Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Košiciach11. 7. 2024plný text

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/38/2019 z 11. 7. 2024

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Košiciach z 11. júla 2024, sp. zn. PO-3S/38/2019, ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200486.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach PO-3S/38/2019 8019200486 11. 07. 2024 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200486.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX F., právne zastúpený: AK MAZANEC, s.r.o., so sídlom Metodova 12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2019/15750/44337/ŠSS-FA zo dňa 17.4.2019, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca ako stavebník podal dňa 31.12.2014 Mestu Prešov ako príslušnému stavebnému úradu žiadosť podľa § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej ako „Stavebný zákon) o vydanie povolenia na zmenu v užívaní stavby „Iná budova“, ktorá nie je spojená so zmenou stavby na nový účel jej využitia: „Budova obchodu a služieb“ na ul. G. H. I. XXXXX J. F., na pozemku parc. č. KN C 2861/18, KN C 2861/119, KN C 2861/120, katastrálne územie Solivar. 2. Výzvou č. B/2015/760-Se zo dňa 19.1.2015 bol žalobca vyzvaný stavebným úradom na doplnenie žiadosti, okrem iného o projektovú dokumentáciu požadovanej zmeny. 3. Vo veci bol vykonaný štátny stavebný dohľad dňa 16.4.2015 a 6.5.2015, následkom čoho stavebný úrad vyzval žalobcu dňa 7.5.2015 na zastavenie stavebných prác realizovaných bez stavebného povolenia. 4. Dňa 13.2.2015 bolo vo veci vydané stanovisko Mestského úradu v Prešove, oddelenie hlavného architekta a územného plánovania č. B/19525/2014, obsahom ktorého bol nesúhlas s navrhovaným objektom. 5. Rozhodnutím sp. zn. SU/2017/13590-Se zo dňa 17.10.2017 stavebný úrad povolil zmenu účelu v užívaní stavby. Voči rozhodnutiu sa žalobca odvolal z dôvodu, že podmienky realizácie nevie naplniť, keďže žiadal o zmenu využitia stavby s prístavbou, pričom prístavbu napadnuté rozhodnutie neriešilo.

6. Rozhodnutím č. OU - PO -OVBP2-2018/ 12982/ 28634/ ŠSS - FA zo dňa 19.3.2018 žalovaný rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 7. Dňa 9.7.2018 bolo vo veci vydané upozornenie prokurátora pre nečinnosť Mesta Prešov s ohľadom na štátny stavebný dohľad vykonaný dňa 16.4.2015 8. Dňa 23.7.2018 stavebný úrad vydal oznámenie č. SÚ/18468/129111/2018-Se o začatí konania o dodatočnom povolení stavby. 9. Stavebný úrad vydal dňa 8.10.2018 rozhodnutie č. SÚ/13590/152922/2017-Se, ktorým zastavil konanie vo veci vydania povolenia na zmenu v užívaní stavby verejných WC na nový účel prevádzku obchodu a služieb na ulici G. H. I. XXXXX J. F., na pozemku parc. č. KN C 2861/18, KN C 2861/119, KN C 2861/120, katastrálne územie Solivar pre žalobcu ako žiadateľa. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 30.11.2018. 10. Dňa 12.10.2018 vydal stavebný úrad oznámenie č. SÚ/14121/152901/2018-Se o začatí konania o dodatočnom povolení zmeny účelu v užívaní dokončenej stavby verejných WC, spojenej so stavebnými úpravami, na prevádzku obchodu a služieb a prístavby terasy k tejto stavbe, spojené s kolaudačným konaním. 11. Dňa 10.1.2019 vydalo Mesto Prešov, Odbor hlavného architekta mesta stanovisko č. OHAM/684/2019, v zmysle ktorého neboli dodržané podmienky určené v stanovisku z roku 2015 a v záväznom vyjadrení k stavebnému konaniu. 12. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2019/15750/4437/ŠSS-FA zo dňa 17.4.2019 odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu stavebného úradu č. SÚ/13590/152922/2017-Se zo dňa 8.10.2018 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 13. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ak stavebný úrad zistí, že stavebník začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, stavebný úrad je povinný zastaviť konanie o zmene v užívaní stavby podľa § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona a ex offo začať konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a v spojení s § 88 ods. 1 Stavebného zákona. 14. Zdôraznil, že na základe zisteného stavu veci stavebným úradom v konaní o zmene v užívaní stavby, ktorým bolo preukázané, že stavebník začal uskutočňovať predmetnú stavbu pred právoplatnosťou stavebného povolenia a zároveň na základe viazanosti právnym názorom odvolacieho orgánu vyslovenom v rozhodnutí č. OU-PO-OVBP2-2018/12982/ 28634-ŠSS zo dňa 19.3.2018 stavebný úrad zastavil konanie vo veci zmeny v užívaní predmetnej stavby s náležitým odôvodnením, v ktorom zároveň uviedol, že podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a Stavebného zákona začne konanie ex offo o dodatočnom povolení danej stavby. Zároveň uviedol, že stavebný úrad oznámením č. SÚ/18468/129111/2018-Se zo dňa 23.7.2018 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby: „Zmena v užívaní stavby verejných WC na prevádzku obchodu a služieb“ na ulici Švábska v Prešove, umiestnenej na pozemku parc. č. KN C 2861/18, katastrálne územie Solivar, ktoré je samostatným konaním a ktoré nebolo ukončené meritórnym rozhodnutím. Argumenty žalobcu 15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu a vrátenia veci na ďalšie konanie. 16. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že žiadosť o vydanie povolenia na zmenu v užívaní stavby podal dňa 31.1.2014, avšak stavebný úrad nekonal viac ako 4 roky a z jeho strany boli vznesené podmienky, ktoré s ohľadom na vek stavby 30 rokov nebolo možné splniť, jednalo sa napríklad o doloženie certifikátov od všetkých použitých materiálov.

17. Pokiaľ stavebný úrad tvrdí, že žalobca začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, tak uvedený záver bol realizovaný na základe miestneho šetrenia bez účasti žalobcu, pričom realizované činnosti boli výlučne za účelom odvrátenia nebezpečenstva, ktoré mohlo ohroziť zdravie, bezpečnosť a majetok, pričom žalobca predložil aj príslušnú fotodokumentáciu. 18. Žalobca má za to, že v konaní dochádza k úmyselným prieťahom, pričom nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu došlo k porušeniu Stavebného zákona. Žalobca reagoval na všetky požiadavky a výzvy, spolupracoval so stavebným úradom, no napriek všetkým týmto skutočnostiam dochádzalo k negatívnemu postoju bez vydania relevantného rozhodnutia. 19. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie stavebného úradu podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom tvrdenia v nich obsiahnuté sú nepreskúmateľné a vzájomne si odporujú, kedy na jednej strane žalovaný upozornil stavebný úrad na dôsledné dodržiavanie zákonných lehôt pre predmetné rozhodnutie, nakoľko je evidentné, že zo strany stavebného úradu dochádza k nečinnosti, avšak rozhodnutie stavebného úradu nezrušil. 20. Žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) v spojení s bodom 4 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, ktorý stanovuje, že obvodný úrad v sídle kraja na úseku stavebného poriadku zabezpečuje výkon pôsobnosti stavebného úradu, ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov nevykonáva svoju pôsobnosť stavebného úradu. Z uvedeného dôvodu zo strany žalovaného a stavebného úradu neboli vykonané právne kroky na úplné zistenie skutočného stavu stavby žalobcu. 21. Žalobca navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ako aj rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 22. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.1.2020, pričom k namietaným prieťahom v konaní uviedol, že žalovaný nemal dôvod zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 alebo 3 Správneho poriadku, pretože zrušenie rozhodnutia „bez náhrady“ prichádza do úvahy v prípade, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie nie je možné potvrdiť a súčasne nie sú splnené predpoklady pre to, aby napadnuté rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané. 23. Uviedol, že stavebný úrad rozhodnutím zastavil konanie vo veci vydania povolenia na zmenu v užívaní stavby verejných WC na nový účel, a to na prevádzku obchodu a služieb pre žalobcu ako stavebníka, stavebný úrad je oprávnený zastaviť konanie z dôvodu, že stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Ide nielen o oprávnenie stavebného úradu na takýto postup, stavebný zákon iný postup v takomto prípade nepripúšťa. 24. Pôvodné rozhodnutie stavebného úradu sp. zn. SU/2017/13590-Se zo dňa 17.10.2017, ktorým stavebný úrad podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona povolil zmenu účelu v užívaní stavby verejných WC na prevádzku obchodu a služieb na ul. Švábska súp. č. 12235 v Prešove pre žalobcu ako stavebníka bolo zrušené žalovaným a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie okrem iného s odôvodnením, že zo zápisníc zo štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že žalobca začal realizovať stavebné práce bez príslušného stavebného povolenia, stavebný úrad je preto povinný zastaviť konanie ex offo podľa § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona a začať konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona v spojení s § 88 ods. 1 Stavebného zákona. 25. Podľa žalovaného neobstojí námietka žalobcu, že realizované činnosti uskutočnil výlučne za účelom odvrátenia nebezpečenstva, ktoré mohlo ohroziť zdravie, bezpečnosť a majetok. Stavebník je povinný každú zmenu stavby riešiť v súčinnosti so stavebným úradom, navyše v zmysle § 94 Stavebného zákona je v právomoci stavebného úradu, nie stavebníka nariadiť zabezpečovacie práce v prípade, ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty. 26. Dôvodom na vydanie rozhodnutia stavebného úradu č. SÚ/13590/152922/2017-Se zo dňa 8.10.2018 nie je skutočnosť, že v danom prípade nejde o zmenu v užívaní stavby, ktorá spočíva len v zmene

spôsobu užívania stavby, ale ide o zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby a ktorú je potrebné prerokovať v stavebnom konaní tak, ako namieta žalobca v podanej žalobe. 27. Pokiaľ ide o námietku, že zo strany stavebného úradu boli vznesené podmienky, ktoré nebolo možné splniť, túto námietku je žalobca oprávnený vzniesť v konaní vedenom stavebným úradom. 28. Tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom porušil zákon je zavádzajúce a nemá oporu v stavebnom zákone, ktorý v § 88a pojednáva o nelegálnych stavbách a postupe ich legalizácie a stavba stavebníka je v zmysle uvedeného ustanovenia Stavebného zákona stavbou nelegálnou, t.j. postavenou bez stavebného povolenia. 29. K žalobcom namietanému postupu podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 608/2003 Z.z. žalovaný uviedol, že žalobca sa ako stavebník niekoľkokrát domáhal od žalovaného vydania rozhodnutia vo veci ním podanej žiadosti na stavebný úrad dňa 31.12.2014, o čom bol žalobca upovedomený, že ním podané žiadosti nezakladajú dôvod na začatie konania pred okresným úradom. 30. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo na podnet žalobcu preskúmané aj Krajskou prokuratúrou Prešov pod č. Kd 225/19/7700-6, ktorá v danej veci nezistila porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. 31. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia, pre ktoré by malo byť jeho rozhodnutie zrušené. Replika žalobcu 32. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 24.2.2020 uviedol, že jeho konaním nedošlo k naplneniu konania uvedeného v § 60 ods. 2 Stavebného zákona a to, že k uskutočňovaniu stavby a k preukazovaniu uskutočňovania stavby, ktoré nastalo pred tri a pol rokom pred vydaním rozhodnutia, teda stavebný úrad mal dostatočne dlhý čas posúdiť súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b Stavebného zákona a podkladov predložených žalobcom v konaní. 33. Podľa žalobcu je dôležité poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie nebolo stavebným povolením, lebo budova je skolaudovaná, má pridelené súpisné a popisné číslo a mala ich aj pred začatím konania a Mesto Prešov malo vydať rozhodnutie o zmene v užívaní stavby tak, ako bola formulovaná žiadosť – návrh žalobcu ako stavebníka. Stavebný úrad svojvoľne uvedené skutočnosti zmenil, pričom žalovaný ako odvolací orgán, ktorý je povinný preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu, na túto skutočnosť poukázal nepriamo ako pochybenie zo strany Mesta Prešov. 34. Ďalej žalobca uviedol, že uskutočňovanie stavby bez právoplatného povolenia je priestupkom podľa § 105 Stavebného zákona a keďže neexistuje právoplatné rozhodnutie o priestupku, že žalobca začal ako stavebník uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia alebo pred jej právoplatnosťou alebo inak porušil zákon, musí platiť, že toto konanie nebolo preukázané. Duplika žalovaného 35. Žalovaný následne vo vyjadrení zo dňa 19.3.2020 uviedol, že námietky žalobcu považuje za účelové. Žalobca nesprávne právne posúdil vec a vo vyjadrení uvádza námietky, ktoré nemajú súvis s napadnutým rozhodnutím žalovaného, a teda ani s prebiehajúcim súdnym konaním. Pokiaľ ide o neexistenciu právoplatného rozhodnutia o priestupku podľa § 105 Stavebného zákona, konanie o priestupku je samostatným konaním, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v právnej veci žalobcu a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 36. Mesto Prešov ako ďalší účastník konania sa vo svojom vyjadrení zo dňa 12.2.2020 plne stotožnilo v vyjadrením žalovaného zo dňa 14.7.2019.

Aplikovaná právna úprava 37. Podlˇa § 177 odsek 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako “SSP”), správnou žalobou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 38. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 39. Podľa § 2 odsek 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 41. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. 42. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 43. Podľa § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona, stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. 44. Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 45. Podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a). 46. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. 47. Podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona, zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. 48. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

49. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 50. Podľa § 94 Stavebného zákona, ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby. 51. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, obvodný úrad v sídle kraja na úseku stavebného poriadku zabezpečuje výkon pôsobnosti stavebného úradu, ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov, nevykonáva svoju pôsobnosť stavebného úradu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 52. V súlade s § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach. 53. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupoa, a tiež postup, ktorý ich vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal na pojednávaní doa 20.6.2024, prieom rozhodnutie vo veci bolo verejne vyhlásené doa 11.7.2024 postupom pod3a § 116 SSP. 54. V úvode právneho posúdenia správny súd považuje za dôležité vysporiada? sa s otázkou okruhu ialších úeastníkov konania, nako3ko pod3a § 59 ods. 1 Stavebného zákona, úeastníkmi stavebného konania sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu by? stavebným povolením priamo dotknuté, ialšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 až § 27 zákona e. 24/2006 Z.z.), ialej stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v easti, ktorá sa týka projektu stavby. Postavenia ialšieho úeastníka konania sa postupom pod3a § 32 ods. 6 SSP vzdal projektant H. J. podaním zo doa 7.1.2020, Okresné riadite3stvo Hasieského a záchranného zboru v Prešove podaním zo doa 11.12.2019 a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prešov podaním zo doa 28.2.2020. Nako3ko jednotlivé odbory Mesta Prešov nemajú procesnú subjektivitu v zmysle § 35 odsek 1 SSP, správny súd konal ako s ialším úeastníkom len s Mestom Prešov, ktoré je právnickou osobou disponujúcou vlastníckym právom k susediacemu pozemku. 55. Žalobca za jedno z najvážnejších porušení jeho subjektívnych práv oznaeil skutoenos?, že stavebný úrad zastavil stavebné konanie z dôvodu, že žalobca zaeal uskutoeoova? stavbu skôr, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnos?, hoci žalobca v skutoenosti stavebné povolenie nepotreboval, keiže žiadal len o zmenu v užívaní stavby, ktorá nie je spojená so zmenou stavby na nový úeel jej využitia. 56. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že pôvodné rozhodnutie stavebného úradu sp. zn. SU/2017/13590-Se zo doa 17.10.2017, ktorým stavebný úrad pod3a § 85 ods. 2 Stavebného zákona povolil zmenu úeelu v užívaní stavby verejných WC na prevádzku obchodu a služieb na ul. Švábska súp. e. 12235 v Prešove pre žalobcu ako stavebníka bolo zrušené žalovaným a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie okrem iného s odôvodnením, že zo zápisníc zo štátneho stavebného doh3adu vyplýva, že žalobca zaeal realizova? stavebné práce bez príslušného stavebného povolenia, stavebný úrad je preto povinný zastavi? konanie

ex offo pod3a § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona a zaea? konanie o dodatoenom povolení stavby pod3a §88a stavebného zákona v spojení s § 88 ods. 1 Stavebného zákona. 57. Súeas?ou administratívneho spisu je projekt stavby vypracovaný projektantom Ing. Stanislavom Velgosom, prieom zo samotného názvu projektu vyplýva, že sa jedná o prístavbu budovy obchodu a služieb v rozsahu pre stavebné povolenie. V bode 2.1. projektu sa uvádza, že v rámci využitia pozemku sa bude objekt rozširova? o prístavbu obchodnej jednotky. Objekt prístavby je navrhnutý ako jednopodlažná drevostavba so zateplením obvodového pláš?a. Zakladanie objektu je navrhnuté na základových pásoch. V bode 2.2 sa uvádza, že zastrešenie je riešené pultovou strechou s atikou. Nosnú konštrukciu krovu tvoria krokvy 100/200 mm po 1000 mm. V easti projektu oznaeenej ako Protipožiarne zabezpeeenie stavby sa v bode 2 uvádza, že ide o jednopodlažnú staticky nezávislú prístavbu, oddelenú od jestvujúceho objektu. 58. V zmysle § 85 ods. 2 Stavebného zákona, zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. 59. Z obsahu spisovej dokumentácie jednoznaene vyplýva, že zo strany žalobcu sa jednalo o zmenu v užívaní stavby z verejných WC na prevádzku obchodu služieb (reštaurácia s terasou, stánok so zeleninou), ktorá je spojená so zmenou stavby, keiže žalobca zmenu stavby uskutoeooval spôsobom, ktorým sa podstatne zmenil vzh3ad stavby a zasiahlo sa do nosných konštrukcií stavby, preto stavebný úrad postupoval správne, kei stavebné konanie zastavil z dôvodu, že žalobca ako stavebník zaeal uskutoeoova? stavbu skôr, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnos?. 60. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/122/2007 zo doa 30.6.2008 vyplýva, že ak sa v kolaudaenom rozhodnutí povo3uje užívanie stavby k ureenému úeelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. Ak vyplýva zo Stavebného zákona, dokoneené stavby sa môžu užíva? len na základe kolaudaeného rozhodnutia na ureený úeel. Zmeni? úeel užívania stavby, ktorý bol ureený kolaudaeným rozhodnutím, prípadne v stavebnom povolení, môže vykona? len stavebný úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokoneení vykonaním kolaudácie zmeny stavby. 61. Žalobca ialej namietal, že uskutoeoovanie stavby predtým, než stavebné povolenie nadobudlo právoplatnos?, bolo odôvodnené za úeelom odvrátenia nebezpeeenstva, ktoré mohlo ohrozi? zdravie, bezpeenos? a majetok, k eomu správny súd uvádza, že stavebník je povinný každú zmenu stavby rieši? v súeinnosti so stavebným úradom a pod3a § 94 Stavebného zákona je v právomoci stavebného úradu, nie stavebníka nariadi? zabezpeeovacie práce v prípade, ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne znaené majetkové alebo kultúrne hodnoty. 62. Pokia3 ide o vykonanie štátneho stavebného doh3adu bez prítomnosti žalobcu, správny súd uvádza, že štátny stavebný doh3ad zabezpeeuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutoeoovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení pod3a tohto zákona. Orgány štátneho stavebného doh3adu sú oprávnené okrem iného zis?ova?, ei sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú pod3a stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, ei sú splnené podmienky na uskutoeoovanie stavby pod3a § 44, ei sa pri uskutoeoovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vz?ahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky. Vlastník stavby je povinný umožni? orgánom štátneho stavebného doh3adu a nimi prizvaným znalcom vstupova? na stavenisko a do stavby, nazera? do jej dokumentácie a utvára? predpoklady pre výkon doh3adu, avšak zo zákona nevyplýva povinnos? orgánu doh3adu predvola? stavebníka, resp. vlastníka stavby na výkon doh3adu. 63. Žalobcovi za uskutoeoovanie stavby bez stavebného povolenia síce nebola uložená sankcia vo forme pokuty, to však nemá žiaden vplyv na závery z výkonu štátneho stavebného doh3adu a na správnos? rozhodnutia o zastavení konania z dôvodu pod3a § 60 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona.

64. Podstatou ialšej žalobnej námietky bolo tvrdenie žalobcu, že v konaní dochádzalo k úmyselným prie? ahom a žalovaný síce upozornil stavebný úrad na dôsledné dodržiavanie zákonných lehôt pre predmetné rozhodnutie, avšak rozhodnutie stavebného úradu nezrušil, ani nebolo aplikované ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) v spojení s bodom 4 zákona e. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, pod3a ktorého obvodný úrad v sídle kraja na úseku stavebného poriadku zabezpeeuje výkon pôsobnosti stavebného úradu, ak obec dlhodobo, najmenej šes? mesiacov nevykonáva svoju pôsobnos? stavebného úradu, avšak zo strany žalovaného a stavebného úradu neboli vykonané právne kroky na úplné zistenie skutoeného stavu stavby žalobcu. 65. K žalobcom namietanému postupu pod3a § 4 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona e. 608/2003 Z.z. správny súd uvádza, že z okolností prejednávanej veci nie je možné vyvodi? záver, že by bol stavebný úrad neeinný a jeho kompetencie by mali zo zákona prejs? na obvodný úrad, o eom svedeí aj priebeh administratívneho konania popísaný v bodoch 1 až 12 tohto rozsudku. O neeinnos? sa jedná v prípade, ak z objektívnych príein (personálne, technické) stavebný nemôže vykonáva? svoje kompetencie, v predmetnej právnej veci stavebný úrad konal, avšak žalobcovi nebolo vydané stavebné polenie v zmysle jeho požiadaviek, z eoho nie je možné vyvodi? záver o neeinnosti. Navyše, prípadnú neeinnos? orgánu verejnej správy je možné rieši? formou samostatnej správnej žaloby pod3a § 242 a nasl. SSP. 66. Vzh3adom na uvedené skutoenosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupoa z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím, ani rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupoa nebol na svojich právach ukrátený, rozhodnutia dotknutých správnych orgánov súd považuje za zákonné, rozpor s verejným záujmom nebol preukázaný, preto žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol. 67. Podľa § 167 odsek 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 68. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 69. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 70. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 71. O náhrade trov ďalšieho účastníka rozhodol súd podľa § 169 SSP s použitím analógie § 168 SSP tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ďalší účastník konania je zároveň aj prvostupňovým správnym orgánom a tomu nasvedčoval aj obsah jeho vyjadrenia k správnej žalobe, ako aj vyjadrenia na pojednávaní, teda nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu nahradil trovy konania. 72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam