{"guid": "255450a2-6389-45e6-aa8f-9a90401ad8f1:fee6830e-5d68-4b97-be7a-6d1bf61db991", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200667.2", "spisova_znacka": "PO-1S/74/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-1S/74/2020 z 14. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 14. februára 2024, sp. zn. PO-1S/74/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200667.2", "identifikacne_cislo": "8020200667", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Krivjanská", "sudca_id": 301, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-krivjanska-301", "datum_vydania": "2024-02-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-5", "nazov": "§ 2 ods. 5 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-6", "nazov": "§ 2 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-h", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-17a", "nazov": "§ 17a zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-17a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-17a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/129/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/129/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-1996/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/129/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/129/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-1996/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/282#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-4", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-13", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-17a", "/SK/ZZ/1996/129#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fee6830e-5d68-4b97-be7a-6d1bf61db991", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200667.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200667.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200667.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-1S/74/2020\n8020200667\n14. 02. 2024\nJUDr. Pavol Tkáč\nECLI:SK:SpSKE:2024:8020200667.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu\nMgr. Romana Dieho a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nD., E. XX. F. G. XXXX, XXX XX H., G. A., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO:\n36 868 434, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom:\nTomášikova 14366/64A 83104 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, Slovenská republika, IČO: 54 669\n464, za účasti: 1./ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 040 01 Košice, Slovenská\nrepublika, IČO: 36 599 361, 2./ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom: Dúbravská cesta 14, 841\n04 Bratislava-Karlova Ves, Slovenská republika, IČO: 35 919 001 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 24389/2020/SV/78800 zo dňa 12.10.2020, vo veci rozhodnutia o dočasnom obmedzení\nvlastníckeho práva a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII.\n\nŽalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\n\nIII.\n\nĎalším účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobou doručenou dňa 28.10.2020 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobca domáhal,\naby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ktorým pôvodne bolo Ministerstvo dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky, sekcia výstavby, v súčasnosti je ním Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky č. 24389/2020/SV/78800 zo dňa 12.10.2020, ktorému predchádzalo rozhodnutie\nOkresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2020/2216/58116/ŠSSPB zo dňa 11.06.2020, ktorým bolo rozhodnuté o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu\nk jeho spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti, žiadal vec zrušiť a vrátiť vec žalovanému na nové\nkonanie a rozhodnutie, rovnako žiadal, aby bol žalobcovi priznaný 100 % nárok na náhradu trov konania.\n2. Dňom 01.01.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 172/2022 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov, ktorým došlo k zriadeniu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,\nktorý Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je podľa § 34a písm. c) zákona č.\n575/2001 Z.z. ústredným orgánom štátnej správy pre vyvlastnenie; pričom podľa § 40al ods. 1 zákona\nč. 575/2001 Z.z. pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania,\nvýstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad\npre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.\n\n3. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo\n„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho\nznení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“\nAdministratívne konanie\n4.\nRozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky\n(ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) č. OU-PO-OVBP2-2015/22597/90265/ŠSS-ST z 24.08.2015, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2015 bolo rozhodnuté o zmene umiestnenia líniovej stavby\n„Rýchlostná cesta R4 Prešov – severný obchvat“, na základe ktorého sa zmenilo rozhodnutie č.\n1294/2010 zo dňa 26.07.2010, ktorým Mesto Veľký Šariš umiestnilo líniovú stavbu „I/68 Šarišské\nMichaľany – Prešov, rekonštrukcia cesty“ (ďalej len „dotknutá stavba“).\n5. Dňa 30.01.2019 podala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „vyvlastniteľ“), cestou\nsplnomocneného zástupcu a to združenia MPV PO – združenie, prvostupňovému správnemu\norgánu návrh na vydanie rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu k jeho\nspoluvlastníckemu podielu k parcele CKN 21203/9 trvalý trávny porast o výmere 29283m2, evidovanom\nna LV č. 1863 (ďalej len „predmetná parcela“), katastrálne územie Ľubotice, v podiele 1/2 (podiel\npod B1 – 3/8 a B3 – 1/8, spolu podiel 1/2) a to v rozsahu dielu č. 8 a dielu č. 9. vymedzenom\nv geometrickom pláne vyhotoviteľa Geopoz, s.r.o. č. 31628826-8/2014/b, pre účel realizácie dotknutej\nstavby. Vyvlastniteľ tak konal, nakoľko márne zaslal návrh nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve\no zriadení vecného bremena č. 30803/NZaZoBVB-008/2018/Ľubotice/1971/MPV PO (číslo u nájomcu),\nktorá bola preukázateľne doručená žalobcovi dňa 17.12.2018, čím splnil zákonnú povinnosť uvedenú\nv § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s §17 ods. 1 zákon a č. 135/1961 Zb. o\npozemných komunikáciách (cestný zákon), no napriek tomu k uzavretiu predmetnej dohody nedošlo.\n6. Dňom podania uvedeného návrhu vyvlastniteľom bolo začaté vyvlastňovacie konanie, ktorého začatie\nprvostupňový správny orgán po preskúmaní podkladov oznámil účastníkom konania, jednak zverejnil\nto vo forme verejnej vyhlášky a nariadil ústne pojednávanie vo veci. V konaní boli vznesené námietky\nžalobcom na základe listu zo dňa 22.03.2019, s ktorými sa vyvlastniteľ vysporiadal v rámci svojho\nrozhodnutia. Žalobca namietal, že vymedzenie dielov nie je dostatočne presne v teréne vymedzené, nie\nje vymedzené ani časovo a z uvedeného nie je garantované, že nedôjde k záberu väčšieho pozemku\nna užívanie. Rovnako uviedol, že navrhované riešenie je pre žalobcu nepriaznivejšie, ako jeho prechod\nna vyvlastniteľa a to aj z dôvodu, že podľa návrhu vyvlastniteľa dôjde k rozdeleniu časti pozemku na dve\nčasti a teda k zhoršeniu možnosti užívania s neprimeranými ťažkosťami a nemožnosť užívať pozemok\nako celok. Navrhol rozšíriť vyvlastnenie aj na ostávajúcu časť pozemku.\n7. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-POOVBP2-2019/10121/57602/ŠSS-BP zo dňa 21.05.2019, ako prvostupňový správny orgán, návrhu\nvyvlastniteľa vyhovel a rozhodol o obmedzení vlastníckeho práva na obdobie 1 roka pre účel stavby „R4\n–Prešov-severný obchvat“, pre stavebný objekt „RZ 623-00“ k časti dotknutej parcely v rozsahu dielu č.\n8 a 9., na ktorom mal žalobca podiel 1/2 (spolu podiel 3/8 a 1/8), ktoré dočasné obmedzenie sa malo\ntýkať časti dotknutej parcely iba v časti dielu č. 8 o výmere 431 m2, a dielu č. 9 o výmere 155 m2,\nspolu 586 m2, na čas 1 roka s výškou nájmu 1,503 Eur/m2, určenou v súlade so znaleckým posudkom\nč. 30/2018 zo dňa 31.07.2018 dočasne zabratej pôdy tak, že žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel\n1/2 na dočasne obmedzenej časti, jemu obmedzením zabratých 293 m2 bola priznaná náhrada v sume\n440,38 Eur, ktorú sumu náhrady bol povinný vyplatiť žalobcovi vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené obmedzenie spoluvlastníckeho práva malo začať\nplynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že pred uskutočnením doby nájmu má vyvlastniteľ\npovinnosť uviesť predmet obmedzenia vlastníckeho práva do podvodného stavu.\n8. Prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkami žalobcu\n(vyvlastňovaného) a to tak, že pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že by bolo pre nich výhodnejšie, ak by\ndošlo nie len k dočasnému obmedzeniu jeho spoluvlastníckeho práva k dotknutej parcele, ale ak by došlo\nk celkovému prechodu vlastníckeho práva k celej parcele na vyvlastniteľa, správny orgán s poukazom na\n\n§ 2 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. túto námietku žalobcu neakceptoval a poukázala, že\nrozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, nie je možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva,\ntam kde stačí jeho obmedzenie. K námietke rozdelenia a použiteľnosti časti parcely, tú posúdil v súlade\nso znaleckým posudkom a geometrickým plánom a to s poukazom, že ostávajúcu časť parcely je možné\nvyužívať bez obmedzení. Námietka vo vzťahu, že nie je možné určiť presný dátum začatia obmedzenia,\ntá vychádza zo samotného účelu vyvlastnenia, nakoľko obmedzenie je dočasné a začína plynúť od\nprávoplatnosti a vykonateľnosti obmedzenia, pričom začatie obmedzenia oznámi vyvlastniteľ vopred.\n9. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolania zo dňa 13.06.2019, v ktorom\nzdôrazňoval, že rozhodnutie odporuje § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z., nakoľko obmedzenie\nvlastníckeho práva je nepriaznivejšie pre žalobcu, ďalej že sa žalobca nachádza v zahraničí, má obavu,\nže obmedzenie vlastníckeho práva zasiahne väčšiu časť pozemku, ako navrhovaný stav, nemôže\nskutočne zasiahnutú časť aj reálne skontrolovať, rovnako sa domnieval, že k prechodu vlastníckeho\npráva tak či tak v budúcnosti dôjde, poukázal, že rozdelením komunikácie by možnosť užívania zvyšnej\nčasti pozemku bola sťažená a navrhuje vyvlastniť aj zvyšnú časť pozemku.\n10. Vyvlastniteľ sa k odvolaniu vyjadril, že k jestvujúcej elektrickej prípojke, ktorá už existuje, je\nnavrhnuté káblové vedenie, obmedzenie vlastníckeho práva bude trvať len jeden rok a jedná sa len\no nepatrnú časť parcely, ktorej sa dotkne navrhované obmedzenie. Rovnako poukázal na skutočnosť, že\nsa jedna o verejnoprospešnú stavbu, financovanú z verejných zdrojov a vyvlastniteľ vykupuje pozemky\nlen vytrvalom zábere navrhovanej rýchlostnej cesty.\n11. Rozhodnutím vtedajšieho Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby,\nzrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to z dôvodu, okrem iného, že správny orgán\nako vyvlastňovací orgán nekonal s osobami, ktorých právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté,\nv danom prípade nekonal s ďalším účastníkom, ktorého právo mohlo byť dotknuté a ktoré vychádzala\nz listu vlastníctva, rovnako vo výroku rozhodnutia sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, kde mal\nnámietku žalobcu vo forme výroku zamietnuť, absentovala plná moc na zastupovanie.\n12. Prvostupňový správny orgán v nasledujúcom konaní konal, teraz už so všetkými účastníkmi,\nvšetkých účastníkov požiadal o vyjadrenie, žalobca opätovne navrhol predmetný pozemok vyvlastniť\nprechodom vlastníckeho práva na vyvlastniteľa, nakoľko obmedzenie vlastníckeho práva je pre žalobcu\nnevýhodné tak, ako na to poukazoval aj v predchádzajúcom vyjadrení.\n13. Okresný úrad Prešov odbor výstavby a bytovej politiky opätovne rozhodol a to svojim rozhodnutím\nzo dňa 11.06.2020. ktorým obmedzil vlastnícke právo žalobcu po dobu jedného roka pre účely výstavby\nstavby R4 - Prešov - severný obchvat, stavebný objekt R z 623/00 za určenú náhradu. V odôvodnení\nsa vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré bolo rozhodnutie zrušené, rovnako sa vysporiadal aj s námietkami\nžalobcu, ktoré zamietol.\n14. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie datované\ndňa 22.06.2020, v ktorom navrhoval, že obmedzenie vlastníckeho práva je preňho nepriaznivejšie ako\nprechod vlastníctva na vyvlastniteľa, opakovane zotrvával na tejto námietke a poukázal, že prvostupňový\nsprávny orgán sa nevysporiadal s touto námietkou nepriaznivejšieho stavu pri obmedzení vlastníckeho\npráva, ako pri jeho vyvlastnení a nezdôvodnil to riadne vo svojom rozhodnutí.\n15. O odvolaní žalobcu rozhodoval žalovaný, ktorý žalovaným rozhodnutím rozhodol tak, že zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení\npoukázal na to, že finančná náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva bola stanovená\nna základe znaleckého posudku vypracovaného odborne spôsobilou osobou, rovnako posúdil súlad\nobmedzenia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom s cieľom a zámerom územného plánovania\nna základe rozhodnutia o zmene umiestnenia tejto líniovej stavby. Pre posúdenie rozsahu obmedzenie\nvlastníckeho práva zohľadnil geometrický plán, ktorý bol opäť vypracovaný osobou na to oprávnenou,\nrovnako v odôvodnení zdôraznil, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa\nvyvlastňuje a nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.\nNehnuteľnosti - pozemky, ktoré sú predmetom rozhodovania, sa nachádzajú mimo zastavaného územia\nobce a po ukončení stavby môžu byť využívané tým istým spôsobom, ako predtým, rovnako v danom\nprípade ide iba o prekládku vysokého napätia, ktoré už existuje a doterajší spôsob užívania nehnuteľnosti\n\nnijakým spôsobom neobmedzuje a nie je nutné, aby sa toto vlastnícke právo odňalo natrvalo a po\npreskúmaní všetkých vecí žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.\nKonanie pred správnym súdom\n16. Žalobca vo svojej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného žiadal preskúmať rozhodnutie\nžalovaného, toto zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať žalobcovi náhradu trov\nkonania. Žalované rozhodnutie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, považuje ho\nza nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov\nverejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to,\nže obmedzenie vlastníckeho práva, tak ako je navrhované, je preňho nepriaznivejšie ako jeho prechod\nna vyvlastniteľa, načo odkazuje na listinné dôkazy, ktoré sú predložené spise, poukazuje na to, že rozsah\nvyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ak však obmedzenie vlastníckeho práva\nby bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie, ako jeho prechod, je potrebné rozhodnúť o prechode\nvlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrh na ústnom\npojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu. Rovnako poukazuje na\nčlánok 20 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky, kedy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú\nnáhradu, poukazuje na to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa v konaní žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu tak, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, žiadnym\nspôsobom neozrejmili, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnocovaní dôvodov, ktoré žalobca uviedol\nv odvolaní a má za to, že žalovaný mal riadne vysvetliť akým spôsobom dospel k rozhodnutiu, prečo sa\nnezaoberal námietkou nepriaznivejšieho stavu obmedzenia vlastníctva, považuje preto rozhodnutie za\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Má za to, že štátne orgány pri vydávaní\nrozhodnutí, ktorými sa zasahuje do základných ústavných práv sú povinné zachovať podstatu a zmysel\nzákladných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie. Žalobca pripojil\nžalované rozhodnutie, výpis z listu vlastníctva.\n17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, uviedol, že žalobca\nvo vyvlastňovacom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vyvlastňované nehnuteľnosti\nnie je možné samostatne užívať podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 282/2015 Z.z., má za to,\nže prvostupňový orgán žalovaný svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, poukázal na to, že obmedzenie\nvlastníckeho práva spočíva len fakticky v práve zamestnancov vstúpiť na pozemok, ktorý je v\nspoluvlastníctve žalobcu a realizovať tam preložku elektrického vedenia. Žalovaný má za to, že na účel\nvyvlastnenia, ktorým je preložka vedenia je postačujúce iba právo vstupu a vykonanie stavebných\nprác na už existujúcich stĺpoch elektrického vedenia, preto nie je možné vyvlastniť celý pozemok resp.\nspoluvlastnícky podiel k nemu, poukazuje na to, že vzhľadom na charakter stavby a charakter pozemku\nbolo by vyvlastnenie pozemku (podielu k pozemku) neúčelné a neopodstatnené. Poukázal, na to, že\npriamo zákon výslovne zakazuje rozhodovať o prechode vlastníckeho práva tam, kde postačuje jeho\nobmedzenie, rovnako poukázal aj na to, že v danom prípade obmedzenie vlastníckeho je priaznivejšie,\nako samotné vyvlastnenie. Podľa vyjadrenia vyvlastniteľa, obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu chce\nlen účel stavby vzdušného elektrického vedenia, prekládky elektrického vedenia, rovnako poukázal, že\nv súčasnosti obmedzenia už jestvujú na pozemku, pretože sa tam nachádzajú iné vzdušné elektrické\nvedenia. Žalobca v žalobe neuviedol vysvetlenie, na aký účel chce využívať pozemok, akým spôsobom\nbude obmedzený stavbou elektrického vedenia a to tak intenzívne, aby takéto obmedzenie zakladalo\npovinnosť vyvlastniteľa vykúpiť celý pozemok. Poukázal na to, že prístup na zostávajúcu časť pozemku\nostal zachovaný, na pozemku neexistujú žiadne stavby a stavba nekoliduje s elektrickým vedením, ktoré\nna pozemku už existuje a rovnako poukázal, že podľa § 2 ods. 5 zák.č. 282/2005 Z.z. sa tu nenachádzajú\nneprimerané ťažkosti, ktoré by opodstatňovali vyvlastnenie pozemku ako celku a poukázal na to, že\nprvostupňový správny orgán všetko na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii t.j. geometrický plán a\nznalecký posudok posúdil, že žalobca môže naďalej užívať ostávajúcu časť pozemku, žiadal žalobu\nzamietnuť ako bezdôvodnú.\n18. Ďalší účastník konania v rade 1./ sa vyjadril k žalobe a uviedol, že na nehnuteľnosti je už uvedený ako\noprávnený z vecného bremena, ktoré je zapísané na liste vlastníctva, na základe návrhu na vykonanie\nzáznamu číslo Z-3401/2009, nakoľko ide o zákonné vecné bremeno na základe zákona číslo 656/2004\nZ.z.. Má za to, že na čas vzniku a charakter obmedzenia vlastníckeho práva a to titulom vyvlastnenia\nnájmu, prípadná zákonnosť resp. nezákonnosť rozhodnutia nezasahujú do jeho oprávnení vyplývajúcich\nz vecného bremena. K žalobe sa vyjadril aj vyvlastniteľ, účastník konania v rade 2./, ktorý má za to, že bol\n\nv konaní zistený dostatočne skutkový stav, obmedzenie vlastníckeho práva neobmedzuje ani nezaťažuje\ndoterajšie užívanie parcely a nevidí dôvod, pre ktoré by bolo pre žalobcu nepriaznivejšie obmedzenie\nako samotný prechod vlastníckeho práva vzhľadom ku skutočnosti, že ide o verejnoprospešnú stavbu, je\nmožné obmedziť vlastnícke právo v nevyhnutnom rozsahu, odňatie vlastníckeho práva pod inžinierskymi\nsieťami je neúčelné a neopodstatnené, žiada potvrdiť rozhodnutie žalovaného ako vecne správne.\n19. Žalobca sa vo svojom stanovisku zo dňa 20.01.2021 vyjadril, že žaloba je dôvodná, napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Nemôže sa stotožniť s\nvyjadreniami ďalších účastníkov konania, pretože má za to, že po vybudovaní stavebného objektu,\nprípojky vysokého napätia, už nebude môcť nehnuteľnosť plnohodnotne využívať, trvá na podanej\nžalobe.\n20. Ďalší účastník v rade 1./ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na nehnuteľnosti je už zapísané\nvecné bremeno v katastri nehnuteľnosti, tak ako to uviedol vo vyjadrení, poukazuje, že obmedzenie\nvlastníctva je kompenzované inštitútom jednorazovej náhrady, na ktorej primeranosť má vplyv, že\npozemok sa nachádza mimo zastavaného územie obce, ide o trvalý trávny porast určený na\npoľnohospodárske využitie a nemôže sa stotožniť s názorom žalobcu, že nemožnosť plnohodnotného\nvyužitia poľnohospodárskej nehnuteľnosti zakladá dôvod na trvalé odňatie vlastníckeho práva k\npredmetnej nehnuteľnosti. Ďalší účastník rade 2./ sa vyjadril, že trvalé odňatie vlastníckeho práva\npod existujúcimi sieťami je neúčelné, nehospodárne a neopodstatnené, v súčasnosti pozemok je už\ndotknutý obmedzením vlastníckeho práva, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností a môže byť po\nuskutočnení stavby využívaný tak, ako pred stavbou, nakoľko pôjde len preložku už existujúceho vedenia\nvysokého napätia, poukazuje na to, že pozemok je v oblasti, ktoré v zmysle územného plánu obce\ndefinované v oblasti, ktorá patrí do záplavového územia storočnej vody, pričom tento samotný fakt by\nmohol obmedziť vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti.\nRelevantné právne predpisy\n21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len\n„SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom\ndo 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n22. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.\n23. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú\nnáhradu.\n24. Podľa § 2 ods. 1./ až 6./ zákona 282/2015 Z.z. Zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a\no nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o vyvlastňovaní“) v jeho znení účinnom ku dňu podania návrhu vyvlastniteľnom (ďalej len „v znení\núčinnom v rozhodnom čase“)\n(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len\na) v nevyhnutnej miere,\nb) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní,\nc) za primeranú náhradu, a\nd) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje\núzemným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom\nkonaní.\n(3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o\nprechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva\nbolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva,\nak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj\nkeď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho\n\nmajetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo\nstavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n(4) Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti\nstavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť\nstavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na\nzostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku\nnajneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej\nčasti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.\nVyužiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na\nzáklade znaleckého posudku.\n(5) Neprimeranými ťažkosťami sú najmä\na) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky\nvytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku,\nb) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom,\nc) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb,\nktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok,\nd) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.\n(6) Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku\nstavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe\ntakého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým sa viaže vecné bremeno,\nalebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom\npojednávaní.\n25. Podľa § 9 ods. 2./ písm.d./, f./. h./, j./ zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase\nnávrh musí obsahovať\nd) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,\na to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej\nevidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s\npísomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu,\nak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je\npredmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri\nzriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby,\nf)údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty\npozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej\nznaleckým posudkom,\ndispozícii,\nh) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu\nvyvlastniteľa na vyvlastnenie,\nj) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku\nalebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie\nvlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia.\nPodľa § 9 ods. 3./ písm.d./, e./. f./, g./ zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase k\nnávrhu vyvlastniteľ priloží\nd) geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku,\ne) dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný,\nf) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky,\ng) právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje\nvydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby.\n26. Podľa §4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom v rozhodnom čase podkladom na\nurčenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby,\nalebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého\nposudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota\nurčená znaleckým posudkom.\n\n27. Podľa § 13 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení\núčelom správy diaľníc, ciest a miestnych komunikácií slúžia pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú v správe\nsprávcu komunikácie (pomocné cestné pozemky). Pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve\n(užívaní) iných právnických osôb alebo fyzických osôb, môžu sa získavať na ten istý účel dohodou s\nvlastníkmi (užívateľmi) týchto pozemkov, prípadne vyvlastnením. Šírku týchto pruhov určí v medziach\nvykonávacích predpisov príslušný cestný správny orgán.\n28. Podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení\nz dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných\npásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nvo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon\nneustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.\n29. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby\ndiaľnic a ciest pre motorové vozidlá v platnom znení\n(1) Ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným\nspôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení,19)\nak tento zákon neustanovuje inak.\n(3) Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v\nrozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej\nznaleckým posudkom.23) S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez\nprerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde\nv lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.\nStavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných\ndní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.\nPrávny názor správneho súdu\n30. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach\nochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej\nsprávy preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.10.2020, ktorým bolo rozhodnutie\nprvostupňového orgánu potvrdené a zamietnuté odvolanie žalobcu, oboznámil sa s obsahom\nadministratívneho spisu žalovaného, ako i administratívnym spisom prvostupňového orgánu, v právnych\nmedziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného, ďalších účastníkov\nv konaní a dospel k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná a žalované rozhodnutie je zákonné\na správne.\n31. Žalobca poukázal na vznesené námietky, ktorými sa žalovaný (ako i prvostupňový správny\norgán) riadne nezaoberal, išlo predovšetkým o námietku, že vyvlastniteľ požiadal o vyvlastnenie celého\npozemku, nakoľko obmedzením vlastníckeho práva, ktoré vyvlastnením nastane mu spôsobí horšie\npostavenie žalobcu a bude preňho výhodnejšie, ak pozemok bude vyvlastnený ako celok a teda\nzásah do vlastníckeho práva bude absolútnej povahy. Prvostupňový správny orgán ako i žalovaný mu\nnedal dostatok dôvodov, aby vyvlastnil pozemok ako celok, rovnako v tomto ohľade mal vykonať ďalšie\ndokazovanie a nesprávne vec právne posúdil.\n32. Správny súd sa v tomto ohľade zaoberal inštitútom vyvlastnenia, ako zásahom orgánu verejnej\nmoci do súkromných práv osôb, v tomto prípade vlastníckeho práva, práva žalobcu vlastniť majetok\ngarantovaného Ústavou SR. Zásah do vlastníckeho práva vlastníka veci (v danom prípade pozemku)\nmôže mať charakter buď trvalého zásahu t.j. pre pôvodného vlastníka s trvalými a nezvratnými\nnásledkami tohto zásahu v podobe straty vlastníckeho práva a môže mať aj formu dočasného zásahu\nv podobe obmedzenia niektorého z atribútov vlastníckeho práva, ktorými sú oprávnenie vlastníka veci,\nvec nerušene držať, užívať a disponovať (nakladať) s ňou. Trvalý zásah do vlastníckeho práva vlastníka\nveci sa môže udiať buď v dôsledku prevodu vlastníckeho práva alebo v dôsledku prechodu vlastníckeho\npráva, pričom v obidvoch prípadoch ide o prenos vlastníckeho práva z jeho pôvodného nositeľa\n(pôvodný vlastník) na jeho nového nositeľa (nový vlastník), takže nový nositeľ vlastníckeho práva je\nprávnym nástupcom pôvodného nositeľa tohto vlastníckeho práva k veci. Pri prevode vlastníckeho\npráva dochádza k zmene nositelia tohto práva, realizovaného na základe právneho úkonu (prejavu\nvôle) pôvodného nositeľa vlastníckeho práva, pri prechode vlastníckeho práva dochádza k zmene jeho\nnositeľa v dôsledku inej právnej skutočnosti ako je právny úkon pôvodného nositeľa, teda k prechodu\n\nvlastníckeho práva dochádza bez vôle jeho pôvodného vlastníka. V danom prípade, žalovaný ako\ni prvostupňový správny orgán, aplikoval § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, kedy zákonodarca pracuje\njednako s pojmom „prechod vlastníckeho práva“ ako aj s pojmom „obmedzenie vlastníckeho práva“,\nktoré má však, ako už bolo uvedené, rozdielny právny základ a pre vlastníka veci aj rozdielne právne\ndôsledky.\n33. Krátkou analýzou toho, čím sa prvostupňový správny orgán, tak i žalovaný zaoberal, je nesporné,\nže išlo skutočne o zásah vo verejnom záujme, ktorým výstavba rýchlostnej cesty, tak ako aj stavba\nobjektu RZ 623-00 súvisiaceho so stavbou rýchlostnej cesty (pre ktoré sa obmedzuje vlastnícke právo)\nbezpochyby je, verejný záujem je daný aj tým, že Slovenská republika sa zaviazala medzinárodnými\nzmluvami k výstavbe rýchlostných ciest (v danom prípade výstavbe R4). Žalobca poukazuje, že\nobmedzením jeho vlastníckeho práva nastane preňho nepriaznivejšia situácia, ako v prípade, keby\ndošlo k jeho vyvlastneniu, v tomto ohľade poukazuje, že dôjde k rozčleneniu pozemku na časti\na tak k zhoršeniu jeho využitia, resp. k sťaženiu jeho využívania ako doposiaľ. Správny súd po\noboznámení sa s administratívnymi spisom a dôkladnom preskúmaní, zistil, že žalobca síce vzniesol\nvčas svoju námietku vo vzťahu k sťaženiu užívania nehnuteľnosti neprimeranými ťažkosťami, ale\ntieto svoje tvrdenia bližšie, bez ďalšieho, neodôvodnil a nepodložil konkrétnymi dôkazmi, v čom\nvidí vznik týchto neprimeraných ťažkostí vo vzťahu k užívaniu. Uvedené neuviedol ani v rámci\nprerokovania návrhu na ústnom pojednávaní, ale ani v rámci administratívneho konania, ani súdneho\nkonania, preto správny súd sa uvedenou námietkou zaoberal, vzhľadom na všeobecný charakter,\nlen v rozsahu zdôvodnení rozhodnutia a tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu, ako bola\nvznesená a konkretizovaná žalobcom. Uvedené bolo teda posúdené objektívne, ako možno spravodlivo\npožadovať od nestranného pozorovateľa, s využitím dôkazov a tvrdení zo súdneho spisu a skutočností\nvšeobecne známych súdu. Správny súd v tomto ohľade je stotožnený s argumentáciou žalovaného,\nako i prvostupňovým správnym orgánom, ktorý uviedol dôvody, pre ktoré námietku žalobcu zamietol.\nRozsah odôvodnenia vzhľadom na bližšie nekonkretizovanú námietku spĺňa legitímne očakávania\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, predstavuje dostatok argumentov v žalovanom rozhodnutí (ako\ni v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu) v čom nevidel dôvodnosť námietky. Správny súd\ndáva do pozornosti osobitne skutočnosť, že dočasný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, je len v\nnepatrnej časti, a ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď sa to premietne\nvzhľadom na výšku prislúchajúcu k spoluvlastníckemu žalobcu, jedná sa o zásah, ktorý je len v rozsahu\n2% z celkovej výmery jemu prislúchajúceho podielu k pozemku. Rovnako, tak ako to vyplýva z výpisu\nz listu vlastníctva, k predmetnej parcele je zapísané vecné bremeno, ktoré je zapísané v prospech\nďalšieho účastníka konania v rade 1./, a teda predmetný pozemok je nepochybne už obmedzený čo\ndo užívania. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti je už v súčasnosti obmedzené, v tomto ohľade sa\nsprávny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, ako aj ďalších účastníkov konania, ktorí poukazovali\nna túto skutočnosť, že pozemok je obmedzený na jeho využívaní rešpektujúc existujúce zákonné\nvecné bremeno a ako aj ochranné pásmo z neho vyplývajúce, ktoré obmedzujú vlastníka predmetného\npozemku. Rovnako vychádzal zo skutočnosti, že pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia\nobce a podľa druhu pozemku, ktorý je záväzný, jedná sa o trvalý trávny porast, ktorý spôsobom\nvyužitia pozemku je uvedený ako pozemok porastený trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný\npre trvalý trávny porast. Opakovane správny súd zdôrazňuje skutočnosť, ktorá vyplýva z výroku\nrozhodnutia samotného, že zásah do vlastníckeho práva, ktorý je len v rozsahu 2% z celkovej výmery\npozemku, je len na obmedzený čas a je len na výkon činností súvisiacich s realizáciou stavebného\nobjektu a realizáciou prípojky a s tým súvisiacim vstupom pracovníkov a pracovnej techniky po dobu,\nktorá je uvedená v rozhodnutí. Je teda nesporné, že uvedený zásah bez ďalšieho, nie je spôsobilý\nobmedziť vlastníka nehnuteľnosti natoľko, aby bolo nutné zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva nad\nrozsah nevyhnutný. Ak by došlo k vyvlastneniu celého pozemku, zakladá to hrubý nepomer medzi\ntakýmto zásahom (vyvlastnením celku) a zásahom v podobe dočasného obmedzenia. Zákonodarca\npamätal na situáciu, ktoré je uvedená v § 2 ods. ods. 3 zákona o vyvlastnení, kedy zákonodarca\nuvádza, že ak obmedzenie vlastníckeho práva je pre vyvlastňovaného nepriaznivejšia, ako jeho prechod,\nrozhodne o prechode vlastníckeho práva, ak ju vyvlastňovaní uplatní ako námietku najneskôr pri\nprerokovaní návrhu. Žalobca túto povinnosť, to znamená, jeho názor, ktorý pociťoval, že obmedzenie\nje nepriaznivejšie uplatnil, bližšie ju však nezdôvodnil, nekonkretizoval, neuviedol skutočnosti, ktoré\nkonkrétne obmedzenia, okrem všeobecných skutočností, neuviedol ďalšie dôkazy na podporu svojich\ntvrdení (napríklad znalecký posudok, realizačnú štúdiu k nehnuteľnosti, prípadné rozhodnutia štátnych\norgánov, ktoré by potvrdzovali jeho zámer využitia nehnuteľnosti, než ten, na ktorý je využívaná),\nprvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal podľa posúdenia správneho\n\nsúdu dostatočne. Zákonodarca dokonca uvádza, aby bolo zrejmé, aké sú to neprimerané ťažkosti, tieto\nzákonodarca vymedzil demonštratívne, kde predovšetkým uviedol, že spočívajú v obmedzení prístupu\nk zostávajúcej časti pozemku alebo časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenom\npozemku a nemožnosti využívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom, rovnako nemožnosť\nvyužívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so\nzostávajúcou stavbou jeden funkčný celok. V danom prípade žalobca uvádzal, že má obmedzený prístup\nk zostávajúcej časti pozemku a nemôže využívať ostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom, túto\nvšak nijakým spôsobom nekonkretizoval, ako dôjde k jeho obmedzeniu. Žalovaný ako aj prvostupňový\nsprávny orgán vzhľadom na rozsah, ktorý sa týka iba 2 % nemu prislúchajúcej časti uviedol, že nevidí\nspôsob ako dôjde k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva a v tomto ohľade prvostupňový správny\norgán sa vysporiadal s jeho námietkou a mal aj relevantné podklady k tomu, a to znalecký posudok\nako i geometrický plán, z ktorého je možné posúdiť rozsah obmedzenia. Oba tieto dokumenty boli\nvypracované odborne spôsobilou osobou, zákonným spôsobom a tvoria zákonný podklad (vyžadovaný\nzákonom o vyvlastňovaný) pre rozhodnutie.\n34. Z charakteru stavby, ktorá je realizovaná v danom prípade, ide o stavbu prípojky elektrického vedenia\npre technologické vybavenie tunela, predstavuje zásah predovšetkým do obmedzenia užívania pozemku\n(jeho časti), teda len jednej z obsahových častí vlastníckeho práva, žalobca naďalej nie je obmedzený\nv užívaní v ostatnej časti nehnuteľnosti, vyvlastneným nedotknutej, a po vykonaní stavebných prác,\nbude môcť užívať aj dotknutú časť nehnuteľnosti, tak ako doposiaľ s prihliadnutím na už existujúce\nvecné bremeno (existujúce elektrické vedenie vysokého napätia). Správny súd nevidel v námietkach, ani\nv administratívnom spise a z dôkazov, ktoré boli predložené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby\nbolo nevyhnutné skutočne vyvlastniť aj zvyšnú časť nehnuteľnosti. Ak by tak vyvlastniteľ vykonal a trvalo\nby odňal vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti, vznikol by nepochybne veľký nepomer k sledovanému\núčelu stavby, vyvlastniteľ by nadobudol nehnuteľnosť, ktorá by neslúžila na účel vyvlastnenia, v danom\nohľade by teda aj žalobca bol ekonomicky zvýhodnený vo vzťahu k iným vlastníkom, ktorí boli mohli\nbyť dotknutí výstavbou predmetnej stavby, čo by bolo v rozpore aj so zásadou prípadnej primeranosti\na rovnosti.\n35. Správny súd rovnako sledujúc charakter nehnuteľnosti, ktorá je využívaná na poľnohospodársku\nvýrobu a má charakter trvalého trávneho porastu, konštatuje, že ju bude možné aj naďalej využívať\npočas výstavby (v časti, ktorá sa netýka obmedzenia vlastníckeho práva ) na rovnaký účel ako\ndoposiaľ. Žalobca navyše, počas obmedzenia vlastníckeho práva, dostane primeranú náhradu, ktorá\nbola stanovená znaleckým posudkom. Nie je možné sa ani, bez ďalšieho stotožniť s námietkou, že\npozemok ako taký, bude znehodnotený ako tvrdí žalobca, že nastane jeho rozdelenie, alebo rozčlenenie\nna časti, ktoré nebude možné efektívne využívať a v tomto ohľade poukaze súd na to, že fakticky môže\nnastať dočasný diskomfort v užívaní nehnuteľnosti (ak je užívaná za účelom poľnohospodárskej výroby)\nspočívajúcej v nutnosti počas realizácie výstavby obchádzať vzniknutú prekážku v podobe stavebných\nstrojov alebo pracovníkov stavby, uvedené je však dočasné, avšak žalobcovi je poskytnutá náhrada za\ntento diskomfort.\n36. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa snaží argumentačne so svojimi dôvodmi vtesnať do\nzákonodarcom, v cit. § 2 ods. 5 psím. a) a b) zákona o vyvlastňovaní, predvídaných predpokladov pre\nzáver, že predmetná parcela v jeho spoluvlastníctve, sa v dôsledku výstavby, ako aj po dostavbe\nverejnoprospešnej stavy, bude môcť užívať len s neprimeranými ťažkosťami, z ktorého dôvodu je tak\npodľa žalobcu splnený zákonný predpoklad podľa cit. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, že obmedzenie\nvlastníckeho práva žalobcu k dotknutej parcele je pre neho nepriaznivejšia, resp. menej výhodné, ako by\nbol jeho prechod na vyvlastniteľa (definitívna strata vlastníckeho práva vyvlastnením), kedy zákon ukladá\nsprávnemu orgánu, aby rozhodol o vyvlastnení (prechode vlastníckeho práva), čo sa však v danom\nprípade podľa žalobcu nestalo. Ak by aj žalobca chcel užívať predmetnú nehnuteľnosť na iný účelom,\npre aký je tento pozemok využívaný, je potrebné, aby došlo k ďalšiemu procesu, splneniu zákonných\npredpokladov, napr. vydaniu rozhodnutia orgánu ochrany pôdy o zmene druhu pozemku, územného\nrozhodnutia o umiestnení stavby a pod. Uvedené skutočnosti však predložené v konaní neboli, preto sa\nvychádza len z rozsahu užívania, na aký je v súčasnosti užívaný a aký je známy z administratívneho\nspisu.\n37. Správny súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne\nposúdenie veci, táto námietka však v konaní nebola ďalej rozvinutá a odkazovala na ďalšie dve námietky,\n\nna ktoré žalobca už vo svojej žalobe poukazoval, treba však pripomenúť, že vyvlastnenie predstavuje\ninštitút, ktorý tvrdo zasahuje do súkromných atribútov vlastníckeho práva, a teda je potrebné ho využívať\nlen v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutnej miere.\n38. Záverom správny súd iba na doplnenie dodáva, že dôvodom, pre ktorý žalobca dospel k svojim\nžalobným námietkam, je nie len to, že mu zo zreteľa unikol základný smerodajný ukazovateľ účelu\nzásahu do jeho vlastníctva tak, ako je to uvedené hneď v prvej vete cit. § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní,\nktorým účelom nebola úprava pomerov plynúca z trvalého umiestnenia stavby na dotknutej parcele\nžalobcu, ale len dočasnej úpravy, vyvlastnenia „práva nájmu“, teda práva užívať parcelu.\n39. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje\nza zákonné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n40. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať\ndôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na\nrozhodnutie vo veci.\n41. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n42. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n43. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a\ndoplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších\npredpisov v platnom znení zakladateľom diaľničnej spoločnosti je štát. V jeho mene koná ministerstvo.\nZakladateľskú listinu a stanovy diaľničnej spoločnosti schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh\nministerstva.\n45. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,\npretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému\nnevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,\nsprávny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Obdobne tak správny súd nepriznal\nvoči žalobcovi náhradu trov ani ďalším účastníkom konania a to z dôvodu, že v prípade ďalšieho\núčastníka v rade 2./ sa jedná o subjekt zriadený štátom, obhajujúci verejný záujem štátu, za ktorého\nnaviac konal v rámci svojho pracovného zaradenia jeho zamestnanec, v súvislosti s konaním ktorého\nďalšiemu účastníkovi tak nevznikli žiadne trovy navyše, okrem tých nevyhnutných spojených s plnením\njeho funkcie, na účel ktorej bol štátom zriadený a financovaný, t.j. na hájenie verejného záujmu voči\nžalobcom domáhajúcim sa ochrany svojich súkromných práv, voči ktorým by tak nebolo spravodlivým\nočakávať ich náhradu. Rovnako nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1./ , nakoľko má\nsúd za to, že nemožnosť bolo spravodlivým očakávať ich náhradu, vzhľadom ku skutočnosti, že ak\nvznikli aj náklady, tieto vznikli v súvislosti s bežnou činnosťou spoločnosti pri obrane záujmov súvisiacich\ns verejnoprospešným charakterom stavby.\n46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}