Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/136/2022 7022200735 27. 11. 2024 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200735.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Romana Die (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE/21561/2022, ČRZ: 140345/2022, zo dňa 14.12.2022, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Košice č. KaKE/21561/2022, ČRZ: 140345/2022 zo dňa 14.12.2022 a vec vracia Centru právnej pomoci, Kancelária Košice na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou podanou dňa 28.12.2022 pôvodne na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu zákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaKE/21561/2022, ČRZ: 140345/2022 zo dňa 14.12.2022 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni v právnej veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom. II. Administratívne konanie 3. Žalovanému bola dňa 14.11.2022 doručená formulárová žiadosť žalobkyne o právnu pomoc na zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia. Žalobkyňa konanie špecifikovala ako konanie pred Ústavným súdom SR s tým, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005. Ďalej uviedla, že podaním na Ústavný súd SR si uplatňuje finančné zadosťučinenie 100 000,00 Eur z dôvodu porušenia jej základných ľudských práv a slobôd keďže vyššie uvedená exekučná vec
vedená Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 nebola rozhodnutá bez zbytočných prieťahov. Uvedené exekučné konanie malo byť podľa žalobkyne ukončené dňa 03.11.2022, doručené 09.11.2022. Žalobkyňa v rámci uvedenej žiadosti požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci, keďže mala za to, že hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty iniciovania konania pred Ústavným súdom SR. Vo voľnom texte žiadosti opísala skutkový stav s tým, že vo veci vedenej Okresným súdom Košice – okolie podala sťažnosť na prieťahy, ktorá bola predsedníčkou uvedeného súdu vyhodnotená ako dôvodná. Uviedla tiež, že dňa 09.11.2022 obdržala od súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihálovej ukončenie exekučného konania pod sp. zn. Ex 30/05-263. Žalobkyňa k uvedenej žiadosti pripojila niekoľko príloh súvisiacich s konaním sp. zn. 17Er/547/2005 a s jej finančnou situáciou. 4. Žalovaný rozhodnutím č. s. KaKE 21561/2022, ČRZ: 131380/2022 zo dňa 22.11.2022 rozhodol, že predbežne neposkytuje právnu pomoc žalobkyni v právnej veci spísania a podania ústavnej sťažnosti pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005. III. Napadnuté rozhodnutie 5. O vyššie uvedenej žiadosti žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým žalobkyni nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia úvodom poukázal na tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci mohol byť so svojou žiadosťou úspešný. To znamená, že žiadateľ musí spĺňať podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejdená o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak ho je možné vyčísliť v peniazoch. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „Zákon o právnej pomoci“), podľa ktorého pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Citoval tiež ustanovenia čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 127 ods. 1, 3 a 4 Ústavy SR s tým, že predmetnú žiadosť hodnotil aj z pohľadu nesplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu a pri tom vychádzal z fotokópií návrhu na zastavenie exekúcie vo veci 17Er/547/2005 zo dňa 30.04.2014, uznesenia Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005 zo dňa 14.07.2022 (právoplatné dňa 17.08.2022), konečného vyúčtovania trov exekučného konania EX 30/05-263 zo dňa 03.11.2022 (žalobkyni doručené dňa 09.11.2022), sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní zo dňa 27.01.2022 a odpovede predsedníčky Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 01.03.2022. 6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že z dokladov predložených žalobkyňou je zrejmé, že sa svojou žiadosťou domáhala poskytnutia právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označila Okresný súd Košice – okolie, ktorý sa mal dopustiť porušenia jej práv tým, že v jej právnej veci konal spôsobom, že došlo k prieťahom v konaní, čo potvrdzuje aj odpoveď predsedníčky uvedeného súdu. Mal za to, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí medzi základné práva a ako také je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Podstatou tohto práva je aj odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní je porušené v prípade, ak k prieťahom došlo zavinením orgánu štátu, v tomto prípade súdu. Z predložených dokladov a vyjadrení žalovaný zistil, že voči žalobkyni sa viedlo exekučné konanie na okresnom súde pod sp. zn. 17Er/547/2005 (u súdnej exekútorky vedené pod sp. zn. EX 30/05) od udelenia poverenia dňa 31.05.2005 do 03.11.2022. Žalovaný mal za nepochybné, že v uvedenom konaní došlo k prieťahom v konaní, čo potvrdzuje odpoveď predsedníčky okresného súdu zo dňa 01.03.2022 a zároveň mal za nepochybné, že uvedené exekučné konanie je už skončené, čo uviedla jednak žalobkyňa a potvrdzuje to tiež písomnosť súdnej exekútorky zo dňa 03.11.2022. Žalovaný v tejto súvislosti citoval právne vety z rozhodnutí Ústavného súdu SR v znení: „Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na v ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané
porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).“ (viď uznesenie II. ÚS 788/2014-19 zo dňa 13.11.2014). „Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa teda ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označením orgánu verejnej moci (v tomto prípade Krajským súdom v Trenčíne) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenie označených práv zohľadňuje aj to, či už sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04, IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu základného práva podľa článku 48 ods. 2 ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.“ (viď uznesenie II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07) 7. Žalovaný na základe uvedeného dospel k záveru, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bolo skončené dňa 03.11.2022, a teda v zmysle citovanej judikatúry ústavného súdu odpadol dôvod podania prípadnej ďalšej ústavnej sťažnosti v tejto právnej veci žalobkyne a nie je možné namietať ďalšie trvanie protiprávneho stavu a prieťahy v tomto konaní. Podľa žalovaného teda možno konštatovať, že v predmetnej právnej veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu zmysle ustanovenia § 8 Zákona o právnej pomoci. 8. Žalovaný záverom uviedol, že vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, teda žalobkyňa nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na poskytnutie právnej pomoci a keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný žalobkyni v predmetnej veci nárok na priznanie právnej pomoci nepriznal. IV. Správna žaloba 9. Žalobkyňa po doručení napadnutého rozhodnutia iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby, v rámci ktorej uviedla, že nemá právne vzdelanie a dostatočné finančné prostriedky, preto požiadala žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci právneho zastúpenia pred Ústavným súdom SR vo veci prieťahov v konaní vedenom Okresným súdom Košice – okolie (ďalej len ako „okresný súd“) pod sp. zn. 17Er/547/2005. V rámci správnej žaloby poukázala v krátkosti na skutkové okolnosti súvisiace s prieťahmi v už spomenutom konaní pred okresným súdom, z ktorých vyplynulo, že jej sťažnosť na prieťahy bola vyhodnotená ako dôvodná. Záverom navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. V. Vyjadrenia účastníkov konania 10. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci senát správneho súdu 6S. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.06.2023 vo všeobecnosti zhrnul jeho úlohy v rámci poskytovania právnej pomoci a podmienky jej poskytnutia s tým, že mal za to, že nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci znamená pre žiadateľa len to, že právna pomoc nebude hradená z prostriedkov štátneho rozpočtu, avšak žiadateľ má zachované právo zvoliť si právneho zástupcu a v tejto súvislosti poukázal na závery Ústavného súdu SR. V ďalšom texte podaného vyjadrenia žalovaný v krátkosti zhrnul skutkový stav s tým, že mal za to, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, žalovaný sa zaoberal všetkými relevantný skutočnosťami a žalobkyňa nespochybnila rozhodujúcu skutočnosť, na ktorej je založené napadnuté rozhodnutie žalovaného, teda že porušenie práv žiadateľky súvisiace s prieťahmi v exekučnom konaní vedenom okresným súdom už netrvá, keďže bolo ukončené, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Záverom žalovaný navrhol predmetnú správnu žalobu zamietnuť.
12. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním (replika) podaným na správnom súde dňa 03.10.2023 vyjadrila žalobkyňa, ktorá v replike zopakovala argumentáciu ohľadne svojej finančnej situácie a dopadov konania vedeného pred okresným súdom, v ktorom boli konštatované prieťahy, na jej život. 13. K replike žalobcu sa žalovaný po výzve správneho súdu duplikou nevyjadril. VI. Vyhlásenie rozsudku 14. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku dňa 27.11.2024, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 27.11.2024 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 19.11.2024. VII. Právne východiská 15. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého rozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. SSP. 16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 19. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 21. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 22. Podľa § 8 Zákona o právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 23. Podľa § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci, o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby. 24. Podľa § 5b ods. 5 Zákona o právnej pomoci, centrum zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci najmä formou právneho poradenstva vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom a predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11. Ak je zrejmé, že riešenie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú potrebné poradenstvo. Pri poskytovaní právnej pomoci centrum spolupracuje najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 25. Podľa § 60 ods. 1 písm. e/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. 26. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu. 27. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako „Ústava SR“), Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. VIII. Právne posúdenie a závery správneho súdu 28. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, na to aby bol žiadateľ úspešný so svojou žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobkyne dospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, teda že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čo odôvodnil tak, ako je to uvedené v bodoch č. 5 až 8 tohto rozhodnutia. Správny súd súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a proces konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, resp. právne posúdenie veci žalovaným rozdelil do dvoch častí. V prvej časti sa zaoberal právnym posúdením veci vo vzťahu k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky tzv. zrejmej bezúspešnosti sporu a v druhej časti právnym posúdením vyhodnotenia žiadosti žalobkyne vo vzťahu k úlohám a napĺňaniu účelu Zákona o právnej pomoci žalovaným, ako štátnou rozpočtovou organizáciou poskytujúcou právnu pomoc podľa Zákona o právnej pomoci. 29. Správny súd k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. 30. Na základe uvedeného správny súd uvádza, že z ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci jednoznačne vyplýva pre žalovaného povinnosť, zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom sa žiadateľ domáha priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, náležite vyhodnotiť. Toto vyhodnotenie má prirodzene svoje limity, avšak vyhodnotenie prípadného úspechu ústavnej sťažnosti (tak ako je to v prípade žalobkyne) za skutkového stavu, ktorý je v zásadných bodoch totožný so skutkovým stavom v prípadoch, ktoré boli Ústavným súdom SR záväzne vyriešené v neprospech sťažovateľov odmietnutím sťažnosti, pre potreby rozhodovania o priznaní, či nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa správneho súdu, aj s ohľadom na znenie § 8 Zákona o právnej pomoci a na závery najvyššieho súdu citované v bode č. 29 tohto rozhodnutia, je bez pochýb skutočnosťou, na ktorú žalovaný podľa § 8 Zákona o právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliada. Preto ak žalovaný v prípade žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005 posudzoval zrejmú bezúspešnosť sporu s ohľadom na prípadný úspech ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej veci, takýto postup žalovaného nemožno označiť inak ako súladný so zákonom. 31. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že voči žalobkyni bolo vedené exekučné konanie a začatá exekúcia v roku 2005 (exekučná vec vedená Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 a pred súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 30/05), v rámci ktorého žalobkyňa písomným podaním zo dňa 30.04.2014 podala na okresný súd návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom nebolo rozhodnuté viac ako osem rokov, na základe čoho podala žalobkyňa na okresný súd dňa 27.01.2022 sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, ktorá bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako dôvodná. Následne bolo o návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005 zo dňa 14.07.2022 (právoplatné dňa 17.08.2022), ktorým bol návrh žalobkyne zamietnutý. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobkyni bolo dňa 09.11.2022 doručené konečné vyúčtovanie exekučného konania (č. l. 263 exekučného spisu) vedeného pred súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou Mihálovou pod sp. zn. EX 30/05 zo dňa 03.11.2022. 32. S ohľadom na uvedené mal správny súd za preukázané, že v exekučnej veci vedenej Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 došlo k prieťahom v konaní, no zároveň mal tiež za preukázané, že o návrhu žalobkyne na zastavenie predmetnej exekúcie zo dňa 30.04.2014 bolo právoplatne rozhodnuté dňa 14.07.2022. Z obsahu konečného vyúčtovania exekučného konania súdnej exekútorky zo dňa 03.11.2022, doručeného žalobkyni dňa 09.11.2022 vyplynulo, že k ukončeniu
predmetného exekučného konania došlo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie pred uvedeným dátumom. Možno teda konštatovať, že tak konanie o návrhu žalobkyne na zastavenie predmetnej exekúcie, ako aj exekučné konanie ako také, boli právoplatne ukončené. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobkyňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia ústavnú sťažnosť nepodala, teda je nepochybné, že k podaniu ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej veci by mohlo dôjsť až v čase po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Košice – okolie o jej návrhu na zastavenie exekúcie, resp. po ukončení predmetného exekučného konania, teda v čase kedy porušenie jej práv spočívajúcich v prerokovaní predmetnej veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov už netrvalo. 33. Vo vzťahu k záverom žalovaného opierajúcim sa o judikatúru Ústavného súdu SR, že v právnej veci žalobkyne nie je možné pred Ústavným súdom SR úspešne namietať protiprávny stav, ktorý už netrvá a teda ani prieťahy v konaní, ktoré bolo ukončené, na základe čoho sa v danom prípade jedná o bezúspešný spor a nie je tak splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, správny súd uvádza, že týmto záverom napadnutého rozhodnutia žalovaného v zásade nie je čo vytknúť. Správny súd vyhodnotil ako významnú primárne argumentáciu žalovaného opierajúcu sa v zásade o ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR v obdobných veciach, teda toho Ústavného súdu SR, ktorý by rozhodoval aj o prípadnej ústavnej sťažnosti žalobkyne, na základe čoho nemožno rozumne a zrejme predpokladať iný záver vo veci než ten, že žalobkyňa by bola so svojou ústavnou sťažnosťou neúspešná. Na podporu týchto záverov správny súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2017-24 zo dňa 17.01.2017, ktorý v bodoch 10 až 12 uviedol, že: „10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (napr. I. ÚS 592/2012). 11. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu sú aj názory (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, I. ÚS 562/2015), že ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosti zásadne nevyhovie. 12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy v nadväznosti na vyslovenie porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru je teda to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, je daný dôvod na nevyhovenie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.“ 34. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu nesplnenia podmienky „bezúspešnosti sporu“ ústavnej sťažnosti žalobkyne teda správny súd vyhodnotil právne posúdenie žalovaného ako súladné so zákonom. Ako však správny súd uviedol vyššie v texte tohto rozhodnutia, v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj právnym posúdením žalovaného vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v jej právnej veci prieťahov v konaní vedenom Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005. Je síce pravdou, že žalobkyňa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sama zúžila len na právnu pomoc na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, avšak správny súd mal za to, že pre naplnenie účelu Zákona o právnej pomoci, ktorým je okrem iného v zovšeobecnenej rovine poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám za účelom riadneho uplatnenia a ochrany ich práv, bolo aj s poukazom na ustanovenia § 5b ods. 1 a 5 Zákona o právnej pomoci, úlohou žalovaného vyhodnotiť právnu vec žalobkyne komplexne. Zo znenia citovaných ustanovení Zákona o právnej pomoci vyplýva, že: „centrum zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci najmä formou právneho poradenstva vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom“ (§ 5b ods. 5), ale najmä: „o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú
ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby“ (§ 5b ods. 1), podľa správneho súdu vyplýva pre žalovaného povinnosť prihliadať na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv nielen oprávnenej osoby, ale aj žiadateľa, v danom prípade žalobkyne. 35. Tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako to uviedla žalobkyňa a v konečnom dôsledku aj žalovaný, v predmetnej veci nebolo sporným, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 došlo k prieťahom v konaní. V dôsledku takto konštatovaných prieťahov v predmetnom konaní sa žalobkyňa mienila domáhať ochrany svojich práv a pre túto ochranu si zvolila „cestu“ ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR. Zo skutkového stavu je však zrejmé, že na ochranu určitých svojich práv si žalobkyňa mohla zvoliť aj inú „cestu“, napríklad prostredníctvom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, o ktorej však ako osoba bez znalosti práva nemusela vedieť. Správny súd má za to, že v odôvodnených prípadoch, kedy je zrejmé, že žiadateľ si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej pomoci, je pre naplnenie účelu Zákona o právnej pomoci zo strany žalovaného potrebné posudzovať žiadosť žiadateľa, ako osoby neznalej práva, ktorá sa na žalovaného obracia práve primárne z tohto dôvodu (zároveň tiež z dôvodu materiálnej núdze), komplexným spôsobom tak, aby žiadateľovi nebolo znemožnené domáhať sa svojich práv za asistencie právnej pomoci poskytnutej podľa Zákona o právnej pomoci len z toho dôvodu, že na základe vlastnej neznalosti si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej pomoci, v dôsledku čoho mu nárok na právnu pomoc nebol priznaný, hoci v prípade zvolenia správneho spôsobu právnej pomoci, by mu tento nárok mohol byť priznaný. 36. V danom prípade žalovaný podľa správneho súdu na konkrétne okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv žalobkyne neprihliadal, keďže žiadosť žalobkyne právne posúdil izolovane bez toho, aby na vec aplikoval aj ustanovenie § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci, teda, že by prihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu a účelnú ochranu práv žalobkyne a vyhodnotil jej žiadosť o poskytnutie právnej pomoci komplexne s ohľadom na ňou prezentovaný skutkový stav vyplývajúci aj z príloh predložených k uvedenej žiadosti a zaoberal sa inými možnosťami pri ktorých by žalobkyni v jej konkrétnom prípade mohol byť nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný. Tento nedostatok správny súd vyhodnotil za natoľko významný, že správny súd priviedol k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby. 37. Záverom správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dodáva, že napriek tomu, že Zákon o právnej pomoci v danom prípade (§ 5b ods. 1) spomína oprávnenú osobu, teda žiadateľa v procesnom postavení po právoplatnom priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, správny súd mal za to, že za účelom naplnenia účelu Zákona o právnej pomoci a zabráneniu prípadného nežiaduceho stavu opísaného v bode č. 35 tohto rozhodnutia, je potrebné ustanovenie § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci aplikovať aj vo vzťahu k žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci a nielen vo vzťahu k oprávnenej osobe. 38. Správny súd teda dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ku konečnému záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 39. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne vec právne posúdiť a postupovať podľa záverov správneho súdu prezentovaných v tomto rozhodnutí, teda procesne postupovať spôsobom, v rámci ktorého vo veci predmetnej žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci zohľadní, zváži a vyhodnotí existenciu prípadných ďalších možností právnej ochrany žalobkyne, ktoré by mohli prichádzať do úvahy po vyhodnotení skutkovej situácie vyplývajúcej z príloh, ktoré žalobkyňa priložila k svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. 40. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní rozhodol v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. 41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.