Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-3S/26/2019 8019200347 31. 05. 2024 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200347.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019 vo veci slobodného prístupu k informáciám, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho postupu, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 24.05.2019 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019, ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. KRPZ-PO-102-027/2018-SI z 21.12.2018 vo veci nevyhovenia časti žiadosti žalobcu o poskytnutie mu informácie, a následného zrušenia označeného rozhodnutia žalovaného pre jeho nezákonnosť a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Žiadosťou spísanou do úradného záznamu 24.08.2018 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove (ďalej aj „OR PZ v Prešove“ alebo aj „prvostupňový správny orgán“), žalobca žiadal aby mu v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) OR PZ v Prešove sprístupnilo videozáznam z kamery snímajúcej elektromagnetickým zámkom zabezpečený služobný vchod vedľa infocentra vo vestibule OR PZ v Prešove a to zo dňa 24.08.2018 z času od 09.00 hod. do 09.20 hod. a to za účelom, aby žalobca mohol odôvodniť svoje oznámenie o spáchaní trestnej činnosti.
Uvedená žiadosť žalobcu bola 28.08.2018 doplnená jeho telefonickou žiadosťou spísanou príslušníkom OR PZ v Prešove do úradného záznamu, s tým, že žalobca žiadal o vyššie špecifikovaný videozáznam z časového úseku od 09:00 hod. do 10:00 hod. 4. Listom č. KRPZ-PO-102-001/2018-Si z 27.08.2018 OR PZ v Prešove žiadalo od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, centra podpory, oddelenia telekomunikačných služieb (ďalej len „ministerstvo vnútra“) o zaslanie žalobcom požadovanej nahrávky z videozáznamu. 5. Dňa 30.08.2018 žalobca opäť telefonicky doplnil svoju žiadosť, ktoré doplnenie bolo spísané príslušníkom OR PZ v Prešove do úradného záznamu s tým, že žalobca žiadal aj o videozáznam o, na čipovú kartu vykonaných vstupoch a výstupoch do vestibulu OR PZ v Prešove osôb E. F. a cit. „údajného zástupcu vedúcej 2. oddelenia.“ 6. Výzvou z 30.08.2018 (žalobcovi doručená 11.09.2018) OR PZ v Prešove v súlade § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a v spojení s § 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) žiadalo, aby žalobca v lehote 7 kalendárnych dní doplnil svoju žiadosť o sprístupnenie videozáznamu zo dňa 24.08.2018 o označenie mien osôb, ktorých zábery požaduje sprístupniť, spolu s ich písomným súhlasom so sprístupnením ich osobných údajov, keďže na žalobcom žiadanej nahrávke z videozáznamu sa nachádzalo viacero osôb. 7. V administratívnom spise sa nachádzajú úradné záznamy vec vybavujúcej zamestnankyne OR PZ v Prešove z 30.08.2018 a zo 04.09.2018 ohľadne telefonických rozhovorov so žalobcom, ktorý sa (miestami neadekvátnym spôsobom) dožadoval vybavenia svojho podania. Dňa 07.09.2018 sa žalobca dostavil na OR PZ v Prešove za účelom domáhania sa vybavenia svojho podania, kedy tiež rozšíril svoju žiadosť a žiadal aj o sprístupnenie záznamu z kamerového systému snímajúceho služobný vchod vedľa informátora vo vestibule OR PZ v Prešove a to aj zo dňa 07.09.2018 v časovom rozpätí od 9.00 hod. do 10.00 hod., v súvislosti s jeho dostavením sa na OR PZ Prešove. 8. Výzvou zo 07.09.2018 (žalobcovi doručená 29.09.2018), OR PZ v Prešove v súlade § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a v spojení s § 2 a § 14 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov žiadalo, aby žalobca v lehote 7 kalendárnych dní doplnil svoju žiadosť o sprístupnenie videozáznamu zo dňa 07.09.2018 o označenie mien osôb, ktorých zábery požaduje sprístupniť, spolu s ich písomným súhlasom so sprístupnením ich osobných údajov. Podaním z (bez uvedenia dátumu, pozn.), doručeným OR PZ v Prešove 12.09.2018, žalobca písomne žiadal o sprístupnenie mu vyššie identifikovaného videozáznamu zo dňa 07.09.2018 v čase od 8.50 hod. do 10.00 hod.. 9. Podaním z 26.09.2018, ktoré bolo OR PZ v Prešove doručené 27.09.2018, ako aj podaním z 02.10.2018, ktoré bolo OR PZ v Prešove doručené 05.10.2018, žalobca vyjadril svoj nesúhlas s požiadavkou o doplnenie jeho žiadostí o poskytnutie videozáznamov s dodatkom, že OR-om PZ v Prešove od neho požadované informácie nevyžaduje znenie § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a ani podľa § 3 ods. 5 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov sa tento zákon o ochrane osobných údajov nevzťahuje na ním požadované videozáznamy, s dodatkom, že žalobca má za to, že uvedené výzvy jemu adresované od OR PZ v Prešove sú snahou o vytváranie obštrukcie s cieľom nesprístupniť mu požadované videonahrávky. 10. Úradným záznamom z 01.10.2018 a zo 16.10.2018, boli zo strany OR PZ v Prešove podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., podania žalobcu odložené z dôvodu ich nedoplnenia v zmysle jemu zaslaných výziev. 11. Dňa 09.11.2018 boli OR PZ v Prešove doručené podania žalobcu, ktorými sa žalobca odvolal proti fiktívnym rozhodnutiam OR PZ v Prešove (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) o nesprístupnení mu ním požadovaných videozáznamov z 24.08.2018 a zo 07.09.2018 a to aj napriek tomu, že tieto ním podané žiadosti obsahovali zákonom požadované náležitosti. 12. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove (ďalej len „KR PZ v Prešove“ alebo aj „žalovaný“) rozhodnutím č. KRPZ-PO-102-024/2018-SI z 10.12.2018 zrušilo fiktívne rozhodnutie OR PZ v Prešove, ktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu z 24.08.2018 doplnenú 28.08.2018 a 30.08.2018 a vec vrátil OR
PZ v Prešove na nové prejednanie a rozhodnutie. Podľa názoru KR PZ v Prešove, zo strany OR PZ v Prešove boli od žalobcu požadované na doplnenie jeho žiadosti informácie (t.j. meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko osôb, ktorých sprístupnenie na videozázname žiadal s doložením ich písomného súhlasu so sprístupnením ich osobných údajov), ktoré pre vybavenie jeho žiadosti neboli potrebné a boli nad rámec § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. KR PZ v Prešove rozhodnutím KRPZ-PO-102-025/2018-SI z 10.12.2018 identicky rozhodlo aj vo veci žiadosti žalobcu zo 07.09.2018, avšak toto rozhodnutie nesúvisí s v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím (súviselo s prieskumom Správneho súdu v Košiciach v konaní sp. zn. PO-3S/27/2019, pričom rozsudkom z 24.10.2023 bola žaloba žalobcu zamietnutá, pozn.), preto sa správny súd v ďalšej línii priebehu skutkového deja o tejto žiadosti ďalej už nezmieňuje. 13. Po vrátení veci OR PZ v Prešove rozhodnutím č. KRPZ-PO-102-027/2018-SI z 21.12.2018 rozhodlo, že nevyhovuje žiadosti žalobcu o poskytnutie mu videozáznamu zo dňa 24.08.2018 nasnímaného v tento deň v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. s odôvodnením, že na tomto videozázname sú okrem žalobcu zaznamenané aj iné fyzické osoby, ktoré možno identifikovať priamo alebo nepriamo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov ktoré tvoria ich fyzickú identitu a na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. Preto OR PZ v Prešove rozdelilo predmetný videozáznam z 24.08.2018 na časové úseky z dôvodu ochrany tretích osôb, ktoré sa v danom čase pohybovali v nasnímanom priestore vestibulu OR PZ v Prešove s tým, že žalobca použil aj rastrovú grafiku na tvárach osôb nachádzajúcich sa v uvedenom čase v daných priestoroch okrem samotného žalobcu. Podľa žalovaného poskytnutím videozáznamov v celom rozsahu by došlo k identifikácii fyzických osôb pohybujúcich sa 24.08.2018 vo vestibule OR PZ v Prešove v čase medzi 9.00 hod. a 10.00 hod., ktoré informácie by bolo možné poskytnúť len s písomným súhlasom týchto osôb, ktorý súhlas však OR PZ v Prešove nemalo k dispozícii preto bola fyzická identita týchto tretích osôb nachádzajúcich sa na zmienenom videozázname spolu so žalobcom anonymizované v rozsahu rastrovania ich tvárovej časti. Súčasne listom OR PZ v Prešove č. KRPZ-PO-102-028/2018-SI z 21.12.2018 zaslalo žalobcovi jednako výpisy zo vstupov a výstupov na čipové karty vyšetrovateľa E. F. a zástupcu 2. oddelenia vyšetrovania G. B. z plastových dverí vnútorného vestibulu na prízemí budovy OR PZ v Prešove a jednako na DVD nosiči, po vykonaní rastrovania tvárí tretích osôb, aj časť videozáznamu nasnímaného vo vestibule OR PZ v Prešove 24.08.2018 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod.. 14. Žalobca svoje 15.01.2019 podané odvolanie proti rozhodnutiu OR PZ v Prešove č. KRPZ-PO-102-027/2018-SI z 21.12.2018 odôvodnil pochybnosťami o autenticite jemu zaslaného videozáznamu z 24.08.2018, ako aj pochybnosťami či jednotlivé jeho časti neboli zostrihané alebo upravované. Podľa žalobcu na príslušníkov PZ, ako verejných činiteľov sa nevzťahuje ochrana podľa zákona o ochrane osobných údajov tak, ako na fyzické osoby. Na základe uvedeného má za to, že videozáznam má byť anonymizovaný iba čo sa týka fyzických osôb, ktoré nie sú verejnými činiteľmi, teda príslušníkmi PZ. Súčasne uviedol, že anonymizácia fyzických osôb nie je dôvodom na rozdelenie videozáznamu na časové úseky a vyjadril podozrenie z účelovej manipulácie s predmetnou videonahrávkou. 15. Listom č. KRPZ-PO-102-030/2018-SI z 23.01.2019 OR PZ v Prešove žiadalo od ministerstva vnútra nezostrihaný videozáznam z 24.08.2018 z časového rozmedzia od 9.00 hod. do 10.00 hod. aj so zaznamenaním časovej stopy a to z nasnímania priestoru vestibulu na OR PZ v Prešove z dôvodu, že žalobca v podanom odvolaní spochybnil jemu poskytnutý rozsah videozáznamu (že mu nebol poskytnutý videozáznam v celom časovom rozmedzí od 9.00 hod. do 10.00 hod.), ako aj rastrovania tvárovej časti tretích osôb. Listom č. CPPO-OTS-2019/001746-006 z 29.01.2019 ministerstvo oznámilo, že kamerový systém nainštalovaný na OR PZ v Prešove je nastavený na realizáciu záznamov len na základe udalostí, t.j. záznam sa vykonáva iba pri detekcii pohybu pred kamerou, takže ak nie je vykonaný žiadny pohyb pred kamerou záznam sa nerealizuje s tým, že záznamy staršie ako 15 dní sú automaticky prepísané novšími záznamami. Z uvedených dôvodov nie je možné poskytnúť tzv. nonstop záznam s dodatkom, že záznam z 24.08.2018 nie je možné poskytnúť, pretože v záznamovom zariadení bol už prepísaný novšími záznamami. 16. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a ním napadnuté rozhodnutie OR PZ v Prešove z 21.12.2018 potvrdil s odôvodnením,
že poskytnutie videozáznamu, na ktorom by boli nerastrované tváre fyzických osôb, vrátane príslušníkov PZ, by išlo o informáciu, na základe ktorej by tieto osoby boli jednoznačne a nezameniteľne identifikovateľné, aj túto informáciu je síce možné sprístupniť, ale len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Žalovaný uviedol cit. „Túto ochranu zákon o slobode informácií ako aj zákon o ochrane osobných údajov poskytuje všetkým fyzickým osobám bez ohľadu na ich postavenie, teda vrátane príslušníkov Policajného zboru.“ Žalovaný zdôraznil že zákon č. 211/2000 Z.z. ustanovuje okruh osôb a okruh informácií, ktoré je povinná osoba povinná poskytnúť aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu. Do tohto okruhu však nepatria všetci príslušníci PZ, ale len nadriadený v služobnom pomere a nepatrí tu ani poskytnutie podobizne, ale len titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. S tým, že ani jedna z týchto podmienok nebola v prípade požadovaného videozáznamu splnená. V ďalšom žalovaný už iba žalobcovi ozrejmil charakter a spôsob nahrávania ním požadovaných videozáznamov v zmysle informácii z listu ministerstva (viď vyššie). Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 25.03.2019. Súdne konanie 17. Žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-102-033/2018SI z 25.02.2019 založil na tvrdení o žalovaným neprávnom skutkovom i právnom posúdení veci. Podľa žalobcu je totiž nezákonným názor žalovaného o potrebe zarastrovania tvárí príslušníkov PZ na poskytnutom videozázname, pretože § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa na nich nevzťahuje, keďže policajt je podľa § 128 Trestného zákona verejným činiteľom; ktorý si výkon svojej služby vybral dobrovoľne a musí byť uzrozumený s tým, že jeho práca bude vystavená zvýšenému záujmu a kontrole okolia. S poukazom jednako na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 44/2000 z 05.01.2001, podľa ktorého je verejným záujmom slobodne získavať informácie o spôsoboch, akými verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci, preto verejní činitelia musia akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu v akom svoje ústavné a zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, rest. v styku s verejnosťou, a jednako s poukazom na § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. je žalobca názoru, že v praxi konanie príslušníkov PZ možno natáčať na video, prípadne fotografovať aj bez ich súhlasu. V súvislosti s vyjadrením žalovaného (KR PZ v Prešove), že kamerový systém vo vestibule OR PZ v Prešove je nastavený na realizáciu záznamov iba v prípade pohybu pred kamerou, ktoré odôvodnenie je podľa žalobcu odlišným od odôvodnenia OR PZ v Prešove (prvostupňový správny orgán), ktoré odôvodnilo potrebu rozdelenia videozáznamu skutočnosťou, že na zázname sa vyskytovali aj iné fyzické osoby, ktoré bolo možné identifikovať a na ktoré sa vzťahuje obmedzenie podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z., žalobca vyjadril pochybnosť že uvedená rozdielnosť v odôvodnenia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu má za cieľ fabulovať udalosti so zámerom odmietnutia vydať mu ucelenú videonahrávku s časovou stopou, aby ju nebolo možné použiť ako podporný dôkaz k trestnému oznámeniu žalobcu. Žalobca uzavrel, že na zmienenej videonahrávke by mali byť vyrastrované iba tváre fyzických osôb, nie však príslušníkov PZ, ktorí ako verejní činitelia nemajú postavenie fyzickej osoby. Prílohou žaloby bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného; kópie sťažností podané osobou (manželka žalobcu) odlišnou od osoby žalobcu na konanie vyšetrovateľa, adresované Okresnej a Krajskej prokuratúram v Prešove. Žalobca v žalobe nežiadal na prejednanie veci nariadenie pojednávania. 18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii v žalobou napadnutom rozhodnutí. Navyše uviedol, že je síce pravdou, že konanie príslušníkov PZ si môže verejnosť natáčať na video, prípadne fotiť aj bez ich súhlasu, avšak v tomto konkrétnom prípade žalobca požadoval sprístupniť informácie z kamerového systému snímajúceho verejný priestor, v ktorom sa pohybuje bližšie neurčený okruh fyzických osôb pri realizácii rôznych spoločenských vzťahov, preto zákon č. 211/2000 Z.z. umožňuje využiť takýto záznam iba pre účely uplatňovania právnej zodpovednosti. Akékoľvek iné využitie takto vyhotoveného záznamu je spracúvaním osobných údajov v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z.., pričom osobným údajom je akákoľvek charakteristika alebo údaj fyzickej osoby, ktoré sú spôsobilé ju hoc aj nepriamym spôsobom odlíšiť od ostatných osôb. Pri spracúvaní vizuálneho (resp. audiovizuálneho) záznamu dochádza k zachytávaniu jednotlivých charakteristík a údajov dotknutej fyzickej osoby. V ďalšom žalovaný s poukazom na § 128 ods. 1
Trestného zákona, podľa ktorého osoba v služobnom pomere sa považuje za verejného činiteľa, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená uviedol, že aby činnosť príslušníka PZ spĺňala tieto podmienky, musí byť spojená s plnením úloh podľa zákona Policajnom zbore alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a to v rámci vykonávania služobného zákroku, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Záverom žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o odlišnom odôvodnení prvostupňového a druhostupňového orgánu verejnej správy s tým, že v oboch prípadoch ide o totožné tvrdenia, ktoré sú len rozdielne odôvodnené. Žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za správne a náležite odôvodnené a preto navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný nežiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 19. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného v prvom rade uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za nulitné pre jeho rozpor s STN 01 69 10 (Slovenská technická norma) o pravidlách písania a úprave písomnosti, v ktorej súvislosti žalobca poukazuje na formálne nedostatky uvedeného vyjadrenia žalovaného, preto navrhol, aby toto vyjadrenie žalovaného súd nebral do úvahy. Avšak z dôvodu právnej istoty žalobca podal aj svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2001 zdôraznil, že štátne orgány môžu robiť iba to čo im zákon dovoľuje s dodatkom, že ak mal teda žalovaný za to, že jeho postup pri vyrastrovaní tvárí osôb na dotknutej videonahrávke bol zákonným, mal žalovaný argumentovať zákonom, ktorý mu dovoľuje znemožniť identifikovanie verejného činiteľa na videozázname rastrovaním. Opakovane poukázal na rozpor v tvrdeniach prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu s návrhom vykonať vo veci dokazovanie znaleckým dokazovaním za účelom posúdenia pravdivosti tvrdení oboch orgánov čo do ich dôvodov nevydania nahrávky v celosti s časovou stopou. 20. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) k vyjadreniu (replika) žalobcu v prvom rade poznamenal, že aj keď jeho vyjadrenie k žalobe nie je opatrené pečiatkou nestáva sa z toho dôvodu automaticky nepreskúmateľným s dodatkom, že k uvedenému pochybeniu došlo v dôsledku zámeny originálu tohto vyjadrenia s jeho kópiou; súčasne poznamenal, že v súlade s internými predpismi žalovaného, bol zástupca riaditeľa žalovaného oprávnený v zastúpení riaditeľa žalovaného podpísať vyjadrenie žalovaného k žalobe, keďže v tom čase bol riaditeľ žalovaného neprítomný. V ďalšom žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojich argumentoch uvedených už vo svojom vyjadrení k žalobe s dodatkom o nedôvodnosti návrhu žalobcu na znalecké dokazovanie. 21. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie), následne od 01.06.2023 konal už vo veci správny súd. 22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 23. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“ 24. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“ 25. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“
26. Podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť (g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada.“ 27. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.05.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca najneskôr v žalobe a ani žalovaný najneskôr vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Právne východiská 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 29. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 (c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu.“ 30. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 31. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“ 32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu 24.08.20418, t.j. ku dňu podania žaloby žalobcom (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“ 33. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“ 34. Podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej
republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu (a) titul; (b) meno; (c) priezvisko; (d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie; (e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti; (f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva; (g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.“ 35. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).“ 36. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.“ 37. Podľa § 69 ods. 2 až 5 a 11 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z.z.“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. (3) Ak sú na vyhotovovanie záznamov podľa odseku 2 zriadené automatické technické systémy, je Policajný zbor povinný vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takých systémov. (4) Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu; iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. (5) Informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru. (11) Prevádzkovateľom informačných systémov Policajného zboru, v ktorých sú spracúvané osobné údaje, je ministerstvo.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 38. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019, ktorým žalobcovi v spojení s prvostupňovým rozhodnutím OR PZ v Prešove, nebola v žalobcom požadovanom rozsahu poskytnutá celá informácia spočívajúca v poskytnutí mu celého videozáznamu o nasnímaní služobného vchodu vo vestibule OR PZ v Prešove zo dňa 24.08.2018 v čase od 09:00 hod. do 10:00 hod., založil na tvrdení o nezákonnom závere žalovaného o potrebe anonymizovať (rastrovaním - t.j. rozklad obrazu na tlačové body) na uvedenom videozázname okrem tvárí na tomto zázname zachytených fyzických osôb aj tváre príslušníkov PZ s odôvodnením žalobcu, že príslušníci PZ ako verejní činitelia sú povinní strpieť vyššiu mieru ich kontroly verejnosťou, z ktorého dôvodu podľa žalobcu policajti ako verejní činitelia nepodliehajú ochrane osobných údajov ako ostatné fyzické osoby. Súčasne žalobca spochybňuje autentickosť jemu žalovaným poskytnutého rastrovaného videozáznamu z dôvodu jeho rozdelenia na časové stopy, pričom poukazuje na rozdiely v odôvodneniach prvostupňového orgánu a žalovaného ohľadne potreby rozdelenia videonahrávky na časové úseky.
39. V súvislosti s, v čl. 26 ústavy garantovaným právom slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie, je nutné mať na zreteli, že toto právo na informácie nie je právom absolútnym, t.j. nie je právom ničím neobmedzeným, ale keďže toto právo, ktoré na jednej strane síce umožňuje každému jednotlivcovi vykonávať verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, avšak súčasne na strane druhej koliduje, resp. je limitované právom ostatných fyzických osôb na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy (v danom prípade v podobe kamerou obrazového zachytenia osoby), bolo nevyhnutným, aby vyváženie tejto kolízie a určenie hraníc jej prípustnosti bolo obmedzené zákonom, ktorý by síce vytváral právny rámec pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie, avšak pri súčasnom zachovaní práv iných, poskytnutými informáciami dotknutých osôb. Uvedeným zákonom je práve zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými v čase žiadosti disponujú, okrem priamo predpisom v právnej sile zákona určených výnimiek tých informácií, ktoré sprístupneniu nepodliehajú (čo nie je tajné je verejné). Teda, ak povinná osoba nedisponuje zákonnou normou, ktorá by sprístupnenie požadovanej informácie vylučovala, je povinná požadovanú informáciu žiadateľovi sprístupniť, pretože odmietnutie sprístupniť informáciu nie je možné odôvodniť iba teoretickou konštrukciou bez opory v zákonnom texte. Vo vzťahu k iným právnym predpisom je zákon č. 211/2000 Z.z. všeobecným právnym predpisom (lex generalis), ktorý je aplikovateľný vždy a len v takom rozsahu, v akom neexistuje osobitný (špeciálny) zákon (lex specialis), ktorý by reguloval problematiku poskytovania informácií napr. na určitom konkrétnom úseku verejnej správy. 40. V danom prípade tak OR PZ v Prešove, ako prvostupňový správny orgán na úseku poskytovania informácií, ako aj žalovaný, svoje rozhodnutie nesprístupniť žalobcovi ním požadovaný celý neanonymizovaný videozáznam z kamery snímajúcej vestibul budovy OR PZ v Prešove zo dňa 24.08.2018 v časovom úseku od 09.00 hod. do 10.00 hod., založili na závere, že na tomto videozázname sa nachádzajúce jednako fyzické osoby, ktoré nie sú príslušníkmi PZ a jednako na snímke sa nachádzajúci aj príslušníci PZ, neposkytli žalovanému svoj písomný súhlas so sprístupnením kamerou nasnímaného ich obrazu vo verejnom priestore vestibulu, ktorý písomný súhlas je nevyhnutným, pretože sprístupnením uvedenej ich videonahrávky (informácie), by tieto osoby bolo možné jednoznačne a nezameniteľne identifikovať a teda by sa jednalo o zneužitie ich osobných údajov chránených § 2 zákona o ochrane osobných údajov, a ich prostredníctvom by došlo k zásahu do ochrany ich osobnostných práv. Právny režim ochrany osobnostných práv (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), zahrňujúci okrem ochrany súkromia aj ochranu prejavov osobnej povahy fyzickej osoby, ktorými sú aj obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby, totižto umožňuje vyhotoviť alebo použiť prejavy osobnej povahy len s privolením dotknutej osoby a bez tohto súhlasu ich možno vyhotoviť alebo použiť iba na úradné účely na základe zákona alebo primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely, pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Z uvedených dôvodov, preto OR PZ v Prešove ako osoba povinná poskytnúť uvedené informácie (videozáznam), ako aj žalovaný, v záujme zabezpečiť ochranu osobnosti a súkromia všetkých osôb (okrem žalobcu) nachádzajúcich sa na zmienenom videozázname, tento záznam rastrovaním (t.j. technickou anonymizáciou podobizne) korigovali a v takto upravenom stave ho sprístupnili žalobcovi. 41. Keďže žalobca podanou žalobou nenamietal uvedený záver žalovaného a ani OR PZ v Prešove, pokiaľ ide o anonymizáciu, na videonahrávke zachytených fyzických osôb, ktoré nie sú príslušníkmi PZ a ktorý postup bol aj podľa žalobcu v súlade s cit. § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., správny súd nemal za potrebné sa v ďalšom pristavovať pri tomto bode (viazanosť žalobnými bodmi, § 134 ods. 1 SSP), okrem poukazu na to, že žiadne ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. neukladá povinnej osobe (rozumej osobe povinnej poskytnúť žiadanú informáciu) povinnosť, vyzývať požadovanou informáciou dotknutú osobu na vyjadrenie, či súhlasí so sprístupnením požadovaných informácií, ktoré sa jej dotýkajú a neupravuje ani postup povinnej osoby pri takejto výzve. Možno teda konštatovať, že povinná osoba sprístupní tieto informácie iba ak má už súhlas dotknutej osoby k dispozícii (napr. je už v úradnom spise alebo ho predloží sám žiadateľ o poskytnutie informácie). V tomto prípade však žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nedisponovali písomným súhlasom fyzických osôb z žalobcom požadovaného videozáznamu a takýto súhlas so žiadosťou o jeho poskytnutie nepredložil ani žalobca. 42. Podanou žalobou však žalobca polemizuje o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia OR PZ v Prešove v časti, v ktorej mu na jeho žiadosť nebol sprístupnený neanonymizovaný (rastrovaním nepozmenený) videozáznam ohľadne na ňom zachytených príslušníkov
PZ s tým, že podľa žalobcu ich tváre nemali byť rastrované (anonymizované), pretože sa jedná o verejných činiteľov. V uvedenej súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že zákon č. 211/2000 Z.z. upravujúci podmienky výkonu práva na informácie súčasne v interakcii s týmto právom poskytuje ochranu osobným údajom bez rozdielu všetkým fyzickým osobám, za predpokladu, že poskytovaná informácia sa netýka, resp. nesúvisí s výkonom ich právomoci na úseku výkonu verejnej moci, pri výkone ktorej fyzická osoba túto ochranu nepožíva. Argumentum a contrario (argument opačného významu), podľa cit. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba sprístupní informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré spracúva v informačnom systéme len ak to ustanovuje zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, podľa ktorého cit. „Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na informácie na strane jednej a právom na súkromie toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. (...) ... verejne činné osoby (public figures) ... musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou. (...) ... niet sporu o tom, že aj ... verejní činitelia (...) majú právo domáhať sa na súde ochrany svojej osobnosti, do ktorej bolo zasiahnuté niektorou z foriem, pred ktorou chránia fyzické osoby ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. (...) Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa ... považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. (...) V prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) rôznym služobným príkazom, usmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo zákonné právomoci, môže vyjadrovať napríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. (...) Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. Takémuto právnemu režimu prirodzene nepodliehajú otázky spadajúce do rozsahu základného práva na súkromie fyzickej osoby. (...)“ Z uvedeného je zrejmým, že pri osobe majúcej status verejne činnej osoby je nevyhnutným rozlišovať dve roviny jej ochrany a to rovinu ochrany jej osobnostných práv a prejavov osobnej (súkromnej) povahy (napr. fotografie mimo služobného zásahu a pod.) na jednej strane, a rovinu jej ochrany pri výkone jej zákonom zverených kompetencií pri výkone verejnej moci (napr. fotografie zo služobného zásahu a pod.), na strane druhej. Príslušník PZ je osobou v služobnom pomere zastávajúcou funkciu v orgáne verejnej moci podieľajúceho sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré majú širší spoločenský dosah a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená zákonom. Preto je príslušník PZ povinný strpieť vyššiu mieru kontroly verejnosti iba pri výkone právomoci v rámci výkonu verejnej moci. 43. V danom prípade žalobca nepožadoval sprístupnenie mu informácie v podobe videozáznamu z konkrétneho služobného zásahu príslušníka/ov PZ tak, ako to vo svojom rozhodnutí uviedol aj žalovaný, ale požadoval en bloc poskytnutie mu kamerového záznamu z nasnímania verejnosti prístupného vestibulu budovy OR PZ v Prešove, teda z priestoru v ktorom sa pohybuje bližšie neurčený okruh dotknutých fyzických osôb a to aj príslušníkov PZ a realizuje sa tu bližšie neurčený okruh spoločenských vzťahov, v rámci ktorých sa pohybujúci aj príslušníci PZ mimo služobného zásahu taktiež požívajú ochranu svojich osobných údajov tak, ako akákoľvek iná fyzická osoba, ako to napokon uzavrel aj OR PZ v Prešove a v žalobou napadnutom rozhodnutí aj žalovaný, ktorí tak správne a plne v súlade so zákonom uzavreli, že v zmysle cit. § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., by bolo možné žalobcovi, ním požadované osobné údaje (nasnímané podobizne) fyzických osôb príslušníkov PZ poskytnúť cit. „... len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej
osoby.“ (§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Avšak, keďže ani žiadny osobitný zákon, ktorým je zákon č. 171/1993 Z.z., neumožňoval žalovanému a ani OR PZ v Prešove poskytnúť žalobcovi osobné údaje príslušníkov PZ z času mimo výkonu ich služobných povinnosti (mimo služobného zásahu) a na poskytnutie takýchto informácií nemal žalovaný ani súhlas týchto dotknutých príslušníkov PZ, žalovaný správne uzavrel, že žalobcovi takúto ním požadovanú informáciu nie je možné poskytnúť, z ktorého dôvodu bol žalobcovi poskytnutý ním žiadaný videozáznam po jeho úprave rastrovaním tvárí nielen na zázname sa nachádzajúcich fyzických osôb, ale aj príslušníkov PZ z času mimo výkonu ich služobných povinností. V kontexte uvedeného správny súd dodáva, že uvedená právna regulácia poskytovania informácií o osobných údajoch príslušníkov PZ, ktorým osobným údajom je aj ich podobizeň, je plne logickou aj s ohľadom na skutočnosť, že vo verejnom priestore sa môžu pohybovať príslušníci PZ síce v služobnom odeve, avšak napr. v čase ich snímania už mimo (po skončení alebo pred začatím) výkonu ich služobných povinností, alebo sa v tomto priestore môžu nachádzať ako osoby pracujúce v utajení, alebo ako osoby nemajúce status nadriadeného v služobnom pomere (cit. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) a pod., preto je nepochybne nevyhnutnou právna regulácia poskytovania ich osobných údajov. Je nutné totižto tiež uviesť, že v zmysle princípu prevažujúceho verejného záujmu, podľa ktorého je vo verejnom záujme potrebným sprístupniť aj informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené, tak zákon č. 211/2000 Z.z. na žiadnom mieste nemá zakotvenú povinnosť zverejniť tváre príslušníkov PZ, pričom podľa cit. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., do okruhu osôb a informácií, ktoré je povinná osoba povinná poskytnúť aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu, nepatria všetci príslušníci PZ, ale len nadriadený v služobnom pomere a nepatrí tu poskytnutie podobizne, ale len poskytnutie - titulu; mena; priezviska; funkcie a dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie; pracovného zaradenia a dňa začiatku výkonu pracovnej činnosti; miesta výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva; údaju o mzde, plate alebo platových pomeroch a ďalších finančných náležitostiach priznaných za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Na uvedenom nie je spôsobilou nič zmeniť ani argumentácia žalobcu, podľa ktorého ním požadovaný videozáznam chcel použiť na preukázanie ním tvrdených skutočností o spáchaní trestnej činnosti príslušníkom PZ vo vestibule OR PZ v Prešove, pretože cit. § 69 ods. 2 a 4 zákona č. 171/1993 Z.z., priamo ukladá, aby zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené z verejne prístupných miest, ktorým je nepochybne aj verejne prístupný vestibul budovy OR PZ v Prešove, boli poskytnuté aj prokuratúre či súdom na plnenie ich úloh. Takže žalobcovi nič nebránilo podať ním zamýšľané prípadné trestné oznámenie, za účelom prešetrenia ktorého, by orgánom činným v trestnom konaní musel byť dotknutý videozáznam poskytnutý. 44. Správny súd vzhliadol nedôvodnou aj v poradí druhú žalobnú námietku žalobcu, ktorou žalobca spochybnil autentickosť jemu žalovaným poskytnutého rastrovaného videozáznamu z dôvodu jeho rozdelenia na časové stopy, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na rozdiely v odôvodneniach prvostupňového orgánu a žalovaného ohľadne potreby rozdelenia videonahrávky na časové úseky. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadal konštatovaním, že kamera vo vestibule OR PZ v Prešove je nastavená na vykonávanie videozáznamov iba v interakcii na pohyb, t.j. vykonávanie videozáznamov je iniciované pohybom v priestore pred kamerou, z ktorého dôvodu podľa žalovaného nebolo možné žalobcovi poskytnúť tzv. nonstop záznam zo dňa 24.08.2018 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod.. 45. Vzhľadom k uvedenému správny súd podotýka, že jednako podľa cit. § 69 ods. 11 zákona č. 171/1993 Z.z., prevádzkovateľom informačných systémov Policajného zboru, v ktorých sú spracúvané osobné údaje, je ministerstvo a nie OR PZ v Prešove, z ktorého dôvodu, ako to vyplýva aj z administratívneho spisu, z dôvodu žiadosti žalobcu následne žiadalo OR PZ v Prešove o poskytnutie uvedeného videozáznamu ministerstvo, takže nie OR PZ v Prešove a ani nie žalovaný, ale ministerstvo uchovávalo predmetný videozáznam a jednako podľa cit. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo iba na také informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Takže OR PZ v Prešove, ako aj žalovaný boli povinné poskytnúť žalobcovi iba videozáznam, ktorý mali v čase podania žiadosti o poskytnutie informácie od ministerstva k dispozícii. Ak tento záznam nebol kamerou vyhotovený v celosti, ale rozdelený na úseky v súvislosti s nastaveniami kamerového systému, nebolo možné, aby bol žalobcovi poskytnutý záznam nerozdelený na časti. Zároveň takúto povinnosť zákon povinnému orgánu ani neukladá. So spôsobom nastavenia kamerového systému vo vestibule budovy OR PZ v Prešove, navyše OR PZ v Prešove, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach oboznámili žalobcu iba tlmočiac túto
informáciu poskytnutú im ministerstvom (viď administratívny spis), takže v tomto ohľade si tieto dôvody žalovaný ani OR PZ v Prešove nevymýšľali ani neuspôsobovali s cieľom akokoľvek žalobcu poškodiť, ako sa to mylne žalobca domnieva. Okrem toho, v zmysle uvedeného záveru by bola nelogickou úvaha žalobcu, žeby žalovaný alebo OR PZ v Prešove účelovo pozmeňovali videonahrávku jej delením aby vynechali z nej podstatné pasáže, pretože ak by tomu tak bolo, tak potom by už nebolo potrebným rastrovať tváre na nahrávke sa nachádzajúcich príslušníkov PZ, ale stačilo by ich podobizeň z nahrávky „vystrihnúť“. Avšak v tomto prípade bol zmienený videozáznam poskytnutý žalovanému v celku, tak ako bol vyhotovený zaznamenávajúc iba udalosti pred kamerou sprevádzané pohybom, avšak keďže sa na tomto zázname nachádzali aj fyzické osoby (vrátene príslušníkov PZ mimo plnenia si ich služobných povinností), ktorých osobné údaje bolo potrebné chrániť, tak OR PZ v Prešove pristúpilo k rastrovaniu ich tvári a nie k ich „vystrihnutiu“ so záznamu. Napokon sám žalobca uvádza, že videonahrávka mu bola poskytnutá po jej úprave rastrovaním. 46. Záverom, v súvislosti s návrhom žalobcu vykonať vo veci znalecké dokazovanie ohľadne úpravy zmienenej videonahrávky, správny súd dodáva, že toto žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal, pretože jednako, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného vykonanie tohto dôkazu, by nemalo žiadny vplyv na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jednako správny súd v zásade nie je súdom skutkovým (vyhľadávacím), ale je súdom prieskumným a teda vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkom konania; či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. 47. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím OR PZ v Prešove, vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 48. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 49. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).