Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/17/2020 7020200059 30. 01. 2024 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200059.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka (sudca spravodajca), a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., E. F. G. H., zastúpeného JUDr. Tomášom Jakubom, advokátom, M. R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Mesto Veľké Kapušany, Mestský úrad, sídl. L.N. Tolstého č. 1, 079 01 Veľké Kapušany, zastúpenému spoločnosťou: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná č. 25, 040 01 Košice, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.07.2019, č. ŠÚVK-778/2019, takto rozhodol: I. R u š í rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.07.2019, č. ŠÚ-VK-778/2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy: 1. Základná škola Jánosa Erdélyiho s vyučovacím jazykom maďarským, Veľké Kapušany (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) vydala rozhodnutie č. 017/22/2019 ZC zo 16. apríla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“), podľa ust. § 60 ods. 1 a 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) a podľa ust. § 32 a 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), ktorým rozhodla o prijatí na základné vzdelanie dieťaťa žalobcu s dňom nástupu od 1. septembra 2019. V zmysle odôvodnenia tohto prvostupňového rozhodnutia menované dieťa po zápise do prvého ročníka základnej školy a po dovŕšení šiesteho roku veku spĺňa podmienky pre povinnú školskú dochádzku. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. ŠÚ-VK-778/2019 zo dňa 31. júla 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný s odkazom na znenie ust. § 19 a § 20 ods. 2 školského zákona dôvodil, že na podanie žiadosti o plnenie povinnej školskej dochádzky stačí stav, že túto žiadosť podá iba jeden z rodičov, pričom právo žalobcu, ako druhého rodiča spočíva len v právnej možnosti spolurozhodovania o výbere školy. Podľa presvedčenia žalovaného žalobca v pozícii rodiča nebol v správnom konaní opomenutý ako jeho účastník, neboli porušené jeho procesné práva, ani zásada rovnosti v konaní, pretože rozhodnutie riaditeľky Základnej
školy I. J. s vyučovacím jazykom maďarským, Veľké Kapušany o prijatí mal. K. C. (syna žalobcu, pozn. správneho súdu), nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., bolo žalobcovi doručené. Podľa mienky žalovaného z odvolania žalobcu, ktorým napadol prvostupňové rozhodnutie nevyplýva žiadna argumentácia a dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, čo chcel týmto odvolaním dosiahnuť vo vzťahu k prijatiu mal. K. C., na základné vzdelanie a aké má výhrady k výberu školy na ktorú bol mal. K. C. prijatý. Žalovaný upozornil, že pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletých detí je vždy prvoradý záujem maloletých detí a tento má byť prioritným kritériom. V ďalšom obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že B. M. C. K. (matka mal. K. C.) mala právo rozhodnúť o zápise na základnú školskú dochádzku, pretože do tohto žalobca aj keď vedel, že vzhľadom na vek dieťaťa je potrebné ho zapísať na povinnú školskú dochádzku, bol pasívny a svoje návrhy, prípadne výhrady súvisiace s výberom školy žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný doplnil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť riaditeľa školy iniciatívne informovať o začatí správneho konania o prijatí mal. dieťaťa na základné vzdelanie a iniciatívne vyžadovať od druhého rodiča stanovisko. Ide podľa žalovaného iba o právnu možnosť, ktorú do vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nevyužil. Žalovaný zároveň považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na plynutie času a blížiaci sa termín začatia školského roku 2019/2020, v ktorom by mal. K. C., keďže v mesiaci apríl 2019 dovŕšil vek 6 rokov, mal začať s povinnou školskou dochádzkou, v prípade vyhovenia odvolaniu žalobcu by došlo k takému stavu, že by školská dochádzka u mal. K. C. bola odložená. Ohrozenie jeho záujmov vidí žalovaný v tom, že doposiaľ k platnému zápisu mal. K. C. v tejto otázke neprišlo a nemožno tak vylúčiť vznik hraničnej situácie, za ktorej by si mal. K. C. od 01. septembra 2019 povinnú školskú dochádzku tak, ako to zákon ukladá, plniť nemohol. II. Priebeh správneho súdneho konania: 2. Správnou žalobou zo dňa 13.09.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) dňa 20.09.2019, sa žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia mu veci na nové konanie. 3. Žalobca v správnej žalobe a tiež v písomnom vyjadrení z 05.12.2022 doručenom krajskému súdu uvádza, že žalovaný nekonal v súlade s ustanoveniami § 3, 4 a 14 Správneho poriadku, boli porušené jeho ústavné práva, keďže bol v správnom konaní ako účastník opomenutý, nebol upovedomený o začatí konania, nebolo mu umožnené vyjadriť sa k predmetu veci a správnym orgánom nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Žalobca poukazuje na to, že podľa ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností rozhodujú obaja rodičia dieťaťa spoločne, pričom za takúto podstatnú vec treba považovať aj výchovu a vzdelávanie dieťaťa v základnej škole, keďže je táto v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 školského zákona subsumovateľná pod prípravu na budúce povolanie, ktorú spomenuté ustanovenie § 35 zákona o rodine kvalifikuje v rámci výkonu rodičovských práv a povinností ako podstatnú vec. Žalobca poukazujúc na judikatúru /(Rc) 5Cz 119/67, R 17/1968/ argumentuje, že prijatie dieťaťa bez zistenia názoru druhého rodiča ešte predtým, ako riaditeľ školy rozhodne o prijatí je v rozpore s ustálenou judikačnou praxou, keďže z tejto vyplýva, že riaditeľ školy má vždy vo veci prijatia dieťaťa do školy získať od druhého rodiča vyjadrenie vopred ešte pred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ je totiž vo veci zápisu dieťaťa do školy medzi rodičmi nezhoda, má riaditeľ povinnosť zapísanie dieťaťa odmietnuť a rodičia sa musia vo veci zápisu dieťaťa do školy buď dohodnúť alebo sa obrátiť na príslušný súd podľa ust. § 35 zákona o rodine. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodí, že v jeho prípade matka dieťaťa podala žiadosť o prijatie ich dieťaťa do prvého ročníka základnej školy 15. apríla 2019, avšak bez toho, aby ho o tom vopred informovala. Prostredníctvom mailovej komunikácie 9. mája 2019 mu mala oznámiť, že je ich dieťaťa zapísané a malo by mu byť doručené prvostupňové rozhodnutie. 4. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe datovanom ku dňu 06.04.2023 žalovaný reagoval na obsah, resp. dôvody správnej žaloby v tom zmysle, že uznal žalobcom uplatnený nárok a súhlasil s návrhom žalobcu. Aj napriek tomuto stanovisku formuloval argumentáciu, v ktorej poukázal na to, že tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný konali v dobrej viere, v záujme maloletého dieťaťa a tiež v záujme realizácie povinnosti plnenia povinnej školskej dochádzky, v zmysle ktorej je samotný rodič s odkazom na ustanovenie § 20 ods. 2 školského zákona povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky. Podľa neho vydanie prvostupňového rozhodnutia a jeho potvrdenie
žalovaným bolo s ohľadom na blížiaci sa začiatok školského roka v kontexte povinnosti plnenia povinnej školskej dochádzky nevyhnutné. Žalovaný dôvodil, že s ohľadom na pasívny prístup žalobcu ako otca maloletého dieťaťa, nebola zrejmá a ani inak rozpoznateľná nezhoda rodičov vo výbere školy a pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia tak bol súhlas oboch rodičov dôvodne predpokladaný. Podľa názoru žalovaného, ak si žalobca uplatňuje výkon rodičovských práv, nič mu nebránilo aktívne sa zaujímať o prípravu maloletého dieťaťa na budúce povolanie, a to v dostatočnom časovom predstihu v období pred dosiahnutím šiesteho roku veku maloletého, od ktorého je zápis do školy povinný. Žalovaný v nadväznosti na to formuluje tvrdenie, že žalobca v čase pred konaním zápisu maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku nikdy vo vzťahu k matke neinicioval komunikáciu o výbere školy, požiadavkách na školu a rovnako ani včas neinicioval súdne konanie o nahradenie rozhodnutia o výbere školy podľa ust. § 35 zákona o rodine. Žalovaný doplnil, že podľa ustálenej judikatúry v prípade nezhody rodičov vo veci prijatia dieťaťa do školy, sa rodičia musia v dostatočnom časovom predstihu buď dohodnúť alebo sa obrátiť na súd podľa ust. § 35 zákona o rodine, avšak s takým časovým predstihom, aby v čase prijímania dieťaťa do školy bolo k dispozícii súdne rozhodnutie nahradzujúce súhlas rodiča, ktorý prejavil nesúhlas s výberom školy. Žalovaný argumentuje, že žalobca doposiaľ ani neobjasnil objektívne dôvody, pre ktoré nie je spokojný s aktuálnym výberom školy a takisto neoznačil inú školu, vhodnú podľa jeho názoru a výberu. Žalovaný má za to, že zmena školy v aktuálnom štádiu bude pre maloleté dieťa rušivá. Žalovaný argumentáciu uzatvoril a uviedol, že rozhodoval v súlade s legitímnou aplikáciou správnej úvahy, čo je zrejme aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom je poukázané na to, že podľa zákona o rodine východiskovým a prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú, prípravu na budúce povolanie nevynímajúc, je najlepší záujem tohto dieťaťa. V nadväznosti na to vyjadruje názor, že ak by sa v posudzovanom prípade v príslušnom období, keď bolo rozhodované o prijatí maloletého dieťaťa žalobcu, začalo súdne konanie o nahradenie súhlasu rodiča s výberom školy, nebolo by s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie skončené ani do začiatku školského roka a maloleté dieťa by v dôsledku toho nemohla nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky. Tieto okolnosti žiada žalovaný zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by napriek vyhoveniu správnej žalobe nemala byť žiadnej zo strán priznaná náhrada trov konania. 5. Žalobca správnemu súdu predložil 08.06.2023 ďalšie vyjadrenie, v ktorom zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby a formuloval v ňom protiargumenty k stanovisku žalovaného. Žalobca namietal, že žalovaný informácie o pasivite žalobcu ako rodiča maloletého dieťaťa nezistil objektívnym spôsobom, keďže sa obmedzil iba na prevzatie vyjadrení matky dieťaťa prezentované v stanovisku k odvolaniu žalobcu podanému voči prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu tak žalovaný konal v rozpore so zásadou rovnocenného prístupu k účastníkom správneho konania, keďže svojvoľne prebral subjektívne tvrdenia matky ako vlastné skutkové zistenia, jednostranne sa k nim priklonil a nimi odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Žalobca argumentuje, že s matkou dieťaťa sa v otázke výberu školy snažil komunikovať, táto však mala jeho správy ignorovať a bez akejkoľvek konzultácie s ním sama podala prihlášku na zápis ich dieťaťa do školy s maďarským vyučovacím jazykom, a to i napriek vedomosti, že žalobca tento jazyk neovláda. Podľa žalobcu tým mala matka sledovať záujem vytvoriť medzi žalobcom a dieťaťom okrem citovej aj jazykovú bariéru, čo sa žalobca snaží podporiť poukazom na skutočnosť, že matka mala v dotknutom čase iniciovať súdne konanie o zákaze styku žalobcu s ich maloletými deťmi. Žalobca je toho názoru, že už zo samotného obsahu prihlášky, ktorá obsahovala iba podpis matky a v ktorej absentoval podpis žalobcu ako druhého rodiča, mala riaditeľka školy (konajúca za prvostupňový orgán verejnej správy) a tiež žalovaný identifikovať existenciu nezhody rodičov v otázke výberu školy maloletého dieťaťa. Žalobca má za to, že keďže sa dozvedel o výbere školy fakticky až po vydaní prvostupňového rozhodnutia z emailovej komunikácie matky, celkom logicky nemal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s výberom dotknutej školy skôr. Žalobca odmieta argumentáciu žalovaného, že prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný konali v záujme maloletého dieťaťa a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané z obavy pred znemožnením plnenia povinnej školskej dochádzky, resp. pre krátkosť času s ohľadom na blížiaci sa začiatok školského roka. Podľa žalobcu školský zákon nevylučuje, aby bolo o prijatí žiaka na základnú školu rozhodnuté v inom období ako od 1. apríla do 30. apríla príslušného roka, ktorý predchádza začiatku školského roka. Podľa žalobcu túto obhajobu žalovaného vyvracia rozhodnutie samotného žalovaného vydané vo veci jeho druhého dieťaťa, kde žalovaný obdobné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil 23.08.2021, teda tesne pred začiatkom školského roka a následne bolo toto druhé dieťa žalobcu prijaté rozhodnutím špecifikovanej školy z 02.09.2021 (s nástupom odo dňa 01.09.2021). Žalobca tak zdôrazňuje, že ustanovenie § 35 zákona o rodine si vyžadovalo nutnú zhodu žalobcu (ako otca) a matky maloletého dieťaťa, pričom riešenie
nezhody v otázke výberu základnej školy prislúchalo výlučne súdu, v žiadnom prípade škole, resp. jej riaditeľovi alebo žalovanému. Úvahy žalovaného o vhodnosti školy, ktoré prezentoval vo svojom stanovisku považuje žalobca za irelevantné, pretože presahujú zákonom stanovenú právomoc, ktorá patrí výlučne súdu, ktorý navyše disponuje prostriedkami, napr. v podobe neodkladných opatrení, ktorými môže zabezpečiť včasnú ochranu záujmov maloletého dieťaťa, navyše s možnosťou rozhodovať o týchto otázkach aj bez návrhu. 6. Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli. 7. Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku, na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy (okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci. 8. Vzhľadom na existenciu ust. § 493e Správneho súdneho poriadku, procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami Správneho súdneho poriadku v jeho znení účinnom do 30. júna 2023. 9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v právnych medziach vznesených žalobných námietok (ust. § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), po oboznámení sa s obsahom jeho administratívneho spisu mapujúceho priebeh konania o prijatí maloletého dieťaťa žalobcu na základnú školu a po zohľadnení aplikovanej, resp. relevantnej právnej úpravy, dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe zrušenia ňou napadnutého rozhodnutia žalovaného. 10. Vzhľadom k faktu, že žalobca ani žalovaný vo svojich podaniach nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie, správny súd túto situáciu vyhodnotil ako takú, kedy ani jeden z účastníkov konania na nariadení pojednávania netrval. Keďže súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle ust. § 107 ods.1 Správneho súdneho poriadku, správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa ust. § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku bolo preto v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Správneho súdu v Košiciach, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 30.01.2024 o 13.00 hod. v jeho pojednávacej miestnosti P1. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá Správneho súdneho poriadku, správny súd vyhlásil rozsudok dňa 30.01.2024 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu. 11. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, pričom podľa § 3 ods. 2, vety prvej Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. 12. Podľa ust. § 3 ods. 5, vety prvej Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 13. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 14. Podľa ust. § 4 ods. 2, vety prvej Správneho poriadku, všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.
15. Podľa ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 16. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 17. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 18. Podľa ust. § 5 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve, riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni a (okrem iného) rozhoduje o prijatí žiaka do školy. 19. Podľa ust. § 6 ods. 5, vety prvej zákona o štátnej správe v školstve, obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom. 20. Podľa ust. § 20 ods. 1 školského zákona, povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa ust. § 20 ods. 2 školského zákona, je zákonný zástupca dieťaťa povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (zápis). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku. 22. Podľa ust. § 27 ods. 2 školského zákona, sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: a) materská škola, b) základná škola, c) gymnázium, d) stredná odborná škola, e) stredná športová škola, f) konzervatórium, g) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, h) základná umelecká škola, i) jazyková škola. 23. Podľa ust. § 27 ods. 3 školského zákona, vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až g) sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a). 24. Podľa ust. § 60 ods. 1, vety prvej školského zákona, na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu 25. Podľa ust. § 60 ods. 2, vety prvej školského zákona, o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. 26. Podľa ust. § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 27. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 29. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy predstavujú v zmysle hore citovaných ust. § 5 ods. 3 písm. a) a § 6 ods. 5, vety prvej zákona o štátnej správe v školstve rozhodnutia prijaté v konaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. 30. Takisto je celkom zrejmé, vychádzajúc z hore citovaných ust. § 27 ods. 2 a 3 školského zákona, že vzdelávanie maloletého dieťaťa na základnej škole sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ktorú ust. § 35 zákona o rodine kvalifikuje ako podstatnú vec, u ktorej z hľadiska výkonu rodičovských práv a povinností je potrebná zhoda rodičov ako zákonných zástupcov maloletého dieťaťa, teda obojstranný súhlas oboch rodičov v predmetnej otázke (s výnimkou prípadov, kde u rodiča došlo k pozbaveniu, obmedzeniu, resp. k pozastaveniu výkonu rodičovských práv, čo ale nie je prípad žalobcu). 31. Ako to vyplýva zo znenia citovaného ust. § 20 ods. 2 školský zákon predpokladá dohodu a súlad rodičov pri výchove spoločného dieťaťa, preto expressis verbis nevyžaduje v prihláške na vzdelávanie maloletého dieťaťa v základnej škole podpis oboch rodičov. V zmysle uvedeného môže teda škola takúto prihlášku (žiadosť) s podpisom len jedného rodiča prijať. Keďže však vzdelávanie dieťaťa na základnej škole predstavuje v zmysle § 35 zákona o rodine podstatnú vec je potrebné zistiť aj názor druhého rodiča ako zákonného zástupcu oprávneného k výkonu rodičovských práv a povinností, či tento súhlasí s rozhodnutím o výbere základnej školy, ktorý uskutočnil rodič, ktorý podal prihlášku, pretože tak ako to predpokladá ust. § 35 zákona o rodine, prípadný nesúhlas druhého rodiča napĺňa podmienky pre nahradenie dohody rodičov autoritatívnym rozhodnutím súdu. 32. Citované ust. § 3 ods. 5, vety prvej Správneho poriadku a tiež ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku zakotvujúce zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy kladú na orgán verejnej správy požiadavku úplného a presného zistenia skutočného stavu. V kontexte rozhodovania o prijatí maloletého dieťaťa na základnú školskú dochádzku je to zistenie zhody názoru oboch rodičov maloletého dieťaťa v podstatnej otázke výberu základnej školy. 33. Ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku zakotvujúce zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov konania vychádza z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti orgánov verejnej správy. Premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje v tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania. Správny poriadok ukladá orgánom verejnej správy vytvárať pre takúto spoluúčasť optimálne podmienky. V nadväznosti na prezentovanú zásadu ukladá ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku orgánu verejnej správy povinnosť upovedomiť o začatí konania všetkých známych účastníkov konania. 34. Správny súd má za to, že v zmysle ustanovení Správneho poriadku citovaných v predchádzajúcich bodoch 32. a 33. odôvodnenia tohto rozsudku a tiež v intenciách ust. § 35 zákona o rodine bolo povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy ešte pred vydaním samotného prvostupňového rozhodnutia hneď po prijatí prihlášky matky o zápis dieťa, oznámiť začatie konania o prijatí maloletého dieťaťa na vzdelávanie na základnej škole žalobcovi ako druhému rodičovi, teda ho takýmto spôsobom informovať o výbere základnej školy, ktorý uskutočnila matka ich spoločného dieťaťa a súčasne žalobcu vyzvať k predloženiu jeho stanoviska, či už súhlasu alebo nesúhlasu s uskutočneným výberom základnej školy. Zistenie uvedenej relevantnej informácie by určilo ďalší postup vo veci, avšak bez jej zistenia prvostupňový orgán verejnej správy nemohol pristúpiť k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Uvedeným postupom, keď prvostupňový orgán verejnej správy prvostupňové rozhodnutie vydal i napriek tomu, že nezisťoval stanovisko žalobcu a neumožnil mu vyjadriť sa k otázke výberu základnej školy spoločného maloletého dieťaťa porušil jednak jeho procesná práva a v konečnom dôsledku zasiahol neprípustným spôsobom aj do jeho rodičovských práv. 35. Vzhľadom k prezentovaným skutočnostiam, z dôvodu pochybenia žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu (§ 191 ods. 1, písm. e) Správneho súdneho poriadku) a tiež pre odňatie možnosti
žalobcovi ako účastníkovi riadne konať pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1, písm. g) Správneho súdneho poriadku), správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný riadiac sa právnym názorom správneho súdu, opätovne rozhodne. 36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ust. § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Argumenty žalovaného, prostredníctvom ktorých sa domáhal rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania pre žiadneho z jeho účastníkov, správny súd neprijal, pretože za osobitnú okolnosť, ktorá by takúto možnosť opodstatňovala, nemožno považovať nezákonný postup orgánu verejnej správy, bez ohľadu na to, či týmto postupom sledoval dobrý úmysel, keďže prvostupňový orgán verejnej správy mal poznať a aplikovať v dotknutom rozhodovaní taký postup, ktorým by neprekročil v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku definované zákonné mantinely vymedzené príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a tiež ustanovením zákona o rodine. 37. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (ust. § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (ust. § 443 ods. 2 v spojení s ust. § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.