Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/6/2023 7023200078 27. 11. 2024 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200078.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX C., proti žalovanému: Predseda Košického samosprávneho kraja, so sídlom Nám. Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4693/2022/PPodd-48072 z 03.11.2022, vo veci slobodného prístupu k informáciám, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie predsedu Košického samosprávneho kraja č. 4693/2022/PPodd-48072 z 03.11.2022, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu Košického samosprávneho kraja č. 7161/2022/OddOPaZV-38619 z 19.09.2022 a vec vracia na ďalšie konanie Úradu Košického samosprávneho kraja. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou 02.02.2023 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4693/2022/PPodd-48072 z 03.11.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu Košického samosprávneho kraja č. 7161/2022/ OddOPaZV-38619 z 19.09.2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu, ktorou sa v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), domáhal sprístupnenia mu Organizačného poriadku Košického samosprávneho kraja (ďalej tiež aj len „KSK“), a z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí sa domáhal ich zrušenia, ako aj vyhlásenia nezákonnosti procesného postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Žiadosťou emailom doručenou Úradu Košického samosprávneho kraja (ďalej len „Úrad KSK“) 09.09.2022 sa žalobca, v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., domáhal emailom zaslania mu cit. „Organizačného poriadku VÚC KE, resp. iného vnútorného predpisu, ktorý upravuje pracovnú náplň jednotlivých útvarov VÚC KE.“ (ďalej len „Organizačný poriadok VÚC KE“ alebo tiež aj „požadovaná informácia“).
4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 7161/2022/OddOPaZV-38619 z 19.09.2022 Úrad KSK nevyhovel žiadosti žalobcu zaslať mu Organizačný poriadok VÚC KE s odôvodnením, že žalobcom požadovaná informácia nesúvisí s rozhodovacou činnosťou Úradu KSK (povinná osoba), ale má prevádzkový charakter a týka sa vnútornej činnosti a organizácie Úradu KSK, preto nespadá pod režim sprístupňovaných informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. 5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu Úradu KSK (povinná osoba) č. 7161/2022/ OddOPaZV-38619 z 19.09.2022 s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28.06.2007, odôvodnil konštatovaním, že všetky štátne a verejné inštitúcie majú plnú informačnú povinnosť, ktorú nie je možné obmedzovať len ich rozhodovacou činnosťou, pretože toto obmedzenie sa uplatňuje iba pri fyzických osobách a právnických osobách, ktorým bolo zákonom zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. 6. Žalovaný, správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 4693/2022/PPodd-48072 z 03.11.2022 odvolanie žalobcu zamietol a ním napadnuté rozhodnutie Úradu KSK potvrdil dôvodiac, že účelom zákona č. 211/2000 Z.z. je skrz poskytovania informácií o činnosti verejnej správy napomáhať transparentnosti kontroly činnosti verejnej správy s čím je spojené právo osôb vedieť všetko podstatné o výkone verejnej správy. Preto § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje plnú informačnú povinnosť tam uvedených povinných osôb, avšak iba v rozsahu ich činnosti majúcej priamy dopad na verejnosť s dodatkom, že podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) napr. sp. zn. 8Sžo/270/2015 z 26.04.2018, prevádzkové informácie, t.j. informácie týkajúce sa vnútornej činnosti organizácie bez priameho dopadu na verejnosť, nemajú priamu súvislosť s výkonom verejnej správy, nad správnym fungovaním ktorej by verejnosť mala vykonávať dohľad prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z.z.. Podľa žalovaného, žalobcom požadovaná informácia má prevádzkovo pracovný charakter, keďže nesúvisí s činnosťou Úradu KSK smerujúcou navonok voči verejnosti, pretože adresátom žalobcom žiadaného interného vnútorného predpisu, sú zamestnanci povinnej osoby, ktorých zaradenie a pracovnú náplň tento interný predpis vymedzuje. Žalovaný teda nevidel priamu súvislosť žalobcom požadovanej informácie vo vzťahu k verejnosti. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 28.11.2022. Súdne konanie 7. Žalobca svoju včas podanú [posledný deň lehoty 28.01.2023 pripadal na sobotu, takže posledným dňom na podanie žaloby bol 30.01.2023, kedy bola žaloba žalobcom podaná na poštovú prepravu, pozn.] správnu žalobu odôvodnil v prvom rade konštatovaním, že v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný síce dal za pravdu žalobcovi v tom, že Úrad KSK je povinnou osobou majúcou plnú informačnú povinnosť, avšak podľa žalobcu, túto povinnosť žalovaný svojvoľne obmedzil iba na informácie majúce priamy dopad na verejnosť. Podľa žalobcu je žalovaným zmienená judikatúra neaplikovateľnou pre odlišný skutkový stav v porovnaní s prejednávanou vecou, keďže rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/270/2015 z 26.04.2018 sa síce týka poskytnutia informácie povinnou osobou s plnou informačnou povinnosťou, avšak týkajúcej sa súkromnej právnickej osoby v ktorej mala povinná osoba menšinovú kapitálovú účasť a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/5/2013 z 12.03.2014 sa síce taktiež týka povinnej osoby s plnou informačnou povinnosťou, avšak vo veci poskytnutia informácie, ktorú táto povinná osoba nemala k dispozícii a ani nemala povinnosť ju vytvárať, keďže sa jednalo o informáciu majúcu prevádzkový charakter (štatistický prehľad dochádzky zamestnancov). V ďalšom žalobca s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (ďalej len „zákon o samosprávnych krajoch“) a na § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z., má za to, že žalovaný protizákonne odmietol sprístupniť žalobcovi Organizačný poriadok Úradu KSK, ktorého obsahom je organizačná vnútorná štruktúra tohto úradu, jeho vertikálne a horizontálne členenie, ako aj kompetencie jednotlivých organizačných útvarov a právomocí jednotlivých riadiacich pracovníkov Úradu KSK, čo je podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. povinne zverejňovanou informáciou, bez informácie ktorej žalobca napr. nemá možnosť overiť si, či rozhodnutie Úradu KSK z 19.09.2022 bolo podpísané osobou, ktorá je na to splnomocnená vnútornou normou tohto úradu s dodatkom, že napr. s identickým problémom sa môže stretnúť aj súd v prípade, že žalovaného v súdnom konaní nebude zastupovať predseda KSK, ale iná Organizačným poriadkom, ako internou normou, splnomocnená osoba, čo by si však súd nemal ako overiť, keďže Úrad KSK svoj organizačný poriadok zatajuje, v ktorej
spojitosti žalobca tiež poukázal na organizačný poriadok Prešovského samosprávneho kraja (PSK), ktorý napr. v čl. 15 pojednáva o tom, kto zastupuje PSK v súdnych konaniach. Podľa žalobcu, mal byť minimálne informovaný o tom, že ním požadovaná informácia je povinne zverejnená a kde ju môže dohľadať, v súvislosti ktorej žalobca podotkol, že šesť z ôsmich VÚC má Organizačný poriadok zverejnený na svojom webovom sídle ako povinne zverejňovanú informáciu a Bratislavský samosprávny kraj túto informáciu žalobcovi na jeho žiadosť bez zaváhania sprístupnil. Žalobca s poukazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži/1/2011 z 15.12.2011, uzavrel, že postup žalovaného svedčí o jeho snahe čo najviac utajiť fungovanie subjektu nakladajúceho s verejnými prostriedkami a majetkom a čo najviac skomplikovať prístup k relevantným informáciám občanom podieľajúcim sa na kontrole organizácií vykonávajúcich správu vecí verejných. Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania vo veci. 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na právnom posúdení a dôvodoch uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí s dodatkom, že povinnosťou žalovaného nie je zverejniť absolútne všetky informácie, ktoré žiadateľ požaduje. Poukázal, že zákon č. 211/2000 Z.z. KSKju explicitne neukladá povinnosť zverejňovať svoj organizačný poriadok, ale iba popis organizačnej štruktúry, ktorú má KSK zverejnenú na svojom webovom sídle spolu s popisom modelu chodu povinnej osoby, ktorým zabezpečuje realizáciu úloh a činností vyplývajúcich Úradu KSK z účinnej právnej úpravy tak vo vertikálnej ako aj horizontálnej rovine. Podľa žalovaného § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z., teda neukladá žalovanému povinnosť zverejniť jeho právomoci a kompetencie a ich rozčlenenie do jednotlivých organizačných útvarov spolu s popisom jednotlivých organizačných útvarov tak, ako sa žalobca domnieva. Žalovaný podotkol, že zverejnenie organizačných poriadkov inými samosprávnymi krajmi nemá vo vzťahu k posudzovanej veci právnu relevanciu, pretože ich zverejnenie ešte samo o sebe neznamená, že boli zverejnené na základe § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalovaný zotrval na stanovisku, že žalobcom požadovaná informácia sa týka vnútornej činnosti povinnej osoby bez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti; jedná sa o internú normu, ktorej adresátom sú zamestnanci povinnej osoby, ktorých pracovnú náplň vymedzuje s tým, že aj žalovaným v napadnutom rozhodnutí zmienené rozhodnutie najvyššieho súdu potvrdilo, že prevádzkové informácie ako také nespadajú pod režim sprístupňovania informácií. Žalovaný nežiadal nariadenie pojednávania vo veci. 9. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch správnej žaloby; poukázal na dezinterpretáciu žalobných dôvodov žalovaným a upresnil, že žalobca nemá za to, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. je povinná osoba povinnou zverejniť organizačný poriadok, ale má za to, že obsahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. zverejneným informáciám, ktorými sú spôsob zriadenia, právomoci a kompetencie, ako aj popis organizačnej štruktúry povinnej osoby obsahovo zodpovedá práve organizačný poriadok, ktorý záver potvrdzuje aj to, že z ôsmych samosprávnych krajov má sedem organizačný poriadok zverejnený na webovom sídle, prípadne ho na žiadosť bez problémov sprístupnil žalobcovi okrem žalovaného, ktorý ako jediný má za to, že existuje nejaká prekážka, ktorá by mu bránila organizačný poriadok zverejniť, resp., ktorá ho núti obsah organizačného poriadku zatajiť pred verejnosťou. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku žalobcu zotrval na doposiaľ uvedenej právnej argumentácii. Zdôraznil charakter žalobcom požadovanej informácie, a síce že žalovaný touto informáciou disponuje v súvislosti so zabezpečením chodu a organizácie práce zamestnancov a vymedzením ich pracovnej náplne. Uvedené informácie sa teda týkajú výlučne vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pričom podľa žalovaného z organizačného poriadku pre zamestnancov nevyplýva oprávnenie verejnú moc vykonávať, pretože táto zo zákona patrí štatutárnemu orgánu, ktorý navonok v mene povinnej osoby koná. Žalovaný uviedol, že organizačný poriadok nie je informácia, ktorá priamo súvisí s výkonom verejnej moci a to v dôsledku nesplnenia okruhu osôb, voči ktorým je mienená a ani jej obsah preto nemá priamy dopad na verejnosť. 11. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie), následne od 01.06.2023 konal už vo veci správny súd. 12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“ 14. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“ 15. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“ 16. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 27.11.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Právne východiská pre rozhodnutie 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 18. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 (c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu.“ 19. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ 21. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“ 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu začatia konania pred Úradom KSK (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“ 23. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“
24. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: (a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry; (e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe.“ 25. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (ďalej len „zákon o samosprávnych krajoch“) v znení účinnom ku dňu začatia konania pred Úradom KSK (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom; rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem vecí, o ktorých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom poriadku úradu.“ 26. Podľa § 21 ods. 2 zákona o samosprávnych krajoch v znení účinnom v rozhodnom čase „Vnútornú organizáciu úradu, počet zamestnancov a skladbu ich pracovných funkcií ustanovuje organizačný poriadok úradu, ktorý vydáva predseda.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 27. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a Úradu KSK, ako aj im predchádzajúceho procesného postupu dôvodiac, že mu nimi bolo znemožnené získať ním požadovanú informáciu (organizačný poriadok povinnej osoby), napriek tomu, že sa jednalo o informáciu na ktorú sa v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. nevzťahoval žiadny zo zákonných zákazov jej sprístupnenia (zverejnenia), a teda označené správne orgány konali protizákonne, keď mu ju odmietli poskytnúť, keďže podľa žalobcu sa jednalo o informáciu, ktorá vypovedá o rozsahu kompetencií jednotlivých organizačných útvarov povinnej osoby, vedomosť o kompetenciách ktorých je nevyhnutným predpokladom kontroly verejnosti nad výkonom verejnej správy. Žalovaný má zasa za to, že žalobcom požadovaná informácia nie je verejného charakteru a teda nepodlieha povinnosti jej zverejnenia, pretože sa týka výlučne interných zamestnanecko-zamestnávateľských vzťahov v rámci povinnej osoby a teda nijako nesúvisí s požiadavkou dobrého výkonu verenej správy, ktorá by mala podliehať kontrole verejnosti, teda je len informáciou prevádzkového charakteru. 28. Z vyššie uvedeného je zrejmým, že v danom prípade je kľúčovou otázkou posúdenie charakteru žalobcom požadovanej informácie obsiahnutej v organizačnom poriadku povinnej osoby z hľadiska jej možného obsahového vplyvu buď výlučne iba na interné (t.j. nie na verejné) pomery povinnej osoby nemajúce priamu súvzťažnosť k výkonu verejnej správy (tzv. prevádzková informácia) alebo jej možného vplyvu aj na verejný záujem na dobrom výkone verejnej správy, z ktorého dôvodu by sa tak jednalo o informáciu prístupnú aj pre „oči a uši“ verejnosti. 29. V súvislosti s činnosťou povinnej osoby, ktorou je v tomto prípade Úrad KSK (Košického samosprávneho kraja) sa zákon o samosprávnych krajoch v znení účinnom v rozhodnom čase zmieňoval o pojme „organizačný poriadok“ v jeho cit. § 21 ods. 2, ktoré ustanovenie zadefinovalo organizačný poriadok ako predpis vydávaný predsedom samosprávneho kraja obsahujúci informácie o vnútornej organizácii úradu, o počte jeho zamestnancov a skladbe ich pracovných funkcií. 30. V rozhodnom čase účinný § 5 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 211/2000 Z.z. ukladal Úradu KSK ako povinnej osobe v zmysle cit. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., povinne zverejniť okrem iných aj informácie o spôsobe zriadenia povinnej osoby, o jej právomoci a kompetencii; o jej organizačnej štruktúre; o jej predpisoch, pokynoch, inštrukciách a výkladových stanoviskách, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe. Zákonodarca teda zjavne považoval informácie o organizačnej štruktúre, právomoci a kompetenciách orgánov verejnej správy za informácie, ktoré je orgán verejnej správy povinný zverejňovať. Následne teda logickým výkladom interná norma orgánu verejnej správy, ktorej predmetom je podrobné rozpracovanie jednotlivých kompetencií, právomocí, organizácia jednotlivých útvarov a ich vzájomné
vzťahy nemôže byť považovaná za informáciu, ktorá nespadá pod plnú informačnú povinnosť orgánu verejnej správy. 31. Rozhranie medzi povinnou osobou či už zo zákona povinne zverejňovanými informáciami alebo informáciami poskytovanými na žiadosť žiadateľa na jednej strane a informáciami, ktoré povinná osoba nemusí zverejňovať ani na základe zákonného imperatívu a ani na žiadosť žiadateľa na strane druhej, je zadefinované explicitne nie len v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., ale v interakcii na účel zákona č. 211/2000 Z.z., spočívajúci vo vytvorení možnosti verejnosti získať informácie vďaka ktorým môže verejnosť (ktokoľvek) vykonávať verejnú kontrolu výkonu verejnej správy, bolo toto rozhranie zadefinované aj judikatúrou vyšších súdnych autorít, keď napr. už Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rozhodnutí sp. zn. 7Sži/2/2016 z 28.02.2018 uviedol, že cit. «Princíp prístupu k informácii znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade ležia, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa myslí to, čo na úrade v okamihu opýtania je alebo má byť k dispozícii. Prevádzkové informácie nemajú priamo súvislosť so zvereným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí. Cieľom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je poskytovať informácie z činnosti štátnej správy a tým napomáhať princípu dobrej verejnej správy. Žiadosť o poskytnutie informácií má sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných. ... Z ustálenej judikatúry vyplýva, že „prevádzkové informácie nemajú priamo súvislosť s výkonom štátnej správy povinnej osoby na zverenom úseku štátnej správy a nepodliehajú právnemu režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. marca 2014, sp. zn. 3Sži/5/2013). O prevádzkovú informáciu ide v tom prípade, ak informácia má prevádzkovo pracovný charakter a týka sa vnútornej činnosti organizácie, bez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti.» Inými slovami, už najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. aj žalovaným zmienené rozhodnutie sp. zn. 8Sžo/270/2015 zo dňa 26.04.2018) judikoval, že podľa cit. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba, odhliadnuc od § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., je povinná na vyžiadanie sprístupniť iba také informácie, ktoré nie sú prevádzkového (t.j. výsostne interného) charakteru, ale ktoré sa týkajú výkonu verejnej správy na jej (rozumej povinnej osobe) zákonom zverenom úseku spoločenských vzťahov a teda majú priamy dopad vo vzťahu k verejnosti. Teda prevádzkové informácie sú informácie týkajúce sa vnútornej (internej) činnosti orgánu verejnej správy bez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/270/2015 z 26.04.2018 uviedol, že cieľom zákona č. 211/2000 Z.z. je poskytovať informácie z činnosti verejnej správy a tým napomáhať princípu dobrej verejnej správy, ako aj skutočnosť, že verejná správa ja službou verejnosti. Právo na dobrú verejnú správu zahŕňa v sebe aj princíp transparentnosti, ktorý spája kontrolu činnosti verejnej správy s právom osôb vedieť všetko podstatné o výkone verejnej správy. Uviedol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že prevádzkové informácie nemajú priamo súvislosť s výkonom štátnej správy povinnej osoby na zverenom úseku štátnej správy a nepodliehajú právnemu režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám s tým, že konkretizoval, že o prevádzkovú informáciu ide v tom prípade, ak informácia má prevádzkovo pracovný charakter a týka sa vnútornej činnosti organizácie, bez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti. 32. V danom prípade, teda žalobcom od povinnej osoby (Úrad KSK) požadovaný organizačný poriadok bol súhrnom informácii o vnútornej organizácii Úradu KSK, o počte jeho zamestnancov a skladbe ich pracovných funkcií (§ 21 ods. 2 zákona o samosprávnych krajoch), ktoré informácie, podľa správneho súdu, teda možno vo všeobecnosti charakterizovať ako také, ktoré vymedzujú kompetencie Úradu KSK a ich rozdelenie medzi jednotlivé organizačné útvary Úradu KSK a aj ich vzájomné vzťahy vo vertikálnej i horizontálnej rovine (napr. zastupovanie a pod.), ako aj povinnosti zamestnancov pri plnení úloh na jednotlivých úsekoch verejnej správy a teda sa podľa správneho súdu jedná nepochybne o informácie nemajúce charakter prevádzkových (t.j. výsostne interných) informácii, ktoré by nemohli byť sprístupnené verejnosti a teda na požiadanie aj žalobcovi tak, ako sa mylne domnieva žalovaný. Uvedený záver možno podporiť konštatovaním, že práve aj skrz napr. spôsobu prerozdelenia (rozdistribuovania) Úradu KSK zákonom zverených kompetencií medzi jeho jednotlivé organizačné štruktúry môže verejnosť získať informáciu o efektívnom a účelnom výkone verejnej správy týmto Úradom; taktiež napr. skrz údaj o počte zamestnancov tohto Úradu a ich pracovnej náplni môže verejnosť vykonávať kontrolu verejnej správy napr. aj v súvislosti s vynakladaním verejných zdrojov na platy týchto zamestnancov v interakcii na ich potrebu s ohľadom na ich pracovné povinnosti pri výkone verejnej správy a pod.. Nie je preto možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že organizačný poriadok Úradu KSK má výlučne prevádzkový charakter, bez presahu smerom k verejnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že organizačný poriadok upravuje vnútorné pomery subjektu, ktorý je subjektom s plnou
informačnou povinnosťou, je orgánom verejnej správy, a teda aj náplňou práce jeho zamestnancov je výkon verejnej správy. Obsahom organizačného poriadku je následne úprava a rozdelenie kompetencií v rámci jednotlivých útvarov žalovaného, a to v súvislosti s výkonom verejnej moci. Tretie osoby (subjekty mimo vnútornej štruktúry povinnej osoby) z organizačného poriadku môžu získať informácie o tom, ktorá organizačná zložka má v kompetencii tú ktorú oblasť výkonu verejnej správy, prípadne informácie o ďalšej organizácii tejto časti Úradu, a čo presne spadá do jej kompetencie. Je nevyhnutné rozlišovať druh interných aktov a informácií a posudzovať ich individuálne, nie je možné automaticky všetky interné informácie a predpisy en bloc generálne považovať za informácie prevádzkovej povahy. 33. Správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 8 Sžik 2/2021 z 30.03.2022 v ktorom aj keď najvyšší správny súd primárne riešil otázku zneužitia práva na informácie, predsa len v nadväznosti na právny názor správneho súdu sa vyjadril aj k otázke charakteru informácii uvedených v organizačnom poriadku mesta, ktorý názor najvyšší správny súd verifikoval, pričom uviedol cit. „Správny súd uviedol, že organizačný poriadok mesta Púchov platný od 1. júna 2012 bol jednoducho dohľadateľný na pôvodnom webovom sídle mesta. Je pritom bežnou praxou viacerých obcí a miest na Slovensku (ako aj Trenčianskeho samosprávneho kraja), že svoje organizačné poriadky zverejňujú na webových sídlach. Ide pritom o jednotný, prijatý a ucelený dokument, ktorého poskytnutie žiadateľovi nevyžaduje zvýšenú náročnosť pri zabezpečení. Rovnako informácie o personálnom zložení a kvalifikačných predpokladoch na určené funkcie sú pre povinnú osobu ľahko zistiteľné prostredníctvom personalistov mestského úradu. (bod 18.) ... Po oboznámení sa s administratívnym spisom kasačný súd konštatuje, že aj týmito ostatnými žiadosťami žalobca žiadal pomerne špecifické informácie, ktoré nemali charakter prevádzkových informácií, ale súviseli s výkonom verejnej správy a plnením úloh a zodpovednosťou jednotlivých zamestnancov. (bod 46). ... Kasačný súd navyše k prejednávanej veci dopĺňa, že žalobca v tejto veci žiadal o sprístupnenie jasne formulovaných a konkrétnych informácií, ktoré mal žalovaný nepochybne k dispozícii (organizačný poriadok MsÚ), pričom ak niektorú z čiastkových požadovaných informácií k dispozícii nemal, mal o tom vydať rozhodnutie a nesprístupnenie odôvodniť. Žalobca aj jasne uviedol, prečo informácie žiada, a to, aby bolo možné vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnym zamestnancom mesta. (bod 34).“ Obdobne v rozhodnutí sp. zn. 1Svk/18/2021 z 20.12.2022 najvyšší správny súd konštatoval, že ani informácia o platových pomeroch verejných funkcionárov povinnej osoby nie je informáciou prevádzkového charakteru (slúži na verejnú kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi, viď vyššie, pozn. súdu), pričom uviedol cit. „Ku prevádzkovému charakteru požadovaných informácií: Kasačný súd považoval za výstižný poukaz sťažovateľky, že v príslušných informačných systémoch sa dajú požadované informácie vyhľadať pomerne ľahko a rýchlo, bez nadmernej záťaže administratívneho aparátu žalovanej. Ide totiž o informácie o platoch, ktoré ako zamestnávateľ musí uchovávať s absolútnou presnosťou a vysokou prehľadnosťou. ... Kasačný súd nevnímal požadovaný druh informácií za zásadne neobvyklý či všeobecne informačne nehodnotný, kedy by vskutku mohlo ísť o nevážne mienenú žiadosť. Práve naopak, slovenská verejnosť sa relatívne často zaujíma o výšku platov poskytovaných z verejných zdrojov. Tento argument krajského súdu vo vzťahu ku konkrétnej žiadosti a rozhodnutiu preto podľa kasačného súdu neobstojí. (bod 11.) ... Vyhodnotenie požadovaných informácií ako prevádzkových zo strany krajského súdu je absolútne nesprávne, keďže ide o informácie podľa § 9 ods. 3 infozákona, ktoré je povinná každá povinná osoba bez ohľadu na jej vecné zameranie sprístupniť, čo vytkol krajskému súdu aj kasačný súd. Platové pomery funkcionárov vždy podliehajú verejnej kontrole (bod 20.) ... Kasačný súd je teda toho názoru, že už zo svojej povahy sú informácie o platových pomeroch vybraných osôb takými informáciami, na ktorých sprístupnení môže mať verejnosť legitímny záujem, nakoľko ide o nástroj kontroly nakladania s verejnými zdrojmi. Nemožno sa teda stotožniť so záverom o prevádzkovom charaktere požadovaných informácií, ktoré keďže nemajú súvis s úsekom výkonu verejnej moci povinnej osoby, nesvedčia o legitímnom záujme žiadateľa. (bod 54.)“ Ohľadne využiteľnosti informácie pre účel verejnej kontroly výkonu verejnej správy, nachádzajúcej sa v organizačnom poriadku a týkajúcej sa oprávnenia jednotlivých zamestnancov povinnej osoby konať na im zverenom úseku vo veciach verejnej správy a to napr. aj v súvislosti s overením oprávnenosti zastupovania medzi jednotlivými zamestnancami, resp. medzi jednotlivými organizačnými útvarmi povinnej osoby pojednával najvyšší správny súd v rozhodnutí sp. zn. 7Ssk/79/2021 z 19.12.2022, podľa ktorého cit. „Správny súd vo všeobecnosti správne konštatoval, že rozsah podpisových oprávnení jednotlivých zamestnancov určujú organizačné poriadky a iné podobné interné akty. ... Aby však vôbec bolo možné hovoriť o prekročení oprávnenia, treba predovšetkým ustáliť, či podpísaná osoba vôbec nejaké oprávnenie mala. O prekročení oprávnenia ťažko možno hovoriť tam, kde by rozhodnutie
podpísala osoba, ktorá nemá k správnemu orgánu a jeho rozhodovacej činnosti akýkoľvek vzťah. Správny súd však počas konania a kvôli tomu ani v odôvodnení svojho rozsudku vôbec neskúmal totožnosť osoby, ktorá preskúmavané rozhodnutie podpísala, ani to, či mala podľa organizačného poriadku žalovaného určité oprávnenie v súvislosti so správnymi konaniami (bod 14).“ Inými slovami z uvedeného vyplýva, že organizačný poriadok povinnej osoby je zdrojom aj takých neadresných (nie menovite ohľadne určitej osoby) informácii ohľadne napr. kompetencií prináležiacich určitej funkcii, ktoré majú nepochybne presah do verejnej kontroly výkonu verejnej správy, keďže žiadateľ o ich poskytnutie (v danom prípade žalobca) môže z týchto požadovaných informácii vyabstrahovať niečo, čo by bolo legitímnym nástrojom verejnej kontroly. 34. Vzhľadom k uvedenému správny súd uzavrel, že organizačný poriadok Úradu KSK (povinnej osoby) nie je en bloc informáciou, pri ktorej by zákon č. 211/2000 Z.z. zakotvoval obmedzenie jej sprístupnenia, preto správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu, na návrh žalobcu zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu KSK ako prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil Úradu KSK na nové konanie a rozhodnutie. 35. Pri ďalšom konaní bude úlohou Úradu KSK opätovne v intenciách vyššie uvedeného právneho posúdenia veci, opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o poskytnutie mu organizačného poriadku Úradu KSK s tým, že ak by táto interná norma obsahovala informácie buď v zmysle § 8 až 11a zákona č. 211/2000 Z.z. alebo informácie výsostne prevádzkového charakteru, povinná osoba je povinná postupovať pri ich sprístupňovaní v zmysle § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a vylúčiť z neho informácie, ktoré sprístupniť nie je možné z dôvodu zákonného obmedzenia. 36. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 37. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech..“ 38. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 39. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (cit. § 175 ods. 2 SSP). 41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť [§ 443 ods. 1 a 5 SSP v znení účinným do 30.06.2023]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).