Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/67/2020 7020200303 19. 09. 2024 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200303.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Sába PhD. a JUDr. Zuzany Berežnej v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707, právne zastúpeného: ALENA ZADÁKOVÁ – advokát, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému: Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ten so sídlom v Bratislave, Žellova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. ZS 804/00009/2019/R, č.s. 4718/369/2020/804 zo dňa 31.01.2020 takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 30.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 30.04.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. ZS 804/00009/2019/R, č.s. 4718/369/2020/804 zo dňa 31.01.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiadal priznať nároku na náhradu trov konania.
administratívne konanie 2. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice (ďalej aj správny orgán prvého stupňa, prvostupňový správny orgán alebo úrad) rozhodnutím č.k. ZS 804/00009/2019, č.s. 13159/2019/804 zo dňa 31.07.2019 uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 581/2004 Z.z.) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj Správny poriadok) pokutu vo výške 1 500 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 576/2004 Z.z.), t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa). Porušenie spočívalo v tom, že počas hospitalizácie pacientky (neb. A. B.) na I. Internej klinike UNLP, pracovisko Trieda SNP 1, Košice v období od 16.07.2018 do 19.07.2018 nebola diuretická liečba pacientky s respiračnou insuficienciou a klinicky pretrvávajúcim dyspnoe a RTG verifikovaným
obojstranným pleurálnym výpotkom dostatočná (Flurosemid 60 mg i.v. denne). Táto liečba nebola v priebehu celej hospitalizácie upravovaná podľa aktuálneho klinického stavu. Vzhľadom na pretrvávajúcu významnú dušnosť a nelepšenie klinických prejavov respiračnej insuficiencie mala byť indikovaná punkcia pleurálneho výpotku. Uvedené porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. bolo zistené dňa 08.04.2019 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke. 3. Správny orgán prvého stupňa prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad vykonal u žalobcu dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke na základe podnetu C. B., syna pacientky. V rámci výkonu dohľadu sa podieľala ako prizvaná osoba (§ 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.) doc. MUDr. Soňa Kiňová – odborníčka v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo. Protokol o vykonanom dohľade na mieste č. 863/2018 bol vypracovaný dňa 11.02.2019 (Ďalej len Protokol). Ten bol žalobcovi doručený dňa 18.02.2019. Žalobca predložil k zisteniam v Protokole námietky, ktoré boli predložené odbornej konzultantke (odbor vnútorné lekárstvo) a tá k nim vyhotovila odborné stanovisko dňa 16.03.2019. Námietky boli prerokované dňa 08.04.2019, o čom bola spísaná Zápisnica č. 863/2018 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu (žalobcu) k protokolu o vykonanom dohľade, v ktorej správny orgán prvého stupňa uviedol dôvody, prečo námietky žalobcu neakceptoval. Žalobcovi bolo doručené Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty dňa 10.06.2019. K upovedomeniu o začatí správneho konania sa žalobca nevyjadril. Následne bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31.07.2019 o uložení pokuty s ktorým sa žalobca nestotožnil a podal proti nemu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri výkone dohľadu na mieste vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacientky súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorá jej bola poskytnutá v dohliadanom období zo strany žalobcu. Žalobca s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacientky, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v rozkladom napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaný považoval za vystihujúce meritum veci, argumentačne obsiahle, jasné a vecné, pričom považoval za nevyhnutné uviesť, že u pacientky s respiračnou insuficienciou s klinicky pretrvávajúcim dyspnoe a obojstranným pleurálnym výpotkom nebola diuretická liečba pri podávaní Furosemidu 60 mg i.v. denne dostatočná, pričom u pacientov s ťažkou kardiálnou stázou je nevyhnutný postup smerujúci k výraznej negatívnej bilancii tekutín. Podávanie oxygenoterapie má byť kvantifikované a nie spôsobom „podľa potreby“, čo predstavuje veľmi vágnu ordináciu. Podľa názoru žalovaného je absurdné polemizovať o závažnosti zdravotného stavu pacientky, a to vzhľadom na skutočnosť, že o jeho závažností značí samotné rozhodnutie žalobcu o hospitalizácii pacientky na základe zhodnotenia jej zdravotného stavu, spolu s prihliadnutím na viaceré chorobné diagnózy pacientky a jej sťažovanie sa na progresívnu dušnosť, ktorej príčinou bol mechanický tlak na pľúca tekutinou v pohrudničnej dutine. Preto podľa žalovaného nie je neakceptovateľné v danej veci hovoriť o bežnom prípade. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že i keď v rámci výkonu dohľadu pri prerokovaní námietok žalobcu bola čiastočne akceptovaná námietka žalobcu v postavení dohliadaného subjektu, a to v kontexte bilancie tekutín, zároveň bolo poukázané na to, že čiastočné akceptovanie námietky žalobcu nemení nič na skutočnosti, že už pri prijatí pacientky na I. Internú kliniku žalobcu bolo možné jej zdravotný stav bez akýchkoľvek pochybností hodnotiť ako závažný. Pacientke už na základe RTG vyšetrenia zo dňa 17.07.2018 (znížená transparencia pravého dolného a čiastočne stredného pľúcneho poľa, ľavého dolného, stredného a čiastočne horného pľúcneho poľa) mala byť indikovaná pleurálna punkcia, kedy bolo možné očakávať subjektívne zmiernenie ťažkostí pacientky ako ústup dyspnoe, opuchov, zlepšenie hodnôt ABR a rozvinutie pľúc. Žalovaný dodal, že skutočnosť, že žalobca s názorom prizvanej odbornej konzultantky nesúhlasí, nemôže byť samo o sebe dôvodom na spochybnenie zisteného skutkového stavu, nakoľko námietky žalobcu sú iba v rovine tvrdení bez odborných stanovísk či všeobecne platných postupov, ktoré by podporovali jeho tvrdenia a zároveň vyvracali či spochybňovali závery správneho orgánu prvého stupňa. K neexistencii zdravotnej dokumentácie, jej zničeniu, či chybe v nej uvedenej vo vzťahu k posudzovaniu správnosti/nesprávnosti postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke je podľa názoru žalovaného irelevantné z toho dôvodu, že zistený skutkový stav veci žiadnym spôsobom nespochybňujú. 6. Žalovaný ďalej konštatoval, že správny orgán prvého stupňa pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov. V nadväznosti na namietanie výšky správnej pokuty a následného vyjadrenia žalobcu, že „sa poskytnutá zdravotná starostlivosť žiadnym spôsobom neodzrkadlila na zdravotnom stave pacientky“ žalovaný uviedol, že pacientom sa aplikuje liečba práve
z dôvodov zlepšenia ich zdravotného stavu, resp. aby sa dosiahol pozitívny vplyv na ich zdravie, pričom zo zdravotnej dokumentácie pacientky nevyplýva objektívna úspešnosť indikovanej liečby ani jej korigovanie počas celej hospitalizácie pacientky. V žiadnom prípade nemôže byť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dostačujúcim fakt, že zdravotný stav osoby sa nehorší. Cieľom jej poskytovania je zabezpečenie včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. V prípade, ak by zistené pochybenie bolo dané do príčinnej súvislosti s úmrtím, odôvodňovalo by to uloženie sankcie vo vyššom rozmedzí možnosti jej uloženia. 7. Žalovaný, s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) sp. zn. 4Sžz/2/2013 zo dňa 13.01.2015 a sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010 uviedol, že počas výkonu dohľadu si správny orgán prvého stupňa zaobstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacientky, vychádzal z odborného stanoviska prizvanej odbornej konzultantky zo špecializovanej medicínskej oblasti vnútorné lekárstvo, ako aj stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad, dal možnosť žalobcovi viackrát sa k veci vyjadriť. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sú obsiahnuté skutkové okolnosti, ktoré považoval prvostupňový správny orgán za nepochybne zistené a tento zistený skutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa obsahuje správnu úvahu, na základe ktorej správny orgán dospel k záveru, že sankcia vo výške 1 500 eur zodpovedá zistenému porušeniu právnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Sankcia uložená žalobcovi je riadne a vyčerpávajúco odôvodnená, a pri rozhodovaní o výške sankcie bola zohľadnená závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Žalovaný považuje pokutu vo výške 1 500 eur za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu, výchovnú a nie za likvidačnú. súdne konanie 8. Správnou žalobou zo dňa 29.04.2019 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 9. Žalobca k včasnosti podania správnej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 12.2.2020, s ohľadom na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj zákon č. 62/2020 Z.z.) lehota na podanie žaloby odo dňa podania účinnosti zákona - 27.3.2020 do 30.4.2020 neplynie a teda je zachovaná dvojmesačná lehota na podanie tejto správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP). 10. Žalobca v žalobe najmä namietal, že správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a k svojim záverom pristupuje nekriticky, napriek zjavným rozporom a nesprávne aplikuje zásadu materiálnej pravdy. Správny orgán prijíma záver o konaní non lege artis zo strany žalobcu bez riadneho zdôvodnenia, prečo bol liečebný postup nesprávny, aké následky mal mať nesprávny liečebný postup, v ktorom konkrétnom momente malo dôjsť k zmene liečby/diagnostiky, resp. na základe akých objektivizovaných skutočností. Konkrétne pri pochybení týkajúcom sa nedostatočnej liečby prizvaná odborníčka uvádza, že dávka furosemidu 60 mg je nedostatočná. Pri tomto svojom tvrdení uvádza svoj odborný názor, ktorý žiadnym spôsobom neaplikuje na konkrétnu skúmanú liečbu tým spôsobom, žeby uviedla, ako sa uvedený spôsob liečby mal prejaviť na zdraví pacientky. S uvedeným je spojené aj druhé tvrdenie, že diuretická liečba nebola u pacientky dostatočná, čo len zovšeobecňuje prvé tvrdenie. Záver prizvanej odborníčky bol založený aj na konštatovaní o nedostatočnom vyhodnotení bilancie tekutín, pričom táto námietka žalobcu bola akceptovaná. Prizvaná odborníčka nezmenila svoj názor o nedostatočnej liečbe ani potom, keď prvostupňový správny orgán akceptoval námietku, že počas liečby nemal ordinujúci lekár vyhodnotenie bilancie tekutín. Obdobnú argumentáciu je možné prijať ak k pochybeniu týkajúcom sa nesprávnej diagnostiky, keďže názory prizvanej odborníčky a rovnako aj prvostupňového správneho orgánu sú len vo všeobecnej rovine. Rovnako uvádza, že v závažných prípadoch je potrebné očakávať zlepšenie aj ihneď, pričom neuvádza či pacientka bol závažný alebo „bežný“ prípad. 11. Žalobca ďalej poukázal na to, že skutkový stav musí byť pre rozhodnutie správneho orgánu spoľahlivo zistený. V napadnutom rozhodnutí vylučujú uvedený stav tvrdenia prvostupňového správneho
orgánu, že neakceptuje tvrdenie o meraní tlaku pri vizitách, keďže nie je zdokumentovaný v zdravotnej dokumentácií a že v zdravotnej dokumentácii nie sú prítomné objektívne údaje potvrdzujúce úspešnosť aplikovanej liečby. Správny orgán má povinnosť vykonávať dokazovanie za účelom preukázania objektívneho skutkového stavu a v stave konania, kedy existujú dva rozporné názory, s ktorých každý má povahu dôkazného prostriedku, bolo jeho povinnosťou ďalej skúmať skutkový stav, aby rozporné dôkazné prostriedky vyhodnotil pomocou nového zabezpečeného dôkazu, nie na základe vlastnej úvahy, že „tvrdenie dohliadaného subjektu nie je možné objektivizovať.“ Rovnako je podľa názoru žalobcu nepreskúmateľná aj výška správnej pokuty, keďže tá je s ohľadom na prax úradu stanovená v značnej výške, pričom v danom prípade podľa žalobcu nebolo ohrozené v žiadnom prípade zdravie pacientky a poskytnutá zdravotná starostlivosť sa žiadnym spôsobom neodzrkadlila na jej zdravotnom stave. 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.09.2020 k lehote na podanie správnej žaloby uviedol, že žalobca nemôže ospravedlňovať nedodržanie lehoty na podanie žaloby odvolaním sa na zákon č. 62/2020 Z.z. s poukazom na to, že § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. upravuje neplynutie procesných lehôt ale iba v súkromnoprávnych vzťahoch. Žalovaný k námietkam žalobcu najmä uviedol, že počas procesu výkonu dohľadu a ani počas správneho konania žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, nenamietal zákonnosť procesu dohľadu. Nezákonnosť procesu dohľadu nenamieta ani v žalobe. Taktiež ničím nespochybnil nezaujatosť a erudovanosť prizvanej odborníčky, spôsob vypracovania jej odborných stanovísk a ani spôsob, akým si žalovaný zabezpečil od odborníčky jej stanoviská. Zákon č. 581/2004 Z.z. v ustanoveniach § 43 ods. 4 a 5 priamo ráta so zdravotnou dokumentáciou a odborným stanoviskom prizvaného odborníka ako dôkazmi pre určenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti ako v procese výkonu dohľadu tak aj v správnom konaní. Uvedené potvrdzuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností žalobca nemôže tvrdiť, že žalovaný objektívnym spôsobom dostatočne nezistil skutkový stav veci. 13. Žalobca argumentuje, že mu bol udelený „ ... správny delikt pre prípad liečby, ktorá nemala (preukázateľne) žiaden vplyv na zdravie pacienta“. Práve to je však podstata výhrad žalovaného, že zvolený terapeutický postup žalobcu nemal žiaden vplyv na zdravie pacientky, ani pozitívny – čo malo byť dôvodom na jeho zintenzívnenie, resp. zmenu – zvýšenie dávky diuretík, pleurálna punkcia (stav pacientky bez akejkoľvek pochybnosti bolo možné hodnotiť ako závažný a indikovaný aj na pleurálnu punkciu krátko po prijatí – RTG vyšetrenie zo dňa 17.07.2018: znížená transparencia pravého dolného a čiastočne stredného pľúcneho poľa, ľavého dolného, stredného a čiastočne horného pľúcneho poľa). K námietke žalobcu, že závery prizvanej odborníčky sú teda neudržateľné, keďže jej názor bol založený práve na potrebe „negatívnej bilancie tekutín“ žalovaný uviedol, že ide o námietku, s ktorou sa žalovaný už vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca zapríčinil úmrtie pacientky a ani za túto skutočnosť neukladá žalobcovi sankciu. Žalovaný pri výške uloženej pokuty vychádzal z ustanovení § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. Uvedený právny rámec pre uloženie pokuty je žalovaným konštatovaný aj v napadnutých rozhodnutiach. Výška uloženej pokuty neprekročila zákonom stanovenú hranicu, ktorá je pri právnických osobách 9 958 eur. Pokuta v sume 1 500 eur predstavuje 15% z celkovej maximálne možnej výšky pokuty a bola uložená na spodnej hranici zákonnej výšky. Žalobca preto nemôže tvrdiť, že ide o pokutu v značnej výške. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na „diskrečné právo správneho orgánu“, ktorého aplikácia žalovaným nevybočila z medzí zákona. 14. Spoločne k žalobným bodom uviedol, že len ich všeobecné uvedenie v žalobe, bez poukázania na konkrétne právne a skutkové dôvody a dôkazy je nepostačujúce, neakceptovateľné a v rozpore s § 182 ods. 1 písm. e/ SSP. Úlohou žalovaného nie je dospieť k zhode so žalobcom ako kontrolovaným subjektom, ale objektívne, nestranne a nezávisle zistiť, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov, resp. aj jediného prizvaného odborníka (rozsudok NS SR sp. zn. 3Szd/8/2009, sp. zn. 8Szd/1/2013). K otázke dokazovania žalovaný konštatoval, že ako vyplýva z rozsiahlej judikatúry NS SR, ktorá priznáva stanoviskám prizvaných osôb postavenie dôkazného prostriedku, boli ďalšími dôkazmi aj podklady, ktoré žalovaný vyšpecifikoval. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami odborníkov, t.j. vyjadreniami lekárov žalobcu a stanoviskom prizvanej odborníčky doc. D. E. F., žalovaný poukázal na to, že práve v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientke bola prizvaná k výkonu dohľadu odborníčka z medicínskej oblasti, ktorá nie je zamestnancom úradu hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe písomného poverenia úradu. 15. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14.12.2020. Žalobca nevyužil právo na podanie repliky.
16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-8S/67/2020. 17. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.09.2024. Pojednávania sa zúčastnil zástupca žalovaného, žalobca ako aj jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním zo dňa 16.09.2024. Zástupca žalovaného zotrval na doterajších vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v tomto prípade išlo o pacientku, ktorá kardiálne zlyhávala, a preto bola prijatá na Internú kliniku žalobcu. Bola jej nasadená diuretická liečba, ale jej stav sa nestabilizoval. Voda sa jej naďalej zhromažďovala v orgánoch, ale stále jej podávali tú istú liečbu aj napriek tomu, že sa jej stav laboratórne naďalej zhoršoval. Odborník, ktorého si prizvali pre danú oblasť navrhol, že v danom prípade mala prebehnúť pleurálna punkcia. Jej zdravotný stav si liečbu vyžadoval bez ohľadu na to, či by bola zomrela alebo nie. Cieľom je zlepšiť alebo stabilizovať stav pacienta, žalovaný žalobcovi nevytýka, že zapríčinil úmrtie. právny názor správneho súdu
18. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 19.09.2024 rozhodol tak, že žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 19. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty v sume 1 500 eur žalobcovi za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. 20. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z., ustanovenie § 1 písm. a/ platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. 22. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 23. Podľa 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 24. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
25. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 26. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 27. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 28. Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. 29. Podľa 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. 31. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z., dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor. 32. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z., podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka. 33. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z., najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať a/ odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad, b/ najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. 34. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2) 35. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu,
b) 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu. 36. Správny súd primárne k včasnosti podania správnej žaloby poznamenáva, že v § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. je riešená situácia, kedy lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27.03.2020) do 30.04.2020 neplynuli. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, navrhované opatrenie má za cieľ v písm. a/ dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť. Predkladateľ mal za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez toho, aby sa obávali o uplatnenie svojich práv v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. 37. V ustanovení § 2 ods. 1 tohto zákona sa uvádza, že ustanovenie § 1 písm. a/ platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Uvedené ustanovenie sa uplatňuje pre lehoty procesného práva, ako vyplýva z dikcie „lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní“. Pritom toto ustanovenie neobmedzuje svoju aplikáciu len na procesné lehoty plynúce v konaniach vedených podľa súkromného práva. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, na rozdiel od úpravy v § 1, ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie § 2 ods. 1 sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30.04.2020 plynúť. Predkladateľ od tohto opatrenia očakával zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania, či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom. 38. Vychádzajúc z obsahu uvedenej právnej úpravy, ako aj z dôvodovej správy, ktorá je v súlade s gramatickým znením tejto právnej úpravy vyplýva, že procesné lehoty na vykonanie konkrétneho úkonu pred súdom nebudú od účinnosti zákona č. 62/2020 Z.z. do 30.4.2020 plynúť. Je pritom nepodstatné, v akom súdnom konaní sa tieto lehoty uplatňujú, či je to konanie pred súdom na základe súkromnoprávneho vzťahu alebo verejnoprávneho vzťahu. Tá skutočnosť, že sa jedná aj o lehoty v súdnych procesoch vyplývajúcich z verejného práva, explicitne vyplýva z ods. 1 za bodkočiarkou, keď zákonodarca uviedol, že uvedené neplynutie lehôt platí aj v trestnom konaní (s určitými obmedzeniami). Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že v súlade § 2 ods. 1, lehota na vykonanie procesného úkonu v konaní pred správnym súdom v období od účinnosti tohto zákona t.j. 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynula, a teda žalobca podal správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote. 39. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného založenú na nedostatočne zistenom skutkovom základe, ktoré sa mal podľa jeho názoru premietnuť do následného nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd poznamenáva, že námietky žalobcu sú obdobné ako námietky uvedené v rozklade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. 40. Správny súd primárne poukazuje na to, že zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z.z. zriadil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej správy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. úrad okrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a za podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon dohľadu (spôsob i postup) nad zdravotnou starostlivosťou zákonodarca upravuje v § 43 a nasl. zákona č. 576/2004 Z.z. Tým, že zákon č. 576/2004 Z.z. v § 43 ods. 12 pôsobnosť Správneho poriadku na výkon dohľadu vylúčil možno konštatovať, že výkon dohľadu je osobitným druhom konania, ktorého záver tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní o uložení sankcie. Výkonom dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá, a teda či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004 Z.z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom. Sú tam upravené práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 578/2004 Z.z.) v tých pracovných činnostiach, v ktorých má vykonávať dohľad, t.j. najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax (zákon č. 578/2004 Z.z.) v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto podmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa § 43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č. 581/2004 Z.z. Pokiaľ úrad zistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, navrhne uloženie sankcie. Úrad upovedomí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, a umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie). Teda podkladom rozhodnutia sú aj návrhy a vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má možnosť predložiť dôkazy na podporu správnosti svojich tvrdení alebo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. V rozhodovacom procese úradu ako orgánu verejnej správy zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým povinnostiam. Vykonávanie dokazovania patrí do výlučnej právomoci úradu, ktorý tiež rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Nevykonanie navrhovaného dôkazu je však úrad povinný zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané aj zásadou súčinnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania. 41. Podľa zákona č. 576/2004 Z.z. je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci postupu tvorby správnej úvahy si preto správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky, dôkazy vykonať a z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, a následne pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona v týchto medziach na základe logickej postupnosti dospieť k rozhodnutiu. Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. U pacientky bola nariadená patologicko – anatomická pitva, ktorá embóliu do a. pulmonalis nepotvrdila a ako príčina smrti bolo u pacientky uvedené zlyhanie chronicky chorobne poškodeného srdca, bola zistená excentrická hypertrofia ľavej komory, hydrothorax bilat. Vpravo 1300 ml, vľavo 1400 ml, na ľavej strane kompresívny kolaps pľúc. 43. Nedostatky, pre ktoré bola v správnom konaní žalobcovi uložená pokuta spočívali v tom, že počas hospitalizácie pacientky na internej klinike žalobcu v období od 16.07.2018 do 19.07.2018 nebola diuretická liečba pacientky s respiračnou insuficienciou a klinicky pretrvávajúcim dyspnoe a RTG verifikovaným obojstranným pleurálnym výpotkom dostatočná (Furosemid 60 mg i. v. denne). Táto liečba nebola v priebehu celej hospitalizácie upravovaná podľa aktuálneho klinického stavu. Vzhľadom na pretrvávajúcu významnú dusnosť a nelepšenie klinických prejavov respiračnej insuficiencie mala byť indikovaná punkcia pleurálneho výpotku. Podstata výhrad žalovaného spočívala v tom, že zvolený terapeutický postup nemal žiaden vplyv na zdravie pacientky, ani pozitívny – čo malo byť dôvodom na
jeho zintenzívnenie, resp. zmenu – zvýšenie dávky diuretík. Žalovaný jasne a zrozumiteľne v Protokole, Zápisnici, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a taktiež v Predkladacej správe k rozkladu zo dňa 10.09.2019 odôvodnil, prečo bol konzervatívny postup liečby pacientky nesprávny. 44. K námietke žalobcu, že závery prizvanej odborníčky sú neudržateľné, keďže jej názor bol založený práve na potrebe negatívnej bilancie tekutín, správny súd v súlade s názorom žalovaného uvádza, že čiastočné akceptovanie námietky žalobcu v kontexte bilancie tekutín nič nemení na skutočnosti, že už pri prijatí pacientky na internú kliniku žalobcu bolo možné jej zdravotný stav bez akýchkoľvek pochybností hodnotiť ako závažný. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že pacientke už na základe RTG vyšetrenia zo dňa 17.07.2018 (znížená transparencia pravého dolného a čiastočne stredného pľúcneho poľa, ľavého dolného, stredného a čiastočne horného pľúcneho poľa) mala byť indikovaná pleurálna punkcia, kedy bolo možné očakávať subjektívne zmiernenie ťažkostí pacientky a ústup dyspnoe, opuchov, zlepšenie hodnôt ABR a rozvinutie pľúc. 45. V prejednávanej veci žalovaný v rámci správnej úvahy v dostatočnom rozsahu argumentačne jasne, zrozumiteľne, vecne, odborne a logicky vysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov dospel k prijatým záverom. Vysvetlil, ktoré konkrétne závery správneho orgánu prvého stupňa si osvojil a z akých konkrétnych dôvodov vychádzal. Záver žalovaného založený na odbornom stanovisku prizvanej odborníčky o tom, že žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, nebol žalobcom vyvrátený, žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v priebehu celého administratívneho konania, tak počas výkonu dohľadu ako aj v konaní o uložení pokuty, správne orgány postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom. Žalobca teda mal možnosť vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, a tiež navrhnúť a predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy. 46. Rozdielny názor žalobcu (opačný vo vzťahu k záveru prizvanej odborníčky v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo doc. MUDr. Soni Kiňovej oslovenej žalovaným) k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pacientovi sám o sebe automaticky (bez ďalšieho) nezakladá nedostatočne zistený skutkový stav veci a tým ani nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť žalobcu poskytnutá správne, je výsledkom správnej úvahy žalovaného, spočívajúcej v hodnotení jednotlivých dôkazov v súlade so zásadami logického myslenia. Povinnosťou úradu je, vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie, náležite, objektívne a nezávisle preskúmať, či došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Samotný proces takéhoto preskúmania odzrkadľuje práve správna úvaha správneho orgánu (úradu). 47. K zásade spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci správnym orgánom správny súd považuje za potrebné uviesť, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy, podľa slovenskej právnej úpravy, nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.). Žalobca trvajúc na názore, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke bol správny, a že lekárska starostlivosť bola poskytnutá lege artis, rozhodné závery odborného konzultanta z odboru vnútorné lekárstvo a správneho orgánu vo vzťahu k vytknutým pochybeniam za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, nespochybnil a ani nepredložil žiadny relevantný dôkaz a neuviedol ani také odborné argumenty, ktoré by závery odborného konzultanta a správneho orgánu boli spôsobilé spochybniť. 48. Správny súd ďalej považuje za nevyhnutné poukázať na to, že žalovaný nikdy a nikde v procese dohľadu a správneho konania netvrdil, že zdravotná dokumentácia je „jediný dôkazný prostriedok“. Žalovaný v Protokole uviedol, že „Pri dohľade na mieste sme vychádzali z dostupnej zdravotnej dokumentácie súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola poskytnutá A. B. v dohliadanom období u žalobcu, z obrazových záznamov zobrazovacích vyšetrení, zo zdravotnej dokumentácie získanej v rámci súčinnosti z ambulancie všeobecného lekára pre dospelých, poskytovateľa Poliklinika ProCare Košice s. r. o., z pitevného protokolu, z písomného vyjadrenia dohliadaného subjektu a zo stanoviska odborníka v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo“. V upovedomení o začatí správneho konania a taktiež v odôvodnení správny orgán prvého stupňa uviedol, že podkladmi rozhodnutia je „Protokol, písomné námietky UNLP zo dňa 26.02.2019, odborné stanovisko doc. MUDr. Soni Kiňovej,
PhD. zo dňa 16.03.2018 k námietkam UNLP a Zápisnica. Protokol bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola poskytnutá pacientke zo strany žalobcu v dohliadanom období vrátane obrazových záznamov zobrazovacích vyšetrení, zdravotnej dokumentácie získanej z Polikliniky ProCare Košice s. r. o. (ambulancia všeobecného lekára pre dospelých), pitevného nálezu z pitvy pacientky vykonanej dňa 19.07.2018, písomného vyjadrenia UNLP zo dňa 20.08.2018 (obsahujúce vyjadrenie primára I. internej kliniky zo dňa 13.08.2018), odborného stanoviska doc. MUDr. Soni Kiňovej, PhD. zo dňa 01.10.2018. Podkladom konania je taktiež Oznámenie k nápravným opatreniam zo dňa 04.03.2019.“ 49. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočne odôvodnenej výšky uloženej pokuty správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o výške pokuty vyhodnotil závažnosť porušenia povinnosti žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť správne na základe zistených nedostatkov a to s ohľadom na následky ako i účel sankcie. Žalovaný doplnil úvahu o správnosti výšky pokuty vlastným konštatovaním, ktorým s prihliadnutím na zistené nedostatky túto vyhodnotil ako primeranú, preventívnu a výchovnú a pre žalobcu nelikvidačnú. Takéto odôvodnenie výšky uloženej pokuty možno podľa názoru súdu považovať za dostatočné. 50. Nakoľko správna úvaha žalovaného nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a následnou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia nebola dôvodná, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.