Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/33/2020 7020200162 18. 06. 2024 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200162.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti: 1/ Obec A., so sídlom B. C. D. XXXX, XXX XX A., právne zastúpená Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom: Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, a 2/ Nádej pre A. E. F., o. z., so sídlom Švabinského 20, 851 01 Bratislava, IČO: 37 928 074, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2019/062117/HLU zo dňa 17.12.2019, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP3-2019/062117/HLU zo dňa 17.12.2019 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SN-OSZP-2019/013075/ZGM zo dňa 16.10.2019, a vec v r a c i a Okresnému úradu Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2019/062117/HLU zo 17.12.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SNOSZP-2019/013075/ZGM z 16.10.2019 o súhlase na výrub drevín podľa podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OPaK") na výrub drevín v katastrálnom území A., lokalita F. G. —1 kus borovica lesná (Pinus sylvestris) s obvodom kmeňa 116 cm, meraným vo Výške 130 cm nad zemou, rastúcej na parcele registra „C” č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie, 3 kusy stromov, druh smrek obyčajný (Picea abies) s obvodmi kmeňov 80, 103 a 112 cm, meraných vo Výške 130 cm nad zemou, 2 kusy borovica lesná (Pinus sylvestris) s obvodom kmeňov 110 a 114 cm, meranými vo Výške 130 cm nad zemou a 1 kus breza previsnutá (Betula pendula) s obvodom kmeňa 130 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na parcele registra „C” č. XXXX/XXX, trvalý trávny porast, file_0.jpg
file_1.wmf uloženia náhradnej výsadby stromov podľa § 48 ods. 1 zákona o OPaK v termíne do 31.10.2020 v katastrálnom území Obce A., lokalita F. G., na parcele registra „C” č. XXXX/XXX - 7 kusov pôvodných druhov stromov, druh smrek obyčajný, javor horský, brest horský. 2. V súlade s ust. § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody prvostupňový správny orgán určil bližšie podmienky vykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona uložil žiadateľom uskutočnenie náhradnej výsadby v nasledovnom rozsahu: a) uskutočnia na svoje náklady v termíne do 31. 10. 2020 v predmetnej lokalite F. G., na pozemku parc. č. E-KN XXXX/XXX / C-KN XXXX/XXX v k. ú. A. náhradnú výsadbu v rozsahu 7 ks pôvodných autochtónnych druhov stromov z druhovej skladby smrek obyčajný, javor horský príp. brest horský; u ihličnatých stromov min. výška 100 cm, u listnatých stromov obvody kmeňov min. 11 - 12 cm, b) dreviny vysadia s ohľadom na ich dosiahnuteľné rozmery v zrelom veku a tomu prispôsobia spon, vzdialenosť od objektov, a iné súvislosti, c) zabezpečia starostlivosť' o predpísanú náhradnú výsadbu po dobu 2 rokov; v prípade vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizujú rovnocennú dosadbu. 3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Vo vzťahu k podanému odvolaniu dodal, že námietka k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí je neopodstatnená, pretože žiadosť o povolenie výrubu drevín obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a ostatných platných predpisov. Tiež uviedol, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie a preto nebol dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“). II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, účastníka konania a žalobcu, replika, duplika 3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2019/062117/HLU zo dňa 17.12.2019 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd. 4. V správnej žalobe najmä uviedol, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrube sa jedná. Ide o najmä tie podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín. 5. Prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu. 6. Neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. jej stanovenie je nepreskúmateľné. 7. Žalobca tiež namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutiach. Spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. 8. Ďalej žalobca namietal, že odvolací orgán neinformoval žalobcu o ukončení dokazovania v odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nedal mu tak možnosť vyjadriť sa k podkladom odvolacieho konania a ani navrhnúť nové dôkazy v odvolacom konaní, čo je dôvod na zrušenie žalovaného rozhodnutia sám o sebe.
9. Podľa žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonné a nepreskúmateľné, pretože v nich absentuje zdôvodnenie zásahu do ochrany drevín. 10. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: I./ pod sp. zn. 5Sžp/103/2009 zo dňa 21.06.2011, kde upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu názorov účastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj na potrebu plurality názorov a podkladov pre konanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 47 ods. 3 správneho poriadku a tam zmienenú povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom; a II./ pod sp. zn. 1 So 115/2010 k povinnosti správnych orgánov dostatočným spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutia. 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.07.2020 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na jeho vykonanie bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po vyznačení drevín, určených na výrub. 12. Vo vyjadrení z 28.07.2020 ďalší účastník konania Obec A. najmä uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného za zákonné, rovnako ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo, spĺňajúce všetky kritéria, ktoré sú na rozhodnutie orgánu verejnej správny kladené, ako formálne materiálnej stránke. Žalovaný (ani prvostupňový orgán) neboli povinný vyhovieť požiadavke žalobcu, aby sa vysporiadali a zahrnuli do odôvodnenia rozhodnutia všetky jeho požiadavky. To, že spoločenská hodnota drevín rozhodnutí prvostupňového orgánu uvedená neznamená, že spoločenská hodnota drevín nebola zohľadnená pri rozhodnutí o náhradnej výsadbe. Náhradná výsadba bola stanovená v dostatočnom rozsahu. Nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu o súhlase v výrubom drevín, aby obsahovalo vyčíslenú spoločenskú hodnotu drevín. Nakoľko dreviny ohrozovali zdravie ľudí a potrebné o udelení súhlasu rozhodnúť bez zbytočného odkladu. Správny orgán nie je povinný si dať ohľadom stavu drevín vypracovať dendrologický, či fytopatologický posudok. Okresný úrad Spišská Nová Ves vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním pri ktorom posúdil stav drevín aj ich spoločenskú hodnotu záveru, že žiadosti Obce A. o výrub drevín je potrebné vyhovieť. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje Obec A. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať Obci A. plnú náhradu trov konania. 13. Vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu účastníka Obce A. zo dňa 26.08.2021, tento uvádza, že trvá na vyjadrení, že spoločenská hodnota, ktorá by preukazovala opodstatnenosť výrubu nebola v žalovanom rozhodnutí uvedená. Spoločenská hodnota uvedená v prvostupňovom rozhodnutí nenasvedčuje zníženej ekologickej či zdravotnej funkcionalite a preto nezakladá dôvodnosť výroku prvostupňového rozhodnutia. Podrobnejšiu právnu argumentáciu sme uviedli vyššie. 13.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žiadame súd, aby rozhodol tak ako je uvedené v žalobnom návrhu a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 14. V replike zo dňa 15.02.2022 žalobca najmä uviedol, že žalovaný bez predloženie akéhokoľvek dôkazu obviňuje žalobcu zo zjavného zneužitia práva ako aj šikanózneho výkonu práva. Je preto podstatné uviesť, že využitie inštitútu odmietnutia žaloby má byť výnimočné a dostatočne odôvodnené, pričom v zmysle ustálenej judikatúry ako aj ustanovení SSP je zrejmé, že zjavné zneužitie práva a šikanózny výkon práva sú dve rozdielne právne kategórie, medzi ktorými žalovaný nerozlišuje. Žalobca poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018: „S účinnosťou nového procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Ekologické organizácie sa nedopúšťajú zneužívania práva aj keď zdanlivo v jednotlivom prípade sú neúspešné. Ekologické spolky nie sú neúspešné v súdnych konaniach nikdy (aj keď súd nevyhovie ich petitu), nakoľko budujú právne povedomie o životnom prostredí a pomáhajú budova judikatúru v tejto oblasti. Preto žalobca žiada súd, aby rozhodol tak ako je uvedené v žalobnom návrhu a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 15. Na vyjadrenie žalobcu v replike, žalovaný duplikou nereagoval. III.
Relevantná právna úprava 16. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 17. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 19. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 21. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 22. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty. 23. Podľa § 64 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane prírody, štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva obec. 24. Podľa § 68 písm. h) zákona o ochrane prírody, okresný úrad môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach podľa § 13 ods. 2 písm. a), § 47 a 48, ak sú na to závažné dôvody, najmä ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve obcí, v územiach s druhým alebo tretím stupňom ochrany, 25. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody, obec dáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. a) a § 47 ods. 3.
26. Podľa § 69 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ak je na konanie o vydaní súhlasu na výrub dreviny príslušná obec, ktorá je zároveň žiadateľom o vydanie súhlasu na výrub dreviny, okresný úrad určí, ktorá obec vykoná konanie o vydanie súhlasu na výrub dreviny. 27. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 28. Podľa § 95 ods. 1 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimo produkčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. 29. Podľa § 95 ods. 2 zákona o ochrane prírody, spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky. 30. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody, Spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. 31. Podľa § 183 S.s.p., žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. IV. Právny názor správneho súdu a posúdenie veci súdom 32. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 33. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 34. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatočné odôvodnenie a s tým spojenú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v spojení s prevahou verejného záujmu nad súkromným záujmom, absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín o ktorých výrub ide a vysporiadania sa s pripomienkami a návrhmi žalobcu, ktoré vzniesol v administratívnom konaní. V súvislosti s výpočtom spoločenskej hodnoty tiež namietal aj absenciu tohto podkladu a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktorých doplnenie navrhol v rámci administratívneho konania. 35. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žiadatelia C. D. a E. D., H. XXXX/X, XXX XX A. B. I. doručili dňa 16.09.2019 na Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie žiadosť o vydanie súhlasu na výrub 3 ks smreka obyčajného, 3 ks borovice lesnej a 1 ks brezy previsnutej podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny”), ktoré rastú na pozemku parc. č. C-KN XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie, vo vlastníctve žiadateľov, a na parc. č. E-KN XXXX/XXX, vo vlastníctve obce Smižany, ktorá zodpovedá pozemku parcely registra C-KN XXXX/XXX - trvalý trávny porast, pri rekreačnej chate s, č. XXXX, v k. ú. A.. Dôvodom žiadosti na výrub je ohrozenie majetku a zdravia a života osôb pri rekreačnej chate.
36. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, dôvody výrubu drevín smreka obyčajného (3 ks), borovice lesnej (3 ks) a brezy previsnutej (l ks), rastúce pri objekte rekreačnej chaty s. č. XXXX bola skutočnosť, že premerané 3 ks stromov smreka obyčajného, s obvodom kmeňa 102 cm, 112 cm, 80 cm, 3 ks borovice lesnej s obvodom kmeňa 116 cm, 114 cm, 110 cm preukazujú stredné poškodenie fyziologických funkcií a I ks brezy previsnutej s obvodom kmeňa 130 cm s nakloneným rastom bezprostredne ohrozujú nehnuteľnosť rekreačnej chaty, zdravie a život človeka, najmi pri silnom vetre a príp. vyvrátením. Stromy sú vysoké, presychajúce, ťažisko nestabilné. 37. Pokiaľ ide o výrub drevín na pozemkoch parc. č. C-KN XXXX/XXX, parc. č. E-KN XXXX/XXX a parc. č. C-KN XXXX/XXX, v zmysle ust. § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať II. len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a IV. po vyznačení výrubu dreviny. 38. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody v prvostupňovom rozhodnutí, bola žiadateľovi uložená povinnosť náhradnej výsadby 7 ks pôvodných autochtónnych druhov stromov, pričom prvostupňový správny orgán špecifikoval presný počet a druh drevín, umiestnenie, v prípade výsadby listnatých stromov obvod kmeňa a v prípade výsadby ihličnatých stromov minimálnu výšku stromu. 39. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste, na náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody). Ďalej v tomto ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a) až g) zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny. Žalobca len všeobecne uviedol, že náhradná výsadba nebola v dostatočnej miere určená, pričom však bližšie neuviedol žiadne dôvody. 40. Žalobca zároveň namietal, že to, či náhradná výsadba bola alebo nebola určená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti namietal absentujúce stanovenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí. 41. Z ustanovení zákona o ochrane prírody nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť minimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa u ihličnatých stromov, ktoré sa majú vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 42. Správny súd ďalej zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom spise. 43. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z. z., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská hodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení ani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť
chápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota, treba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín. Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým objektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto možno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimo produkčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí byť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“ 44. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov verejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej hodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa § 47 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody v zmysle vyššie citovaných záverov nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady ale rovnako je podkladom nevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. 45. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, v zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. 46. Pokiaľ si orgány verejnej správy na účely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie uvedený podklad postupovali v rozpore s ust. § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody. Preto možno konštatovať, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (namietnutie dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. možno vyvodiť z obsahu správnej žaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín). 47. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobca v rámci administratívneho konania dňa 21.09.2019, rovnako ako ďalší účastník konania (Nádej pre sad E. F., o.z.), dňa 16.10.2019 písomne vzniesol svoje pripomienky a návrhy na doplnenie dokazovania. V tomto smere správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý sa v prípade žalobcu vôbec nevysporiadal s návrhmi žalobcu na doplnenie ďalších podkladov. Prvostupňový správny orgán vo všeobecnosti síce nie je bez ďalšieho povinný zabezpečovať ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci podľa uváženia žalobcu ak už má všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín tomu tak v tomto prípade nebolo, pričom jedným z podkladov, ktorých doplnenie žalobca navrhoval bol aj výpočet podľa § 95 zákona o ochrane prírody. Navyše ak v priebehu konania podali účastníci námietky alebo návrhy či už k procesným úkonom vykonaným správnym orgánom, alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal, ako navrhnuté dôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania odmietol. (D., D., J., E., I., E., C., E., C., K.. § 47 [Náležitosti rozhodnutia]. In: D., D., J., E., I., E., C., E., C., K.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 430.) S návrhmi a pripomienkami žalobcu sa orgány verejnej správy vôbec nezaoberali, preto ich rozhodnutia nemohli obstáť ani pokiaľ ide o splnenie požiadaviek na obsah rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, čím (vzhľadom na vyššie uvedené dôsledky) podstatne porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). 48. Ďalšia žalobná námietka spočívala v neupovedomení účastníkov konania o ukončení dokazovania správnym orgánom v druhostupňovom konaní a neumožnenie, aby sa účastníci konania vyjadrili a navrhli nové dôkazy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán listom č. OU-SN-OSZP-2019/013075 zo dňa 04.10.2019 upovedomil účastníkov konania o ukončení dokazovania a umožnil im podať vyjadrenie a navrhnúť nové dôkazy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej z administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán po podaní odvolania listom č. OU-SN-OSZP2019/013075 zo 13.11.2019 oboznámil účastníkov konania s touto situáciou a dal im priestor na vznesenie námietok k prvostupňovému rozhodnutiu v lehote siedmich dní od doručenia oznámenia. Na uvedenú výzvu nikto v stanovenej lehote nereagoval. Následne prvostupňový správny orgán v odvolacom konaní dokazovanie doplnil o jeho vyjadrenie uvedené v Postúpení veci odvolaciemu orgánu zo dňa 26.11.2019, ktoré však nebolo zaslané na vyjadrenie účastníkom konania a uplatnenie ich prípadných námietok či navrhnutie nových dôkazov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 49. Podľa názoru správneho súdu povinnosť aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku má nielen správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán, a to za podmienok, že ak odvolací správny orgán v odvolacom konaní zistí, že sa prvostupňový správny orgán vyjadril k odvolaniu a toto jeho vyjadrenie nebolo oznámené účastníkom konania, tak je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníkov konania. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil zákonné ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď účastníkov neupovedomil o ukončení dokazovania v druhostupňovom konaní a nedal im priestor na vyjadrenie a návrh nových dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. S ohľadom na uvedené je táto žalobná námietka dôvodná. 50. Žalobca síce v správnej žalobe uviedol dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, avšak tento neodôvodnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami, z obsahu žaloby nevyplývali konkrétne tvrdenia a ani súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali opodstatnenosti tvrdenia o pochybení orgánov verejnej správy podľa vyššie uvedeného ustanovenia. 51. Správny súd záverom zdôrazňuje, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP. je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 52. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Možno teda konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. 53. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad rozhodnutia, v súvislosti so skutočnosťami z neho vyplývajúcimi odôvodniť primeranosť náhradnej výsadby a náležite
sa vysporiadať s návrhmi účastníkov konania ako aj so splnením/nesplnením podmienok pre vydanie súhlasu na výrub drevín - D. D. L. I. K. B. D. D. M. N. XXXX/XXX, D. M. O. 2037/101 a parc. č. CKN XXXX/XXX, ako aj dbať v správnom konaní na dôsledne dodržiavanie ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 169 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom a účastníkom konania priznal voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 55. Tento rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.