Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-1S/74/2020 8020200667 14. 02. 2024 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200667.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu Mgr. Romana Dieho a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E. XX. F. G. XXXX, XXX XX H., G. A., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A 83104 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, Slovenská republika, IČO: 54 669 464, za účasti: 1./ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 36 599 361, 2./ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom: Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, Slovenská republika, IČO: 35 919 001 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24389/2020/SV/78800 zo dňa 12.10.2020, vo veci rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II.
Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III.
Ďalším účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 28.10.2020 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ktorým pôvodne bolo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, v súčasnosti je ním Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 24389/2020/SV/78800 zo dňa 12.10.2020, ktorému predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2020/2216/58116/ŠSSPB zo dňa 11.06.2020, ktorým bolo rozhodnuté o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti, žiadal vec zrušiť a vrátiť vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie, rovnako žiadal, aby bol žalobcovi priznaný 100 % nárok na náhradu trov konania. 2. Dňom 01.01.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 172/2022 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým došlo k zriadeniu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je podľa § 34a písm. c) zákona č. 575/2001 Z.z. ústredným orgánom štátnej správy pre vyvlastnenie; pričom podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
3. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 4. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-PO-OVBP2-2015/22597/90265/ŠSS-ST z 24.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2015 bolo rozhodnuté o zmene umiestnenia líniovej stavby „Rýchlostná cesta R4 Prešov – severný obchvat“, na základe ktorého sa zmenilo rozhodnutie č. 1294/2010 zo dňa 26.07.2010, ktorým Mesto Veľký Šariš umiestnilo líniovú stavbu „I/68 Šarišské Michaľany – Prešov, rekonštrukcia cesty“ (ďalej len „dotknutá stavba“). 5. Dňa 30.01.2019 podala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „vyvlastniteľ“), cestou splnomocneného zástupcu a to združenia MPV PO – združenie, prvostupňovému správnemu orgánu návrh na vydanie rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu k parcele CKN 21203/9 trvalý trávny porast o výmere 29283m2, evidovanom na LV č. 1863 (ďalej len „predmetná parcela“), katastrálne územie Ľubotice, v podiele 1/2 (podiel pod B1 – 3/8 a B3 – 1/8, spolu podiel 1/2) a to v rozsahu dielu č. 8 a dielu č. 9. vymedzenom v geometrickom pláne vyhotoviteľa Geopoz, s.r.o. č. 31628826-8/2014/b, pre účel realizácie dotknutej stavby. Vyvlastniteľ tak konal, nakoľko márne zaslal návrh nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 30803/NZaZoBVB-008/2018/Ľubotice/1971/MPV PO (číslo u nájomcu), ktorá bola preukázateľne doručená žalobcovi dňa 17.12.2018, čím splnil zákonnú povinnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s §17 ods. 1 zákon a č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), no napriek tomu k uzavretiu predmetnej dohody nedošlo. 6. Dňom podania uvedeného návrhu vyvlastniteľom bolo začaté vyvlastňovacie konanie, ktorého začatie prvostupňový správny orgán po preskúmaní podkladov oznámil účastníkom konania, jednak zverejnil to vo forme verejnej vyhlášky a nariadil ústne pojednávanie vo veci. V konaní boli vznesené námietky žalobcom na základe listu zo dňa 22.03.2019, s ktorými sa vyvlastniteľ vysporiadal v rámci svojho rozhodnutia. Žalobca namietal, že vymedzenie dielov nie je dostatočne presne v teréne vymedzené, nie je vymedzené ani časovo a z uvedeného nie je garantované, že nedôjde k záberu väčšieho pozemku na užívanie. Rovnako uviedol, že navrhované riešenie je pre žalobcu nepriaznivejšie, ako jeho prechod na vyvlastniteľa a to aj z dôvodu, že podľa návrhu vyvlastniteľa dôjde k rozdeleniu časti pozemku na dve časti a teda k zhoršeniu možnosti užívania s neprimeranými ťažkosťami a nemožnosť užívať pozemok ako celok. Navrhol rozšíriť vyvlastnenie aj na ostávajúcu časť pozemku. 7. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-POOVBP2-2019/10121/57602/ŠSS-BP zo dňa 21.05.2019, ako prvostupňový správny orgán, návrhu vyvlastniteľa vyhovel a rozhodol o obmedzení vlastníckeho práva na obdobie 1 roka pre účel stavby „R4 –Prešov-severný obchvat“, pre stavebný objekt „RZ 623-00“ k časti dotknutej parcely v rozsahu dielu č. 8 a 9., na ktorom mal žalobca podiel 1/2 (spolu podiel 3/8 a 1/8), ktoré dočasné obmedzenie sa malo týkať časti dotknutej parcely iba v časti dielu č. 8 o výmere 431 m2, a dielu č. 9 o výmere 155 m2, spolu 586 m2, na čas 1 roka s výškou nájmu 1,503 Eur/m2, určenou v súlade so znaleckým posudkom č. 30/2018 zo dňa 31.07.2018 dočasne zabratej pôdy tak, že žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel 1/2 na dočasne obmedzenej časti, jemu obmedzením zabratých 293 m2 bola priznaná náhrada v sume 440,38 Eur, ktorú sumu náhrady bol povinný vyplatiť žalobcovi vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené obmedzenie spoluvlastníckeho práva malo začať plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že pred uskutočnením doby nájmu má vyvlastniteľ povinnosť uviesť predmet obmedzenia vlastníckeho práva do podvodného stavu. 8. Prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkami žalobcu (vyvlastňovaného) a to tak, že pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že by bolo pre nich výhodnejšie, ak by došlo nie len k dočasnému obmedzeniu jeho spoluvlastníckeho práva k dotknutej parcele, ale ak by došlo k celkovému prechodu vlastníckeho práva k celej parcele na vyvlastniteľa, správny orgán s poukazom na
§ 2 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. túto námietku žalobcu neakceptoval a poukázala, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, nie je možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, tam kde stačí jeho obmedzenie. K námietke rozdelenia a použiteľnosti časti parcely, tú posúdil v súlade so znaleckým posudkom a geometrickým plánom a to s poukazom, že ostávajúcu časť parcely je možné využívať bez obmedzení. Námietka vo vzťahu, že nie je možné určiť presný dátum začatia obmedzenia, tá vychádza zo samotného účelu vyvlastnenia, nakoľko obmedzenie je dočasné a začína plynúť od právoplatnosti a vykonateľnosti obmedzenia, pričom začatie obmedzenia oznámi vyvlastniteľ vopred. 9. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolania zo dňa 13.06.2019, v ktorom zdôrazňoval, že rozhodnutie odporuje § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z., nakoľko obmedzenie vlastníckeho práva je nepriaznivejšie pre žalobcu, ďalej že sa žalobca nachádza v zahraničí, má obavu, že obmedzenie vlastníckeho práva zasiahne väčšiu časť pozemku, ako navrhovaný stav, nemôže skutočne zasiahnutú časť aj reálne skontrolovať, rovnako sa domnieval, že k prechodu vlastníckeho práva tak či tak v budúcnosti dôjde, poukázal, že rozdelením komunikácie by možnosť užívania zvyšnej časti pozemku bola sťažená a navrhuje vyvlastniť aj zvyšnú časť pozemku. 10. Vyvlastniteľ sa k odvolaniu vyjadril, že k jestvujúcej elektrickej prípojke, ktorá už existuje, je navrhnuté káblové vedenie, obmedzenie vlastníckeho práva bude trvať len jeden rok a jedná sa len o nepatrnú časť parcely, ktorej sa dotkne navrhované obmedzenie. Rovnako poukázal na skutočnosť, že sa jedna o verejnoprospešnú stavbu, financovanú z verejných zdrojov a vyvlastniteľ vykupuje pozemky len vytrvalom zábere navrhovanej rýchlostnej cesty. 11. Rozhodnutím vtedajšieho Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to z dôvodu, okrem iného, že správny orgán ako vyvlastňovací orgán nekonal s osobami, ktorých právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, v danom prípade nekonal s ďalším účastníkom, ktorého právo mohlo byť dotknuté a ktoré vychádzala z listu vlastníctva, rovnako vo výroku rozhodnutia sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, kde mal námietku žalobcu vo forme výroku zamietnuť, absentovala plná moc na zastupovanie. 12. Prvostupňový správny orgán v nasledujúcom konaní konal, teraz už so všetkými účastníkmi, všetkých účastníkov požiadal o vyjadrenie, žalobca opätovne navrhol predmetný pozemok vyvlastniť prechodom vlastníckeho práva na vyvlastniteľa, nakoľko obmedzenie vlastníckeho práva je pre žalobcu nevýhodné tak, ako na to poukazoval aj v predchádzajúcom vyjadrení. 13. Okresný úrad Prešov odbor výstavby a bytovej politiky opätovne rozhodol a to svojim rozhodnutím zo dňa 11.06.2020. ktorým obmedzil vlastnícke právo žalobcu po dobu jedného roka pre účely výstavby stavby R4 - Prešov - severný obchvat, stavebný objekt R z 623/00 za určenú náhradu. V odôvodnení sa vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré bolo rozhodnutie zrušené, rovnako sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré zamietol. 14. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie datované dňa 22.06.2020, v ktorom navrhoval, že obmedzenie vlastníckeho práva je preňho nepriaznivejšie ako prechod vlastníctva na vyvlastniteľa, opakovane zotrvával na tejto námietke a poukázal, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s touto námietkou nepriaznivejšieho stavu pri obmedzení vlastníckeho práva, ako pri jeho vyvlastnení a nezdôvodnil to riadne vo svojom rozhodnutí. 15. O odvolaní žalobcu rozhodoval žalovaný, ktorý žalovaným rozhodnutím rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení poukázal na to, že finančná náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva bola stanovená na základe znaleckého posudku vypracovaného odborne spôsobilou osobou, rovnako posúdil súlad obmedzenia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom s cieľom a zámerom územného plánovania na základe rozhodnutia o zmene umiestnenia tejto líniovej stavby. Pre posúdenie rozsahu obmedzenie vlastníckeho práva zohľadnil geometrický plán, ktorý bol opäť vypracovaný osobou na to oprávnenou, rovnako v odôvodnení zdôraznil, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje a nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Nehnuteľnosti - pozemky, ktoré sú predmetom rozhodovania, sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a po ukončení stavby môžu byť využívané tým istým spôsobom, ako predtým, rovnako v danom prípade ide iba o prekládku vysokého napätia, ktoré už existuje a doterajší spôsob užívania nehnuteľnosti
nijakým spôsobom neobmedzuje a nie je nutné, aby sa toto vlastnícke právo odňalo natrvalo a po preskúmaní všetkých vecí žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Konanie pred správnym súdom 16. Žalobca vo svojej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného, toto zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalované rozhodnutie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, považuje ho za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že obmedzenie vlastníckeho práva, tak ako je navrhované, je preňho nepriaznivejšie ako jeho prechod na vyvlastniteľa, načo odkazuje na listinné dôkazy, ktoré sú predložené spise, poukazuje na to, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ak však obmedzenie vlastníckeho práva by bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie, ako jeho prechod, je potrebné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrh na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu. Rovnako poukazuje na článok 20 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky, kedy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu, poukazuje na to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa v konaní žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu tak, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, žiadnym spôsobom neozrejmili, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnocovaní dôvodov, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a má za to, že žalovaný mal riadne vysvetliť akým spôsobom dospel k rozhodnutiu, prečo sa nezaoberal námietkou nepriaznivejšieho stavu obmedzenia vlastníctva, považuje preto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Má za to, že štátne orgány pri vydávaní rozhodnutí, ktorými sa zasahuje do základných ústavných práv sú povinné zachovať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie. Žalobca pripojil žalované rozhodnutie, výpis z listu vlastníctva. 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, uviedol, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vyvlastňované nehnuteľnosti nie je možné samostatne užívať podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.z., má za to, že prvostupňový orgán žalovaný svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, poukázal na to, že obmedzenie vlastníckeho práva spočíva len fakticky v práve zamestnancov vstúpiť na pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve žalobcu a realizovať tam preložku elektrického vedenia. Žalovaný má za to, že na účel vyvlastnenia, ktorým je preložka vedenia je postačujúce iba právo vstupu a vykonanie stavebných prác na už existujúcich stĺpoch elektrického vedenia, preto nie je možné vyvlastniť celý pozemok resp. spoluvlastnícky podiel k nemu, poukazuje na to, že vzhľadom na charakter stavby a charakter pozemku bolo by vyvlastnenie pozemku (podielu k pozemku) neúčelné a neopodstatnené. Poukázal, na to, že priamo zákon výslovne zakazuje rozhodovať o prechode vlastníckeho práva tam, kde postačuje jeho obmedzenie, rovnako poukázal aj na to, že v danom prípade obmedzenie vlastníckeho je priaznivejšie, ako samotné vyvlastnenie. Podľa vyjadrenia vyvlastniteľa, obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu chce len účel stavby vzdušného elektrického vedenia, prekládky elektrického vedenia, rovnako poukázal, že v súčasnosti obmedzenia už jestvujú na pozemku, pretože sa tam nachádzajú iné vzdušné elektrické vedenia. Žalobca v žalobe neuviedol vysvetlenie, na aký účel chce využívať pozemok, akým spôsobom bude obmedzený stavbou elektrického vedenia a to tak intenzívne, aby takéto obmedzenie zakladalo povinnosť vyvlastniteľa vykúpiť celý pozemok. Poukázal na to, že prístup na zostávajúcu časť pozemku ostal zachovaný, na pozemku neexistujú žiadne stavby a stavba nekoliduje s elektrickým vedením, ktoré na pozemku už existuje a rovnako poukázal, že podľa § 2 ods. 5 zák.č. 282/2005 Z.z. sa tu nenachádzajú neprimerané ťažkosti, ktoré by opodstatňovali vyvlastnenie pozemku ako celku a poukázal na to, že prvostupňový správny orgán všetko na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii t.j. geometrický plán a znalecký posudok posúdil, že žalobca môže naďalej užívať ostávajúcu časť pozemku, žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú. 18. Ďalší účastník konania v rade 1./ sa vyjadril k žalobe a uviedol, že na nehnuteľnosti je už uvedený ako oprávnený z vecného bremena, ktoré je zapísané na liste vlastníctva, na základe návrhu na vykonanie záznamu číslo Z-3401/2009, nakoľko ide o zákonné vecné bremeno na základe zákona číslo 656/2004 Z.z.. Má za to, že na čas vzniku a charakter obmedzenia vlastníckeho práva a to titulom vyvlastnenia nájmu, prípadná zákonnosť resp. nezákonnosť rozhodnutia nezasahujú do jeho oprávnení vyplývajúcich z vecného bremena. K žalobe sa vyjadril aj vyvlastniteľ, účastník konania v rade 2./, ktorý má za to, že bol
v konaní zistený dostatočne skutkový stav, obmedzenie vlastníckeho práva neobmedzuje ani nezaťažuje doterajšie užívanie parcely a nevidí dôvod, pre ktoré by bolo pre žalobcu nepriaznivejšie obmedzenie ako samotný prechod vlastníckeho práva vzhľadom ku skutočnosti, že ide o verejnoprospešnú stavbu, je možné obmedziť vlastnícke právo v nevyhnutnom rozsahu, odňatie vlastníckeho práva pod inžinierskymi sieťami je neúčelné a neopodstatnené, žiada potvrdiť rozhodnutie žalovaného ako vecne správne. 19. Žalobca sa vo svojom stanovisku zo dňa 20.01.2021 vyjadril, že žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Nemôže sa stotožniť s vyjadreniami ďalších účastníkov konania, pretože má za to, že po vybudovaní stavebného objektu, prípojky vysokého napätia, už nebude môcť nehnuteľnosť plnohodnotne využívať, trvá na podanej žalobe. 20. Ďalší účastník v rade 1./ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na nehnuteľnosti je už zapísané vecné bremeno v katastri nehnuteľnosti, tak ako to uviedol vo vyjadrení, poukazuje, že obmedzenie vlastníctva je kompenzované inštitútom jednorazovej náhrady, na ktorej primeranosť má vplyv, že pozemok sa nachádza mimo zastavaného územie obce, ide o trvalý trávny porast určený na poľnohospodárske využitie a nemôže sa stotožniť s názorom žalobcu, že nemožnosť plnohodnotného využitia poľnohospodárskej nehnuteľnosti zakladá dôvod na trvalé odňatie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalší účastník rade 2./ sa vyjadril, že trvalé odňatie vlastníckeho práva pod existujúcimi sieťami je neúčelné, nehospodárne a neopodstatnené, v súčasnosti pozemok je už dotknutý obmedzením vlastníckeho práva, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností a môže byť po uskutočnení stavby využívaný tak, ako pred stavbou, nakoľko pôjde len preložku už existujúceho vedenia vysokého napätia, poukazuje na to, že pozemok je v oblasti, ktoré v zmysle územného plánu obce definované v oblasti, ktorá patrí do záplavového územia storočnej vody, pričom tento samotný fakt by mohol obmedziť vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 24. Podľa § 2 ods. 1./ až 6./ zákona 282/2015 Z.z. Zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) v jeho znení účinnom ku dňu podania návrhu vyvlastniteľnom (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) (1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní. (3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho
majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (4) Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. (5) Neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby. (6) Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým sa viaže vecné bremeno, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. 25. Podľa § 9 ods. 2./ písm.d./, f./. h./, j./ zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase návrh musí obsahovať d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby, f)údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom, dispozícii, h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie, j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia. Podľa § 9 ods. 3./ písm.d./, e./. f./, g./ zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase k návrhu vyvlastniteľ priloží d) geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku, e) dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný, f) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky, g) právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby. 26. Podľa §4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
27. Podľa § 13 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení účelom správy diaľníc, ciest a miestnych komunikácií slúžia pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú v správe správcu komunikácie (pomocné cestné pozemky). Pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve (užívaní) iných právnických osôb alebo fyzických osôb, môžu sa získavať na ten istý účel dohodou s vlastníkmi (užívateľmi) týchto pozemkov, prípadne vyvlastnením. Šírku týchto pruhov určí v medziach vykonávacích predpisov príslušný cestný správny orgán. 28. Podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 29. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v platnom znení (1) Ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení,19) ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom.23) S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. Právny názor správneho súdu 30. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.10.2020, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené a zamietnuté odvolanie žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako i administratívnym spisom prvostupňového orgánu, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného, ďalších účastníkov v konaní a dospel k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná a žalované rozhodnutie je zákonné a správne. 31. Žalobca poukázal na vznesené námietky, ktorými sa žalovaný (ako i prvostupňový správny orgán) riadne nezaoberal, išlo predovšetkým o námietku, že vyvlastniteľ požiadal o vyvlastnenie celého pozemku, nakoľko obmedzením vlastníckeho práva, ktoré vyvlastnením nastane mu spôsobí horšie postavenie žalobcu a bude preňho výhodnejšie, ak pozemok bude vyvlastnený ako celok a teda zásah do vlastníckeho práva bude absolútnej povahy. Prvostupňový správny orgán ako i žalovaný mu nedal dostatok dôvodov, aby vyvlastnil pozemok ako celok, rovnako v tomto ohľade mal vykonať ďalšie dokazovanie a nesprávne vec právne posúdil. 32. Správny súd sa v tomto ohľade zaoberal inštitútom vyvlastnenia, ako zásahom orgánu verejnej moci do súkromných práv osôb, v tomto prípade vlastníckeho práva, práva žalobcu vlastniť majetok garantovaného Ústavou SR. Zásah do vlastníckeho práva vlastníka veci (v danom prípade pozemku) môže mať charakter buď trvalého zásahu t.j. pre pôvodného vlastníka s trvalými a nezvratnými následkami tohto zásahu v podobe straty vlastníckeho práva a môže mať aj formu dočasného zásahu v podobe obmedzenia niektorého z atribútov vlastníckeho práva, ktorými sú oprávnenie vlastníka veci, vec nerušene držať, užívať a disponovať (nakladať) s ňou. Trvalý zásah do vlastníckeho práva vlastníka veci sa môže udiať buď v dôsledku prevodu vlastníckeho práva alebo v dôsledku prechodu vlastníckeho práva, pričom v obidvoch prípadoch ide o prenos vlastníckeho práva z jeho pôvodného nositeľa (pôvodný vlastník) na jeho nového nositeľa (nový vlastník), takže nový nositeľ vlastníckeho práva je právnym nástupcom pôvodného nositeľa tohto vlastníckeho práva k veci. Pri prevode vlastníckeho práva dochádza k zmene nositelia tohto práva, realizovaného na základe právneho úkonu (prejavu vôle) pôvodného nositeľa vlastníckeho práva, pri prechode vlastníckeho práva dochádza k zmene jeho nositeľa v dôsledku inej právnej skutočnosti ako je právny úkon pôvodného nositeľa, teda k prechodu
vlastníckeho práva dochádza bez vôle jeho pôvodného vlastníka. V danom prípade, žalovaný ako i prvostupňový správny orgán, aplikoval § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, kedy zákonodarca pracuje jednako s pojmom „prechod vlastníckeho práva“ ako aj s pojmom „obmedzenie vlastníckeho práva“, ktoré má však, ako už bolo uvedené, rozdielny právny základ a pre vlastníka veci aj rozdielne právne dôsledky. 33. Krátkou analýzou toho, čím sa prvostupňový správny orgán, tak i žalovaný zaoberal, je nesporné, že išlo skutočne o zásah vo verejnom záujme, ktorým výstavba rýchlostnej cesty, tak ako aj stavba objektu RZ 623-00 súvisiaceho so stavbou rýchlostnej cesty (pre ktoré sa obmedzuje vlastnícke právo) bezpochyby je, verejný záujem je daný aj tým, že Slovenská republika sa zaviazala medzinárodnými zmluvami k výstavbe rýchlostných ciest (v danom prípade výstavbe R4). Žalobca poukazuje, že obmedzením jeho vlastníckeho práva nastane preňho nepriaznivejšia situácia, ako v prípade, keby došlo k jeho vyvlastneniu, v tomto ohľade poukazuje, že dôjde k rozčleneniu pozemku na časti a tak k zhoršeniu jeho využitia, resp. k sťaženiu jeho využívania ako doposiaľ. Správny súd po oboznámení sa s administratívnymi spisom a dôkladnom preskúmaní, zistil, že žalobca síce vzniesol včas svoju námietku vo vzťahu k sťaženiu užívania nehnuteľnosti neprimeranými ťažkosťami, ale tieto svoje tvrdenia bližšie, bez ďalšieho, neodôvodnil a nepodložil konkrétnymi dôkazmi, v čom vidí vznik týchto neprimeraných ťažkostí vo vzťahu k užívaniu. Uvedené neuviedol ani v rámci prerokovania návrhu na ústnom pojednávaní, ale ani v rámci administratívneho konania, ani súdneho konania, preto správny súd sa uvedenou námietkou zaoberal, vzhľadom na všeobecný charakter, len v rozsahu zdôvodnení rozhodnutia a tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako bola vznesená a konkretizovaná žalobcom. Uvedené bolo teda posúdené objektívne, ako možno spravodlivo požadovať od nestranného pozorovateľa, s využitím dôkazov a tvrdení zo súdneho spisu a skutočností všeobecne známych súdu. Správny súd v tomto ohľade je stotožnený s argumentáciou žalovaného, ako i prvostupňovým správnym orgánom, ktorý uviedol dôvody, pre ktoré námietku žalobcu zamietol. Rozsah odôvodnenia vzhľadom na bližšie nekonkretizovanú námietku spĺňa legitímne očakávania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, predstavuje dostatok argumentov v žalovanom rozhodnutí (ako i v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu) v čom nevidel dôvodnosť námietky. Správny súd dáva do pozornosti osobitne skutočnosť, že dočasný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, je len v nepatrnej časti, a ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď sa to premietne vzhľadom na výšku prislúchajúcu k spoluvlastníckemu žalobcu, jedná sa o zásah, ktorý je len v rozsahu 2% z celkovej výmery jemu prislúchajúceho podielu k pozemku. Rovnako, tak ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva, k predmetnej parcele je zapísané vecné bremeno, ktoré je zapísané v prospech ďalšieho účastníka konania v rade 1./, a teda predmetný pozemok je nepochybne už obmedzený čo do užívania. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti je už v súčasnosti obmedzené, v tomto ohľade sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, ako aj ďalších účastníkov konania, ktorí poukazovali na túto skutočnosť, že pozemok je obmedzený na jeho využívaní rešpektujúc existujúce zákonné vecné bremeno a ako aj ochranné pásmo z neho vyplývajúce, ktoré obmedzujú vlastníka predmetného pozemku. Rovnako vychádzal zo skutočnosti, že pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce a podľa druhu pozemku, ktorý je záväzný, jedná sa o trvalý trávny porast, ktorý spôsobom využitia pozemku je uvedený ako pozemok porastený trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast. Opakovane správny súd zdôrazňuje skutočnosť, ktorá vyplýva z výroku rozhodnutia samotného, že zásah do vlastníckeho práva, ktorý je len v rozsahu 2% z celkovej výmery pozemku, je len na obmedzený čas a je len na výkon činností súvisiacich s realizáciou stavebného objektu a realizáciou prípojky a s tým súvisiacim vstupom pracovníkov a pracovnej techniky po dobu, ktorá je uvedená v rozhodnutí. Je teda nesporné, že uvedený zásah bez ďalšieho, nie je spôsobilý obmedziť vlastníka nehnuteľnosti natoľko, aby bolo nutné zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva nad rozsah nevyhnutný. Ak by došlo k vyvlastneniu celého pozemku, zakladá to hrubý nepomer medzi takýmto zásahom (vyvlastnením celku) a zásahom v podobe dočasného obmedzenia. Zákonodarca pamätal na situáciu, ktoré je uvedená v § 2 ods. ods. 3 zákona o vyvlastnení, kedy zákonodarca uvádza, že ak obmedzenie vlastníckeho práva je pre vyvlastňovaného nepriaznivejšia, ako jeho prechod, rozhodne o prechode vlastníckeho práva, ak ju vyvlastňovaní uplatní ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu. Žalobca túto povinnosť, to znamená, jeho názor, ktorý pociťoval, že obmedzenie je nepriaznivejšie uplatnil, bližšie ju však nezdôvodnil, nekonkretizoval, neuviedol skutočnosti, ktoré konkrétne obmedzenia, okrem všeobecných skutočností, neuviedol ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení (napríklad znalecký posudok, realizačnú štúdiu k nehnuteľnosti, prípadné rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré by potvrdzovali jeho zámer využitia nehnuteľnosti, než ten, na ktorý je využívaná), prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal podľa posúdenia správneho
súdu dostatočne. Zákonodarca dokonca uvádza, aby bolo zrejmé, aké sú to neprimerané ťažkosti, tieto zákonodarca vymedzil demonštratívne, kde predovšetkým uviedol, že spočívajú v obmedzení prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenom pozemku a nemožnosti využívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom, rovnako nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok. V danom prípade žalobca uvádzal, že má obmedzený prístup k zostávajúcej časti pozemku a nemôže využívať ostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom, túto však nijakým spôsobom nekonkretizoval, ako dôjde k jeho obmedzeniu. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vzhľadom na rozsah, ktorý sa týka iba 2 % nemu prislúchajúcej časti uviedol, že nevidí spôsob ako dôjde k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva a v tomto ohľade prvostupňový správny orgán sa vysporiadal s jeho námietkou a mal aj relevantné podklady k tomu, a to znalecký posudok ako i geometrický plán, z ktorého je možné posúdiť rozsah obmedzenia. Oba tieto dokumenty boli vypracované odborne spôsobilou osobou, zákonným spôsobom a tvoria zákonný podklad (vyžadovaný zákonom o vyvlastňovaný) pre rozhodnutie. 34. Z charakteru stavby, ktorá je realizovaná v danom prípade, ide o stavbu prípojky elektrického vedenia pre technologické vybavenie tunela, predstavuje zásah predovšetkým do obmedzenia užívania pozemku (jeho časti), teda len jednej z obsahových častí vlastníckeho práva, žalobca naďalej nie je obmedzený v užívaní v ostatnej časti nehnuteľnosti, vyvlastneným nedotknutej, a po vykonaní stavebných prác, bude môcť užívať aj dotknutú časť nehnuteľnosti, tak ako doposiaľ s prihliadnutím na už existujúce vecné bremeno (existujúce elektrické vedenie vysokého napätia). Správny súd nevidel v námietkach, ani v administratívnom spise a z dôkazov, ktoré boli predložené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby bolo nevyhnutné skutočne vyvlastniť aj zvyšnú časť nehnuteľnosti. Ak by tak vyvlastniteľ vykonal a trvalo by odňal vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti, vznikol by nepochybne veľký nepomer k sledovanému účelu stavby, vyvlastniteľ by nadobudol nehnuteľnosť, ktorá by neslúžila na účel vyvlastnenia, v danom ohľade by teda aj žalobca bol ekonomicky zvýhodnený vo vzťahu k iným vlastníkom, ktorí boli mohli byť dotknutí výstavbou predmetnej stavby, čo by bolo v rozpore aj so zásadou prípadnej primeranosti a rovnosti. 35. Správny súd rovnako sledujúc charakter nehnuteľnosti, ktorá je využívaná na poľnohospodársku výrobu a má charakter trvalého trávneho porastu, konštatuje, že ju bude možné aj naďalej využívať počas výstavby (v časti, ktorá sa netýka obmedzenia vlastníckeho práva ) na rovnaký účel ako doposiaľ. Žalobca navyše, počas obmedzenia vlastníckeho práva, dostane primeranú náhradu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom. Nie je možné sa ani, bez ďalšieho stotožniť s námietkou, že pozemok ako taký, bude znehodnotený ako tvrdí žalobca, že nastane jeho rozdelenie, alebo rozčlenenie na časti, ktoré nebude možné efektívne využívať a v tomto ohľade poukaze súd na to, že fakticky môže nastať dočasný diskomfort v užívaní nehnuteľnosti (ak je užívaná za účelom poľnohospodárskej výroby) spočívajúcej v nutnosti počas realizácie výstavby obchádzať vzniknutú prekážku v podobe stavebných strojov alebo pracovníkov stavby, uvedené je však dočasné, avšak žalobcovi je poskytnutá náhrada za tento diskomfort. 36. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa snaží argumentačne so svojimi dôvodmi vtesnať do zákonodarcom, v cit. § 2 ods. 5 psím. a) a b) zákona o vyvlastňovaní, predvídaných predpokladov pre záver, že predmetná parcela v jeho spoluvlastníctve, sa v dôsledku výstavby, ako aj po dostavbe verejnoprospešnej stavy, bude môcť užívať len s neprimeranými ťažkosťami, z ktorého dôvodu je tak podľa žalobcu splnený zákonný predpoklad podľa cit. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, že obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu k dotknutej parcele je pre neho nepriaznivejšia, resp. menej výhodné, ako by bol jeho prechod na vyvlastniteľa (definitívna strata vlastníckeho práva vyvlastnením), kedy zákon ukladá správnemu orgánu, aby rozhodol o vyvlastnení (prechode vlastníckeho práva), čo sa však v danom prípade podľa žalobcu nestalo. Ak by aj žalobca chcel užívať predmetnú nehnuteľnosť na iný účelom, pre aký je tento pozemok využívaný, je potrebné, aby došlo k ďalšiemu procesu, splneniu zákonných predpokladov, napr. vydaniu rozhodnutia orgánu ochrany pôdy o zmene druhu pozemku, územného rozhodnutia o umiestnení stavby a pod. Uvedené skutočnosti však predložené v konaní neboli, preto sa vychádza len z rozsahu užívania, na aký je v súčasnosti užívaný a aký je známy z administratívneho spisu. 37. Správny súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci, táto námietka však v konaní nebola ďalej rozvinutá a odkazovala na ďalšie dve námietky,
na ktoré žalobca už vo svojej žalobe poukazoval, treba však pripomenúť, že vyvlastnenie predstavuje inštitút, ktorý tvrdo zasahuje do súkromných atribútov vlastníckeho práva, a teda je potrebné ho využívať len v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutnej miere. 38. Záverom správny súd iba na doplnenie dodáva, že dôvodom, pre ktorý žalobca dospel k svojim žalobným námietkam, je nie len to, že mu zo zreteľa unikol základný smerodajný ukazovateľ účelu zásahu do jeho vlastníctva tak, ako je to uvedené hneď v prvej vete cit. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, ktorým účelom nebola úprava pomerov plynúca z trvalého umiestnenia stavby na dotknutej parcele žalobcu, ale len dočasnej úpravy, vyvlastnenia „práva nájmu“, teda práva užívať parcelu. 39. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 40. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 41. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 42. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 43. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v platnom znení zakladateľom diaľničnej spoločnosti je štát. V jeho mene koná ministerstvo. Zakladateľskú listinu a stanovy diaľničnej spoločnosti schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva. 45. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Obdobne tak správny súd nepriznal voči žalobcovi náhradu trov ani ďalším účastníkom konania a to z dôvodu, že v prípade ďalšieho účastníka v rade 2./ sa jedná o subjekt zriadený štátom, obhajujúci verejný záujem štátu, za ktorého naviac konal v rámci svojho pracovného zaradenia jeho zamestnanec, v súvislosti s konaním ktorého ďalšiemu účastníkovi tak nevznikli žiadne trovy navyše, okrem tých nevyhnutných spojených s plnením jeho funkcie, na účel ktorej bol štátom zriadený a financovaný, t.j. na hájenie verejného záujmu voči žalobcom domáhajúcim sa ochrany svojich súkromných práv, voči ktorým by tak nebolo spravodlivým očakávať ich náhradu. Rovnako nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1./ , nakoľko má súd za to, že nemožnosť bolo spravodlivým očakávať ich náhradu, vzhľadom ku skutočnosti, že ak vznikli aj náklady, tieto vznikli v súvislosti s bežnou činnosťou spoločnosti pri obrane záujmov súvisiacich s verejnoprospešným charakterom stavby. 46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).