Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-5Sa/1/2022 7022200023 12. 11. 2024 JUDr. Dana Bystrianská ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200023.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX. XX. XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského č. 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2021/041938-015 zo dňa 12. novembra 2021, t a k t o rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov č. OUKE-OOP1-2021/041938-015 zo dňa 12. novembra 2021, so sídlom D. E. XX, XXX XX D., a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 14. 01. 2022, doručenou pôvodne vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu dňa 17. 01. 2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP1-2021/041938-015 zo dňa 12. 11. 2021, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2019/001631, VVS-Pr/1450/2017/SZI zo dňa 25. 04. 2019. 2. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2019/001631, VVS-Pr/1450/2017/SZI zo dňa 25. 04. 2019 potvrdil. Administratívne konanie 3. Prvostupňový správny orgán vydal pôvodné rozhodnutie č. OU-KE-OVVS2-2018/003713, 2017/1450/ SZI zo dňa 09. 02. 2018, v ktorom v predmetnej veci konanie voči obvinenému obvinený A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XX, D. (ďalej len „obvinený“) zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. 4. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2018/019043/GEC zo dňa 02. 05. 2018 odvolanie obvineného proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OUKE-OVVS2-2018/003713, 2017/1450/SZI zo dňa 09. 02. 2018, zamietol a uvedené rozhodnutie potvrdil.
5. Dňa 04. 10. 2018 bol Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I č. Pd79/18/8802-15 zo dňa 28. 09. 2018 podľa § 22 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 23 a § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KEOOP1-2018/019043/GEC zo dňa 02. 05. 2018, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietnuté odvolanie obvineného a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2018/003713, 2017/1450/SZI zo dňa 09. 02. 2018. Podľa prokurátora boli porušené § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, 4, 5, § 12 ods. 1, § 32 ods. 1, § 46 a § 49 ods. 2 zákona o správnom konaní, preto navrhol rozhodnutie č. OU-KE-OOP1-2018/019043/GEC zo dňa 02. 05. 2018 zrušiť. V odôvodnení protestu prokurátora bolo uvedené, že preskúmaním na vec sa vzťahujúceho priestupkového spisu bolo zistené, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-OVVS2-2018/003713, 2017/1450/SZI zo dňa 09. 02. 2018, je v jeho skutkovej vete výroku nezákonné. Prokurátor bol toho názoru, že konanie v predmetnej veci malo byť zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. 6. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, nemienil vyhovieť protestu prokurátora č. Pd79/18/8802-15 zo dňa 28. 09. 2018, preto podľa § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre predložil protest v zákonom stanovenej lehote spolu so súvisiacim spisovým materiálom svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu Ministerstvu vnútra SR, sekcii verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktoré rozhodnutím č. SVS-OVS2-2018/034718/TBF zo dňa 26. 11. 2018, právoplatným dňa 14. 12. 2018 podľa § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre vyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, č. Pd 79/18/8802-15 zo dňa 28. 09. 2018 a právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP1-2018/019043/GEC zo dňa 02. 05. 2018 zrušilo. 7. Žalovaný - Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, viazaný právnym názorom nadriadeného orgánu MV SR, rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2019/023115/GEC zo dňa 08. 04. 2019 podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-KE-OVVS2-2018/003713, 2017/1450/SZI zo dňa 09. 02. 2018 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 8. Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy /prvostupňový správny orgán /rozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2019/001631, VVS-Pr/1450/2017/SZI zo dňa 25. 04. 2019 konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal obvinený dopustiť tým, že od 20. 02. 2017 do 10. 07. 2017 prostredníctvom e-mailovej komunikácie z e-mailovej adresy C. na e-mailovú adresu F. s JUDr. Bilčákom – vedúcim oddelenia právneho a personálneho MÚ MČ Košice – Staré mesto, posielaním kontrol a nešpcifikovaných atakov na rôzne úrady verejnej správy voči oznamovateľovi G. H., ako osobe i ako štatutárovi divadla MOMOLAND, mal osočovať a ohroziť jeho dôstojnosť a vážnosť, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a schválnosťami, voči obvinenému zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupok. 9. Obvinený podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu v zákonnej lehote odvolanie. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-KEOOP1-2019/032226/GEC zo dňa 19. 07. 2019 konanie v predmetnej veci zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla a vec s poukazom na § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch nemožno prejednať, o čom upovedomil obvineného. 10. Žalobca podal dňa 21. 09. 2019 na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP1-2019/032226/GEC zo dňa 19. 07. 2019 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2019/001631, VVS-Pr/1450/2017/SZI zo dňa 25. 04. 2019. Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom spis. zn. 9Sa/1/2019 zo dňa 28. 05. 2021, právoplatného dňa 08. 09. 2021 rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KEOOP-2019/032226/GEC zo dňa 19. 07. 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 11. Na základe uvedeného Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov opätovne rozhodol o odvolaní obvineného proti prvostupňovému správnemu orgánu - Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2019/001631, VVS-Pr/1450/2017/SZI zo
dňa 25. 04. 2019, svojim rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2021/041938-015 zo dňa 12. 11. 2021, a to tak, že odvolanie obvineného zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KEOVVS2-2019/001631, VVS-Pr/1450/2017/SZI zo dňa 25. 04. 2019, potvrdil. Citované rozhodnutie je predmetom preskúmania na základe uvedenej žaloby žalobcu zo dňa 14. 01. 2022. II. Správna žaloba 12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OUKE-OOP1-2021/041938-015 zo dňa 12. 11. 2021 ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. OU-KE-OVVS2-2019/001631 číslo priestupku VVS-Pr/1450/2017/SZI zo dňa 25. 04. 2019. 13. V žalobe žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a podľa žalobcu rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobca celé konanie vníma ako účelové aj vzhľadom na množstvo porušení zákona o priestupkoch, zákona o ochrane osobných údajov ako aj správneho poriadku zo strany prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného, ako organizovanú trestnú činnosť a snahu ho zastrašiť, aby sa nezaujímal o nezákonné aktivity SBD 3 v Košiciach, ktoré však poškodzujú aj priamo jeho. 14. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán pochybil predovšetkým tým, že nezákonne začal konanie bez dôkazného podkladu, pričom bola jeho zákonná povinnosť nie konanie zastaviť, ale vec odložiť. Žalobca mal tiež za to, že bol poškodený zapísaním nepravdivého skutku do Ústrednej evidencie priestupkov, pričom údaje z tejto evidencie sa poskytujú súdom, justičným a správnym orgánom iných štátov, orgánom činným v trestnom konaní a iným orgánom, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Uviedol, že pokiaľ si tieto subjekty prečítajú skutok, za ktorý je obvinený, môžu sa domnievať, že uvedený skutok aj spáchal, ale konanie bolo zastavené z nejakého dôvodu a nebudú predpokladať, že jeho obvinenie bolo nezákonné od počiatku. Žalobca ďalej namietal, že v predošlom konaní mu nebolo umožnené nazrieť do celého spisu, nakoľko adresy bydlísk a dátumy narodenia svedkov boli prekryté, čo je podľa jeho názoru nezákonné a konanie bolo vedené o anonymných osobách. Podľa žalobcu je chybné miesto, dátum a čas spáchania priestupku, nakoľko sa v rozhodnutí konštatuje, že skutok nie je priestupok a tiež popis priestupku je v rozpore s rozhodnutím nadriadených orgánov, názorom ktorých sa podriadený orgán musí riadiť. V závere žalobca žiadal, aby súd zrušil obe hore označené rozhodnutia správnych orgánov a aby žalovaný zabezpečil, aby sa uvedený skutok nezapísal do Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 15. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 01. 03. 2022, / správnemu súdu doručené dňa 02. 03. 2022/ popísal celý priebeh príslušného administratívneho konania rovnako, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zdôraznil, že on, ako i prvostupňový správny orgán sú viazaní právnym názorom MV SR, ktoré malo v odôvodnení rozhodnutia č. SVS-OVS2-2018/034718/TBF zo dňa 26. 11. 2018, právoplatnom dňa 14. 12. 2018 za to, že konaním obvineného nebola naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nakoľko prvostupňový správny orgán nepreukázal, že by o strany obvineného išlo o protiprávne konanie iným hrubým správaním alebo schválnosťami. 16. Zo spisu OR PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície OO PZ Košice Sever č. ORPZ-KEOPP3-357/2017 a v ňom zdokumentovanej e-mailovej komunikácii obvineného s I. F. F. podľa MV SR nie sú uvádzané vety ani slová, ktoré by bolo možné považovať za iné hrubé správanie alebo schválnosti zo strany obvineného proti G. H., konanie obvineného teda nenaplnilo obligatórne znaky skutkovej podstaty
priestupku po objektívnej stránke, a preto nie je priestupkom. Na základe uvedeného preto prvostupňový správny orgán konal správne, keď priestupkové konanie proti obvinenému zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, pretože skutok, o ktorom konal, nie je priestupkom. Takýto istý právny názor vyslovil aj prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I v podanom proteste č. Pd79/18/8802-15 zo dňa 28. 009. 2018, teda prokurátor mal tiež za to, že konanie v predmetnej veci bolo potrebné zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Zdôraznil, že konanie voči obvinenému začaté, možno ukončiť iba právoplatným rozhodnutím, a to buď o vine obvineného alebo zastavením konania voči obvinenému. Sám obvinený vo svojom vyjadrení k protestu prokurátora súhlasil so zastavením konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. K požiadavke žalobcu o zabezpečenie výmazu predmetného priestupku z Ústrednej evidencie priestupkov, žalovaný uviedol, že toto je vo výlučnej kompetencii MV SR, ktoré vedie predmetnú evidenciu. Žalovaný nemá do tejto evidencie prístup. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhol, aby správny súd predmetnú žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Replika a duplika 17. V replike zo dňa 26. 03. 2022 žalobca doplnil, že právny názor MV SR a aj prokurátora, že skutok nie je priestupok nevylučuje to, že skutok sa nestal a že správny orgán začal konanie o priestupku nezákonne. Uviedol, že žalovaný sa nevyjadril ani k tomu, prečo začal konanie bez právneho podkladu a prečo zle klasifikoval domnelý skutok. Taktiež sa žalovaný nevyjadril ani k nezákonnosti zapísania uvedeného priestupku do Ústrednej evidencie priestupkov. Žalovanému bolo predmetné vyjadrenie žalobcu zaslané na dupliku, ale tento napriek výzve súdu duplikou naň nereagoval. VI. Relevantná právna úprava 18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona c. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 19. Podľa ustanovenia § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 20. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto svojim konaním úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 21. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že: a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom, b) skutok nespáchal obvinený z priestupku, c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané, d) obvinený z priestupku požíva podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona výsady a imunity, e) obvinený z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšil štrnásty rok svojho veku alebo trpel duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom, alebo ovládať svoje konanie f) zodpovednosť za priestupok zanikla, g) o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní, h) za priestupok bola uložená bloková pokuta,
ch) o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce, i) obvinený z priestupku zomrel, j) navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný, k) v konaní o urážke na cti došlo ku zmieru, l) vec bola postúpená podľa § 71 po začatí konania. 22. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. 23. Podľa ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 25. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 26. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 cit. zákona rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 27. Podľa ustanovenia § 34 ods. 5 cit. zákona správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 28. Podľa ustanovenia § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Dňa 01. 06. 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. 06. 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov. I. 30. Správny súd v Košiciach v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. v platnom znení (Správny súdny poriadok) o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 - § 198 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj podľa právnych kritérií obsiahnutých v ustanovení § 195 SSP, pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, a po vykonanom pojednávaní dňa dospel k záveru, že podaná správna žaloba , je dôvodná. 31. Správny súd na prejednanie veci nariadil v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP na základe žiadosti žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal dňa 12.11.2024. Pre úplnosť súd zopakuje, že predmetom
tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP1-2021/041938-015 zo dňa 12. 11. 2021 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2019/001631, VVSPr/1450/2017/SZI zo dňa 25. 04. 2019, ktorým tento zastavil konanie o priestupku podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok o ktorom sa konalo, nie je priestupok. 32. Správny súd overil skutkový stav z predloženého administratívneho spisu a zistil, že dňa 10.07.2017 bolo na žalobcu podané podanie na prejednanie priestupku, pretože mal od 20.02.2017 do 10.07.2017 prostredníctvom e-mailovej komunikácie, posielaním rôznych kontrol z úradov osočovať oznamovateľa G. H., čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a schválnosťami. 33. Podľa § 195 písm. b) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Správny súd vychádzal z tvrdenia žalovaného, že prejednaním priestupku postupom, ktorý zvolili žalované správne orgány dochádza k zásahu do jeho subjektívnych práv, nakoľko „Prvostupňový správny orgán pochybil predovšetkým tým, že nezákonne začal konanie, pričom bolo jeho zákonná povinnosť vec odložiť. 34. Vychádzajúc z obsahu súdneho i administratívneho spisu, je potrebné na tomto mieste konštatovať, že žalovaný sa v danom prípade dôsledne nespravoval vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami viazaný právnym názorom už v rozsudku spis. zn. 9Sa/1/2019 zo dňa 28. 05. 2021. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že jadro konania o priestupku vytvára dokazovanie. Orgány verejnej správy na základe vykonaného dokazovania overujú a hodnotia otázky vzniku zodpovednosti za priestupok. Následne vyvodzujú závery o zodpovednosti osoby obvinenej zo spáchania priestupku. Orgán verejnej správy skúma pravdivosť svojho subjektívneho presvedčenia o vine a skutku, avšak zároveň je pri realizácii všetkých svojich úkonov viazaný právom. Preto hlavnou úlohou správneho orgánu bolo overiť, či okolnosti spáchaného skutku zodpovedajú zákonom ustanoveným znakom priestupku. Keďže zodpovednosť za spáchaný priestupok musí správny orgán vyvodiť zákonom stanoveným spôsobom, nemôže v rámci dokazovania opomenúť ani princíp prezumpcie neviny obvineného, čo má za následok zastavenie konania o priestupku. Povinnosť dokazovania teda ovládajú princípy viazanosti právom a zákonnosti a pravidlá prezumpcie neviny pod následkom zastavenia správneho konania. Uvedené záruky vytvárajú obsah práva na spravodlivý proces. 35. Správny súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne nesprávne a nezákonné. V správnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe vyvodený aj nesprávny právny záver, s ktorým sa správny súd nestotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, týkajúcim sa skutku samotného, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré sú nedostatočné. V danom prípade, vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností i citovaných zákonných ustanovení, potrebné akceptovať námietky žalobcu, obsiahnuté v jeho žalobe. 36. Správny súd uvádza, že sa plne stotožňuje zo závermi správnych orgánov o tom, že pri rozhodovaní v danej veci boli jednak druhostupňový správny orgán, tak aj prvostupňový správny orgán povinní rešpektovať a boli viazaní právnym názorom Ministerstva vnútra SR, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia č. SVS-OVS2-2018/034718/TBF zo dňa 26. 11. 2018 (právoplatné dňa 14. 12. 2018) uviedlo právny záver, že konaním obvineného nebola naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a nebolo preukázané, že by zo strany obvineného išlo o protiprávne konanie iným hrubým správaním alebo schválnosťami, ktoré by vykazovalo znaky priestupku. Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície OO PZ Košice – Sever č. ORPZ-KE-OPP3-357/2017 a v ňom zadokumentovanej e-mailovej
komunikácii obvineného s I. F. F. podľa MV SR, nie sú uvádzané vety ani slová, ktoré by bolo možné považovať za iné hrubé správanie alebo schválnosti zo strany obvineného proti G. H.. Konanie žalobcu teda nenaplnilo obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku o objektívnej stránke, a preto nie je priestupkom. Formulácia priestupku je teda základom posúdenia veci správnym súdom, ktorej sa žalovaný vôbec nevenoval. 37. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo priestupkové konanie voči obvinenému podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavené v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, nepovažuje správny súd za vecne správne a zákonné, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že skutok o ktorom sa konalo, naplnil skutkovú podstatu po objektívnej ako i subjektívnej stránke. 38. Správny súd konštatuje, že hoci sa žalovaný opiera tiež o stanovisko prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, ktorý poukazuje i jeho rovnaký právny názor, ktorým vyslovil v podanom proteste č. Pd79/18/8802-15 zo dňa 28. 09. 2018 keď dospel tiež k záveru, že konanie v predmetnej veci bolo potrebné zastaviť podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, že išlo v tejto fáze konania o preskúmanie iného rozhodnutia t.j. a právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP1-2018/019043/GEC zo dňa 02. 05. 2018, vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu č. OU-KE-OVVS2-2018/003713, 2017/1450/SZI zo dňa 09. 02. 2018, v ktorom v predmetnej veci konanie voči žalobcovi zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. 39. K námietke žalobcu o tom, že konanie voči nemu nemalo byť začaté a vec mala byť odložená podľa ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch správny súd uvádza, že ju považuje za opodstatnenú. V prípade, že konanie voči obvinenému bolo začaté, v zmysle prísl. zákona bolo možné ukončiť nielen iba právoplatným rozhodnutím o vine obvineného zastavením konania voči obvinenému, alebo odložením veci. 40. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku žalobcu, aby jeho obvinenie nebolo zapísané do Ústrednej evidencie priestupkov, k tejto správny súd uvádza, že ku dňu pojednávania 12. 11. 2024 v tejto evidencii žalobca zapísaný nebol. Fakt, že voči žalobcovi bolo konanie zastavené podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, síce znamená u žalobcu prezumpciu neviny, a je považovaný za nevinného dovtedy, kým sa nevznesie právoplatné rozhodnutie o jeho vine. 41. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Správny súd vychádzal z tvrdenia žalovaného, že prejednaním priestupku postupom, ktorý zvolili žalované správne orgány dochádza k zásahu do jeho subjektívnych práv, nakoľko „Prvostupňový správny orgán pochybil predovšetkým tým, že nezákonne začal konanie, pričom bolo jeho zákonná povinnosť vec odložiť. Správny súd v danej právnej veci napriek právnej úprave obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku, dotýkajúcej sa prejudiciality (§ 132 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť), poukazuje aj na existenciu právnej hranice medzi rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy a preskúmavacím súdnym konaním vykonávaným správnym súdom. Všetky zásadné právne otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej je povinný vyriešiť správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a správny súd nie je oprávnený vstupovať do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, okrem zákonom vymedzených prípadov. Za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho konania, žalobných námietok a vyjadrenia žalovaného, správny súd uvádza, že bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní sa podrobnejším spôsobom vysporiadať s námietkami žalobcu uvádzanými v priebehu administratívneho konania ako aj v obsahu žaloby (možnosť postupu odloženia veci pred začatím konania o priestupku). Predmetom ďalšieho konania bude zosumarizovanie právnej kvalifikácie skutku ktorý sa kladie za vinu žalobcovi, pričom bude vychádzať už z judikovaných záverov ústredného orgánu štátnej správy v danej oblasti. Na základe
takto zisteného stavu veci následne zvolí procesnú formu postupu, ktorá nezasiahne do subjektívnych práv žalobcu tak, ako to popisuje žalobca v správnej žalobe. V režime konania o žalobe vo veciach správneho trestania má správny súd oprávnenie v režime tzv. plnej jurisdikcie využívať svoje procesné oprávnenia, v danej veci právny záber plnej jurisdikcie správneho súdu v nadväznosti na vznesené žalobné námietky nie je daný (ide len o nedostatočne zistený skutkový stav a v nadväznosti na to nesprávne právne hodnotenie). Podľa § 191 ods. 6, prvá veta Správneho súdneho poriadku, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Požiadavka na doplnenie obsahu argumentácie žalovaného správneho orgánu v danej právnej veci (v novom rozhodnutí žalovaného) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky vznesené v konaní súvisí aj s právom na spravodlivé súdne konanie. Iba presvedčivé rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka priestupkového konania je podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 42. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) d) e) SSP a zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, s odkazom na ust § 191 ods. 6 SSP. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.Uvedená povinnosť neplatí, ak :a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).