Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Košiciach28. 8. 2024plný text

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-4Sa/29/2018 z 28. 8. 2024

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. augusta 2024, sp. zn. PO-4Sa/29/2018, ECLI:SK:SpSKE:2024:8018200728.6

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach 16Sa/1/2024 8018200728 28. 08. 2024 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2024:8018200728.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E., právne zastúpený: JUDr. Adrián Fedor, advokát, so sídlom Rumančekova 10, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p.: KRPZ-PO-KDI3-46-006/2018-P z 01.10.2018, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-PO-KDI3-46-006/2018-P zo dňa 01.10.2018 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Humennom, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-HE-ODI4-100/2017-P zo dňa 27.06.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobca má právo na úplnú náhradu trov konania pred Krajským súdom v Prešove, Správnym súdom v Košiciach a úplnú náhradu trov kasačného konania pred Najvyšším správnym súdom. odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Najvyšší správny súd vo svojom zrušujúcom rozsudku (viď nižšie) jasne, stručne a výstižne popísal podstatný priebeh administratívneho konania v prejednávanej veci, preto Správny súd v nasledujúcich bodoch cituje priebeh administratívneho konania z kasačného rozsudku. 2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že 2. júla 2017 13.05 hod. bol žalobca ako vodič motorového vozidla pre podozrenie zo spáchania priestupku zastavený policajnou hliadkou HOREC 557 v zložení npráp. F. G. E. a ppráp. H. I. F. v Hažíne nad Cirochou. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku z 2. júla 2017 ďalej vyplýva, že žalobcovi bola nameraná rýchlosť vozidla 72 km h-1. Zároveň bola pre určenie prítomnosti alkoholu vykonaná dychová skúška prístrojom AlcoQuant A-409210, podľa ktorej bola žalobcovi nameraná hodnota 0,20 mg/l. Z tejto správy tiež vyplýva, že žalobca nežiada lekárske vyšetrenie, bola mu zakázaná ďalšia jazda a túto odmietol podpísať. V predmetnej správe je následne uvedené, že žalobca porušil § 16 ods. 4, § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) a e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V časti svedok je uvedené iba číslo „308 904". V časti A) k vyjadreniu podozrivého je uvedený text „odmietol podpísať a vypísať', v časti B) k vyjadreniu svedka (poškodeného) nie je uvedené nič. Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu vyplýva, že žalobcovi bol tiež zadržaný vodičský preukaz a pri podpise je uvedené, že potvrdenie odmietol podpísať a prevziať. 3. V následne vyhotovenom písomnom zázname spracovanom npráp. F. G. E. a ppráp. H. I. F. z 2. júla 2017 sú popísané ďalšie skutočnosti, ktoré neboli súčasťou správy o výsledku objasňovania priestupku.

Uvádza sa v nej o. i, že žalobca bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške a túto neodmietol, odber krvi nežiadal, požil víno o 17.00 hod. predchádzajúceho dňa. Ďalej sa v zázname uvádza, že kvôli stresu sa začal prechádzať a tým sa vzdialil od policajnej hliadky. V zázname je spomínaná ďalšia osoba označená ako priateľka žalobcu, ktorá sa nachádzala pri vozidle. 4. Žalobca 2. júla 2017 o 14.25 hod. podal ústnu sťažnosť podľa § 5 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Humennom. Namietal, že mu nebolo zdokumentované prekročenie rýchlosti. K dychovej skúške uviedol, že prvýkrát prístroj použitý na meranie krvi zapípal, no dychovú skúšku nevyhodnotil. Po druhej dychovej skúške prístroj zobrazil hodnotu 0,20 mg/l. V sťažnosti ďalej uvádzal, že predchádzajúci deň požil víno o 17.00 hod., dychová skúša tak mala vyjsť negatívne, a preto žiadal o vykonanie odberu krvi pre určenie prítomnosti alkoholu v organizme. V zmysle sťažnosti F. G. E. následne telefonoval s nadriadeným. Po telefonáte uviedol, že dychová skúška je dostatočný dôkaz, odber krvi nie je potrebný a ak má žalobca záujem o odber krvi, má si ho urobiť na vlastné náklady. Žalobca trval na tom, aby bol odber krvi vykonaný za doprovodu polície, v opačnom prípade odmietal podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Žiadal o poskytnutie možnosti oboznámiť sa s predmetnou správou, čo mu policajná hliadka odmietla umožniť. 5. Okresný dopravný inšpektorát v Snine rozhodnutím o priestupku č. p. s. ORPZ-HE-ODI4-100/2017P z 21. septembra 2017 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) a h) zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 500 eur a zákaz viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 mesiacov podľa § 14 cit. zák. Pri rozhodovaní vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu, fotodokumentácie nameranej rýchlosti, certifikátu o overení, zápisu dychovej skúšky, evidenčnej karty vodiča a predvolania. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove rozhodnutím o odvolaní č. p. KRPZ-PO- KDI3-70/2017-P z 31. októbra 2017 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 6. Okresný dopravný inšpektorát v Snine rozhodnutím o priestupku č. p. s. ORPZ- HE-ODI4-100/2017P z 27. júna 2018 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) a § 22 ods. 1 písm. h) bod 1 zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 500 eur a zákaz viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 mesiacov podľa § 14 cit. zák. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove rozhodnutím o odvolaní č. p. KRPZ-POKDI3-46-006/2018-P z 1. októbra 2018 toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. II. Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k žalobe 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca namieta, že bol nesprávne a neúplne zistený skutkový stav správnym orgánom, nevykonanie navrhovaných dôkazov a ignorovanie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu. Správny orgán tak v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu aplikoval nesprávnu právnu normu. Nedostatočne zistený skutkový stav je daný tým, že žalobcovi nebol umožnený odber krvi, čím došlo k dôkaznej núdzi. Rozhodnutie podľa neho nemalo byť opreté iba o dychovú skúšku. Nesprávne právne posúdenie vidí aj v porušení svojich procesných práv, keďže nedošlo k opakovanej dychovej skúške ani krvnému odberu. V konaní podľa žalobcu došlo k popretiu výpovedí policajtov, ktorí boli súčasťou hliadky, a preto mal správny orgán v súlade so zásadou in dubio pro reo (v prípade pochybností v prospech obvineného) rozhodnúť v prospech žalobcu. Žalobca uvádza, že opakovane žiadal o vykonanie dychovej skúšky, ako aj o odber krvi, čo hliadka odmietla vykonať, a preto odmietol podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Následne mu odmietli umožniť nahliadnuť do tejto správy. Správny orgán sa tak podľa neho dostatočne nevysporiadal s námietkami o opakovanej dychovej skúške, požiadavke na krvnú skúšku, o preverení telefonického hovoru F. G. E. so svojím nadriadeným, so svedeckou výpoveďou H. E. F. a na pojednávaní 27. júna 2018 konal v neprítomnosti žalobcu. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že priestupok bol podľa neho dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia, resp. také pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zastáva názor, že v predmetnom konaní boli zo strany správnych orgánov oboch stupňov dodržané všetky poukazované zásady správneho, resp. priestupkového konania. Zdôraznil, že samotný žalobca mal možnosť vyjadriť

svoje námietky priamo na mieste zistenia a dokumentovania daného skutku, čo však zjavne nevykonal, pričom žiadne relevantné, resp. konkrétne námietky neuviedol. Navrhol žalobu zamietnuť. III.

Konanie pred správnym a kasačným súdom

9. Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č. k. 4Sa/29/2018-227 zo dňa 26.01.2022 žalobu zamietol, pričom včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zmeny, resp. zrušenia rozsudku. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, s rozsudkom sa stotožnil a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. 10. Najvyšší správny súd rozsudkom sp.zn. 3Stk/10/2022 zo dňa 27.03.2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku kasačný súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu o presvedčivom objasnení priestupku na základe vykonaných dôkazov. Zo správy o priestupku nie je možné zistiť či boli prítomní nejakí svedkovia. Žalobca keďže nepodpísal správu, zjavne s ňou nesúhlasil, dôvod nepodpísania však nebol uvedený. Správny orgán mal byť preto obozretný a zabezpečiť výpovede možných svedkov. V následne spísanom zázname sa uvádzajú nové skutočnosti, ktoré správa o objasňovaní neobsahuje. Došlo k porušeniu vyhľadávacej zásady, keď správny orgán nevykonal dôkazy aj v prospech obvineného, porušením tejto zásady bolo aj neuvedenie svedkyne. Obvinený z priestupku má právo navrhovať dôkazy, nemá však takúto povinnosť. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že navrhovaný dôkaz považuje za oneskorený a tým účelový, a nemožno prisvedčiť ani tomu, že svedkyňa mala sprostredkované informácie prostredníctvom žalobcu, keď sama uviedla, že počula žalobcu žiadať o odber krvi. Zo záznamu je zjavné, že najprv došlo k dychovej skúške a až následne sa žalobca z miesta vzdialil, to čo svedkyňa počula, mohla počuť aj predtým, ako sa žalobca vzdialil. 11. Najvyšší správny súd ďalej dôvodí, že nemožno súhlasiť s argumentáciou, že žalobcovi policajti neumožnili dychovú skúšku, keď jediným jeho dôkazom mala byť svedecká výpoveď, a to po zohľadnení skutočnosti, že správny orgán nemal na mieste zistený skutkový stav a nedostatočne sa zaoberal výpoveďou svedkyne. Najvyšší správny súd uložil správnemu súdu vyhodnotiť jednotlivé dôkazy, a to najmä dostatočne sa vysporiadať s rozporuplnými tvrdeniami príslušníkov hliadky, žalobcu, ako aj svedkyne, že žiadal o vykonanie lekárskeho vyšetrenia. Je pri tom potrebné aplikovať zásadu prezumpcie neviny. 12. Správny súd v Košiciach vec opakovane na pojednávaní dňa 28.08.2024 prejednal, pričom tak žalobca, ako aj jeho právny zástupca zotrvali na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach a rovnako tak aj zástupca žalovaného, ktorý navrhol žalobu zamietnuť. IV. Výber z relevantnej právnej úpravy 13. Podľa 31 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) časti prvej vety Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZCP“) vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Podľa § 16 ods. 4 ZCP vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km h-1. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) časti prvej vety Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije

alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 1. Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci najviac o 20 km h-1 alebo mimo obce najviac o 30 km h-1. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V. Právne posúdenie správneho súdu 14. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-46-006/2018-P zo dňa 01.10.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Humennom, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-HEODI-100/2017-P zo dňa 27.06.2018, ktorým správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 15. Včas podanou správnou žalobou (včasnosť súd preskúmal a nemal o nej žiadne pochybnosti) sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho rozpor s administratívnym spisom, podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c), d), e), f), g) SSP. 16. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach správneho trestania, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť, nakoľko správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, a teda správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d). 17. Podstatou tohto konania od roku 2017 je v zásade zodpovedanie jedinej otázky a síce, či žalobca požiadal alebo nepožiadal o vykonanie krvných testov na alkohol po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky. Žalobcovi sa podľa názoru správneho súdu s určitosťou nepodarilo preukázať, že by o takúto skúšku požiadal. To však nie je podstatné. 18. Podstatné je naopak to, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobca o takúto skúšku nepožiadal. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca o žiadnu skúšku nežiadal, žalovanému sa do tohto tvrdenia podarilo už od začiatku konania vniesť pochybnosti. 19. Po prvé žalobca odmietol podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku, a je teda zrejmé, že s postupom policajtov nesúhlasil, títo však do správy neuviedli dôvod jej nepodpísania, a teda nie je možné ustáliť s čím konkrétne žalobca nesúhlasil, čo nevylučuje to, že správu o výsledku objasňovania priestupku nepodpísal preto, že mu nebolo vyhovené v jeho návrhu na vykonanie odberu krvi. 20. Po druhé v správe o objasňovaní chýba uvedenie svedkyne, ktorá na mieste preukázateľne bola, čo potvrdzuje ďalší priebeh konania a nik, ani žalovaný túto skutočnosť nespochybňuje, policajti preto v danom prípade neboli obozretní, keď nezabezpečili jej výpoveď, pričom mohli a mali tým viac v prípade, keď žalobca odmietol podpísať zápisnicu. Nebolo povinnosťou žalobcu výsluch svedkyne navrhovať bezprostredne pri prejednaní priestupku na mieste, naopak, bolo povinnosťou policajtov postupovať v zmysle zásady oficiality a zabezpečiť dôkazy aj v prospech žalobcu.

21. Po tretie ako ďalšiu pochybnosť vidí súd v rýchlosti deja, keď spáchanie skutku nastalo o 13:05 a sťažnosť voči postupu polície bola podaná už o 14:25, pričom ešte aj o takomto čase mohla byť vykonaná krvná skúška, ktorá mohla potvrdiť či vyvrátiť prítomnosť alkoholu. Čo do času vnáša pochybnosti do veci aj dĺžka prejednania priestupku na mieste samom cca 40 minút, pokiaľ policajti vo svojich výpovediach tvrdili, že nikam netelefonovali a žalobca o odber krvi nežiadal, teda v prejednaní priestupku na mieste samom sa teda nevyskytol žiadny problém, nie je súdu zrejmé, prečo jeho prejednanie na mieste trvalo tak dlho. 22. Po štvrté po preštudovaní následnej svedeckej výpovede svedkyne možno konštatovať, že táto korešponduje s výpoveďou žalobcu, pričom táto výpoveď, resp. žiadna iný dôkaz vykonaný v konaní nepreukazuje, že svedkyňa nemohla počuť, že žalobca žiadal o dychovú skúšku. 23. Pri vyššie uvedených pochybnostiach správny súd nemal inej možnosti, ako vysloviť „pro reo“ t. j. sú tu pochybnosti, ktoré oprávnene spochybňujú skutkový dej tak, ako ho uvádzal žalovaný, pri pochybnostiach ktorých, ctiac si zásadu prezumpcie neviny, podľa ktorej ak nie je dostatočne preukázaná vina obvineného, je nevyhnutné rozhodnúť o nevine, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 24. Vyššie uvedené tiež plne korešponduje so závermi rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu v tejto veci, ktorým rozhodnutím je správny súd viazaný. Mohol by sa od neho odkloniť jedine v prípade zmeny skutkového stavu, zmeny právnej úpravy či v prípade judikatórneho posunu, t. j. skutočnosti, ktoré v tomto prípade nenastali. 25. Tak ako nariadil kasačný súd, správny súd sa dôkladne zaoberal rozporuplnými tvrdeniami príslušníkov hliadky, žalobcu ako aj svedkyne. Svedkyňa vo svojej výpovedi tvrdí, že počula opakované žiadosti žalobcu o vykonanie odberu krvi. Príslušníci PZ sa pri konfrontácii vyjadrujú, že uvedené počuť nemohla z dôvodu vysokej frekvencie premávky a z dôvodu, že v aute bolo pustené rádio, čo žalobca označil za klamstvo. Obaja príslušníci potvrdili, že v aute sedela svedkyňa, jeden z príslušníkov aj to, že auto malo otvorené minimálne jedno okno. Správnemu súdu pri hodnotení tejto otázky nedá poukázať na zdravý rozum a správanie sa normálne uvažujúceho a racionálneho človeka. V tomto ohľade sa súdu javí absurdné, aby spolujazdec, navyše osoba blízka (známa), počas 40 minútového prejednávania priestupku sa absolútne nezaujímala o to, čo sa deje a pustila si rádio. Naopak, súdu sa javí ako oveľa pravdepodobnejšie, že svedkyňa, mala o priebehu prejednania veci na mieste lepší prehľad, ako všetci ostatní účastníci dokopy. K uvedenému súd poukazuje aj na jej rozsiahlu a podrobnú svedeckú výpoveď. Podstatné však je, že žalovanému sa nepodarilo nijako preukázať, že svedkyňa nemohla nič počuť. 26. O vrátení veci žalovanému súd rozhodol len z dôvodu, že okrem postihnutia žalobcu za namerané hodnoty alkoholu v krvi (čo nebolo preukázané), prekročil aj najvyššiu dovolenú rýchlosť (čo preukázané bolo a nebolo žalobcom v konaní spochybňované). Pri opakovanom prejednaní veci je správny orgán viazaný rozhodnutím súdu, predovšetkým v aplikácii zásady in dubio pro reo, teda ak správny orgán nezadováži nový nepochybný dôkaz o tom, že žalobca nežiadal o odber krvi, nie je možné ho potrestať za jazdu pod vplyvom alkoholu. 27. Na okraj súd považuje za potrebné zdôrazniť, že alkohol za volantom je nebezpečná a neprípustná vec, páchateľov je potrebné tvrdo trestať, avšak nato, aby mohol byť niekto potrestaný, je potrebné vyhnúť sa nedostatkom v preukazovaní skutku, príkladom takým, ako došlo v prejednávanej veci. Súd považuje jazdu pod vplyvom alkoholu za natoľko závažnú vec, že musel trvať na jej dôslednom a bezchybnom preukázaní, ktoré nevznáša žiadne otázniky či pochybnosti, a to práve z dôvodu ochrany tých, ktorí jazde pod vplyvom alkoholu neholdujú. V prípade, ak by súd na dôslednom dokázaní viny resp. dôslednom vyvrátení pochybností netrval, mohol by do budúcnosti ohroziť nevinných, preto aj toto rozhodnutie považuje súd do istej miery aj za výchovný prostriedok pre ďalší postup žalovaného v obdobných prípadoch. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie: Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam