Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8Sa/5/2022 7022200123 30. 04. 2024 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200123.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 11 PO-6S/65/2020
Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D., právne zastúpenej spoločnosťou CORVIN LEGAL s. r. o., so sídlom Thurzova 1524/6, Košice, IČO: 55205895, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Groszmann, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice č. OU-KE-OVBP2-2022/010186-002 z 23.02.2022, takto rozhodol: 11
PO-6S/65/2020
I. Zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice č. OU-KE-OVBP2-2022/010186-002 z 23.02.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania . odôvodnenie: 7
PO-6S/65/2020
I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 28. septembra 2021 vydalo Mesto Košice - stavebný úrad, pracovisko Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova 7, Košice (ďalej len „prvostupňový orgán“) oznámenie o začatí priestupkového konania v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“) so stavebníkom Mgr. Lenkou Šoltysovou, Maurerova 16, Košice (ďalej len ako „žalobkyňa“).
2. Následne sa 28. októbra 2021 uskutočnilo ústne prejednanie priestupku na prvostupňovom orgáne. Rozhodnutím prvostupňového orgánu MK/A/2021/13206-03/I/KOS z 29.11.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobkyňa podľa § 105 ods. 2 písm. a) a § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom v čase spáchania priestupkov (ďalej len „stavebný zákon“) a § 77 zákona o priestupkoch uznaná vinnou zo spáchania priestupkov, ktorých sa dopustila tým, že v období od 01.01.2020 do 30.07.2020 uskutočnila nové stavby bez stavebného povolenia, t.j. 3 kusy oporných múrov na pozemku KN-C parcelné číslo XXXX/XXX v katastrálnom území E. A., bez stavebného povolenia, t.j. oporný múr OM1 z debniacich tvárnic šírky 400 milimetrov a celkovej výške 2,25 metrov, OM2 z debniacich tvárnic šírky 250 milimetrov a celkovej výšky 1,25 metra a OM3 z debniacich tvárnic šírky 250 milimetrov a celkovej výške 1,25 metrov, a uskutočnila zmenu stavby záhradnej chaty bez stavebného povolenia, na pozemkoch KN-C parcelné čísla XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území E. A., bez stavebného povolenia v rozsahu realizácie prístavby záhradnej chaty z pôvodnej výmery 26 m2 na 34 m2 a stavebné úpravy smerujúce k rekonštrukcii chaty, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 700 eur a zároveň jej bolo uložené zaplatiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur. 3. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe podania občana z 31. marca 2020, ktorým bolo oznámené vykonávanie nepovolených stavebných prác na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území E. A., vykonali poverení zamestnanci štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu. Výkonom štátneho stavebného dohľadu dňa 26.05.2020 bolo zistené, že na predmetných pozemkoch sú realizované 3 stavby oporných múrov bez stavebného povolenia a na pozemku KN-C parcelné číslo XXXX/XXX v katastrálnom území E. A., bola zrealizovaná zmena stavby záhradnej chaty bez stavebného povolenia. Ďalej je uvedené, že stavebný úrad vykonal fotodokumentáciu stavieb, a stavebníkom je žalobkyňa. Následne prvostupňový orgán citoval právne predpisy a po ich citácii poukázal na to, že vo veci sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil splnomocnený zástupca žalobkyne, ktorý do zápisnice uviedol, že pôvodná stavba bola v havarijnom stave, stavebník sa snažil udržiavacími prácami zastabilizovať stavbu tak, aby neohrozovala okolie, životy ľudí a popri tom aj stavbu čiastočne rozšíril. Následne stavebníčka požiadala o dodatočné povolenie stavby, má záujem o ukončenie tejto veci a prejavila ľútosť nad skutkom. Následne prvostupňový orgán skonštatoval, že žalobkyňa sa dopustila vyššie uvedených priestupkov a odôvodnil výšku uloženej pokuty. 4. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. V odvolaní namietala, že neuskutočnila zmenu stavby záhradnej chatky tak, ako to uviedol prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia a tak, ako od začiatku konania tvrdila stavbu záhradnej chaty kúpila od pôvodného vlastníka s už takto zmenenou veľkostnou dispozíciou. Udržiavacie práce vykonala tak, ako to bolo prezentované aj na priestupkovom konaní iba v nevyhnutnom rozsahu najmä v interiéri a exteriéri iba na odstránenie havarijného stavu stavby a vykonala iba neodkladné práce zmysle § 86 a 87 stavebného zákona, ktoré zabránili jej zrúteniu a ohrozeniu okolitých stavieb. Uviedla, že predchádzajúce práce boli vykonané neodborne bez projektovej dokumentácie a odborných skúseností, čo bolo prvostupňovému orgánu známe z obhliadky, ktorú vykonal počas štátneho stavebného dohľadu. 5. Okresný úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-KEOVBP2-2022/010186-002 z 23.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení opätovne zrekapituloval skutkový a právny stav veci. Konštatoval, že prvostupňový orgán správne subsumoval zistené porušenie stavebného zákona pod skutkové podstaty priestupkov podľa § 105 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona. K obsahu odvolania žalobkyne uviedol, že z obsahu predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že zo strany žalobkyne boli naplnené skutkové podstaty uvedených priestupkov. Konštatoval, že konanie o dodatočnom povolení stavieb ako také, je samostatným konaním a musí byť vedené vždy vtedy, keď sa preukáže naplnenie podmienok na takéto konanie. Je to konanie ex offo. Stavebník, vlastník stavby, je povinný v prípade, ak sa zistí, že je možné dodatočne stavbu povoliť, požiadať o dodatočné povolenie. Platí to tak o konaní o dodatočnom povolení oporných múrov, ako aj zmeny stavby záhradnej chaty v tomto prípade. Ďalej konštatoval, že v tomto prípade neobstojí tvrdenie žalobkyne, že stavbu kúpila v takom stave, ako ju kúpila a že teda nezodpovedá za zmeny bez stavebného povolenia. Podľa názoru žalovaného vyjadreného v napadnutom rozhodnutí kúpou stavby sa žalobkyňa stala právnym nástupcom jej predchádzajúceho vlastníka, preto zodpovedá aj za nezákonné postupy v súvislosti so stavbou ako takou. Podľa názoru žalovaného tiež platí zásada
zmluvnej voľnosti a žalobkyňa dobrovoľne kúpila stavbu s tým, že na nej boli realizované zmeny, ktoré nemali predchádzajúce povolenie zo strany stavebného úradu a je jej chybou, pokiaľ v čase kúpy stavby nezistila, v akom stave stavbu kúpila, že stavba bola menená bez stavebného povolenia. Rozsah nepovolenej stavebnej činnosti, ako vyplýva z obsahu predloženého spisového materiálu, jednoznačne nie je taký, že by bolo možné konštatovať, že šlo iba o neodkladné stavebné práce. Ustanovenie § 86 stavebného zákona upravuje údržbu stavby a dáva povinnosť vlastníkovi stavby udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave, ale to ešte podľa názoru žalovaného neznamená, že pokiaľ je potrebné vykonávať udržiavacie práce, že tieto všetky, vzhľadom na ich povahu a rozsah, nepodliehajú povoleniu stavebného úradu, prípadne nariadeniu k ich vykonaniu vo verejnom záujme stavebným úradom. Ustanovenie § 87 stavebného zákona upravuje nevyhnutné úpravy, kde sú uvedené podmienky nariaďovacej činnosti stavebného úradu, pokiaľ stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby. Podľa názoru žalovaného z dikcie tohto ustanovenia nevyplýva, že by vlastník stavby mohol nevyhnutné práce vykonať bez predchádzajúceho nariadenia stavebného úradu, prípadne bez ich povolenia na základe žiadosti vlastníka. V závere žalovaný konštatoval, že je irelevantné poukazovať zo strany žalobkyne na ustanovenia paragrafov 86 a 87 stavebného zákona a uviedol, že pokiaľ stavebný úrad zistí, že konaním alebo nekonaním určitého subjektu bol spáchaný priestupok, začína priestupkové konanie ex offo, pričom zodpovednosť páchateľa priestupku podľa stavebného zákona je podľa názoru žalovaného vždy objektívna. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 6. Správnou žalobou zo 17.03.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 7. Žalobkyňa tak, ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, aj v žalobe namietala, že novú stavbu nezakladala ani pôvodnú stavbu veľkostne nemenila. Na základe odporúčania privolaného stavebného odborníka za účelom zabránenia zrúteniu stavby a ohrozenia okolitých nehnuteľností a obyvateľov uskutočnila v súlade s § 86 a § 87 stavebného zákona iba neodkladné stavebné práce. Udržiavacie práce vykonala iba v nevyhnutnom rozsahu najmä v interiéri a exteriéri na odstránenie havarijného stavu stavby a vykonala neodkladné práce, ktoré zabránili zrúteniu stavby a ohrozeniu okolitých stavieb. 8. V podstatnom zdôraznila, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zodpovedá aj za nezákonné postupy v súvislosti so stavbou ako takou a preto neobstojí jej tvrdenie, že stavbu kúpila v takom stave, ako ju kúpila a tak nezodpovedá za jej zmeny bez stavebného povolenia, keďže kúpou stavby sa podľa názoru žalovaného stala právnym nástupcom jej predchádzajúceho vlastníka. Podľa jej názoru ide o protiprávne a svojvoľné tvrdenie a výklad práva žalovaným, ktorý nemá právnu oporu v žiadnom predpise. Poukázala na pojem priestupku, ktorý je vymedzený v § 2 ods. 1 priestupkového zákona a zároveň poukázala aj na § 3 priestupkového zákona, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Kúpa nehnuteľnosti, na ktorej boli vykonané zmeny predchádzajúcim vlastníkom, by podľa názoru žalovaného automaticky zakladala zodpovednosť za protiprávne konanie, čo je v rozpore s § 3 priestupkového zákona. Namietala, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok, pretože sa zavineného konania nedopustila a stavbu kúpila v takom stave ako to správnym orgánom popísala. 9. Podaním zo dňa 17. mája 2022 žalobkyňa doplnila svoju žalobu a navrhla, aby súd vypočul ako svedkov F. G., bytom H. D. XX, D., F. C., bytom A. XX, D., a I. A. D., bytom G. XX, D.. Zároveň predložila fotodokumentáciu, z ktorej podľa jej názoru vyplývajú ňou tvrdené skutočnosti o absencii realizácie stavby bez stavebného povolenia, a to fotodokumentáciu, ktorá zaznamenáva porovnanie stavu realizácie stavby pred a po nadobudnutí žalobkyňou, t.j. pred vysťahovaním a po vysťahovaní zo strany predovšetkým vlastníčky - preukázanie havarijného stavu nehnuteľnosti. Zároveň súdu pre prípad, že sa nestotožní s jej žalobnou argumentáciou a napadnuté rozhodnutie nezruší, navrhla, aby v súlade s § 198 Správneho súdneho poriadku zmenil výšku pokuty, resp. upustil od uloženia sankcie.
10. Žalovaný vo vyjadrení z 28. júna 2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru bolo prvostupňové rozhodnutie vo veci kvalifikovane odôvodnené a je evidentné, že zo strany žalobkyne boli naplnené skutkové podstaty priestupkov tak, ako to bolo vyjadrené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. 11. Na pojednávaní konanom 30. apríla 2024 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach. Žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie pani J. F. z 03.07.2020. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 16. Podľa § 120 písm. b) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j). 17. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 18. Podľa § 180 ods. 3 SSP namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. 19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 22. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
23. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak: a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 25. Podľa § 2 ods. 1 priestupkového zákona priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 26. Podľa § 3 priestupkového zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 27. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 25.000 Sk sa potresce ten, kto ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 28. Podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 29. Podľa § 105 ods. 7 stavebného zákona na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch. 30. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 30. apríla 2024 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) a e) SSP a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie žalovanému. 31. Dňom 01.04.2024 pôsobnosť doterajšieho žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade so zákonom č. 56/1976 Zb., č. 608/2003 Z. z. a zákonom č. 200/2022 Z. z. (§ 1 a § 7 ods. 1) prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavby Košice, a preto v súlade s § 180 ods. 3 SSP správny súd pokračoval v konaní s týmto orgánom verejnej správy ako žalovaným v predmetnom konaní. 32. V úvode posúdenia správny súd uvádza, že účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.
33. Zákonným predpokladom zodpovednosti za spáchanie priestupku je tak naplnenie znakov subjektívnej a objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku a ich preukázanie. Žalobkyňa v tejto súvislosti v žalobe namietala, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu nemôže byť kvalifikovaný ako priestupok, pretože sa zavineného konania nedopustila a žalovaný zaťažil napadnuté rozhodnutie svojvoľným výkladom relevantných ustanovení, na ktorých znenie v žalobe poukázala. K tejto žalobnej námietke správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v prvostupňovom rozhodnutí sa otázkou zavinenia správny orgán nezaoberal a prvostupňové rozhodnutie v tomto smere neobsahuje žiadne úvahy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zodpovednosť páchateľa priestupku proti stavebnému zákonu je vždy objektívna. V tejto súvislosti poukázal na to, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že stavbu kúpila v takom stave, ako ju kúpila a že teda nezodpovedá za jej zmeny bez stavebného povolenia, keďže kúpou stavby sa stala právnym nástupcom jej predchádzajúceho vlastníka a na základe uvedeného zodpovedá aj za nezákonné postupy v súvislosti so stavbou ako takou. Žalovaný ďalej uviedol, že platí zásada zmluvnej voľnosti a žalobkyňa dobrovoľne kúpila stavbu s tým, že na nej boli realizované zmeny, ktoré nemali predchádzajúce povolenie zo strany stavebného úradu a preto je jej chybou, pokiaľ v čase kúpy stavby nezistila, v akom stave stavbu kúpila a teda, že stavba bola menená bez stavebného povolenia. 34. K uvedenému správny súd uvádza, že nemožno zamieňať zodpovednosť za spáchanie priestupkov (§ 105 stavebného zákona) so zodpovednosťou za spáchanie iných správnych deliktov (§ 106 stavebného zákona). Žalobkyňa sa v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia dopustila priestupkov podľa § 105 ods. 2 písm. a) a § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. V prípade priestupkov nemožno hovoriť o objektívnej zodpovednosti, ale je nevyhnutné vždy skúmať a zoberať sa otázkou zavinenia (§ 2 ods. 1, § 3 a § 4 priestupkového zákona). Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí neskúmal zavinenie žalobkyne s poukázaním na jej objektívnu zodpovednosť zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. Taktiež je nevyhnutné uviesť, že v oblasti správneho trestania nemožno vyvodenie zodpovednosti odôvodňovať poukázaním na zásadu zmluvnej voľnosti uplatňujúcej sa v oblasti súkromného práva. Priestupku sa môže dopustiť len subjekt zodpovedný za jeho spáchanie, v prípade skutkov, ktoré sa kladú za vinu žalobkyni, to môže byť len stavebník, ktorý mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, (105 ods. 2 písm. a) stavebného zákona), resp. stavebník, ktorý uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním (105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona). Subjektom priestupku nemôže byť právny nástupca jeho skutočného páchateľa tak, ako to mylne v napadnutom rozhodnutí uvádza žalovaný. Pokiaľ sa žalobkyňa stala právnou nástupníčkou pôvodného vlastníka nie je z titulu prevodu vlastníckeho práva zodpovedná za spáchanie priestupkov pôvodným vlastníkom, pričom bez významu nie je ani to, že nie je zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil, že na žalobkyňu prešlo vlastnícke právo k predmetnej stavbe. Keďže však subjektom zodpovedným za vymedzené priestupky nemusí byť vlastník, ale postačuje, aby ním bol stavebník, ktorý nemusí byť vlastníkom, správny súd sa bližšie touto skutočnosťou viac nezaoberal. 36. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že z administratívneho spisu a to konkrétne z rozhodnutia prvostupňového orgánu o zastavení stavebných prác č. MK/A/2020/11995-05/ I/FOD z 12.06.2020 vyplýva, že stavebníkom „Oporných múrov a prístavby a nadstavby záhradnej chaty Košice“ na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území E. A. bola J. F., bytom K. H. XX/X, D.. Zo zápisnice z miestneho šetrenia z 26.05.2024, ktorá je taktiež súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že za stavebníka v nej bol označený aj F. C., A. XX, D.. Podkladom k priestupkovému konaniu bolo aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. MK/A/2020/14522-06/I/BUN zo 07.12.2020, o dodatočnom povolení stavby oporných múrov na pozemku registra “C“ parcelné číslo XXXX//XXX v katastrálnom území E. A., ktoré bolo okrem žalobkyne doručované aj F. C., bytom A. XX, D., ako stavebníkovi. 37. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ako a či vôbec bola posúdená miera prípadnej zodpovednosti za priestupky ostatných týchto stavebníkov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že páchateľom priestupku môže byť len stavebník, pričom subjektívnu stránku zavinenia je potrebné skúmať vo vzťahu ku každému stavebníkovi zvlášť. Ako už bolo uvedené z administratívneho spisu správny súd zistil, že za stavebníkov boli okrem žalobkyne označení aj J. F., bytom K. H. XX/X, D. a F. C., bytom A. XX, D.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že páchateľmi priestupku môžu byť buď všetci stavebníci, alebo len časť z nich, prípadne len jeden alebo nikto. Vzhľadom na uvedené, ak žalobkyňa
namietala, že sa priestupkov nedopustila mal žalovaný v súlade s § 3 a 4 zákona o priestupkoch posudzovať, či a ktorý zo stavebníkov sa uvedených priestupkov na základe zisteného skutkového stavu dopustil. Prípadne, či ich spáchali spoločne a aká miera je ich zavinenia na ich spáchaní. 38. V ďalšom konaní po vrátení veci žalovanému bude potrebné, aby žalovaný opätovne vec právne posúdil a na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy a riadne sa zaoberal všetkými znakmi skutkových podstát priestupkov, vrátane otázky zavinenia. Bude podľa názoru správneho súdu zo strany správneho orgánu potrebné zvážiť aj vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania za týmto účelom. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému sa správny súd bližšie nezaoberal návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a vykonanie dokazovania čestným vyhlásením pani J. F. z 03.07.2020, keďže náležité zistenie skutkového stavu po vrátení veci prináleží správnemu orgánu, ktorý zváži vykonanie takéhoto dokazovania. 39. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 40. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 41. Nakoľko mala žalobkyňa vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd jej voči žalovanému priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania. 42. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: 2
PO-6S/65/2020
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.