Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/87/2020 7020200409 20. 02. 2024 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200409.2
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29,040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ Mestská časť Košice – Sídlisko KVP, A. B. C. X, XXX XX B., (tiež aj žiadateľ), 2./ Nádej pre D. E. B., občianske združenie, IČO: 37 928 074, so sídlom Švabinského 20, 851 01 Bratislava, 3./ Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013, IČO: 001783650015, so sídlom Pokroku 7, 040 01 Košice, 4./ Občianske združenie NUFIA č. 4089, P.O.BOX N-24, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/022792/HLU zo dňa 07.04.2020 takto rozhodol: I. Žalobu o d m i e t a. II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Správnou žalobou zo dňa 03.06.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 09.06.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KEOOP3-2020/022792/HLU zo dňa 07.04.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. OU-KEOSZP3-2019/043884 zo dňa 06.12.2019. Správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím zo dňa 06.12.2019 vydal súhlas Mestskej časti Košice – Sídlisko KVP (ako žiadateľovi) na výrub 1 kusu stromu, druh borovica, s obvodom kmeňa 118 cm, meraného vo výške 130 cm nad zemou, rastúceho na parcele registra „C“ č. 2785, katastrálne územie F., B. – D. B., vo vlastníctve Mesta Košice. Žalobca sa domáhal aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06.12.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 09.08.2019 doručená žiadosť Mestskej časti Košice – Sídlisko KVP, Trieda KVP č. 1, 040 23 Košice (ďalej aj žiadateľ) zo dňa 06.12.2019 o vydanie súhlasu na výrub 1 kusu stromu, druh borovica (Pinus sp.), s obvodom kmeňa 118 cm, meraného vo výške 130 cm nad zemou, rastúceho na parcele registra „C“ č. 2785, katastrálne územie F., B. – D. B., vo vlastníctve Mesta Košice. Dôvodom žiadosti o výrub dreviny boli kolízia stromu s obytným domom a ohrozovanie bezpečnosti pohybujúcich sa osôb. Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní predložených dokladov
zverejnil na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania dňa 13.08.2019. Do konania sa prihlásili subjekty: § Občianske združenie Nádej pre D. E. B., IČO: 379 280 74 Švabinského 20, 851 01 Bratislava Petržalka, v zastúpení B. G. (ďalej aj OZ Nádej pre D. E. B.), § Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny - ZO Košice 2013, IČO: 0017 83650 015, Ulica pokroku č. 7, 040 11 Košice v zastúpení Mgr. JUDr. Ladislavom Rovinským (ďalej aj SZOPK ZO Košice 2013), § Občianske združenie NUFIA, IČO: 512 548 59, H. XXXX, XXX XX B., P. O. BOX N-24, a § Združenie domových samospráv, IČO: 318 201 74, Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava-Petržalka, P. O. BOX 218, 851 02 Bratislava, v zastúpení I. D. (ďalej aj ZDS alebo žalobca), ktoré spĺňali podmienky pre účasť v konaní podľa zákona. 3. Správny orgán prvého stupňa, v zmysle §18 ods. 3, §21 ods. 1 správneho poriadku nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na mieste, kde sa predmetný strom nachádza (ulica J. XX, XXX XX B.) na deň 25.09.2019. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou bolo riadne doručené všetkým účastníkom konania. Žalobca ani prihlásení účastníci konania SZOPK ZO Košice 2013, OZ Nádej pre D. E. B. sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou nezúčastnili. Miestnou obhliadkou bolo preukázané, že predmetný strom rastie v blízkosti bytového domu Húskova 63 a murovaného oplotenia, ktoré je napojené na predmetný bytový dom. Rovnako bolo preukázané, že strom rastie v náklone, v blízkosti chodníka a parku určeného na oddych, a tiež v blízkosti podchodu, kde je vysoký výskyt a pohyb osôb. Predmetný strom spôsobil aj viditeľné škody na majetku, keďže koreňový systém stromu, vzhľadom na habitus stromu, vrastá do základov múrika, ktorý je priamo napojený na schodište z podchodu. Drevina nemá ani vhodné rastové podmienky a má zníženú fyziologickú hodnotu ani dostatočný prístup slnečného žiarenia, keďže drevina je celoročne v tieni, pričom v spodnej časti stromu sú viditeľné pozostatky suchých konárov. Na základe skutočností zistených miestnou obhliadkou správny orgán prvého stupňa konštatoval, že výrub je dôvodný. Z ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou bola spísaná zápisnica v zmysle § 22 správneho poriadku. 4. Účastník konania OZ NUFIA dňa 08.10.2019 doručilo správnemu orgánu prvého stupňa námietku proti postupu pri nariadení termínu ústneho pojednávania, ktorú zdôvodňuje nemožnosťou zabezpečenia účasti na ústnom pojednávaní. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 15.10.2019 stanovisko k námietke účastníka konania proti postupu pri nariadení termínu ústneho pojednávania, ktorým konštatuje, že účastník konania má možnosť oboznámiť sa s priebehom ústneho pojednávania zo spísanej zápisnice č. OU-KE-OSZP3-2019/043884-10, a tiež má možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia pred jeho vydaním v sídle správneho orgánu prvého stupňa. Náhradná výsadba bola stanovená v rozsahu 2 ks vzrastlých stromov, konkrétne 2 ks stromov druhu jaseň štíhly na pozemku reg. „C“ parc. Č. 2905/1, kat. úz. F., s obvodom kmeňov minimálne 14 až 16 cm a výškou minimálne 2 m od zeme ide o pozemky mesta Košice. Termín uskutočnenia náhradnej výsadby bol stanovený do 31.12.2021. 5. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KE-OSZP3-2019/043884 zo dňa 06.12.2019 nestotožnil, a preto proti nemu podal odvolanie. Správny orgán prvého stupňa predložil odvolanie správnemu orgánu druhému stupňa. Žalobca v odvolaní namietal, že: 1. správny orgán prvého stupňa viedol pri hodnotení dôkazov nesprávnu úvahu. Žalobca namieta, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v časti určenia náhradnej výsadby a prípadných ďalších podmienok neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, určených na výrub, ktorý sa mal uplatniť pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe drevín podľa § 95 ods. 3 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Rozhodnutie neuvádza zdôvodnenie výšky finančnej náhrady, a preto nie je splnená podmienka uloženia finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Podľa žalobcu, správny orgán prvého stupňa neprávne uplatňuje ustanovenie § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré mu neukladá uviesť spoločenskú hodnotu v rozhodnutí o výrube. Žalobca svoju námietku odôvodňuje tým, že uvedené ustanovenie predstavuje podmienku, že správny orgán musí pri rozhodovaní o náhradne výsadbe a pri rozhodovaní o finančnej náhrade uplatniť aj spoločenskú hodnotu drevín určených na výrub. Na základe uvedenej námietky, žalobca pokladá rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a jeho odôvodnenie neúplné, nedostatočne a za nepreskúmateľné, keďže nie je možné z rozhodnutia určiť, či je náhradná výsadba primeraná z hľadiska spoločenskej hodnoty drevín, a teda z hľadiska ekologickej a estetickej funkcie drevín určených na výrub;
2. správny orgán prvého stupňa vypadnuté rozhodnutie, ktoré je nejednotné s rozhodnutiami iných miestne príslušných úradov, čím sa správny orgán prvého stupňa odklonil od výkladu zákona, ktoré spoločenskú hodnotu pri rozhodovaní uplatňujú. Podľa žalobcu tým správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s čl. 3 ods. 1 Ústavy SR, a tiež s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 3. rozhodnutie neposkytuje úplné a presné informácie o zistenom stave, spoločenskej hodnote uplatnenej pri náhradnej výsadbe, a teda je vydané v rozpore so Správnym poriadkom, zákonom o ochrane prírody a krajiny a Ústavou SR. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 07.04.2020 po citácii ustanovení § 47, § 48, § 86, § 95 zákona o ochrane prírody a krajiny ( ďalej len „ZoOPaK“), § 17 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. a § 3, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 Správneho poriadku uviedol, že prvostupňový správny orgán nepochybil a v konaní postupoval v súlade so ZoOPaK a Správnym poriadkom. Zistenia správneho orgánu prvého stupňa boli dôsledne zdokumentované, dostatočne posúdené a preukázané. Správny orgán prvého stupňa v konaní postupoval v úzkej súčinnosti so všetkými účastníkmi konania. Prvostupňový správny orgán udelil súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 ZoOPaK a vykonávacej vyhlášky, teda súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka a po vyznačení drevín, určených na výrub. V súlade s § 48 ods. 1 ZoOPaK bola žiadateľovi uložená povinnosť adekvátnej finančnej náhrady. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol podmienky výrubu stromov podľa platných zákonov, vyhlášok a noriem. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. Prvostupňový správny orgán rozhodol v predmetnej veci po zvážení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na výsledok jeho rozhodovania a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj postup dostatočne zdôvodnil. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je odôvodnené objektívnou potrebou a nutnosťou výrubu dreviny na predmetnej parcele. 7. Žalovaný k námietkam žalobcu ďalej uviedol: Námietka, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, podľa ktorej sa mala uplatniť náhradná výsadba drevín za vyrúbané dreviny je neopodstatnená, lebo žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a podľa platných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje správnu úvahu, na základe ktorej dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že ide o primeranú náhradnú výsadbu. 8. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní preukázal závažnosť dôvodov na výrob predmetného stromu, pričom zistil doterajší praktický význam dreviny s dôrazom na jej sadovnícku, estetickú a ekologickú vhodnosť. Vychádzajúc zo zápisnice z miestnej obhliadky bola žiadosť na výrub predmetnej dreviny opodstatnená. Prvostupňový správny orgán sa tiež vysporiadal aj s alternatívnou možnosťou orezania stromu, pričom miestnou obhliadkou dospel k záveru, že orezaním stromu by sa narušila stabilita už značne nakloneného stromu. Podľa STN 837010 „Ošetrenie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie“ orezávaním stromov v mestskom prostredí by sa mal zabezpečiť typický charakter koruny pre daný druh (rez výchovný), dosiahnuť stabilita koruny, zabezpečiť prevádzková bezpečnosť, odstránenie poškodení častí stromu a presvetlenie koruny. V čase miestnej obhliadky nebol na strome zistený výskyt hniezd chránených živočíchov. Žalovaný tiež uvádza, že náhradná výsadba stromov bola stanovená tak, aby boli splnené optimálne podmienky pre ich ďalší rast a rozvoj. Výber náhradnej výsadby bol stanovený s ohľadom na jej umiestnenie v urbanizovanej krajine. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania oznámil, že ako účastníci konania tak aj zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pričom zároveň bolo oznámené, že s podkladmi rozhodnutia je možné sa oboznámiť formou nahliadnutia do spisu (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy). Prvostupňový správny orgán informoval žalobcu riadne a včas o dôležitých skutočnostiach, ktoré mohli mať vplyv na priebeh a výsledok správneho konania. Odvolací orgán nedoplňoval dokazovanie a preto nemá dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Navyše žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani žalovanému žiadne nové dôkazy. II. Správna žaloba
9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07.04.2020 podal žalobca správnu žalobu v ktorej uviedol, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), teda že napadnuté rozhodnutie d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože okamžitým výkonom najmä rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín o ktorých výrube sa jedná. Sú to najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež nebola objektívne vyčíslená spoločenská hodnota predmetných drevín. Prvostupňový správny orgán tiež nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť uloženia finančnej náhrady. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy teda bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 11. Ďalej žalobca uviedol, že spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby ale aj uloženia finančnej náhrady. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné zistiť či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie adekvátnosti uloženia finančnej náhrady ako aj jej výšky. 12. Žalobca v závere správnej žaloby poukázal na nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, pretože jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné prostredie. Dodal, že spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Žalobca ešte na začiatku konania požadoval aby prvostupňový správny orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s odôvodnením. Ten však vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti a sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií. III. Vyjadrenie žalovaného 13. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 14.10.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje tie isté dôvody, ktoré uviedol aj v odvolaní, a s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto odkazuje na svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí a súdu navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 14. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že žalobca v poslednom čase nadmieru zaťažuje žalovaného i správny orgán prvého stupňa svojou nespokojnosťou aj s už uskutočneným výrubom drevín, pri ktorých bolo jednoznačne preukázané ich poškodenie. Z jednotlivých spisových materiálov je pritom zrejmé, že žalobca sa miestnych ohliadok zásadne nezúčastňuje, pričom svojimi požiadavkami na doručovanie kompletných kópií podkladov mimoriadne zaťažuje prvostupňové správne orgány, komplikuje a predlžuje priebeh aj jednoduchých správnych konaní, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania a so Správnym poriadkom. Vo svojich vyjadreniach k podkladom pre rozhodnutia a v odvolaniach uvádza rovnaké, všeobecne formulované argumentácie, obyčajne bez akejkoľvek priamej súvislosti s predmetom konania, vyplývajúce z platných právnych predpisov a noriem. Na podporu
svojich tvrdení nikdy neuvádza žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že navrhované výruby konkrétnych drevín v danom území sú v rozpore so ZoOPaK, alebo sú ním ohrozené iné dôležité verejné alebo súkromné záujmy. Žalobca úplne opomína a ignoruje napríklad aj vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú rovnako ako právo na zdravé životné prostredie garantované Ústavou Slovenskej republiky. V napadnutých rozhodnutiach prvostupňových správnych orgánov je pritom často bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že ide o výruby drevín priamo ohrozujúcich zdravie a životy osôb, poškodzujúcich a ohrozujúcich majetok, alebo existuje iný verejný záujem na povolení ich výrubu. V týchto rozhodnutiach sú zároveň stanovované podmienky výrubu drevín a žiadateľovi je vždy buď uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu alebo v prípadoch, ak nie je možné náhradnú výsadbu uložiť, je žiadateľovi o výrub uložená povinnosť poukázať na účet príslušnej obce finančnú náhradu za vyrúbané dreviny, a to až do výšky ich spoločenskej hodnoty. Použitie finančnej náhrady je viazané na činnosti súvisiace so starostlivosťou o dreviny na území dotknutej obce. Nové dreviny umožňujú plnohodnotne nahradiť vyrúbané dreviny v plnení ich ekologických a estetických funkcií v území. Žalovaný preto navrhol súdu postupovať podľa § 5 ods. 12 a § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). 15. K žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania OZ NUFIA písomným podaním zo dňa 28.03.2021. Vo svojom vyjadrení uviedol, že mali možnosť sa vyjadriť k odvolaniu, ale vzhľadom k tomu, že drevina bola medzičasom vyrúbaná podali podnet na trestné stíhanie, ktorý bol prokurátorom prijatý a ten ďalej vo veci konal. Účastník má za to, že nakoľko predmet, ktorého sa konanie týkalo odpadol, nemalo byť v konaní pokračované, malo byť konanie prerušené a na základe týchto skutočnosti považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. IV. Replika 16. K vyjadreniu účastníka konania sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 26.04.2021 v ktorom zopakoval svoje žalobné námietky. 17. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. KE-8S/87/2020-29 zo dňa 08.02.2021 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2021. V. Konanie na správnom súde 18. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov. VI. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 5 ods. 12 SSP, správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.
22. Podľa § 28 SSP, správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní. 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. h/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 24. Správny súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako i priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, s poukazom na dôvody správnej žaloby a na vyjadrenia zainteresovaných subjektov, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru o odmietnutí žaloby podľa § 28 SSP z dôvodu jej šikanózneho charakteru. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, pretože nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods. 2 SSP). 25. Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 ods. 1 zakotvuje právo na priaznivé životné prostredie. 26. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 27. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Predmetom ochrany podľa čl. 44 ods. 3 je životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Táto ochrana však nie je absolútna. Týka sa ohrozovania a poškodzovania chránených objektov v miere, ktorá je vyššia než stanovuje zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež Listina základných práv a slobôd v článku 35. Zákonom určujúcim podrobnosti o právach a povinnostiach podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky je v skutočnosti množstvo zákonov, najmä zákon o životnom prostredí, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o odpadoch, zákon o vodách, ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ZoOPaK) a iné. 28. Podľa § 48 ods. 1 veta prvá až štvrtá ZoOPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. VIII. Právny názor správneho súdu 29. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/022792/HLU zo dňa 07.04.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-KE-OSZP3-2019/043884 zo dňa 06.12.2019. Správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím zo dňa 06.12.2019 vydal súhlas Mestskej časti Košice – Sídlisko KVP (ako žiadateľovi) na výrub 1 kusu stromu, druh borovica, s obvodom kmeňa 118 cm, meraného vo výške 130 cm nad zemou, rastúceho na parcele registra „C“ č. 2785, katastrálne územie F., B. – D. B., vo vlastníctve Mesta Košice. 30. Správny orgán prvého stupňa vykonal v administratívnom konaní jedno ústne pojednávania spojené s miestnou ohliadkou (dňa 25.09.2019). Žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil, i keď bol o nich upovedomený. Ohliadka terénu potvrdila potrebu výrubu stromu, ktorý rástol v blízkosti obytného domu a koreňový systém zasahoval do žľabu na odvádzanie zrážkových vôd do kanalizácie, pri veternom počasí hrozí ulomenie konárov a tým následne nebezpečenstvo pre osoby, ktoré sa v blízkosti tohto stromu nachádzajú. Odporúčanie bolo vykonať výrub stromu v mimovegetačnom období a tiež pri výrube
stromov žiadateľ zabezpečí, aby nedošlo k ohrozeniu života, k poškodeniu okolitých objektov drevín a prostredia. O uvedenej ohliadke bola spísaná zápisnica. Správny orgán prvého stupňa oboznámil všetkých účastníkov konania, vrátane žalobcu, aby sa vyjadrili k podkladom na rozhodnutie. Vzhľadom na zistené skutočnosti, správny orgán prvého stupňa súhlas na výrub stromu vydal a žiadateľovi, uložil uskutočniť na svoje náklady náhradnú výsadbu v rozsahu 2ks vzrastlých stromov, konkrétne 2 ks stromov druhu jaseň štíhly na pozemku žiadateľa v termíne do 31.12.2021. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo následne potvrdené žalovaným, a to napadnutým rozhodnutím. 31. Správny súd konštatuje, že žalobca do administratívneho konania vstúpil a jeho názory boli hodnotené správnymi orgánmi. Povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach, ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, tak bola splnená. Súd preto konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je správne a zákonné. 32. Súd neupiera žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie) jeho aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné, aby tieto svoje aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a riadne“ snaží chrániť životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s výškou spoločenskej hodnoty drevín resp. s postupom pri jej určení, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného administratívneho konania súd považuje za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych spisov, žalobca sa ústnych pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá preto ani predstavu o stave predmetných stromov odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych spisov, neprimerane zaťažuje zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, čím dochádza k stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať zákonom im určené povinnosti. 33. ZoOPaK neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva, avšak zákaz zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré Ústava Slovenskej republiky implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 ktorý v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, aby vykladali a uplatňovali ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. 34. Pojem zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu. Najvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie, ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 1Afs 107/2004-48 z 10. novembra 2005). 35. Výkladové pravidlo pojmu zneužitie práva formuluje aj Správny súdny poriadok, ktorý tiež v takomto prípade upravuje procesný postup súdu, ktorého výsledkom je odmietnutie žaloby. 36. Súd tiež uvádza, že pri posudzovaní, či dochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý aj obsah, resp. kvalita námietok žalobcu v konaní. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu koncipované príliš všeobecne, žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neuvádza. Súdu v podstate ani nie je zrejme, čo je zmyslom námietok žalobcu. 37. Súd podotýka, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky. Len na správny súd podal viac ako 30 žalôb. Za dôležitú je tiež považovať tú skutočnosť, že okrem žalobcu, žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky nemajú.
38. Súd vyhodnotil postup žalobcu v predmetnej veci ako taký, ktorého účelom nie je reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým žalobca prejavuje bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány, a teda výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu ochranu. 39. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich bezúčelové vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie. 40. Vychádzajúc z dôvodov vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne smerujú voči výrubu drevín, ktoré je potrebné odstrániť, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodí, že žalobca podal správnu žalobu bez vážnosti resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa samotného napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvod ich vydania. 41. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému. V tejto súvislosti si súd dovolí citovať zásadu zakotvenú už v rímskom práve „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania). 42. Pri komplexnom pohľade na prejednávaný prípad správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného. Z uvedených dôvodov správny súd aplikujúc § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h/ SSP správnu žalobu odmietol. 43. Správny súd v závere poukazuje na rozsudok sp.zn.: 7Svk/57/2022 zo dňa 16.08.2022, ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu v obdobnej veci. V predmetnom rozhodnutí kasačný súd podotkol, že: „Kasačný súd poukazuje na svoju aktuálnu judikatúru uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Svk/14/2021 z 23. februára 2022, podľa ktorého ,,Výnimku zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi sankčný nástroj „trestajúci“ zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo „v pochybnostiach v prospech“, teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné zase dosahujú intenzitu „obyčajnej“ nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti).“. Ďalej v súvislosti so šikanóznym charakterom žaloby poukazuje na svoje uznesenie sp.zn. 1Sžk/34/2021 z 30. marca 2022 podľa ktorého: ,,Podstata šikanózneho charakteru správnej žaloby spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby podávajúcej takúto žalobu sa prejavuje nepriamo v zjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou zneužívania možno stretnúť pri podávaní správnych žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu správneho súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. Ďalší typický príklad šikanóznej žaloby môže predstavovať prípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne vyriešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 7. júna 2012, sp. zn. 2 As 82/2012 alebo uznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8 As/130/2012). Šikanózny charakter žaloby je teda daný aj vtedy, keď je podávaná bez racionálneho základu ochrany konkrétnych práv alebo záujmov - len pre samotné vedenie súdneho konania, napr. z dôvodu uplatňovania trov konania či iných nadväzujúcich plnení, či z iných dôvodov.“ 44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.