{"guid": "2ad1f4f0-2892-4f5d-a99b-4dd0cc556805:3e982618-df33-4b67-9d4c-0833f3ca041f", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200078.2", "spisova_znacka": "KE-7S/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/6/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. novembra 2024, sp. zn. KE-7S/6/2023, ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200078.2", "identifikacne_cislo": "7023200078", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-4", "nazov": "§ 26 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-5", "nazov": "§ 26 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-26.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-16.odsek-3", "nazov": "§ 16 ods. 3 zákona č. 302/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-16.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/302-2001/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/302-2001/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-26", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-5", "/SK/ZZ/2001/302#paragraf-16", "/SK/ZZ/2001/302#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e982618-df33-4b67-9d4c-0833f3ca041f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200078.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200078.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7023200078.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-7S/6/2023\n7023200078\n27. 11. 2024\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2024:7023200078.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa\nspravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: A. B.\nA., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX C., proti žalovanému: Predseda Košického samosprávneho\nkraja, so sídlom Nám. Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 4693/2022/PPodd-48072 z 03.11.2022, vo veci slobodného prístupu k informáciám, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie predsedu Košického samosprávneho kraja č. 4693/2022/PPodd-48072\nz 03.11.2022, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu Košického samosprávneho kraja\nč. 7161/2022/OddOPaZV-38619 z 19.09.2022 a vec vracia na ďalšie konanie Úradu Košického\nsamosprávneho kraja.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou 02.02.2023 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský\nsúd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4693/2022/PPodd-48072\nz 03.11.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu Košického samosprávneho kraja č. 7161/2022/\nOddOPaZV-38619 z 19.09.2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu, ktorou sa v súlade so zákonom č.\n211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), domáhal\nsprístupnenia mu Organizačného poriadku Košického samosprávneho kraja (ďalej tiež aj len „KSK“),\na z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí sa domáhal ich zrušenia, ako aj vyhlásenia nezákonnosti\nprocesného postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva\nv správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach\n(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu\npráce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu\nsprávneho súdu „6S.“\nAdministratívne konanie\n3. Žiadosťou emailom doručenou Úradu Košického samosprávneho kraja (ďalej len „Úrad KSK“)\n09.09.2022 sa žalobca, v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., domáhal emailom zaslania mu cit.\n„Organizačného poriadku VÚC KE, resp. iného vnútorného predpisu, ktorý upravuje pracovnú náplň\njednotlivých útvarov VÚC KE.“ (ďalej len „Organizačný poriadok VÚC KE“ alebo tiež aj „požadovaná\ninformácia“).\n\n4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 7161/2022/OddOPaZV-38619 z 19.09.2022 Úrad KSK\nnevyhovel žiadosti žalobcu zaslať mu Organizačný poriadok VÚC KE s odôvodnením, že žalobcom\npožadovaná informácia nesúvisí s rozhodovacou činnosťou Úradu KSK (povinná osoba), ale má\nprevádzkový charakter a týka sa vnútornej činnosti a organizácie Úradu KSK, preto nespadá pod režim\nsprístupňovaných informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z..\n5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu Úradu KSK (povinná osoba) č. 7161/2022/\nOddOPaZV-38619 z 19.09.2022 s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06\nz 28.06.2007, odôvodnil konštatovaním, že všetky štátne a verejné inštitúcie majú plnú informačnú\npovinnosť, ktorú nie je možné obmedzovať len ich rozhodovacou činnosťou, pretože toto obmedzenie sa\nuplatňuje iba pri fyzických osobách a právnických osobách, ktorým bolo zákonom zverené rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\n6. Žalovaný, správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 4693/2022/PPodd-48072 z 03.11.2022\nodvolanie žalobcu zamietol a ním napadnuté rozhodnutie Úradu KSK potvrdil dôvodiac, že účelom\nzákona č. 211/2000 Z.z. je skrz poskytovania informácií o činnosti verejnej správy napomáhať\ntransparentnosti kontroly činnosti verejnej správy s čím je spojené právo osôb vedieť všetko podstatné\no výkone verejnej správy. Preto § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje plnú informačnú\npovinnosť tam uvedených povinných osôb, avšak iba v rozsahu ich činnosti majúcej priamy dopad na\nverejnosť s dodatkom, že podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“)\nnapr. sp. zn. 8Sžo/270/2015 z 26.04.2018, prevádzkové informácie, t.j. informácie týkajúce sa vnútornej\nčinnosti organizácie bez priameho dopadu na verejnosť, nemajú priamu súvislosť s výkonom verejnej\nsprávy, nad správnym fungovaním ktorej by verejnosť mala vykonávať dohľad prostredníctvom zákona\nč. 211/2000 Z.z.. Podľa žalovaného, žalobcom požadovaná informácia má prevádzkovo pracovný\ncharakter, keďže nesúvisí s činnosťou Úradu KSK smerujúcou navonok voči verejnosti, pretože\nadresátom žalobcom žiadaného interného vnútorného predpisu, sú zamestnanci povinnej osoby, ktorých\nzaradenie a pracovnú náplň tento interný predpis vymedzuje. Žalovaný teda nevidel priamu súvislosť\nžalobcom požadovanej informácie vo vzťahu k verejnosti.\nRozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 28.11.2022.\nSúdne konanie\n7. Žalobca svoju včas podanú [posledný deň lehoty 28.01.2023 pripadal na sobotu, takže posledným\ndňom na podanie žaloby bol 30.01.2023, kedy bola žaloba žalobcom podaná na poštovú prepravu,\npozn.] správnu žalobu odôvodnil v prvom rade konštatovaním, že v žalobou napadnutom rozhodnutí\nžalovaný síce dal za pravdu žalobcovi v tom, že Úrad KSK je povinnou osobou majúcou plnú informačnú\npovinnosť, avšak podľa žalobcu, túto povinnosť žalovaný svojvoľne obmedzil iba na informácie majúce\npriamy dopad na verejnosť. Podľa žalobcu je žalovaným zmienená judikatúra neaplikovateľnou pre\nodlišný skutkový stav v porovnaní s prejednávanou vecou, keďže rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n8Sžo/270/2015 z 26.04.2018 sa síce týka poskytnutia informácie povinnou osobou s plnou informačnou\npovinnosťou, avšak týkajúcej sa súkromnej právnickej osoby v ktorej mala povinná osoba menšinovú\nkapitálovú účasť a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/5/2013 z 12.03.2014 sa síce taktiež týka\npovinnej osoby s plnou informačnou povinnosťou, avšak vo veci poskytnutia informácie, ktorú táto\npovinná osoba nemala k dispozícii a ani nemala povinnosť ju vytvárať, keďže sa jednalo o informáciu\nmajúcu prevádzkový charakter (štatistický prehľad dochádzky zamestnancov).\nV ďalšom žalobca s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných\ncelkov (ďalej len „zákon o samosprávnych krajoch“) a na § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z.,\nmá za to, že žalovaný protizákonne odmietol sprístupniť žalobcovi Organizačný poriadok Úradu KSK,\nktorého obsahom je organizačná vnútorná štruktúra tohto úradu, jeho vertikálne a horizontálne členenie,\nako aj kompetencie jednotlivých organizačných útvarov a právomocí jednotlivých riadiacich pracovníkov\nÚradu KSK, čo je podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. povinne zverejňovanou informáciou,\nbez informácie ktorej žalobca napr. nemá možnosť overiť si, či rozhodnutie Úradu KSK z 19.09.2022 bolo\npodpísané osobou, ktorá je na to splnomocnená vnútornou normou tohto úradu s dodatkom, že napr.\ns identickým problémom sa môže stretnúť aj súd v prípade, že žalovaného v súdnom konaní nebude\nzastupovať predseda KSK, ale iná Organizačným poriadkom, ako internou normou, splnomocnená\nosoba, čo by si však súd nemal ako overiť, keďže Úrad KSK svoj organizačný poriadok zatajuje, v ktorej\n\nspojitosti žalobca tiež poukázal na organizačný poriadok Prešovského samosprávneho kraja (PSK),\nktorý napr. v čl. 15 pojednáva o tom, kto zastupuje PSK v súdnych konaniach.\nPodľa žalobcu, mal byť minimálne informovaný o tom, že ním požadovaná informácia je povinne\nzverejnená a kde ju môže dohľadať, v súvislosti ktorej žalobca podotkol, že šesť z ôsmich VÚC má\nOrganizačný poriadok zverejnený na svojom webovom sídle ako povinne zverejňovanú informáciu a\nBratislavský samosprávny kraj túto informáciu žalobcovi na jeho žiadosť bez zaváhania sprístupnil.\nŽalobca s poukazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži/1/2011 z 15.12.2011, uzavrel, že\npostup žalovaného svedčí o jeho snahe čo najviac utajiť fungovanie subjektu nakladajúceho s verejnými\nprostriedkami a majetkom a čo najviac skomplikovať prístup k relevantným informáciám občanom\npodieľajúcim sa na kontrole organizácií vykonávajúcich správu vecí verejných.\nŽalobca nežiadal nariadenie pojednávania vo veci.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na právnom posúdení a dôvodoch uvedených v\nsprávnou žalobou napadnutom rozhodnutí s dodatkom, že povinnosťou žalovaného nie je zverejniť\nabsolútne všetky informácie, ktoré žiadateľ požaduje. Poukázal, že zákon č. 211/2000 Z.z. KSKju explicitne neukladá povinnosť zverejňovať svoj organizačný poriadok, ale iba popis organizačnej\nštruktúry, ktorú má KSK zverejnenú na svojom webovom sídle spolu s popisom modelu chodu povinnej\nosoby, ktorým zabezpečuje realizáciu úloh a činností vyplývajúcich Úradu KSK z účinnej právnej úpravy\ntak vo vertikálnej ako aj horizontálnej rovine. Podľa žalovaného § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000\nZ.z., teda neukladá žalovanému povinnosť zverejniť jeho právomoci a kompetencie a ich rozčlenenie\ndo jednotlivých organizačných útvarov spolu s popisom jednotlivých organizačných útvarov tak, ako sa\nžalobca domnieva. Žalovaný podotkol, že zverejnenie organizačných poriadkov inými samosprávnymi\nkrajmi nemá vo vzťahu k posudzovanej veci právnu relevanciu, pretože ich zverejnenie ešte samo o sebe\nneznamená, že boli zverejnené na základe § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalovaný\nzotrval na stanovisku, že žalobcom požadovaná informácia sa týka vnútornej činnosti povinnej osoby\nbez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti; jedná sa o internú normu, ktorej adresátom sú zamestnanci\npovinnej osoby, ktorých pracovnú náplň vymedzuje s tým, že aj žalovaným v napadnutom rozhodnutí\nzmienené rozhodnutie najvyššieho súdu potvrdilo, že prevádzkové informácie ako také nespadajú pod\nrežim sprístupňovania informácií.\nŽalovaný nežiadal nariadenie pojednávania vo veci.\n9. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch správnej žaloby;\npoukázal na dezinterpretáciu žalobných dôvodov žalovaným a upresnil, že žalobca nemá za to, že\nv zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. je povinná osoba povinnou zverejniť organizačný\nporiadok, ale má za to, že obsahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. zverejneným\ninformáciám, ktorými sú spôsob zriadenia, právomoci a kompetencie, ako aj popis organizačnej štruktúry\npovinnej osoby obsahovo zodpovedá práve organizačný poriadok, ktorý záver potvrdzuje aj to, že\nz ôsmych samosprávnych krajov má sedem organizačný poriadok zverejnený na webovom sídle,\nprípadne ho na žiadosť bez problémov sprístupnil žalobcovi okrem žalovaného, ktorý ako jediný má za\nto, že existuje nejaká prekážka, ktorá by mu bránila organizačný poriadok zverejniť, resp., ktorá ho núti\nobsah organizačného poriadku zatajiť pred verejnosťou.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku žalobcu zotrval na doposiaľ uvedenej\nprávnej argumentácii. Zdôraznil charakter žalobcom požadovanej informácie, a síce že žalovaný\ntouto informáciou disponuje v súvislosti so zabezpečením chodu a organizácie práce zamestnancov\na vymedzením ich pracovnej náplne. Uvedené informácie sa teda týkajú výlučne vzťahu medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom, pričom podľa žalovaného z organizačného poriadku pre\nzamestnancov nevyplýva oprávnenie verejnú moc vykonávať, pretože táto zo zákona patrí štatutárnemu\norgánu, ktorý navonok v mene povinnej osoby koná. Žalovaný uviedol, že organizačný poriadok nie je\ninformácia, ktorá priamo súvisí s výkonom verejnej moci a to v dôsledku nesplnenia okruhu osôb, voči\nktorým je mienená a ani jej obsah preto nemá priamy dopad na verejnosť.\n11. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;\nviď vyššie), následne od 01.06.2023 konal už vo veci správny súd.\n12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n\n13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na\nprejednanie veci samej pojednávanie, ak\na) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb) vykonáva dokazovanie,\nc) to vyžaduje verejný záujem,\nd) je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne) tak ustanovuje tento zákon.\n(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“\n14. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny\nsúd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“\n15. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy\nverejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením\no opravnom prostriedku.“\n16. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 27.11.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2\nSSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §\n107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie\npojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.\nPrávne východiská pre rozhodnutie\n17. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.“\n18. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca nemusí byť zastúpený\npodľa odseku 1 (c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa\nosobitného predpisu.“\n19. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“\n20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.“\n21. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) „(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti\nv štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu začatia konania pred Úradom\nKSK (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Osobami povinnými podľa tohto zákona\nsprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky\nako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a\npovinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.“\n23. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Každý má\nprávo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“\n(3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý\nsa informácia požaduje.“\n\n24. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Každá\npovinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: (a) spôsob zriadenia povinnej\nosoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry; (e) prehľad predpisov, pokynov,\ninštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú\npráva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe.“\n25. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (ďalej len „zákon\no samosprávnych krajoch“) v znení účinnom ku dňu začatia konania pred Úradom KSK (ďalej len „v znení\núčinnom v rozhodnom čase“) „Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych\nvzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom; rozhoduje aj vo\nveciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach\nprávnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem vecí, o ktorých na jeho návrh\nrozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom poriadku úradu.“\n26. Podľa § 21 ods. 2 zákona o samosprávnych krajoch v znení účinnom v rozhodnom čase „Vnútornú\norganizáciu úradu, počet zamestnancov a skladbu ich pracovných funkcií ustanovuje organizačný\nporiadok úradu, ktorý vydáva predseda.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n27. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a Úradu KSK, ako\naj im predchádzajúceho procesného postupu dôvodiac, že mu nimi bolo znemožnené získať ním\npožadovanú informáciu (organizačný poriadok povinnej osoby), napriek tomu, že sa jednalo o informáciu\nna ktorú sa v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. nevzťahoval žiadny zo zákonných zákazov jej\nsprístupnenia (zverejnenia), a teda označené správne orgány konali protizákonne, keď mu ju odmietli\nposkytnúť, keďže podľa žalobcu sa jednalo o informáciu, ktorá vypovedá o rozsahu kompetencií\njednotlivých organizačných útvarov povinnej osoby, vedomosť o kompetenciách ktorých je nevyhnutným\npredpokladom kontroly verejnosti nad výkonom verejnej správy. Žalovaný má zasa za to, že žalobcom\npožadovaná informácia nie je verejného charakteru a teda nepodlieha povinnosti jej zverejnenia,\npretože sa týka výlučne interných zamestnanecko-zamestnávateľských vzťahov v rámci povinnej osoby\na teda nijako nesúvisí s požiadavkou dobrého výkonu verenej správy, ktorá by mala podliehať kontrole\nverejnosti, teda je len informáciou prevádzkového charakteru.\n28. Z vyššie uvedeného je zrejmým, že v danom prípade je kľúčovou otázkou posúdenie charakteru\nžalobcom požadovanej informácie obsiahnutej v organizačnom poriadku povinnej osoby z hľadiska jej\nmožného obsahového vplyvu buď výlučne iba na interné (t.j. nie na verejné) pomery povinnej osoby\nnemajúce priamu súvzťažnosť k výkonu verejnej správy (tzv. prevádzková informácia) alebo jej možného\nvplyvu aj na verejný záujem na dobrom výkone verejnej správy, z ktorého dôvodu by sa tak jednalo\no informáciu prístupnú aj pre „oči a uši“ verejnosti.\n29. V súvislosti s činnosťou povinnej osoby, ktorou je v tomto prípade Úrad KSK (Košického\nsamosprávneho kraja) sa zákon o samosprávnych krajoch v znení účinnom v rozhodnom čase\nzmieňoval o pojme „organizačný poriadok“ v jeho cit. § 21 ods. 2, ktoré ustanovenie zadefinovalo\norganizačný poriadok ako predpis vydávaný predsedom samosprávneho kraja obsahujúci informácie\no vnútornej organizácii úradu, o počte jeho zamestnancov a skladbe ich pracovných funkcií.\n30. V rozhodnom čase účinný § 5 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 211/2000 Z.z. ukladal Úradu KSK\nako povinnej osobe v zmysle cit. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., povinne zverejniť okrem iných\naj informácie o spôsobe zriadenia povinnej osoby, o jej právomoci a kompetencii; o jej organizačnej\nštruktúre; o jej predpisoch, pokynoch, inštrukciách a výkladových stanoviskách, podľa ktorých povinná\nosoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo\nvzťahu k povinnej osobe.\nZákonodarca teda zjavne považoval informácie o organizačnej štruktúre, právomoci a kompetenciách\norgánov verejnej správy za informácie, ktoré je orgán verejnej správy povinný zverejňovať. Následne\nteda logickým výkladom interná norma orgánu verejnej správy, ktorej predmetom je podrobné\nrozpracovanie jednotlivých kompetencií, právomocí, organizácia jednotlivých útvarov a ich vzájomné\n\nvzťahy nemôže byť považovaná za informáciu, ktorá nespadá pod plnú informačnú povinnosť orgánu\nverejnej správy.\n31. Rozhranie medzi povinnou osobou či už zo zákona povinne zverejňovanými informáciami alebo\ninformáciami poskytovanými na žiadosť žiadateľa na jednej strane a informáciami, ktoré povinná osoba\nnemusí zverejňovať ani na základe zákonného imperatívu a ani na žiadosť žiadateľa na strane druhej,\nje zadefinované explicitne nie len v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., ale v interakcii na účel\nzákona č. 211/2000 Z.z., spočívajúci vo vytvorení možnosti verejnosti získať informácie vďaka ktorým\nmôže verejnosť (ktokoľvek) vykonávať verejnú kontrolu výkonu verejnej správy, bolo toto rozhranie\nzadefinované aj judikatúrou vyšších súdnych autorít, keď napr. už Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v rozhodnutí sp. zn. 7Sži/2/2016 z 28.02.2018 uviedol, že cit. «Princíp\nprístupu k informácii znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade ležia, s ktorými úrad\npracuje. Informáciou sa myslí to, čo na úrade v okamihu opýtania je alebo má byť k dispozícii.\nPrevádzkové informácie nemajú priamo súvislosť so zvereným úsekom štátnej správy, na ktorom\npovinná osoba pôsobí. Cieľom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je poskytovať informácie\nz činnosti štátnej správy a tým napomáhať princípu dobrej verejnej správy. Žiadosť o poskytnutie\ninformácií má sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných. ... Z ustálenej judikatúry\nvyplýva, že „prevádzkové informácie nemajú priamo súvislosť s výkonom štátnej správy povinnej osoby\nna zverenom úseku štátnej správy a nepodliehajú právnemu režimu zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. marca 2014, sp. zn. 3Sži/5/2013).\nO prevádzkovú informáciu ide v tom prípade, ak informácia má prevádzkovo pracovný charakter a týka\nsa vnútornej činnosti organizácie, bez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti.»\nInými slovami, už najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. aj žalovaným zmienené\nrozhodnutie sp. zn. 8Sžo/270/2015 zo dňa 26.04.2018) judikoval, že podľa cit. § 2 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z.z. povinná osoba, odhliadnuc od § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., je povinná\nna vyžiadanie sprístupniť iba také informácie, ktoré nie sú prevádzkového (t.j. výsostne interného)\ncharakteru, ale ktoré sa týkajú výkonu verejnej správy na jej (rozumej povinnej osobe) zákonom\nzverenom úseku spoločenských vzťahov a teda majú priamy dopad vo vzťahu k verejnosti. Teda\nprevádzkové informácie sú informácie týkajúce sa vnútornej (internej) činnosti orgánu verejnej správy\nbez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/270/2015 z\n26.04.2018 uviedol, že cieľom zákona č. 211/2000 Z.z. je poskytovať informácie z činnosti verejnej\nsprávy a tým napomáhať princípu dobrej verejnej správy, ako aj skutočnosť, že verejná správa ja službou\nverejnosti. Právo na dobrú verejnú správu zahŕňa v sebe aj princíp transparentnosti, ktorý spája kontrolu\nčinnosti verejnej správy s právom osôb vedieť všetko podstatné o výkone verejnej správy. Uviedol, že\nz ustálenej judikatúry vyplýva, že prevádzkové informácie nemajú priamo súvislosť s výkonom štátnej\nsprávy povinnej osoby na zverenom úseku štátnej správy a nepodliehajú právnemu režimu zákona\no slobodnom prístupe k informáciám s tým, že konkretizoval, že o prevádzkovú informáciu ide v tom\nprípade, ak informácia má prevádzkovo pracovný charakter a týka sa vnútornej činnosti organizácie,\nbez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti.\n32. V danom prípade, teda žalobcom od povinnej osoby (Úrad KSK) požadovaný organizačný poriadok\nbol súhrnom informácii o vnútornej organizácii Úradu KSK, o počte jeho zamestnancov a skladbe ich\npracovných funkcií (§ 21 ods. 2 zákona o samosprávnych krajoch), ktoré informácie, podľa správneho\nsúdu, teda možno vo všeobecnosti charakterizovať ako také, ktoré vymedzujú kompetencie Úradu\nKSK a ich rozdelenie medzi jednotlivé organizačné útvary Úradu KSK a aj ich vzájomné vzťahy\nvo vertikálnej i horizontálnej rovine (napr. zastupovanie a pod.), ako aj povinnosti zamestnancov\npri plnení úloh na jednotlivých úsekoch verejnej správy a teda sa podľa správneho súdu jedná\nnepochybne o informácie nemajúce charakter prevádzkových (t.j. výsostne interných) informácii, ktoré\nby nemohli byť sprístupnené verejnosti a teda na požiadanie aj žalobcovi tak, ako sa mylne domnieva\nžalovaný. Uvedený záver možno podporiť konštatovaním, že práve aj skrz napr. spôsobu prerozdelenia\n(rozdistribuovania) Úradu KSK zákonom zverených kompetencií medzi jeho jednotlivé organizačné\nštruktúry môže verejnosť získať informáciu o efektívnom a účelnom výkone verejnej správy týmto\nÚradom; taktiež napr. skrz údaj o počte zamestnancov tohto Úradu a ich pracovnej náplni môže verejnosť\nvykonávať kontrolu verejnej správy napr. aj v súvislosti s vynakladaním verejných zdrojov na platy týchto\nzamestnancov v interakcii na ich potrebu s ohľadom na ich pracovné povinnosti pri výkone verejnej\nsprávy a pod.. Nie je preto možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že organizačný poriadok\nÚradu KSK má výlučne prevádzkový charakter, bez presahu smerom k verejnosti. Z vyššie uvedeného\nje zrejmé, že organizačný poriadok upravuje vnútorné pomery subjektu, ktorý je subjektom s plnou\n\ninformačnou povinnosťou, je orgánom verejnej správy, a teda aj náplňou práce jeho zamestnancov je\nvýkon verejnej správy. Obsahom organizačného poriadku je následne úprava a rozdelenie kompetencií\nv rámci jednotlivých útvarov žalovaného, a to v súvislosti s výkonom verejnej moci. Tretie osoby (subjekty\nmimo vnútornej štruktúry povinnej osoby) z organizačného poriadku môžu získať informácie o tom,\nktorá organizačná zložka má v kompetencii tú ktorú oblasť výkonu verejnej správy, prípadne informácie\no ďalšej organizácii tejto časti Úradu, a čo presne spadá do jej kompetencie. Je nevyhnutné rozlišovať\ndruh interných aktov a informácií a posudzovať ich individuálne, nie je možné automaticky všetky interné\ninformácie a predpisy en bloc generálne považovať za informácie prevádzkovej povahy.\n33. Správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 8 Sžik 2/2021 z 30.03.2022\nv ktorom aj keď najvyšší správny súd primárne riešil otázku zneužitia práva na informácie, predsa\nlen v nadväznosti na právny názor správneho súdu sa vyjadril aj k otázke charakteru informácii\nuvedených v organizačnom poriadku mesta, ktorý názor najvyšší správny súd verifikoval, pričom\nuviedol cit. „Správny súd uviedol, že organizačný poriadok mesta Púchov platný od 1. júna 2012 bol\njednoducho dohľadateľný na pôvodnom webovom sídle mesta. Je pritom bežnou praxou viacerých obcí\na miest na Slovensku (ako aj Trenčianskeho samosprávneho kraja), že svoje organizačné poriadky\nzverejňujú na webových sídlach. Ide pritom o jednotný, prijatý a ucelený dokument, ktorého poskytnutie\nžiadateľovi nevyžaduje zvýšenú náročnosť pri zabezpečení. Rovnako informácie o personálnom\nzložení a kvalifikačných predpokladoch na určené funkcie sú pre povinnú osobu ľahko zistiteľné\nprostredníctvom personalistov mestského úradu. (bod 18.) ... Po oboznámení sa s administratívnym\nspisom kasačný súd konštatuje, že aj týmito ostatnými žiadosťami žalobca žiadal pomerne špecifické\ninformácie, ktoré nemali charakter prevádzkových informácií, ale súviseli s výkonom verejnej správy\na plnením úloh a zodpovednosťou jednotlivých zamestnancov. (bod 46). ... Kasačný súd navyše k\nprejednávanej veci dopĺňa, že žalobca v tejto veci žiadal o sprístupnenie jasne formulovaných a\nkonkrétnych informácií, ktoré mal žalovaný nepochybne k dispozícii (organizačný poriadok MsÚ), pričom\nak niektorú z čiastkových požadovaných informácií k dispozícii nemal, mal o tom vydať rozhodnutie\na nesprístupnenie odôvodniť. Žalobca aj jasne uviedol, prečo informácie žiada, a to, aby bolo možné\nvyvodenie zodpovednosti voči konkrétnym zamestnancom mesta. (bod 34).“\nObdobne v rozhodnutí sp. zn. 1Svk/18/2021 z 20.12.2022 najvyšší správny súd konštatoval, že\nani informácia o platových pomeroch verejných funkcionárov povinnej osoby nie je informáciou\nprevádzkového charakteru (slúži na verejnú kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi, viď vyššie,\npozn. súdu), pričom uviedol cit. „Ku prevádzkovému charakteru požadovaných informácií: Kasačný\nsúd považoval za výstižný poukaz sťažovateľky, že v príslušných informačných systémoch sa dajú\npožadované informácie vyhľadať pomerne ľahko a rýchlo, bez nadmernej záťaže administratívneho\naparátu žalovanej. Ide totiž o informácie o platoch, ktoré ako zamestnávateľ musí uchovávať s\nabsolútnou presnosťou a vysokou prehľadnosťou. ... Kasačný súd nevnímal požadovaný druh informácií\nza zásadne neobvyklý či všeobecne informačne nehodnotný, kedy by vskutku mohlo ísť o nevážne\nmienenú žiadosť. Práve naopak, slovenská verejnosť sa relatívne často zaujíma o výšku platov\nposkytovaných z verejných zdrojov. Tento argument krajského súdu vo vzťahu ku konkrétnej žiadosti a\nrozhodnutiu preto podľa kasačného súdu neobstojí. (bod 11.) ... Vyhodnotenie požadovaných informácií\nako prevádzkových zo strany krajského súdu je absolútne nesprávne, keďže ide o informácie podľa § 9\nods. 3 infozákona, ktoré je povinná každá povinná osoba bez ohľadu na jej vecné zameranie sprístupniť,\nčo vytkol krajskému súdu aj kasačný súd. Platové pomery funkcionárov vždy podliehajú verejnej kontrole\n(bod 20.) ... Kasačný súd je teda toho názoru, že už zo svojej povahy sú informácie o platových pomeroch\nvybraných osôb takými informáciami, na ktorých sprístupnení môže mať verejnosť legitímny záujem,\nnakoľko ide o nástroj kontroly nakladania s verejnými zdrojmi. Nemožno sa teda stotožniť so záverom\no prevádzkovom charaktere požadovaných informácií, ktoré keďže nemajú súvis s úsekom výkonu\nverejnej moci povinnej osoby, nesvedčia o legitímnom záujme žiadateľa. (bod 54.)“\nOhľadne využiteľnosti informácie pre účel verejnej kontroly výkonu verejnej správy, nachádzajúcej sa\nv organizačnom poriadku a týkajúcej sa oprávnenia jednotlivých zamestnancov povinnej osoby konať\nna im zverenom úseku vo veciach verejnej správy a to napr. aj v súvislosti s overením oprávnenosti\nzastupovania medzi jednotlivými zamestnancami, resp. medzi jednotlivými organizačnými útvarmi\npovinnej osoby pojednával najvyšší správny súd v rozhodnutí sp. zn. 7Ssk/79/2021 z 19.12.2022,\npodľa ktorého cit. „Správny súd vo všeobecnosti správne konštatoval, že rozsah podpisových oprávnení\njednotlivých zamestnancov určujú organizačné poriadky a iné podobné interné akty. ... Aby však vôbec\nbolo možné hovoriť o prekročení oprávnenia, treba predovšetkým ustáliť, či podpísaná osoba vôbec\nnejaké oprávnenie mala. O prekročení oprávnenia ťažko možno hovoriť tam, kde by rozhodnutie\n\npodpísala osoba, ktorá nemá k správnemu orgánu a jeho rozhodovacej činnosti akýkoľvek vzťah.\nSprávny súd však počas konania a kvôli tomu ani v odôvodnení svojho rozsudku vôbec neskúmal\ntotožnosť osoby, ktorá preskúmavané rozhodnutie podpísala, ani to, či mala podľa organizačného\nporiadku žalovaného určité oprávnenie v súvislosti so správnymi konaniami (bod 14).“ Inými slovami\nz uvedeného vyplýva, že organizačný poriadok povinnej osoby je zdrojom aj takých neadresných (nie\nmenovite ohľadne určitej osoby) informácii ohľadne napr. kompetencií prináležiacich určitej funkcii, ktoré\nmajú nepochybne presah do verejnej kontroly výkonu verejnej správy, keďže žiadateľ o ich poskytnutie\n(v danom prípade žalobca) môže z týchto požadovaných informácii vyabstrahovať niečo, čo by bolo\nlegitímnym nástrojom verejnej kontroly.\n34. Vzhľadom k uvedenému správny súd uzavrel, že organizačný poriadok Úradu KSK (povinnej osoby)\nnie je en bloc informáciou, pri ktorej by zákon č. 211/2000 Z.z. zakotvoval obmedzenie jej sprístupnenia,\npreto správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže rozhodnutie žalovaného vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému\npochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu, na návrh žalobcu zrušil tak\nrozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu KSK ako prvostupňového\nsprávneho orgánu a vec vrátil Úradu KSK na nové konanie a rozhodnutie.\n35. Pri ďalšom konaní bude úlohou Úradu KSK opätovne v intenciách vyššie uvedeného právneho\nposúdenia veci, opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o poskytnutie mu organizačného poriadku Úradu KSK\ns tým, že ak by táto interná norma obsahovala informácie buď v zmysle § 8 až 11a zákona č. 211/2000\nZ.z. alebo informácie výsostne prevádzkového charakteru, povinná osoba je povinná postupovať pri ich\nsprístupňovaní v zmysle § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a vylúčiť z neho informácie, ktoré sprístupniť nie\nje možné z dôvodu zákonného obmedzenia.\n36. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené\na účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom\nsúde.“\n37. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči\nžalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal\nžalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech..“\n38. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n39. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.“\n40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a v konaní\nplne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho\núradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (cit. § 175 ods. 2 SSP).\n41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nSSP v znení účinnom do 30.06.2023).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť\n[§ 443 ods. 1 a 5 SSP v znení účinným do 30.06.2023].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\n\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}