{"guid": "ed105e38-8206-4342-843d-758ac17f78a7:952e9a5e-6532-4a7e-a8b4-d5e2a3b4849d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200736.3", "spisova_znacka": "PO-5Sa/4/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-5Sa/4/2020 z 30. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. januára 2024, sp. zn. PO-5Sa/4/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200736.3", "identifikacne_cislo": "8020200736", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Radovan Turčík", "sudca_id": 965, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-radovan-turcik-965", "datum_vydania": "2024-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/581#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/952e9a5e-6532-4a7e-a8b4-d5e2a3b4849d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200736.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200736.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200736.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-5Sa/4/2020\n8020200736\n30. 01. 2024\nJUDr. Radovan Turčík\nECLI:SK:SpSKE:2024:8020200736.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr.\nRenáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:\nFakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana Prešov, Holého 14, Prešov, IČO: 00 610 577, právne\nzastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOGA a spol. s r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice,\nIČO: 36 863 947, proti žalovanému: predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova\n2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 704/00014/2015/R\nz 24.09.2020, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Upovedomením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „prvostupňový orgán“) z\n13.11.2015 sa začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č.\n581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.,“) poskytovateľovi\nzdravotnej starostlivosti, a to Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana Prešov, Holého 14, Prešov,\nIČO: 00 610 577 (ďalej len „žalobca“). Dôvodom začatia konania bolo zistenie porušenia § 4 ods. 3\nzákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu spáchania skutku (ďalej\nlen „zákon o zdravotnej starostlivosti“) na základe záverov výkonu dohľadu podľa zákona č. 581/2004\nZ.z., pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti A. B. C. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, C. (ďalej\nlen „pacient“). V predmetnom upovedomení prvostupňový orgán uviedol, že o vykonanom dohľade bol\n30.07.2015 vyhotovený protokol č. 279/2015, ktorý bol žalobcovi doručený 31.07.2014.\n2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. ZS 704/00014/2015 zo 04.12.2015 uložil žalobcovi pokutu v sume\n3.000,- eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, a teda za porušenie povinnosti\nposkytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedené, že\nporušenie bolo zistené ukončením výkonu dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti\npacientovi, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na oddelení otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a\nkrku a na oftalmologickom oddelení v období od 10. novembra 2014 do 16. februára 2015. Poskytovateľ\nzdravotnej starostlivosti porušil § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tým, že pacientovi po operácii\ndňa 15. januára 2015 neposkytol adekvátnu pooperačnú starostlivosť: a/ po operácii dňa 15. januára\n\n2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia a (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16. januára\n2015 o 7:36 hod., t.j. 17 hodín po skončení operácie), b/ po zistení straty zraku dňa 16. januára 2015\no 7:36 hod. bola neskoro indikovaná revízna dekompresia orbity (začiatok operácie 16. januára 2015\no 16:35 hod., t.j. 9 hodín od zistenia straty zraku).\n3. Žalovaný rozhodnutím č. ZS 704/00014/2015/R z 28.11.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového orgánu č. ZS 704/00014/2015 zo 04.12.2015.\n4. Na základe žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Sa/2/2017-73 z\n24.11.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. ZS 704/00014/2015/R z 28.11.2016 ako aj rozhodnutie\nprvostupňového orgánu č. ZS 704/00014/2015 zo 04.12.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nSprávny súd konštatoval nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a uložil správnemu orgánu\npovinnosť doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku.\n5. Dňa 26.02.2020 prvostupňový orgán vydal Upovedomenie o pokračovaní správneho konania, ktorým\nbolo žalobcovi oznámené pokračovanie v konaní vo veci uloženia pokuty a začatie konania o ustanovení\nznalca.\n6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. ZS 704/00014/2015 z 10.08.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu v sume 3.000,- eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej\nstarostlivosti a teda za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Vo výroku\npredmetného rozhodnutia je uvedené, že porušenie bolo zistené ukončením výkonu dohľadu nad\nsprávnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na\noddelení otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku a na oftalmologickom oddelení v období od 10.\nnovembra 2014 do 16. februára 2015. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil § 4 ods. 3 zákona\no zdravotnej starostlivosti tým, že pacientovi po operácii dňa 15. januára 2015 neposkytol adekvátnu\npooperačnú starostlivosť: a/ po operácii dňa 15. januára 2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková\nfunkcia a (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16. januára 2015 o 7:36 hod., t.j. 17 hodín po skončení\noperácie), b/ po zistení straty zraku dňa 16. januára 2015 o 7:36 hod. bola neskoro indikovaná revízna\ndekompresia orbity (začiatok operácie 16. januára 2015 o 16:35 hod., t.j. 9 hodín od zistenia straty zraku).\n7. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vrátení veci na ďalšie konanie, v súlade\ns názorom Krajského súdu v Prešove, ustanovil do správneho konania znalca z odboru zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie otorinolaryngológia za účelom analýzy prípadu a komplexného zhodnotenia\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že operačnú\nkomplikáciu nemožno klasifikovať ako non-lege artis postup, avšak bolo nevyhnutné konštatovať viaceré\npochybenia, ku ktorým došlo počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Operatér rozpoznal počas\nvýkonu vzniknutú komplikáciu a riešil ju dekompresným výkonom na ľavej očnici. Operačný postup však\npodrobne nezdokumentoval v operačnom protokole, čím vznikol priestor na pochybnosti o správnosti\njeho operačného postupu. K monitorovaniu zrakovej funkcie po operácii znalec uviedol, že v dekurze sa\nnenachádza zo dňa operácie (15.01.2015) žiadny zápis o vyšetrení pacienta na svetlocit. Prvá písomná\nzmienka o tom, že pacient nevidí je o 07:39 hod. dňa 16.01.2015 a rozhodnutie o potrebe revíznej\noperácie sa oddialilo o ďalšie hodiny. Záverom znalec konštatuje, že znaleckým šetrením boli zistené\nviaceré pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi zo strany žalobcu.\n8. V podstatnom prvostupňový orgán poukázal na § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z., podľa\nktorého je zdravotná dokumentácia podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou\na na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného podľa názoru\nprvostupňového orgánu vyplýva, že je oprávnený posudzovať správnosť poskytnutej zdravotnej\nstarostlivosti predovšetkým na základe vedenej zdravotnej dokumentácie a za reálne vykonané možno\npovažovať len tie zdravotné výkony, ktoré sú uvedené v zdravotnej dokumentácii pacienta. Tvrdenie\nžalobcu o vykonaní kontroly zrakovej funkcie by bolo podľa jeho názoru relevantné len v prípade, ak\nby malo oporu aj vo vedenej zdravotnej dokumentácii. Podľa jeho názoru výpovede zdravotníckeho\npersonálu, vrátane ošetrujúceho lekára tak, ako navrhoval žalobca, nemožno dôvodne považovať za\nobjektívne, a to pre existujúci pracovno-právny pomer k žalobcovi. Vyjadrenie žalobcu o vykonanej\nkontrole zrakovej funkcie v poobedňajších hodinách po operácii dňa 15.01.2015 je založené len na\ntvrdení a nemá oporu v zdravotnej dokumentácii, a ani v písomnom podnete pacienta, ktorý uviedol,\nže pokiaľ bol pri vedomí, oko mu dňa 15.01.2015 nebolo vôbec ošetrované. Prvý písomný údaj a\n\nzáznam v zdravotnej dokumentácii o stave zraku je zo dňa 16.01.2015 o 07:39 hod., kedy bola zo\nstrany pacienta už udávaná strata zraku. Uvedené podporil podľa názoru prvostupňového orgánu aj\nvypracovaný znalecký posudok.\n9. V odôvodnení prvostupňového orgánu sa tiež uvádza, že prvostupňový orgán mal na základe\nvšetkých obstaraných podkladov za to, že retrobulbárne krvácanie v orbite, ktoré vzniklo 15.01.2015 si\nvyžaduje okrem urgentnej dekompresie orbity aj následné sledovanie vývoja zrakovej funkcie, hlavne\nz dôvodu sledovania dynamiky vývoja prípadnej straty zraku, čo priamo ovplyvňuje urgentnosť zrak\nzachraňujúcej revíznej dekompresie orbity. Ďalej sa v podstatnom uvádza, že pri včasnej dekompresii\nje možné dosiahnuť obnovu zrakovej funkcie, preto je potrebné revíznu dekompresiu orbity vykonať čo\nnajskôr. Pacient bol však operovaný až o 9 hodín od zistenia straty zraku, čo je neprimerane dlhý čas.\nDôsledným sledovaním zrakovej funkcie oboch očí u pacienta v pooperačnom období a včas vykonanou\nopakovanou dekompresiou, by sa u pacienta využili všetky možnosti na záchranu jeho zraku. V závere\nprvostupňový orgán odôvodnil výšku uloženej pokuty a zdôraznil, že úlohou výkonu dohľadu a ani\nvedeného správneho konania nebolo zisťovanie momentu, kedy došlo k strate zraku u pacienta, ale\nhodnotenie správnosti postupu žalobcu z hľadiska vykonania všetkých potrebných zdravotných výkonov\npri riešení vzniknutej komplikácie. Vzhľadom na to, že prvostupňový orgán nemal žiadne pochybnosti\no porušení § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nevzhliadol dôvod na uplatnenie zásady in\ndubio pro reo.\n10. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nrozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\npoukázal na to, že žalobca s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy\npodporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v napadnutom\nrozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považuje za vystihujúce\nmeritum veci, argumentačne obsiahle, jasné a vecné, pričom žalobca neuviedol v rozklade žiadne\nskutočnosti, s ktorými by sa nebol zaoberal a argumentačne vysporiadal prvostupňový orgán.\n11. Konkrétne k navrhovanému výsluchu F. G. G. uviedol, že objektivita jeho vyjadrenia je spochybniteľná\nz dôvodu, že ide o vlastného zamestnanca účastníka konania a je dôvodné predpokladať, že sa\nz pochopiteľných dôvodov nebude odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa, pričom dôkazy\nnachádzajúce sa v spise, sú podľa jeho názoru dostačujúce na rozhodnutie vo veci. K tvrdeniam\nžalobcu o vykonaní kontroly zrakovej funkcie pacienta napriek chýbajúcemu záznamu v zdravotnej\ndokumentácii, žalovaný zopakoval argumentáciu obsiahnutú v prvostupňovom rozhodnutí. K námietke\nžalobcu o tom, že nemožno nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a nesprávne vedenie\nzdravotnej dokumentácie stotožniť do jedného deliktu, žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo v tomto\nkonaní vytýkané nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie. Výrok napadnutého rozhodnutia podľa\nžalovaného presne, jasne a určito popisuje skutok, ktorého sa dopustil žalobca.\n12. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považoval za nevyhnutné uviesť, že znalec za\nvýznamné pochybenie považoval skutočnosť, že privolaný oftalmológ nevyšetril stav na zdravom oku\npričom, ak by bol svetlocit vyšetrený na oboch očiach po prebudení, poškodenie mohlo byť určené\nokamžite. Podstatné podľa znalca bolo to, že ak by sa vyšetrenie svetlocitu uskutočnilo, operatér\nby mal istotu, že komplikácia nastala a mohol sa rozhodovať o jej riešení/neriešení a nedošlo by k\n26-hodinovému oddialeniu. Preto podľa názoru žalovaného nie okamih straty zraku je podstatný pre\nskúmanie pochybenia, ale podstatné je to, že takýto oneskorený postup pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti nemožno akceptovať.\nII.\nPriebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n13. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.11.2020 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie\nkonanie a priznania nároku na náhradu trov konania.\n14. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\n\nposúdenie veci. Namietal porušenie zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho\nporiadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že ak správny\norgán koná a rozhoduje ako správny orgán v zmysle správneho konania, na jeho konanie sa vzťahujú\nustanovenia správneho poriadku, ktoré si vyžadujú odlišný, aktívnejší prístup správneho orgánu pri\nobstaraní si dôkazných prostriedkov smerujúcich k spoľahlivému zisteniu skutočného stavu veci. Kým vo\nfáze dohľadového konania orgán vychádza len zo zdravotnej dokumentácie, v rámci správneho konania\nje správny orgán povinný podrobnejšie a precíznejšie sa zaoberať aj inými (a hlavne navrhovanými)\ndôkazmi ako len zdravotnou dokumentáciou. Ak bola teda vo fáze dohľadového konania vznesená\nnámietka s obsahom, že zraková funkcia pacientovi kontrolovaná bola, potom sa v záujme spoľahlivého\nzistenia stavu veci v správnom konaní správny orgán takouto informáciou a jej verifikáciou zaoberať\nmal, nakoľko to bola podstatná skutočnosť pre vydanie spravodlivého rozhodnutia. Žalobca zdôraznil,\nže argumentácia správneho orgánu, že „tvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (o vykonanej\nkontrole zraku pacienta) by bolo relevantné len v prípade, ak by malo oporu aj vo vedenej zdravotnej\ndokumentácii“ je preto nedostatočná, najmä ak žalobca navrhol vykonanie ďalšieho dôkazu, ktorý\nvšak správny orgán nevykonal argumentujúc len tvrdením o spochybniteľnosti objektivity výpovede\nošetrujúceho personálu žalobcu vzhľadom na trvajúci pracovný pomer k nemu. Práve vykonaním\nvýsluchu navrhovaného svedka (príp. iných svedkov) by si podľa názoru žalobcu mohol správny orgán\naj kontrolnými otázkami overiť pravdivosť tvrdení svedka. Zdôraznil, že ním navrhovaný dôkaz správny\norgán zamietol, hoci písomný podnet samotného pacienta o nevykonaní ošetrenia ako podklad pre svoje\nrozhodnutie do úvahy vzal. Podľa jeho názoru práve tu vznikol priestor pre ďalšie dokazovanie, kedy\nby v zmysle zásady materiálnej pravdy správny orgán mal vziať na zreteľ nielen vyjadrenie pacienta,\nale aj argumenty žalobcu. Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak sa v priebehu konania vyskytnú\npochybnosti o vine a tieto nie je možné rozptýliť ďalším dokazovaním, treba rozhodnúť vždy v prospech\nosoby, ktorej sa za skutok kladie zodpovednosť. Hlavne teda ak správny orgán mal možnosť vykonať\ndôkaz, ktorý by prispel k objasneniu skutočnosti, ale tento nevykonal, pričom nie je na úvahe správneho\norgánu, či aplikuje predmetnú zásadu alebo nie.\n15. Žalobca tiež namietal, že na rozhodnutie správneho orgánu nevykonať navrhované dôkazy mal vplyv\naj časový faktor, nakoľko bolo prvostupňové rozhodnutie vydané len pár dní pred uplynutím subjektívnej\nlehoty na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle úst. § 64 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z.\nz. Existuje tak podľa jeho názoru dôvodné podozrenie, že nevykonanie ďalšieho ním navrhovaného\ndokazovania bolo prvostupňovým správnym orgánom zamietnuté práve pre krátkosť času na vydanie\nnového rozhodnutia.\n16. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal, že nemožno nesprávne poskytnutie zdravotnej\nstarostlivosti a nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie stotožniť do jedného deliktu, nakoľko sú to\ndva rozdielne a nezameniteľné správne delikty. Je na správnom orgáne, aby v rámci konania preukázal\na náležite odôvodnil, za ktorý z deliktov kontrolovaný subjekt postihuje. Náležite zistený skutkový stav\nako aj jeho právne posúdenie a odôvodnenie nesmie byť vykonané tak, aby pripúšťalo možnosť zámeny\ndvoch alebo viacerých deliktov.\n17. K druhému vytýkanému pochybeniu žalobca uviedol, že k revíznej dekompresii pristúpil z dôvodu,\nže napriek kontrole zrakovej funkcie a nasadenej adekvátnej medikamentóznej liečbe, sa zdravotný stav\npacienta v tomto smere nezlepšoval, nebola známa jeho príčina, ktorú by bolo možné účinne eliminovať,\npreto následne, z dôvodu opatrnosti a s úmyslom vylúčenia prípadnej pochybnosti o nedostatočnom\nrozsahu urgentnej dekompresie zo dňa 15.01.2015, indikoval revízny výkon, pri ktorom sa však\nnepotvrdila eventualita o nedostatočnom prvotnom rozsahu. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia\nkonštatoval, že „...úlohou výkonu dohľadu a ani vedeného správneho konania nebolo zisťovanie\nmomentu, kedy došlo k strate zraku u pacienta, ale hodnotenie správnosti postupu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti z hľadiska vykonania všetkých potrebných zdravotných výkonov pri riešení\nvzniknutej komplikácie (retrobulbárneho krvácania po preniknutí do očnice).“ Žalobca tvrdil, že ak\nrevíznym výkonom vyšlo najavo, že rozsah urgentnej dekompresie zo dňa 15.01.2015 bol postačujúci,\nje moment straty zraku u pacienta dôležitou skutočnosťou pre posúdenie, či je tu vôbec daný dôvod pre\nskúmanie pochybenia žalobcu. Ak bola prvá dekompresia dostatočná, ale žiaľ k záchrane zraku nedošlo,\npotom je zrejmé, že k pochybeniu zo strany žalobcu v dôsledku údajne oneskoreného revízneho zákroku\nnemohlo dôjsť.\n\n18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 18.06.2021, nad rámec skutočností, ktoré uviedol v napadnutom\nrozhodnutí uviedol, že v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nepristúpil k\nnavrhovanému dokazovaniu a prečo nepovažuje za potrebné vypočuť službukonajúceho lekára, pričom\nzdôraznil rozpor jeho vyjadrenia so zdravotnou dokumentáciou. Naopak doplnil dokazovanie vykonaním\nznaleckého posúdenia rozhodujúcich skutočností tak, ako to vo svojom odôvodnení rozsudkov uviedol\nsprávny a kasačný súd. Poukázal na ustálené rozhodovanie súdov v oblasti preskúmavania rozhodnutí\nžalovaného, pričom z rozsudkov vyplýva, že základným objektívnym dokladom preukazujúcim skutočne\nposkytnutú zdravotnú starostlivosť je vedená zdravotná dokumentácia, ktorá dokumentuje priebeh\nposkytovania zdravotnej starostlivosti, pričom záznam slúži ako preukázateľný doklad, ktorý pri\nvznesenej pochybnosti o správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti je jedinou právnou ochranou\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti. Konkrétne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.\nzn. 14S/4/2019 zo dňa 27.02.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2S/3/2016 zo dňa\n04.11.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/13/2017.\n19. Žalovaný zdôraznil, že námietka nesprávneho právneho posúdenia týkajúca sa nevykonania\nkontroly zrakovej funkcie u pacienta, ako aj námietka voči nevykonaniu ďalšieho dokazovania zo strany\nžalovaného vo forme výsluchu službukonajúceho lekára, boli už predmetom súdneho preskúmavania\nna základe správnej žaloby žalobcu zo dňa 07.02.2017, pričom správny súd a ani kasačný súd túto\nskutočnosť žalovanému nevytkli a zaviazali žalovaného na doplnenie dokazovania v naznačenom\nsmere vo forme znaleckého dokazovania, čo aj žalovaný realizoval a dokazovanie doplnil. Na základe\ndoplneného dokazovania mal za to, že v správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový\nstav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do prvostupňového\nrozhodnutia a následne v plnom rozsahu potvrdený druhostupňovým rozhodnutím. Žalovaný mal za to,\nže si obstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, doplnil dokazovanie v súdom naznačenom\nsmere za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu a takto zistený stav bol dostačujúcim\npodkladom pre posúdenie veci žalovaným. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu\nzamietol.\n20. Žalobca v replike z 05.11.2021 v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že nenamieta tú\nskutočnosť, že podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly\nsprávneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z.\nzdravotná dokumentácia. Žalobca opätovne zdôraznil, že vo fáze správneho konania, ktoré smeruje k\nvydaniu rozhodnutia, sa už na správny orgán v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. vzťahuje\nzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z čoho správnemu orgánu vyplývajú odlišné práva a povinnosti,\nako tomu bolo v dohľadovom konaní. Z tohto dôvodu, sa potom na konanie správneho orgánu vo\nfáze správneho konania vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, ktoré si k spoľahlivému zisteniu\nskutočného stavu veci vyžadujú prihliadnuť aj na iné dôkazy, tak ako navrhoval. Zotrval na žalobe a\nsvojich vyjadreniach.\n21. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\n22. Na pojednávaní konanom 30.01.2024 účastníci konania zotrvali na svojich argumentoch a návrhoch.\nIII.\nRelevantná právna úprava a posúdenie veci súdom\n23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n25. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n26. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak:\n\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\nPodľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže\ndoplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým\nvšak nie je viazaný.\n27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť je súbor pracovných\nčinností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych\npomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia\nkvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu,\ndispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú\nasistenciu.\n28. Podľa § 2 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná dokumentácia je súbor údajov o\nzdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti tejto osobe.\n29. Podľa § 2 ods. 10 zákona o zdravotnej starostlivosti liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu\nosoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť\nprejavy a dôsledky jej choroby.\n30. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné\nvýkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia\nosoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\n31. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti vedenie zdravotnej dokumentácie je získavanie,\nzhromažďovanie a zaznamenávanie údajov podľa odseku 2.\n32. Podľa § 19 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná dokumentácia obsahuje: a)\nosobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum\nnarodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy, b) údaje o\npoučení a informovanom súhlase (§ 6), c) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení,\nliečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom\npri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, e)\núdaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, f) údaje o dočasnej pracovnej\nneschopnosti, údaje o liečebnom režime a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti\nna výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej\npoisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa.\n33. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje:\na) dátum a čas zápisu, b) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný\nsúhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu, c) dátum a čas\nposkytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, d) rozsah poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, e) výsledky\niných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis,\n\nf) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, g) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná\nstarostlivosť poskytla.\n34. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za\npodmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7): 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy\nna uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť\nprijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.\n35. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. predseda úradu je štatutárnym a výkonným orgánom\núradu.\n36. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti\nrozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.\n37. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou\nstarostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva: a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi\npoistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný\npredpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a\nposkytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”).\n38. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou\nstarostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná\ndokumentácia vedená podľa osobitného zákona.\n39. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie\npovinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov\nmôže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu\nzdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická\nosoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.\n40. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti\nza podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky: a) 3.319 eur, ak ide o fyzickú osobu, b)\n9.958 eur, ak ide o právnickú osobu.\n41. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n43. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n45. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n\n46. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n47. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n48. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n49. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n50. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n51. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n52. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n53. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n54. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach\n(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).\n55. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že vec bola 30.11.2020 zapísaná do registra Sa, s tým,\nže bude prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom. Z obsahu správnej žaloby a jej príloh vyplýva,\nže predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle zákona č. 581/2004\nZ.z. Hoci žalovaným je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 199 ods. 1 písm. f/ SSP),\nčiže sa jedná o žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, je zrejmé, že sa jedná súčasne aj o vec\nsprávneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP), pretože žalobcovi bola v rámci vykonávaného dohľadu nad\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti uložená pokuta v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. Nie je vylúčené,\nže správna žaloba bude mať súčasne povahu viacerých typov správnych žalôb. V tomto prípade zákon\nustanovuje normatívne riešenie v § 30 druhá veta SSP, zohľadňujúc účel správneho súdneho súdnictva\ntak, že sa použije tá úprava, ktorá je pre žalobcu výhodnejšia. Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie\npríslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre\núčastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby\nv sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho\ntrestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ust. §\n194 a nasl. SSP, teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania (obdobne pozri napr. uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/63/2020 z 28.04.2021).\n56. V zmysle bodu 3.7.2. Rozvrhu práce na rok 2023 v znení Dodatku č. 5 v prípade, ak bude zistený\nnesprávny zápis po uplynutí lehoty 30 dní, rozhodne vo veci senátnej, ktorá bola nesprávne zapísaná\ndo registra v samosudcovskej agende ten senát, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do registra\nv samosudcovskej agende zapísaná. Vzhľadom na uvedené bola vec rozhodnutá v senáte, v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku.\n\n57. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP a\npo zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote\n(§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle\nžalobných dôvodov ako aj v zmysle dôvodov podľa § 195 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná\na bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.\n58. K námietke žalobcu o porušení zásady materiálnej pravdy súd uvádza, že zásada materiálnej\npravdy zakotvuje požiadavku, v zmysle ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, a\nteda subsumuje aj požiadavku na zistenie úplného a presného stavu veci. Za zistenie skutočného\nstavu veci treba však považovať zistenie všetkých skutočností nevyhnutných a potrebných pre vydanie\nspravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci. Skutočnosť, že správny orgán nie je viazaný len\nnávrhmi účastníka konania, a to, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje správny orgán,\nvo svojej podstate presúva riadne objasnenie skutkového stavu veci práve na správny orgán a do\nurčitej miery tejto povinnosti zbavuje samotných účastníkov konania. S touto zásadou sa bezprostredne\nprelína zásada voľného hodnotenia dôkazov. Žiadny právny predpis, a teda ani správny poriadok\nneurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, keďže sa tieto musia vždy posudzovať v kontexte\nkonkrétneho prípadu a v kontexte konkrétneho dôkazného prostriedku. Správny orgán hodnotí dôkaz\nnajmä z hľadiska jeho pravdivosti, hodnovernosti, úplnosti, ako aj relevancie pre posudzovanú vec.\n59. Vo všeobecnosti platí, že v rámci rozhodovania si správny orgán musí zabezpečiť relevantné\ndôkazné prostriedky, dôkazy vykonať, z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, ktoré\nnásledne pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a jeho medzí vyhodnotí a dospeje na základe logickej\npostupnosti k rozhodnutiu. Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý\nich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nÚrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V pôsobnosti žalovaného správneho orgánu je posúdenie\nskutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých\nje žalovaný ako orgán dohľadu oprávnený vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy\nza pomoci konzultantov, ktorých podmienky odbornej spôsobilosti upravuje zákon č. 581/2004 Z.z. V\noblasti správneho trestania (po vzore trestného postihu v zmysle trestnoprávnom) nie je miesto pre\nžiadne domnienky. To či sa určitá osoba dopustila porušenia svojich povinností musí byť preukázané\njednoznačne bez akýchkoľvek pochybností.\n60. Žalobca namietal, že po celý čas navrhoval vypočutie zdravotníckeho personálu, konkrétne F. G. G.,\npričom týmto výsluchom mohlo dôjsť k objasneniu rozporných skutočností a to konkrétne, či pacientovi\nbola dňa 15.01.2015 pooperačne kontrolovaná zraková funkcia a to napriek tomu, že záznamy o takej\nkontrole sa v zdravotnej dokumentácii pacienta nenachádzajú. Práve týmto výsluchom mohli byť podľa\nžalobcu tieto skutočnosti objasnené, čo žalovaný odmietol.\n61. K predmetným námietkam súd vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle § 21 ods. 1 písm. d)\nzákona o zdravotnej starostlivosti zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje rozsah poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Uvedenie\nrozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti umožňuje posúdiť, či bola zdravotná starostlivosť\nposkytnutá správne. Správne vedenie zdravotnej dokumentácie, ktoré je charakterizované pravdivosťou,\nobjektívnosťou a overiteľnosťou záznamov je jedným z kľúčových povinností uložených každému\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti a slúži ako dôkazný prostriedok. Na druhej strane je nevyhnutné\nuviesť, že podľa § 32 ods. 1 a § 34 ods. 1 Správneho poriadku (ktorý sa v zmysle § 77 ods. 1 zákona\nč. 581/2004 Z.z. vzťahuje na predmetné konanie, pozn.) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného tak vyplýva, že\nrozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní určuje správny orgán, pričom\nnie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Pokiaľ však správny orgán nevyhovie určitému návrhu na\nvykonanie dokazovania má povinnosť vo svojom rozhodnutí uviesť aké dôvody ho k tomu viedli.\n\n62. Žalovaný v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí uviedol, že priamo zákon č. 581/2004 Z.z. v § 43\nods. 5 ustanovuje, že podkladom na výkon dohľadu a výkon kontroly správneho poskytnutia zdravotnej\nstarostlivosti je zdravotná dokumentácia a teda podľa jeho názoru rozhodujúcimi skutočnosťami sú\ntie skutočnosti, ktoré sa preukázateľne stali alebo preukázateľne nestali, a to či tieto skutočnosti\nnastali alebo nenastali je možné overiť iba na základe existencie konkrétneho záznamu v zdravotnej\ndokumentácii. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že od výsluchu nebolo možné očakávať\nďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv (str. 9 napadnutého rozhodnutia, pozn.).\n63. Aj keď sa možno stotožniť s tvrdením žalovaného, o tom, že nepochybne podkladom na výkon\ndohľadu a výkon kontroly správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia,\nnič to nemení na tom, že aj inými dôkaznými prostriedkami je možné a nevyhnutné presne a úplne\nzistiť skutočný stav veci a význam žiadneho dôkazného prostriedku nemožno v kontexte dokazovania\nznižovať, a tak prípadne aj výsluchom osôb objasniť sporné tvrdenia účastníkov konania tak, ako to\ntvrdil žalobca v podanej žalobe. V preskúmavanom prípade je však podstatné to, že žalobca navrhoval\nvykonať dokazovanie výsluchom jeho vlastného zdravotníckeho personálu.\n64. Súd uvádza, že pri hodnotení dôkazov je dôkazné prostriedky potrebné interpretovať v\nkvantitatívnom aj kvalitatívnom pomere objektívne. Ak by aj bol žalovaný pripustil a vykonal dokazovanie\nvýsluchom zdravotníckeho personálu v úvahu by bolo potrebné vziať aj to, že výpoveď osôb, ktoré\nboli v rozhodnom období zamestnancami žalobcu v priamom postavení ošetrujúceho zdravotníckeho\npersonálu pacienta, nemôže mať charakter nezvratného dôkazu, preukazujúceho bez ďalšieho tvrdenia\nžalobcu, pretože jej obsah, vzhľadom na postavenie týchto osôb, by malo len charakter tvrdení, resp.\nvyhlásení, ktoré bolo potrebné preukázať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže\nbyť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich\naktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno\ntakýmto výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam\nprocesnej obrany, resp. vyhlásenia. Žalobca okrem výsluchov zdravotníckeho personálu na preukázanie\nsvojich tvrdení už nenavrhoval vykonanie iného dokazovania.\n65. Podľa názoru súdu správne orgány zistili presne a úplne stav veci, ktorý už nie je potrebné dopĺňať.\nK tomu súd uvádza, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania\nprispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy\npodľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť\nvšetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne včas\na spravodlivo rozhodnúť. V danej veci odborné právne názory úradu, ktoré je úrad ako orgán dohľadu\nkompetentný vysloviť v rámci správnej úvahy, neboli zo strany žalobcu spochybnené žiadnym dôkazom,\nnapr. znaleckým posudkom, či iným odborným posúdením v konkrétnej veci, naopak vykonaným\nznaleckým dokazovaním bolo preukázané nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom.\nPodstatné je to, že skutočnosti uvedené v podnete pacienta neboli jediným dôkazom, na základe ktorého\nbolo vyhodnotené nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu a teda bez ohľadu\nna tvrdenia pacienta, bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a to na základe\nrozsiahleho dokazovania, ktoré v administratívnom konaní bolo vykonané . Vzhľadom na uvedené\nnámietka žalobcu, že skutočnosti uvedené v podnete pacienta správne orgány vzali do úvahy a ním\nnavrhovaný dôkaz odmietli nie je dôvodná. Správny súd konajúc o žalobe o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného dospel rovnako k záveru, že v administratívnom konaní nevznikol dôvod na\naplikáciu zásady in dubio pro reo. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy\nna preukazovanie skutkového stavu; v danom prípade však správny súd o zistenom skutkovom stave\nzo strany žalovaného správneho orgánu nemal žiadne pochybnosti.\n66. Pokiaľ žalobca namietal, že existuje dôvodné podozrenie o tom, že nevykonanie ďalšieho ním\nnavrhovaného dokazovania bolo prvostupňovým správnym orgánom zamietnuté pre krátkosť času\nna vydanie nového rozhodnutia, k tomu súd uvádza, že takéto tvrdenie je len ničím nepreukázanou\ndomnienkou žalobcu, ktorá nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto ju súd považoval za\nprávne bezvýznamnú.\n67. V reakcii na námietku žalobcu o nemožnosti stotožňovania nesprávneho poskytnutia zdravotnej\nstarostlivosti a nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie do jedného deliktu, nakoľko sú to dva\nrozdielne a nezameniteľné správne delikty, súd len stručne uvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia v\n\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho\nspáchania nezameniteľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu. To, že správne orgány v rozhodnutiach\nako skutkové zistenia popísali aj tie skutočnosti, že žalobcom tvrdené úkony neboli zaznamenané v\nzdravotnej dokumentácii nemá vplyv na to, že žalobca bol postihnutý za nezameniteľne vymedzený\ndelikt a to za neprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi.\n68. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne a zákonne vysporiadal aj s námietkou žalobcu o\nto, že podstatnou skutočnosťou bolo zistenie okamihu straty zraku (vo vzťahu k druhému vytýkanému\npochybeniu, pozn.). Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie okamih straty zraku je podstatný pre\nskúmanie pochybenia, ale podstatné je to, že nemožno akceptovať oneskorený postup pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu, takýto záver nemožno považovať za svojvoľný, nemajúci\noporu vo vykonanom dokazovaní. Aj keď znalec dospel k záveru, že sekundárna dekompresia sa podľa\nneho javí ako zbytočná a pravdepodobne by nepriniesla úspech, nič to nemení na skutočnosti, že\nrozšírená dekompresia bola realizovaná až 9 hodín od zistenia straty zraku, čo predstavuje oneskorený\npostup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (bez ohľadu na samotnú dôvodnosť/nedôvodnosť\nsekundárnej dekompresie, pozn.).\n69. V súhrne je možné konštatovať, že v administratívnom konaní bol skutkový stav zistený dostatočne,\npričom v danej veci ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný v\nrámci správnej úvahy vysloviť svoj odborný právny názor, ktorý v danej veci bol vyslovený jednoznačne\na nebol žiadnymi relevantnými dôkazmi spochybnený. Nebolo zistené ani také podstatné porušenie\nustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n70. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 190 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako\nnedôvodnú.\n71. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n72. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi\nnepriznal.\n74. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť\nmožno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)\nten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania\nnemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v\n\ntej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsprávny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o\nkasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "b11813cb-cc29-4c12-9c6a-a4f61b319939:d650657b-e23e-4991-b8be-61a22e451051", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8017200062.2", "spisova_znacka": "2Sa/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sa/2/2017 z 23. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-23", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8017200062.2"}], "citovane_v": []}