{"guid": "043d51fc-6047-4057-a8ca-741f20698d2b:20e3ca1d-6304-41a3-b54d-0a9e0bd0b9f2", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200735.1", "spisova_znacka": "KE-8S/136/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/136/2022 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. novembra 2024, sp. zn. KE-8S/136/2022, ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200735.1", "identifikacne_cislo": "7022200735", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "sudca_id": 967, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-darakova-967", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 60 ods. 1 písm. e) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20e3ca1d-6304-41a3-b54d-0a9e0bd0b9f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200735.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200735.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200735.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/136/2022\n7022200735\n27. 11. 2024\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2024:7022200735.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov\nsenátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Romana Die (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, B. C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice,\nMurgašova 3, 040 41 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE/21561/2022,\nČRZ: 140345/2022, zo dňa 14.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Zrušuje rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Košice č. KaKE/21561/2022, ČRZ:\n140345/2022 zo dňa 14.12.2022 a vec vracia Centru právnej pomoci, Kancelária Košice na ďalšie\nkonanie.\nII. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou podanou dňa 28.12.2022 pôvodne na Krajskom súde v Košiciach (ďalej aj ako\n„krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu zákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. KaKE/21561/2022, ČRZ: 140345/2022 zo dňa 14.12.2022 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni v právnej veci ústavnej\nsťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn.\n17Er/547/2005.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho\nsúdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej\naj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,\nv zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023\nvrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci\nstal zákonným sudcom.\nII. Administratívne konanie\n3. Žalovanému bola dňa 14.11.2022 doručená formulárová žiadosť žalobkyne o právnu pomoc na\nzastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia. Žalobkyňa konanie špecifikovala ako konanie pred\nÚstavným súdom SR s tým, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005.\nĎalej uviedla, že podaním na Ústavný súd SR si uplatňuje finančné zadosťučinenie 100 000,00 Eur\nz dôvodu porušenia jej základných ľudských práv a slobôd keďže vyššie uvedená exekučná vec\n\nvedená Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 nebola rozhodnutá bez zbytočných\nprieťahov. Uvedené exekučné konanie malo byť podľa žalobkyne ukončené dňa 03.11.2022, doručené\n09.11.2022. Žalobkyňa v rámci uvedenej žiadosti požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci,\nkeďže mala za to, že hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty iniciovania konania pred Ústavným súdom\nSR. Vo voľnom texte žiadosti opísala skutkový stav s tým, že vo veci vedenej Okresným súdom Košice\n– okolie podala sťažnosť na prieťahy, ktorá bola predsedníčkou uvedeného súdu vyhodnotená ako\ndôvodná. Uviedla tiež, že dňa 09.11.2022 obdržala od súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej\nMihálovej ukončenie exekučného konania pod sp. zn. Ex 30/05-263. Žalobkyňa k uvedenej žiadosti\npripojila niekoľko príloh súvisiacich s konaním sp. zn. 17Er/547/2005 a s jej finančnou situáciou.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. s. KaKE 21561/2022, ČRZ: 131380/2022 zo dňa 22.11.2022 rozhodol, že\npredbežne neposkytuje právnu pomoc žalobkyni v právnej veci spísania a podania ústavnej sťažnosti\npre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005.\nIII. Napadnuté rozhodnutie\n5. O vyššie uvedenej žiadosti žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým žalobkyni\nnepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre\nprieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia úvodom poukázal na tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby žiadateľ\no poskytnutie právnej pomoci mohol byť so svojou žiadosťou úspešný. To znamená, že žiadateľ\nmusí spĺňať podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa\nnejdená o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak ho je možné vyčísliť\nv peniazoch. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\n(ďalej len ako „Zákon o právnej pomoci“), podľa ktorého pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu\ncentrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je\nžiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového\nstavu. Citoval tiež ustanovenia čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 127 ods. 1, 3 a 4 Ústavy SR s tým,\nže predmetnú žiadosť hodnotil aj z pohľadu nesplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu a pri\ntom vychádzal z fotokópií návrhu na zastavenie exekúcie vo veci 17Er/547/2005 zo dňa 30.04.2014,\nuznesenia Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005 zo dňa 14.07.2022 (právoplatné\ndňa 17.08.2022), konečného vyúčtovania trov exekučného konania EX 30/05-263 zo dňa 03.11.2022\n(žalobkyni doručené dňa 09.11.2022), sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní zo dňa 27.01.2022\na odpovede predsedníčky Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 01.03.2022.\n6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že z dokladov predložených\nžalobkyňou je zrejmé, že sa svojou žiadosťou domáhala poskytnutia právnej pomoci vo veci ústavnej\nsťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označila Okresný súd Košice – okolie, ktorý sa mal\ndopustiť porušenia jej práv tým, že v jej právnej veci konal spôsobom, že došlo k prieťahom v konaní,\nčo potvrdzuje aj odpoveď predsedníčky uvedeného súdu. Mal za to, že právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov patrí medzi základné práva a ako také je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy\nSR. Podstatou tohto práva je aj odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza\nosoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní je porušené v prípade, ak k prieťahom\ndošlo zavinením orgánu štátu, v tomto prípade súdu. Z predložených dokladov a vyjadrení žalovaný\nzistil, že voči žalobkyni sa viedlo exekučné konanie na okresnom súde pod sp. zn. 17Er/547/2005 (u\nsúdnej exekútorky vedené pod sp. zn. EX 30/05) od udelenia poverenia dňa 31.05.2005 do 03.11.2022.\nŽalovaný mal za nepochybné, že v uvedenom konaní došlo k prieťahom v konaní, čo potvrdzuje odpoveď\npredsedníčky okresného súdu zo dňa 01.03.2022 a zároveň mal za nepochybné, že uvedené exekučné\nkonanie je už skončené, čo uviedla jednak žalobkyňa a potvrdzuje to tiež písomnosť súdnej exekútorky\nzo dňa 03.11.2022. Žalovaný v tejto súvislosti citoval právne vety z rozhodnutí Ústavného súdu SR v\nznení:\n„Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu\ntomuto základnému právu len vtedy, ak bola na v ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané\n\nporušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase,\nkeď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\nbez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).“ (viď uznesenie II. ÚS\n788/2014-19 zo dňa 13.11.2014).\n„Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa teda ochrana základnému právu na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom\nlen vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označením orgánu verejnej moci\n(v tomto prípade Krajským súdom v Trenčíne) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd\npri skúmaní porušenie označených práv zohľadňuje aj to, či už sťažovateľa objektívne ide o odstránenie\nstavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS\n226/04, IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu\nzákladného práva podľa článku 48 ods. 2 ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez\nohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.“ (viď uznesenie II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07)\n7. Žalovaný na základe uvedeného dospel k záveru, že súdne konanie vedené na Okresnom súde\nKošice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda k\nporušeniu základného práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bolo skončené\ndňa 03.11.2022, a teda v zmysle citovanej judikatúry ústavného súdu odpadol dôvod podania prípadnej\nďalšej ústavnej sťažnosti v tejto právnej veci žalobkyne a nie je možné namietať ďalšie trvanie\nprotiprávneho stavu a prieťahy v tomto konaní. Podľa žalovaného teda možno konštatovať, že v\npredmetnej právnej veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu\nzmysle ustanovenia § 8 Zákona o právnej pomoci.\n8. Žalovaný záverom uviedol, že vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, nebola splnená\npodmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, teda žalobkyňa nesplnila jednu z troch kumulatívnych\npodmienok na poskytnutie právnej pomoci a keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za\nnásledok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný žalobkyni v predmetnej veci nárok\nna priznanie právnej pomoci nepriznal.\nIV. Správna žaloba\n9. Žalobkyňa po doručení napadnutého rozhodnutia iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia\npodaním správnej žaloby, v rámci ktorej uviedla, že nemá právne vzdelanie a dostatočné finančné\nprostriedky, preto požiadala žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci právneho zastúpenia pred\nÚstavným súdom SR vo veci prieťahov v konaní vedenom Okresným súdom Košice – okolie (ďalej len\nako „okresný súd“) pod sp. zn. 17Er/547/2005. V rámci správnej žaloby poukázala v krátkosti na skutkové\nokolnosti súvisiace s prieťahmi v už spomenutom konaní pred okresným súdom, z ktorých vyplynulo, že\njej sťažnosť na prieťahy bola vyhodnotená ako dôvodná. Záverom navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného.\nV. Vyjadrenia účastníkov konania\n10. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo\nveci senát správneho súdu 6S.\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.06.2023 vo všeobecnosti zhrnul\njeho úlohy v rámci poskytovania právnej pomoci a podmienky jej poskytnutia s tým, že mal za to, že\nnepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci znamená pre žiadateľa len to, že právna pomoc\nnebude hradená z prostriedkov štátneho rozpočtu, avšak žiadateľ má zachované právo zvoliť si\nprávneho zástupcu a v tejto súvislosti poukázal na závery Ústavného súdu SR. V ďalšom texte podaného\nvyjadrenia žalovaný v krátkosti zhrnul skutkový stav s tým, že mal za to, že napadnuté rozhodnutie\nje riadne odôvodnené, žalovaný sa zaoberal všetkými relevantný skutočnosťami a žalobkyňa\nnespochybnila rozhodujúcu skutočnosť, na ktorej je založené napadnuté rozhodnutie žalovaného, teda\nže porušenie práv žiadateľky súvisiace s prieťahmi v exekučnom konaní vedenom okresným súdom už\nnetrvá, keďže bolo ukončené, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Záverom žalovaný navrhol predmetnú\nsprávnu žalobu zamietnuť.\n\n12. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním (replika) podaným na správnom súde dňa\n03.10.2023 vyjadrila žalobkyňa, ktorá v replike zopakovala argumentáciu ohľadne svojej finančnej\nsituácie a dopadov konania vedeného pred okresným súdom, v ktorom boli konštatované prieťahy, na\njej život.\n13. K replike žalobcu sa žalovaný po výzve správneho súdu duplikou nevyjadril.\nVI. Vyhlásenie rozsudku\n14. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné\nnariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, rozhodol v predmetnej veci bez\nnariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením\nrozsudku dňa 27.11.2024, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie s tým, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 27.11.2024 bolo\nzverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa\n19.11.2024.\nVII. Právne východiská\n15. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého\nrozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje\nna prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1,\n§ 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. SSP.\n16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do\n30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n18. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n19. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania\nprávnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám,\nktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a\nochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní\no administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní\no zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo\ninej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola\npozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu\nvzniku právnych sporov.\n21. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\na nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\n\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n22. Podľa § 8 Zákona o právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\n23. Podľa § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci, o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum,\nprihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej\noprávnenej osoby.\n24. Podľa § 5b ods. 5 Zákona o právnej pomoci, centrum zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci\nnajmä formou právneho poradenstva vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania\npred súdom a predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11. Ak je zrejmé, že riešenie právnej\notázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne\nžiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú potrebné poradenstvo. Pri poskytovaní\nprávnej pomoci centrum spolupracuje najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\n25. Podľa § 60 ods. 1 písm. e/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len\nako „Exekučný poriadok“), poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor\nbezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a\ntrov exekúcie.\n26. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e)\nje exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom\nuvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku\nvymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada\nza stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné\nvyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením\npoverenia aj súdu.\n27. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako\n„Ústava SR“), Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho\nprítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v\nprípadoch ustanovených zákonom.\nVIII. Právne posúdenie a závery správneho súdu\n28. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, na to aby bol žiadateľ úspešný so svojou\nžiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky\nuvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobkyne\ndospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, teda že\nnejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čo odôvodnil tak, ako je to uvedené v bodoch č. 5 až 8 tohto\nrozhodnutia. Správny súd súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a proces konania, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, resp. právne posúdenie veci žalovaným rozdelil do dvoch častí. V prvej časti\nsa zaoberal právnym posúdením veci vo vzťahu k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky tzv. zrejmej\nbezúspešnosti sporu a v druhej časti právnym posúdením vyhodnotenia žiadosti žalobkyne vo vzťahu\nk úlohám a napĺňaniu účelu Zákona o právnej pomoci žalovaným, ako štátnou rozpočtovou organizáciou\nposkytujúcou právnu pomoc podľa Zákona o právnej pomoci.\n29. Správny súd k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k\nspravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.\nz., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\n\nsvojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,\nznáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby\nv právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám\npatriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé\nuplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde\no zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou\nsprávneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej\nstránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v\nkonkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení\nžiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť\nnapr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať\ni situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak\nnemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania\nopravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu\npodmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. je nevyhnutné zdôrazniť,\nže ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky\npre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a\nnaznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej\nanalýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci.\nNa túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č.\n327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní\notázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom\nustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia\nzrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu.\n30. Na základe uvedeného správny súd uvádza, že z ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci\njednoznačne vyplýva pre žalovaného povinnosť, zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom sa žiadateľ\ndomáha priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, náležite vyhodnotiť. Toto vyhodnotenie má\nprirodzene svoje limity, avšak vyhodnotenie prípadného úspechu ústavnej sťažnosti (tak ako je to\nv prípade žalobkyne) za skutkového stavu, ktorý je v zásadných bodoch totožný so skutkovým stavom\nv prípadoch, ktoré boli Ústavným súdom SR záväzne vyriešené v neprospech sťažovateľov odmietnutím\nsťažnosti, pre potreby rozhodovania o priznaní, či nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci,\npodľa správneho súdu, aj s ohľadom na znenie § 8 Zákona o právnej pomoci a na závery najvyššieho\nsúdu citované v bode č. 29 tohto rozhodnutia, je bez pochýb skutočnosťou, na ktorú žalovaný podľa §\n8 Zákona o právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliada. Preto ak žalovaný\nv prípade žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby\npre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005 posudzoval\nzrejmú bezúspešnosť sporu s ohľadom na prípadný úspech ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej\nveci, takýto postup žalovaného nemožno označiť inak ako súladný so zákonom.\n31. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že voči žalobkyni bolo vedené exekučné konanie\na začatá exekúcia v roku 2005 (exekučná vec vedená Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn.\n17Er/547/2005 a pred súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 30/05), v rámci ktorého žalobkyňa písomným\npodaním zo dňa 30.04.2014 podala na okresný súd návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom nebolo\nrozhodnuté viac ako osem rokov, na základe čoho podala žalobkyňa na okresný súd dňa 27.01.2022\nsťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, ktorá bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako\ndôvodná. Následne bolo o návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie rozhodnuté uznesením Okresného\nsúdu Košice – okolie sp. zn. 17Er/547/2005 zo dňa 14.07.2022 (právoplatné dňa 17.08.2022), ktorým bol\nnávrh žalobkyne zamietnutý. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobkyni bolo dňa 09.11.2022\ndoručené konečné vyúčtovanie exekučného konania (č. l. 263 exekučného spisu) vedeného pred súdnou\nexekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou Mihálovou pod sp. zn. EX 30/05 zo dňa 03.11.2022.\n32. S ohľadom na uvedené mal správny súd za preukázané, že v exekučnej veci vedenej Okresným\nsúdom Košice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 došlo k prieťahom v konaní, no zároveň mal\ntiež za preukázané, že o návrhu žalobkyne na zastavenie predmetnej exekúcie zo dňa 30.04.2014\nbolo právoplatne rozhodnuté dňa 14.07.2022. Z obsahu konečného vyúčtovania exekučného konania\nsúdnej exekútorky zo dňa 03.11.2022, doručeného žalobkyni dňa 09.11.2022 vyplynulo, že k ukončeniu\n\npredmetného exekučného konania došlo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie\npred uvedeným dátumom. Možno teda konštatovať, že tak konanie o návrhu žalobkyne na zastavenie\npredmetnej exekúcie, ako aj exekučné konanie ako také, boli právoplatne ukončené. Z obsahu\nadministratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobkyňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia ústavnú\nsťažnosť nepodala, teda je nepochybné, že k podaniu ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej veci\nby mohlo dôjsť až v čase po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Košice – okolie o jej návrhu na\nzastavenie exekúcie, resp. po ukončení predmetného exekučného konania, teda v čase kedy porušenie\njej práv spočívajúcich v prerokovaní predmetnej veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov už\nnetrvalo.\n33. Vo vzťahu k záverom žalovaného opierajúcim sa o judikatúru Ústavného súdu SR, že v právnej\nveci žalobkyne nie je možné pred Ústavným súdom SR úspešne namietať protiprávny stav, ktorý už\nnetrvá a teda ani prieťahy v konaní, ktoré bolo ukončené, na základe čoho sa v danom prípade jedná\no bezúspešný spor a nie je tak splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, že\nnejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, správny súd uvádza, že týmto záverom napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v zásade nie je čo vytknúť. Správny súd vyhodnotil ako významnú primárne argumentáciu\nžalovaného opierajúcu sa v zásade o ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR v obdobných veciach, teda\ntoho Ústavného súdu SR, ktorý by rozhodoval aj o prípadnej ústavnej sťažnosti žalobkyne, na základe\nčoho nemožno rozumne a zrejme predpokladať iný záver vo veci než ten, že žalobkyňa by bola so\nsvojou ústavnou sťažnosťou neúspešná. Na podporu týchto záverov správny súd poukazuje aj na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2017-24 zo dňa 17.01.2017, ktorý v bodoch 10 až 12 uviedol, že:\n„10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (m. m. I.\nÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil,\nže čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania\na ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom\ndôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (napr. I. ÚS 592/2012).\n11. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu sú aj názory (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,\nIV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, I. ÚS 562/2015), že ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2\nústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany\nporušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi)\nešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu\noznačeného základného práva, ústavný súd sťažnosti zásadne nevyhovie.\n12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy v nadväznosti na\nvyslovenie porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru je teda to, že musí smerovať\nproti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený\nnázor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako\núčinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo\na jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že\nv čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, je daný\ndôvod na nevyhovenie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.“\n34. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu nesplnenia podmienky „bezúspešnosti sporu“ ústavnej sťažnosti\nžalobkyne teda správny súd vyhodnotil právne posúdenie žalovaného ako súladné so zákonom. Ako\nvšak správny súd uviedol vyššie v texte tohto rozhodnutia, v rámci súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj právnym posúdením žalovaného vo vzťahu k žiadosti žalobkyne\no poskytnutie právnej pomoci v jej právnej veci prieťahov v konaní vedenom Okresným súdom Košice –\nokolie pod sp. zn. 17Er/547/2005. Je síce pravdou, že žalobkyňa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci\nsama zúžila len na právnu pomoc na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, avšak správny\nsúd mal za to, že pre naplnenie účelu Zákona o právnej pomoci, ktorým je okrem iného v zovšeobecnenej\nrovine poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám za účelom riadneho uplatnenia a ochrany ich\npráv, bolo aj s poukazom na ustanovenia § 5b ods. 1 a 5 Zákona o právnej pomoci, úlohou žalovaného\nvyhodnotiť právnu vec žalobkyne komplexne. Zo znenia citovaných ustanovení Zákona o právnej pomoci\nvyplýva, že: „centrum zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci najmä formou právneho poradenstva vo\nveciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom“ (§ 5b ods. 5), ale najmä: „o\nforme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum, prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú\n\nochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby“ (§ 5b ods. 1), podľa správneho\nsúdu vyplýva pre žalovaného povinnosť prihliadať na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv nielen\noprávnenej osoby, ale aj žiadateľa, v danom prípade žalobkyne.\n35. Tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako to uviedla žalobkyňa a v konečnom\ndôsledku aj žalovaný, v predmetnej veci nebolo sporným, že v konaní vedenom Okresným súdom\nKošice – okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 došlo k prieťahom v konaní. V dôsledku takto konštatovaných\nprieťahov v predmetnom konaní sa žalobkyňa mienila domáhať ochrany svojich práv a pre túto ochranu\nsi zvolila „cestu“ ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR. Zo skutkového stavu je však zrejmé, že na\nochranu určitých svojich práv si žalobkyňa mohla zvoliť aj inú „cestu“, napríklad prostredníctvom zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov, o ktorej však ako osoba bez znalosti práva nemusela vedieť. Správny súd má za to, že\nv odôvodnených prípadoch, kedy je zrejmé, že žiadateľ si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej\npomoci, je pre naplnenie účelu Zákona o právnej pomoci zo strany žalovaného potrebné posudzovať\nžiadosť žiadateľa, ako osoby neznalej práva, ktorá sa na žalovaného obracia práve primárne z tohto\ndôvodu (zároveň tiež z dôvodu materiálnej núdze), komplexným spôsobom tak, aby žiadateľovi nebolo\nznemožnené domáhať sa svojich práv za asistencie právnej pomoci poskytnutej podľa Zákona o právnej\npomoci len z toho dôvodu, že na základe vlastnej neznalosti si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej\npomoci, v dôsledku čoho mu nárok na právnu pomoc nebol priznaný, hoci v prípade zvolenia správneho\nspôsobu právnej pomoci, by mu tento nárok mohol byť priznaný.\n36. V danom prípade žalovaný podľa správneho súdu na konkrétne okolnosti prípadu a účelnú ochranu\npráv žalobkyne neprihliadal, keďže žiadosť žalobkyne právne posúdil izolovane bez toho, aby na vec\naplikoval aj ustanovenie § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci, teda, že by prihliadol na okolnosti\nkonkrétneho prípadu a účelnú ochranu práv žalobkyne a vyhodnotil jej žiadosť o poskytnutie právnej\npomoci komplexne s ohľadom na ňou prezentovaný skutkový stav vyplývajúci aj z príloh predložených\nk uvedenej žiadosti a zaoberal sa inými možnosťami pri ktorých by žalobkyni v jej konkrétnom prípade\nmohol byť nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný. Tento nedostatok správny súd vyhodnotil za\nnatoľko významný, že správny súd priviedol k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.\n37. Záverom správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dodáva, že napriek tomu, že Zákon o právnej\npomoci v danom prípade (§ 5b ods. 1) spomína oprávnenú osobu, teda žiadateľa v procesnom postavení\npo právoplatnom priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, správny súd mal za to, že za účelom\nnaplnenia účelu Zákona o právnej pomoci a zabráneniu prípadného nežiaduceho stavu opísaného\nv bode č. 35 tohto rozhodnutia, je potrebné ustanovenie § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci aplikovať\naj vo vzťahu k žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci a nielen vo vzťahu k oprávnenej osobe.\n38. Správny súd teda dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ku konečnému záveru, že\nsprávna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to\nuvedené vo výroku I. tohto rozsudku.\n39. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne vec právne posúdiť a postupovať podľa záverov\nsprávneho súdu prezentovaných v tomto rozhodnutí, teda procesne postupovať spôsobom, v rámci\nktorého vo veci predmetnej žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci zohľadní, zváži a vyhodnotí\nexistenciu prípadných ďalších možností právnej ochrany žalobkyne, ktoré by mohli prichádzať do úvahy\npo vyhodnotení skutkovej situácie vyplývajúcej z príloh, ktoré žalobkyňa priložila k svojej žiadosti\no poskytnutie právnej pomoci.\n40. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní rozhodol v\nsúlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania voči žalovanému.\n41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\n\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}