Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-5Sa/4/2020 8020200736 30. 01. 2024 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200736.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana Prešov, Holého 14, Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOGA a spol. s r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 704/00014/2015/R z 24.09.2020, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Upovedomením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „prvostupňový orgán“) z 13.11.2015 sa začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.,“) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, a to Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana Prešov, Holého 14, Prešov, IČO: 00 610 577 (ďalej len „žalobca“). Dôvodom začatia konania bolo zistenie porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu spáchania skutku (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) na základe záverov výkonu dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z.z., pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti A. B. C. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, C. (ďalej len „pacient“). V predmetnom upovedomení prvostupňový orgán uviedol, že o vykonanom dohľade bol 30.07.2015 vyhotovený protokol č. 279/2015, ktorý bol žalobcovi doručený 31.07.2014. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. ZS 704/00014/2015 zo 04.12.2015 uložil žalobcovi pokutu v sume 3.000,- eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, a teda za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedené, že porušenie bolo zistené ukončením výkonu dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na oddelení otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku a na oftalmologickom oddelení v období od 10. novembra 2014 do 16. februára 2015. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tým, že pacientovi po operácii dňa 15. januára 2015 neposkytol adekvátnu pooperačnú starostlivosť: a/ po operácii dňa 15. januára
2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia a (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16. januára 2015 o 7:36 hod., t.j. 17 hodín po skončení operácie), b/ po zistení straty zraku dňa 16. januára 2015 o 7:36 hod. bola neskoro indikovaná revízna dekompresia orbity (začiatok operácie 16. januára 2015 o 16:35 hod., t.j. 9 hodín od zistenia straty zraku). 3. Žalovaný rozhodnutím č. ZS 704/00014/2015/R z 28.11.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. ZS 704/00014/2015 zo 04.12.2015. 4. Na základe žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Sa/2/2017-73 z 24.11.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. ZS 704/00014/2015/R z 28.11.2016 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. ZS 704/00014/2015 zo 04.12.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd konštatoval nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a uložil správnemu orgánu povinnosť doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku. 5. Dňa 26.02.2020 prvostupňový orgán vydal Upovedomenie o pokračovaní správneho konania, ktorým bolo žalobcovi oznámené pokračovanie v konaní vo veci uloženia pokuty a začatie konania o ustanovení znalca. 6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. ZS 704/00014/2015 z 10.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu v sume 3.000,- eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a teda za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedené, že porušenie bolo zistené ukončením výkonu dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na oddelení otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku a na oftalmologickom oddelení v období od 10. novembra 2014 do 16. februára 2015. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tým, že pacientovi po operácii dňa 15. januára 2015 neposkytol adekvátnu pooperačnú starostlivosť: a/ po operácii dňa 15. januára 2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia a (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16. januára 2015 o 7:36 hod., t.j. 17 hodín po skončení operácie), b/ po zistení straty zraku dňa 16. januára 2015 o 7:36 hod. bola neskoro indikovaná revízna dekompresia orbity (začiatok operácie 16. januára 2015 o 16:35 hod., t.j. 9 hodín od zistenia straty zraku). 7. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vrátení veci na ďalšie konanie, v súlade s názorom Krajského súdu v Prešove, ustanovil do správneho konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia za účelom analýzy prípadu a komplexného zhodnotenia poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že operačnú komplikáciu nemožno klasifikovať ako non-lege artis postup, avšak bolo nevyhnutné konštatovať viaceré pochybenia, ku ktorým došlo počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Operatér rozpoznal počas výkonu vzniknutú komplikáciu a riešil ju dekompresným výkonom na ľavej očnici. Operačný postup však podrobne nezdokumentoval v operačnom protokole, čím vznikol priestor na pochybnosti o správnosti jeho operačného postupu. K monitorovaniu zrakovej funkcie po operácii znalec uviedol, že v dekurze sa nenachádza zo dňa operácie (15.01.2015) žiadny zápis o vyšetrení pacienta na svetlocit. Prvá písomná zmienka o tom, že pacient nevidí je o 07:39 hod. dňa 16.01.2015 a rozhodnutie o potrebe revíznej operácie sa oddialilo o ďalšie hodiny. Záverom znalec konštatuje, že znaleckým šetrením boli zistené viaceré pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi zo strany žalobcu. 8. V podstatnom prvostupňový orgán poukázal na § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z., podľa ktorého je zdravotná dokumentácia podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného podľa názoru prvostupňového orgánu vyplýva, že je oprávnený posudzovať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti predovšetkým na základe vedenej zdravotnej dokumentácie a za reálne vykonané možno považovať len tie zdravotné výkony, ktoré sú uvedené v zdravotnej dokumentácii pacienta. Tvrdenie žalobcu o vykonaní kontroly zrakovej funkcie by bolo podľa jeho názoru relevantné len v prípade, ak by malo oporu aj vo vedenej zdravotnej dokumentácii. Podľa jeho názoru výpovede zdravotníckeho personálu, vrátane ošetrujúceho lekára tak, ako navrhoval žalobca, nemožno dôvodne považovať za objektívne, a to pre existujúci pracovno-právny pomer k žalobcovi. Vyjadrenie žalobcu o vykonanej kontrole zrakovej funkcie v poobedňajších hodinách po operácii dňa 15.01.2015 je založené len na tvrdení a nemá oporu v zdravotnej dokumentácii, a ani v písomnom podnete pacienta, ktorý uviedol, že pokiaľ bol pri vedomí, oko mu dňa 15.01.2015 nebolo vôbec ošetrované. Prvý písomný údaj a
záznam v zdravotnej dokumentácii o stave zraku je zo dňa 16.01.2015 o 07:39 hod., kedy bola zo strany pacienta už udávaná strata zraku. Uvedené podporil podľa názoru prvostupňového orgánu aj vypracovaný znalecký posudok. 9. V odôvodnení prvostupňového orgánu sa tiež uvádza, že prvostupňový orgán mal na základe všetkých obstaraných podkladov za to, že retrobulbárne krvácanie v orbite, ktoré vzniklo 15.01.2015 si vyžaduje okrem urgentnej dekompresie orbity aj následné sledovanie vývoja zrakovej funkcie, hlavne z dôvodu sledovania dynamiky vývoja prípadnej straty zraku, čo priamo ovplyvňuje urgentnosť zrak zachraňujúcej revíznej dekompresie orbity. Ďalej sa v podstatnom uvádza, že pri včasnej dekompresii je možné dosiahnuť obnovu zrakovej funkcie, preto je potrebné revíznu dekompresiu orbity vykonať čo najskôr. Pacient bol však operovaný až o 9 hodín od zistenia straty zraku, čo je neprimerane dlhý čas. Dôsledným sledovaním zrakovej funkcie oboch očí u pacienta v pooperačnom období a včas vykonanou opakovanou dekompresiou, by sa u pacienta využili všetky možnosti na záchranu jeho zraku. V závere prvostupňový orgán odôvodnil výšku uloženej pokuty a zdôraznil, že úlohou výkonu dohľadu a ani vedeného správneho konania nebolo zisťovanie momentu, kedy došlo k strate zraku u pacienta, ale hodnotenie správnosti postupu žalobcu z hľadiska vykonania všetkých potrebných zdravotných výkonov pri riešení vzniknutej komplikácie. Vzhľadom na to, že prvostupňový orgán nemal žiadne pochybnosti o porušení § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nevzhliadol dôvod na uplatnenie zásady in dubio pro reo. 10. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považuje za vystihujúce meritum veci, argumentačne obsiahle, jasné a vecné, pričom žalobca neuviedol v rozklade žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol zaoberal a argumentačne vysporiadal prvostupňový orgán. 11. Konkrétne k navrhovanému výsluchu F. G. G. uviedol, že objektivita jeho vyjadrenia je spochybniteľná z dôvodu, že ide o vlastného zamestnanca účastníka konania a je dôvodné predpokladať, že sa z pochopiteľných dôvodov nebude odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa, pričom dôkazy nachádzajúce sa v spise, sú podľa jeho názoru dostačujúce na rozhodnutie vo veci. K tvrdeniam žalobcu o vykonaní kontroly zrakovej funkcie pacienta napriek chýbajúcemu záznamu v zdravotnej dokumentácii, žalovaný zopakoval argumentáciu obsiahnutú v prvostupňovom rozhodnutí. K námietke žalobcu o tom, že nemožno nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie stotožniť do jedného deliktu, žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo v tomto konaní vytýkané nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie. Výrok napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného presne, jasne a určito popisuje skutok, ktorého sa dopustil žalobca. 12. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považoval za nevyhnutné uviesť, že znalec za významné pochybenie považoval skutočnosť, že privolaný oftalmológ nevyšetril stav na zdravom oku pričom, ak by bol svetlocit vyšetrený na oboch očiach po prebudení, poškodenie mohlo byť určené okamžite. Podstatné podľa znalca bolo to, že ak by sa vyšetrenie svetlocitu uskutočnilo, operatér by mal istotu, že komplikácia nastala a mohol sa rozhodovať o jej riešení/neriešení a nedošlo by k 26-hodinovému oddialeniu. Preto podľa názoru žalovaného nie okamih straty zraku je podstatný pre skúmanie pochybenia, ale podstatné je to, že takýto oneskorený postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemožno akceptovať. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 13. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.11.2020 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 14. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Namietal porušenie zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že ak správny orgán koná a rozhoduje ako správny orgán v zmysle správneho konania, na jeho konanie sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, ktoré si vyžadujú odlišný, aktívnejší prístup správneho orgánu pri obstaraní si dôkazných prostriedkov smerujúcich k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci. Kým vo fáze dohľadového konania orgán vychádza len zo zdravotnej dokumentácie, v rámci správneho konania je správny orgán povinný podrobnejšie a precíznejšie sa zaoberať aj inými (a hlavne navrhovanými) dôkazmi ako len zdravotnou dokumentáciou. Ak bola teda vo fáze dohľadového konania vznesená námietka s obsahom, že zraková funkcia pacientovi kontrolovaná bola, potom sa v záujme spoľahlivého zistenia stavu veci v správnom konaní správny orgán takouto informáciou a jej verifikáciou zaoberať mal, nakoľko to bola podstatná skutočnosť pre vydanie spravodlivého rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že argumentácia správneho orgánu, že „tvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (o vykonanej kontrole zraku pacienta) by bolo relevantné len v prípade, ak by malo oporu aj vo vedenej zdravotnej dokumentácii“ je preto nedostatočná, najmä ak žalobca navrhol vykonanie ďalšieho dôkazu, ktorý však správny orgán nevykonal argumentujúc len tvrdením o spochybniteľnosti objektivity výpovede ošetrujúceho personálu žalobcu vzhľadom na trvajúci pracovný pomer k nemu. Práve vykonaním výsluchu navrhovaného svedka (príp. iných svedkov) by si podľa názoru žalobcu mohol správny orgán aj kontrolnými otázkami overiť pravdivosť tvrdení svedka. Zdôraznil, že ním navrhovaný dôkaz správny orgán zamietol, hoci písomný podnet samotného pacienta o nevykonaní ošetrenia ako podklad pre svoje rozhodnutie do úvahy vzal. Podľa jeho názoru práve tu vznikol priestor pre ďalšie dokazovanie, kedy by v zmysle zásady materiálnej pravdy správny orgán mal vziať na zreteľ nielen vyjadrenie pacienta, ale aj argumenty žalobcu. Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak sa v priebehu konania vyskytnú pochybnosti o vine a tieto nie je možné rozptýliť ďalším dokazovaním, treba rozhodnúť vždy v prospech osoby, ktorej sa za skutok kladie zodpovednosť. Hlavne teda ak správny orgán mal možnosť vykonať dôkaz, ktorý by prispel k objasneniu skutočnosti, ale tento nevykonal, pričom nie je na úvahe správneho orgánu, či aplikuje predmetnú zásadu alebo nie. 15. Žalobca tiež namietal, že na rozhodnutie správneho orgánu nevykonať navrhované dôkazy mal vplyv aj časový faktor, nakoľko bolo prvostupňové rozhodnutie vydané len pár dní pred uplynutím subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle úst. § 64 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. Existuje tak podľa jeho názoru dôvodné podozrenie, že nevykonanie ďalšieho ním navrhovaného dokazovania bolo prvostupňovým správnym orgánom zamietnuté práve pre krátkosť času na vydanie nového rozhodnutia. 16. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal, že nemožno nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie stotožniť do jedného deliktu, nakoľko sú to dva rozdielne a nezameniteľné správne delikty. Je na správnom orgáne, aby v rámci konania preukázal a náležite odôvodnil, za ktorý z deliktov kontrolovaný subjekt postihuje. Náležite zistený skutkový stav ako aj jeho právne posúdenie a odôvodnenie nesmie byť vykonané tak, aby pripúšťalo možnosť zámeny dvoch alebo viacerých deliktov. 17. K druhému vytýkanému pochybeniu žalobca uviedol, že k revíznej dekompresii pristúpil z dôvodu, že napriek kontrole zrakovej funkcie a nasadenej adekvátnej medikamentóznej liečbe, sa zdravotný stav pacienta v tomto smere nezlepšoval, nebola známa jeho príčina, ktorú by bolo možné účinne eliminovať, preto následne, z dôvodu opatrnosti a s úmyslom vylúčenia prípadnej pochybnosti o nedostatočnom rozsahu urgentnej dekompresie zo dňa 15.01.2015, indikoval revízny výkon, pri ktorom sa však nepotvrdila eventualita o nedostatočnom prvotnom rozsahu. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že „...úlohou výkonu dohľadu a ani vedeného správneho konania nebolo zisťovanie momentu, kedy došlo k strate zraku u pacienta, ale hodnotenie správnosti postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z hľadiska vykonania všetkých potrebných zdravotných výkonov pri riešení vzniknutej komplikácie (retrobulbárneho krvácania po preniknutí do očnice).“ Žalobca tvrdil, že ak revíznym výkonom vyšlo najavo, že rozsah urgentnej dekompresie zo dňa 15.01.2015 bol postačujúci, je moment straty zraku u pacienta dôležitou skutočnosťou pre posúdenie, či je tu vôbec daný dôvod pre skúmanie pochybenia žalobcu. Ak bola prvá dekompresia dostatočná, ale žiaľ k záchrane zraku nedošlo, potom je zrejmé, že k pochybeniu zo strany žalobcu v dôsledku údajne oneskoreného revízneho zákroku nemohlo dôjsť.
18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 18.06.2021, nad rámec skutočností, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nepristúpil k navrhovanému dokazovaniu a prečo nepovažuje za potrebné vypočuť službukonajúceho lekára, pričom zdôraznil rozpor jeho vyjadrenia so zdravotnou dokumentáciou. Naopak doplnil dokazovanie vykonaním znaleckého posúdenia rozhodujúcich skutočností tak, ako to vo svojom odôvodnení rozsudkov uviedol správny a kasačný súd. Poukázal na ustálené rozhodovanie súdov v oblasti preskúmavania rozhodnutí žalovaného, pričom z rozsudkov vyplýva, že základným objektívnym dokladom preukazujúcim skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť je vedená zdravotná dokumentácia, ktorá dokumentuje priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom záznam slúži ako preukázateľný doklad, ktorý pri vznesenej pochybnosti o správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti je jedinou právnou ochranou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Konkrétne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14S/4/2019 zo dňa 27.02.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2S/3/2016 zo dňa 04.11.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/13/2017. 19. Žalovaný zdôraznil, že námietka nesprávneho právneho posúdenia týkajúca sa nevykonania kontroly zrakovej funkcie u pacienta, ako aj námietka voči nevykonaniu ďalšieho dokazovania zo strany žalovaného vo forme výsluchu službukonajúceho lekára, boli už predmetom súdneho preskúmavania na základe správnej žaloby žalobcu zo dňa 07.02.2017, pričom správny súd a ani kasačný súd túto skutočnosť žalovanému nevytkli a zaviazali žalovaného na doplnenie dokazovania v naznačenom smere vo forme znaleckého dokazovania, čo aj žalovaný realizoval a dokazovanie doplnil. Na základe doplneného dokazovania mal za to, že v správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do prvostupňového rozhodnutia a následne v plnom rozsahu potvrdený druhostupňovým rozhodnutím. Žalovaný mal za to, že si obstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, doplnil dokazovanie v súdom naznačenom smere za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci žalovaným. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 20. Žalobca v replike z 05.11.2021 v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že nenamieta tú skutočnosť, že podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná dokumentácia. Žalobca opätovne zdôraznil, že vo fáze správneho konania, ktoré smeruje k vydaniu rozhodnutia, sa už na správny orgán v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z čoho správnemu orgánu vyplývajú odlišné práva a povinnosti, ako tomu bolo v dohľadovom konaní. Z tohto dôvodu, sa potom na konanie správneho orgánu vo fáze správneho konania vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, ktoré si k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci vyžadujú prihliadnuť aj na iné dôkazy, tak ako navrhoval. Zotrval na žalobe a svojich vyjadreniach. 21. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. 22. Na pojednávaní konanom 30.01.2024 účastníci konania zotrvali na svojich argumentoch a návrhoch. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 25. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 26. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak:
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. 28. Podľa § 2 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe. 29. Podľa § 2 ods. 10 zákona o zdravotnej starostlivosti liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. 30. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. 31. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti vedenie zdravotnej dokumentácie je získavanie, zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov podľa odseku 2. 32. Podľa § 19 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná dokumentácia obsahuje: a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy, b) údaje o poučení a informovanom súhlase (§ 6), c) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, e) údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, f) údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti, údaje o liečebnom režime a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa. 33. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje: a) dátum a čas zápisu, b) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu, c) dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, d) rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, e) výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis,
f) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, g) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla. 34. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7): 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 35. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. predseda úradu je štatutárnym a výkonným orgánom úradu. 36. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. 37. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva: a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”). 38. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. 39. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. 40. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky: a) 3.319 eur, ak ide o fyzickú osobu, b) 9.958 eur, ak ide o právnickú osobu. 41. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 43. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 45. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
46. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 47. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 48. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 49. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 50. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 51. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 52. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 53. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 54. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). 55. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že vec bola 30.11.2020 zapísaná do registra Sa, s tým, že bude prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom. Z obsahu správnej žaloby a jej príloh vyplýva, že predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. Hoci žalovaným je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 199 ods. 1 písm. f/ SSP), čiže sa jedná o žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, je zrejmé, že sa jedná súčasne aj o vec správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP), pretože žalobcovi bola v rámci vykonávaného dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti uložená pokuta v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. Nie je vylúčené, že správna žaloba bude mať súčasne povahu viacerých typov správnych žalôb. V tomto prípade zákon ustanovuje normatívne riešenie v § 30 druhá veta SSP, zohľadňujúc účel správneho súdneho súdnictva tak, že sa použije tá úprava, ktorá je pre žalobcu výhodnejšia. Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ust. § 194 a nasl. SSP, teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania (obdobne pozri napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021). 56. V zmysle bodu 3.7.2. Rozvrhu práce na rok 2023 v znení Dodatku č. 5 v prípade, ak bude zistený nesprávny zápis po uplynutí lehoty 30 dní, rozhodne vo veci senátnej, ktorá bola nesprávne zapísaná do registra v samosudcovskej agende ten senát, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do registra v samosudcovskej agende zapísaná. Vzhľadom na uvedené bola vec rozhodnutá v senáte, v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
57. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných dôvodov ako aj v zmysle dôvodov podľa § 195 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov. 58. K námietke žalobcu o porušení zásady materiálnej pravdy súd uvádza, že zásada materiálnej pravdy zakotvuje požiadavku, v zmysle ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, a teda subsumuje aj požiadavku na zistenie úplného a presného stavu veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba však považovať zistenie všetkých skutočností nevyhnutných a potrebných pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci. Skutočnosť, že správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania, a to, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje správny orgán, vo svojej podstate presúva riadne objasnenie skutkového stavu veci práve na správny orgán a do určitej miery tejto povinnosti zbavuje samotných účastníkov konania. S touto zásadou sa bezprostredne prelína zásada voľného hodnotenia dôkazov. Žiadny právny predpis, a teda ani správny poriadok neurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, keďže sa tieto musia vždy posudzovať v kontexte konkrétneho prípadu a v kontexte konkrétneho dôkazného prostriedku. Správny orgán hodnotí dôkaz najmä z hľadiska jeho pravdivosti, hodnovernosti, úplnosti, ako aj relevancie pre posudzovanú vec. 59. Vo všeobecnosti platí, že v rámci rozhodovania si správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky, dôkazy vykonať, z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, ktoré následne pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a jeho medzí vyhodnotí a dospeje na základe logickej postupnosti k rozhodnutiu. Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V pôsobnosti žalovaného správneho orgánu je posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu oprávnený vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov, ktorých podmienky odbornej spôsobilosti upravuje zákon č. 581/2004 Z.z. V oblasti správneho trestania (po vzore trestného postihu v zmysle trestnoprávnom) nie je miesto pre žiadne domnienky. To či sa určitá osoba dopustila porušenia svojich povinností musí byť preukázané jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností. 60. Žalobca namietal, že po celý čas navrhoval vypočutie zdravotníckeho personálu, konkrétne F. G. G., pričom týmto výsluchom mohlo dôjsť k objasneniu rozporných skutočností a to konkrétne, či pacientovi bola dňa 15.01.2015 pooperačne kontrolovaná zraková funkcia a to napriek tomu, že záznamy o takej kontrole sa v zdravotnej dokumentácii pacienta nenachádzajú. Práve týmto výsluchom mohli byť podľa žalobcu tieto skutočnosti objasnené, čo žalovaný odmietol. 61. K predmetným námietkam súd vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Uvedenie rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti umožňuje posúdiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Správne vedenie zdravotnej dokumentácie, ktoré je charakterizované pravdivosťou, objektívnosťou a overiteľnosťou záznamov je jedným z kľúčových povinností uložených každému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a slúži ako dôkazný prostriedok. Na druhej strane je nevyhnutné uviesť, že podľa § 32 ods. 1 a § 34 ods. 1 Správneho poriadku (ktorý sa v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. vzťahuje na predmetné konanie, pozn.) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného tak vyplýva, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní určuje správny orgán, pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Pokiaľ však správny orgán nevyhovie určitému návrhu na vykonanie dokazovania má povinnosť vo svojom rozhodnutí uviesť aké dôvody ho k tomu viedli.
62. Žalovaný v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí uviedol, že priamo zákon č. 581/2004 Z.z. v § 43 ods. 5 ustanovuje, že podkladom na výkon dohľadu a výkon kontroly správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia a teda podľa jeho názoru rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie skutočnosti, ktoré sa preukázateľne stali alebo preukázateľne nestali, a to či tieto skutočnosti nastali alebo nenastali je možné overiť iba na základe existencie konkrétneho záznamu v zdravotnej dokumentácii. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že od výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv (str. 9 napadnutého rozhodnutia, pozn.). 63. Aj keď sa možno stotožniť s tvrdením žalovaného, o tom, že nepochybne podkladom na výkon dohľadu a výkon kontroly správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia, nič to nemení na tom, že aj inými dôkaznými prostriedkami je možné a nevyhnutné presne a úplne zistiť skutočný stav veci a význam žiadneho dôkazného prostriedku nemožno v kontexte dokazovania znižovať, a tak prípadne aj výsluchom osôb objasniť sporné tvrdenia účastníkov konania tak, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe. V preskúmavanom prípade je však podstatné to, že žalobca navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom jeho vlastného zdravotníckeho personálu. 64. Súd uvádza, že pri hodnotení dôkazov je dôkazné prostriedky potrebné interpretovať v kvantitatívnom aj kvalitatívnom pomere objektívne. Ak by aj bol žalovaný pripustil a vykonal dokazovanie výsluchom zdravotníckeho personálu v úvahu by bolo potrebné vziať aj to, že výpoveď osôb, ktoré boli v rozhodnom období zamestnancami žalobcu v priamom postavení ošetrujúceho zdravotníckeho personálu pacienta, nemôže mať charakter nezvratného dôkazu, preukazujúceho bez ďalšieho tvrdenia žalobcu, pretože jej obsah, vzhľadom na postavenie týchto osôb, by malo len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré bolo potrebné preukázať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno takýmto výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, resp. vyhlásenia. Žalobca okrem výsluchov zdravotníckeho personálu na preukázanie svojich tvrdení už nenavrhoval vykonanie iného dokazovania. 65. Podľa názoru súdu správne orgány zistili presne a úplne stav veci, ktorý už nie je potrebné dopĺňať. K tomu súd uvádza, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne včas a spravodlivo rozhodnúť. V danej veci odborné právne názory úradu, ktoré je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť v rámci správnej úvahy, neboli zo strany žalobcu spochybnené žiadnym dôkazom, napr. znaleckým posudkom, či iným odborným posúdením v konkrétnej veci, naopak vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom. Podstatné je to, že skutočnosti uvedené v podnete pacienta neboli jediným dôkazom, na základe ktorého bolo vyhodnotené nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu a teda bez ohľadu na tvrdenia pacienta, bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a to na základe rozsiahleho dokazovania, ktoré v administratívnom konaní bolo vykonané . Vzhľadom na uvedené námietka žalobcu, že skutočnosti uvedené v podnete pacienta správne orgány vzali do úvahy a ním navrhovaný dôkaz odmietli nie je dôvodná. Správny súd konajúc o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel rovnako k záveru, že v administratívnom konaní nevznikol dôvod na aplikáciu zásady in dubio pro reo. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na preukazovanie skutkového stavu; v danom prípade však správny súd o zistenom skutkovom stave zo strany žalovaného správneho orgánu nemal žiadne pochybnosti. 66. Pokiaľ žalobca namietal, že existuje dôvodné podozrenie o tom, že nevykonanie ďalšieho ním navrhovaného dokazovania bolo prvostupňovým správnym orgánom zamietnuté pre krátkosť času na vydanie nového rozhodnutia, k tomu súd uvádza, že takéto tvrdenie je len ničím nepreukázanou domnienkou žalobcu, ktorá nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto ju súd považoval za právne bezvýznamnú. 67. V reakcii na námietku žalobcu o nemožnosti stotožňovania nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti a nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie do jedného deliktu, nakoľko sú to dva rozdielne a nezameniteľné správne delikty, súd len stručne uvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania nezameniteľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu. To, že správne orgány v rozhodnutiach ako skutkové zistenia popísali aj tie skutočnosti, že žalobcom tvrdené úkony neboli zaznamenané v zdravotnej dokumentácii nemá vplyv na to, že žalobca bol postihnutý za nezameniteľne vymedzený delikt a to za neprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi. 68. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne a zákonne vysporiadal aj s námietkou žalobcu o to, že podstatnou skutočnosťou bolo zistenie okamihu straty zraku (vo vzťahu k druhému vytýkanému pochybeniu, pozn.). Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie okamih straty zraku je podstatný pre skúmanie pochybenia, ale podstatné je to, že nemožno akceptovať oneskorený postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu, takýto záver nemožno považovať za svojvoľný, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj keď znalec dospel k záveru, že sekundárna dekompresia sa podľa neho javí ako zbytočná a pravdepodobne by nepriniesla úspech, nič to nemení na skutočnosti, že rozšírená dekompresia bola realizovaná až 9 hodín od zistenia straty zraku, čo predstavuje oneskorený postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (bez ohľadu na samotnú dôvodnosť/nedôvodnosť sekundárnej dekompresie, pozn.). 69. V súhrne je možné konštatovať, že v administratívnom konaní bol skutkový stav zistený dostatočne, pričom v danej veci ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný v rámci správnej úvahy vysloviť svoj odborný právny názor, ktorý v danej veci bol vyslovený jednoznačne a nebol žiadnymi relevantnými dôkazmi spochybnený. Nebolo zistené ani také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 70. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 190 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 71. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 72. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 74. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.