Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/2/2022 z 30. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach KE-6S/2/2022 7022200011 30. 10. 2024 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200011.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená advokátom: JUDr. Miloš Kaščák, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. H. B. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený advokátom: JUDr. Martin Bašista, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: DIFFEWA s.r.o., so sídlom Nám. Jozefa Herdu 1/579, 917 01 Trnava, IČO: 47 498 561, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2021/040554-002 z 03.11.2021, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. III. Ďalšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. IV. Osobe zúčastnenej na konaní n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou elektronicky doručenou 10.01.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej tiež iba „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. OUKE-OOP5-2021/040554-002 z 03.11.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru (ďalej len „katastrálny úrad“) č. V-3613/2020 z 02.09.2021, aby toto rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené, žalovanému vrátené na ďalšie konanie a žalobkyni aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobkyne, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie

3. Dňa 01.04.2020 bol katastrálnemu úradu doručený spoločný návrh žalobkyne (A. B.) a ďalšieho účastníka (E. F. G.), ktorým sa domáhali povolenia vkladu do katastra nehnuteľností vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka a to k nehnuteľnostiam – parcela CKN 7788 a na nej stojací rodinný dom so súpisným č. XXX; parcela CKN 7789; parcela CKN 7790 (spolu ďalej len „predmet prevodu“) – evidovaným pre katastrálne územie D. na LV XXXX (okres Košice IV-doplnenie súdom, pozn.), vlastníctvo ku ktorým žalobkyňa ako predávajúca, a ich výlučná vlastníčka na základe dňa 03.02.2020 právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, previedla na ďalšieho účastníka advokátom autorizovanou kúpnou zmluvou z 25.03.2020, ktorou bolo súčasne k predmetu prevodu zriadené v prospech žalobkyne aj vecné bremeno, spočívajúce v jej doživotnom bezodplatnom práve užívania predmetu prevodu a ktoré oprávnenie bol ďalší účastník povinný strpieť. 4. Rozhodnutím č. V 3613/2020 zo 06.05.2020 katastrálny úrad prerušil katastrálne vkladové konanie z dôvodu zistenia, že žalobkyňa ako prevodkyňa vlastníckeho práva k predmetu prevodu, nie je v katastri nehnuteľností evidovaná ako jeho vlastníčka, t.j. ako osoba, ktorá by bola oprávnená s týmto predmetom prevodu disponovať. Súčasne katastrálny úrad žalobkyňu vyzval, aby v lehote 30 dní preukázala svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu s poučením, že inak bude katastrálne vkladové konanie zastavené. 5. Podaním doručeným katastrálnemu úradu 05.08.2020, žalobkyňa v zastúpení svojim právnym zástupcom opakovane poukázala, že titulom dňa 03.02.2020 právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 je vlastníčkou predmetu prevodu s poukazom na § 228 ods. 2 zákona č. 160/2025 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ktorého je podľa žalobkyne tento rozsudok cit. „... záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.“, preto podľa žalobkyne je označený rozsudok záväzný aj pre osobu aktuálne zapísanú v katastri. 6. Rozhodnutím č.k. V-3613/2020 z 02.09.2021 katastrálny úrad zastavil katastrálne vkladové konanie s odôvodnením, že rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, ktorý bol predložený prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne avšak do konania č. Z-2326/2020 (t.j. nie do konania č. V-3613/2020, pozn. súdu), s poukazom na § 36a ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), nie je možné záznamom zapísať do katastra nehnuteľností, pretože sa netýka osoby, ktorá je aktuálne evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu prevodu, t.j. cit. „....ako vlastník dotknutých nehnuteľností nie je evidovaný žalovaný...“ [rozumej pre vysvetlenie „žalovaný“ z konania sp. zn. 40 C 8/2018, pozn. súdu], ale vlastníkom predmetu prevodu je spoločnosť DIFFEWA s.r.o. [v tomto súdnom konaní majúca status osoby zúčastnenej na konaní, pozn. súdu], ktorá tento predmet prevodu nadobudla v roku 2018 v opakovanej dobrovoľnej dražbe – zápis vykonaný pod Z-7817/2018 (výkaz zmien – v.z. 3110/18). V ďalšom katastrálny úrad poukázal, že § 36a ods. 2 katastrálneho zákona počíta so situáciou, kedy je na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností predložené súdne rozhodnutie, ktoré sa týka osoby, v čase jeho predloženia, evidovanej ako vlastník nehnuteľnosti a teda toto súdne rozhodnutie je pre túto osobu záväzné a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, tak vtedy katastrálny úrad vykoná zápis záznamom podľa výroku tohto súdneho rozhodnutia, a keďže v tomto prípade aktuálne v katastri zapísaný vlastník (t.j. tu osoba zúčastnená na konaní - DIFFEWA s.r.o., pozn. súdu) predmetu prevodu nebol účastníkom súdneho konania, takže pre neho nie je súdne rozhodnutie záväzné, tak katastrálny úrad uzavrel, že podmienka pre zápis podľa tohto ustanovenia splnená nebola. Ďalej katastrálny úrad poukázal aj na znenie § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, ktoré zas pojednáva o tom, že katastrálny úrad nevykoná zápis záznamom takého súdneho rozhodnutia, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností s tým, že v tomto prípade katastrálny úrad zapíše do katastra na dobu dvoch mesiacov iba poznámku o existencii takéhoto súdneho rozhodnutia a súčasne vyzve osobu, ktorej podľa tohto súdneho rozhodnutia svedčí právo k nehnuteľnosti, aby v uvedenej dvojmesačnej lehote podala na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti, v ktorej súvislosti katastrálny úrad opakovane konštatoval, že súdne rozhodnutie sa netýka osoby, ktorá aktuálne v čase predloženia súdneho rozhodnutia sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 bola evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu prevodu. Preto súčasne katastrálny úrad pod cit. „č. zmeny 789/2021“ vyznačil v LV XXXX pre k.ú. D. po dobu 2 mesiacov obmedzujúcu poznámku v znení cit. „Žaloba o určenie vlastníckeho práva vedená na OS Košice II sp. zn. 40C/8/2018.“ a po uplynutí 2 mesiacov odo dňa jej zápisu, túto poznámku pod cit. „č. zmeny 776/2020“ dňa 28.07.2020 vymazal.

Napokon katastrálny úrad uzavrel, že zápis vlastníctva k predmetu prevodu v prospech žalobkyne na základe súdneho rozhodnutia sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 nie je možné vykonať ani na základe § 228 ods. 2 CSP, pretože podľa tohto ustanovenia je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti záväzný aj pre inú osobu odlišnú od účastníka súdneho konania iba vtedy, ak táto osoba nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad tohto vlastníctva podaný v čase, kedy bola ohľadne tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní, čo podľa katastrálneho úradu taktiež nie je tento prípad, pretože vlastník predmetu prevodu evidovaného pre katastrálne územie D. na LV XXXX nenadobudol vlastníctvo k tomuto predmetu prevodu na základe návrhu na vklad, ale ho nadobudol v dobrovoľnej dražbe cit. „... čo bolo v katastri nehnuteľností zapísané záznamom.“ Katastrálny úrad uzavrel, že citované zákonné ustanovenia majú kogentný charakter a preto ich nie je možné vykladať extenzívne. Katastrálny úrad vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že v záznamovom konaní Z-2326/2020 podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu 18.05.2020 a 08.06.2020 námietky, na ktoré katastrálny úrad odpovedal listami zo 04.06.2020 a 16.06.2020 v ktorých poukázal na výklad § 36a katastrálneho zákona Katastrálny úrad uzavrel, že keďže rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 nie je listinou spôsobilou pre zápis vlastníctva žalobkyne k predmetu prevodu, ktorá tak nemá oprávnenie s predmetom prevodu disponovať a žalobkyňa inú listu preukazujúcu toto jej oprávnenie nepredložila, preto katastrálny úrad katastrálne vkladové konanie zastavil. 7. Podľa, v súdnom spise (čl. 18) sa nachádzajúceho rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 [súčasťou s vecou súvisiaceho admin. spisu vkladového katastrálneho konania č. V-3613/2020 nie je, ale mal byť predložený do záznamového katastrálneho konania č. Z-2326/2020, pozn. súdu], sa jedná o skrátený civilný rozsudok v sporovej veci medzi žalobkyňou (p. Bohunickou) a žalovaným F. J. vo veci určenia vlastníckeho práva k predmetu prevodu (špecifikáciu vid vyššie, pozn.), ktoré vlastnícke právo bolo určené v prospech žalobkyne. 8. Žalobkyňa v zastúpení svojim právnym zástupcom svoje odvolanie proti rozhodnutiu katastrálneho úradu o zastavení vkladového konania č.k. V-3613/2020 z 02.09.2021 odôvodnila svojim presvedčením o jeho nezákonnosti s poukazom na katastrálnym úradom nesprávne učinený výklad § 36a ods. 2 katastrálneho zákona, kvôli ktorému katastrálny úrad odmieta zapísať do katastra súdne rozhodnutie sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 osvedčujúce vlastnícke právo žalobkyne k predmetu prevodu. Podľa žalobkyne § 36a ods. 2 katastrálneho zákona totižto priamo uvádza, že katastrálny úrad vykoná záznam predloženého súdneho rozhodnutia, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práv k nehnuteľnosti, pričom záväznosť tohto rozhodnutia pre tretiu osobu vyplýva podľa žalobkyne z § 228 ods. 2 CSP, pretože návrh bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Žalobkyňa dodala, že preto nie je potrebné, aby viedla ďalší súdny spor, pretože cit. „V čase, keď spoločnosť DIFEWA, s.r.o. nadobudla vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, bola v katastri zapísaná informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní.“ s dodatkom žalobkyne, že aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/221/2008 zo 17.06.2009 informatívna poznámka v katastri je prostriedkom ochrany tretích osôb vo vzťahu k nehnuteľnostiam ohľadne ktorých sa vedie súdny spor, takže žiadny potencionálny nadobúdateľ vecného práva k takýmto nehnuteľnostiam pravdepodobne nebude mať záujem o ich nadobudnutie v čase neistého súdneho sporu. Žalobkyňa s poukazom na § 5 ods. 3 katastrálneho zákona, pojednávajúceho o charaktere informatívnej poznámky v katastri uzavrela cit. „Pokiaľ teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od účastníka konania, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.“ Záverom žalobkyňa podotkla, že jej názor je plne podporený, síce ešte neprávoplatným, ale s jej názorom plne súladným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 20 C 8/2019 z 29.09.2020, ktorý predložila a podľa ktorého ním bol rozhodnutý civilný spor medzi spoločnosťou DIFFEWA, s.r.o. ako žalobcom a v tomto konaní žalobkyňou a spol. (spol. boli príbuzní žalobkyne, pozn.) ako žalovanými o vypratanie predmetu prevodu (špecifikáciu viď vyššie, pozn.). Spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. (t.j. tu ako osoba zúčastnená na konaní, pozn.) dôvodila tým, že príklepom licitátora udeleným na dobrovoľnej dražbe organizovanej dražobníkom DUPOS dražobná spol. s.r.o. pod č. DU-POS-DD 193a/2017 dňa 28.06.2018 sa stala vlastníkom predmetu prevodu, ktorý bol v čase dražby vo výlučnom vlastníctve Lukáša Marcina. Žalovaná a spol. (v tomto konaní je to žalobkyňa, pozn.) dôvodila, že v čase ešte pred dražbou dňa 18.06.2018 podala na Okresnom súde Košice II voči F. J. žalobu o určenie vlastníckeho

práva k predmetu prevodu [titulom neplatnosti kúpnej zmluvy z 08.06.2011, pretože ju mala žalobkyňa v tom čase v stave duševnej choroby uzavrieť so spoločnosťou TRADE TK s.r.o., až ktorá následne predmet prevodu následnou kúpnou zmluvou v roku 2012 predala F. J., pozn.], o ktorej bolo konané pod sp. zn. 40 C 8/2018, a návrh na zapísanie poznámky o prebiehajúcom tomto súdnom konaní bol podaný katastrálnemu úradu v ten istý deň 18.06.2018 (registrovaný pod č. P-547/2018), takže podľa žalovanej a spol., žalobca (t.j. DIFFEWA, s.r.o.) nemohol dražbou nadobudnúť vlastníctvo od F. J. ako nevlastníka. Žalobca (DIFFEWA, s.r.o.) sa bránil tvrdením, že vlastníctvo k predmetu prevodu nadobudol v dražbe a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/272/2007 z 01.07.2008 podotkol, že ak žalovaná a spol. chcela túto dražbu spochybniť mohla tak učiniť osobitnou žalobou o určenie neplatnosti dražby v prekluzívnej lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu podľa zákona o dobrovoľných dražbách, čo neučinila. Žalovaná a spol. (v tomto konaní je žalobkyňou, pozn.) dôvodila argumentáciou prezentovanou aj v tomto konaní. Na základe uvedeného Okresný súd Košice II s poukazom na § 228 ods. 2 CSP rozsudkom č. k. 20 C 8/2019-122 z 29.09.2020 žalobu spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. zamietol. 9. Ďalší účastník tohto súdneho konania (Ing. Lukáš Zuščák) v zastúpení svojim právnym zástupcom svoje odvolanie proti rozhodnutiu katastrálneho úradu o zastavení vkladového konania č.k. V-3613/2020 z 02.09.2021 odôvodnil jednako konštatovaním, že žalobkyňa v napadnutom vkladovom katastrálnom konaní predložila dostatok dôkazov svedčiacich v prospech jej vlastníctva k predmetu prevodu a to najmä rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 a jednako tým, že s poukazom na § 228 ods. 2 CSP, keďže spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k predmetu prevodu v čase kedy bola pri predmete prevodu zapísaná v katastri informatívna poznámka o súdnom konaní, je aj pre túto spoločnosť rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 záväzný. 10. Žalovaný svojim žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2021/040554-002 z 03.11.2021 odvolania žalobkyne a ďalšieho účastníka zamietol a rozhodnutie katastrálneho úradu o zastavení vkladového katastrálneho konania č.k. V-3613/2020 z 02.09.2021 potvrdil [oprava chyby v písaní letopočtu rozhodnutia katastrálneho úradu bola žalovaným vykonaná listom č. OU-KEOOP5-2021/040554/PYT z 18.11.2021, pozn.]. Pri opise skutkového stavu žalovaný do odôvodnenia svojho rozhodnutia ešte doplnil relevantné informácie zo záznamového konania vedeného katastrálnym úradom pod č. Z-2326/2020, ktoré začalo 24.03.2020, kedy bol katastrálnemu úradu doručený návrh žalobkyne na zápis do katastra rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020. V tomto záznamovom konaní katastrálny úrad žalobkyňu skrz jej právneho zástupcu listom z 27.04.2020 vyrozumel o nemožnosti zápisu predmetného rozsudku, pretože ten nevychádza z platných údajov katastra nehnuteľností, pretože titulom dobrovoľnej dražby sa medzičasom stala vlastníkom predmetu prevodu spoločnosť DIFFEWA, s.r.o., s tým, že katastrálny úrad súčasne v súlade s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona zapísal pri predmete prevodu do katastra o uvedenom na dobu 2 mesiacov obmedzujúcu poznámku a súčasne žalobkyňu vyzval, aby v tejto lehote podala na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetu prevodu o čom katastrálny úrad vyrozumel aj spoločnosť DIFFEWA, s.r.o.. Žalovaný svoje rozhodnutie v jeho podstatnej časti takto odôvodnil cit. „Podľa odvolateľov výklad týchto ustanovení je nutné aplikovať tak, že subjektívna záväznosť rozhodnutia o určení vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na (tretiu) osobu evidovanú v katastri z dôvodu, že svoje vlastnícke právo nadobudla počas vyznačenia poznámky o prebiehajúcom konaní o určení vlastníctva. Odvolací orgán uvádza, že tento právny záver by bol správny, ak by vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností nadobudol uvedenú nehnuteľnosť v rámci konania o návrhu na vklad -t.j. v katastrálnom konaní upravenom § 28 a nasl. katastrálneho zákona. Súčasne evidovaný vlastník nehnuteľností ich nadobudol v rámci dobrovoľnej dražby, ktorá nepodlieha konaniu o návrhu na vklad, ale podlieha zápisu v rámci katastrálneho konania ako záznamová listina podľa í 34 a nasl. katastrálneho zákona. Katastrálny zákon pozná tri druhy zápisov do katastra nehnuteľností, a to vklad, záznam a poznámku. Každý z uvedených druhov zápisu má iný účel a s každým sa spájajú iné právne účinky. Vybrané práva k nehnuteľnostiam, uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, sa teda do katastra nehnuteľností zapisujú jednak vkladom, ktorý má konštitutívne účinky a jednak záznamom, ktorý má evidenčné účinky. Právoplatné rozhodnutie o vklade práva do katastra nehnuteľností má konštitutívny charakter, na základe neho vzniká, mení sa alebo zaniká právo. Záznam je v zmysle § 5 ods.2 katastrálneho zákona úkon okresného úradu, katastrálneho odboru plniaci evidenčné funkcie, ktoré vznikli na základe inej právnej skutočnosti (dedením, rozsudkom súdu, vydržaním, príklopom licitátora, výstavbou a pod.), ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnosti. (...)

V tomto prípade predložené súdne rozhodnutie o určení vlastníctva nie je možné vykonať z dôvodu, že súd rozhodol o určení vlastníctva, pričom nereflektoval vo svojom rozhodnutí, že v priebehu súdneho konania nadobudol nehnuteľnosť tretí subjekt, ktorý však nebol účastníkom súdneho konania a súčasne nadobudol svoje vlastnícke právo na základe verejnej listiny zapísanej do katastra záznamom a nie rozhodnutím o povolení vkladu. V dôsledku, toho je vylúčená možnosť rozšírenia subjektívnej záväznosti rozhodnutia o určení vlastníckeho práva v zmysle § 228 ods. 2 CSP ako uvádzajú odvolatelia. Subjektívna záväznosť rozhodnutia by sa vzťahovala na tretiu osobu iba v prípade, ak by nadobudla nehnuteľnosť počas vyznačenia poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní zmluvne, t.j. v rámci konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva. Zákonodarca predvídal vzniknutú situáciu a upravil postup, ak v dôsledku právnej zmeny nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností. V prípade nevykonania zápisu do katastra nehnuteľností z dôvodu ďalšej právnej zmeny vyznačí správny orgán v katastri nehnuteľností obmedzujúcu poznámku o vydaní súdneho rozhodnutia, a to po dobu dvoch mesiacov počítanú od jej zápisu. Počas tohto obdobia kataster nevykoná žiadne zápisy do katastra nehnuteľností. Týmto postupom sa riadil aj prvostupňový správny orgán. (...) Po podaní žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd okresný úrad zmení poznámku podľa odseku 3 na poznámku o začatom súdnom konaní. (...) Dražba je procesom, pri ktorom dochádza k originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom, nakoľko vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od právneho predchodcu. Nadobudnutie práva na dražbe je postavené výlučne na princípe prechodu práva a nie na princípe prevodu viď. § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Teda navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť a v prípade, ak sa ukáže opak je osobou zodpovednou za spôsobenú škodu. Vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o určení vlastníctva nemôže byť dôvodom spochybňovania vlastníckeho práva nadobúdateľa, keďže tento neodvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka a súčasne nebol účastníkom súdneho konania o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s poukazom na § 228 ods. 2 CSP. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby, čím by došlo k zrušeniu vlastníckeho práva súčasného vlastníka, bližšie určuje zákon o dobrovoľných dražbách.“ Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 08.11.2021. Súdne konanie 11. Žalobkyňa svoju včas podanú správnu žalobu [lehota na podanie žaloby mala uplynúť 08.01.2022, avšak keďže sa jednalo o sobotu, tak posledný deň lehoty pripadol na 10.01.2022, pozn. súdu] v zastúpení svojim právnym zástupcom odôvodnila identickou argumentáciou, akú uvádzala aj v odvolaní proti rozhodnutiu katastrálneho úradu. Opakovane zdôraznila, že v čase kedy k predmetu prevodu nadobudla na dražbe vlastníctvo spoločnosť DIFFEWA, s.r.o., bola pri predmete prevodu v katastri zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 40 C 8/2018 vo veci určenia vlastníckeho práva k predmetu prevodu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom, takže rozsudok z tohto súdneho konania, ktorým bolo k predmetu prevodu určené vlastnícke právo žalobkyne, musí katastrálny úrad zapísať, pretože spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. je sobou, pre ktorú je podľa § 36a ods. 2 katastrálneho zákona toto rozhodnutie záväzným s odkazom na § 228 ods. 2 CSP, keďže návrh na zápis vlastníckeho práva tejto osoby do katastra k predmetu prevodu, bol podaný v čase zapísania v katastri poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. V tej súvislosti uviedla, že závery žalovaného sú v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 26/2016 z 20.12.2017 pojednávajúceho o účele § 228 CSP, ktorého cieľom je zabrániť stavu, aby v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľnosti, ku ktorým, by došlo počas súdneho konania, nebolo potrebným meniť žalobu (napádaním ďalších právnych úkon a rozširovaním pasívne legitimovaných účastníkov konania), ale aby právoplatný výrok rozsudku bol záväzným nie len pre účastníkov súdneho konania, ale aj pre osoby v rozsudku neoznačené, ktoré však nadobudli vecné právo k nehnuteľnosti počas súdneho konania, ak právna zmena ich vlastníctva v katastri bola vykonaná v čase po zápise v katastri poznámky o začatí súdneho konania. Podľa žalobkyne tak cit. „Z pohľadu vyššie uvedeného je právne irelevantné, či nový vlastník nadobudol nehnuteľnosť v rámci konania o návrhu na vklad alebo zápisom záznamovej listiny.“ Žalobkyňa žiadala nariadiť vo veci pojednávanie. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, vo svojej podstate zotrval na svojej argumentácii prezentovanej už v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil rozdiel právnych účinkov vkladu práva do katastra (intabulačná zásada) a záznamu o práve do katastra. Intabulačná zásada ja

vyjadrením toho, že pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje iba zmluva (napr. kúpna zmluva), ktorá sama o sebe teda ešte nespôsobuje prevod vlastníctva, ale k jeho prevodu a teda k vzniku, zmene či zániku vlastníctva, dôjde až zápisom do katastra právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu, ktoré rozhodnutie o povolení vkladu má tak konštitutívne (právotvorné) účinky, t.j. až vkladom dochádza k vzniku, zmene či zániku práva k nehnuteľnosti. Zatiaľ čo záznam údajov do katastra má iba evidenčnú funkciu o tom, na základe akej inej právne relevantnej skutočnosti (napr. na základe rozhodnutia súdu; príklepom licitátora na dražbe, vydržaním a pod.), už došlo k vzniku, zmene či zániku práva a teda tento záznam iba deklaruje a eviduje inú právnu skutočnosť, ktorá už bez ohľadu na tento záznam nastala a ktorá mala vplyv na vznik, zmenu či zánik práva k nehnuteľnosti. Žalovaný dodal, že na strane žalobkyne dochádza k nesprávnej interpretácii § 228 ods. 2 CSP, pretože žalobkyňa nerozlišuje medzi týmito druhmi katastrálnych konaní, t.j. medzi konaním vkladovým a záznamovým. V ďalšom identicky, ako v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázal, že katastrálny úrad postupoval plne v súlade so zákonom, keď po zistení o nemožnosti zápisu do katastra rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018 z dôvodu, že tento nekorešpondoval s evidenciou v katastri (v čase jeho vydania žalovaný už nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností), katastrálny úrad vyznačil o existencii predmetného rozsudku v katastri pod dobu dvoch mesiacov poznámku, pričom cit. „... žalobkyňa nevyužila svoje právo podať žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti voči vydražiteľovi ani nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, čím by došlo k zrušeniu vlastníckeho práva súčasného vlastníka.“ 13. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne na zaujatie stanoviska doručené 01.04.2022, už žalobkyňa svoje stanovisko (replika) nezaujala. 14. Návrhom doručeným krajskému súdu 14.06.2022 sa spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. v zastúpení svojim právnym zástupcom dovolávala priznania jej statusu osoby zúčastnenej na tomto súdnom konaní, ktorému návrhu bolo vyhovené uznesením krajského súdu č.k. 6S/2/2022-50 z 23.08.2022. Spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. vo svojom návrhu uviedla, že rozhodnutím súdu by mohla byť dotknutá na svojich vlastníckych právach k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré vlastníctvo nadobudla prechodom na základe inej právnej skutočnosti – udelením príklopu licitátorom na dobrovoľnej dražbe konanej 28.06.2018, ktorej priebeh je zaznamenaný v notárskej zápisnici č. N 1061/2018, Nz 21216/2018, NCRIs 21767/2018 (ďalej len „notárska zápisnica“), ktorú predložila. Spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. označila rozhodnutie katastrálneho úradu č. 3613/2020 z 02.09.2021 za správne a zákonné. Označenou notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby dotknutých nehnuteľností evidovaných pre k.ú. D. na LV XXXX vykonanej dražobníkom – DUPOS dražobná, spol. s.r.o.; predmet dražby (rodinný dom) podľa zápisu nebol sprístupnený, preto jeho stavebno-technický popis vychádzal zo znaleckého posudku č. 04/2012 z dňa obhliadky 12.01.2012; licitátor oboznámil so zápismi v časti „C“ v pre k.ú. D. vedenom LV XXXX, a to o zmluve o zriadení záložného práva k zmluve o spotrebnom úvere, o zmene záložného veriteľa titulom postúpenia pohľadávky, o šiestich zriadených exekučných príkazoch na zriadenie exekučného záložného práva, o troch informatívnych poznámkach a to o začatí dvoch výkonov záložného práva a o začatí dobrovoľnej dražby dražobníkom Auctioneer, s.r.o. z 05.02.2016, o jednej obmedzujúcej poznámke vo veci upovedomenia o začatí exekúcie; licitátor informoval, že navrhovateľom opakovanej dobrovoľnej dražby je záložný veriteľ – DPS financial consulting, s.r.o., a že výlučným vlastníkom predmetu dražby je záložca F. J.. Licitátor udelil príklop vydražiteľovi – spoločnosti DIFFEWA, s.r.o.. 15. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 20.06.2023 senát správneho súdu. 16. Uznesením č.k. KE-6S/2/2022-63 z 15.11.2023 (v spojení s opravným uznesením z 10.01.2024), správny súd pribral do konania E. F. G. ako ďalšieho účastníka, t.j. kupujúceho, ktorý spolu so žalobkyňou podali katastrálnemu úradu návrh na začatie vkladového konania, konanie ktoré bolo žalobou napadnutými rozhodnutiami zastavené. Správny súd zaslal ďalšiemu účastníkovi všetky, v spise sa nachádzajúce, účastníkmi konania do tej doby produkované vyjadrenia s tým, že má právo sa k nim vyjadriť. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu iba oznámil, že s obsahom žaloby súhlasí a pritom neprodukoval žiadne ďalšie argumenty. K vyjadreniu ďalšieho účastníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne na zaujatie stanoviska doručené 22.02.2024, už žalobkyňa svoje stanovisko nezaujala.

17. Právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní, ktorému bola žaloba s vyjadrením žalovaného doručená 22.02.2024, svoje právo nevyužil a svoje stanovisko k nim nezaujal. 18. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.10.2024, na ktoré boli riadne a včas predvolaní všetci účastníci konania, avšak keďže právny zástupca žalobkyne, žalovaný a aj právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, so súhlasom vec prejednať v ich neprítomnosti, správny súd postupom podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávaní prítomný právny zástupca ďalšieho účastníka sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobkyne; zdôraznil, že ďalší účastník uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu z 25.03.2020 ohľadne kúpy sporných nehnuteľnosti, v dobrej viere, že žalobkyňa je v zmysle rozsudku sp. zn. 40C/8/2018 z 22.01.2020 ich vlastníčkou; má za to, že žalovaným učinený výklad § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku je prísne formalistický, s tým však, že zasahuje do práv, konkrétne do vlastníckeho práva účastníkov právneho úkonu; má za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ďalším účastníkom konania, ako aj rozsudok sp. zn. 40C/8/2018 sú spôsobilými na zápis vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka konania k sporným nehnuteľnostiam jeho vkladom do katastra; má za to a uvedomuje si, že správne orgány môžu konať iba v rámci zákona a na základe zákona, avšak ak zákon nepočíta s takou ojedinelou situáciou a z ktorého dôvodu je v zákone medzera, vtedy má za to, žeby ju mal svojím výkladom vyplniť súd. Právne východiská pre rozhodnutie 19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 21. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v znení účinnom ku dňu (01.04.2020) začatia preskúmavaného vkladového konania (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). (2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. (3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.“ 22. Podľa § 5 ods. 1 až 3 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. (2) Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. (3) Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.“ 23. Podľa § 28 ods. 1 až 3 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.“ 24. Podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej

forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.“ 25. Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak (f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.“ 26. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.“ 27. Podľa § 36a ods. 1 až 4 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. (2) Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam a) podľa výroku súdneho rozhodnutia, b) vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo inej právnej skutočnosti, c) vyznačením stavu pred rozhodnutím o povolení vkladu, pred vykonaním záznamu alebo pred rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte, ak správny súd rozhodol o ich zrušení. (3) Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. Okresný úrad zároveň vyzve toho, komu svedčí právo k nehnuteľnosti podľa súdneho rozhodnutia, aby v uvedenej dvojmesačnej lehote podal na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. (4) Počas vyznačenia poznámky podľa odseku 3 okresný úrad nemôže vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých sa súdne rozhodnutie týka, rozhodnúť o povolení vkladu alebo vykonať záznam. Po podaní žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd okresný úrad zmení poznámku podľa odseku 3 na poznámku o začatom súdnom konaní.“ 28. Podľa § 38 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „Poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.“ 29. Podľa § 228 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. (2) Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

30. V danom prípade žalobkyňa založila svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia katastrálneho úradu o zastavení katastrálneho vkladového konania č. K./2020 o povolení vkladu vlastníckeho práva zápisom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania dňa 25.03.2020, v podstate na argumente, že v, tomuto vkladovému konaniu predchádzajúcom záznamovom konaní č. Z-2326/2020 vo veci zápisu súdneho rozhodnutia sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, označené správne orgány v dôsledku nesprávneho výkladu cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v interakcii na cit. § 228 ods. 2 CSP, dospeli k nesprávnemu záveru o nemožnosti zápisu označeného rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 určujúceho vlastnícke právo žalobkyne k predmetu prevodu, v dôsledku skutočnosti ktorej správne orgány tak dospeli k nesprávnemu záveru aj o potrebe zastaviť vkladové katastrálne konanie z dôvodu v katastri evidovaného vlastníckeho práva k predmetu prevodu iného subjektu odlišného od žalobkyne, ktorá vo vkladovom konaní nepreukázala svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu, oprávňujúceho ju s predmetom prevodu disponovať napr. aj formou jeho prevodu na inú osobu kúpnou zmluvou (v danom prípade na ďalšieho účastníka, pozn.). 31. Z uvedeného je na prvý pohľad zrejmým, že žalobkyňa svoju žalobnú argumentáciu koncentrovala do dôvodov, ktoré by mali svoju relevanciu skôr pre spochybnenie záverov záznamového katastrálneho konania č. Z-2326/2020 a nie žalobou napadnutého vkladového katastrálneho konania č. V-3613/2020, resp. rozhodnutia o zastavení tohto vkladového katastrálneho konania, keďže leitmotívom týchto žalobných dôvodov bol výklad cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v interakcii na cit. § 228 ods. 2 CSP, pričom cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona je aj v rámci systematiky katastrálneho zákona zaradený medzi ustanovenia tohto zákona pojednávajúce o zázname (záznamové katastrálne konanie) a nie o vklade (vkladové katastrálne konanie) vlastníckeho práva do operátov katastra nehnuteľností. Ako to vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, o záveroch záznamového katastrálneho konania č. Z-2326/2020, v zmysle ktorých podľa katastrálneho úradu nebolo možným vykonať zmenu zápisu vlastníka predmetu prevodu v katastri zo spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. na žalobkyňu a to „záznamom“ rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, bola žalobkyňa a jej právny zástupca informovaní listom katastrálneho úradu z 27.04.2020 [následne na žalobkyňou 18.05.2020 a 08.06.2020 v tomto záznamovom konaní podaných námietkach, katastrálny úrad odpovedal listami zo 04.06.2020 a 16.06.2020, pozn.]. Už v liste z 27.04.2020 zo „záznamového“ katastrálneho konania katastrálny úrad ozrejmil, že na daný prípad nie je možné aplikovať cit. § 228 ods. 2 CSP o záväznosti súdneho rozhodnutia aj pre osobu zapísanú v katastri ako vlastník nehnuteľnosti, aj keď táto osoba nebola účastníkom predmetného súdneho konania, keďže toto ustanovenie malo na mysli iba prípad takej osoby, ktorá počas prebiehajúceho súdneho konania vo veci sporného vlastníctva k nehnuteľnosti, nevyčkala závery tohto súdneho konania, ale aj napriek svojej vedomosti o tomto prebiehajúcom súdnom spore, nadobudla vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, avšak „vkladom“ a nie „záznamom“, ako tomu bolo v tomto prípade, keďže spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. nadobudla dotknuté nehnuteľnosti do vlastníctva na dobrovoľnej dražbe, čo sa v zmysle cit. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona zapisuje do katastra „záznamom“ a nie „vkladom“, ako to pre svoju aplikáciu vyžaduje cit. § 228 ods. 2 CSP. Súčasne listom z 27.04.2020 zo záznamového konania č. Z-2326/2020 bola žalobkyňa a jej právny zástupca vyrozumení, že katastrálny úrad v súlade s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona zapísal pri predmete prevodu do katastra o uvedenej skutočnosti (t.j. o existencii rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, pozn.) na dobu 2 mesiacov obmedzujúcu poznámku a súčasne žalobkyňu vyzval, aby v tejto lehote podala na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetu prevodu o čom katastrálny úrad vyrozumel aj v katastri ako vlastníka zapísanú spoločnosť DIFFEWA, s.r.o.. Žalobkyňa však takúto žalobu nepodala, resp. táto informácia nevyplýva z jej vyjadrení produkovaných v tomto súdnom konaní. Otázka správnosti (zákonnosti) výkladu a aplikácie cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v interakcii na cit. § 228 ods. 2 CSP, na otázke ktorej je v podstate vystavaná žalobná argumentácia žalobkyne v tomto súdnom konaní, bola teda otázkou právnou majúcou význam už pre katastrálne záznamové konanie vedené pod č. G./2020, ktorého závery vyjadrené v liste katastrálneho úradu z 27.04.2020 (na toto záznamové katastrálne konanie sa totiž v zmysle § 34 ods. 3 katastrálneho zákona nevzťahoval zákon o správnom konaní, teda v tomto záznamovom konaní sa nevydávalo osobitné rozhodnutie, pozn.), však neboli napnuté správnou žalobou žalobkyne za účelom ich podrobenia súdnej kontrole zákonnosti. V zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/9/2013 alebo sp. zn. 4Sžrk/4/2020 z 13.01.2021), totižto predmetom súdnej kontroly zákonnosti môžu byť nie iba tie závery správnych orgánov, ktoré sú vyjadrené v podobe formalizovaných správnych rozhodnutí,

ale aj tie, ktoré takúto formalizovanú podobu nemajú a jednalo by sa napríklad iba o list tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade, za predpokladu, žeby nimi mohli byť porušené práva a oprávnené záujmy osoby. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/4/2020 z 13.01.2021 napr. cit. „Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú. Opatrenie je všeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany. (...) Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe javí ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie.“ 32. Vo vkladovom katastrálnom konaní č. K./2020, ktorého výsledkom sú v tomto súdnom konaní žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu, bolo úlohou katastrálneho úradu v zmysle cit. § 31 ods. 2 katastrálneho zákona iba preskúmať, či kúpna zmluva o odplatnom prevode vlastníckeho práva k predmetu prevodu, uzavretá 25.03.2020 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a ďalším účastníkom ako kupujúcim, je alebo nie je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, keďže v danom prípade sa jednalo o kúpnu zmluvu autorizovanú (vyhotovenú a osvedčenú) advokátom. Inými slovami v žalobou napadnutom vkladovom konaní už nebolo úlohou katastrálneho úradu skúmať a riešiť otázku kolízie medzi, v katastri k predmetu prevodu zapísaným vlastníctvom v prospech spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. na jednej strane a vlastníctvom k identickému predmetu prevodu svedčiacim žalobkyni z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, na strane druhej, pretože táto kolízia bola vyhodnotená ako katastrálnym úradom neriešiteľná v rámci jeho právomoci už v záznamovom konaní č. Z-2326/2020, keďže tu kolidovali dva právne tituly dosvedčujúce vlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam v prospech dvoch odlišných subjektov a preto bola žalobkyňa katastrálnym úradom odkázaná na iniciovanie súdneho konania k vyriešeniu tejto kolízie (t.j. žalobkyňa bola vyzvaná na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva), keďže sa uchádzala o zápis „záznamom“ (na základe rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020) svojho vlastníctva až ako druhá v poradí, v roku 2020, až po spoločnosti DIFFEWA, s.r.o., ktorej vlastnícke právo bolo zapísané do katastra už v roku 2018 taktiež „záznamom“ a to v katastrálnom záznamovom konaní č. Z-7817/2018, takže to bola žalobkyňa, ktorá rozporovala vlastníctvo svedčiace k nehnuteľnostiam už inému subjektu. Už v záznamovom konaní č. Z-2326/2020, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zápisu svojho vlastníctva k nehnuteľnosti na základe verejnej listiny, ktorou bol rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 [podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2022 z 08.11.2022 cit. „Písomne vyhotovený rozsudok je verejnou listinou“], došlo v podstate ku kolízii dvoch verejných listín a to označeného rozsudku na jednej starne a notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a výsledok verejnej dražby na strane druhej, riešenie konfliktu ktorého nebolo a nie je v kompetencii katastrálneho úradu. Inak povedané, nie je v kompetencii katastrálneho úradu a to ani v záznamovom a ani vo vkladovom katastrálnom konaní riešiť konflikt dvoch verejných listín, vydaných na ich vydanie príslušnými orgánmi verejnej moci, v rámci im zákonom zverenej rozhodovacej právomoci na úseku regulácie určitého okruhu spoločenských vzťahov. V súlade s uvedeným, poslaním a úlohou katastrálneho úradu v katastrálnom vkladovom konaní č. V-3613/2020, teda katastrálny úrad preskúmal žalobkyňou predloženú advokátom autorizovanú kúpnu zmluvu z 25.03.2020, z hľadiska jej súladu s už existujúcim zápisom v katastrálnom operáte, pričom po zistení, že vlastníkom predmetu prevodu je subjekt odlišný od tých, ktorí boli účastníkmi (zmluvnými stranami) označenej kúpnej zmluvy a teda odlišný aj od žalobkyne, ktorej tak v zmysle tohto zápisu v katastrálnom operáte nesvedčalo právo disponovať s týmito nehnuteľnosťami, katastrálny úrad správne vyzval žalobkyňu, aby toto svoje vlastnícke právo preukázala, no keďže žalobkyňa tak neučinila, t.j. nepredložila ani súdne rozhodnutie o určení jej vlastníckeho práva v spore medzi ňou a aktuálne evidovaným vlastníkom (DIFFEWA, s.r.o.), k čomu bola odkázaná už v záznamovom konaní a nepredložila ani len žalobu, žeby takéto súdne konanie bola aspoň iniciovala, aby mohlo byť prípadne dotknuté vkladové konanie podľa § 31a katastrálneho zákona prerušené, no a nepredložila ani súdne rozhodnutie o neplatnosti dražby konanej 28.06.2018 v ktorej DIFFEWA, s.r.o. svoje vlastníctvo nadobudla, katastrálny úrad vkladové konanie v zmysle cit. § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho

zákona rozhodnutím č. V-3613/2020 z 02.09.2021 zastavil, s ktorým zverom sa stotožnil aj žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-KE-OOP5-2021/040554-002 z 03.11.2021. Uvedený postup a rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu považuje správny súd vzhľadom na skutkové okolnosti veci, predchádzajúce ich vydaniu, za zákonné a nezasahujúce do práv a oprávnených záujmov žalobkyne. 33. V súvislosti so žalobným argumentom žalobkyne, ktorá ma za to, že už nebola povinnou iniciovať ďalšie súdne konanie, keďže už mala k dispozícii rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 svedčiaci o jej vlastníctve k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorý rozsudok, podľa žalobkyne musí byť v zmysle cit. § 228 ods. 2 CSP záväzným aj pre aktuálne v katastri evidovanú ako vlastník spoločnosť DIFFEWA, s.r.o., pretože tá nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v čase, kedy bola v katastri pri dotknutých nehnuteľnostiach zapísaná poznámka o tomto prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 40 C 8/2018, je nutné opakovane poznamenať, že s dôvodmi, prečo tomu tak nie je, bola žalobkyňa oboznámená už v záznamovom konaní Z-2326/2020. Uvedené závery, ustálené už v záznamovom konaní tak katastrálny úrad, ako aj žalovaný v žalobou napadnutom vkladovom konaní č. V-3613/2020 už iba sumarizovali (zopakovali, zhrnuli) pre komplexnosť veci aj vo svojich žalobou napadnutých rozhodnutiach, opakovane poukazujúc na rozdielny účel vkladového a záznamového katastrálneho konania s poukazom, že cit. § 228 ods. 2 CSP explicitne (presne), t.j. bez potreby akéhokoľvek výkladu, pojednáva o záväznosti právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti aj pre subjekt, ktorý nebol účastníkom tohto súdneho konania, avšak iba v prípade, ak tento subjekt nadobudol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom súdneho sporu jednako v čase, kedy sa tento súdny spor konal a jednako v tomto čase vlastníctvo nadobudla „vkladom“ do operátov katastra, čo nebol daný prípad, keďže spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. toto vlastníctvo nadobudla „záznamom“ na základe verejnej listiny, ktorou bola notárska zápisnica o príklope licitátora na verejnej dražbe. V súvislosti s uvedeným katastrálny úrad a aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach žalobkyni identicky, ako aj v záznamovom konaní, opakovane zhrnuli a poukázali na rozdiel medzi subjektívnou záväznosťou rozsudku (§ 228 ods. 1 CSP), t.j. záväznosťou iba na okruh subjektov zadefinovaných samotným súdnym rozhodnutím, t.j. inými slovami, iba pre procesné strany súdneho konania a ich prípadných sukcesorov (nástupcov) na jednej strane, a absolútnou záväznosťou rozsudku (§ 228 ods. 2 CSP), ktorým bolo v súdnom spore rozhodnuté o vecnom práve k nehnuteľnosti aj pre osoby, ktoré síce neboli účastníkmi tohto súdneho sporu, ale majúc o tomto súdnom spore vedomosť, napriek neistému jeho výsledku, v čase jeho konania aj napriek vedomosti o neistom (spornom) vlastníkovi nehnuteľnosti neváhali od neho zmluvne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Inými slovami jedná sa o osoby majúce vedomosť o spornom vlastníctve jeho prevodcu v čase kedy od neho nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti [derivatívny (odvodený od práva predchodcu) spôsob nadobudnutia vlastníctva]. V ďalšom nadväzne na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal, že verejná dražba je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, t.j. takým spôsobom, kedy je pre jeho nadobudnutie vlastníctvo predchodcu nerozhodné. 34. Vzhľadom k uvedenému správny súd v okolnostiach veci podotýka, že už nie len pri derivatívnom (zmluvnom) spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je pre jeho nadobudnutie v zmysle zásady „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má) podstatná nesporná existencia vlastníctva predchodcu a s tým súvisiaca aj dobrá viera v jeho existenciu u nadobúdateľa, ale vzhľadom na vývoj judikatúry [napr. rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021] je pravdivosť vlastníctva predchodcu, ale hlavne vedomosť nadobúdateľa o jeho pravdivosti a nespornosti podstatná už aj v prípadoch originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva – jedná sa o prelomenie zásady „nemo plus iuris“, t.j. o prelomenie zásady nemožnosti nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka jeho dobromyseľným nadobúdateľom. V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 71/2011 z 27.02.2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že cit. „Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady (nemo plus iuris) je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.

ÚS 3314/11 z 02.10. 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.“ 35. Vzhľadom k uvedeným záverom, správny súd uzatvára, že keďže nie len v záznamovom konaní č. Z-2326/2020 nebolo a nie je v kompetencii katastrálneho úradu a ani žalovaného riešiť kolíziu dvoch k záznamu predkladaných verejných listín (rozsudku súdu a notárskej zápisnice o dražbe), a ani v žalobou napadnutom vkladovom konaní č. V-3613/2020 nebolo a nie je v právomoci katastrálneho úradu a ani žalovaného posudzovať a vykonávať dokazovanie ohľadne danosti dobrej viery (dobromyseľnosti) na strane spoločnosti DIFFEWA, s.r.o., ako nadobúdateľa vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam v dobrovoľnej dražbe od v zmysle rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018 nevlastníka (p. J.), vlastníčkou nehnuteľností ktorých sa v zmysle kúpnej zmluvy z 25.03.2020, odvodzujúc svoje právo taktiež od rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018, cítila byť aj žalobkyňa, a ktorú spornosť je v rámci svojej právomoci oprávnený riešiť iba civilný súd, je tak logickým už samotným zákonodarcom predvídaný postup, na ktorý žalobkyňu v žalobou napadnutom rozhodnutí správne odkázal aj žalovaný, aby si svoje nároky a spornosť vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam riešila v súdnom spore určovacou žalobou. Totižto len v súdnom spore o určenie vlastníctva medzi žalobkyňou a spoločnosťou DIFFEWA, s.r.o., sa civilný súd môže vysporiadať s okolnosťami veci, ako sú - skutočný úmysel a zámer žalobkyne spochybniť po siedmich rokoch, ňou samotnou kúpnou zmluvou z 08.06.2011 učinený prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na inú osobu a to podaním žaloby 18.06.2018 (sp. zn. 40 C 8/2018); so závermi rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, ktorý v čase jeho vydania síce smeroval voči osobe v spore pasívne nelegitimovanej, ale na druhej strane je právoplatný [Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 171/2021 z 12.01.2022 nadväzne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 44/2010], keďže sa voči nemu neodvolala žalobkyňa, ktorej vlastníctvo bolo ním deklarované a ani žalovaný, ktorý jediný bol spojivkom medzi týmto súdnym konaním a dobrovoľnou dražbou realizovanou za účelom uspokojenia jeho záväzkov, takže vediac už o uskutočnení dobrovoľnej dražby túto zatajil v súdnom konaní sp. zn. 40 C 8/2018 s cieľom ho účelovo ukončiť; ako aj so závermi doposiaľ neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 20 C 8/2019 o zamietnutí žaloby spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. voči žalobkyni a spol. na vypratanie nehnuteľnosti (podľa zistenia správneho súdu o odvolaní aktuálne koná Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 3Co/57/2024, pozn.); ako aj s okolnosťami dražby a o prípadnej ne/vedomosti o nej na strane žalobkyne, ktorá v dražených nehnuteľnostiach stále býva, takže sa o dražbe musela dozvedieť (viď súdne konanie o vypratanie nehnuteľností) v interakcii na jej možnosť či nemožnosť spochybnenia platnosti tejto dražby žalobou a napokon aj s vplyvom okolností a priebehu dražby na dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníctva, t.j. spoločnosti DIFFEWA, s.r.o.. Skúmanie uvedeného, ako už bolo uvedené, nie je a ani nebolo v právomoci katastrálneho úradu a ani žalovaného, ktorí si odpovede na vyššie uvedené otázky neboli oprávnení vo vkladovom katastrálnom konaní ustáliť ani ako predbežnú otázku, preto správne a plne v súlade so zákonom v žalobou napadnutých rozhodnutiach odkázali ohľadne ich riešenia žalobkyňu na civilný súd, pretože tieto vo vzťahu medzi žalobkyňou a aktuálne v katastri evidovaným vlastníkom (DIFFEWA, s.r.o.) nerieši ani právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, ktorého sa ako univerzálnej pravdy žalobkyňa dovoláva. 36. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie katastrálneho úradu, vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 37. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

38. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 39. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“ 40. Podľa § 64 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby, uznesenie o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.“ 41. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 42. O náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal. O náhrade trov konania medzi v konaní neúspešnou žalobkyňou na jednej strane a ďalším účastníkom, ako aj osobou zúčastnenou na konaní na strane druhej, správny súd rozhodol podľa cit. § 169 SSP zohľadniac, že tieto subjekty majú právo na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi (žalobkyňa), ktoré im vznikli iba v súvislosti s plnením, im správnym súdom uložených povinnosti. Keďže v danom prípade, ako to vyplýva zo súdneho spisu, súd výzvou adresovanou týmto subjektom na vyjadrenie sa k podaniam ostatných účastníkov, im týmto iba vytvoril procesný priestor na realizáciu ich procesného práva vyjadriť sa k veci, t.j. výzvami na vyjadrenie súd tak ďalšiemu účastníkovi, ako ani osobe zúčastnenej na konaní neukladal žiadnu povinnosť vyjadriť sa alebo povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, ale im umožnil iba realizovať tieto ich práva (t.j. týmto subjektom nebola súdom uložená žiadna povinnosť), preto im správny súd právo na náhradu trov im vzniknutých realizovaním ich práv, voči v konaní neúspešnej žalobkyni nepriznal. Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania im nevzniká. Preto, ak správny súd zašle týmto subjektom žalobu na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“ 43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).