Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/180/2021 7021200749 23. 07. 2024 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200749.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z JUDr. Jany Raganovej predsedníčky senátu a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., C. D. XXX/XX, E. r.č.: XXXXXX/XXXX právne zastúpený: Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, IČO: 52 633 284 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680032998/2021 zo dňa 27.07.2020 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 680032998/2021 zo dňa 27.07.2021 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Colný úrad Košice daňovou exekučnou výzvou zo dňa 18.05.2021 č.: 680019062/2021 vyzval žalobcu podľa ustanovenia § 91 ods. 2 zákona číslo 563/2009 Z.z. na zaplatenie daňového nedoplatku úroku z omeškania v celkovej výške 3118,25 eur. Exekučným titulom je rozhodnutie Colného úradu Košice číslo 1095631/1/69673/2015 zo dňa 13.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2015 a vykonateľnosť dňa 25.03.2015, ktorým bol žalobcovi ako daňovému dlžníkovi vyrubený úrok z omeškania vo výške 3188,20 eur. 2. Nakoľko žalobca nezaplatil tento úrok z omeškania, Colný úrad začal v zmysle § 90 ods. 1 a 2 zákona 563/2009 Z.z. a § 106 zákona č. 563/2009 Z.z. na podklade tohto exekučného titulu daňové exekučné konanie, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zo dňa 06.05.2019 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 3188,20 eur. 3. Oznámenie o začatí daňového exekučného konania bolo dňa 06.05.2019 doručené Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca žalobcovi invalidný dôchodok a zároveň bol žalobca vyzvaný na zaplatenie daňového nedoplatku daňovou exekučnou výzvou č. 68024367/2019 zo dňa 22.05.2019 a v časovom slede bol dňa 19.07.2019 vydaný exekučný príkaz na výkon daňovej exekúcie zrážkami z dôchodku č. 68033894/2019. Po vydaní tohto exekučného príkazu bolo Colnému úradu doručené oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.09.2019 o tom, že nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zrážať peňažné prostriedky na úhradu nedoplatku z dôvodu, že suma dôchodku daňového dlžníka (žalobcu) nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zrážať.
4. Po preverení majetkových pomerov dlžníka Colný úrad Košice zistil nový majetok a to peňažné prostriedky na účte v Poštovej banke, a.s., preto vydal oznámenie o zákaze nakladania s týmto majetkom č. 68015119/2021 zo dňa 28.04.2021, ktoré doručil Poštovej banke, a.s., a to dňa 29.04.2021. Následne vydal daňovú exekučnú výzvu č. 6801909062/2021 zo dňa 18.05.2021, ktorú za žalobcu prevzala na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 17.05.2021 pani D. F., bytom G. H. XXX/XX E. - E. I. J.. 5. Proti tejto daňovej exekučnej výzve podal žalobca dňa 26.05.2021 odvolanie v odvolaní poukázal na dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Má za to, že Colný úrad neprihliadol na to, že daňovej exekúcii nepodlieha suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktoré je povinný platiť daňový dlžník, nakoľko je umiestnený v domove Sociálnych služieb a z toho dôvodu je odkázaný na celodennú starostlivosť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 106 ods. 3 zákona číslo 563/2009 s tým, že má jediný mesačný príjem z dávky sociálneho poistenia, a to invalidný dôchodok vo výške 413,40 eur, ktorý je poukazovaný na účet v Poštovej banke, a. s. č. 94559760/6500 a inými účtu ani nedisponuje. Je umiestnený v domove Sociálnych služieb, za ktoré platí sumu vo výške 418,40 eur z dôvodu pandémie a núdzového stavu spojeného so zákazom vychádzania za obdobie november 2020 až máj 2021. Pani D. F. bola nútená pravidelné mesačné úhrady za sociálne služby poskytované žalobcovi uhrádzať zvlášť z vlastného účtu G. na účet SK6802040002945619356 - ide o účet poskytovateľa Sociálnych služieb s tým, že prostriedky, ktoré z tohto dôvodu zostali na účte daňového dlžníka budú vrátené pani F. a ide o prostriedky, ktoré sú platené za umiestnenie a poskytovanie Sociálnych služieb. Má teda za to, že, keďže ide o prostriedky, ktoré sú určené na úhradu za sociálne služby, ktoré je povinné povinný platiť daňová exekučná výzva so zákazom nakladania s týmito peňažnými prostriedkami nie je prípustná preto ju navrhol zrušiť 6. Nakoľko mal Colný úrad Košice za to, že odvolateľ nepreukázal, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na jeho účte v Poštovej banke nepodliehajú exekúcii vyzval žalobcu na doplnenie odvolania. Na predmetnú výzvu reagovala pani D. F. písomnosťou zo dňa 18.06.2021, kde uviedla, že žalobca je po autonehode umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti s postihnutím 6. stupňa, čo znamená ťažké postihnutie a je mentálne postihnutý, chodí iba pomocou ručného vozíka a na jeho účet mu chodí invalidný dôchodok vo výške 413,40 eur. Za ústav sociálnej starostlivosti platí sumu mesačne vo výške 418,50 eur a rozdiel medzi výškou invalidného dôchodku a sumou, ktorú uhrádza za ústav sociálnej starostlivosti spláca pani F., ktorá na základe generálneho plnomocenstva rieši za žalobcu všetky veci. Z dôvodu pandémie a zákazu vychádzania platila žalobcovi za ústav sociálnej starostlivosti z jej súkromného účtu, pričom to potvrdzujú doložené výpisy o platbách z jej účtu číslo: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet Ústavu sociálnej starostlivosti SK 68 0200 0000 0029 4561 9354 s prehľadom transakcií od 01.11.2020 do 21.05.2021. Takže peňažné prostriedky, ktoré zostali na účte žalobcu patria jej a žiada o ich uvoľnenie. 7. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou tak, že odvolanie bolo zamietnuté a daňová exekučná výzva colného úradu Košice č. 68019062/2021 zo dňa 18.05.2021 bola potvrdená. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na ustanovenie § 108 ods. 1 a ustanovenie § 109 zákona číslo 563/2009 Z.z.. Má za to, že vo všeobecnosti daňovej exekúcii podliehajú všetky peňažné prostriedky vedené na bankových účtoch a daňový poriadok nadväzne na to v § 109 vylučuje z daňovej exekúcie tie peňažné prostriedky, ktoré sú tam uvedené. V tomto prípade je daňová exekúcia na vymoženie nedoplatku realizovaná podľa § 108 zákona 563/2009, a to prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb - Poštová banka a.s., a preto je potrebné akékoľvek vylúčenie peňažných prostriedkov z exekúcie posudzovať podľa ustanovenia § 109 ods. 1 a 2 zákona 563/2009 Z.z. a nie podľa § 106 ods. 3 zákona číslo 563/2009 Z.z. Invalidný dôchodok vyplácaný na účet daňového dlžníka totiž prestal používať ochranu vylúčenia podľa § 106 ods. 3 zákona číslo 563/2009, nie je ani osobitnou dávkou ani nepredstavuje prostriedky vyplácané podľa zákona o sociálnych službách. Ide o iný príjem vyplácaný podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na účet v banke, cez ktorý daňový dlžník uhrádza služby zariadenia Sociálnych služieb, ktoré je prijímateľom týchto peňažných prostriedkov. V závere poukázal na to, že daňový dlžník môže požiadať o odklad a daňovej exekúcie, prípadne si môže nechať vyplácať invalidný dôchodok poukazom do zariadenia Sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje starostlivosť alebo k rukám v hotovosti a zrušiť účet v banke z týchto dôvodov teda považoval žalovaný námietky žalobcu uvedené v odvolaní za nedôvodné II.
Správna žaloba 8. Správnou žalobou podanou proti rozhodnutiu žalovaného sa žalobca domáha zrušenia tak rozhodnutia žalovaného č. 680032998/2021 zo dňa 27.07.2021 a taktiež rozhodnutia Colného úradu Košice - daňovej exekučnej výzvy č. 68019062/2021 zo dňa 18.05.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V správnej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku) nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku) a porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku) žalobca tvrdí, že rozhodnutím žalovaného bol nezákonne ukrátený na svojich subjektívnych zákonných právach aj ako účastník daňového exekučného konania a na ústavnom práve na spravodlivé a zákonné konanie. 9. V námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že má za to, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že ku dňu vydania daňovej exekučnej výzvy neexistovali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku, prípadne bránili jeho vymáhateľnosti a neexistujú ani iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia vedená voči odvolateľovi ako daňovému dlžníkovi neprípustná. Právny názor žalovaného o tom, že daňová exekučná výzva bola vydaná v súlade so zákonom nemôže obstáť pretože z príjmov, ktoré išli na predmetný účet žalobcu, išlo výlučne o príjem od Sociálnej poisťovne na invalidnom dôchodku, ktorý bol v plnom rozsahu určený na plnenie Sociálnych služieb pre žalobcu, ktoré sú pre prežitie žalobcu s nutnou dennou starostlivosťou nevyhnutné, a to ide o prostriedky vylúčené z nariadenej exekúcie zrážkami z invalidného dôchodku žalobcu podľa § 106 ods. 3 zákona číslo 563/2009 Z.z.. Poukázal na to, že aj podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.09.2019 po vydaní daňového exekučného príkazu Colným úradom vyplýva, že nie je možné z mesačnej sumy dôchodku žalobcu zrážať peňažné prostriedky na úhradu nedoplatku z dôvodu, že suma dôchodku žalobcu nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zrážať, a to je druhý dôvod prečo peňažný invalidný dôchodok je vylúčený z exekúcie, pretože jeho výška nepresahuje nezraziteľné minimum a nemal to posudzovať výlučne len ako dôvod neprípustnosti exekúcie pri exekúcii zrážkami z dôchodku, ale ako jediný zdroj príjmu žalobcu na jediný peňažný účet postihovaný exekúciou, a to v rozsahu invalidného dôchodku, ktorý exekúcii nepodlieha jednak z dôvodu určenia na platby za nutné sociálne služby, ale aj z dôvodu neprekročenia nepostihnuteľného minima jediného príjmu žalobcu. Nemožno sa teda stotožniť s výkladom žalovaného takým aký prezentoval odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na to, že v tomto prípade ide faktickú výplatu invalidného dôchodku žalobcu v rozsahu, ktorý v žiadnom prípade nepodlieha exekúcii, a to formou pripísania na jeho účet za minulú dobu mesačne a teda ide o peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii. Poukázal taktiež na to, že o návrhu povinného na zastavenie exekučného konania z dôvodov podľa § 96 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, prípadne aj písm. d) obsiahnuté v poslednom odseku podaného odvolania ani doposiaľ nebolo rozhodované. Má za to, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a bez dostatočného a úplného výkladu neprípustnosti vedenia exekúcie hrubo poškodzuje alebo ohrozuje základné životné existenčné podmienky, čím bolo porušené jeho ústavné právo podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.02.2022 poukázal na to, že exekučná výzva podlieha preskúmaniu zákonnosti len v obmedzenom rozsahu a možno ju preskúmať len v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods.5 písmeno a) a b) zákona č. 563/2009 Z.z., pričom aj oprávnenie podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve je možné podať len z dôvodov podľa § 91 ods.5 a písmeno a) a b) – ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti (písmeno a) alebo ak sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná (písmeno b). Okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti sú taxatívne uvedené v ustanovení § 84 zákona č. 563/2009 Z.z. a okolnosti, ktoré vedú k zastaveniu exekučného konania sú uvedené v ustanovení § 96 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Daňová exekúcia je však v tomto prípade vedená formou prikázania pohľadávky z účtu podľa § 108 zákona č. 563/2009 Z.z., a preto je potrebné vylúčenie posudzovať podľa § 106 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z. Opätovne žalovaný zopakoval svoj právny názor prezentovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia o tom, že invalidný dôchodok prestal požívať ochranu vylúčenia podľa § 106 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z., nie
je osobitnou dávkou a nepredstavuje ani prostriedky vyplácané podľa zákona o sociálnych službách (zákon č. 448/2008 Z.z.), ide o iný príjem vyplácaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na účet v banke, cez ktorý daňový dlžník – žalobca uhrádza služby zariadenia sociálnych služieb, ktoré je prijímateľom týchto peňažných prostriedkov. Na základe toho zotrváva na tom, že ku dňu vydania daňovej exekučnej výzvy neexistovali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nedoplatku, prípadne bránili jeho vymáhateľnosti a neexistovali iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia vedená proti žalobcovi ako daňovému dlžníkovi neprípustná. Z uvedených dôvodov je žaloba nedôvodná a je namieste ju zamietnuť. IV. Replika žalobcu 11. Žalovaný v replike zo dňa 28.03.2022 opakovane poukázal na to, že prostriedky na účte boli v celom rozsahu určené výlučne a nevyhnutne pre krytia poskytovaných nevyhnutných sociálnych služieb poskytovateľovi takýchto služieb. V konaní bolo ľahko zistiteľné a bolo to aj nesporné, že z príjmov na predmetný účet žalobcu išlo o výlučne príjem od Sociálnej poisťovne na invalidnom dôchodku v plnom rozsahu, ktorý nepodliehal exekúcii zrážkami z dôchodku určeného na platenie sociálnych služieb pre žalobcu, ktoré sú pre prežitie žalobcu s nutnou dennou starostlivosťou nevyhnutné, teda o prostriedky vylúčené z nariadenej exekúcie zrážkami z invalidného dôchodku podľa § 106 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.09.2019 vyplýva, že nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zrážať peňažné prostriedky na úhradu nedoplatku z dôvodu, že suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodkov zrážať. To je dôvod, prečo je peňažný invalidný dôchodok vylúčený z exekúcie, pretože jeho výška nepresahuje nezraziteľné minimum a nemôže byť podstatné, ako je dôchodok poberaný. S názorom, že invalidný dôchodok prestal požívať ochranu sa žalobca nestotožňuje, nakoľko stále ide o invalidný dôchodok. Žalobca poukázal ešte na to, že sám žalovaný dopĺňa v napadnutom rozhodnutí skutočnosť, že v zmysle citovaného ustanovenia § 91 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. popri zániku daňového nedoplatku prípadne skutočností, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti sú aj iné vážne okolnosti nepripúšťajúce vedenie exekúcie. Avšak výkladom a aplikáciou tohto ustanovenia sa žalovaný nezaoberá a nezdôvodňuje ani vo vzťahu k § 109 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. že daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch, ktoré sú určené podľa osobitného predpisu – 69) – odkaz na zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, kam patrí aj služba poskytovaná žalobcovi podľa § 12 ods.1 písmeno c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú pod bodom 1. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. V. Duplika žalovaného 12. Žalovaný v duplike zo dňa 21.04.2022 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Opätovne poukázal na to, že odvolaniu žalobcu proti daňovej exekučnej výzve nevyhovel, nakoľko má za to, že bola vydaná v súlade so zákonom. Z rovnakých dôvodov ani nemohol vydať rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania podľa § 96 ods.1 písmeno g) zákona č. 563/2009 Z.z. tak, ako to navrhol žalobca, keďže aj v prípade zastavenia daňového exekučného konania rozhoduje správca dane ex offo sú splnené zákonné podmienky a v takom prípade o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie. Ak daňový subjekt podá návrh na zastavenie exekučného konania a správca dane nezistí, že je splnená niektorá z podmienok uvedená v ustanovení § 96 ods.1 zákona č. 563/2009 z.z. nevydáva rozhodnutie o tom, že návrhu nevyhovuje. Ostatné námietky uvádzané žalobcom sú rovnaké ako námietky v odvolacom konaní a tieto nie sú pravdivé a v tomto odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia. VI. Konanie na správnom súde 13. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. 14. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol za splnenia podmienok upravených v ustanovení § 137 ods.4 SSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.07.2024 formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli tunajšieho súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods.3 SSP. VII. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 91 ods. 5 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len daňový poriadok v znení účinnom v rozhodnej dobe, pričom rozhodnou dobou je doba právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) do 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku. 16. Podľa § 91 ods. 5 písm. b) Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe do 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie ak sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. 17. Podľa § 84 ods.1 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe daňový nedoplatok zanikne dňom a) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel, b) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, c) zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu, d) právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3, e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, f) nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;48) rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom, g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie. 18. Podľa § 84 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak a) suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur, b) daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. 19. Podľa § 108 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. 20. Podľa § 106 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne
služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 109 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených u poskytovateľa platobných služieb, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou - § 92 ods.. zákona č. 448/2008 Z.z.). 22. Podľa § 96 ods.1 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak a) exekučný titul bol zrušený, b) exekučný titul sa nestal vykonateľným, c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii, e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo, f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný, g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať. 23. Podľa § 92 ods. 11 Daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnej dobe Exekúcii nepodliehajú a) finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu, b) poskytnutý finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 76, § 77, § 78a a 78aa, c) posteľ, stôl, stolička, kreslo, vykurovacie teleso, periny, posteľná bielizeň, rádioprijímač, televízor, ktoré prijímateľ sociálnej služby užíva v zariadení ako nevyhnutné vybavenie obytnej miestnosti, a pomôcky, ktoré prijímateľ sociálnej služby potrebuje vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav alebo vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie. 24. Podľa § 92 ods.11 zákona č. 448/2008 Z.z. Exekúcii nepodliehajú a) finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu, b) poskytnutý finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 76, § 77, § 78a a 78aa, c) posteľ, stôl, stolička, kreslo, vykurovacie teleso, periny, posteľná bielizeň, rádioprijímač, televízor, ktoré prijímateľ sociálnej služby užíva v zariadení ako nevyhnutné vybavenie obytnej miestnosti, a pomôcky, ktoré prijímateľ sociálnej služby potrebuje vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav alebo vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie. VIII. Právny názor správneho súdu 25. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného pri vydávaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosti tohto rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa – daňovej exekučnej výzve. 26. Sporné v tomto konaní medzi účastníkmi bolo to, či nastali také okolnosti respektíve či sú tu také dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia vedená formou prikázaním pohľadávky z účtu v banke voči žalobcovi ako daňovému dlžníkovi neprípustná s poukazom na to, že peňažné prostriedky, ktoré sa nachádzajú na účte dlžníka sú invalidným dôchodkom a sú určené na zaplatenie úhrady za sociálne služby. 27. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku) nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku) a porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku). 28. V prvom rade súd považuje za potrebné poukázať na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v jeho rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/77/2012, ako aj v rozhodnutí 4Sžf/85/2014 (a iné), ktorý sa považuje za ustálený, a v zmysle ktorého daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu len v obmedzenom
rozsahu. Jej zákonnosť možno preskúmať iba z dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b) Daňového poriadku (rozhodnutí 3Sžf/77/2012 je poukaz na predchádzajúcu právnu úpravu § 76 ods. 5 písm. a) a b) zákona o správe daní č. 511/1992 Zb., ktorého doslovné znenie tohto ustanovenia § 76 ods. 5 písmeno a) a b) je v súčasnosti upravené v ustanovení § 91 ods. 5 písmeno a) a b) Daňového poriadku), pričom podľa názoru správneho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by totiž viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany, počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti. 29. Žalobca ako daňový dlžník v odvolaní poukazoval na to, že sú tu skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním daňovej exekučnej výzvy, a to tá skutočnosť, že na jeho účte na ktorý sa vzťahuje zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami sú peňažné prostriedky, ktoré predstavujú invalidný dôchodok, na ktorý sa podľa už skoršieho oznámenia nevzťahuje exekúcia z dôvodu nepostihnuteľnosti tejto sumy a ide zároveň o peňažné prostriedky, ktoré slúžia na úhradu za jemu poskytované sociálne služby. Zároveň v doplnení odvolania uviedol, že tieto peňažné prostriedky nachádzajúce sa na jeho účte majú byť vyplatené pani D. F. z dôvodu, že táto zaňho počas zákazu vychádzania v čase pandémie Covid uhrádzala platby za poskytované sociálne služby zo svojich peňažných prostriedkov. Žalovaný mal naopak za to, že aj keď ide o peňažné prostriedky – invalidný dôchodok, na ktorý najprv nariadil exekúciu zrážkami z dôchodku, ktorá forma exekúcie bola neúspešná z dôvodu, že výška tohto dôchodku nedosahovala zraziteľné minimum, nič to nebráni ich zexekuovaniu formou prikázania pohľadávky z účtu v banke. 30. Podľa názoru súdu, bolo povinnosťou žalovaného sa v konaní odvolaní žalobcu v kontexte ním v odvolaní tvrdených skutočností zaoberať tým, či u žalobcu nastal niektorý z dôvodov upravený v ustanovení § 91 ods.5 písmeno a) a b) Daňového poriadku, pre ktorý je exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke neprípustná. 31. Pokiaľ ide o ustanovenie § 91 ods. 5 písm. a) Daňového poriadku – okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vykonateľnosti - tu má zákonodarca na mysli tie prípady, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 84 Daňového poriadku, pričom pri každej tam uvedenej skutočnosti je presne určený deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane. 32. Pokiaľ ide o ustanovenie § 91 ods. 5 písm. b) Daňového poriadku – iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná – takýmto je napríklad dôvod upravený v ustanovení § 88 ods. 10 Daňového poriadku – neprípustnosť exekúcie pre to, že majetok, na ktorý je vedená exekúcia je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka. 33. Po oboznámení sa s administratívnym spisom súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne neriadil týmto ustanovením § 91 ods. 5 Daňového poriadku a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami namietanými v odvolaní žalobcom, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie, ktoré žalobca napadol správnou žalobou trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je teda nezákonné. Z uvedeného dôvodu bolo namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť ho žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Keďže súd dospel k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto skutočnosť je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). 34. Z doplnenia odvolania zo dňa 18.06.2021, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené toho istého dňa je zrejmé, že v ňom žalobca poukazuje na to, že pani D. F., ktorá konala za žalobcu v administratívnom konaní na základe písomného generálneho splnomocnenia zo dňa 17.05.2021 a taktiež za neho rieši veci na základe generálneho splnomocnenia uhrádzala zo svojho súkromného účtu, ktorého výpis bol prílohou odvolania sumu úhrady za poskytované sociálne služby v ústave sociálnej starostlivosti. Žalovaný však na túto skutočnosť reflektoval v odôvodnení správnou žalobou napadnutom rozhodnutí jednou vetou na strane 3 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď uviedol (po tom čo opísal obsah doplnenia odvolania) to, že: „Prílohu uvedeného listu tvoril výpis z účtu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu F. D., prehľad transakcií od 01.11.2020 do 21.05.2021, ktorým p. F. preukázala, že v uvedenom období vznikla pohľadávka voči odvolateľovi.“
35. Podľa názoru súdu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal so žalobcom tvrdenou skutočnosťou o tom, že predmetné peňažné prostriedky patria pani D. F., a teda ani neuviedol svoju právnu úvahu o tom, či z tohto dôvodu tu nie je daná neprípustnosť exekúcie pre existenciu iných dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. b) Daňového poriadku, a to aj v tom kontexte, že sa jedná o invalidný dôchodok, ktorý je určený na výplatu úhrad za poskytnutú sociálnu službu a ktorý v zmysle ustanovenia § 92 ods.11 zákona č. 448/2008 Z.z. nepodlieha exekúcii. Žalovaný vôbec nezaujal svoju právnu úvahu k tomu, prečo za situácie nepostihnuteľnosti žalobcovho invalidného dôchodku zrážkami z dôchodku je tento postihnuteľný exekúciou práve prikázaním pohľadávky z účtu, ak stále ide o invalidný dôchodok určený na úhradu za sociálne služby, čo ani žalovaný nepopiera a tvrdenie o tom, že stratil ochranu vylúčenia podľa § 106 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z. je nepostačujúce za situácie, keď podľa zákona č. 448/2008 Z.z. je žalobca prijímateľom sociálnej služby (čo nebolo v konaní sporné) a invalidný dôchodok používa na úhradu za jemu poskytnutú sociálnu službu a podľa § 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z.z. sú finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu výslovne zákonom vylúčené z exekúcie. Keďže sa žalovaný ani nezaoberal ustanovením § 109 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z., len ho v odôvodnení rozhodnutia citoval, vec zároveň aj nesprávne právne posúdil. 36. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že tu dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c) a d) SSP a na vrátenie veci žalovanému na nové konanie. 37. V ďalšom postupe bude povinnosťou žalovaného pri zachovaní právneho názoru správneho súdu tak ako to je načrtnuté v odôvodnení tohto rozsudku vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní zvoliť správny procesný postup pri rozhodnutí o odvolaní, svoje rozhodnutie dôkladne odôvodniť tak, aby zodpovedalo zodpovedalo požiadavkám obsiahnutým v ustanovení § 63 Daňového poriadku a aby z neho bola zrejmá jeho správna úvaha, ktorou sa riadil pri rozhodovaní o odvolacích námietkach žalobcu. 38. Súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods. 6 SSP podľa ktorého, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 39. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 40. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania . 41. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods.2 SSP). 42. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).