Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/55/2020 7020200166 26. 03. 2024 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200166.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: Poľovnícka organizácia Háj, so sídlom Spišský Hrušov 158, 053 63 Spišský Hrušov, IČO 42 111 706 zastúpený na základe poverenia A. B. C. D., trvale bytom E. F. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor so sídlom Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, Slovenská republika, IČO: 00 151 866 o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-SNPLO-2019/016454 zo dňa 11.12.2019, vo veci nezaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, takto rozhodol: I. Zrušuje opatrenie žalovaného č. OU-SN-PLO-2019/016454 zo dňa 11.12.2019 žalovanému na ďalšie konanie.
a vec vracia
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená dňa 02.03.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-SN-PLO-2019/016454 zo dňa 11.12.2019, ktorým nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Jamník, žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, rovnako žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. 2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 23.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Dňa 07.01.2014 doručil žalobca na Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor žiadosť o evidenciu zmluvy podľa § 16 zákona číslo 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) predmetom, ktorej bolo posúdenie zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a žalobcom. Prílohou k žiadosti bola predložená notárska zápisnica číslo NCRls č. 15770/2013 zo dňa 09.05.2013 osvedčujúca priebeh schôdze, ďalej bol predložený návrh na ustanovenie členov poľovnej stráže ako i ďalšie skutočnosti a schválené uznesenia. Na členskej schôdzi boli zároveň zvolení splnomocnenci zastupujúci jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov.
4. Dňa 20.01.2014 Okresný úrad Spišská Nová Ves pozemkový lesný odbor oznámil žalobcovi, že eviduje skutočnosť, oznámenú žalovanému, že dňa 22.11.2013 bol pod spisovou značkou na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.z. 7C/348/2013 prijatý návrh na začatie konania v právnej veci žalobcov Slovenský poľovnícky zväz a spol. proti Poľovnícka organizácia Háj (žalobcu) a spol. o vyslovení neplatnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov v Poľovnom revíri Jamník konaného dňa 02.05.2013. Na základe uvedeného žalovaný konanie o registráciu zmluvy formálne prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je platnosť resp. neplatnosť uvedenej schôdze vlastníkov. 5. Oznámenie o skutočnosti, že žalovaný nemohol pokračovať v konaní o registrácii zmluvy, nakoľko prebieha konanie o určenie neplatnosti schôdze vlastníkov na Okresnom súde Spišská Nová Ves, zaslal uvedené žalobcovi, žiadateľom ako i jednotlivým obciam, v ktorých sa nachádza Poľovný revír Jamník vo forme verejnej vyhlášky, Štátnym lesom, š.p., Slovenskému pozemkovému fondu. Voči uvedenému postupu sa žalobca ako B. C. D. obrátili prostredníctvom podnetu na Okresnú prokuratúru Spišská Nová Ves, za účelom zistenia zákonnosti postupu žalovaného, pričom nezákonnosť videli v tom, že na predmetné konanie sa s poukazom na § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje Správny poriadok, teda nebolo možné konanie prerušiť, poukázal na možnú predpojatosť zamestnanca, ktorý bol osobne zainteresovaný na rozhodnutí, keďže vtedajší vedúci odboru bol členom iného poľovníckeho združenia, ktoré malo záujem vykonávateľ právo poľovníctva v poľovnom revíri Jamník. Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves upozornila žalovaného vo veci podnetu žalobcu na porušenie ustanovení § 3 ods. 1 ods. 2 ods. 4 ods. 5 zákona 71/1967 Zb. a zákona a § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, pričom dôvodila, že samotná skutočnosť, že prebieha súdny spor nie je dôvodom na to, aby správny orgán vo veci nekonal, žalovaný mal skúmať predovšetkým, či uvedená zmluva spĺňala podmienky na zápis, najmä, či ju podpísalo nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, rovnako mal spoľahlivo zistiť skutkový stav, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti. V ďalšom konaní oznámil žalobca skutočnosti nasvedčujúce možnú predpojatosť zamestnanca v konaní a to skutočnosť, že vtedajší vedúci odboru (žalovaného) má vzťah k veci, nakoľko je členom iného („konkurenčného“ pozn. súdu) poľovného združenia a má záujem, aby nedošlo k registrácii zmluvy. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodol, že povedený zamestnanec žalovaného, ktorý vo veci konal B. G. nie je vylúčený. Vychádzal z toho, že sám vtedajší vedúci odboru požiadal o vylúčenie prednostu Okresného úradu Spišská Nová Ves, pričom prednosta poveril konaní vo veci B. C. G.. 6. Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci sp.z. 7C/348/2013 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalobcovi zdržať sa užívania spoločného poľovného revíru a to až do ukončenia veci samej. Žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti a odstránenie nedostatkov a to na predloženie splnomocnení, ktoré poukazujú na podpis zmluvy, predložených plných moci zo strany neznámych vlastníkov, ako i vlastníka Slovenskej republiky, ktorých zastupovali LESY Slovenskej republiky, štátny podnik a Slovenský pozemkový fond. 7. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu oznámenia o nepokračovaní zaevidovania zmluvy, pričom Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp.z. 6S/44/2014 konanie zastavil z toho dôvodu, že nepokračovanie v konaní bola otázka procesnoprávnej povahy a ta nepodliehala súdnemu prieskumu. Žalobca sa v konaní opakovane domáhal súdnej ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu, súčasťou spisu je aj žaloba o nečinnosti (žaloba bola podaná aj Okresnou prokuratúrou Spišská Nová Ves) pod spisovou značkou 7S/144/2014, v ktorej argumentovali, že žalovaný bol nečinný vo veci evidencie zmluvy, nakoľko jeho povinnosťou bolo skúmať, či zmluva obsahovala zákonné náležitosti, či ju podpísala najmenej nadpolovičná väčšina a prebiehajúce súdne konanie, ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nebolo spôsobilé brániť v registrácií zmluvy, resp. v pokračovaní konania. Rovnako aj táto žaloba bola zamietnutá s odôvodnením, že správny orgán koná a nie je nečinný. 8.Žalobca sa domáhal ochrany aj prostredníctvom inštitútu sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z., kde žalobca podal sťažnosť vo veci nezaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú dôvodil tým, že prednosta okresného úradu nesprávne poveril zamestnanca, ktorý bol poverený vykonávaním týchto úloh, že nebolo oznámené, že ako zamestnanec môže byť predpojatý vo veci, a teda nemôže rozhodnúť, rovnako poukázal, že mal a získanú nadpolovičnú väčšinu vlastníkov na registráciu zmluvy a teda boli splnené podmienky na zaevidovanie zmlúv poľovného revíru. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov odpoveďou na žiadosť o zaevidovanie zmluvy a sťažnosť voči nečinnosti
podaním zo dňa 20.11.2014 odpovedal žalobcovi, že jeho podanie nebolo sťažnosťou, ale iným podaním a v danej veci koná a rozhoduje Okresný súd Spišská Nová Ves, nakoľko rozhodoval v tom čase o platnosti, respektíve neplatnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov a teda nemôže konať ho žalovaný vo veci evidencie zmluvy. Žalobca doplnil do konania aj potvrdenie o tom, že bol prijatý za člena poľovníckej organizácie Obvodnej poľovníckej komory v Spišskej Novej Vsi. Rovnako, žalovaný dočasne poveril poverenú organizáciu Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovné združenie Jamník vykonávaním ochrany poľovníctva v poľovnom revíri Jamník. 9. V spise sa ďalej nachádzali rozhodnutia súdov a to konkrétne Uznesenie Krajského súdu v Košiciach číslo 5Co/680/2014, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia z časti zamietnutý a z časti potvrdený. Žalobca podal dňa 19.09.2014 opakovanú žiadosť o evidenciu zmluvy a sťažnosť voči nečinnosti, odkazoval na vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý žiadal, aby žalovaný vo veci predloženej zmluvy postupoval v súlade so zákonom. Dňa 30.09.2014 žalovaný vo veci žiadosti o doplnenie zmluvy odpovedal žalobcovi tak, že žalovaný je toho názoru, že konanie je toho času prerušené vo veci zaevidovania zmluvy v dôsledku podanej predbežnej otázky, ktorá je riešená na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Rovnako obsahom spisu bol aj podnet na podozrenie z protiprávneho konania podnet, kde v tomto podnete je poukázané, že nie všetky osoby boli oprávnené podpísať zmluvu, najmä poukázal na to, že sa na zozname vlastníkov nachádzajú osoby, ktoré sú mŕtve. V prílohe k tomu podnetu bola priložená fotokópia náhrobného kameňa. 10. Podstatná pre konanie je aj skutočnosť, že dočasne poverené združenie sa prostredníctvom dohody o náhrade za užívanie poľovného revíru Jamník, ktorá bola adresovaná niektorým spoluvlastníkom s návrhom sumy za užívanie poľovného revíru. Opakovane sa jednotliví spoluvlastníci domáhali súdnej ochrany pred nečinnosťou na Krajskom súde v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením číslo 6S/4/2016 zo dňa 21.04.2016 návrh zamietol a to z toho dôvodu, že žalobca nevyčerpal všetky prostriedky právnej ochrany a postup žalovaného nebol v rozpore so zákonom, a teda má za to že prerušenie, ktoré bolo oznámené listom zo dňa 29.01.2014 bolo dôvodné a nespôsobuje nečinnosť. 11. Súčasťou administratívneho spisu je aj Uznesenie Ústavného súdu číslo II ÚS 651/2015 zo dňa 06.10.2015 vo veci sťažnosti o porušení základných práv podľa článku 20 a článku 46 ods. 1, ktorá smerovala proti uzneseniu 7S/144/2014 zo dňa 06.05.2015, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo I ÚS 105/2016 zo dňa 21.07.2016, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo I ÚS 414/2015 zo dňa 07.10.2015 obe boli odmietnuté ako podané zjavne neoprávnenou osobou, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IIÚS 558/2016 zo dňa 20.07.2016 ktorá smerovalo voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach 6S/70/2015 zo dňa 17.09.2015 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Administratívny spis obsahuje aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I US/721/2016 zo dňa 08.03.2017, v ktorom bolo konštatované, že uznesením Krajského súdu v Košiciach číslo 6S/44/2016 zo dňa 21.04.2016 nebolo porušené základné právo na súdnu ochranu uvedenú v článku 46 ods. 1 Ústavy SR 36 ods. 1 listiny základných ľudských práv a základných práv a slobôd na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru o ľudských práv a slobôd ako aj zákonné právo na ochranu vlastníctva pokojné užívanie majetku zaručené článku 20 Ústavy slovenskej republiky článku 11. Listiny základných práv a slobôd a článku 1 ods. 1 dodatku dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 12. V priebehu konania bola opakovane podaná správna žaloba na Krajskom súde v Košiciach pod spisovou značkou 3Sa/14/2017,predmetom, ktorej bola žaloba o nečinnosť vo vyjadrení žalovaný opakovane uviedol, že nie je nečinný a v danej veci koná. Predmetnú žalobu súd opakovane odmietol. Krajský súd poznamenal, že nebráni účastníkom dotknutej zmluvy, aby kvôli tomuto prerušeniu predmetnú zmluvu zobrali späť a na evidenciu predložili novú perfektnú zmluvu o užívaní poľovného revíru. Rovnako v spise sa nachádza informácia o tom, že konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod číslom 7C/348/2013 bolo právoplatne skončené bez rozhodnutia vo veci samej. 13. Dňa 02.05.2018 oznámili niektorí členovia neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, a to na základe schôdze konanej dňa 20.04.2018, kde nadpolovičnou väčšinou bolo určené, že zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.01.2014 je neplatná, pretože užívať tieto pozemky nedali súhlas vlastníci podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. Následne žalovaný zaevidoval dňa 10.05.2018 opatrením v poradí druhú zmluvu (doručenú v neskoršom poradí). Voči uvedenému postupu bol podaný protest
prokurátora č.Pd 127/19/8 80 zo dňa 02.10.2019 proti opatreniu Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkového a lesného odboru číslo OU- SN-PLO-2018/006437 zo dňa 10.05.2018 (zaevidovaná v poradí druhá zmluva o užívaní poľovného revíru), z toho dôvodu, že bol porušený § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 3 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku, poukázal na to, že zamestnanec správneho orgánu mal oznámiť svoju možnú predpojatosť svojmu nadriadenému, ak ide o vedúceho zamestnanca, tak oznámiť najbližšie nadriadenému orgánu vyššieho stupňa a spis predložiť najbližšie nadriadenému orgánu. Rovnako poukázala prokuratúra na to, že v danom prípade boli podané 2 návrhy na zaevidovanie dvoch rôznych zmlúv k poľovnému revíru, teda v tejto situácii malo byť konanie o veci druhej zmluvy prerušené. Žalovaný vyhovel protestu prokurátora, zrušil predmetné opatrenie, ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru Jamník s odkazom na rozhodnutie prokurátora. 14. V spise sa ďalej nachádza oznámenie žalovaného (žalované opatrenie) vo veci zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník - opatrenie zo dňa 11.12.2019, v ktorom nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 01.01.2014 a to z dôvodov uvedených v tomto oznámení. 15. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný následne zaevidoval v poradí druhú zmluvu o užívaní poľovného revíru Jamník, po tom ako prvú, žalovaným opatrením, nezaevidoval. Súčasťou administratívneho spisu je aj podnet na vykonanie dozoru proti opatreniu o nezaevidovaní zmluvy. Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves vydala dňa 16.04.2020 upozornenie prokurátora v, ktorom okrem iného upozornila na nesprávny postup pri vyhodnocovaní námietky zaujatosti, uvedenému upozorneniu správny orgán nevyhovel, odstúpil to Okresnému úradu Košice odboru opravných prostriedkov ako orgánu najbližšie nadriadenému a ten listom zo dňa 11.06.2020 oznámil Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves, že upozornenie prokurátora považuje za nedôvodné a trvá na správnosti postupu žalovaného. Konanie pred správnym súdom 16. Na podklade vyššie uvedených skutočností podali dňa 02.03.2020 ako žalobcovia 1./ Poľovnícka organizácia Háj (žalobca) a žalobca v 2./ B. A. D., voči ktorému, však Uznesením Krajský súd Košiciach číslo 7 S/55/2020 zo dňa 27.10.2021 konanie zastavil a to z dôvodu, že nereagoval na výzvu súdu na predloženie plnomocenstva, ktoré mal udeliť advokátovi. Z uvedeného v ďalšom texte sa uvádza už iba žalovaný - Poľovnícka organizácia Háj. Žalobca žiadal preskúmať opatrenie Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkového a lesného odboru číslo OU-SN-PLO-2019/016454 zo dňa 11.12.2019, žiadal uvedené opatrenie zrušiť a priznať plnú náhradu trov konania. 17. Žalobu dôvodil tým, že vo veci konal zamestnanec, ktorý bol predpojatý, o jeho nepredpojatosti boli dôvodné pochybnosti. Pochybnosti odôvodňoval tým, že bývalý vedúci pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Spišská Nová Ves, B. H. zastupoval vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Jamník, jeho priamy podriadený zamestnanec B. C. G., sa z konania nevylúčil a vo veci mal konať, hoc z okolností je jasné, že je predpojatý rovnako aj ostatní zamestnanci a nesprávne sa vysporiadal s námietkou predpojatosti. Ďalej poukázal, že vedúci zamestnanec žalovaného mal predpojatosť vo vzťahu k vyhláseniam, keď uviedol, že zmluvu nikdy nezaeviduje. Opatrenie považuje za nezákonné, svojvoľné. Žalovaný sa nezaoberal zákonnými ustanoveniami, ale účelovo vykladal jednotlivé dôkazy, tak aby zmluvu nezaevidoval. V žalobe poukázal, že žalovaný sa zaoberal napríklad nehnuteľnosťami, ktoré nepatria do poľovného revíru Jamník, sú nepoľovných plochami, hoci zákonnou povinnosťou žalovaného bolo skúmať pozemky, ktoré do poľovného revíru patria. Rovnako žalobca namietal, že zmluvu o užívaní poľovných pozemkov uzatvorili vlastníci poľovných pozemkov, ktoré patria do poľovného revíru Jamník a predmetom zmluvy bolo postúpenie užívania v prospech žalobcu. Poukázal na to, že pozemky, ktoré neboli poľovnými plochami sa do nadpolovičnej väčšiny nezarátavali. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že zmluvu užívaní poľovných pozemkov podpísali zástupcovia štátu t.j. Štátne lesy, š. p., ktoré si uplatňovali svoje právo k 269 hektárom poľovných pozemkov, čo predstavuje 7,83% výmery poľovného revíru, Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupoval vlastníkov o výmere 983 hektárov čo predstavuje 28,63% výmery poľovného revíru, prehlásenia a samotné zmluvy podpísané so stovkami ďalších vlastníkov predstavuje 800 hektárov poľovných pozemkov, čo dohromady vytvára nadpolovičnú väčšinu vlastníkov. Žalobca uviedol, že evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve vykoná príslušný okresný úrad, ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 18. Žalobca ďalej poukazuje v žalobe, že opatrenie žalovaného nie je preskúmateľné, nakoľko má za to, že úlohou správneho orgánu bolo posúdiť, či zmluvu podpisala nadpolovičná väčšina alebo
zmluvu nepodpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov, pričom v žalovanom opatrení neuviedol aká je prislúchajúca výmera tých vlastníkov, ktorí zmluvu podpísali. Opatrenie nie je preskúmateľné a je nezákonné pre nedostatok dôvodov, rovnako poukazuje na to, že opatrenie vydané žalovaným nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čím sú porušené základné zásady Správneho poriadku. Poukazuje na to, že žalovaný napriek tomu, že zamestnanec žalovaného mal, podľa tvrdenia žalobcu, pomer k veci a mohlo byť predpojatý, začal posudzovať pozemky, ktoré patria a ktoré nepatria do poľovného revíru poukazuje na to že, že žalobca predložil listy vlastníctva so všetkými pozemkami, ktoré sú evidované na liste vlastníctva, teda žalobca predkladal listy vlastníctva, na ktorých nie sú evidované poľovné pozemky (pozn. pozemky obsahujúce poľovné aj nepoľovné plochy ), žalovaný mal posúdiť len tú výmeru, ktorá patrí do poľovného revíru. Poukázal, že nevedel predložiť listy vlastníctva, ktoré by obsahovali pozemky rozdelené na poľovné a nepoľovné plochy. 19. Ako ďalšiu skutočnosť žalobca uviedol, že zmluva z roku 2018, ktorá bola neskôr zaevidovaná, údajne v nej neboli posudzované žiadne listy vlastníctva, neskúmali sa námietky, boli zahrnuté pozemky v zóne výstavby rodinných domov, inžinierskych stavieb, čo považoval za svojvôľu správneho orgánu. 20. Medzi dôvody nezákonnosti, žalobca videl aj tú skutočnosť, že v rámci konania mu mal žalovaný poskytnúť na základe výzvy, právo na doplnenie, opravu, čo mu nebolo poskytnuté. V celom konaní nebol na poskytnutie súčinnosti vyzvaný, nebol upovedomený o tom, že sa v konaní pokračuje a teda dozvedel sa iba výsledok, že zmluvu nezaevidoval. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobca v opatrenia žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Rovnako žiadal priznať náhradu trov konania. K žalobe predložil informatívny výpis z listu vlastníctva z katastrálneho územia E. číslo 359 zo dňa 27.02.2020, kópiu protestu prokurátora číslo Pd 127/19/8810 - 16 zo dňa 02.10.2019, rozhodnutie Okresného úradu Košice, substitučnú plnú moc podpísanú B. H., ktorý splnomocnil I. J. zo dňa 09.04.2018, Oznámenie o zaujatosti zamestnancov zaslané Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov zo dňa 21.11.2019, dohoda o plnomocenstve, ktorou bol splnomocnený B. A. H. zo dňa 25. 11. 2012, čestné prehlásenie K. L., A. M. zo dňa 11. novembra 2019,vyjadrenie k protestu prokurátora zo dňa 16.12.2019, Opatrenie Okresného úradu Spišská Nová Ves číslo OU-SNPLO-2019/000890 zo dňa 16.12.2019, ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 04.05.2018, uzavretá medzi vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru Jamník zastúpení splnomocnencami na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanej dňa 20.04.2018 a Poľovným združením Jamník . 21. V priebehu konania bola vypovedaná plná moc právnym zástupcom žalobcov, žalobcovia 1./ a 2./ boli vyzvaní, aby splnomocnili advokáta na zastupovanie v konaní. Na základe predloženej výzvy predložila žalovaná 1./ poverenie, ktorým poverila svojho člena B. A. C. D., aby za právnickú osobu konal pred správnym súdom. Žalovaný v 2./ na výzvu súdu nereagoval, napriek poučenie, z uvedeného krajský súd voči nemu konanie zastavil. 22. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.01.2020 k správnej žalobe uviedol, že sa vyjadroval už v minulosti k desiatkam súdnych konaní, ktoré vo veci prebiehali, uviedol stručnú genézu ohľadom konania vo veci posúdenia registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník. Uviedol, že žalobcu vyzval na doplnenie nedostatkov, v roku 2014 ho vyzval na predloženie splnomocnení osvedčujúcich váhu hlasov, ktorá zodpovedá výmere poľovných pozemkov vlastníkov v poľovnom revíri Jamník, ktorých splnomocnenec zastupuje. Poukázal na skutočnosť, že vo veci vylúčenia zamestnanca žalovaného bolo rozhodnuté odborom opravných prostriedkov. Žalovaný poukázal, že v priebehu konania bol podaný návrh na určenie neplatnosti schôdze na Okresnom súde Spišská Nová Ves vedený pod spisovou značkou 7C/348/2013, uviedol skutočnosti že opakovane bol postup žalovaného posudzovaný Okresnou prokuratúrou Spišská Nová Ves, rovnako poukázali na to, že žalobca sa domáhal ochrany aj na Krajskom súde v Košiciach, či už za nečinnosť alebo nesprávny postup. V konaní pred Krajským súdom v Košiciach, súd v odôvodnení konštatoval, že existujú dôvodné pochybnosti o platnosti predmetných zmlúv, nakoľko niektoré pozemky sa mali nachádzať v intraviláne obce, rovnako zmluvu mali podpísať osoby, ktoré v čase podpisu už ma byť mŕtve. Rovnako poukázal, že v ďalšom konaní postupoval v súlade s protestom prokurátora, nakoľko na evidenciu zmluvy bola predložená aj ďalšia zmluva, teda, keď nezaevidoval prvú zmluvu v poradí, nemal pokračovať v posudzovaní druhej zmluvy. Žalovaný uviedol, že predložená zmluva žalovaný nespĺňala náležitosti zákona o poľovníctve, nakoľko neobsahovala zákonné náležitosti vyžadované v § 14 zákona o poľovníctve, ďalej ustanovenia zmluvy boli v rozpore s §5, §11 a §14 zákona o poľovníctve. Postup žalovaného bol opakovane prešetrovaný zo
strany Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, bol vyhodnotený ako správny a zákonný a na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 23. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného svojim vyjadrením zo dňa 30.11.2021 vyjadril tak, že poukázal opakovane na možnú predpojatosť vtedajšieho vedúceho odboru B. H., ktorý bol členom iného poľovného združenia usilujúc sa o registráciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa nevyjadril ku skutočnosti, či sú podpísaní spoluvlastníci poľovných pozemkov vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery poľovných pozemkov. Osobitne poukázal na skutočnosť, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves o neplatnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bolo zamietnuté bez rozhodnutia vo veci samej. Ku skutočnosti, že poľovnícke združenie Jamník, ktoré požiadalo o registráciu neskôr, bolo zaevidované, boli aplikované nekalé praktiky, tvrdenia založené na domnienkach a bez dôkazov o nich. Opätovne zdôraznil, že žalobca predložil zmluvu so všetkými náležitosťami podpísanú nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a má za to, že zmluvu môžu podpisovať aj samotní vlastníci priamo, nie cez splnomocnenca. Vo vyjadrení poukázal aj na sťažnosť ktorou sa domáhal nápravy ktorá bola v roku 2020 vyhodnotená ako opodstatnená. Na podanej žalobe trval v celom rozsahu 24. Žalovaný sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že konanie o registrácií zmluvy č. OU-SNPLO-20219/000890 zo dňa 16.12.2019 bolo samostatným konaním nebolo predmetom súdneho prieskumu, a na základe neho došlo k zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 04.05.2018 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpených splnomocnencami poľovného revíru Jamník. Trval na zamietnutí žaloby pre nedostatok dôvodov. V prílohe doplnil fotokópie rozhodnutí vo veci vylúčenia, respektíve nevylúčenia zamestnancov žalovaného z prejednávania veci.
Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 2 písm. f./ zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov zveri, dráha, diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu [§ 74 ods. 1 písm. b)]. 26. Podľa § 2 písm. o./ zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f). 27.Podľa § 2 písm. p./ zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica. 28. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým
osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou,7) ktorej prílohou je listina prítomných. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 29. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. 30. Podľa § 13 ods. 4 zákona o poľovníctve ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy. 31. Podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a)právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. 32. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 33. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom 34. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.7) Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 35. Podľa § 16 ods. 3 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy. 36. Podľa § 74 ods. 2 písm. b./, c/ zákona o poľovníctve okresný úrad ďalej b) eviduje zmluvu a vedie register zmlúv podľa § 16,
c) eviduje zmluvu vlastníkov podľa § 12 a dohodu zmluvných strán o zániku zmluvy podľa § Podľa § 74 ods. 3 zákona o poľovníctve Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. c) a d) nemá odkladný účinok. 37. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,48) ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 79 ods.2 písm. c./ zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, 39. Podľa § 64 ods. 1, 2. Z.zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v platnom znení 1) notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára. 2) Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených. 40. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2/Sžo/112/2015 okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy. 41. Podľa Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2013 zo dňa 19. 03. 2013 judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 42. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18. 06. 2014 súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Právny názor správneho súdu 43. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 11.12.2019, ktorým bolo oznámené nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník, oboznámil sa s podstatnou časťou administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, žalované opatrenie je potrebné zrušiť. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 26. marca 2024 verejne. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 20. marca 2024. 44. Správny súd sa zaoberal skutočnosťou, či predmetné opatrenie patrí do súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Správny súdny poriadok jasne vymedzuje, aké rozhodnutia alebo opatrenia je možné podrobiť súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Správny súdny poriadok následne v ust. § 3 ods. 1 písm. c) uvádza, že opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správny súdny poriadok tak jednoznačne obsahovo vymedzuje, čo je možné rozumieť pod rozhodnutím orgánu verejnej správy a opatrením orgánu verejnej správy. V danom prípade išlo o opatrenie - oznámenie žalovaného, že nevykoná
registráciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník. Prípadnou registráciou zmluvy vzniknú ako práva, tak aj povinnosti pre žalobcu ako osobe oprávnenej užívať poľovný revír a teda nevykonaním registrácie žalobca bol ukrátený na svojich právach. (Napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7Sžo/105/2015) 45. Konajúci správny súd sa v tomto ohľade zaoberal z hľadiska správnosti a zákonnosti opatreniami hlavnými a podstatnými námietkami, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu v konaní a to predovšetkým námietkami preskúmateľnosti rozhodnutia, riadneho odôvodnenia, námietka predpojatosti zamestnanca. Ostatnými námietkami sa správny súd zaoberal len v rámci zdôvodnenia ako celku, nakoľko tie nevyhodnotil ako dôvodné, spôsobujúce vadu zákonnosti rozhodnutia. 46. Rozhodovanie o tom, či zmluva o užívaní poľovného revíru sa zaregistruje alebo nie má charakter rozhodovacej činnosti. (Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že ide o proces rozhodovania, aj keď výsledok má charakter opatrenia). Správny orgán v tejto súvislosti nie je iba registrátor zmluvy, ktorý len manuálne zaeviduje údaje užívateľa poľovného revíru, ale v skutočnosti posudzuje splnenie podmienok (teda fakticky rozhoduje o tom ), či sú splnené podmienky evidencie zmluvy alebo nie. Každý takýto proces v sebe obnáša posúdenie podmienok, či došlo k splneniu podmienok na registráciu užívateľa poľovného revíru, respektíve registráciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny orgán okrem ostatných náležitostí musí posúdiť zmluvu podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, pričom zmluva musí obsahovať okrem ďalších náležitostí aj identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve poverených podpisom zmluvy, údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, podmienky zmien a doplnkov, dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Rovnako správny orgán podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Ak správny orgán pri posudzovaní zistí, že zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve alebo ak je už zaevidovaná iná zmluva, zmluvu nezaeviduje. Samozrejme, pre účely posudzovania, sú tam aj ďalšie podmienky, tie nie sú však podstatné pred daný prípad. Úlohou správneho orgánu bolo teda posúdiť, či sú splnené podmienky, ak áno mal vykonať evidenciu zmluvy, ak nie nemal vykonať evidenciu zmluvy a oznámiť dôvody, pre ktoré nezaevidoval zmluvu. Z uvedeného to predstavuje určitú formu rozhodovania správneho orgánu. Ak nie sú splnené podmienky, je nevyhnutné vyzvať podávateľa podania, aby ich doplnil, opravil v zmysle zásady úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a až následne je možné nevykonať evidenciu. Uvedený postup nevyplýva zo zákona o poľovníctve, ale z ústavných princípov na predvídateľnosť „rozhodnutia“. 47. Jednou z funkcií správneho práva je úprava vzťahov medzi štátom a fyzickými a právnickými osobami. Má slúžiť k naplneniu všeobecných potrieb, ale aj povinností a práv vyplývajúcich z jednotlivých osobitných predpisov. Účastník akéhokoľvek konania v prípade, že predloží relevantné podklady, postupuje v zmysle platných právnych predpisov má legitímne očakávanie, že jeho žiadosti bude vyhovené. V danom prípade žalobca oprávnene očakával, že mu bude vyhovené, nakoľko nebol vyzvaný na opravu a doplnenie svojej žiadosti, pred vydaním opatrenia (teda fakticky rozhodnutia) a mohol byť prekvapený, že o žiadosti nebolo vyhovené. Správny súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s námietkou žalobcu, že žalovaný pred rozhodnutím, či zmluvu zaeviduje alebo nie, mal predbežne preskúmať podaný návrh, ak obsahoval nedostatky, tieto má vhodným spôsobom vytknúť, vyzvať ho, aby ich odstránil stanovenej lehote a pre prípad, že ich neodstráni, oznámiť mu predpokladaný spôsob rozhodnutia. Rovnako, ak by v tom čase už bola zaevidovaná iná zmluva o užívaní poľovného revíru, mal túto skutočnosť oznámiť, že nie je možné vykonať evidenciu zmluvy. 48. V posudzovanom prípade správny súd ako ďalšiu námietku vyhodnocoval nepreskúmateľnosť a nedostatočné zdôvodnenie opatrenia. Správny súd si je vedomý skutočnosti, že na evidenciu zmluvy sa neuplatňuje správny poriadok, uvedené však nebráni aplikovať základné princípy správneho konania nakoľko, aj keď samotné opatrenie nemá formu rozhodnutia, to znamená neobsahuje výrok, poučenie o opravných prostriedkoch, je nevyhnutné, aby obsahoval práve určitú formu oznámenia (výroku), že nedochádza k zaevidovaniu zmluvy, ale najmä, aby obsahovalo dôvody, pre ktoré nedošlo evidencii zmluvy. Aj vzhľadom na dĺžku a charakter konania, bolo nevyhnutné, aby odôvodnenie opatrenia obsahovalo reakcie, pripomienky, návrhy účastníkov konania a vyjadrenia k podkladom na rozhodnutie
závery, ktoré skutočnosti správny orgán považoval za nepochybne zistené, ktoré mali význam pre rozhodnutie a ktoré, napríklad neboli podstatné. V danom prípade bolo nevyhnutné uviesť konkrétne, ktoré zákonné podmienky neboli splnené, nakoľko nedošlo k evidencii zmluvy. Správny súd sa nemôže stotožniť s názorom žalovaného, ktorý síce dopodrobna opísal genézu konania o evidencii zmluvy, opatrenie („rozhodnutie“), ktorým nezaevidoval zmluvu však dostatočne nezdôvodnil. Žalobca v tomto prípade má v súlade s ústavným princípom legitímneho očakávania, že ak nedôjde k vykonaniu evidencie zmluvy, má právo na dostatočné zdôvodnenie, prečo nevykonal evidenciu. Nepostačuje len, ako to uviedol žalovaný, odkaz na príslušné zákonné ustanovenia, prečo nie je možné ju zaevidovať, ale v odôvodnení neuviedol, aké konkrétne nedostatky mala predmetná zmluva. Správny súd uvádza, že predmetná zmluva obsahuje niektoré náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nakoľko však žalovaný neuviedol konkrétne nedostatky, nemohol ani správny súd v tomto ohľade preskúmať, či postup správneho orgánu bol správny a zákonný. Rovnako ako hlavnú žalobnú námietku vnímal aj nepreskúmateľnosť opatrenia vo vzťahu k splneniu zákonnej podmienky získania nadpolovičnej väčšiny. Správny orgán len konštatoval, že niektorí spoluvlastníci nemohli podpísať zmluvu a niektorí udelili neskôr súhlas inému poľovníckemu združeniu. V tomto prípade sa nemožno bez bližšieho stotožniť s argumentáciu žalovaného o preskúmateľnosti nesplnenia podmienky nadpolovičnej väčšiny. Zo žiadosti, ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva práve opačná situácia, že žalobca dlhodobo disponoval súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov pozemkov. Z opatrenia žalovaného však nevyplýva, v akom rozsahu disponuje súhlasom vlastníkov pozemkov, napríklad vymedzením, že žalobca disponuje len 48 % a teda nie je splnená podmienka nadpolovičnej väčšiny. Správny súd si uvedomuje technickú a personálnu náročnosť zistenia a overenia nadpolovičnej väčšiny, v bežných prípadoch, ak je jeden žiadateľ a zo žiadosti vyplývajú nesporné skutočnosti, je možné akceptovať zjednodušený režim posudzovania splnenia podmienky napríklad orientačným prepočtom, úvahou alebo dôkazom opaku. V posudzovanom prípade, ak existujú dve vzájomne si konkurujúce poľovnícke združenia, ktoré usilujú o to, aby mohli hospodáriť na poľovných pozemkov, je priam nevyhnutné, aby odôvodnenie rozhodnutia, kto reálne získal nadpolovičnú väčšinu bolo jasné, zreteľné, preskúmateľné a overiteľné. Správny súd v tomto ohľade nemôže byť ďalší stupňom správneho orgánu a zaňho vo svojom rozhodnutí pracne vyhodnocovať a dopĺňať do opatrenia žalovaného jasné a konkrétne dôvody, prípadne pracne dopočítať, kto skutočne má nadpolovičnú väčšinu. Táto úloha nepatrí správnemu súdu, ale táto povinnosť je daná prioritne správnemu orgánu. Z odôvodnenia teda nie je zrejmé, či žalobca má alebo nemá nadpolovičnú väčšinu. 49. Rovnako správny súd na doplnenie uvádza, že ak niektoré čiastkové splnomocnenia, prípadne zmluvy nie sú platné, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy ako celku. Úlohou správneho orgánu bolo posúdiť, ak ide o absolútne neplatné právne úkony(napr. čiastkové zmluvy mali podpísať údajne mŕtve osoby), na tieto právne úkony nemal správny orgán prihliadať, alebo mal vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam, prípadne, ak správny orgán mal podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní a podobne. Rovnako, ak mal za preukázané, že niektorí spoluvlastníci udelili neskôr svoj súhlas inému spoločenstvu, a teda svoj predošlý súhlas preukázateľne odvolali, správny orgán mal odstrániť tento rozpor, vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa k tejto skutočnosti, a ak nebol preukázaný súhlas, vylúčiť z posudzovania tieto čiastkové splnomocnenia a zmluvy a následne overiť v akom rozsahu je udelený súhlas, či po vylúčení naďalej žalobca disponuje nadpolovičnou väčšinou alebo nie. Žalovaný však vyhodnotil vo vzťahu k nadpolovičnej väčšine zmluvu ako celok neplatnú, aj keď neplatnou mohla byť iba len z časti. Je potrebné uviesť, že zvlášť v tomto prípade, keď je zrejmé, že prebieha konkurenčný boj medzi dvoma skupinami potencionálnych užívateľov o poľovný revír, teda sú predložené na registráciu dve rôzne zmluvy, tak ako to uviedla aj okresná prokuratúra, správny orgán sa mal najskôr vysporiadať s prvou zmluvou a až následne pokračovať v prípadnom posudzovaní druhej zmluvy. Ak nevykonal registráciu prvej zmluvy, je potrebné, aby svoje „rozhodnutie“ - opatrenie náležite zdôvodnil, uviedol prečo nevykonal registráciu. Rovnako neobstojí ani skutočnosť, že žalobca predložil na registráciu parcely, ktoré boli evidované na listoch vlastníctva, pričom na liste vlastníctva sa nachádzali aj parcely, ktoré sú poľovnými pozemkami, ale aj parcely, ktoré nie sú poľovnými plochami(list vlastníctva obsahoval viac parciel). Číslo listu vlastníctva je evidenčný údaj, ktorý má v zmysle Spravovacieho poriadku pre správy katastra (Vyhláška UGKK SR 22/2010 Z.z.)nezáväzný charakter, záväzným údajom je číslo parcely, parcelný register, výška spoluvlastníckeho podielu a v prípade parcelného registra C, výmera a druh pozemku. Ak zmluva obsahovala aj parcely, ktoré nie sú poľovnými plochami, tieto sa do výpočtu splnenia podmienok nemali zahrnúť, na druhej strane však nič nebránilo žalobcovi, aby ich užívala, aj tieto plochy, ak mu dali na to spoluvlastníci súhlas. Ak jednotliví spoluvlastníci umožnili užívanie parciel nielen tých, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, ale aj ostatných
parciel, ktoré nie sú súčasťou poľovného revíru, nebránilo to skutočnosti že vlastníci pozemkov umožnili užívanie týchto pozemkov, ináč povedané, ak do navrhovaného stavu boli uvedené aj pozemky, ktoré nie sú súčasťou poľovného revíru, mal na to správny orgán, ak mal pochybnosť upozorniť žalobcu a žalobca mal možnosť, prípadne si opraviť, respektíve vypustiť parcely, ktoré nie sú poľovnými plochami zo žiadosti, respektíve v žiadosti identifikovať len parcely, ktoré sú poľovnými plochami, na druhej strane nič nebráni, aby tieto parcely boli navyše uvedené v zmluve a užívateľ ich mohol užívať spôsobom, ako sa zmluvne dohodli . 50. Správny súd sa zaoberal aj otázkou vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu, z hľadiska správnosti postupu pri oznamovaní možnej predpojatosti. I keď na uvedené konanie sa nevzťahuje správny poriadok, konanie o zaevidovaní zmluvy má charakter rozhodovacej činnosti, je preto neprípustné, aby rozhodoval v danom prípade predpojatý zamestnanec. Ak by zamestnanec, ktorý bude daný stav posudzovať, mal vzhľadom na zreteľ na jeho pomer k veci, k účastníkom konania, zástupcom, bolo možné objektívne pochybovať o jeho nepredpojatosti, nemôže takýto zamestnanec vo veci konať a je vylúčený z prejednávania a rozhodnutia vo veci. Uvedené sa nemôže zakladať iba na subjektívnych dohadoch, ale musia byť objektívne preukázateľné a viditeľné skutočnosti, fakty, že táto pochybnosť o predpojatosti je dôvodná. V danom prípade sa jednalo o to či B. G. má byť vylúčený z prejednania veci, nakoľko bol v minulosti priamym podriadeným zamestnanca B. H.. Podľa tvrdení žalobcu bol B. H. štatutárnym orgánom poľovníckeho združenia Jamník a po ukončení štátnej služby bol opätovne predsedom uvedeného poľovníckeho združenia. B. H. by teda bol určite vylúčený z prejednávania veci, vzhľadom na jeho vzťah k predmetu konania, je predsa štatutárny zástupca konkurenčného združenia. Vo vzťahu k B. G. a jeho vylúčeniu z prejednávania veci, je nevyhnutné aplikovať primerane správny poriadok a teda ak sa dozvedel zamestnanec o dôvodoch vylúčenia alebo ak bol daný podnet, je nevyhnutné oznámiť tieto skutočnosti svojmu nadriadenému, ak je sám nadriadený, tak vedúcemu najbližšie nadriadenému správnemu orgánu, tak ako to upravuje §11 a §12 Správneho poriadku. V tejto súvislosti sa správny orgán stotožňuje aj so závermi upozornenia prokurátora, kde bol daný postup, ako sa má postupovať v prípade pochybností o predpojatosti zamestnanca zo strany prokuratúry vytýkaný. Nestačí len samotné konštatovanie, že na uvedené konanie sa nevzťahuje správny poriadok, pochybnosť o predpojatosti má závažný dosah na rozhodovanie a môže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. 51. Na základe uvedených skutočností, je možné objektívne nezaujatému pozorovateľovi sa javiť, že B. G. mohol byť predpojatý vzhľadom na skutočnosť, že B. H., ktorý v vystupoval za žalovaného v pozícii štatutárneho orgánu bol evidentne predpojatý, vzhľadom na túto skutočnosť, že B. G. a B. H. určitý čas pracovali v pozícii nadriadenosti a podriadenosti, správne mal byť vykonaný procesný postup, ktorý zákon v tejto situácii predpokladá a to postup podľa § 11 a 12 Správneho poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť, správny súd zobral na zreteľ, že námietka predpojatosti zamestnanca mohla byť dôvodná a mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Ak o nej rozhodoval vylúčený zamestnanec, ktorý objektívne mohol mať pomer k veci a účastníkom konania. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza formou rozhodnutia, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a 47, v prípadoch, keď podnet na vylúčenie zamestnanca uplatnil účastník konania. Takýmto spôsobom sa musí postupovať aj v prípadoch, keď sa podnet na vylúčenie zamieta. Keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok a takéto rozhodnutie je vylúčené aj z preskúmavanej právomoci súdov. Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca sa musí účastníkovi predpísaným spôsobom oznámiť (§ 51). Ak sa účastník konania domnieva, že správny orgán pri vylúčení zamestnanca nepostupoval v súlade so zákonom, môže túto skutočnosť namietať až v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu. Na doplnenie správny súd odkazuje na staršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Sp. zn. 3Sžo/94/2014 správny poriadok zabezpečenie nestrannosti rozhodovania nezaujatými zamestnancami správneho orgánu koncipuje tak, že rozhodnutie o vylúčení zamestnanca je posledným štádiom pre vylúčenie pracovníka správneho orgánu z konania. Vylúčeniu pracovníka správneho orgánu môže predchádzať námietka účastníka konania alebo oznámenie samotného pracovníka správneho orgánu o dôvodoch smerujúcich k pochybnostiam o jeho nezaujatosti. Je na príslušnom správnom orgáne (§ 11 ods. 1 Správneho poriadku), aby o tejto námietke alebo oznámení rozhodol. V prípade záporného rozhodnutia, t.j. ak nadriadený správny orgán rozhodol o nevylúčení pracovníka správneho orgánu, nakoľko uvádzané dôvody nepredstavujú zákonné podmienky na vylúčenie pracovníka, pracovník naďalej koná a rozhoduje vo veci. V tomto prípade môže účastník správneho konania opätovne namietať (aj keď z iných dôvodov) zaujatosť pracovníka správneho orgánu, o ktorých znova rozhoduje kompetentný správny orgán. Pre uvedené konanie potom platí, že pracovník správneho orgánu, aj napriek námietkam účastníka
správneho konania, sa považuje za nezaujatého, tak ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Týmto správny orgán rozhodnutím o námietkach zaujatosti garantuje, že sú splnené zákonné podmienky na vedenie konania o merite veci nepredpojatým zamestnancom. 52. Správny súd vzhľadom na to, že v tejto časti je opatrenie nepreskúmateľné sa ďalšími námietkami žalobcu už detailne nezaoberal, nakoľko by to bolo neúčelné, nemalo by to vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V ďalšom konaní žalovaný posúdi možnosť zaevidovanie zmluvy vo vzťahu k splneniu podmienok uvedených v § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, pričo, tento stav posúdi k aktuálnemu stavu v čase posudzovania, teda či nie je už zaevidovaná iná zmluva. 53. Rovnako je nevyhnutné, aby sa žalovaný vysporiadal s prípadnou predpojatosťou zamestnanca zákonným spôsobom aplikujúc primerane ustanovenia správneho poriadku. 54. Pre záver a zhrnutie dôvodov, pre ktoré sa zrušuje opatrenie žalovaného, je podstatná námietka preskúmateľnosti, resp. nepreskúmateľnosti opatrenia. Opatrenie žalovaného vo vzťahu k nesplneniu podmienok na registráciu zmluvy neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré nespĺňa, dostatočne a presvedčivo nezdôvodňuje (napríklad uvedením, že už nedisponuje súhlasom s nadpolovičnou väčšinou a matematickým vyjadrením aktuálneho stavu súhlasov zlomkom, v percentách). Nie je potrebné, aby na každý argument bola účastníkovi konania daná odpoveď, je však nevyhnutné, aby v podstatných častiach bolo zodpovedané a preukázané spoľahlivo a presvedčivo splnenie resp. nesplnenie podmienok. (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2013 zo dňa 19.03.2013, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo 16. 04. 2014. 55. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd vyhovel, opatrenie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm d./ SSP zrušil a vrátil ho žalovanému na ďalšie konanie. 56. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 57. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 58. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech 59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). 60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).