjadrení z 21.11.2023, nad rámec už vyjadrených argumentov, v podstatnom uviedol, že zotrváva na právnom názore, že žalobu považuje za neprípustnú a je dôvod na jej odmietnutie, keďže žalobou napadnutý protokol nespĺňa atribúty opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, z dôvodu, že uložením nekonkrétneho opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin úrad nevydal správny akt, ktorým by zasahoval do práv dohliadaného subjektu. Je si vedomý skutočnosti, že správny súd je viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie, ale prezentovaná právna argumentácia žalovaného vo vyjadrení k žalobe, medzi iným, že „pokiaľ je na zvážení dohliadaného subjektu navrhnúť si také opatrenia, ktoré zabezpečia elimináciu zistených pochybení v budúcnosti, je interným opatrením
dohliadaného subjektu, nie úradu“, ide nad rámec právnej argumentácie Najvyššieho súdu SR v Uznesení č. k.: 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021 a nie je s ňou v rozpore. 28. K meritu veci k námietke neurčitosti výroku, ktorým boli žalobcovi uložené opatrenia poukázal na časť odôvodnenia z uznesenia najvyššieho súdu č. k.: 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021, kde tento poukázal na to, že z dôvodovej správy vyplýva, že sa ponecháva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Zdôraznil, že počas výkonu dohľadu uložil v protokole povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v súlade s platnou právnou úpravou a s námietkou žalobcu sa v zápisnici dostatočne vysporiadal. Podľa jeho názoru v tomto konaní nie je daný žiadny legitímny dôvod ochrany subjektívnych práv žalobcu. To, že žalobca nebol schopný samostatne uvážiť a prijať opatrenia, ktoré aj do budúcnosti zabránia obdobnej situácii, ktorá bola žalovaným v rámci výkonu dohľadu riešená, nemôže zakladať ukrátenie na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu. 29. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že nie je jeho povinnosťou preverovať skutočnosti kto, a ako a na koho pokyn konal, či a v akom vzťahu bol k zodpovednému subjektu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale preverovať či zdravotná starostlivosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, zodpovedným za poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientovi, bola poskytnutá správne. Prípadný regresný nárok žalobcu voči inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti týmto nie je dotknutý a je vecou žalobcu tieto skutočnosti argumentovať a preukázať v prípadnom civilnom sporovom konaní, nie vo výkone dohľadu, ani v konaní pred správnym súdom. 30. K námietke žalobcu o porušení zásady subsidiarity nad rámec už uvedeného poukázal na to, že absurdný výklad § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu by znamenal, že v prípade úmrtia plnoletého pacienta, by sa blízke osoby nemohli obrátiť na žalovaného, aby prešetril postup poskytovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti priznáva toto právo len osobe, ktorá sa domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne, teda pacientovi. Akákoľvek argumentácia smerujúca k záväznosti § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti pre výkon dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z. z. je účelne zavádzajúca a logicky nesprávna. 31. V časti vyjadrenia žalobcu, ktorým napáda právnu argumentáciu žalovaného o povinnosti lekára žalobcu, najneskôr pri zistení nekompatibility nosidiel, o vyhodnotení rizika pádu v súlade s § 2 ods. 1 písm. c) a h) Vyhlášky, odvolávajúc sa na neprípustnosť dopĺňania argumentácie protokolu, žalovaný uviedol, že jeho právna argumentácia o povinnosti lekára žalobcu, t.j. o vyhodnotení rizika pádu je správna, keď žalobca volí taktiku procesnej obrany na neprípustnosť dopĺňania obsahu. Žalobca si podľa jeho názoru zrejme neuvedomuje kompetencie správneho súdu pri argumentácii príčin pádu, ktoré s konečnou platnosťou určuje len príslušný sporový súd, pričom platí, že v tomto konaní je preskúmavaný len rozsah uloženia povinnosti dohliadanému subjektu a vyhodnotenia jeho námietok voči uloženej povinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok. Správny súd v tomto konaní nepreskúmava odôvodnenie protokolu ani zápisnice. 32. Žalobca vo vyjadrení z 22.01.2024 zrekapituloval dôvody nezákonnosti a nesprávnosti napadnutého protokolu a zápisnice a zdôraznil, že k pádu pacienta došlo v dôsledku toho, že zamestnanci iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zamestnanci, a to RZP MARTIN postupovali pri manipulácii s pacientom nesprávnym spôsobom. Zamestnanci RZP MARTIN pri zdvíhaní nosidiel s pacientom mali zaujať polohu súčasne pri nohách a hlave pacienta a nosidlá naraz zdvihnúť. Takýto postup má práve zabrániť prevráteniu nosidiel. Namiesto toho, aby v súlade so zdravým rozumom žalovaný uložil RZP MARTIN opatrenie smerujúce k správnej manipulácii s pacientom pri zdvíhaní nosidiel, žalovaný sa prezentuje úplne nezmyselnými a absurdnými tvrdeniami. Nemôže prijať opatrenia, ktoré z povahy veci majú smerovať voči zamestnancom tretej osoby, voči ktorému a voči ktorým on nevykonáva žiadnu pôsobnosť. Práve preto doteraz neprijal žiadne takéto opatrenia. 33. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že nie je jeho povinnosťou preverovať kto, a ako a na koho pokyn konal, či a v akom vzťahu bol k zodpovednému subjektu za poskytnutú neodkladnú starostlivosť. K porušeniu zásady subsidiarity zdôraznil, že v tomto prípade žalovaný konal na podnet pacienta a tak bol povinný rešpektovať procesné podmienky stanovené v § 17 zákona o zdravotnej
starostlivosti. Podľa jeho názoru príčinou pádu nebolo spojenie nosidiel ale neodborná manipulácia s nimi zamestnancami RZP Martin ZZS Košice. Je preto pre neho nepochopiteľné, prečo žalovaný toto pochybenie zamestnancov RZP Martin opomenul a postihol niekoho, kto sa na príčinách zranenia pacienta nepodieľal. 34. Na pojednávaní konanom 30.01.2024 žalobca zotrval na svojich argumentoch a žalobnom návrhu. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 37. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 38. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak: a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 39. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 40. Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. 41. Podľa § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná
preprava darcu ľudského orgánu a príjemcu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Neodkladná preprava je aj preprava osoby, ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas takejto prepravy. 42. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne (§ 4 ods. 3), alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu; žiadosť sa podáva písomne. 43. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, osoba má právo požiadať úrad pre dohľad o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu, 18) ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti vrátane prepravy podľa § 14 ods. 1. 44. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z. vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 10) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 45. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. 46. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. 47. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. súčasťou protokolu môžu byť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. 48. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z.z. záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť. 49. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 579/2004 Z.z. záchrannú zdravotnú službu zabezpečujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. 50. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 579/2004 Z.z. poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby sú základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu v zásahovom území podľa pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby [§ 5 ods. 1 písm. f)]. 51. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 579/2004 Z.z. poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby, ktorý vykonal zásah alebo neodkladnú prepravu, je povinný vyhotoviť elektronický záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby podľa odseku 5 a jeho písomné vyhotovenie odovzdať lekárovi pri prevzatí osoby v zdravotníckom zariadení, ak ide o prevzatie osoby od lekára ambulancie rýchlej lekárskej pomoci alebo od lekára ambulancie rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky alebo od lekára ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.
52. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky lekár ambulancie záchrannej zdravotnej služby okrem lekára podľa odseku 2 v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti v záchrannej zdravotnej službe samostatne riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti. 53. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). 54. Správny súd v prvom rade poukazuje na najvyšším súdom zistenú vadu nesprávneho obsadenia súdu. Tak, ako uviedol najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení z obsahu správnej žaloby a jej príloh vyplýva, že predmetom konania je preskúmanie opatrenia o uložení povinnosti žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a o ich realizácii informovať v stanovenej lehote žalovaného v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. Hoci žalovaným je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 199 ods. 1 písm. f/ SSP), čiže sa jedná o žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, je zrejmé, že sa jedná súčasne aj o vec správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP), pretože žalobcovi bola v rámci vykonávaného dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti uložená povinnosť prijať opatrenia v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. Nie je vylúčené, že správna žaloba bude mať súčasne povahu viacerých typov správnych žalôb. V tomto prípade zákon ustanovuje normatívne riešenie v § 30 druhá veta SSP, zohľadňujúc účel správneho súdneho súdnictva tak, že sa použije tá úprava, ktorá je pre žalobcu výhodnejšia. Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných § 194 a nasl. SSP, teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania. 55. V zmysle bodu 3.7.2. Rozvrhu práce na rok 2023 v znení Dodatku č. 5 v prípade, ak bude zistený nesprávny zápis po uplynutí lehoty 30 dní, rozhodne vo veci senátnej, ktorá bola nesprávne zapísaná do registra v samosudcovskej agende ten senát, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do registra v samosudcovskej agende zapísaná. Vzhľadom na uvedené bola vec rozhodnutá v senáte, v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. 56. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania a po preskúmaní napadnutého protokolu a zápisnice v zmysle žalobných dôvodov ako aj v zmysle dôvodov podľa § 195 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov. 57. Ešte pred tým, ako súd pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého protokolu a zápisnice, považoval za potrebné, s ohľadom na rozsiahlu argumentáciu žalovaného o neprípustnosti súdneho prieskumu vyjadriť sa aj k tejto otázke. Ako vyplýva jednoznačne z bodu 32 zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu, napadnutý protokol je potrebné v rozsahu uloženia povinnosti dohliadanému subjektu a vyhodnotenia jeho námietok voči uloženej povinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok považovať za opatrenie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Žalovaný argumentoval tým, že ak podľa okolnosti prípadu posúdi, že je vhodnejšie uložiť dohliadanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, je výslovne na zvážení dohliadaného subjektu navrhnúť si také opatrenia, ktoré zabezpečia elimináciu zistených pochybení v budúcnosti. Následne vydané opatrenie je interným opatrením dohliadaného subjektu, nie úradu. Tým, že úrad určí dohliadanému subjektu povinnosť prijať nekonkrétne opatrenia úrad, podľa jeho názoru, nevydáva správny akt, ktorým by zasahoval do práv dohliadaného subjektu. Súd k uvedenému stručne uvádza, že tento názor žalovaného neobstojí. Žalovaný si celkom zjavne zamieňa to, čo je predmetom súdneho prieskumu v tomto konkrétnom prípade s opatrením, ktoré prijme žalobca následne po uložení povinnosti žalovaným na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a teda zamieňa si procesný úkon žalovaného, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi s následným interným opatrením žalobcu, ktoré nie je
predmetom tohto súdneho prieskumu. Správny súd, viazaný záväzným právnym názorom najvyššieho súdu, tak pristúpil k meritórnemu súdnemu prieskumu. 58. V úvode meritórneho posúdenia veci súd považuje za dôležité upriamiť pozornosť na to, že predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní bol prieskum zákonnosti napadnutého protokolu v časti uložených opatrení a teda v časti uložených povinností žalobcovi a taktiež predmetom prieskumu bolo vyhodnotenie námietok žalobcu voči uloženej povinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok. Predmetom tohto súdneho prieskumu nie je posúdenie zákonnosti/nezákonnosti výsledku dohľadu vo vzťahu k ďalšiemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a to ZZS Košice, ktorý vykonával súčinnosť pri transporte pacienta z heliportu UN Martin na príjem kardiocentra. Správny súd v tomto konaní preskúmaval udržateľnosť záverov vykonaného dohľadu výlučne vo vzťahu k žalobcovi a teda či záver žalovaného o tom, zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi žalobcom nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti z pohľadu zákonnosti obstojí, keďže na tento záver nadväzovali povinnosti uložené žalobcovi v napadnutom protokole. 59. Vzhľadom na uvedené súd v takomto rozsahu vychádzal z odôvodnenia napadnutého protokolu a zápisnice, keďže tak, ako uviedol žalobca odôvodnenie obsahuje a je svojou povahou vysporiadaním sa s vecou a námietkami žalobcu a nemožno tak, ako sa mylne domnieva žalovaný, preskúmavať výrok napadnutého protokolu bez nadväznosti na posúdenie skutočností, ktoré viedli žalovaného k prijatiu záverov obsiahnutých vo výroku napadnutého protokolu. 60. K námietke žalobcu o porušení zásady subsidiarity, keď žalobca tvrdil, že žalovaný nebol oprávnený zaoberať sa sťažnosťou pacienta z 26.04.2018, neboli splnené podmienky pre vykonanie dohľadu a dohľad vôbec nemal byť vykonaný s poukazom na § 17 ods. 1 a 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, súd poukazuje na to, že v dôvodovej správe k zákonu č. 581/2004 Z.z. sa uvádza, že: „...Na zabezpečenie dohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane a nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na strane druhej, sa zriaďuje osobitný úrad - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je právnickou osobou a jeho činnosť bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného zdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti... ...Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zverujú aj oprávnenia, na základe ktorých bude môcť dohliadať na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, t.j. či poskytujú zdravotnú starostlivosť v zákonom predpísanom rozsahu a kvalite...Základnou funkciou úradu je dohľad nad zdravotným poistením a zdravotnou starostlivosťou. V rámci dozoru úrad zisťuje nedostatky v činnosti zdravotných poisťovní, platiteľov poistného na zdravotné poistenie, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj príčiny a dôsledky zistených nedostatkov...“ 61. Súd konštatuje, že žalovanému bola priamo zákonom zverená právomoc vykonávať dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti (§ 18 ods.1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z., pozn.). Priamo zákon definuje, že dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov (43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z., pozn.). Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný vykonáva dohľad nie len na základe podnetu pacienta ale aj na základe poznatkov získaných z vlastnej činnosti. 62. Podanie žiadosti podľa § 17 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti tak nie je podmienkou na to, aby žalovaný mohol vykonávať svoju dohľadovú, resp. dozorovú činnosť, ktorá mu je zverená priamo zákonom č. 581/2004 Z.z. Ani argumenty žalobcu o účele a zmysle § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti (nezaťažovať žalovaného sťažnosťami fyzických osôb, ktoré boli vyriešené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) nevylučujú zákonné oprávnenie žalovaného vykonať dohľad na základe informácii získaných inak ako na podnet pacienta. Aj keď v tomto konkrétnom prípade pacient využil svoje oprávnenie podať podnet žalovanému na výkon dohľadu, neznamená to, že by žalovaný musel postúpiť jeho žiadosť poskytovateľovi a prípadne čakať na výsledok posúdenia žiadosti samotným poskytovateľom. Ak žalovaný môže vykonať dohľad na základe získaných informácii (pričom aj podnet možno považovať za získanie relevantnej informácie, pozn.), môže pristúpiť k uplatneniu tejto právomoci
bez ohľadu na podanie/nepodanie podnetu pacientom a bez ohľadu na jeho výsledok. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 63. V reakcii na námietku žalobcu o neurčitosti výroku súd uvádza, že v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004, súčasťou protokolu môžu byť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Tak, ako uviedol aj najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení možnosť uviesť v protokole opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo uviesť povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin bola do zákona č. 581/2004 Z.z. vložená zákonom č. 581/2008 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2009 doplnil § 47 o odsek 3. V zmysle dôvodovej správy sa týmto návrhom ponecháva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 64. Nemožno sa stotožniť a argumentáciou žalobcu, podľa ktorej je výrok napadnutého protokolu neurčitý. Žalobca tvrdí, že nevie, aké konkrétne opatrenia má prijať, vykonať a tak uloženie tejto povinnosti podľa neho neplní ani preventívnu funkciu. K uvedenému súd poukazuje na to, že v napadnutom protokole sa jasne uvádza, že transport pacienta k perkutánnej koronárnej intervencii realizovaný z heliportu UN Martin do kardiologického centra UN Martin nebol vykonaný bezpečným spôsobom. Z tohto tvrdenia žalovaný vyvodil záver, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi žalobcom dňa 19.02.2018 nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. V napadnutej zápisnici (str. 8, pozn.) žalovaný uviedol, že lekár žalobcu mal organizovať súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti, v tomto konkrétnom prípade mal dohliadať na postup naloženia pacienta zásahovou skupinou RZP Martin. 65. Z uvedených skutočností je celkom zrejmé, že žalovaný ponechal na žalobcu, aby si zvolil a sám navrhol také opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré do budúcna eliminuje nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti práve v prípadoch, keď nastane situácia, že jeho lekár bude v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky riadiť súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Či by si zvolil preškolenie svojich lekárov alebo inú formu naplnenia uloženej povinnosti bolo ponechané v súlade s citovaným ustanovením na jeho vlastnú úvahu, čo však nemá za následok jeho neurčitosť. Aj túto námietku žalobcu preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 66. Podstatná časť argumentácie žalobcu smerovala k nesprávnej aplikácii § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky. Správnosť resp. nesprávnosť aplikácie uvedeného ustanovenia nemožno vyhodnotiť bez vzájomného výkladu viacerých relevantných ustanovení. Súd poukazuje na to, že v zmysle legálnej definície neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie... ...Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia... ...Neodkladná preprava je aj preprava osoby, ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas takejto prepravy (§ 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, pozn.), pričom platí, že neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytuje záchranná zdravotná služba (§ 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z.z., pozn.). Ďalej tiež platí, že záchrannú zdravotnú službu zabezpečujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorí sú základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu v zásahovom území podľa pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (§ 2 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 579/2004 Z.z., pozn.). 67. V tejto súvislosti je podstatné to, že neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorú poskytoval pacientovi aj žalobca v rozhodný deň ako jeden z troch poskytovateľov, je súborom postupov a opatrení, ktoré majú za cieľ znížiť závažnosť následkov pri náhlej zmene zdravotného stavu, pričom jej súčasťou je aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia. Ako vyplýva z popísaného a zisteného skutkového stavu v napadnutom protokole, každý jeden z troch poskytovateľov neodkladnej zdravotnej starostlivosti dostal od operačného strediska pokyn na zásah. Pokiaľ ide o poskytovanie neodkladnej
zdravotnej starostlivosti RZP Turzovka ako v poradí prvým poskytovateľom, tam ukončenie poskytovania neodkladnej starostlivosti pacientovi nebolo sporným. Sporným ostal rozsah jej výkonu žalobcom a následne ambulanciou RZP Martin ZZS Košice a s tým spojená zodpovednosť za správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že jeho povinnosť zabezpečiť transport skončila jeho pristátím na heliporte UN Martin resp. nanajvýš naložením na nosidlá iného poskytovateľa na rozdiel od žalovaného, podľa ktorého bol od času prevzatia pacienta od RZP Turzovka do času odovzdania pacienta v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda i počas transportu pacienta z heliportu do kardiologického centra za pacienta zodpovedný lekár žalobcu, čo vyvodil z § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky. 68. Taktiež platí, že poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby, ktorý vykonal zásah alebo neodkladnú prepravu, je povinný vyhotoviť elektronický záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby a jeho písomné vyhotovenie odovzdať lekárovi pri prevzatí osoby v zdravotníckom zariadení, ak ide o prevzatie osoby od lekára ambulancie rýchlej lekárskej pomoci alebo od lekára ambulancie rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky alebo od lekára ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby( § 5 ods. 3 písm. a/ zákona č. 579/2004 Z.z., pozn.). 69. Vzhľadom na to, že lekár ambulancie záchrannej zdravotnej služby v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti v záchrannej zdravotnej službe samostatne riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti, bol žalobca zodpovedný za to, aby prostredníctvom svojej posádky, konkrétne lekára riadil súčinnosť tak, aby zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, čo sa celkom zjavne nestalo. Nejde pritom o vyvodenie akejsi absolútnej zodpovednosti lekára žalobcu či žalobcu aj za konanie resp. nekonanie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ani tvrdenie žalovaného, že za pád pacienta nemôže lekár žalobcu nevylučuje skutočnosť, že žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť správne. Ako bolo uvedené poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti je súborom postupov a opatrení, pričom jej súčasťou je aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ žalobca odovzdal pacienta až v zariadení ústavnej starostlivosti, o čom v konaní svedčí výpoveď samotného lekára VZZS Žilina a aj záznam o zhodnotení stavu pacienta z 19.12.2018, poskytoval po celý tento čas pacientovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť (nie len transport pacienta, pozn.), s tým, že lekár žalobcu bol povinný riadiť súčinnosť s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorého zdravotnícky záchranári, poskytovali na základe pokynu operačného strediska súčinnosť s VZZS Žilina pri transporte pacienta (str. 6 napadnutého protokolu, pozn.). Pojem riadiť súčinnosť je potrebné pri jeho aplikácii vykladať v širších súvislostiach a s ohľadom na vyššie popísané relevantné ustanovenia. Lekár žalobcu mal jednoznačne v rámci riadenia súčinnosti dohliadať aj na proces naloženia pacienta na nosidlá RZP Martin a jeho naloženie do ambulancie RZP Martin (bez ohľadu na to, že zdravotnícky záchranári samostatne zabezpečujú transport pacienta, pozn.). Zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov za výkon ich činnosti a výsledky dohľadu vo vzťahu k nim neboli prieskumom tohto konania preto sa súd nezaoberal ani aplikáciou § 3 ods. 1 písm. x) Vyhlášky. Súd uvádza, že ani v prípade, ak by úrad bol (čo sa nestalo, pozn.) vyvodil zodpovednosť na nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť aj vo vzťahu k ZZS Košice ako prevádzkovateľovi RZP Martin neznamenalo by to automaticky, že žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť pacientovi správne. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom jeho prieskumu nebolo ani zisťovanie zodpovednosti za prípadnú škodu na zdraví pacienta, ktorej posudzovanie prináleží výlučne civilnému súdu, ktorý si v rámci jej posudzovania sám vyhodnocuje naplnenie všetkých zákonných predpokladov vrátane vyhodnotenia zodpovedných subjektov. 70. K argumentácii žalobcu o neprípustnom dopĺňaní odôvodnenia napadnutého protokolu súd uvádza, že sa stotožňuje s námietkou žalobcu o tom, že žalovaný nemôže argumentovať ustanoveniami právnych predpisov, vo vzťahu ku ktorým napadnutý protokol ani zápisnica neobsahujú ani zmienku, ani dopĺňať argumentáciu týmto spôsobom. Avšak bez ohľadu na žalovaným neprípustné dopĺňanie odôvodnenia napadnutý protokol a zápisnica jasne a určito definovali v čom spočívalo nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a skutkové zistenia náležitým spôsobom subsumovali pod príslušné právne predpisy (§ 2 ods. 1 písm. h/ Vyhlášky, § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, pozn.). Napadnutý protokol a zápisnica v časti, v ktorej podliehajú prieskumu zákonne akceptovateľným spôsobom zodpovedali všetky relevantné otázky súvisiace s výkonom dohľadu a jeho závermi a preto ich nemožno považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné.
71. V súhrne je možné konštatovať, že v administratívnom konaní bol skutkový stav zistený dostatočne, pričom v danej veci ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný v rámci správnej úvahy vysloviť svoj odborný právny názor, ktorý v danej veci bol vyslovený jednoznačne a nebol žiadnymi relevantnými dôkazmi spochybnený. Nebolo zistené ani také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného protokolu. 72. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 190 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 73. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 74. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 75. O trovách konania vrátane trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 76. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.