{"guid": "7002dd7e-3552-4fc0-83c7-0123300cdf8d:1861869d-cdb8-4f79-93ec-b3a29962e63e", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200335.2", "spisova_znacka": "PO-8Sa/7/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-8Sa/7/2021 z 30. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. januára 2024, sp. zn. PO-8Sa/7/2021, ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200335.2", "identifikacne_cislo": "8021200335", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Radovan Turčík", "sudca_id": 965, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-radovan-turcik-965", "datum_vydania": "2024-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1861869d-cdb8-4f79-93ec-b3a29962e63e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200335.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200335.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8021200335.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-8Sa/7/2021\n8021200335\n30. 01. 2024\nJUDr. Radovan Turčík\nECLI:SK:SpSKE:2024:8021200335.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr.\nRenáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu:\nAIR - TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o., so sídlom Na letisko, Letisko Poprad-Tatry, Poprad, IČO:\n00 610 577, právne zastúpeného spoločnosťou Havlát & Partners – advokátska kancelária, s.r.o.,\nso sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, IČO: 55 474 853, proti žalovanému: Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu\nžalovaného č. 1017/2018 o vykonanom dohľade na diaľku, č. spisu 954/2019/502, PO 771/2018,\nč. záznamu 21998/2019 zo dňa 21.03.2019, v spojení so zápisnicou č. 1017/2018 o prerokovaní\npísomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa\n11.07.2019, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nIII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „žalovaný“) začal prešetrovanie na základe\npodnetu pacienta A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. (ďalej len „pacient“). Na základe\npodnetu bol u žalobcu, obchodnej spoločnosti AIR - TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o., so sídlom Na\nletisko, Letisko Poprad-Tatry, Poprad, IČO: 00 610 577 (ďalej len „žalobca“) ako dohliadaného subjektu\nuskutočnený dohľad na diaľku podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z,“).\n2. O vykonanom dohľade bol 21.03.2019 žalovaným vyhotovený protokol č. 1017/2018, č. spisu\n954/2019/502, PO 771/2018, č. záznamu 21998/2019 (ďalej len „napadnutý protokol“). Zo skutkového\nstavu popísaného v napadnutom protokole v podstatnom vyplynulo, že dňa 19.02.2018 dostal pacient\npri lyžovaní srdcovú slabosť a bola mu privolaná ambulancia Rýchlej zdravotnej pomoci Turzovka\n(ďalej len „RZP Turzovka“), ktorá dorazila na miesto o 13:22 hod. O 13:40 hod. Krajské operačné\nstredisko záchrannej zdravotnej služby v Žiline kontaktovalo Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu\nŽilina (ďalej aj „VZZS Žilina“), zisťovalo letové podmienky a zadalo pokyn na zásah. Po pristátí vrtuľníka\nna parkovisku lyžiarskeho strediska bol pacient zafixovaný a naložený na palubu vrtuľníka. Posádka\n\nVZZS Žilina pristála na pracovnej ploche Univerzitnej nemocnice Martin (ďalej len „UN Martin“) o 14:32\nhod. Pre následný transport pacienta do kardiocentra UN Martin bola potrebná súčinnosť s posádkou\npozemnej záchrannej služby. Vzhľadom na uvedené bola na heliport UN Martin o 14:20 hod. vyslaná\nposádka Rýchlej zdravotnej pomoci Martin (ďalej len „RZP Martin“). Pri naložení pacienta na nosidlá RZP\nMartin a následnej manipulácii s nimi posádkou RZP Martin došlo k prevráteniu nosidiel a následnému\npádu pacienta z nosidiel, čo službukonajúci lekár VZZS Žilina zapísal do dokumentácie pacienta a o\nčom informoval prijímajúceho lekára Kardiocentra UN Martin. Posádka VZZS Žilina ukončila zásah o\n15:15 hod.\n3. V závere napadnutého protokolu žalovaný uviedol, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi\nžalobcom nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej\nstarostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) a uložil žalobcovi 1. Prijať opatrenia na\nodstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 26.04.2019 a 2. O realizácii opatrení\ninformovať žalovaného v termíne do 5 dní od uskutočnenia.\n4. Žalovaný v napadnutom protokole po citácii príslušných právnych predpisov konštatoval, že lekár\nžalobcu pacienta zásahovej skupine RZP Martin neodovzdal a ani zásahová skupina RZP Martin\npacienta od lekára žalobcu neprevzala, len poskytla transportný prostriedok, a to polohovateľné nosidlo s\npodvozkom, ktorým žalobca nedisponoval. Žalovaný vyslovil záver, že za pacienta bol stále zodpovedný\nlekár žalobcu, aj keď s nosidlami manipulovali záchranári zásahovej skupiny RZP Martin. Žalovaný\ntiež uviedol, že po vyložení pacienta z vrtuľníka v spolupráci s RZP Martin, preložení a zafixovaní\npacienta na transportných nosidlách z ambulancie RZP Martin, lekár už ďalej nedohliadal na postup\nnaloženia pacienta do ambulancie RZP Martin, ale vyberal potrebné veci z vrtuľníka. Na základe\nuvedeného konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientovi bola žalobcom poskytnutá nesprávne\npočas prepravy pacienta do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti. Od času\nprevzatia pacienta lekárom žalobcu od zásahovej skupiny RZP Turzovka, do času odovzdania pacienta v\nzdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a teda i počas transportu pacienta z heliportu\ndo kardiologického intervenčného centra v UN Martin bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu. V\nzávere je konštatované, že skupina vykonávajúca dohľad zistila nedostatky u dohliadaného subjektu v\ntom, že transport pacienta k perkutánnej koronárnej intervencii realizovaný z heliportu do kardiologického\nintervenčného centra v UN Martin nebol vykonaný bezpečným spôsobom, následkom čoho pacient\nutrpel zlomeninu 2. a 5. rebra pádom na zem z nosidiel.\n5. Žalobca vzniesol k zisteniam uvedeným v napadnutom protokole námietky zo dňa 10.04.2019.\nNesúhlasil so závermi a opatreniami žalovaného a odmietol zodpovednosť za predmetnú udalosť a\njej následky, s tým, že im nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho\noprávnene požadovať.\n6. Žalovaný prerokoval za účasti žalobcu jeho námietky a spísal o ich prerokovaní zápisnicu č.\n1017/2018 zo dňa 11.07.2019 (ďalej len „napadnutá zápisnica“). V reakcii na námietky žalobcu\nžalovaný uviedol, že záver napadnutého protokolu má oporu v skutkových zisteniach vyplývajúcich zo\nzdravotnej dokumentácie pacienta. Zistený nedostatok je podľa jeho názoru jasne, vecne a zrozumiteľne\nkonkretizovaný. Nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti spočívalo v tom, že transport pacienta\nk perkutánnej koronárnej intervencii realizovaný z heliportu do kardiologického intervenčného centra\nv UN Martin nebol vykonaný bezpečným spôsobom, následkom čoho pacient utrpel zlomeninu 2. a\n5. rebra pádom na zem z nosítok. Poukázal na § 18 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 581/2004\nZ.z., v zmysle ktorého zákon neustanovuje presnú formu uloženia opatrenia a preto všeobecne\nformulovaná povinnosť je plne v súlade so zákonom a dáva žalobcovi možnosť samostatne uvážiť a\nprijať opatrenia, ktoré aj do budúcna zabránia obdobnej situácii. Žalovaný uviedol, že netvrdí, že za pád\npacienta z nosidiel môže lekár žalobcu, ale že od času prevzatia pacienta lekárom žalobcu od RZP\nTurzovka do času odovzdania pacienta v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,\nteda i počas transportu z heliportu do PCI v UN Martin bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu.\nŽalovaný poukázal na § 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. júna 2005\no rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach (ďalej len „Vyhláška“), podľa ktorého lekár\nambulancie záchrannej zdravotnej služby v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti v záchrannej\nzdravotnej službe samostatne riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej\n\nstarostlivosti (písm. h), pozn.). V tejto súvislosti uviedol, že k pádu pacienta došlo pri manipulácii s\nnosidlami zásahovou skupinou RZP Martin, pričom v priebehu prekladania, transportu pacienta až po\njeho odovzdanie na cieľové pracovisko, bol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu, ktorý bol funkčne\nnadriadený všetkým zasahujúcim zdravotníckym záchranárom akéhokoľvek poskytovateľa v prípade\nsúčinnostného zásahu a poukázal tiež na to, že pri zásahu zásahových skupín RZP v súčinnosti pri\ntransporte pacienta z heliportu s posádkou VZZS Žilina, ktorá potrebuje zabezpečiť transport pacienta\nna cieľové pracovisko, lekár VZZS Žilina pacienta zásahovým skupinám RZP neodovzdáva. V závere\nuviedol, že lekár žalobcu mal organizovať súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej\nzdravotnej starostlivosti, konkrétne mal dohliadať na postup naloženia pacienta zásahovou skupinou\nRZP Martin, pričom po vyložení pacienta z vrtuľníka v spolupráci s RZP Martin, preložení a zafixovaní\npacienta na transportných nosidlách do ambulancie RZP lekár žalobcu už ďalej nedohliadal na postup\nnaloženia pacienta do ambulancie RZP Martin, ale vyberal monitor vitálnych funkcií a ostatné potrebné\nveci z vrtuľníka.\nII.\nPriebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n7. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04.09.2019 domáhal zrušenia napadnutého protokolu v časti\nuložených opatrení, zrušenia napadnutej zápisnice žalovaného, v časti v ktorej žalovaný konštatoval, že:\n„Napriek uvedeným argumentom poskytovateľa úrad konštatuje, že zdravotná starostlivosť u pacienta\nnebola poskytnutá správne“ a priznania nároku na náhradu trov konania.\n8. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný svoj záver oprel iba o konštatovanie, že od času\nprevzatia pacienta lekárom žalobcu od RZP Turzovka do času odovzdania pacienta v zdravotníckom\nzariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda i počas transportu z heliportu do PCI v UN Martin\nbol za pacienta zodpovedný lekár žalobcu a že obsah napadnutého protokolu len nekriticky kopíruje\nobsah Odborného stanoviska vypracovaného konzultantom žalovaného MUDr. Ingrid Takáčovou, PhD.,\nMPH. Žalobca poukázal na to, že z celého priebehu udalostí je nepochybné, že lekár žalobcu a ani iný\nzamestnanec žalobcu sa na zdvíhaní nosidiel do transportnej polohy nepodieľal, že lekár žalobcu a ďalší\nčlen posádky vrtuľníka v čase zdvíhania nosidiel vykonávali neodkladnú činnosť, že zamestnanci RZP\nMartin, ktorí vykonávali zdvíhanie nosidiel vedeli, že veliteľom zásahu je lekár žalobcu a že bez jeho\nprítomnosti a pokynov nesmú nič vykonávať, teda ani manipulovať s nosidlami a pacientom a že napriek\ntejto vedomosti, v neprítomnosti lekára žalobcu, bez jeho vedomia a súhlasu manipulovali s nosidlami,\nna ktorých bol pacient uložený a to tak neodborne, že im nosidlá aj s pacientom spadli na zem. Žalobca\nnamietal, že pri takomto časovom slede udalostí nemohol jeho lekár ani pri vynaložení všetkého úsilia,\nktoré od neho možno požadovať, zabrániť pádu nosidiel s pacientom na zem.\n9. Žalobca namietal porušenie zásady subsidiarity, keď podľa jeho názoru, žalovaný nebol oprávnený\nzaoberať sa sťažnosťou pacienta z 26.04.2018, neboli splnené podmienky pre vykonanie dohľadu a\ndohľad vôbec nemal byť vykonaný s poukazom na § 17 ods. 1 a 3 zákona o zdravotnej starostlivosti.\nPacient sa mal v prvom rade priamo obrátiť na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a teda na žalobcu\na žiadať ho o nápravu a až keď tento žiadosti nevyhovie môže sa obrátiť na žalovaného, čo v danom\nprípade naplnené nebolo.\n10. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal neurčitosť výroku. V tomto kontexte poukázal, že\npožiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku je treba dôsledne rešpektovať, aby účastník\nkonania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sž/66/98). Namietal, že formulácia výroku tak, že žalobca nevie, aké\nkonkrétne opatrenia má prijať neplní žiadnu preventívnu funkciu, žalobca nevie, čo konkrétne má\nvykonať a nie je zrejmé, ako chce žalovaný splnenie absolútne neurčito definovanej povinnosti\nskontrolovať a vynútiť.\n11. Žalobca v podstatnom namietal aj neprávnu aplikáciu § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky. V tomto\nkontexte uviedol, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že na poskytovaní zdravotnej starostlivosti\npacientovi sa podieľali traja samostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a preto mal žalovaný\nsamostatne vyhodnotiť a posúdiť činnosť každého z nich z toho hľadiska, či postupovali správne alebo\nnie, na čo rezignoval. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, u RZP Martin nepreskúmal a nevyhodnotil všetky\npodstatné skutočnosti a namiesto toho z § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky nesprávne vyvodil ako keby\n\nobjektívnu zodpovednosť žalobcu za všetko, čo sa udeje s pacientom od okamihu, kedy je žalobcom\nprevzatý až do okamihu jeho odovzdania na príjem kardiocentra. Podľa názoru žalobcu z predmetného\nustanovenia vôbec nevyplýva, že by žalobca zodpovedal za pacienta od okamihu jeho prevzatia do\nodovzdania v zariadení ústavnej starostlivosti. Účelom ustanovenia bolo len určiť, kto riadi súčinnosť\nmedzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Lekár ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby tak podľa jeho názoru riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi, ale neudeľuje\nim pokyn, ako konkrétne majú svoju činnosť vykonávať. Žalobca dôvodil, že každý z poskytovateľov\nje samostatným a kvalifikovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý ju má poskytovať\nodborne, vrátane transportu (§ 5 ods. 1 písm. f/ a s/ zákona o zdravotnej starostlivosti). Z § 2 ods. 1\npísm. h) Vyhlášky nevyplýva, že by lekár alebo dokonca jeho zamestnávateľ mali prevziať zodpovednosť\naj za poskytovanie zdravotnej starostlivosti iným poskytovateľom. Výklad predmetného ustanovenia\nžalovaným považoval žalobca za absurdný s poukázaním na to, že je prevádzkovateľom vrtuľníkovej\nzáchrannej zdravotnej služby a nie pozemnej. Je teda oprávnený pacienta prepravovať letecky\n(vzduchom) z miesta vzletu vrtuľníka do miesta jeho pristátia. Zdôraznil, že nie je oprávnený prepravovať\npacienta z miesta pristátia vrtuľníka po zemi na príjem nemocnice. Práve preto bola privolaná RZP\nMartin a aj v napadnutom protokole sa konštatuje, že žalobca nedisponoval nosidlami na transport. Z\nuvedeného, tak podľa názoru žalobcu vyplýva, že jeho povinnosť zabezpečiť transport pacienta skončila\njeho pristátím na heliporte UN Martin, nanajvýš naložením na nosidlá iného poskytovateľa. Žalovaný\nvoči nemu vyvodil zodpovednosť za niečo, čo nevykonával, za niečo, čo ani vykonávať nemohol a ani\nvykonávať nemôže. Žalovaný mu nevytkol vôbec nič z tohto hľadiska, čo má vykonávať a vykonával,\npričom žalovaný sám uviedol, že netvrdí, že za pád pacienta môže žalobca. Žalovaný podľa jeho názoru\núplne opomenul § 3 ods. 1 písm. x) Vyhlášky, podľa ktorého zdravotnícky záchranár v rámci neodkladnej\nzdravotnej starostlivosti v záchrannej zdravotnej službe ako člen posádky samostatne zabezpečuje\ntransport osoby a podieľa sa na transporte osoby z miesta udalosti do vozidla ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby dostupnými spôsobmi a prostriedkami. Ak teda transport pacienta zabezpečujú\nzdravotnícky záchranári samostatne, tak žalobca nemôže zodpovedať za to, akým spôsobom tento\ntransport vykonávajú. Úlohou lekára nie je, podľa názoru žalobcu, vykonávať úkony transportu pacienta\nani sa na transporte pacienta podieľať. V závere tejto časti namietal aj nepreskúmateľnosť výkladu § 2\nods. 1 písm. h) Vyhlášky, pre nedostatok dôvodov s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžo/183/2010 a sp. zn. 5Sžo/11/2013.\n12. V poslednej argumentačnej línii žalobca namietal nepreskúmateľnosť, svojvoľnosť a arbitrárnosť\nnapadnutého protokolu a zápisnice. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré vzniesol voči\nzisteniam a záverom žalovaného uvedených v napadnutom protokole. Žalovaný podľa jeho názoru\nlogicky nevysvetlil prečo pochybil žalobca a nie prevádzkovateľ RZP Martin. Závery žalovaného\npostrádajú vnútornú logiku a legitimitu. Z obsahu napadnutého protokolu a napadnutej zápisnice\nnevyplýva, akým konkrétnym spôsobom zamestnanec žalobcu alebo žalobca pochybil. Žalovaný\npostupoval proti nemu diskriminačne. Žalovaný nevysvetlil, prečo nebol transport pacienta vykonaný\nbezpečne, kto a čo konkrétne nedodržal. Uviedol, že hoci sa na výkon dohľadu nevzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je možné vyvodiť z čl. 1 ods.\n1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n13. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 8Sa/27/2019-51 zo 7. mája 2020, právoplatným 13. mája\n2020, žalobu odmietol ako neprípustnú s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP a druhým výrokom\nrozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Sžsk/63/2020 z 28. apríla 2021, právoplatným\n14.06.2021(ďalej aj „zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu“) uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k.\n8Sa/27/2019-51 zo 7. mája 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. Po vrátení veci Krajskému súdu v Prešove sa žalovaný podaním z 20.10.2022 vyjadril k\nžalobe. V podstatnom uviedol, že na základe podnetu pacienta vykonal u žalobcu ako poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti (vrtuľníková záchranná zdravotná služba) a subjektu Záchranná služba Košice,\nRastislavova 43, 041 91 Košice (ďalej len „ZZS Košice“) dohľad na diaľku podľa § 43 zákona č.\n581/2004 Z. z. Dohľad bol realizovaný podľa ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. účinných v čase\nzačatia výkonu dohľadu. Výkonom dohľadu, po riadnom zistení skutkového stavu, zistil, že žalobca pri\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti,\nv tom, že transport pacienta k perkutánnej koronárnej intervencii realizovaný z heliportu UN Martin do\n\nkardiologického intervenčného centra UN Martin nebol vykonaný bezpečným spôsobom, následkom\nčoho utrpel pacient zlomeninu 2. a 5. rebra pádom na zem z nosidiel. Výkonom dohľadu ďalej\nzistil, že ZZS Košice, ktorá je prevádzkovateľom vyslanej ambulancie RZP Martin, pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti neporušila ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pretože od času\nprevzatia pacienta lekárom od zásahovej skupiny RZP Turzovka, do času odovzdania pacienta v\nzdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda i počas transportu pacienta z heliportu\ndo kardiologického intervenčného centra k perkutánnej koronárnej intervencii v UN Martin bol za\npacienta zodpovedný lekár žalobcu.\n16. Žalovaný poukázal na spornosť niektorých tvrdení, ktoré žalobca v popise skutkového stavu zrejme\nzámerne upravil a doplnil, aby prispôsobil výklad skutkového stavu potrebám svojej procesnej obrany.\nŽalobca uviedol, že pri stanovenej diagnóze pacienta bolo nevyhnutné minimalizovať pohyb pacienta,\npreto pacient nebol prekladaný z nosidiel žalobcu, ale na nosidlách žalobcu bol preložený na nosidlá\nRZP MARTIN. Žalobca ďalej tvrdí, že pracovníci RZP MARTIN ZZS Košice začali svojvoľne dvíhať\nnosidlá RZP MARTIN za účelom ďalšieho transportu. Tieto tvrdené skutočnosti však nemajú oporu v\nžiadnom zistení úradu, vyjadrení dohliadaných ani súčinných subjektov a nie sú takto zaznamenané\nani v zdravotnej dokumentácii. Pre vysvetlenie uviedol, že pacientovi bola pri zásahu diagnostikovaná\ndiagnóza: akútny STEMI spodnej steny (akútny infarkt myokardu), ktorá je bežne kontraindikovaná\nnáročnou fyzickou aktivitou pacienta, nie však pohybom pacienta zdravotníckymi pracovníkmi. V čase\nprekladu pacienta z vrtuľníka žalobcu do vozidla RZP MARTIN ZZS Košice, nemal pacient ani žiadnu\ninú suspektnú diagnózu, ktorá by vyžadovala minimalizáciu pohybu pacienta (napr. zlomeniny/u). K tej\ndošlo až následne, pádom pacienta z dvoch vzájomne nekompatibilných nosidiel, nosidiel žalobcu a\nnosidiel RZP MARTIN ZZS Košice. Lekár žalobcu, najneskôr pri zistení nekompatibility oboch nosidiel\nmal odborne vyhodnotiť riziko pádu. V tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 1 písm. c) a h) Vyhlášky.\nZdravotnícki záchranári RZP MARTIN ZZS Košice, podľa zistení žalovaného, nekonali svojvoľne pri\ndvíhaní pacienta, ako sa snaží ďalej žalobca presvedčiť svojim tvrdením, ale postupovali v súlade so\nzákonom pri plnení svojich povinností zdravotníckeho záchranára.\n17. V reakcii na tvrdenie žalobcu, že sa nevysporiadal s jeho námietkami poukázal na to, že zobral\ndo úvahy všetky tvrdenia uvedené v námietkach, preveril opodstatnenosť námietok podľa § 45 ods. 2\npísm. c) zákona č. 581/2004 Z. z. a náležite sa s nimi vysporiadal. Predložené námietky žalobcu zistený\nskutkový stav nijako nezmenili a nevyvrátili zistený výsledok z výkonu dohľadu o porušení § 4 ods. 3\nzákona č. 576/2004 Z. z.\n18. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa snaží napadnutý protokol a zápisnicu subsumovať pod\nrozhodnutie orgánu verejnej správy. Z legálnej definície § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vyplýva, že správny akt vydaný\norgánom verejnej správy v administratívnom konaní je považovaný za rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy za predpokladu splnenia dvoch kumulatívnych podmienok a to: a) správny akt je formálne\noznačený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považované podľa osobitného predpisu a b) správny\nakt zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej\nosoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka. Napadnutá zápisnica ani protokol, podľa jeho\nnázoru, nespĺňajú uvedené podmienky súčasne a tak nemôžu byť považované za rozhodnutie len preto,\nže zakladajú povinnosti právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýkajú. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k.: 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021, ktorým vec vrátil Krajskému\nsúdu v Prešove na ďalšie konanie v odôvodnení uviedol, že napadnutý protokol, v ktorom bola uložená\npovinnosť podľa § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. je nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu\nk právnemu postaveniu dohliadaného subjektu považovať za opatrenie, avšak len v rozsahu uloženia\npovinnosti dohliadanému subjektu a vyhodnotenia jeho námietok voči uloženej povinnosti v zápisnici o\nprerokovaní námietok. Najvyšší súd však ďalej v odôvodnení uviedol, že možnosť uviesť v protokole\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo uviesť povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov a ich príčin bola do zákona č. 581/2004 Z. z. vložená s účinnosťou od 01.01.2009.\nV zmysle dôvodovej správy sa týmto návrhom ponecháva žalovanému možnosť zvážiť podľa okolností\ndaného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby\nsi dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. V tejto súvislosti je\nvšak, podľa názoru žalovaného, nevyhnutné dokončiť uvedené odôvodnenie najvyššieho súdu, keďže\nsa tým súd už ďalej nezaoberal, avšak má zásadný význam. Ako najvyšší súd správne uviedol žalovaný\nmá dve alternatívy zápisu v protokole: 1) uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /\n\nopatrenie vydá žalovaný/ 2) uložiť povinnosť prijať opatrenia /opatrenie vydá dohliadaný subjekt/. Pokiaľ\nžalovaný, ako orgán verejnej správy v priebehu administratívneho konania, priamo založí dohliadanému\nsubjektu povinnosť konať určitým spôsobom, napr. uloží povinnosť preškoliť zdravotnícky personál\nv predpisoch o vedení zdravotnej dokumentácie alebo uloží povinnosť spracovať podrobnú analýzu\nprešetrovaného prípadu a zabezpečiť jej prezentáciu zdravotníckemu personálu a pod. vydá opatrenie\nna odstránenie zistených nedostatkov. Pokiaľ však žalovaný, podľa okolnosti prípadu posúdi, že je\nvhodnejšie uložiť dohliadanému subjektu druhú možnosť - prijať opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov a ich príčin je výslovne na zvážení dohliadaného subjektu navrhnúť si také opatrenia,\nktoré zabezpečia elimináciu zistených pochybení v budúcnosti. Následne vydané opatrenie je interným\nopatrením dohliadaného subjektu, nie úradu. Tým, že úrad určí dohliadanému subjektu povinnosť prijať\nnekonkrétne opatrenia úrad nevydáva správny akt, ktorým by zasahoval do práv dohliadaného subjektu.\nŽalovaný tak zotrval na tvrdení, že napadnutý protokol, ako aj napadnutá zápisnica je svojim obsahom\nvylúčená zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže neobsahuje uloženie žiadneho\nkonkrétneho opatrenia. Takto nekonkrétne stanovenú povinnosť preto nemožno považovať za takú\nformu zásahu do práv žalobcu, aby to napĺňalo podmienku preskúmateľnosti požadovanú zákonom.\nV tomto kontexte poukázal na § 46 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 50 ods. 2\nzákona č. 581/2004 Z. z., z ktorých je nepochybné, že zákonodarca dal možnosť úradu začať správne\nkonanie jedine v prípade, ak dohliadaný subjekt neplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov\na ich príčin, nie v prípade porušenia povinnosti prijať vlastné interné opatrenia. Z uvedených dôvodov\nžalovaný ani nepristúpil k sankčnému postihu žalobcu za porušenie povinnosti prijať opatrenia a v zmysle\n§ 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. neuložil pokutu v správnom konaní.\n19. V reakcii na ďalšie žalobné dôvody žalovaný uviedol, že s poukázaním na § 5 ods. 3 zákona\nč. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 579/2004 Z.z.“) a § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti\nmožno vyvodiť jednoznačný záver, že lekár žalobcu bol povinný odovzdať pacienta až lekárovi v\nzdravotníckom zariadení UN Martin a nie zdravotníckym pracovníkom RZP MARTIN ZZS Košice, len\npreto, že vykonávali ďalší transport pacienta po zemi. V súlade s týmito ustanoveniami aj lekár žalobcu\nkonal a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytoval až do odovzdania pacienta ďalšiemu lekárovi,\nlekárovi v zdravotníckom zariadení UN Martin. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že povinnosť žalovaného\nbolo zabezpečiť iba transport pacienta a táto povinnosť skončila pristátím na heliporte UN Martin nie\nje založené ani na právnom ani na skutkovom základe. Neodkladná preprava v rámci záchrannej\nzdravotnej služby je neodkladnou zdravotnou starostlivosťou a nie službou. Povinnosti žalobcu pri\nposkytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej\nslužby nekončili transportom vrtuľníka ale odovzdaním pacienta do zdravotníckeho zariadenia, pričom\nzáznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, ktorý odovzdáva lekár vrtuľníkovej záchrannej\nzdravotnej služby v zdravotníckom zariadení je nielen potvrdením o prevzatí pacienta ale aj potvrdením\no ukončení poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientovi.\n20. V reakcii na námietku žalobcu o porušení zásady subsidiarity žalovaný poukázal na to, že zákon\nč. 581/2004 Z. z., ktorý upravuje postup pri dohľade nad zdravotnou starostlivosťou je lex specialis vo\nvzťahu k zákonu o zdravotnej starostlivosti ako lex generalis, pokiaľ ide o ustanovenie § 17 ods. 1 a\n3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Preto, podľa jeho názoru platí, že vo vzťahu medzi všeobecným\nprávnym predpisom a špeciálnym právnym predpisom, ktoré majú rovnakú právnu silu, a nie sú vo\nvzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ\nšpeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex\nspecialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Navyše platí, že § 17 ods. 1 a 3\nzákona o zdravotnej starostlivosti zakotvuje právo pacienta požiadať poskytovateľa o nápravu, nie jeho\npovinnosť.\n21. V závere vyjadrenia žalovaný argumentoval tým, že posudzoval a vyhodnocoval aj správnosť/\nnesprávnosť postupu ďalšieho poskytovateľa a to ZZS Košice, ktorý prevádzkuje ambulanciu RZP\nMARTIN so záverom, že tento poskytovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č.\n576/2004 Z. z. Poukázal na to, že správne vyhodnotil ustanovenie Vyhlášky a to najmä jej ustanovenia §\n2 ods. 1 písm. c) a písm. h) pretože platí, že lekár ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby\nv rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti mal samostatne zistiť a rozpoznať rizikové faktory, v tomto\nprípade spojenie dvoch nekompatibilných nosidiel a cielene, najneskôr pri tomto zistení, vyhodnotiť\nriziko pádu a zvoliť iný spôsob presunu pacienta do vozidla ambulancie RZP MARTIN ZZS Košice. Za\n\ntýmto účelom mal riadiť súčinnosť všetkých zúčastnených zdravotníckych záchranárov a nesúhlasiť s\nnaložením nosidiel žalobcu na nosidlá RZP a ich následnú fixáciu. Neopomenul ani ustanovenie § 3\nVyhlášky, pretože zdravotnícki záchranári RZP MARTIN ZZS Košice sa v súlade s Vyhláškou podieľali na\ntransporte pacienta z vrtuľníka žalobcu do vozidla ambulancie RZP MARTIN ZZS Košice. Zdravotnícki\nzáchranári RZP MARTIN ZZS Košice nekonali v rozpore s Vyhláškou ani svojvoľne. Predpis ukladal\nzdravotníckym pracovníkom RZP MARTIN ZZS Košice povinnosť súčinnosti pri preklade pacienta do\nich vozidla, pričom boli viazaní riadením lekára žalobcu a až následne mali samostatne zabezpečiť\nďalší odborný transport pacienta naloženého v ich vozidle spolu s lekárom žalobcu do zdravotníckeho\nzariadenia.\n22. Žalobca v replike z 09.05.2023 zotrval na podanej žalobe a v reakcii na vyjadrenie žalovaného\nuviedol, že správny súd už v uznesení sp. zn. 8Sa/27/2019 zo dňa 07.05.2020 uviedol, že\npovinnosť uložená žalobcovi je neurčitá a v podstate aj nepreskúmateľná. Už samotná neurčitosť a\nnepreskúmateľnosť uloženej povinnosti je dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutých správnych\naktov. Nad rámec argumentácie obsiahnutej v žalobe v podstatnom uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie\nžalovaného, že žalobcom opísaný skutkový stav nemá oporu v zisteniach žalovaného. Rovnako nie je\npravdivé, že žalobca si prispôsobuje skutkový stav pre svoje potreby. V skutočnosti zavádza žalovaný.\nZ tvrdenia žalovaného celkom jasne vyplýva, že k pádu a zraneniam pacienta došlo pri manipulácii s\nnosidlami iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako žalobcom (RZP MARTIN ZZS KOŠICE).\nŽalovaný súčasne cituje ustanovenie § 3 Vyhlášky, podľa ktorého zdravotnícky záchranár samostatne\nzabezpečuje transport osoby. Je preto nepochopiteľné a v rozpore so zdravým rozumom, prečo žalovaný\nkonštatoval porušenie zákona žalobcom. Konštatovanie žalovaného, že záchranári RZP MARTIN ZZS\nKOŠICE nekonali svojvoľne pri dvíhaní pacienta, ale postupovali v súlade so zákonom pri plnení svojich\npovinností, je podľa jeho názoru úplne absurdné vzhľadom na to, že títo záchranári konajúci v súlade so\nzákonom spôsobili, že pacient im s nosidlami spadol a utrpel zranenia hlavy, ramena a zlomeniny rebier.\n23. V reakcii na tvrdenie žalovaného, že napadnutý správny akt nie je spôsobilým predmetom prieskumu,\npoukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/63/2020 zo dňa 28.04.2021. Skutočnosť, že\nnajvyšší súd posúdil napadnutý správny akt ako opatrenie, a nie ako rozhodnutie, je irelevantná.\nSprávny súd nie je viazaný kvalifikáciou správneho aktu v žalobe. Nepochybné podľa jeho názoru\nje, že napadnutý správny akt, je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva\n(bod 35 uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/63/2020 zo dňa 28.04.2021). Je zrejmé, že\nv danom prípade o rozhodnutie predbežnej povahy nejde. Nejedná sa o rozhodnutie vydané v rámci\nnejakého prebiehajúce administratívneho konania riešiaceho dočasne alebo parciálne určitú otázku,\npričom definitívne rozhodnutie je vyhradené pre rozhodnutie vo veci samej. Napadnuté rozhodnutie nie je\nsúčasťou konania vo veci samej. Po uložení povinnosti prijať opatrenia nakoniec nenasledovalo žiadne\nkonanie vo veci samej. Z hľadiska správneho orgánu išlo o definitívnu úpravu v danej veci ukončenú\nuložením povinnosti prijať opatrenia žalobcovi.\n24. K tvrdeniu žalovaného, že údajne opomenul uviesť významné ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č.\n579/2004 Z.z. poukázal na to, že ak bolo toto ustanovenie významné, nie je zrejmé, prečo ho žalovaný\nnecitoval a neinterpretoval v napadnutom protokole a v zápisnici. Vyjadrenie k všeobecnej správnej\nžalobe nie je prostriedkom na dopĺňanie odôvodnenia, ktoré malo byť súčasťou napadnutého protokolu\na zápisnice, čo svedčí o nepreskúmateľnosti napadnutých správnych aktov. Tvrdenie žalovaného,\nže z citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosť žalobcu vykonať transport nekončila pristátím na\nheliporte UN MARTIN a odovzdaním pacienta RZP MARTIN, nie je pravdivé. Z citovaných ustanovení\nvyplýva jedine to, že: (1) záznam podľa § 5 ods. 3 zákona č. 579/2004 Z.z. je povinný poskytovateľ\nzáchrannej zdravotnej služby odovzdať lekárovi pri prevzatí osoby v zdravotníckom zariadení, ale\nnevyplýva z neho, kto pacienta odovzdáva; (2) z § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti vyplýva,\nže súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho\nzariadenia, ale nevyplýva z neho, že aj transport z heliportu zdravotníckeho zariadenia k lekárovi\nzdravotníckeho zariadenia mal vykonať žalobca. Citované ustanovenia podľa jeho názoru riešia niečo\núplne iné. Zdôraznil, že nemohol vykonávať prepravu pacienta po zemi, keďže na to nemal oprávnenie.\nTo, že lekár žalobcu sprevádzal pacienta až k lekárovi a tam odovzdal záznam, je podľa jeho názoru\nniečo úplne iné. Žalovaný mal v súlade so zisteným skutkovým stavom rešpektovať skutočnosť, že\npo vyložení pacienta z vrtuľníka poskytovali zdravotnú starostlivosť dvaja poskytovatelia zdravotnej\nstarostlivosti a to, že z hľadiska správnosti, ak sa jedná o prepravu alebo o manipuláciu s pacientom,\nposúdiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti tým poskytovateľom, ktorý prepravu alebo manipuláciu v\n\nskutočnosti vykonával. Nebolo povinnosťou lekára žalobcu, aby dohliadal na to, ako iný poskytovateľ\nzdravotnej starostlivosti fixuje pacienta na svoje prepravné zariadenie. O tom svedčí to, že pacient bol\nna nosidlách RZP MARTIN stabilizovaný a k jeho pádu došlo až potom, ako s ním mimo jeho dohľad\nneodborne manipulovali zamestnanci RZP MARTIN. Je nakoniec podľa jeho názoru absurdné, aby lekár\nkontroloval, ako si pacienta naloží iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ako fixuje pacienta na svoje\nprepravné zariadenie, to má predsa vedieť tento poskytovateľ.\n25. K porušeniu zásady subsidiarity uviedol, že z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, prečo by mal\nbyť zákon č. 581/2004 Z.z. lex specialis vo vzťahu k zákonu o zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal\nbyť lex generalis. Vychádzajúc z právnej úpravy, zásada lex specialis derogat legi generali sa uplatní\niba v prípade, ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej\nsily pričom sú navzájom vo vzťahu generality a špeciality. Potom má prednosť konkrétnejší právny\npredpis oproti všeobecnejšiemu. V danom prípade však neexistuje rozpor medzi § 17 ods. 1, 3 zákona\no zdravotnej starostlivosti a zákona č. 581/2004 Z.z. Žalovaný nakoniec ani konkrétne neoznačil žiadne\nustanovenie zákona č. 581/2004 Z.z., ktorého aplikácia by bola vylúčená § 17 ods. 1, 3 zákona o\nzdravotnej starostlivosti. Už z tohto dôvodu je námietka žalovaného bezpredmetná. Práve naopak, podľa\njeho názoru, medzi § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a zákonom č. 581/2004 Z.z. nie\nje žiadny rozpor. Ustanovenia § 17 ods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a zákona č. 581/2004\nZ.z. upravujúce dohľad je možné interpretovať a aplikovať vo vzájomnom súlade. Zmysel a účel § 17\nods. 1, 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, teda nezaťažovať žalovaného sťažnosťami fyzických osôb,\nktoré boli vyriešené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, uvedené nakoniec potvrdzuje. podstata\nani nespočíva v tom, či v danom prípade ide o vzťah lex specialis a lex generalis. Podstata spočíva v\ntom, že fyzická osoba je oprávnená sa obrátiť na žalovaného a žiadať o vykonanie dohľadu len vtedy,\nak sú splnené podmienky podľa § 17 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, teda ak poskytovateľ\nžiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od\npodania žiadosti žiadateľom. Z § 17 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti expressis verbis vyplýva, že\ntoto právo má len v prípade, ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe\nvybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom. Ak tieto podmienky splnené\nnie sú, osoba nie je aktívne vecne legitimovaná podať žiadosť o výkon dohľadu. Ak je žiadosť podaná\nneoprávnenou osobou, potom sa základe jej podnetu nemôže žalovaný vykonať dohľad. Inak, podľa\njeho názoru, úprava v § 17 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nemá zmysel. Tvrdenie\nžalovaného, že § 17 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti zakotvuje právo pacienta požiadať\no nápravu, nie povinnosť, je v okolnostiach veci úplne irelevantné. Toto ustanovenie upravuje zákonný\npostup ochrany práv a oprávnených záujmov, ktorý je potrebné dodržať. Až potom vzniká právo obrátiť sa\nna žalovaného so žiadosťou o vykonanie dohľadu. Žalovaný to nepoprel a preto je potrebné vychádzať\nz toho, že postup podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nebol dodržaný. Žalovaný\nnebol oprávnený zaoberať sa sťažnosťou žiadateľa zo dňa 26.04.2018 a neboli splnené podmienky pre\nvykonanie dohľadu, dohľad nemal byť vôbec vykonaný.\n26. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že preskúmal postup RZP MARTIN so záverom, že postupovali v súlade so\nzákonom, tento jeho záver je v absolútnom rozpore so skutkovým stavom, neudržateľný a absurdný.\nOkrem toho, že je zrejmé, že k pádu a zraneniam pacienta došlo pri zjavne neopatrnej manipulácii s\nnosidlami zamestnancami RZP MARTIN, pričom žalobca im na takúto manipuláciu nedal pokyn, je tiež\nzrejmé, že k pádu a zraneniam pacienta nedošlo preto, že by lekár žalobcu riadil alebo neriadil súčinnosť\nmedzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Nakoniec medzi povinnosť „riadiť súčinnosť“ podľa jeho\nnázoru zjavne nespadá dohľad nad tým, ako zamestnanci RZP MARTIN ZZS KOŠICE fixujú nosidlá a\nmanipulujú s nimi. Žalobca namietal, že nie je zrejmé, z ktorého konkrétneho ustanovenia § 3 vyhlášky\nžalovaný vyvodil povinnosť súčinnosti zdravotníckych záchranárov RZP Martin pri preklade pacienta do\nvozidla RZP Martin.\n27. Žalovaný vo vyjadrení z 21.11.2023, nad rámec už vyjadrených argumentov, v podstatnom uviedol,\nže zotrváva na právnom názore, že žalobu považuje za neprípustnú a je dôvod na jej odmietnutie,\nkeďže žalobou napadnutý protokol nespĺňa atribúty opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, z\ndôvodu, že uložením nekonkrétneho opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin úrad\nnevydal správny akt, ktorým by zasahoval do práv dohliadaného subjektu. Je si vedomý skutočnosti, že\nsprávny súd je viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie, ale prezentovaná právna argumentácia\nžalovaného vo vyjadrení k žalobe, medzi iným, že „pokiaľ je na zvážení dohliadaného subjektu navrhnúť\nsi také opatrenia, ktoré zabezpečia elimináciu zistených pochybení v budúcnosti, je interným opatrením\n\ndohliadaného subjektu, nie úradu“, ide nad rámec právnej argumentácie Najvyššieho súdu SR v\nUznesení č. k.: 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021 a nie je s ňou v rozpore.\n28. K meritu veci k námietke neurčitosti výroku, ktorým boli žalobcovi uložené opatrenia poukázal\nna časť odôvodnenia z uznesenia najvyššieho súdu č. k.: 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021, kde tento\npoukázal na to, že z dôvodovej správy vyplýva, že sa ponecháva Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu\nkonkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na\nodstránenie zistených nedostatkov. Zdôraznil, že počas výkonu dohľadu uložil v protokole povinnosť\nprijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v súlade s platnou právnou úpravou a s\nnámietkou žalobcu sa v zápisnici dostatočne vysporiadal. Podľa jeho názoru v tomto konaní nie je daný\nžiadny legitímny dôvod ochrany subjektívnych práv žalobcu. To, že žalobca nebol schopný samostatne\nuvážiť a prijať opatrenia, ktoré aj do budúcnosti zabránia obdobnej situácii, ktorá bola žalovaným v rámci\nvýkonu dohľadu riešená, nemôže zakladať ukrátenie na právach alebo právom chránených záujmoch\nžalobcu.\n29. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že nie je jeho povinnosťou preverovať skutočnosti kto,\na ako a na koho pokyn konal, či a v akom vzťahu bol k zodpovednému subjektu za poskytnutú\nneodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale preverovať či zdravotná starostlivosť poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti, zodpovedným za poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientovi, bola poskytnutá\nsprávne. Prípadný regresný nárok žalobcu voči inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti týmto\nnie je dotknutý a je vecou žalobcu tieto skutočnosti argumentovať a preukázať v prípadnom civilnom\nsporovom konaní, nie vo výkone dohľadu, ani v konaní pred správnym súdom.\n30. K námietke žalobcu o porušení zásady subsidiarity nad rámec už uvedeného poukázal na to, že\nabsurdný výklad § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu by znamenal, že v prípade\númrtia plnoletého pacienta, by sa blízke osoby nemohli obrátiť na žalovaného, aby prešetril postup\nposkytovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti\npriznáva toto právo len osobe, ktorá sa domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne,\nteda pacientovi. Akákoľvek argumentácia smerujúca k záväznosti § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti\npre výkon dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z. z. je účelne zavádzajúca a logicky nesprávna.\n31. V časti vyjadrenia žalobcu, ktorým napáda právnu argumentáciu žalovaného o povinnosti lekára\nžalobcu, najneskôr pri zistení nekompatibility nosidiel, o vyhodnotení rizika pádu v súlade s § 2 ods. 1\npísm. c) a h) Vyhlášky, odvolávajúc sa na neprípustnosť dopĺňania argumentácie protokolu, žalovaný\nuviedol, že jeho právna argumentácia o povinnosti lekára žalobcu, t.j. o vyhodnotení rizika pádu je\nsprávna, keď žalobca volí taktiku procesnej obrany na neprípustnosť dopĺňania obsahu. Žalobca si podľa\njeho názoru zrejme neuvedomuje kompetencie správneho súdu pri argumentácii príčin pádu, ktoré s\nkonečnou platnosťou určuje len príslušný sporový súd, pričom platí, že v tomto konaní je preskúmavaný\nlen rozsah uloženia povinnosti dohliadanému subjektu a vyhodnotenia jeho námietok voči uloženej\npovinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok. Správny súd v tomto konaní nepreskúmava odôvodnenie\nprotokolu ani zápisnice.\n32. Žalobca vo vyjadrení z 22.01.2024 zrekapituloval dôvody nezákonnosti a nesprávnosti napadnutého\nprotokolu a zápisnice a zdôraznil, že k pádu pacienta došlo v dôsledku toho, že zamestnanci iného\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti zamestnanci, a to RZP MARTIN postupovali pri manipulácii s\npacientom nesprávnym spôsobom. Zamestnanci RZP MARTIN pri zdvíhaní nosidiel s pacientom mali\nzaujať polohu súčasne pri nohách a hlave pacienta a nosidlá naraz zdvihnúť. Takýto postup má práve\nzabrániť prevráteniu nosidiel. Namiesto toho, aby v súlade so zdravým rozumom žalovaný uložil RZP\nMARTIN opatrenie smerujúce k správnej manipulácii s pacientom pri zdvíhaní nosidiel, žalovaný sa\nprezentuje úplne nezmyselnými a absurdnými tvrdeniami. Nemôže prijať opatrenia, ktoré z povahy veci\nmajú smerovať voči zamestnancom tretej osoby, voči ktorému a voči ktorým on nevykonáva žiadnu\npôsobnosť. Práve preto doteraz neprijal žiadne takéto opatrenia.\n33. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že nie je jeho povinnosťou preverovať kto, a ako a\nna koho pokyn konal, či a v akom vzťahu bol k zodpovednému subjektu za poskytnutú neodkladnú\nstarostlivosť. K porušeniu zásady subsidiarity zdôraznil, že v tomto prípade žalovaný konal na podnet\npacienta a tak bol povinný rešpektovať procesné podmienky stanovené v § 17 zákona o zdravotnej\n\nstarostlivosti. Podľa jeho názoru príčinou pádu nebolo spojenie nosidiel ale neodborná manipulácia\ns nimi zamestnancami RZP Martin ZZS Košice. Je preto pre neho nepochopiteľné, prečo žalovaný\ntoto pochybenie zamestnancov RZP Martin opomenul a postihol niekoho, kto sa na príčinách zranenia\npacienta nepodieľal.\n34. Na pojednávaní konanom 30.01.2024 žalobca zotrval na svojich argumentoch a žalobnom návrhu.\nIII.\nRelevantná právna úprava a posúdenie veci súdom\n35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n36. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n37. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n38. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak:\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\nPodľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže\ndoplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým\nvšak nie je viazaný.\n39. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n40. Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť je súbor pracovných\nčinností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych\npomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia\nkvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu,\ndispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú\nasistenciu.\n41. Podľa § 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej\nlen „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej\nzdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných\nfunkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje\njej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých\nvplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná\nstarostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za\nmožný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou\na život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby\ndo zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná\n\npreprava darcu ľudského orgánu a príjemcu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, neodkladná\npreprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu\na neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú\nposkytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Neodkladná preprava je aj preprava osoby, ktorej zdravotný\nstav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas takejto prepravy.\n42. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla\nzdravotná starostlivosť správne (§ 4 ods. 3), alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho\nzdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu;\nžiadosť sa podáva písomne.\n43. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie\nalebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti\nžiadateľom, osoba má právo požiadať úrad pre dohľad o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu,\n18) ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti vrátane prepravy podľa § 14\nods. 1.\n44. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z. vykonáva dohľad nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za\npodmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 10) ukladá opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.\n45. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou\nstarostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi\npoistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný\npredpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a\nposkytovateľmi zdravotnej starostlivosti.\n46. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou\nstarostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná\ndokumentácia vedená podľa osobitného zákona.\n47. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. súčasťou protokolu môžu byť opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov alebo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich\npríčin.\n48. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z.z. záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú\nzdravotnú starostlivosť.\n49. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 579/2004 Z.z. záchrannú zdravotnú službu zabezpečujú\nposkytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby.\n50. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 579/2004 Z.z. poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby sú základnou\nzáchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu\nv zásahovom území podľa pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému alebo\noperačného strediska záchrannej zdravotnej služby [§ 5 ods. 1 písm. f)].\n51. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 579/2004 Z.z. poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby,\nktorý vykonal zásah alebo neodkladnú prepravu, je povinný vyhotoviť elektronický záznam o zhodnotení\nzdravotného stavu osoby podľa odseku 5 a jeho písomné vyhotovenie odovzdať lekárovi pri prevzatí\nosoby v zdravotníckom zariadení, ak ide o prevzatie osoby od lekára ambulancie rýchlej lekárskej pomoci\nalebo od lekára ambulancie rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky alebo\nod lekára ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.\n\n52. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky lekár ambulancie záchrannej zdravotnej služby okrem lekára\npodľa odseku 2 v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti v záchrannej zdravotnej službe samostatne\nriadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti.\n53. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach\n(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).\n54. Správny súd v prvom rade poukazuje na najvyšším súdom zistenú vadu nesprávneho obsadenia\nsúdu. Tak, ako uviedol najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení z obsahu správnej žaloby a jej príloh\nvyplýva, že predmetom konania je preskúmanie opatrenia o uložení povinnosti žalobcovi prijať opatrenia\nna odstránenie zistených nedostatkov a o ich realizácii informovať v stanovenej lehote žalovaného v\nzmysle zákona č. 581/2004 Z.z. Hoci žalovaným je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\n(§ 199 ods. 1 písm. f/ SSP), čiže sa jedná o žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, je zrejmé, že sa\njedná súčasne aj o vec správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP), pretože žalobcovi bola v rámci\nvykonávaného dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti uložená povinnosť prijať opatrenia\nv zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. Nie je vylúčené, že správna žaloba bude mať súčasne povahu\nviacerých typov správnych žalôb. V tomto prípade zákon ustanovuje normatívne riešenie v § 30 druhá\nveta SSP, zohľadňujúc účel správneho súdneho súdnictva tak, že sa použije tá úprava, ktorá je pre\nžalobcu výhodnejšia. Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo\nveci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad\nto znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia\nžalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho\nprieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných § 194 a nasl. SSP, teda konať o žalobe vo veciach\nsprávneho trestania.\n55. V zmysle bodu 3.7.2. Rozvrhu práce na rok 2023 v znení Dodatku č. 5 v prípade, ak bude zistený\nnesprávny zápis po uplynutí lehoty 30 dní, rozhodne vo veci senátnej, ktorá bola nesprávne zapísaná\ndo registra v samosudcovskej agende ten senát, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do registra\nv samosudcovskej agende zapísaná. Vzhľadom na uvedené bola vec rozhodnutá v senáte, v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku.\n56. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP a\npo zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote\n(§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania a po preskúmaní napadnutého protokolu a zápisnice v\nzmysle žalobných dôvodov ako aj v zmysle dôvodov podľa § 195 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.\n57. Ešte pred tým, ako súd pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého protokolu a zápisnice,\npovažoval za potrebné, s ohľadom na rozsiahlu argumentáciu žalovaného o neprípustnosti súdneho\nprieskumu vyjadriť sa aj k tejto otázke. Ako vyplýva jednoznačne z bodu 32 zrušujúceho uznesenia\nnajvyššieho súdu, napadnutý protokol je potrebné v rozsahu uloženia povinnosti dohliadanému subjektu\na vyhodnotenia jeho námietok voči uloženej povinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok považovať\nza opatrenie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Žalovaný argumentoval tým, že ak podľa okolnosti\nprípadu posúdi, že je vhodnejšie uložiť dohliadanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov a ich príčin, je výslovne na zvážení dohliadaného subjektu navrhnúť si také\nopatrenia, ktoré zabezpečia elimináciu zistených pochybení v budúcnosti. Následne vydané opatrenie\nje interným opatrením dohliadaného subjektu, nie úradu. Tým, že úrad určí dohliadanému subjektu\npovinnosť prijať nekonkrétne opatrenia úrad, podľa jeho názoru, nevydáva správny akt, ktorým by\nzasahoval do práv dohliadaného subjektu. Súd k uvedenému stručne uvádza, že tento názor žalovaného\nneobstojí. Žalovaný si celkom zjavne zamieňa to, čo je predmetom súdneho prieskumu v tomto\nkonkrétnom prípade s opatrením, ktoré prijme žalobca následne po uložení povinnosti žalovaným na\nodstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a teda zamieňa si procesný úkon žalovaného, ktorého\nobsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi s následným interným opatrením žalobcu, ktoré nie je\n\npredmetom tohto súdneho prieskumu. Správny súd, viazaný záväzným právnym názorom najvyššieho\nsúdu, tak pristúpil k meritórnemu súdnemu prieskumu.\n58. V úvode meritórneho posúdenia veci súd považuje za dôležité upriamiť pozornosť na to, že\npredmetom prieskumu v tomto súdnom konaní bol prieskum zákonnosti napadnutého protokolu v časti\nuložených opatrení a teda v časti uložených povinností žalobcovi a taktiež predmetom prieskumu\nbolo vyhodnotenie námietok žalobcu voči uloženej povinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok.\nPredmetom tohto súdneho prieskumu nie je posúdenie zákonnosti/nezákonnosti výsledku dohľadu vo\nvzťahu k ďalšiemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a to ZZS Košice, ktorý vykonával súčinnosť\npri transporte pacienta z heliportu UN Martin na príjem kardiocentra. Správny súd v tomto konaní\npreskúmaval udržateľnosť záverov vykonaného dohľadu výlučne vo vzťahu k žalobcovi a teda či záver\nžalovaného o tom, zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi žalobcom nebola poskytnutá správne\nv súlade s § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti z pohľadu zákonnosti obstojí, keďže na tento\nzáver nadväzovali povinnosti uložené žalobcovi v napadnutom protokole.\n59. Vzhľadom na uvedené súd v takomto rozsahu vychádzal z odôvodnenia napadnutého protokolu a\nzápisnice, keďže tak, ako uviedol žalobca odôvodnenie obsahuje a je svojou povahou vysporiadaním\nsa s vecou a námietkami žalobcu a nemožno tak, ako sa mylne domnieva žalovaný, preskúmavať výrok\nnapadnutého protokolu bez nadväznosti na posúdenie skutočností, ktoré viedli žalovaného k prijatiu\nzáverov obsiahnutých vo výroku napadnutého protokolu.\n60. K námietke žalobcu o porušení zásady subsidiarity, keď žalobca tvrdil, že žalovaný nebol oprávnený\nzaoberať sa sťažnosťou pacienta z 26.04.2018, neboli splnené podmienky pre vykonanie dohľadu a\ndohľad vôbec nemal byť vykonaný s poukazom na § 17 ods. 1 a 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, súd\npoukazuje na to, že v dôvodovej správe k zákonu č. 581/2004 Z.z. sa uvádza, že: „...Na zabezpečenie\ndohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane\na nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na strane druhej, sa zriaďuje osobitný úrad - Úrad pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je právnickou\nosobou a jeho činnosť bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného\nzdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti... ...Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zverujú aj oprávnenia, na základe ktorých bude môcť\ndohliadať na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, t.j. či poskytujú zdravotnú starostlivosť v zákonom\npredpísanom rozsahu a kvalite...Základnou funkciou úradu je dohľad nad zdravotným poistením a\nzdravotnou starostlivosťou. V rámci dozoru úrad zisťuje nedostatky v činnosti zdravotných poisťovní,\nplatiteľov poistného na zdravotné poistenie, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj príčiny a\ndôsledky zistených nedostatkov...“\n61. Súd konštatuje, že žalovanému bola priamo zákonom zverená právomoc vykonávať dohľad\nnad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti (§ 18 ods.1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z., pozn.). Priamo zákon definuje, že dohľadom\nna diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte\ninak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov\npredložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov\nuvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona\nalebo osobitných zákonov (43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z., pozn.). Z uvedeného tak\nvyplýva, že žalovaný vykonáva dohľad nie len na základe podnetu pacienta ale aj na základe poznatkov\nzískaných z vlastnej činnosti.\n62. Podanie žiadosti podľa § 17 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti tak nie je podmienkou na\nto, aby žalovaný mohol vykonávať svoju dohľadovú, resp. dozorovú činnosť, ktorá mu je zverená\npriamo zákonom č. 581/2004 Z.z. Ani argumenty žalobcu o účele a zmysle § 17 ods. 1, 3 zákona\no zdravotnej starostlivosti (nezaťažovať žalovaného sťažnosťami fyzických osôb, ktoré boli vyriešené\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti) nevylučujú zákonné oprávnenie žalovaného vykonať dohľad\nna základe informácii získaných inak ako na podnet pacienta. Aj keď v tomto konkrétnom prípade pacient\nvyužil svoje oprávnenie podať podnet žalovanému na výkon dohľadu, neznamená to, že by žalovaný\nmusel postúpiť jeho žiadosť poskytovateľovi a prípadne čakať na výsledok posúdenia žiadosti samotným\nposkytovateľom. Ak žalovaný môže vykonať dohľad na základe získaných informácii (pričom aj podnet\nmožno považovať za získanie relevantnej informácie, pozn.), môže pristúpiť k uplatneniu tejto právomoci\n\nbez ohľadu na podanie/nepodanie podnetu pacientom a bez ohľadu na jeho výsledok. Vzhľadom na\nuvedené súd vyhodnotil túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\n63. V reakcii na námietku žalobcu o neurčitosti výroku súd uvádza, že v zmysle § 47 ods. 3 zákona\nč. 581/2004, súčasťou protokolu môžu byť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo\npovinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Tak, ako uviedol aj najvyšší\nsúd vo svojom zrušujúcom uznesení možnosť uviesť v protokole opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov alebo uviesť povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin\nbola do zákona č. 581/2004 Z.z. vložená zákonom č. 581/2008 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2009\ndoplnil § 47 o odsek 3. V zmysle dôvodovej správy sa týmto návrhom ponecháva Úradu pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému\nsubjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia\nna odstránenie zistených nedostatkov.\n64. Nemožno sa stotožniť a argumentáciou žalobcu, podľa ktorej je výrok napadnutého protokolu\nneurčitý. Žalobca tvrdí, že nevie, aké konkrétne opatrenia má prijať, vykonať a tak uloženie tejto\npovinnosti podľa neho neplní ani preventívnu funkciu. K uvedenému súd poukazuje na to, že v\nnapadnutom protokole sa jasne uvádza, že transport pacienta k perkutánnej koronárnej intervencii\nrealizovaný z heliportu UN Martin do kardiologického centra UN Martin nebol vykonaný bezpečným\nspôsobom. Z tohto tvrdenia žalovaný vyvodil záver, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi\nžalobcom dňa 19.02.2018 nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej\nstarostlivosti. V napadnutej zápisnici (str. 8, pozn.) žalovaný uviedol, že lekár žalobcu mal organizovať\nsúčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti, v tomto konkrétnom\nprípade mal dohliadať na postup naloženia pacienta zásahovou skupinou RZP Martin.\n65. Z uvedených skutočností je celkom zrejmé, že žalovaný ponechal na žalobcu, aby si zvolil a sám\nnavrhol také opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré do budúcna eliminuje nesprávne\nposkytnutie zdravotnej starostlivosti práve v prípadoch, keď nastane situácia, že jeho lekár bude v zmysle\n§ 2 ods. 1 písm. h) Vyhlášky riadiť súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej\nstarostlivosti. Či by si zvolil preškolenie svojich lekárov alebo inú formu naplnenia uloženej povinnosti\nbolo ponechané v súlade s citovaným ustanovením na jeho vlastnú úvahu, čo však nemá za následok\njeho neurčitosť. Aj túto námietku žalobcu preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n66. Podstatná časť argumentácie žalobcu smerovala k nesprávnej aplikácii § 2 ods. 1 písm. h)\nVyhlášky. Správnosť resp. nesprávnosť aplikácie uvedeného ustanovenia nemožno vyhodnotiť bez\nvzájomného výkladu viacerých relevantných ustanovení. Súd poukazuje na to, že v zmysle legálnej\ndefinície neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej\nzmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných\nživotných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie,\nspôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania,\npod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie... ...Súčasťou neodkladnej\nstarostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia... ...Neodkladná preprava je\naj preprava osoby, ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas takejto\nprepravy (§ 2 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, pozn.), pričom platí, že neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť poskytuje záchranná zdravotná služba (§ 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z.z., pozn.). Ďalej tiež\nplatí, že záchrannú zdravotnú službu zabezpečujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe\npovolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorí sú základnou záchrannou\nzložkou integrovaného záchranného systému ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu v zásahovom\núzemí podľa pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému alebo operačného\nstrediska záchrannej zdravotnej služby (§ 2 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 579/2004\nZ.z., pozn.).\n67. V tejto súvislosti je podstatné to, že neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorú poskytoval pacientovi\naj žalobca v rozhodný deň ako jeden z troch poskytovateľov, je súborom postupov a opatrení, ktoré\nmajú za cieľ znížiť závažnosť následkov pri náhlej zmene zdravotného stavu, pričom jej súčasťou je\naj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia. Ako vyplýva z popísaného a zisteného\nskutkového stavu v napadnutom protokole, každý jeden z troch poskytovateľov neodkladnej zdravotnej\nstarostlivosti dostal od operačného strediska pokyn na zásah. Pokiaľ ide o poskytovanie neodkladnej\n\nzdravotnej starostlivosti RZP Turzovka ako v poradí prvým poskytovateľom, tam ukončenie poskytovania\nneodkladnej starostlivosti pacientovi nebolo sporným. Sporným ostal rozsah jej výkonu žalobcom a\nnásledne ambulanciou RZP Martin ZZS Košice a s tým spojená zodpovednosť za správne poskytnutie\nzdravotnej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že jeho povinnosť zabezpečiť transport skončila jeho pristátím na\nheliporte UN Martin resp. nanajvýš naložením na nosidlá iného poskytovateľa na rozdiel od žalovaného,\npodľa ktorého bol od času prevzatia pacienta od RZP Turzovka do času odovzdania pacienta v\nzdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda i počas transportu pacienta z heliportu\ndo kardiologického centra za pacienta zodpovedný lekár žalobcu, čo vyvodil z § 2 ods. 1 písm. h)\nVyhlášky.\n68. Taktiež platí, že poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby, ktorý vykonal zásah alebo neodkladnú\nprepravu, je povinný vyhotoviť elektronický záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby a jeho\npísomné vyhotovenie odovzdať lekárovi pri prevzatí osoby v zdravotníckom zariadení, ak ide o prevzatie\nosoby od lekára ambulancie rýchlej lekárskej pomoci alebo od lekára ambulancie rýchlej lekárskej\npomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky alebo od lekára ambulancie vrtuľníkovej záchrannej\nzdravotnej služby( § 5 ods. 3 písm. a/ zákona č. 579/2004 Z.z., pozn.).\n69. Vzhľadom na to, že lekár ambulancie záchrannej zdravotnej služby v rámci neodkladnej zdravotnej\nstarostlivosti v záchrannej zdravotnej službe samostatne riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi\nneodkladnej zdravotnej starostlivosti, bol žalobca zodpovedný za to, aby prostredníctvom svojej\nposádky, konkrétne lekára riadil súčinnosť tak, aby zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne,\nčo sa celkom zjavne nestalo. Nejde pritom o vyvodenie akejsi absolútnej zodpovednosti lekára\nžalobcu či žalobcu aj za konanie resp. nekonanie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ani\ntvrdenie žalovaného, že za pád pacienta nemôže lekár žalobcu nevylučuje skutočnosť, že žalobca\nneposkytol zdravotnú starostlivosť správne. Ako bolo uvedené poskytovanie neodkladnej zdravotnej\nstarostlivosti je súborom postupov a opatrení, pričom jej súčasťou je aj neodkladná preprava pacienta\ndo zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ žalobca odovzdal pacienta až v zariadení ústavnej starostlivosti, o\nčom v konaní svedčí výpoveď samotného lekára VZZS Žilina a aj záznam o zhodnotení stavu pacienta\nz 19.12.2018, poskytoval po celý tento čas pacientovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť (nie len\ntransport pacienta, pozn.), s tým, že lekár žalobcu bol povinný riadiť súčinnosť s iným poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti, ktorého zdravotnícky záchranári, poskytovali na základe pokynu operačného\nstrediska súčinnosť s VZZS Žilina pri transporte pacienta (str. 6 napadnutého protokolu, pozn.). Pojem\nriadiť súčinnosť je potrebné pri jeho aplikácii vykladať v širších súvislostiach a s ohľadom na vyššie\npopísané relevantné ustanovenia. Lekár žalobcu mal jednoznačne v rámci riadenia súčinnosti dohliadať\naj na proces naloženia pacienta na nosidlá RZP Martin a jeho naloženie do ambulancie RZP Martin\n(bez ohľadu na to, že zdravotnícky záchranári samostatne zabezpečujú transport pacienta, pozn.).\nZodpovednosť zdravotníckych pracovníkov za výkon ich činnosti a výsledky dohľadu vo vzťahu k\nnim neboli prieskumom tohto konania preto sa súd nezaoberal ani aplikáciou § 3 ods. 1 písm. x)\nVyhlášky. Súd uvádza, že ani v prípade, ak by úrad bol (čo sa nestalo, pozn.) vyvodil zodpovednosť\nna nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť aj vo vzťahu k ZZS Košice ako prevádzkovateľovi\nRZP Martin neznamenalo by to automaticky, že žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť pacientovi\nsprávne. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom jeho prieskumu nebolo ani zisťovanie zodpovednosti\nza prípadnú škodu na zdraví pacienta, ktorej posudzovanie prináleží výlučne civilnému súdu, ktorý\nsi v rámci jej posudzovania sám vyhodnocuje naplnenie všetkých zákonných predpokladov vrátane\nvyhodnotenia zodpovedných subjektov.\n70. K argumentácii žalobcu o neprípustnom dopĺňaní odôvodnenia napadnutého protokolu súd uvádza,\nže sa stotožňuje s námietkou žalobcu o tom, že žalovaný nemôže argumentovať ustanoveniami\nprávnych predpisov, vo vzťahu ku ktorým napadnutý protokol ani zápisnica neobsahujú ani zmienku,\nani dopĺňať argumentáciu týmto spôsobom. Avšak bez ohľadu na žalovaným neprípustné dopĺňanie\nodôvodnenia napadnutý protokol a zápisnica jasne a určito definovali v čom spočívalo nesprávne\nposkytnutie zdravotnej starostlivosti a skutkové zistenia náležitým spôsobom subsumovali pod príslušné\nprávne predpisy (§ 2 ods. 1 písm. h/ Vyhlášky, § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, pozn.).\nNapadnutý protokol a zápisnica v časti, v ktorej podliehajú prieskumu zákonne akceptovateľným\nspôsobom zodpovedali všetky relevantné otázky súvisiace s výkonom dohľadu a jeho závermi a preto\nich nemožno považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné.\n\n71. V súhrne je možné konštatovať, že v administratívnom konaní bol skutkový stav zistený dostatočne,\npričom v danej veci ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný v\nrámci správnej úvahy vysloviť svoj odborný právny názor, ktorý v danej veci bol vyslovený jednoznačne\na nebol žiadnymi relevantnými dôkazmi spochybnený. Nebolo zistené ani také podstatné porušenie\nustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného protokolu.\n72. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 190 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako\nnedôvodnú.\n73. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n74. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n75. O trovách konania vrátane trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože\nžalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli\nžiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok\nna ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.\n76. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 30 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť\nmožno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)\nten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania\nnemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsprávny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o\nkasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\n\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}