Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/13/2021 7021200078 11. 07. 2024 JUDr. Tatiana Sabadošová ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200078.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura v právnej veci žalobcov: 1.) Agropotravinárske družstvo Malčice, so sídlom 072 06 Malčice, IČO: 31 713 891, 2.) AGRO - Land SK s.r.o., so sídlom 072 06 Malčice 200, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor, so sídlom A. B. XX, XXX XX C., za účasti ďalších účastníkov: 1.) C. D., bytom E. XXX/X, XXX XX C., 2.) F. G., bytom H. XXX/XX, XXX XX C., 3.) G. F., bytom XXX XX H. XX, 4.) Poľovnícka organizácia Bažant Budkovce, so sídlom Bytovky 449, 072 15 Budkovce, IČO: 52 208 788, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-MI-PLO/2020/019464 zo dňa 7. decembra 2020 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-MIPLO/2020/019464 zo dňa 7. decembra 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcom konania.
priznáva
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
III. Ďalším účastníkom p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 06. novembra 2020 bola žalovanému doručená žiadosť ďalších účastníkov 1.)-3.) o zaevidovanie zmluvy na užívanie poľovného revíru Bažant Budkovce z toho istého dňa, uzatvorenej v zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o poľovníctve“) medzi splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov - ďalšími účastníkmi 1.)-3.) na jednej strane a užívateľom poľovného revíru - ďalším účastníkom 4.) na druhej strane (ďalej aj „Zmluva“). Prílohou žiadosti bola notárska zápisnica o priebehu a výsledku zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Bažant Budkovce konaného dňa 23. mája 2020, spísaná notárom JUDr. Ferdinandom Ontkom so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, č. N 83/2020, Nz 14665/2020, NcRls 14950/2020 (ďalej aj „Notárska zápisnica“). 2. Opatrením č. OÚ-MI-PLO/2020/019464 zo dňa 7. decembra 2020 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) žalovaný podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmluvu zaevidoval. II.
Konanie pred správnym súdom 3. Žalobcovia podali proti napadnutému opatreniu žalovaného č. OÚ-MI-PLO/2020/019464 zo dňa 7. decembra 2020 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 04. februára 2021, pričom navrhli, aby správny súd napadnuté opatrenie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobcovia tiež žiadali priznať právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Žalobcovia, ako vlastníci pozemkov patriacich do poľovného revíru Bažant Budkovce v podanej žalobe namietali nezákonnosť napadnutého opatrenia najmä z nasledovných dôvodov: - Zhromaždenie konané dňa 23. mája 2020 (ďalej aj „Zhromaždenie“) bolo zvolané v čase účinnosti opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2731/2020 zo dňa 23. marca 2020 zakazujúceho organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy, čo zakladá pochybnosť o platnosti zvolania Zhromaždenia, ako aj o tom, či v dôsledku takéhoto konania nedošlo k skresleniu účasti resp. hlasovacích práv na Zhromaždení. - Zvolávatelia Zhromaždenia – spoločnosť Agromaš, a.s., so sídlom Hviezdoslavova 17, 071 01 Michalovce, IČO: 36 191 558 a spoločnosť Agrokombinát MI,a.s., so sídlom Hviezdoslavova 17, 071 01 Michalovce, IČO: 36 187 038 (ďalej aj „Zvolávatelia“) nepredložili listy vlastníctva, nájomné zmluvy, resp. iné listiny, ktoré by preukazovali, že disponovali tvrdeným počtom hlasov. Zvolávatelia, resp. organizátori Zhromaždenia neumožnili žalobcom ani ďalším účastníkom Zhromaždenia nahliadnuť do príslušnej dokumentácie. - Nie je známe, k akému dátumu bola zostavená analýza vlastníckych vzťahov, na ktorú sa v rámci overovania uznášaniaschopnosti Zhromaždenia, resp. počtu jednotlivých prítomných Zvolávatelia odvolávali, pričom je možné usudzovať, že predmetná analýza bola vyhotovená takmer rok pred konaním Zhromaždenia, čo spôsobuje značné skreslenie oproti skutočným vlastníckym, resp. hlasovacím pomerom v čase konania Zhromaždenia. Hoci právna úprava neurčuje, ako aktuálna má byť zostava vlastníkov poľovných pozemkov, z povahy veci a pri zachovaní relevantnej ochrany práv vlastníkov poľovných pozemkov je však vylúčené, aby sa uskutočnilo Zhromaždenie na podklade rok starej zostavy vlastníkov poľovných pozemkov. - Žalovaný sa pri prijímaní rozhodnutia (pozn. vydávaní napadnutého opatrenia) nezaoberal vlastníckou štruktúrou poľovného revíru Bažant Budkovce a v tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na závažný nedostatok notárskej zápisnice, v ktorej vôbec nie sú uvedení žalobcovia, respektíve ďalšie subjekty, ktoré sa prostredníctvom zástupcu Zhromaždenia zúčastnili. Namiesto žalobcov je v listine prítomných evidovaný právny zástupca bez toho, aby bolo uvedené, ktoré subjekty zastupuje. Žalobcovia v tejto súvislosti ďalej poukazujú na § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého je povinnou náležitosťou listiny prítomných, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice, názov a sídlo právnickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, v tomto prípade žalobcov. Tento nedostatok sa týka aj ďalších zástupcov, ktorí sa Zhromaždenia zúčastnili, pričom ide o podstatnú formálnu vadu dokumentu tvoriaceho podklad pre rozhodnutie žalovaného. Takéto rozhodnutie nie je z uvedeného dôvodu preskúmateľné, ktorí vlastníci poľovných pozemkov hlasovali a aký bol ich podiel, teda nie je možné zistiť, ktorí vlastníci predstavovali 51,807% hlasov. Tým je tiež vylúčené, aby žalovaný mohol relevantne rozhodnúť o evidencii Zmluvy na základe podkladu, ktorý pre zásadný nedostatok prezenčnej listiny neumožňuje, aby bolo relevantne posúdené splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Uvedený nedostatok nie je možné nijako napraviť alebo odstrániť, nakoľko zoznam vlastníkov, ktorí sa zúčastnili Zhromaždenia a podiely hlasovacích práv nie je možné zistiť ani z textu Notárskej zápisnice, ani z jej iných príloh. - Žalovaný počas prijímania rozhodnutí nezohľadnil právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7C/218/2016 zo dňa 20. júla 2016 o nariadení neodkladného opatrenia proti Zvolávateľom, ktoré zakazovalo Zvolávateľom užívať časť pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri H. Budkovce a to vrátane vykonávania práva zodpovedajúceho poľovníctvu, pod ktoré možno nepochybne zaradiť zvolanie Zhromaždenia, ako aj účasť a hlasovanie na ňom. Z obsahu notárskej zápisnice nevyplýva, či bolo prihliadnuté na toto uznesenie, resp. na iné obdobné uznesenia Okresného súdu Michalovce a to sp. zn. 11C/26/2018 zo dňa 26. apríla 2018, sp. zn. 11C/43/2018 zo dňa 09. júla 2018, sp. zn. 10C/5/2019 zo dňa 13. februára 2019, sp. zn. 24C/5/2019 zo dňa 14. februára 2019, sp. zn. 10C/75/2019 zo dňa 21. októbra 2019 a sp. zn. 14C/75/2019 zo dňa 23. októbra 2019.
- Spoločnosti AT ZEMPLÍN spol. s r.o., so sídlom 076 13 Kazimír (pozn. v žalobe nepresne uvedené ako Športová 1, Kažimír), IČO: 36 200 239, resp. ich zástupcom bolo znemožnené zúčastniť sa Zhromaždenia, pričom došlo k vyradeniu ich hlasov. - Notár osvedčujúci Zhromaždenie bol Zvolávateľmi predstavený až v druhej polovici Zhromaždenia, čo je v rozpore s notárskym poriadkom (§ 16 ods. 3). - Miesto konania Zhromaždenia sa v priebehu konania svojvoľne presúvalo na iné miesto ako bolo uvedené v pozvánke, čo v spojení so zvolaním Zhromaždenia v čase platnosti zákazu organizovania hromadných podujatí svedčí o snahe navodiť podmienky ideálne pre zníženie miery transparentnosti Zhromaždenia. Zo všeobecných pravidiel hlasovania na kolektívnych zhromaždeniach pritom vyplýva, že akákoľvek zmena tohto typu by mala byť prítomnými odhlasovaná. - Žalovaný nezohľadnil odvolanie plnomocenstiev uskutočnené na Zhromaždení, ktoré boli pôvodne udelené Zvolávateľom, Zvolávatelia toto odvolanie plnomocenstiev neakceptovali a Zhromaždenie bolo z ich strany vedené, ako keby k odvolaniu plnomocenstiev nedošlo. Odvolaním plnomocenstiev však došlo k zmene pomeru hlasov vlastníkov na Zhromaždení a ani uvedeným sa žalovaný pri prijímaní rozhodnutia nijako nezaoberal. - Žalovaný svojim postupom aproboval stav, že k evidencii Zmluvy došlo bez toho, aby v ktorejkoľvek etape bolo možné relevantne preskúmať, či naozaj rozhodla väčšina vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, z tejto možnosti preskúmania boli vylúčení aj vlastníci priamo na Zhromaždení a uvedené neskúmal ani notár. Navyše, podkladom pre evidenciu Zmluvy bol dokument, ktorý nemá všetky zákonom predpísané náležitosti – t. j. nevyhovujúca prezenčná listina. 5. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že predseda predstavenstva oboch Zvolávateľov je zároveň jedným zo štatutárnych zástupcov žalovaného 4.), z čoho je evidentné, koho záujmy sa mali uvedeným konaním uprednostniť na úkor iných vlastníkov poľovných pozemkov. 6. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že žalovaný bol na nedostatky písomne upozornený listami zo dňa 16. októbra 2020 a 13. novembra 2020 a to aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný bol však v tejto súvislosti pasívny a uspokojil sa len s tvrdením, že správny orgán preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií a keďže zhromaždenia sa nezúčastňujú zamestnanci správneho orgánu, nesú zodpovednosť za jej priebeh, vrátane hlasovania výlučne jeho účastníci. Podľa názoru žalobcov takéto chápanie kompetencií správneho orgánu v rámci evidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru zo strany žalovaného odporuje teologickej podstate príslušných ustanovení zákona o poľovníctve ako aj judikatúre najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. 7. Záverom žalobcovia poukázali na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov a to jednak v súvislosti s ustálením otázky prieskumu opatrenia žalovaného (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/03, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011, sp. zn. 8Sžp/14/2011, sp. zn. 3Sžp/5/2011) ako aj v súvislosti s úlohou správneho orgánu v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018, sp. zn. 4Sžk/5/2019). 8. Žalobcovia nariadenie pojednávania nežiadali. 9. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 27. apríla 2021, pričom uviedol že správny orgán v rámci postupu podľa § 16 zákona o poľovníctve nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v tomto ustanovení. Notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov preveruje iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok uvedených v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, avšak, nakoľko sa zhromaždenia vlastníkov nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, nemôže niesť zodpovednosť za jeho priebeh. Túto nesú výlučne jeho účastníci. Žalovaný ďalej poukázal na to, že aj v zmysle dôvodovej správy k zákonu o poľovníctve pre schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je potrebné rozhodnutie správneho orgánu v správnom konaní, jeho úlohou je len evidencia zmluvy. 10. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal. 11. K žalobe sa ďalší účastníci vyjadrili v spoločnom podaní zo dňa 08. decembra 2022, v ktorom uviedli nasledovné skutočnosti:
- Pokiaľ žalobcovia namietajú, že Zvolávatelia porušili opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky OLP/2731/2020 zo dňa 23. marca 2020 zakazujúceho organizovať hromadné podujatia športovej, spoločenskej či inej povahy, toto opatrenie bolo zrušené novým opatrením Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/4085/2020 zo dňa 19. mája 2020, účinným odo dňa 20. mája 2020, ktoré rušilo predchádzajúce opatrenie zo dňa 23. marca 2020 a zároveň umožňovalo usporiadať hromadné podujatia v počte menej ako 100 ľudí. Zrušenie opatrenia zo dňa 23. marca 2020 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky odôvodnil zlepšením epidemiologickej situácie, toto zrušenie vopred avizoval vo verejných médiách a Zhromaždenia sa dňa 23. mája 2020 zúčastnilo 20 ľudí vrátane notára. Zvolanie Zhromaždenia preto nebolo v rozpore so žiadnou právnou normou, nakoľko sa zákaz skončil dňa 20. mája 2020 a Zhromaždenie sa uskutočnilo dňa 23. mája 2020. - O priebehu Zhromaždenia bola vyhotovená Notárska zápisnica, pričom prítomní mali možnosť vyjadriť sa k všetkým bodom programu, ako aj k samotnej prezentácii zúčastnených. - Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že uznesenia boli prijaté iba väčšinou hlasov 51,807%, zákonom požadovaná väčšina bola splnená pri každom hlasovaní, nadpolovičná väčšina bola vypočítaná správne a bola aj zástupcami žalobcov prekontrolovaná. V prípade námietok mali účastníci Zhromaždenia možnosť opakovane sa vrátiť k spätnému prepočtu, nespokojnosť však nikto neprejavil. Notárska zápisnica bola na Zhromaždení prečítaná z dôrazom na jednotlivé body a zvlášť, pokiaľ išlo o reprezentáciu vlastníkov, a to, či sa jednalo o priamu účasť vlastníka alebo o nájomcov. - Zvolávatelia mali právo zvolať Zhromaždenie, nakoľko preukázali, že disponujú právom zastupovať vlastníkov, ktorí im prenajímajú výmeru pozemkov predstavujúcu 35,81%. Zástupca žalobcov sám osobne preveril výmeru pozemkov už pri prezentácii a porovnával ju s evidenciou uvedenou v zozname vlastníkov poľovných pozemkov vypracovanom geodetom, kontrolu vykonával aj C. I. G.. Pri prezentácii bola možnosť predložiť nové listy vlastníctva v prípade najnovších zmlúv u vlastníkov tak, ako sa predkladali nové nájomné zmluvy, vrátane splnomocnení v prípade zastupovania. Ďalší účastníci zároveň poukázali na to, že zástupca žalobcov nepredložil ku kontrole originálne doklady, ale kópie splnomocnení, pričom aj napriek možným pochybnostiam mu tieto boli uznané. - Každý účastník mal možnosť zúčastniť sa kontroly dokladov, namietať a pripomienkovať oprávnenosť jednotlivých účastníkov a vznášať námietky, najmä pokiaľ išlo o oprávnenosť zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov. Takúto vzájomnú možnosť kontroly považujú ďalší účastníci za dostatočný prieskum toho, akou väčšinou disponovali Zvolávatelia ako aj ostatní účastníci a lepšia forma kontroly fakticky ani nebola možná. - V rámci druhého bodu programu C. I. G. oznámil, že zápisy do listiny prítomných boli overené Zvolávateľmi a požiadal jednotlivých vlastníkov alebo ich splnomocnených zástupcov, aby potvrdili do notárskej zápisnice, že nimi uvedené výmery na nimi predložených dokladoch sú také, ako sú uvedené v listine prítomných, čo prítomní následne potvrdili. Pokiaľ ide o postup pri hlasovaní, nikto z prítomných vlastníkov ani ich splnomocnených zástupcov nemal pripomienky ani iné návrhy. - C. I. G. vyzval prítomných zástupcov, aby sa vyjadrili, či ich splnomocnenia boli podpísané oprávnenou osobou, pričom títo sa všetci vyjadrili kladne okrem zástupcu žalobcov, ktorý uviedol, že C. I. G. nepatrí právo klásť mu takúto otázku. - Pokiaľ ide o listinu prítomných, už samotný názov napovedá, že ide o zapísanie tých osôb, ktoré boli na Zhromaždení fyzicky prítomné a túto listinu aj fyzicky podpísali. Pri každom účastníkovi je napísaná aj výmera pozemkov uvedená v m2 , ako aj v podiele v percentách z celkovej výmery poľovného revíru. - Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa nezohľadnenia uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7C/218/2016 zo dňa 20. júla 2016 ďalší účastníci uviedli, že Zvolávatelia nezastupovali tých vlastníkov, ktorí boli uvedení v predmetnom uznesení a preto túto námietku považujú za nezmyselnú. Pokiaľ ide o ďalšie uznesenia, na ktoré žalobcovia poukazujú, ďalší účastníci uviedli, že ak nimi bolo uložené neodkladné opatrenie za účelom, aby sa určitý subjekt zdržal ich užívania na poľnohospodárske účely, to automaticky neznamená, že sa ruší aj právo výkonu poľovníctva. V prípade neodkladných opatrení pritom súd neskúma, ako je návrh na jeho vydanie vydokladovaný, a teda vôbec sa nezaoberá tým, či sú nájomné zmluvy na pozemky platné alebo neplatné, ale preferuje sa rýchlosť konania. Aj túto námietku ďalší účastníci považovali za nezmyselnú, lebo Zvolávatelia Zhromaždenia vôbec nepreukazovali svoj vzťah k pozemkom, ktoré sú predmetom uvedených uznesení. - Pokiaľ ide o svedectvo subjektu AT ZEMPLÍN spol. s r.o. ďalší účastníci poukázali na jeho možnú spriaznenosť so žalobcami. - Ďalší účastníci ďalej nesúhlasili s tvrdením žalobcov, že notár bol predstavený až v druhej polovici zhromaždenia, pričom poukázali na časť notárskej zápisnice, v ktorej pán J. G. zdôraznil, že notár bol predstavený na začiatku Zhromaždenia.
- K námietke o zmene miesta Zhromaždenia ďalší účastníci uviedli, že toto sa konalo na tej istej adrese, v tej istej budove, na tom istom poschodí a v tom istom reštauračnom zariadení, do ktorého bolo zvolané. - K námietke žalobcov, že sa neprihliadalo na odvolanie plnomocenstviev uskutočnené na Zhromaždení ďalší účastníci uviedli, že žalobcovia nepredložili Zhromaždeniu nijaké odvolanie plnomocenstiev v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka a ani nedefinovali plnomocenstvá, o ktoré sa malo jednať. Pokiaľ ide o list s názvom „odvolanie plnomocenstiev“, tento bol predložený K. F. a bol datovaný zo dňa 22. mája 2020, avšak za tam uvedené subjekty mal konať JUDr. Alexander Bröstl, konateľ Advokátskej kancelárie Bröstl & Čentík s.r.o., ale splnomocnenia pre advokátsku kanceláriu neboli preukázané, preto toto odvolanie plnomocenstiev nemôže byť platné. Zvolávatelia aj napriek týmto nedostatkom na Zhromaždení nepoužili splnomocnenia od subjektov, ktoré sú uvedené v odvolaní plnomocenstiev, lebo od týchto subjektov nikdy žiadne splnomocnenia nemali. 12. Záverom ďalší účastníci poukázali na postupy žalobcov, resp. obchodných spoločností personálne prepojených so žalobcami v súvislosti s realizáciou poľovníctva. Uvedené podanie ďalších účastníkov bolo podpísané aj Zvolávateľmi Zhromaždenia. 13. Ďalší účastníci nariadenie pojednávania nežiadali. 14. Žalobcovia v replike zo dňa 21. decembra 2022 uviedli, že žalovaný nijako nereagoval na rozhodujúce skutkové okolnosti a právne dôvody, na ktoré žalobcovia poukázali v žalobe a naďalej zotrval vo svojom pasívnom prístupe. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali aj na samotné znenie žaloby. V ďalšom žalobcovia poukázali na rozhodovaciu činnosť správnych súdov a to na rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2015 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018, z ktorých vyplýva záver, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru je tento povinný skúmať len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 zákona o poľovníctve. Navyše samotná Notárska zápisnica nebola v danom prípade podkladom spôsobilým pre zaevidovanie Zmluvy z dôvodu, že v prezenčnej listine tvoriacej jej prílohu neboli uvedení žalobcovia ani ďalší zástupcovia, ktorí sa Zhromaždenia zúčastnili. Žalobcovia tiež uviedli, že v súčasnosti prebiehajú dve trestné konania súvisiace s tým, že Zvolávatelia Zhromaždenia používali falošné či pozmeňované nájomné zmluvy, z ktorých odvodzovali poľovné právo. 15. Ďalší účastník 2.) podal dňa 26. februára 2023 vyjadrenie, v ktorom poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k evidencii zmlúv o výkone poľovníctva zo dňa 31. mája 2016, v zmysle ktorého správny orgán v rámci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Iný názor obsiahnutý v rozsudkoch, ktoré k žalobe pripojili žalobcovia je nutné považovať za záväzný len v príslušnej konkrétnej veci a s jeho všeobecnou aplikáciou sa nemožno stotožniť. Ďalší účastník 2.) ďalej uviedol, že pokiaľ ide o námietky k prijímaniu uznesení na Zhromaždení, tak ako je uvedené vo vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, jedná sa o výlučne súkromnoprávny vzťah, pričom, ak dôjde k sporu o to, či Zhromaždenie platne relevantným spôsobom rozhodlo, má o tom rozhodovať súd a nie správny orgán, teda žalobcovia sa mali s touto vecou obrátiť na príslušný súd a táto vec mala byť posudzovaná v občianskoprávnom konaní. Ďalej poukázal na to, že predsedajúci Zhromaždenia v mene Zvolávateľov požiadal vlastníkov alebo splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, aby čestne vyhlásili, že uvedené výmery nimi predložených dokladov sú skutočne také, ako ich uviedli v listine prítomných a predložené listinné materiály na zastupovanie vlastníkov sú udelené oprávnenou osobou a v prípade nepravdivého čestného vyhlásenia preberajú na seba právne následky. Všetci prítomní vlastníci alebo splnomocnení zástupcovia okrem právneho zástupcu žalobcov túto skutočnosť potvrdili. Podľa názoru ďalšieho účastníka 2.) tak, ako je uvedené v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, zápis do listiny prítomných, od ktorej je odvodené hlasovacie právo účastníkov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je vecou Zvolávateľa a nie žalovaného - správneho orgánu. Nakoľko súčasťou žiadosti o evidenciu Zmluvy je Notárska zápisnica osvedčujúca priebeh Zhromaždenia, ktorá okrem iného osvedčuje účasť vlastníkov, im prislúchajúce vlastnícke právo a od toho odvodené hlasovacie právo, táto Notárska zápisnica priamo osvedčuje, či Zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 16. V duplike zo dňa 01. marca 2023 žalovaný uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27. apríla 2021 a zároveň predložil stanovisko Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. VI/3 Gd 103/16/1000-5 zo dňa 02. júna 2016 ohľadom rozsahu oprávnení orgánov štátnej správy pri evidencii zmlúv na výkon práva poľovníctva. 17. Ďalší účastník 3.) podal dňa 22. februára 2023 vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že sa zúčastnil Zhromaždenia, z ktorého bola vyhotovená Notárska zápisnica, s ktorej obsahom sa stotožňuje. Žalobcovia boli účastníkmi Zhromaždenia, preto sa nemôžu odvolávať na to, že neboli zaevidovaní, nakoľko notár ich zaevidoval na základe toho, že ich právny zástupca je na prezenčnej listine podpísaný. Ďalej poukázal na to, že na Zhromaždení bola vykonávaná kontrola vlastníkov poľovných pozemkov a bola porovnávaná s katastrálnou evidenciou ako aj s predloženými nájomnými zmluvami, pričom to všetko notár zachytil. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na rozsudky krajských súdov, ich obsah sa netýka priebehu Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ale spôsobu, akým má postupovať štátny orgán pri registrácii zmluvy v zmysle zákona o poľovníctve, pričom je toho názoru, že žalovaný postupoval správne. Záverom uviedol, že o trestných konaniach, na ktoré žalobcovia poukázali, nemá vedomosť. 18. Ďalší účastník 4.) podal dňa 26. februára 2023 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na Zhromaždení bol prítomný notár, ktorý mal priebeh rokovania pod kontrolou a vyhotovil z neho Notársku zápisnicu, pričom každý účastník mal možnosť vyjadrovať svoje názory a vykonať priamu kontrolu evidencie pozemkov, ako aj dokladovanie vlastníckych a nájomných vzťahov. Podľa jeho názoru žalobcovia neuviedli žiadne relevantné dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Záverom poukázal na to, že žalobcovia boli prítomní na Zhromaždení, čo potvrdili svojím podpisom na prezenčnej listine, Zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a o všetkých veciach sa rozhodlo nadpolovičnou väčšinou prítomných, preto sú rozhodnutia právoplatné. 19. K jednotlivým vyjadreniam ďalších účastníkov sa žalobcovia vyjadrili v podaní zo dňa 14. apríla 2023. - K vyjadreniu ďalšieho účastníka 3.) zo dňa 22. februára 2023 uviedli, že jeho účasť na Zhromaždení a stotožnenie sa s obsahom notárskej zápisnice neznamená, že Zhromaždenie sa uskutočnilo legitímnym spôsobom a Notárska zápisnica spĺňa zákonom požadované obsahové náležitosti. Pokiaľ ide o rozsudky krajských súdov, tak, ako uviedol aj ďalší účastník 3.), mal týmto spôsobom postupovať okresný úrad pri evidencii Zmluvy, preto závery vyplývajúce z týchto rozhodnutí je potrebné aplikovať aj v tomto konaní, nakoľko žalovaný pri zaevidovaní Zmluvy preukázateľne postupoval v rozpore s nimi a to tým, že sa v celom rozsahu obmedzil len na skúmanie formálnych náležitostí Notárskej zápisnice a opomenul skúmať splnenie rozhodujúcich materiálnych predpokladov. Opätovne zdôraznili, že nie žalobcovia boli uvedení na listine prítomných ako to vyplýva z § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, ale bol tam uvedený ich právny zástupca. Pokiaľ ide o trestné konania, na ktoré žalobcovia poukázali, skutočnosti, ktoré v nich eventuálne budú preukázané, môžu mať zásadný vplyv na prehodnotenie deklarovaných hlasovacích práv Zvolávateľov Zhromaždenia. - K vyjadreniu ďalšieho účastníka 4.) zo dňa 26. februára 2023 uviedli, že notár v Notárskej zápisnici osvedčuje iba priebeh zhromaždenia, nijakým spôsobom neosvedčuje jeho zákonnosť. Následne v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je povinnosťou žalovaného zisťovať, či bolo Zhromaždenie zvolané oprávnenou osobou, boli splnené podmienky zvolania ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a akým počtom hlasov disponujú. V rámci „možnosti vyjadrovať svoje názory a priamej kontroly“ bolo na Zhromaždení zistené, že zostava vlastníkov poľovných pozemkov bola neaktuálna. Na rozdiel od tvrdenia Ing. Juhása Zvolávatelia Zhromaždenia nepredložili žiadne listy vlastníctva, nájomné zmluvy alebo iné istiny preukazujúce to, že Zvolávatelia disponovali tvrdeným počtom hlasov. Žalobcovia tiež uviedli, že tvrdenie ďalšieho účastníka 4.), že Zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných je iba názorom Zvolávateľa, ktorý nezodpovedá realite. - K vyjadreniu ďalšieho účastníka 2.) zo dňa 26. februára 2023 uviedli, že stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie je právnym aktom záväzným pre správny súd v tejto veci a je ešte z roku 2016, pričom rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobcovia poukazujú sú z rokov 2019 a 2020 a mali by byť pre správny súd smerodajné. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením ďalšieho účastníka 2.), že sa žalobcovia mali obrátiť na príslušný všeobecný súd, nakoľko aj tento názor bol súdnou praxou prekonaný pokiaľ ide o otázku evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Vo vzťahu k Notárskej zápisnici opätovne uviedli, že táto len osvedčuje priebeh Zhromaždenia, ale nepotvrdzuje jeho zákonnosť a správnosť údajov rozhodujúcich pre stanovenie kvóra či hlasovacích práv a to bez ohľadu na akékoľvek čestné vyhlásenia prítomných osôb, ktoré sú len deklaratórneho charakteru. Pokiaľ ide o názor ďalšieho účastníka 2.), že okresný úrad je povinný skúmať len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 zákona o poľovníctve, s prihliadnutím na
judikatúrou stanovené požiadavky je tento neudržateľný. Záverom žalobcovia uviedli, že aj v prípade nedôvodnosti všetkých námietok týkajúcich sa priebehu Zhromaždenia by to nemalo vplyv na to, že samotná Notárska zápisnica nebola v danom prípade podkladom spôsobilým pre zaevidovanie Zmluvy z dôvodu, že v prezenčnej listine tvoriacej jej prílohu vôbec nie sú uvedení samotní žalobcovia ako ani ďalší zástupcovia, ktorí sa Zhromaždenia zúčastnili. 20. Žalobcovia sa podaním zo dňa 01. mája 2023 vyjadrili k vyjadreniu ďalších účastníkov konania zo dňa do 08. decembra 2022, pričom uviedli, že tvrdenie ďalších účastníkov, že Zhromaždenie sa konalo v čase účinnosti opatrenia č. OLP/4085/2020 zakazujúceho usporadúvať hromadné podujatia v počte nad 100 osôb a Zhromaždenia sa zúčastnilo iba 20 osôb sú irelevantné, nakoľko jednak Zhromaždenie bolo zvolané v čase účinnosti predchádzajúceho opatrenia celkom zakazujúceho organizovať a usporadúvať hromadné podujatia, navyše sa ho potenciálne mohlo zúčastniť približne 4000 ľudí (vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri). Ďalej uviedli, že skutočnosti, že ďalší účastníci sa zúčastnili Zhromaždenia a o jeho priebehu bola spísaná Notárska zápisnica neznamenajú, že Zhromaždenie sa uskutočnilo legitímnym spôsobom a preto vyjadrenia ďalších účastníkov v bodoch 2 a 3 ich vyjadrenia sú bezvýznamné. V rozpore so skutočnosťou je aj tvrdenie ďalších účastníkov, že nikto neprejavil nespokojnosť so stanovením zákonom požadovanej väčšiny hlasov, pričom žalobcovia poukázali na viaceré pripomienky zachytené v Notárskej zápisnici. Námietky však boli Zvolávateľmi bezdôvodne ignorované. Dôvodnosť týchto námietok pritom potvrdzuje aj prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce v uznesení č. 1 Pn 134/21/8807 – 10 zo dňa 17. mája 2021 (trestné stíhanie vedené vo veci prečinu poškodzovania cudzích práv), v ktorom okrem iného konštatuje, že - „Tvrdenia L. F. ohľadom správnosti analýzy vlastníckych vzťahov vypracovaný geodetom L. C. E. neboli nijakým spôsobom verifikované, - L. F. nepredložil do vyšetrovacieho spisu žiadne nájomné zmluvy, z ktorých by vyplývalo, že zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov v takom rozsahu, aký uvádza, - všeobecné ustanovenie v prípadnej zmluve o nájme poľnohospodárskych pozemkov, že pozemky sa prenajímajú i na vykonávanie poľovníctva samo osebe nepostačuje a nemá charakter splnomocnenia pre účely zastúpenia na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.“ Žalobcovia ďalej uviedli, že nesprávne je aj tvrdenie ďalších účastníkov o správnosti listiny prítomných, pričom tiež poukázali na bod 7 písm. d) správnej žaloby. V súvislosti s uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7C/218/2016 uviedli, že zákaz uložený Zvolávateľom vykonávať akúkoľvek poľnohospodársku, ale aj inú činnosť na pozemkoch uvedených v jeho výrokovej časti sa vzťahuje na parcely, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, pričom podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné oddeliť výkon poľovného práva (vrátane zastupovania v konaniach podľa zákona o poľovníctve) od užívacieho oprávnenia, resp. nájomnej zmluvy. Žalobcovia ďalej popreli akékoľvek majetkové alebo personálne prepojenie so spoločnosťou AT ZEMPLÍN spol. s r.o. 21. Žalobcovia v ďalšom zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach ohľadom postupu pri predstavení notára, presúvaní miesta konania Zhromaždenia, či odvolaní plnomocenstiev na Zhromaždení pôvodne udelených Zvolávateľom. V súvislosti s odvolaním plnomocenstiev udelených Zvolávateľom zároveň poukázali na to, že na základe ich odvolania došlo k zmene pomerov v hlasoch vlastníkov na Zhromaždení, pričom žalovaný sa touto skutočnosťou nezaoberal, čo je ďalším z dôvodov spôsobujúcich nezákonnosť napadnutého opatrenia. 22. Žalobcovia ďalej uviedli, že konaním Zvolávateľov bola zámerne a vedome vytvorená fiktívna nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú využili v prospech ďalšieho účastníka 4.), ktorý sa stal užívateľom poľovného revíru Bažant Budkovce. 23. Záverom žalobcovia uviedli, že názor žalovaného, že pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru je povinný skúmať len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 zákona o poľovníctve je vzhľadom na judikatúrou jasne stanovené požiadavky neudržateľný. Zároveň poukázali na ďalšie rozhodnutia správnych súdov a to Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/89/2017 zo dňa 27. novembra 2019 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/66/2016 zo dňa 25. apríla 2018, podľa ktorých je povinnosťou správneho orgánu preskúmať splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich zo zákona o poľovníctve a to najmä § 5 ods. 3. 24. Ďalší účastník 2.) v podaní doručenom správnemu súdu dňa 19. apríla 2024 k vyjadreniam žalobcov poukázal na význam stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k evidencii zmlúv o výkone
práva poľovníctva, ktoré bolo vydané na žiadosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva. Podľa jeho názoru žalovaný pri evidencii Zmluvy postupoval v zmysle zákona a iný názor obsiahnutý vo vyjadrení žalobcov je nutné považovať za ich subjektívny výklad evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Ďalší účastník 2.) zároveň poukázal na skutočnosť, že obdobným spôsobom, ktorý teraz žalobcovia považujú za nezákonný, postupoval žalovaný aj v súvislosti s evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru Kačica Malčice, kde právny zástupca žalobcov zastupoval zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov – Agropotravinárske družstvo Malčice. 25. K duplike žalovaného sa žalobcovia vyjadrili ďalším podaním zo dňa 22. apríla 2024, v ktorom predovšetkým odkázali na svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení zo dňa 21. decembra 2022 a pokiaľ ide o žalovaným predložené stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, poukázali tiež na bod 8 svojho vyjadrenia zo dňa 14. apríla 2023, pričom predmetné stanovisko podľa ich názoru nie je právnym aktom záväzným pre správny súd a naopak judikatúra, na ktorú žalobcovia poukazujú má a musí byť pre správny súd smerodajná. 26. Ďalší účastník 4.) v podaní zo dňa 19. apríla 2024 uviedol, že trvá na vyjadrení zo dňa 8. decembra 2022. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že žalovaný opomenul skúmať splnenie rozhodujúcich materiálnych predpokladov, či na Zhromaždení rozhodla nadpolovičná väčšina vlastníkov, ďalší účastník 4.) poukázal na to, že žalovaný nebol prítomný na Zhromaždení, preto nemal možnosť ani povinnosť uvedené skúmať, zo Zhromaždenia bola vyhotovená Notárska zápisnica, ktorá je podkladom pre rozhodovanie a zaevidovanie Zmluvy a žalovaný ju musí akceptovať plnom rozsahu. Ak žalobcovia namietajú, že neboli uvedení v listine prítomných tvoriacej neoddeliteľnú súčasť Notárskej zápisnice, ďalší účastník 4.) poukázal na to, že uvedený záznam vykonal splnomocnený zástupca žalobcov, na základe splnomocnenia. Ak právny zástupca zneužil splnomocnenie, malo by to byť internou záležitosťou medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Názvy právnických alebo fyzických osôb uvedené v listine prítomných si do listiny zapisovali sami zástupcovia týchto osôb, ktoré za uvedený zápis zodpovedajú. Ak teda žalobcovia tvrdia, že neboli prítomní na Zhromaždení, ani neboli zastúpení, uvedené nemá vplyv na výsledok Zhromaždenia. Ďalší účastník 4.) ďalej uviedol, že pri zvolávaní Zhromaždenia neboli porušené žiadne protipandemické opatrenia ani nariadenia, pretože Zhromaždenie sa konalo po ich zrušení a bolo zvolané v súlade s medializovanými informáciami hlavného hygienika Slovenskej republiky. Žalobcami uvádzané neodkladné opatrenie sp. zn. 7C/218/2016 nesúvisí so Zhromaždením ani Notárskou zápisnicou, lebo pozemky uvedené v tomto uznesení neboli predmetom preukazovania na Zhromaždení. Pokiaľ žalobcovia namietajú prítomnosť notára, tento bol prítomný od začiatku Zhromaždenia, kde bol privítaný a predstavený. Ďalší účastník 4.) v závere uviedol, že na Zhromaždení mal každý účastník možnosť diskutovať, dávať návrhy a kontrolovať predložené doklady a výsledky hlasovania sú uvedené v Notárskej zápisnici. 27. Ďalší účastník 1.) v podaní zo dňa 21. apríla 2024 uviedol, že Zvolávatelia nepoužili splnomocnenia od subjektov, ktoré sú uvedené v odvolaní plnomocenstiev, pretože od týchto subjektov žiadne splnomocnenia nemali, preto považuje uvedenú námietku žalobcov za bezvýznamnú. Ďalej poukázal na to, že na Zhromaždení bola použitá zostava vlastníkov pozemkov zostavená geodetom a pokiaľ došlo k zmene vo vlastníckych vzťahoch tieto boli akceptované na základe nových listov vlastníctva, ktoré účastníci predložili, pričom nikomu nebolo bránené zúčastniť sa Zhromaždenia. Ďalší účastník 1.) zároveň uviedol, že k poškodzovaniu cudzích práv nedošlo, nakoľko právny zástupca žalobcov bol riadne pripustený na Zhromaždenie a to aj napriek tomu, že jeho splnomocnenia neboli platné, pretože predložil iba ich kópiu a odmietol predložiť ich originál a v splnomocneniach nebol uvedený predmet, ku ktorému sa splnomocnenia vzťahovali. 28. Ďalší účastník 3.) v podaní zo dňa 10. apríla 2024 uviedol, že na Zhromaždení bol prítomný notár od začiatku do konca a všetko zapisoval do Notárskej zápisnice, ktorú verejne prečítal a opýtal sa prítomných, či chce niekto niečo doplniť, avšak nikto nepodal žiaden návrh. Každý z prítomných mal možnosť opakovane nahliadať do písomných materiálov. Záverom ďalší účastník 3.) poukázal na postupy právneho zástupcu žalobcov, ktorý má podľa jeho názoru záujem dostať poľovný revír do užívania nemeckých podnikateľov. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 30. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 31. Podľa § 3 ods. 5, prvá veta Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 32. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). 33. Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve, na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 34. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 35. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 36. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 37. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve, na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 38. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 39. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. 40. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve, vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. 41. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou: a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území SR, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo
lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území SR, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. 42. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 43. Podľa §14 ods. 3 zákona o poľovníctve, zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 44. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 45. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 46. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/13/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, pôvodné konanie bolo náhodným výberom pridelené senátu 3S a vec je vedená pod sp. zn. KE-7S/13/2021. 47. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj na § 191 ods. 1 písm. f) SSP z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 48. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 11. júla 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 02. júla 2024). 49. Úvodom správny súd uvádza, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 zákona o poľovníctve, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania
princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (obdobne konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 8. marca 2017). 50. „V zmysle uvedeného je orgán verejnej správy pri akejkoľvek činnosti povinný, bez ohľadu na to, či procesne ide o správne alebo iné konanie, resp. činnosť upravenú iným procesným predpisom, postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu zakotveného v čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Tým je vylúčená akákoľvek svojvôľa orgánu verejnej správy rozhodovať o tom, od koho bude povinnosti ustanovené zákonom vyžadovať a od koho nie. A teda pri porušení základných pravidiel správneho konania (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) a na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania - okrem iného aj požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku) je túto skutočnosť možné orgánu verejnej správy vytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia (opatrenia) správnym súdom“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. 2Sžk/12/2019). 51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru aplikujúc zásadu spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku) na konanie žalovaného možno teda konštatovať, že „činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru podľa § 5 zákona o poľovníctve, či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, a či táto zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je teda úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28. marca 2019). Uvedený právny názor je konštantne prezentovaný aj v neskoršej judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napríklad v rozsudku sp. zn. 1Sžk/15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, sp. zn. 5Svk/44/2022 zo dňa 27. októbra 2023 a i. K obdobnému právnemu názoru možno dospieť tiež v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6Sžk/34/2020 zo dňa 30. marca 2022, a i. 52. Podstata viacerých žalobných námietok žalobcov spočívala v tom, že nebolo preukázané, že boli splnené podmienky pre zaevidovanie Zmluvy a to dosiahnutie potrebnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov a to jednak pri zvolávaní Zhromaždenia, ako aj pri samotnom hlasovaní a prijímaní uznesení na Zhromaždení. Žalobcovia v tejto súvislosti v žalobe namietali, že Zvolávatelia nepredložili listy vlastníctva, nájomné zmluvy, resp. iné listiny, ktoré by preukazovali, že disponovali tvrdeným počtom hlasov, analýza vlastníckych vzťahov k poľovným pozemkom tvoriacim poľovný revír Bažant Budkovce bola staršia ako rok a teda neodzrkadľovala aktuálny stav vlastníckych práv k poľovným pozemkom k času konania Zhromaždenia, účasť niektorých vlastníkov poľovných pozemkov resp. ich zástupcov na Zhromaždení a s tým súvisiace uplatnenie ich hlasovacích práv boli sporné (nepripustenie účasti spoločnosti AT ZEMPLÍN spol. s r.o., nezohľadnenie odvolania plnomocenstiev udelených vlastníkmi poľovných pozemkov Zvolávateľom), ako aj, že žalovaný pri zaevidovaní Zmluvy postupoval bez toho, aby bolo možné relevantne preskúmať, či boli rozhodnutia prijímané väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov určenou v súlade s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.
53. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu vzhliadol ako dôvodnú žalobnú námietku žalobcov, že splnenie zákonných podmienok pre zaevidovanie Zmluvy vyplývajúcich zo zákona o poľovníctve nie je možné posúdiť, nakoľko žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci. V zmysle (aj vyššie citovanej) rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít pritom prevláda ustálený právny názor, že jeho úloha pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru nespočívala len v čisto evidenčnom úkone, ale bolo jeho povinnosťou skúmať, či boli splnené podmienky aj v samotnom procese uzatvárania Zmluvy a to, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve) (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31. mája 2023). 54. V administratívnom spise, ktorý žalovaný vo veci predložil, sa však nenachádzajú žiadne listiny (a to ani ako príloha Notárskej zápisnice), ktoré by umožňovali správnemu orgánu preskúmať, či boli splnené podmienky pre dosiahnutie zákonom požadovanej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov jednak pre účely zvolania Zhromaždenia (§ 5 ods. 3 zákona o poľovníctve), jeho uznášaniaschopnosti (§ 5 ods. 4 zákona o poľovníctve) ako aj pre účely rozhodovania na Zhromaždení (§ 5 ods. 4 zákona o poľovníctve) a to aké pozemky tvoria poľovný revír Bažant Budkovce, ktorý je predmetom Zmluvy, aká je štruktúra vlastníckych práv fyzických a právnických osôb k poľovným pozemkom tvoriacim poľovný revír Bažant Budkovce, a kto, v akom rozsahu a na základe akého splnomocňovacieho úkonu bol oprávnený konať za vlastníka poľovného pozemku. Inak povedané, z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť, ako žalovaný dospel k istote, že Zvolávateľom naozaj prislúchalo oprávnenie na zastupovanie najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov potrebnej na zvolanie Zhromaždenia, ani ako mohol mať za preukázané, že Zhromaždenia sa zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov (či už ich priamou účasťou, alebo prostredníctvom splnomocnencov), potrebná na konštatovanie jeho uznášaniaschopnosti a následné prijímanie rozhodnutí, vrátane rozhodnutia postúpiť užívanie poľovného revíru Bažant Budkovce a tiež určenia osôb splnomocnených za vlastníkov poľovných pozemkov Zmluvu uzatvoriť tak, ako to vyplýva z Notárskej zápisnice. Pre správny súd z toho vyplýva, že žalovaný sa v procese Zmluvy spoľahol výlučne na informácie uvedené v Notárskej zápisnici spísanej notárom JUDr. Ferdinandom Ontkom, ktorá však nepodáva svedectvo o splnení zákonných predpokladov nevyhnutných k zaevidovaniu Zmluvy. 55. Pokiaľ na Notársku zápisnicu ako rozhodujúci a postačujúci podklad na preukázanie splnenia podmienok na zaevidovanie Zmluvy poukazovali ďalší účastníci vo svojich vyjadreniach, správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018 vo vzťahu k úlohe, ktorú notárska zápisnica plní, a ktorý v citovanom rozsudku vyslovil, že „Notárska zápisnica osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov avšak nie jeho materiálnu stránku a preto nemôže suplovať prieskumnú činnosť orgánu verejnej správy, či boli splnené zákonné podmienky na zaevidovanie zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku tiež pripomína, že „v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru.“ Obdobne a teda, že notárska zápisnica nie je dôkazom, z ktorého by orgán verejnej správy bol povinný pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru vychádzať, konštatoval aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 (bod 37).
56. Vadu neúplného zistenia skutkového stavu veci správny súd vyvodil aj vo vzťahu k námietke žalobcov, že správny orgán neprihliadal na uznesenia o nariadení neodkladného oparenia vydané Okresným súdom Michalovce (uvedené v bode 4 odrážka 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia), nakoľko v administratívnom spise sa nenachádzajú listiny preukazujúce, aké pozemky tvoria poľovný revír Bažant Budkovce, preto je súčasne možné dospieť k záveru, že uvedené nebolo predmetom posudzovania žalovaného v procese evidencie Zmluvy. 57. Správny súd posúdil ako dôvodnú tiež námietku žalobcov týkajúcu sa nedostatkov listiny prítomných tvoriacej neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice (§ 5 ods. 5 tretia veta zákona o poľovníctve). Do listiny prítomných sa zapisujú prítomní vlastníci poľovných pozemkov a to tak, že sa uvedie názov a sídlo právnickej osoby – vlastníka poľovného pozemku, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmera poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. V listine prítomných, ktorá je prílohou Notárskej zápisnice sú namiesto niektorých zastúpených vlastníkov poľovných pozemkov uvádzaní len ich splnomocnení zástupcovia, pričom nedostatok uvedeného zápisu spočíva v tom, že v listine prítomných bolo potrebné uviesť predovšetkým označenie samotných vlastníkov v rozsahu údajov podľa predchádzajúcej vety, následne s prípadným doplnením, že za týchto vlastníkov koná konkrétny splnomocnený zástupca. Pokiaľ ďalší účastníci poukazovali na to, že zápisy v listine prítomných vykonávali jednotliví prítomní, správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 5 ods. 5 druhá veta zákona o poľovníctve zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných, teda nesie aj zodpovednosť za formálnu správnosť – spôsob zápisu. Následne, v dôsledku uvedenej neurčitosti zápisov v listine prítomných, a to aj v spojení s vadou neúplného zistenia skutkového stavu spočívajúcou v absencii akýchkoľvek listín preukazujúcich oprávnenie na konanie za jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, podľa názoru správneho súdu nebolo v možnostiach žalovaného posúdiť správnosť určenia počtu hlasov pripadajúcich na jednotlivých prítomných, preto, ak žalovaný dospel k záveru, že boli dosiahnuté zákonom požadované väčšiny na zvolanie, uznášaniaschopnosť Zhromaždenia a prijímanie rozhodnutí na ňom, napadnuté opatrenie bolo vydané bez toho, že by malo oporu v administratívnom spise. 58. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že konaním Zhromaždenia malo dôjsť k porušeniu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2731/2020 zo dňa 23. marca 2020 zakazujúceho organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy, čo zakladá pochybnosť o platnosti zvolania Zhromaždenia, správny súd uvádza, že porušenie predmetného opatrenia by nemalo za následok neplatnosť konania hromadného podujatia, iba možnosť vyvodenia priestupkovej (§ 56 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení) resp. deliktuálnej (§ 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení) zodpovednosti. Uvedenú námietku správny súd preto posúdil ako nedôvodnú. Je však zároveň nevyhnutné podotknúť, že nemožno bez iného konštatovať ani to, že konaním Zhromaždenia by nedošlo k porušeniu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/4085/2020 zo dňa 19. mája 2020, účinného odo dňa 20. mája 2020, nakoľko pri posudzovaní počtu zúčastnených bolo na mieste brať do úvahy aj teoretický počet vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mali právo sa Zhromaždenia zúčastniť. 59. K námietke žalobcov, že notár nebol predstavený Zhromaždeniu na jeho začiatku tak, ako to vyplýva z § 16 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v platnom a účinnom znení, uvedené tvrdenie nebolo nijako preukázané, pričom bolo spochybnené vyjadrením J. G. zachyteným aj v Notárskej zápisnici, že notár bol predstavený na začiatku Zhromaždenia. V dôsledku uvedeného správny súd na uvedenú námietku neprihliadal. 60. Správny súd posúdil ako nedôvodnú tiež žalobnú námietku žalobcov týkajúcu sa zmeny miesta konania Zhromaždenia, pričom poukazuje na znenie Notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva, že Zhromaždenie sa do 14.00 hod. konalo na mieste určenom v pozvánke a následne „Z dôvodu, že pôvodne predpokladaný čas trvania zhromaždenia sa predĺžil, ako aj z dôvodu inej akcie v reštaurácii, sa účastníci zhromaždenia, na pokyn zvolávateľa cca o 14.00 hod. presunuli do vedľajšej miestnosti – klubu...“. Vychádzajúc z uvedeného zmena miesta konania Zhromaždenia bola oznámená prítomným, ktorí boli riadne účastní na Zhromaždení trvajúcom v tom čase už niekoľko hodín.
61. K námietkam posúdeným správnym súdom v bodoch 58 až 60 odôvodnenia tohto rozhodnutia správny súd súhrnne pre úplnosť dodáva, že vychádzajúc z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správnemu súdu však nie je zrejmé, akým spôsobom boli žalobcovia ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch konaním uvedeným v bodoch 58 až 60 odôvodnenia tohto rozhodnutia, nakoľko je zrejmé a nepochybné, že títo sa Zhromaždenia riadne zúčastnili a vykonávali svoje práva vlastníkov poľovných pozemkov prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Zároveň žalobcom neprináleží právo domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov za iné osoby, ktorých sa takéto konanie mohlo teoreticky dotknúť. 62. Vzhľadom k prezentovaným skutočnostiam, z dôvodu pochybenia žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu (§ 191 ods. 1, písm. e) SSP) a pri aplikácii podkladov tvoriacich administratívny spis (§ 191 ods. 1, písm. f) SSP), správny súd zrušil vo výroku tohto rozsudku označené opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný riadiac sa právnym názorom správneho súdu, po spoľahlivom zistení stavu veci alebo v prípade inak (neúplne) ustáleného skutkového stavu veci vychádzajúc z podkladov tvoriacich administratívny spis opätovne rozhodne. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom. 64. Ďalším účastníkom konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný (§ 169 SSP). 65. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 66. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).