Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/22/2020 7020200076 14. 05. 2024 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200076.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, Mgr. Jany Fandákovej, L.L.M a JUDr. Renáty Smajdovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného: JUDr. Peter Škerlík, advokát, so sídlom ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 099 655, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti obec Čaňa, A. XXX/XX, XXX XX B., o preskúmanie rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby č. 33532/2019/SV/104351 zo dňa 17.12.2019, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Na základe žiadosti žalobcu z 20.12.2016 Obec Čaňa ako prvostupňový stavebný úrad rozhodnutím č. 1244/2016-Ča zo dňa 31.03.2017, s vyznačenou právoplatnosťou 09.05.2017 rozhodol o umiestnení stavby „INS_FTTH_KS_Čaňa“ na pozemkoch v kat. úz. Čaňa tak, ako je zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia pre žalobcu - Slovak Telekom, a.s. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu obce Čaňa (o umiestnení stavby) zo dňa 31.03.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice-okolie protest č. Pd 82/18/8806-13 zo dňa 14.09.2018, doručený obci Čaňa dňa 17.09.2018, s návrhom zrušiť predmetné rozhodnutie ako nezákonné. 3. O proteste prokurátora prvýkrát rozhodol Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2019/016365 zo dňa 28.03.2019 tak, že protestu prokurátora nevyhovel. Na základe prokurátorom podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu okresného úradu, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím č. 18618/2019/SV/43546 zo dňa 24.06.2019 rozhodlo o zrušení rozhodnutia okresného úradu zo dňa 28.03.2019 o nevyhovení protestu prokurátora. 4. O proteste prokurátora preto opätovne rozhodol okresný úrad rozhodnutím č. OU-KEOVBP2-2019/016365-023 zo dňa 12.09.2019, právoplatným 02.01.2020 tak, že protestu prokurátora vyhovel, zrušil protestom napadnuté rozhodnutie obce Čaňa zo dňa 31.03.2017 s tým, že stavebný úrad - obec Čaňa je povinný nanovo konať a rozhodnúť o podanom návrhu na umiestnenie stavby
zo dňa 20.12.2016. Ministerstvo rozhodnutím č. 33532/2019/SV/104351 zo dňa 17.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodlo o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia okresného úradu zo dňa 12.09.2019. 5. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo sa stotožnilo s názorom okresného prokurátora, a závermi okresného úradu v rozhodnutí z 12.09.2019 (vyslovenými v súlade so závermi ministerstva v jeho skoršom zrušujúcom rozhodnutí z 24.06.2019), že rozhodnutím stavebného úradu došlo k povoleniu umiestnenia stavby nových telekomunikačných (optických) rozvodov na existujúcich stĺpoch nadzemného vedenia v zastavanom území obce Čaňa v rozpore s § 4 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., v zmysle ktorého sa telekomunikačné rozvody a vedenia v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu ministerstvo uviedlo nasledovné: - K námietke, že ide o rekonštrukciu resp. rozšírenie existujúcej telekomunikačnej siete a nie nové siete a k námietke, že citovaná vyhláška nezakazuje vykonávať rekonštrukciu časti elektronickej komunikačnej siete v intraviláne obcí použitím existujúcich nosičov (teda vedenie siete nad zemou), ministerstvo uviedlo, že z obsahu projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v územnom konaní vyplýva, že sa jedná o nové trasy telekomunikačnej (optickej) siete, ktoré sú umiestňované tromi spôsobmi: 1/ časť novej optickej siete je umiestnená na existujúcich stĺpoch vedľa ponechanej zastaralej nadzemnej metalickej siete, t. j. v rozpore s § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky, 2/ ďalšia časť novej optickej siete je umiestnená pod povrchom, t. j. v súlade s § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky a 3/ posledná časť novej optickej siete je umiestnená nad povrchom zeme na nových stĺpoch, a to všetko v zastavanom území obce Čaňa t. j. v rozpore s § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky. V tejto súvislosti poukázal na to, že ani v názve stavby ako takej, či už v projektovej dokumentácii alebo napadnutom rozhodnutí stavebného úradu protestom prokurátora, nie je uvedený pojem "rekonštrukcia“ či „modernizácia“ existujúcej telekomunikačnej siete. - K námietke, že podľa územného plánu obce Čaňa je možné v riešenom území budovať telekomunikačné a informačné káble vedenia zemnými alebo vzdušnými káblami, ministerstvo uviedlo, že záväznými časťami územných plánov obcí, nie je možné vo všeobecnosti meniť ustanovenia platných právnych predpisov. - K námietke, že ide o stavbu sui generis, ktorú právny poriadok nateraz dostatočne nereflektuje, čo je dôvod na „primeranú“ aplikáciu právnych noriem ako aj k námietke žalobcu, že čo nie je zakázané je dovolené, ministerstvo poukázalo na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a viazanosť štátnych orgánov zákonmi. - K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia okresného úradu, ministerstvo zdôraznilo, že jeho odôvodnenie je v súlade s § 47 správneho poriadku a považuje ho za zrozumiteľné a dostatočné. - K námietke, že nebol rešpektovaný princíp právnej istoty (zrušením právoplatného rozhodnutia na základe protestu prokurátora), ministerstvo uviedlo, že pokiaľ dôjde k závažnému porušeniu zákona, záujem na dodržiavaní zákona prevažuje nad právnou istotou. Pričom v danom prípade, keď protizákonným rozhodnutím stavebného úradu bola na základe nesprávneho určenia druhu predmetnej stavby v územnom konaní povolená vlastne novostavba vzdušného telekomunikačného vedenia v zastavanom území obce a nie jej rekonštrukcia, resp. jej modernizácia, došlo k závažnému porušeniu hmotnoprávneho predpisu - stavebného zákona a jeho vyhlášky číslo 532/2002 Z. z., § 4 ods. 5. - K námietke o porušení verejného záujmu (§ 126 stavebného zákona), ministerstvo uviedlo, že práve dodržanie ustanovenia § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky zabezpečuje verejný záujem aj v tom zmysle, aby obce a mestá neboli zahltené množstvom nadzemných káblov rôznych médií tak, ako to bolo bežné u nás v minulosti a ako je to bežné v súčasnosti vo väčšine rozvojových krajín. - Nakoniec k žalobcom predloženému stanovisku Výskumného ústavu spojov, n.o. zo dňa 23.10.2019, ministerstvo uviedlo, že nie je v kompetencii tejto organizácie posudzovať, či sa jedná o rekonštrukciu alebo novú stavbu a z uvedeného dôvodu predmetné stanovisko považuje za výsledok účelovej objednávky žalobcu. II. Súdne konanie 6. Žalobou podanou 05.02.2020 na Krajskom súde v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby č. 33532/2019/SV/104351 zo dňa 17.12.2019 spolu s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby č. 18618/2019/SV/43546 zo dňa 24.06.2019 a rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a
bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2019/016365-02 zo dňa 12.09.2019. Žalobca dôvody žaloby vymedzil nasledovne: - Žalobca namieta, že nejde o novú stavbu, ale ide o doplnenie pôvodnej stavby, čiže rekonštrukciu, modernizáciu. Podľa žalobcu o novú stavbu by išlo len vtedy, ak by bola zhotovovaná nová stavebná konštrukcia, v obci Čaňa však už existovala v minulosti legálne zriadená nadzemná líniová stavba metalických rozvodov a v danom prípade ide v podstatnej časti o doplnenie optických rozvodov k metalickým na už existujúce stĺpové trate, a s časti aj nové stĺpové trate, ktoré sú však v extraviláne a s časti aj formou podzemných rozvodov. - Namieta, že vyhláška ani iný právny predpis neustanovuje povinnosť vykonávať rekonštrukciu existujúcej verejnej elektronickej komunikačnej siete (VEKS) v intraviláne obcí výhradne pod povrchom zeme. Žalobca zdôraznil, že § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky bol žalovaným vykladaný izolovane a formálne bez rešpektovania vyhlášky v celosti aj právneho poriadku v celosti. Najmä z § 2 vyhlášky vyplýva, že táto sa bezo zvyšku má aplikovať na nové stavby, pričom na stavby, ktoré sú len „čiastočne“ nové, pretože ide o zmenu alebo udržiavacie práce už existujúcej stavby sa má vyhláška aplikovať len primerane. Podľa žalobcu primeranou aplikáciou je aplikácia vyhlášky len vtedy, ak by to bolo vhodné, účelné a technicky možné. Tiež zdôraznil, že je na vlastníkovi či sa rozhodne budovať optické vedenie formou budovania úplne novej stavby, alebo zmenou a doplnením – úpravou existujúcej stavby. V tejto častí námietok poukazuje aj na usmernenie ministerstva z 11.04.2011, podľa ktorého sa pri rekonštrukciách alebo výmene existujúcich vedení pripúšťa ich ponechanie v pôvodnej trase vzdušného vedenia a označené ustanovenie vyhlášky určuje len spôsob umiestnenia nových sietí v zastavanom území. - Namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a tým porušenie jeho ústavného práva na spravodlivý proces, najmä poukazuje na nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí. - Namieta, že ide o stavbu sui generis, a preto bolo potrebné pri jej posudzovaní aplikovať právny poriadok primerane, pričom opätovne dôvodí opomenutím primeranej aplikácie právnej normy v súlade s jej účelom. - Namieta, že nezrušením napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia okresného úradu o vyhovení protestu prokurátora a aj v poradí prvého rozhodnutia ministerstva, stavba zostane v „právnom vákuu“. V tejto časti námietok žalobca uvádza, že stavba už bola zrealizovaná a je na ňu napojených množstvo koncových zákazníkov, stavebný zákon neumožňuje takto podľa žalobcu legálne zhotovenú stavbu odstrániť a neumožňuje ju ani dodatočne povoliť. Vzhľadom k uvedenému zdôrazňuje, že ak bolo cieľom prokurátora nové prejednanie návrhu žalobcu na umiestnenie stavby a jeho zamietnutie pri novom prejedaní takýmto postupom by predmetná už zrealizovaná stavba zostala v „právnom vákuu“. - Namieta, že prevádzkovanie stavby a zrušenie napadnutého rozhodnutia je aj verejným záujmom. V tejto časti námietok žalobca uvádza, že z postupu prokurátora nie je zrejmé aký verejný záujem bol ním sledovaný s poukazom na § 3 zákona o prokuratúre. Tiež poukazuje na definíciu verejného záujmu v zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Podľa žalobcu kritéria verejného záujmu upravujú aj ustanovenia zákona o elektronických komunikáciach, v zmysle ktorých má žalobca osobitné postavenie medzi subjektami poskytujúcimi elektronické komunikačné služby (s povinnosťou poskytovať univerzálnu služby na celom území štátu, zabezpečiť užívateľom bezplatný prístup k tiesňovým službám, je subjektom hospodárskej mobilizácie, žalobca ako jediný má povinnosť poskytovať svoju infraštruktúru a sieť aj iným subjektom poskytujúcim služby širokopásmového prístupu k internetu, či iným elektronickým komunikačným službám). Preto podľa žalobcu ním už zrealizovaná stavba je v súlade s verejným záujmom, pričom opätovne zdôrazňuje napojenie koncových zákazníkov na už zrealizovanú stavbu a tiež zdôrazňuje, že sa stavba stala súčasťou siete novej generácie, ako aj na nákladnosť jej odstránenia a dôsledky takého postupu. V tejto časti námietok žalobca namieta aj porušenie princípu právnej istoty zrušením právoplatného rozhodnutia stavebného úradu na základe protestu prokurátora a zdôrazňuje, že k zásahom do právoplatných rozhodnutí môže dôjsť len celkom výnimočne, vtedy ak na to existuje dôležitý verejný záujem.
- Namieta, že žalovaný nie je oprávnený posudzovať súlad územného plánu obce s vyhláškou č. 532/2002 Z. z., pričom podľa žalobcu tak učinil v napadnutom rozhodnutí. - Namieta, že nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasvedčuje aj obsah stanoviska výskumného ústavu spojov, n. o. a osobitne skutočnosť, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí s jeho obsahom nevysporiadal. 7. Pôvodný žalovaný (ministerstvo) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2020 poukázal na to, že žalobné námietky žalobcu sa zhodujú s jeho odvolacími dôvodmi, ktorými sa žalovaný už podrobne zaoberal v konaní o odvolaní a posúdil ich v napadnutom rozhodnutí a na svoje závery v plnom rozsahu odkazuje. K jednotlivým žalobným námietkam na podporu dôvodov vymedzených v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol: - K námietke, že ide o rekonštrukciu resp. rozšírenie existujúcej telekomunikačnej siete a nie nové siete a k námietke, že citovaná vyhláška nezakazuje vykonávať rekonštrukciu časti elektronickej komunikačnej siete v intraviláne obcí použitím existujúcich nosičov (teda vedenie siete nad zemou), žalovaný zdôraznil, že v danom prípade ide o líniovú inžiniersku stavbu elektronickej komunikačnej siete, ktorá je konštrukčne navrhnutá ako stavebné úpravy existujúcej zastaralej metalickej siete, pričom z projektu stavby vyplýva, že sa nejedná o rekonštrukciu, ale o nové trasy telekomunikačnej optickej siete, ktorých umiestnenie bolo žalobcovi povolené na nadzemných vedeniach v intraviláne obce a len nepatrná časť novej siete pod povrchom zeme ako to ustanovuje príslušná legislatíva. Žalovaný tiež uviedol, že stavebný zákon vo všeobecnosti nedefinuje pojem "rekonštrukcia“ špecifikuje len "zmenu dokončenej stavby" (viď § 139b ods. 5 stavebného zákona) pričom stavebný zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje uplatňovať v rámci povoľovacieho procesu takejto zmeny dokončenej (existujúcej) stavby právne predpisy platné v čase povoľovania už dokončenej (pôvodnej) stavby, naopak uplatňujú sa právne predpisy platné v čase aktuálne povoľovanej novej stavby event. aktuálne povoľovanej zmeny alebo doplnenia (rozšírenia) už existujúcej stavby. Tiež poznamenal, že vzdušné vedenie rozvodov je z hľadiska realizácie vždy technicky a finančne jednoduchšie oproti podzemnému vedeniu. - K námietke, že podľa územného plánu obce Čaňa je možné v riešenom území budovať telekomunikačné a informačné káble vedenia zemnými alebo vzdušnými káblami, žalovaný zdôraznil, že neposudzoval súlad územného plánu obce Čaňa s právnymi predpismi, len uviedol, že pokiaľ územný plán má vo svojej záväznej časti uvedené skutočnosti, ktoré sú v rozpore so stavebným zákonom, respektíve s jeho vyhláškami v konaniach podľa stavebného zákona sa príslušné správne orgány riadia vždy len ustanoveniami stavebného zákona a jeho vyhlášky. - K námietke, že ide o stavbu sui generis, ktorú právny poriadok nateraz dostatočne nereflektuje a je to preto dôvod na „primeranú“ aplikáciu právnych noriem, žalovaný zdôraznil, možnosť primeranej aplikácie právnych noriem pre také prípady, ako je daný prípad nie je zakotvená v žiadnom právnom predpise platnom v Slovenskej republike, ktoré upravujú povoľovacie procesy stavieb. - K námietke o porušení verejného záujmu a tvrdeniu žalobcu, že predmetná stavba ako telekomunikačná stavba je v súlade s verejným záujmom a k zásahom do právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa takýchto stavieb môže dôjsť len výnimočne, žalovaný konštatoval, že uvedený názor žalobcu nemá oporu v žiadnom z ustanovení stavebného zákona o postupoch pri povoľovaní stavieb. 8. Žalobca v replike zo dňa 22.12.2020 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe obhajuje formálnu aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. bez toho, aby reagoval na rozhodujúcu argumentáciu žalobcu. Žalobca považoval za potrebné osobitne reagovať na dve podľa neho účelové a zavádzajúce tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení, a to za prvé, že ide o novú stavbu a za druhé, že citovaná vyhláška ustanovuje povinnosť vykonávať rekonštrukciu existujúcej siete výhradne nad povrchom zeme. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s jeho žalobnou argumentáciou, že nie je možné považovať predmetnú stavbu za novú, pričom vôbec nereagoval na argumentáciu, že nové optické rozvody budú dané v zastavanej časti obce len na existujúce stĺpy a nové stĺpové trate sa navrhujú len mimo zastavanej časti obce, čo právna úprava platná a účinná v čase vydania územného rozhodnutia povoľovala a povoľuje stále. Podľa žalobcu citovaná vyhláška nestanovila a nestanovuje povinnosť vykonávať rekonštrukciu existujúcej siete v intraviláne výhradne pod povrchom
zeme. Žalobca zdôraznil, že § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky nie je možné vykladať len formálne bez vnímania vyhlášky a právneho poriadku ako celku. S poukazom na § 2 vyhlášky zdôrazňuje, že táto sa bezo zvyšku má aplikovať na nové stavby, pričom na stavby, ktoré sú len „čiastočne“ nové, pretože ide o zmenu alebo udržiavacie práce už existujúcej stavby sa má vyhláška aplikovať len primerane. Tiež zdôraznil, že žalovaný popiera svoje vlastné usmernenie (na ktoré žalobca poukázal aj v bode 23 žaloby), a to usmernenie ministerstva zo dňa 11.04.2011, podľa ktorého sa pri rekonštrukciách alebo výmene existujúcich vedení pripúšťa ich ponechanie v pôvodnej trase vzdušného vedenia a označené ustanovenie vyhlášky určuje len spôsob umiestnenia nových sietí v zastavanom území. Na záver žalobca poukazuje na zmenu znenia § 4 ods. 5 citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01.03.2020 a zdôrazňuje, že túto zmenu si vyžiadala prax pri zhotovovaní obdobných rekonštrukcii a modernizácii zastaralých metalických vedení. 9. Obec Čaňa, ako ďalší účastník vo vyjadrení doručenom súdu 04.01.2021 uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného a navrhuje žalobu zamietnuť. 10. Pôvodný žalovaný v duplike zo dňa 17.03.2021 uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2020. 11. Na pojednávaní konanom dňa 14.05.2024, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný (ktorý sa ospravedlnil), prítomný zástupca žalobcu zotrval na žalobnej argumentácii a prítomný štatutár ďalšieho účastníka zotrval na svojom písomnom stanovisku doručenom súdu 04.01.2021, v ktorom sa pripojil k stanovisku žalovaného a navrhol žalobu zamietnuť. III. Relevantná právna úprava 12. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj predtým len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) v znení účinnom od 01.12.2002 do 29.02.2020 aj v znení účinnom od 01.03.2020, podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby. Podľa ods. 2, požiadavky v prvej a druhej časti sa vzťahujú na všetky druhy stavieb, ak nie je v tretej časti ustanovené inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia požiadavky v prvej, druhej a tretej časti sa použijú primerane aj na zmeny stavby, na stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou, na udržiavacie práce, na zmeny v užívaní stavby a na stavbu zariadenia staveniska. 13. Podľa § 4 (Umiestňovanie stavby) ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2002 do 29.02.2020 potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme. 14. Podľa § 4 (Umiestňovanie stavby) ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.03.2020 potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia (ďalej len „rozvod a vedenie“), ktoré tvoria horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu, sa v zastavanom území obce umiestňujú spravidla pod povrch zeme. Nad povrchom zeme možno v zastavanom území obce takéto rozvody a vedenia umiestniť, ak a) ide o výmenu, modernizáciu, opravu alebo o rekonštrukciu existujúcich nadzemných rozvodov a vedení, pričom sa nemení ich trasa, b) ide o pridávanie rozvodov a vedení k existujúcim nadzemným rozvodom a vedeniam, pričom sa nemení ich trasa a zároveň sú dodržané podmienky ochrany existujúcich nadzemných rozvodov a vedení, c) ide o križovanie vodných tokov, roklín alebo podobných krajinotvorných útvarov, d) ide o vyústenie alebo ukončenie rozvodov a vedení, ktoré sa obvykle umiestňujú nad povrchom zeme, ako napríklad vyústenie v rozvodných skriniach, ukončenie v zariadeniach umiestnených nad povrchom zeme alebo na existujúcich stavbách, alebo e) s tým súhlasí obec, o ktorej zastavané územie ide, ak
1.umiestnenie rozvodov a vedení pod povrch zeme je technicky nemožné, je spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo vyžaduje vynaloženie neprimeraných nákladov, ako napríklad pri stiesnených priestorových podmienkach, alebo 2.ide o predĺženie existujúcich nadzemných rozvodov a vedení. IV. Posúdenie veci správnym súdom 15. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“). 16. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté oznámenie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov. 17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného úradu, ktorým bolo na protest prokurátora zrušené územné rozhodnutie stavebného úradu - obce Čaňa vydané pre žalobcu ako stavebníka pre realizáciu stavby optických rozvodov v obci Čaňa. Dôvodom pre ktorý bolo vyhovené protestu prokurátora bola ustálená nezákonnosť územného rozhodnutia z dôvodu, že ním bola povolená realizácia nových optických rozvodov spôsobom rozporným s § 4 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2002 do 29.02.2020 (t. j. v čase vydania územného rozhodnutia aj v čase jeho zrušenia napadnutým rozhodnutím), podľa ktorého sa potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme. 18. Žalobné námietky sa v podstatnej časti zhodujú s odvolacími námietkami vznesenými žalobcom proti prvostupňovému zrušujúcemu rozhodnutiu okresného úradu. Preto správny súd konštatuje, že so spôsobom a dôvodmi ako sa s tými námietkami vysporiadal žalovaný (čo v podstate zopakoval aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe) považuje za správny a stotožňuje sa s ním v plnom rozsahu. 19. Okolnosťou podstatnou pre posúdenie veci bola jednoznačná úprava v § 4 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení v rozhodnom období, z ktorej vyplýva striktná požiadavka umiestňovania okrem iných aj optických rozvodov v zastavanej časti obce pod povrch zeme. Z odvolacej ani žalobnej argumentácie žalobcu nevyplýva, že by išlo o výmenu už existujúcich optických rozvodov za nové optické rozvody, ale naopak jednoznačne išlo o prvé optické rozvody v obci. Pričom ich umiestnenie podľa projektovej dokumentácie sa malo realizovať (a ako to vyplýva z obsahu žaloby aj fakticky realizovalo) tromi spôsobmi, časť na existujúcich stĺpoch umiestnením optických káblov vedľa metalických, časť na nových stĺpoch a časť pod povrchom zeme. Prvé dva spôsoby umiestnenia nových optických káblov za predpokladu, že ide o umiestnenie v zastavanom území obce, boli v priamom rozpore s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase. Tu je potrené dodať, v nadväznosti na námietku žalobcu o rozsahu využitia týchto (podľa žalovaného i správneho súdu nedovolených) spôsobov umiestnenia nových optických káblov v zastavanom území, že nezávisle od rozsahu využitia prvých dvoch spôsobov umiestnenia v zastavanom území obce, čo i len využitie jedného z označených spôsobov a čo i len v minimálnom rozsahu v zastavanom území obce už samo osebe zakladá rozpornosť územného rozhodnutia s označenou úpravou. Pokiaľ žalobca dôvodil, že označená právna úprava vo vyhláške sa vzťahuje len na nové vedenia, pričom umiestnenie optických káblov vedľa existujúcich metalických na už existujúcich stĺpoch nie je možné považovať za nové vedenie ale ide podľa neho len o rekonštrukciu, správny súd odkazuje na § 2 ods. 3 označenej vyhláška o požiadavke primeraného použitia dotknutej úpravy aj na zmeny stavby. Zároveň podľa správneho súdu z charakteru takto striktne formulovanej požiadavky v § 4 ods. 5 vyhlášky je zrejmý úmysel zamedziť ďalšie vyžívanie existujúcich stĺpov na umiestňovanie vedení nových a už v kontexte uvedeného pridávanie nových druhov vedenia (optiky) vylučuje charakter rekonštrukcie. Preto správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, ktorou
namietal nesprávne vyhodnotený rozsah a spôsob umiestnenia rozvodov v zastavanom území obce podľa územného rozhodnutia. 20. Správny súd vníma obsah a charakter zmenenej právnej úpravy v označenej vyhláške počnúc od 01.03.2020, ktorá už v požiadavke na umiestňovanie rozvodov pod povrch zeme nie je tak dôsledná ako úprava skoršia a pripúšťa možnosť umiestňovania vedení spôsobom ako to bolo povolené žalobcovi v zrušenom územnom rozhodnutí obce Čaňa v zásade za predpokladu súhlasu obce, kde sa vedenie umiestňuje. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že samotná neskoršia zmena právnej úpravy nemôže zahladiť nezákonnosť rozhodnutia vydaného za účinnosti skoršej úpravy. Osobitne ak dotknutá obec Čaňa, na území ktorej boli povolené posudzované optické vedenia (a ktorá zároveň ako stavebný úrad vydala neskôr zrušené územné rozhodnutie) vo svojom vyjadrení predloženom v tomto konaní sa stotožnila s obsahom stanoviska žalovaného a navrhla žalobu zamietnuť, na čom zotrvala aj na pojednávaní konanom vo veci, čím nepriamo deklarovala aj nedostatok súhlas s umiestnením vedení nad povrchom zeme, ako nevyhnutnej podmienky pre takéto umiestnenie podľa neskoršej právnej úpravy. Z uvedených dôvodov žalobcom podporne vznesenú žalobnú námietku poukazujúcu na zmenu právnej úpravy nevyhodnotil správny súd ako dôvodnú. 21. Správny súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť aj nedôvodnosť námietky spočívajúcej v apelovaní na vznik „právneho vákua“ v prípade nevyhovenia žalobe a nezrušenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia aj v spojení s prvostupňovým, ktoré „vákuum“ podľa žalobcu vytvára už fakticky zrealizované vedenie bez územného rozhodnutia na jej realizáciu. Správny súd zdôrazňuje, že uvedené žalobcom označené „vákuum“ už nastalo právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia pred doručením správnej žaloby dňa 05.02.2020. Pritom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať pôsobnosť správnych orgánov pri legalizácii už zrealizovaných stavieb, či udržanie alebo obnovenie platnosti a účinnosti nezákonných rozhodnutí správnych orgánov len z dôvodu, že na ich základe už bola realizovaná nimi povoľovaná činnosť. Obdobne to platí aj vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom užívania už realizovanej stavby obyvateľmi obce k ich spokojnosti a tým danosti verejného záujmu na obnovení platnosti územného rozhodnutia vyhovením žalobe a zrušením napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 22. Vzhľadom na uvedené správny súd v zmysle § 190 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú (výrok I). 23. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, a žalovanému výnimočne priznať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.) 24. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 SSP) Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)