{"guid": "3aee5b93-4b58-458a-a936-68e392f12fef:218c2a13-6dce-4ba2-8e5a-05abaf8f55d1", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200347.3", "spisova_znacka": "PO-3S/26/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/26/2019 z 31. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 31. mája 2024, sp. zn. PO-3S/26/2019, ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200347.3", "identifikacne_cislo": "8019200347", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Krivjanská", "sudca_id": 301, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-krivjanska-301", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-2", "nazov": "§ 69 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-3", "nazov": "§ 69 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-4", "nazov": "§ 69 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-5", "nazov": "§ 69 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-69.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/218c2a13-6dce-4ba2-8e5a-05abaf8f55d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200347.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200347.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:8019200347.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-3S/26/2019\n8019200347\n31. 05. 2024\nJUDr. Pavol Tkáč\nECLI:SK:SpSKE:2024:8019200347.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu:\nJUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo\npolicajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019 vo veci slobodného prístupu k informáciám, ako aj jemu\npredchádzajúceho administratívneho postupu, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou 24.05.2019 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa\nžalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019,\nktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Prešove č. KRPZ-PO-102-027/2018-SI z 21.12.2018 vo veci nevyhovenia časti žiadosti žalobcu\no poskytnutie mu informácie, a následného zrušenia označeného rozhodnutia žalovaného pre jeho\nnezákonnosť a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva\nv správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach\n(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu\npráce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu\nsprávneho súdu „6S.“\nAdministratívne konanie\n3. Žiadosťou spísanou do úradného záznamu 24.08.2018 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru\nv Prešove (ďalej aj „OR PZ v Prešove“ alebo aj „prvostupňový správny orgán“), žalobca žiadal aby mu\nv súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000\nZ.z.“) OR PZ v Prešove sprístupnilo videozáznam z kamery snímajúcej elektromagnetickým zámkom\nzabezpečený služobný vchod vedľa infocentra vo vestibule OR PZ v Prešove a to zo dňa 24.08.2018\nz času od 09.00 hod. do 09.20 hod. a to za účelom, aby žalobca mohol odôvodniť svoje oznámenie\no spáchaní trestnej činnosti.\n\nUvedená žiadosť žalobcu bola 28.08.2018 doplnená jeho telefonickou žiadosťou spísanou príslušníkom\nOR PZ v Prešove do úradného záznamu, s tým, že žalobca žiadal o vyššie špecifikovaný videozáznam\nz časového úseku od 09:00 hod. do 10:00 hod.\n4. Listom č. KRPZ-PO-102-001/2018-Si z 27.08.2018 OR PZ v Prešove žiadalo od Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, centra podpory, oddelenia telekomunikačných služieb (ďalej len „ministerstvo\nvnútra“) o zaslanie žalobcom požadovanej nahrávky z videozáznamu.\n5. Dňa 30.08.2018 žalobca opäť telefonicky doplnil svoju žiadosť, ktoré doplnenie bolo spísané\npríslušníkom OR PZ v Prešove do úradného záznamu s tým, že žalobca žiadal aj o videozáznam o, na\nčipovú kartu vykonaných vstupoch a výstupoch do vestibulu OR PZ v Prešove osôb E. F. a cit. „údajného\nzástupcu vedúcej 2. oddelenia.“\n6. Výzvou z 30.08.2018 (žalobcovi doručená 11.09.2018) OR PZ v Prešove v súlade § 14 ods. 2 a 3\nzákona č. 211/2000 Z.z. a v spojení s § 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných\núdajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) žiadalo, aby žalobca v lehote 7 kalendárnych dní\ndoplnil svoju žiadosť o sprístupnenie videozáznamu zo dňa 24.08.2018 o označenie mien osôb, ktorých\nzábery požaduje sprístupniť, spolu s ich písomným súhlasom so sprístupnením ich osobných údajov,\nkeďže na žalobcom žiadanej nahrávke z videozáznamu sa nachádzalo viacero osôb.\n7. V administratívnom spise sa nachádzajú úradné záznamy vec vybavujúcej zamestnankyne OR PZ\nv Prešove z 30.08.2018 a zo 04.09.2018 ohľadne telefonických rozhovorov so žalobcom, ktorý sa\n(miestami neadekvátnym spôsobom) dožadoval vybavenia svojho podania.\nDňa 07.09.2018 sa žalobca dostavil na OR PZ v Prešove za účelom domáhania sa vybavenia svojho\npodania, kedy tiež rozšíril svoju žiadosť a žiadal aj o sprístupnenie záznamu z kamerového systému\nsnímajúceho služobný vchod vedľa informátora vo vestibule OR PZ v Prešove a to aj zo dňa 07.09.2018\nv časovom rozpätí od 9.00 hod. do 10.00 hod., v súvislosti s jeho dostavením sa na OR PZ Prešove.\n8. Výzvou zo 07.09.2018 (žalobcovi doručená 29.09.2018), OR PZ v Prešove v súlade § 14 ods. 2\na 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a v spojení s § 2 a § 14 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov\nžiadalo, aby žalobca v lehote 7 kalendárnych dní doplnil svoju žiadosť o sprístupnenie videozáznamu\nzo dňa 07.09.2018 o označenie mien osôb, ktorých zábery požaduje sprístupniť, spolu s ich písomným\nsúhlasom so sprístupnením ich osobných údajov.\nPodaním z (bez uvedenia dátumu, pozn.), doručeným OR PZ v Prešove 12.09.2018, žalobca písomne\nžiadal o sprístupnenie mu vyššie identifikovaného videozáznamu zo dňa 07.09.2018 v čase od 8.50\nhod. do 10.00 hod..\n9. Podaním z 26.09.2018, ktoré bolo OR PZ v Prešove doručené 27.09.2018, ako aj podaním\nz 02.10.2018, ktoré bolo OR PZ v Prešove doručené 05.10.2018, žalobca vyjadril svoj nesúhlas s\npožiadavkou o doplnenie jeho žiadostí o poskytnutie videozáznamov s dodatkom, že OR-om PZ v\nPrešove od neho požadované informácie nevyžaduje znenie § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z.\na ani podľa § 3 ods. 5 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov sa tento zákon o ochrane osobných\núdajov nevzťahuje na ním požadované videozáznamy, s dodatkom, že žalobca má za to, že uvedené\nvýzvy jemu adresované od OR PZ v Prešove sú snahou o vytváranie obštrukcie s cieľom nesprístupniť\nmu požadované videonahrávky.\n10. Úradným záznamom z 01.10.2018 a zo 16.10.2018, boli zo strany OR PZ v Prešove podľa § 14\nods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., podania žalobcu odložené z dôvodu ich nedoplnenia v zmysle jemu\nzaslaných výziev.\n11. Dňa 09.11.2018 boli OR PZ v Prešove doručené podania žalobcu, ktorými sa žalobca odvolal proti\nfiktívnym rozhodnutiam OR PZ v Prešove (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) o nesprístupnení mu ním\npožadovaných videozáznamov z 24.08.2018 a zo 07.09.2018 a to aj napriek tomu, že tieto ním podané\nžiadosti obsahovali zákonom požadované náležitosti.\n12. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove (ďalej len „KR PZ v Prešove“ alebo aj „žalovaný“)\nrozhodnutím č. KRPZ-PO-102-024/2018-SI z 10.12.2018 zrušilo fiktívne rozhodnutie OR PZ v Prešove,\nktorým nevyhovelo žiadosti žalobcu z 24.08.2018 doplnenú 28.08.2018 a 30.08.2018 a vec vrátil OR\n\nPZ v Prešove na nové prejednanie a rozhodnutie. Podľa názoru KR PZ v Prešove, zo strany OR PZ v\nPrešove boli od žalobcu požadované na doplnenie jeho žiadosti informácie (t.j. meno, priezvisko, dátum\nnarodenia, bydlisko osôb, ktorých sprístupnenie na videozázname žiadal s doložením ich písomného\nsúhlasu so sprístupnením ich osobných údajov), ktoré pre vybavenie jeho žiadosti neboli potrebné a boli\nnad rámec § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z..\nKR PZ v Prešove rozhodnutím KRPZ-PO-102-025/2018-SI z 10.12.2018 identicky rozhodlo aj vo veci\nžiadosti žalobcu zo 07.09.2018, avšak toto rozhodnutie nesúvisí s v tomto konaní preskúmavaným\nrozhodnutím (súviselo s prieskumom Správneho súdu v Košiciach v konaní sp. zn. PO-3S/27/2019,\npričom rozsudkom z 24.10.2023 bola žaloba žalobcu zamietnutá, pozn.), preto sa správny súd v ďalšej\nlínii priebehu skutkového deja o tejto žiadosti ďalej už nezmieňuje.\n13. Po vrátení veci OR PZ v Prešove rozhodnutím č. KRPZ-PO-102-027/2018-SI z 21.12.2018 rozhodlo,\nže nevyhovuje žiadosti žalobcu o poskytnutie mu videozáznamu zo dňa 24.08.2018 nasnímaného v tento\ndeň v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. s odôvodnením, že na tomto videozázname sú okrem žalobcu\nzaznamenané aj iné fyzické osoby, ktoré možno identifikovať priamo alebo nepriamo na základe jednej\nalebo viacerých charakteristík alebo znakov ktoré tvoria ich fyzickú identitu a na ktoré sa vzťahuje\nobmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. Preto OR PZ v Prešove\nrozdelilo predmetný videozáznam z 24.08.2018 na časové úseky z dôvodu ochrany tretích osôb, ktoré\nsa v danom čase pohybovali v nasnímanom priestore vestibulu OR PZ v Prešove s tým, že žalobca\npoužil aj rastrovú grafiku na tvárach osôb nachádzajúcich sa v uvedenom čase v daných priestoroch\nokrem samotného žalobcu. Podľa žalovaného poskytnutím videozáznamov v celom rozsahu by došlo\nk identifikácii fyzických osôb pohybujúcich sa 24.08.2018 vo vestibule OR PZ v Prešove v čase medzi\n9.00 hod. a 10.00 hod., ktoré informácie by bolo možné poskytnúť len s písomným súhlasom týchto\nosôb, ktorý súhlas však OR PZ v Prešove nemalo k dispozícii preto bola fyzická identita týchto tretích\nosôb nachádzajúcich sa na zmienenom videozázname spolu so žalobcom anonymizované v rozsahu\nrastrovania ich tvárovej časti.\nSúčasne listom OR PZ v Prešove č. KRPZ-PO-102-028/2018-SI z 21.12.2018 zaslalo žalobcovi jednako\nvýpisy zo vstupov a výstupov na čipové karty vyšetrovateľa E. F. a zástupcu 2. oddelenia vyšetrovania\nG. B. z plastových dverí vnútorného vestibulu na prízemí budovy OR PZ v Prešove a jednako na DVD\nnosiči, po vykonaní rastrovania tvárí tretích osôb, aj časť videozáznamu nasnímaného vo vestibule OR\nPZ v Prešove 24.08.2018 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod..\n14. Žalobca svoje 15.01.2019 podané odvolanie proti rozhodnutiu OR PZ v Prešove č.\nKRPZ-PO-102-027/2018-SI z 21.12.2018 odôvodnil pochybnosťami o autenticite jemu zaslaného\nvideozáznamu z 24.08.2018, ako aj pochybnosťami či jednotlivé jeho časti neboli zostrihané alebo\nupravované. Podľa žalobcu na príslušníkov PZ, ako verejných činiteľov sa nevzťahuje ochrana podľa\nzákona o ochrane osobných údajov tak, ako na fyzické osoby. Na základe uvedeného má za to,\nže videozáznam má byť anonymizovaný iba čo sa týka fyzických osôb, ktoré nie sú verejnými\nčiniteľmi, teda príslušníkmi PZ. Súčasne uviedol, že anonymizácia fyzických osôb nie je dôvodom na\nrozdelenie videozáznamu na časové úseky a vyjadril podozrenie z účelovej manipulácie s predmetnou\nvideonahrávkou.\n15. Listom č. KRPZ-PO-102-030/2018-SI z 23.01.2019 OR PZ v Prešove žiadalo od ministerstva vnútra\nnezostrihaný videozáznam z 24.08.2018 z časového rozmedzia od 9.00 hod. do 10.00 hod. aj so\nzaznamenaním časovej stopy a to z nasnímania priestoru vestibulu na OR PZ v Prešove z dôvodu, že\nžalobca v podanom odvolaní spochybnil jemu poskytnutý rozsah videozáznamu (že mu nebol poskytnutý\nvideozáznam v celom časovom rozmedzí od 9.00 hod. do 10.00 hod.), ako aj rastrovania tvárovej časti\ntretích osôb.\nListom č. CPPO-OTS-2019/001746-006 z 29.01.2019 ministerstvo oznámilo, že kamerový systém\nnainštalovaný na OR PZ v Prešove je nastavený na realizáciu záznamov len na základe udalostí, t.j.\nzáznam sa vykonáva iba pri detekcii pohybu pred kamerou, takže ak nie je vykonaný žiadny pohyb\npred kamerou záznam sa nerealizuje s tým, že záznamy staršie ako 15 dní sú automaticky prepísané\nnovšími záznamami. Z uvedených dôvodov nie je možné poskytnúť tzv. nonstop záznam s dodatkom,\nže záznam z 24.08.2018 nie je možné poskytnúť, pretože v záznamovom zariadení bol už prepísaný\nnovšími záznamami.\n16. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019 žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a ním napadnuté rozhodnutie OR PZ v Prešove z 21.12.2018 potvrdil s odôvodnením,\n\nže poskytnutie videozáznamu, na ktorom by boli nerastrované tváre fyzických osôb, vrátane príslušníkov\nPZ, by išlo o informáciu, na základe ktorej by tieto osoby boli jednoznačne a nezameniteľne\nidentifikovateľné, aj túto informáciu je síce možné sprístupniť, ale len na základe predchádzajúceho\npísomného súhlasu dotknutej osoby. Žalovaný uviedol cit. „Túto ochranu zákon o slobode informácií ako\naj zákon o ochrane osobných údajov poskytuje všetkým fyzickým osobám bez ohľadu na ich postavenie,\nteda vrátane príslušníkov Policajného zboru.“ Žalovaný zdôraznil že zákon č. 211/2000 Z.z. ustanovuje\nokruh osôb a okruh informácií, ktoré je povinná osoba povinná poskytnúť aj bez predchádzajúceho\npísomného súhlasu. Do tohto okruhu však nepatria všetci príslušníci PZ, ale len nadriadený v služobnom\npomere a nepatrí tu ani poskytnutie podobizne, ale len titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia\nalebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto\nvýkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda,\nplat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo\nz iného verejného rozpočtu. S tým, že ani jedna z týchto podmienok nebola v prípade požadovaného\nvideozáznamu splnená. V ďalšom žalovaný už iba žalobcovi ozrejmil charakter a spôsob nahrávania\nním požadovaných videozáznamov v zmysle informácii z listu ministerstva (viď vyššie).\nRozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 25.03.2019.\nSúdne konanie\n17. Žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-102-033/2018SI z 25.02.2019 založil na tvrdení o žalovaným neprávnom skutkovom i právnom posúdení veci.\nPodľa žalobcu je totiž nezákonným názor žalovaného o potrebe zarastrovania tvárí príslušníkov PZ\nna poskytnutom videozázname, pretože § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa na nich nevzťahuje,\nkeďže policajt je podľa § 128 Trestného zákona verejným činiteľom; ktorý si výkon svojej služby\nvybral dobrovoľne a musí byť uzrozumený s tým, že jeho práca bude vystavená zvýšenému záujmu\na kontrole okolia. S poukazom jednako na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 44/2000 z\n05.01.2001, podľa ktorého je verejným záujmom slobodne získavať informácie o spôsoboch, akými\nverejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci, preto verejní činitelia\nmusia akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu v akom\nsvoje ústavné a zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, rest. v styku s verejnosťou, a jednako\ns poukazom na § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. je žalobca názoru, že v praxi konanie príslušníkov\nPZ možno natáčať na video, prípadne fotografovať aj bez ich súhlasu. V súvislosti s vyjadrením\nžalovaného (KR PZ v Prešove), že kamerový systém vo vestibule OR PZ v Prešove je nastavený\nna realizáciu záznamov iba v prípade pohybu pred kamerou, ktoré odôvodnenie je podľa žalobcu\nodlišným od odôvodnenia OR PZ v Prešove (prvostupňový správny orgán), ktoré odôvodnilo potrebu\nrozdelenia videozáznamu skutočnosťou, že na zázname sa vyskytovali aj iné fyzické osoby, ktoré\nbolo možné identifikovať a na ktoré sa vzťahuje obmedzenie podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č.\n211/2000 Z.z., žalobca vyjadril pochybnosť že uvedená rozdielnosť v odôvodnenia prvostupňového a\ndruhostupňového správneho orgánu má za cieľ fabulovať udalosti so zámerom odmietnutia vydať mu\nucelenú videonahrávku s časovou stopou, aby ju nebolo možné použiť ako podporný dôkaz k trestnému\noznámeniu žalobcu. Žalobca uzavrel, že na zmienenej videonahrávke by mali byť vyrastrované iba tváre\nfyzických osôb, nie však príslušníkov PZ, ktorí ako verejní činitelia nemajú postavenie fyzickej osoby.\nPrílohou žaloby bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného; kópie sťažností podané osobou\n(manželka žalobcu) odlišnou od osoby žalobcu na konanie vyšetrovateľa, adresované Okresnej a\nKrajskej prokuratúram v Prešove.\nŽalobca v žalobe nežiadal na prejednanie veci nariadenie pojednávania.\n18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii v\nžalobou napadnutom rozhodnutí. Navyše uviedol, že je síce pravdou, že konanie príslušníkov PZ\nsi môže verejnosť natáčať na video, prípadne fotiť aj bez ich súhlasu, avšak v tomto konkrétnom\nprípade žalobca požadoval sprístupniť informácie z kamerového systému snímajúceho verejný priestor,\nv ktorom sa pohybuje bližšie neurčený okruh fyzických osôb pri realizácii rôznych spoločenských\nvzťahov, preto zákon č. 211/2000 Z.z. umožňuje využiť takýto záznam iba pre účely uplatňovania\nprávnej zodpovednosti. Akékoľvek iné využitie takto vyhotoveného záznamu je spracúvaním osobných\núdajov v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z.., pričom osobným údajom je akákoľvek charakteristika\nalebo údaj fyzickej osoby, ktoré sú spôsobilé ju hoc aj nepriamym spôsobom odlíšiť od ostatných\nosôb. Pri spracúvaní vizuálneho (resp. audiovizuálneho) záznamu dochádza k zachytávaniu jednotlivých\ncharakteristík a údajov dotknutej fyzickej osoby. V ďalšom žalovaný s poukazom na § 128 ods. 1\n\nTrestného zákona, podľa ktorého osoba v služobnom pomere sa považuje za verejného činiteľa,\nak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá jej bola v\nrámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená uviedol, že aby činnosť príslušníka PZ spĺňala\ntieto podmienky, musí byť spojená s plnením úloh podľa zákona Policajnom zbore alebo iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a to v rámci vykonávania služobného zákroku, pri ktorom\nsa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Záverom žalovaný uviedol, že sa\nnestotožňuje s tvrdením žalobcu o odlišnom odôvodnení prvostupňového a druhostupňového orgánu\nverejnej správy s tým, že v oboch prípadoch ide o totožné tvrdenia, ktoré sú len rozdielne odôvodnené.\nŽalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za správne a náležite odôvodnené a preto navrhol\nžalobu žalobcu zamietnuť.\nŽalovaný nežiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.\n19. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného v prvom rade uviedol, že\nvyjadrenie žalovaného považuje za nulitné pre jeho rozpor s STN 01 69 10 (Slovenská technická\nnorma) o pravidlách písania a úprave písomnosti, v ktorej súvislosti žalobca poukazuje na formálne\nnedostatky uvedeného vyjadrenia žalovaného, preto navrhol, aby toto vyjadrenie žalovaného súd\nnebral do úvahy. Avšak z dôvodu právnej istoty žalobca podal aj svoje stanovisko k vyjadreniu\nžalovaného, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2001 zdôraznil,\nže štátne orgány môžu robiť iba to čo im zákon dovoľuje s dodatkom, že ak mal teda žalovaný\nza to, že jeho postup pri vyrastrovaní tvárí osôb na dotknutej videonahrávke bol zákonným, mal\nžalovaný argumentovať zákonom, ktorý mu dovoľuje znemožniť identifikovanie verejného činiteľa na\nvideozázname rastrovaním. Opakovane poukázal na rozpor v tvrdeniach prvostupňového a odvolacieho\nsprávneho orgánu s návrhom vykonať vo veci dokazovanie znaleckým dokazovaním za účelom\nposúdenia pravdivosti tvrdení oboch orgánov čo do ich dôvodov nevydania nahrávky v celosti s časovou\nstopou.\n20. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) k vyjadreniu (replika) žalobcu v prvom rade poznamenal,\nže aj keď jeho vyjadrenie k žalobe nie je opatrené pečiatkou nestáva sa z toho dôvodu automaticky\nnepreskúmateľným s dodatkom, že k uvedenému pochybeniu došlo v dôsledku zámeny originálu\ntohto vyjadrenia s jeho kópiou; súčasne poznamenal, že v súlade s internými predpismi žalovaného,\nbol zástupca riaditeľa žalovaného oprávnený v zastúpení riaditeľa žalovaného podpísať vyjadrenie\nžalovaného k žalobe, keďže v tom čase bol riaditeľ žalovaného neprítomný. V ďalšom žalovaný v celom\nrozsahu zotrval na svojich argumentoch uvedených už vo svojom vyjadrení k žalobe s dodatkom o\nnedôvodnosti návrhu žalobcu na znalecké dokazovanie.\n21. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;\nviď vyššie), následne od 01.06.2023 konal už vo veci správny súd.\n22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n23. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na\nprejednanie veci samej pojednávanie, ak\na) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb) vykonáva dokazovanie,\nc) to vyžaduje verejný záujem,\nd) je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne) tak ustanovuje tento zákon.\n(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“\n24. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny\nsúd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“\n25. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy\nverejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením\no opravnom prostriedku.“\n\n26. Podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V správnej žalobe sa musí\nokrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť (g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie\npojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada.“\n27. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.05.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2\nSSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §\n107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca najneskôr v žalobe a ani žalovaný najneskôr vo svojom vyjadrení\nnežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie\npojednávania.\nPrávne východiská\n28. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.“\n29. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca nemusí byť zastúpený\npodľa odseku 1 (c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa\nosobitného predpisu.“\n30. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“\n31. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) „(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti\nv štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“\n32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č.\n211/2000 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu 24.08.20418, t.j. ku dňu podania žaloby žalobcom (ďalej len „v\nznení účinnom v rozhodnom čase“) „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie\n(ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a\nfyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“\n33. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Každý má\nprávo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.\n(3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý\nsa informácia požaduje.“\n34. Podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Informácie,\nktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové\nsnímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy\npovinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim\npísomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka\nosoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n(2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za\npodmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje\nzákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba\nnemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.\n(3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré\nsú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej\nosobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej\nslužbe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej\n\nrepubliky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom\nzamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom\nhodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania\no použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu (a) titul;\n(b) meno; (c) priezvisko; (d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie; (e) pracovné\nzaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti; (f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti\na orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva; (g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie\nfinančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo\nštátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.“\n35. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak povinná osoba\nžiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.\nRozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).“\n36. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných\núdajov“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej\nfyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo,\nnajmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno,\npriezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo\nviacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú\nidentitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu\nidentitu.“\n37. Podľa § 69 ods. 2 až 5 a 11 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993\nZ.z.“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie\njeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové,\nobrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.\n(3) Ak sú na vyhotovovanie záznamov podľa odseku 2 zriadené automatické technické systémy, je\nPolicajný zbor povinný vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takých systémov.\n(4) Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové\nalebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú\nprokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu\nzahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a\nobecnej polícii podľa osobitného predpisu; iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d\na 69da a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh\npodľa osobitného zákona.\n(5) Informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich\nmôžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru.\n(11) Prevádzkovateľom informačných systémov Policajného zboru, v ktorých sú spracúvané osobné\núdaje, je ministerstvo.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n38. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. KRPZ-PO-102-033/2018-SI z 25.02.2019, ktorým žalobcovi v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím OR PZ v Prešove, nebola v žalobcom požadovanom rozsahu poskytnutá celá informácia\nspočívajúca v poskytnutí mu celého videozáznamu o nasnímaní služobného vchodu vo vestibule\nOR PZ v Prešove zo dňa 24.08.2018 v čase od 09:00 hod. do 10:00 hod., založil na tvrdení o\nnezákonnom závere žalovaného o potrebe anonymizovať (rastrovaním - t.j. rozklad obrazu na tlačové\nbody) na uvedenom videozázname okrem tvárí na tomto zázname zachytených fyzických osôb aj tváre\npríslušníkov PZ s odôvodnením žalobcu, že príslušníci PZ ako verejní činitelia sú povinní strpieť vyššiu\nmieru ich kontroly verejnosťou, z ktorého dôvodu podľa žalobcu policajti ako verejní činitelia nepodliehajú\nochrane osobných údajov ako ostatné fyzické osoby. Súčasne žalobca spochybňuje autentickosť jemu\nžalovaným poskytnutého rastrovaného videozáznamu z dôvodu jeho rozdelenia na časové stopy,\npričom poukazuje na rozdiely v odôvodneniach prvostupňového orgánu a žalovaného ohľadne potreby\nrozdelenia videonahrávky na časové úseky.\n\n39. V súvislosti s, v čl. 26 ústavy garantovaným právom slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\ninformácie, je nutné mať na zreteli, že toto právo na informácie nie je právom absolútnym, t.j. nie je\nprávom ničím neobmedzeným, ale keďže toto právo, ktoré na jednej strane síce umožňuje každému\njednotlivcovi vykonávať verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, avšak súčasne na strane druhej koliduje,\nresp. je limitované právom ostatných fyzických osôb na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy\n(v danom prípade v podobe kamerou obrazového zachytenia osoby), bolo nevyhnutným, aby vyváženie\ntejto kolízie a určenie hraníc jej prípustnosti bolo obmedzené zákonom, ktorý by síce vytváral právny\nrámec pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie, avšak pri súčasnom zachovaní práv\niných, poskytnutými informáciami dotknutých osôb. Uvedeným zákonom je práve zákon č. 211/2000\nZ.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade\npovinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými v čase\nžiadosti disponujú, okrem priamo predpisom v právnej sile zákona určených výnimiek tých informácií,\nktoré sprístupneniu nepodliehajú (čo nie je tajné je verejné). Teda, ak povinná osoba nedisponuje\nzákonnou normou, ktorá by sprístupnenie požadovanej informácie vylučovala, je povinná požadovanú\ninformáciu žiadateľovi sprístupniť, pretože odmietnutie sprístupniť informáciu nie je možné odôvodniť iba\nteoretickou konštrukciou bez opory v zákonnom texte. Vo vzťahu k iným právnym predpisom je zákon č.\n211/2000 Z.z. všeobecným právnym predpisom (lex generalis), ktorý je aplikovateľný vždy a len v takom\nrozsahu, v akom neexistuje osobitný (špeciálny) zákon (lex specialis), ktorý by reguloval problematiku\nposkytovania informácií napr. na určitom konkrétnom úseku verejnej správy.\n40. V danom prípade tak OR PZ v Prešove, ako prvostupňový správny orgán na úseku poskytovania\ninformácií, ako aj žalovaný, svoje rozhodnutie nesprístupniť žalobcovi ním požadovaný celý\nneanonymizovaný videozáznam z kamery snímajúcej vestibul budovy OR PZ v Prešove zo dňa\n24.08.2018 v časovom úseku od 09.00 hod. do 10.00 hod., založili na závere, že na tomto videozázname\nsa nachádzajúce jednako fyzické osoby, ktoré nie sú príslušníkmi PZ a jednako na snímke sa\nnachádzajúci aj príslušníci PZ, neposkytli žalovanému svoj písomný súhlas so sprístupnením kamerou\nnasnímaného ich obrazu vo verejnom priestore vestibulu, ktorý písomný súhlas je nevyhnutným, pretože\nsprístupnením uvedenej ich videonahrávky (informácie), by tieto osoby bolo možné jednoznačne a\nnezameniteľne identifikovať a teda by sa jednalo o zneužitie ich osobných údajov chránených § 2 zákona\no ochrane osobných údajov, a ich prostredníctvom by došlo k zásahu do ochrany ich osobnostných\npráv. Právny režim ochrany osobnostných práv (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), zahrňujúci okrem\nochrany súkromia aj ochranu prejavov osobnej povahy fyzickej osoby, ktorými sú aj obrazové a zvukové\nzáznamy týkajúce sa fyzickej osoby, totižto umožňuje vyhotoviť alebo použiť prejavy osobnej povahy\nlen s privolením dotknutej osoby a bez tohto súhlasu ich možno vyhotoviť alebo použiť iba na úradné\núčely na základe zákona alebo primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely, pre tlačové,\nfilmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Z uvedených dôvodov, preto OR PZ v Prešove ako osoba\npovinná poskytnúť uvedené informácie (videozáznam), ako aj žalovaný, v záujme zabezpečiť ochranu\nosobnosti a súkromia všetkých osôb (okrem žalobcu) nachádzajúcich sa na zmienenom videozázname,\ntento záznam rastrovaním (t.j. technickou anonymizáciou podobizne) korigovali a v takto upravenom\nstave ho sprístupnili žalobcovi.\n41. Keďže žalobca podanou žalobou nenamietal uvedený záver žalovaného a ani OR PZ v Prešove,\npokiaľ ide o anonymizáciu, na videonahrávke zachytených fyzických osôb, ktoré nie sú príslušníkmi PZ\na ktorý postup bol aj podľa žalobcu v súlade s cit. § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., správny súd nemal za\npotrebné sa v ďalšom pristavovať pri tomto bode (viazanosť žalobnými bodmi, § 134 ods. 1 SSP), okrem\npoukazu na to, že žiadne ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. neukladá povinnej osobe (rozumej osobe\npovinnej poskytnúť žiadanú informáciu) povinnosť, vyzývať požadovanou informáciou dotknutú osobu\nna vyjadrenie, či súhlasí so sprístupnením požadovaných informácií, ktoré sa jej dotýkajú a neupravuje\nani postup povinnej osoby pri takejto výzve. Možno teda konštatovať, že povinná osoba sprístupní tieto\ninformácie iba ak má už súhlas dotknutej osoby k dispozícii (napr. je už v úradnom spise alebo ho predloží\nsám žiadateľ o poskytnutie informácie). V tomto prípade však žalovaný a ani prvostupňový správny\norgán nedisponovali písomným súhlasom fyzických osôb z žalobcom požadovaného videozáznamu a\ntakýto súhlas so žiadosťou o jeho poskytnutie nepredložil ani žalobca.\n42. Podanou žalobou však žalobca polemizuje o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu\npredchádzajúceho rozhodnutia OR PZ v Prešove v časti, v ktorej mu na jeho žiadosť nebol sprístupnený\nneanonymizovaný (rastrovaním nepozmenený) videozáznam ohľadne na ňom zachytených príslušníkov\n\nPZ s tým, že podľa žalobcu ich tváre nemali byť rastrované (anonymizované), pretože sa jedná o\nverejných činiteľov.\nV uvedenej súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že zákon č. 211/2000 Z.z. upravujúci podmienky\nvýkonu práva na informácie súčasne v interakcii s týmto právom poskytuje ochranu osobným údajom\nbez rozdielu všetkým fyzickým osobám, za predpokladu, že poskytovaná informácia sa netýka, resp.\nnesúvisí s výkonom ich právomoci na úseku výkonu verejnej moci, pri výkone ktorej fyzická osoba túto\nochranu nepožíva. Argumentum a contrario (argument opačného významu), podľa cit. § 9 ods. 1 a\n2 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba sprístupní informácie o osobných údajoch fyzickej osoby,\nktoré spracúva v informačnom systéme len ak to ustanovuje zákon alebo s predchádzajúcim písomným\nsúhlasom dotknutej osoby.\nV uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, podľa ktorého cit. „Pri uplatňovaní týchto základných práv\nide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na informácie na strane jednej a právom na\nsúkromie toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu\ndochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň\nochrany ich osobnostných práv. (...) ... verejne činné osoby (public figures) ... musia rešpektovať, že\nosobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného\nrozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí\n(a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou. (...) ... niet sporu\no tom, že aj ... verejní činitelia (...) majú právo domáhať sa na súde ochrany svojej osobnosti, do ktorej\nbolo zasiahnuté niektorou z foriem, pred ktorou chránia fyzické osoby ustanovenia § 11 Občianskeho\nzákonníka. (...) Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a\nani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa ...\npovažovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia\nosôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry\n(písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej\nalebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej,\na nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva\nna súkromie. (...) V prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných činiteľov na\nverejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) rôznym služobným príkazom,\nusmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k\nspôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo zákonné právomoci, môže vyjadrovať\nnapríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. (...) Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že\nbudú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany\nverejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na\nverejnosti, resp. v styku s verejnosťou. Takémuto právnemu režimu prirodzene nepodliehajú otázky\nspadajúce do rozsahu základného práva na súkromie fyzickej osoby. (...)“\nZ uvedeného je zrejmým, že pri osobe majúcej status verejne činnej osoby je nevyhnutným rozlišovať\ndve roviny jej ochrany a to rovinu ochrany jej osobnostných práv a prejavov osobnej (súkromnej) povahy\n(napr. fotografie mimo služobného zásahu a pod.) na jednej strane, a rovinu jej ochrany pri výkone\njej zákonom zverených kompetencií pri výkone verejnej moci (napr. fotografie zo služobného zásahu\na pod.), na strane druhej. Príslušník PZ je osobou v služobnom pomere zastávajúcou funkciu v orgáne\nverejnej moci podieľajúceho sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré majú širší spoločenský dosah a\npoužíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená zákonom.\nPreto je príslušník PZ povinný strpieť vyššiu mieru kontroly verejnosti iba pri výkone právomoci v rámci\nvýkonu verejnej moci.\n43. V danom prípade žalobca nepožadoval sprístupnenie mu informácie v podobe videozáznamu\nz konkrétneho služobného zásahu príslušníka/ov PZ tak, ako to vo svojom rozhodnutí uviedol aj\nžalovaný, ale požadoval en bloc poskytnutie mu kamerového záznamu z nasnímania verejnosti\nprístupného vestibulu budovy OR PZ v Prešove, teda z priestoru v ktorom sa pohybuje bližšie neurčený\nokruh dotknutých fyzických osôb a to aj príslušníkov PZ a realizuje sa tu bližšie neurčený okruh\nspoločenských vzťahov, v rámci ktorých sa pohybujúci aj príslušníci PZ mimo služobného zásahu taktiež\npožívajú ochranu svojich osobných údajov tak, ako akákoľvek iná fyzická osoba, ako to napokon uzavrel\naj OR PZ v Prešove a v žalobou napadnutom rozhodnutí aj žalovaný, ktorí tak správne a plne v súlade\nso zákonom uzavreli, že v zmysle cit. § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., by bolo možné žalobcovi, ním\npožadované osobné údaje (nasnímané podobizne) fyzických osôb príslušníkov PZ poskytnúť cit. „...\nlen vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\n\nosoby.“ (§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Avšak, keďže ani žiadny osobitný zákon, ktorým je\nzákon č. 171/1993 Z.z., neumožňoval žalovanému a ani OR PZ v Prešove poskytnúť žalobcovi osobné\núdaje príslušníkov PZ z času mimo výkonu ich služobných povinnosti (mimo služobného zásahu) a na\nposkytnutie takýchto informácií nemal žalovaný ani súhlas týchto dotknutých príslušníkov PZ, žalovaný\nsprávne uzavrel, že žalobcovi takúto ním požadovanú informáciu nie je možné poskytnúť, z ktorého\ndôvodu bol žalobcovi poskytnutý ním žiadaný videozáznam po jeho úprave rastrovaním tvárí nielen na\nzázname sa nachádzajúcich fyzických osôb, ale aj príslušníkov PZ z času mimo výkonu ich služobných\npovinností.\nV kontexte uvedeného správny súd dodáva, že uvedená právna regulácia poskytovania informácií o\nosobných údajoch príslušníkov PZ, ktorým osobným údajom je aj ich podobizeň, je plne logickou aj s\nohľadom na skutočnosť, že vo verejnom priestore sa môžu pohybovať príslušníci PZ síce v služobnom\nodeve, avšak napr. v čase ich snímania už mimo (po skončení alebo pred začatím) výkonu ich\nslužobných povinností, alebo sa v tomto priestore môžu nachádzať ako osoby pracujúce v utajení, alebo\nako osoby nemajúce status nadriadeného v služobnom pomere (cit. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000\nZ.z.) a pod., preto je nepochybne nevyhnutnou právna regulácia poskytovania ich osobných údajov. Je\nnutné totižto tiež uviesť, že v zmysle princípu prevažujúceho verejného záujmu, podľa ktorého je vo\nverejnom záujme potrebným sprístupniť aj informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené, tak zákon\nč. 211/2000 Z.z. na žiadnom mieste nemá zakotvenú povinnosť zverejniť tváre príslušníkov PZ, pričom\npodľa cit. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., do okruhu osôb a informácií, ktoré je povinná osoba\npovinná poskytnúť aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu, nepatria všetci príslušníci PZ, ale len\nnadriadený v služobnom pomere a nepatrí tu poskytnutie podobizne, ale len poskytnutie - titulu; mena;\npriezviska; funkcie a dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie; pracovného zaradenia a dňa\nzačiatku výkonu pracovnej činnosti; miesta výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom\ntúto funkciu alebo činnosť vykonáva; údaju o mzde, plate alebo platových pomeroch a ďalších finančných\nnáležitostiach priznaných za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo\nštátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.\nNa uvedenom nie je spôsobilou nič zmeniť ani argumentácia žalobcu, podľa ktorého ním požadovaný\nvideozáznam chcel použiť na preukázanie ním tvrdených skutočností o spáchaní trestnej činnosti\npríslušníkom PZ vo vestibule OR PZ v Prešove, pretože cit. § 69 ods. 2 a 4 zákona č. 171/1993\nZ.z., priamo ukladá, aby zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené z verejne prístupných\nmiest, ktorým je nepochybne aj verejne prístupný vestibul budovy OR PZ v Prešove, boli poskytnuté aj\nprokuratúre či súdom na plnenie ich úloh. Takže žalobcovi nič nebránilo podať ním zamýšľané prípadné\ntrestné oznámenie, za účelom prešetrenia ktorého, by orgánom činným v trestnom konaní musel byť\ndotknutý videozáznam poskytnutý.\n44. Správny súd vzhliadol nedôvodnou aj v poradí druhú žalobnú námietku žalobcu, ktorou žalobca\nspochybnil autentickosť jemu žalovaným poskytnutého rastrovaného videozáznamu z dôvodu jeho\nrozdelenia na časové stopy, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na rozdiely v odôvodneniach\nprvostupňového orgánu a žalovaného ohľadne potreby rozdelenia videonahrávky na časové úseky.\nŽalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadal konštatovaním, že kamera vo vestibule OR\nPZ v Prešove je nastavená na vykonávanie videozáznamov iba v interakcii na pohyb, t.j. vykonávanie\nvideozáznamov je iniciované pohybom v priestore pred kamerou, z ktorého dôvodu podľa žalovaného\nnebolo možné žalobcovi poskytnúť tzv. nonstop záznam zo dňa 24.08.2018 v čase od 09.00 hod. do\n10.00 hod..\n45. Vzhľadom k uvedenému správny súd podotýka, že jednako podľa cit. § 69 ods. 11 zákona č. 171/1993\nZ.z., prevádzkovateľom informačných systémov Policajného zboru, v ktorých sú spracúvané osobné\núdaje, je ministerstvo a nie OR PZ v Prešove, z ktorého dôvodu, ako to vyplýva aj z administratívneho\nspisu, z dôvodu žiadosti žalobcu následne žiadalo OR PZ v Prešove o poskytnutie uvedeného\nvideozáznamu ministerstvo, takže nie OR PZ v Prešove a ani nie žalovaný, ale ministerstvo uchovávalo\npredmetný videozáznam a jednako podľa cit. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo iba\nna také informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Takže OR PZ v Prešove, ako aj žalovaný\nboli povinné poskytnúť žalobcovi iba videozáznam, ktorý mali v čase podania žiadosti o poskytnutie\ninformácie od ministerstva k dispozícii. Ak tento záznam nebol kamerou vyhotovený v celosti, ale\nrozdelený na úseky v súvislosti s nastaveniami kamerového systému, nebolo možné, aby bol žalobcovi\nposkytnutý záznam nerozdelený na časti. Zároveň takúto povinnosť zákon povinnému orgánu ani\nneukladá. So spôsobom nastavenia kamerového systému vo vestibule budovy OR PZ v Prešove, navyše\nOR PZ v Prešove, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach oboznámili žalobcu iba tlmočiac túto\n\ninformáciu poskytnutú im ministerstvom (viď administratívny spis), takže v tomto ohľade si tieto dôvody\nžalovaný ani OR PZ v Prešove nevymýšľali ani neuspôsobovali s cieľom akokoľvek žalobcu poškodiť,\nako sa to mylne žalobca domnieva.\nOkrem toho, v zmysle uvedeného záveru by bola nelogickou úvaha žalobcu, žeby žalovaný alebo\nOR PZ v Prešove účelovo pozmeňovali videonahrávku jej delením aby vynechali z nej podstatné\npasáže, pretože ak by tomu tak bolo, tak potom by už nebolo potrebným rastrovať tváre na nahrávke\nsa nachádzajúcich príslušníkov PZ, ale stačilo by ich podobizeň z nahrávky „vystrihnúť“. Avšak\nv tomto prípade bol zmienený videozáznam poskytnutý žalovanému v celku, tak ako bol vyhotovený\nzaznamenávajúc iba udalosti pred kamerou sprevádzané pohybom, avšak keďže sa na tomto zázname\nnachádzali aj fyzické osoby (vrátene príslušníkov PZ mimo plnenia si ich služobných povinností), ktorých\nosobné údaje bolo potrebné chrániť, tak OR PZ v Prešove pristúpilo k rastrovaniu ich tvári a nie k ich\n„vystrihnutiu“ so záznamu. Napokon sám žalobca uvádza, že videonahrávka mu bola poskytnutá po jej\núprave rastrovaním.\n46. Záverom, v súvislosti s návrhom žalobcu vykonať vo veci znalecké dokazovanie ohľadne úpravy\nzmienenej videonahrávky, správny súd dodáva, že toto žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal,\npretože jednako, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného vykonanie tohto dôkazu, by nemalo žiadny\nvplyv na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jednako správny súd v zásade nie je\nsúdom skutkovým (vyhľadávacím), ale je súdom prieskumným a teda vychádza zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu, podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia; či zistil vo\nveci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkom konania; či rozhodnutie bolo vydané v súlade so\nzákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.\n47. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím OR PZ v Prešove,\nvychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového\nstavu, preto správny súd podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol.\n48. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,\nodôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva\nna správnom súde.“\n49. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa\npomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\niba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia\nmožno priznať len výnimočne.“\n50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené\ntrovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich\nnáhradu voči žalobcovi nepriznal.\n51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}