{"guid": "3bb7872f-e953-46f3-b292-20889cc2efe0:3d5279f3-56d4-4717-a215-cdf7b7823b95", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200059.2", "spisova_znacka": "KE-7S/17/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/17/2020 z 30. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. januára 2024, sp. zn. KE-7S/17/2020, ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200059.2", "identifikacne_cislo": "7020200059", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Radovan Turčík", "sudca_id": 965, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-radovan-turcik-965", "datum_vydania": "2024-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-60.odsek-3", "nazov": "§ 60 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-60.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2008/245#paragraf-60", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d5279f3-56d4-4717-a215-cdf7b7823b95", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200059.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200059.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200059.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-7S/17/2020\n7020200059\n30. 01. 2024\nJUDr. Radovan Turčík\nECLI:SK:SpSKE:2024:7020200059.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka (sudca\nspravodajca), a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., E. F. G. H., zastúpeného JUDr. Tomášom\nJakubom, advokátom, M. R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému:\nMesto Veľké Kapušany, Mestský úrad, sídl. L.N. Tolstého č. 1, 079 01 Veľké Kapušany, zastúpenému\nspoločnosťou: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná č. 25, 040 01\nKošice, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.07.2019, č. ŠÚVK-778/2019, takto\nrozhodol:\nI. R u š í rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.07.2019, č. ŠÚ-VK-778/2019 a vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy:\n1. Základná škola Jánosa Erdélyiho s vyučovacím jazykom maďarským, Veľké Kapušany (ďalej len\n„prvostupňový orgán verejnej správy“) vydala rozhodnutie č. 017/22/2019 ZC zo 16. apríla 2019 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o\nštátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“), podľa ust. § 60 ods. 1 a 3\nzákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) a podľa ust. § 32 a 46 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“), ktorým rozhodla o prijatí na základné vzdelanie dieťaťa žalobcu s dňom nástupu od 1.\nseptembra 2019. V zmysle odôvodnenia tohto prvostupňového rozhodnutia menované dieťa po zápise\ndo prvého ročníka základnej školy a po dovŕšení šiesteho roku veku spĺňa podmienky pre povinnú\nškolskú dochádzku. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy\nodvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. ŠÚ-VK-778/2019 zo dňa 31. júla 2019 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný s odkazom\nna znenie ust. § 19 a § 20 ods. 2 školského zákona dôvodil, že na podanie žiadosti o plnenie povinnej\nškolskej dochádzky stačí stav, že túto žiadosť podá iba jeden z rodičov, pričom právo žalobcu, ako\ndruhého rodiča spočíva len v právnej možnosti spolurozhodovania o výbere školy. Podľa presvedčenia\nžalovaného žalobca v pozícii rodiča nebol v správnom konaní opomenutý ako jeho účastník, neboli\nporušené jeho procesné práva, ani zásada rovnosti v konaní, pretože rozhodnutie riaditeľky Základnej\n\nškoly I. J. s vyučovacím jazykom maďarským, Veľké Kapušany o prijatí mal. K. C. (syna žalobcu,\npozn. správneho súdu), nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., bolo žalobcovi doručené. Podľa\nmienky žalovaného z odvolania žalobcu, ktorým napadol prvostupňové rozhodnutie nevyplýva žiadna\nargumentácia a dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, čo chcel týmto odvolaním dosiahnuť vo vzťahu k\nprijatiu mal. K. C., na základné vzdelanie a aké má výhrady k výberu školy na ktorú bol mal. K. C.\nprijatý. Žalovaný upozornil, že pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletých detí je vždy prvoradý\nzáujem maloletých detí a tento má byť prioritným kritériom. V ďalšom obsahu napadnutého rozhodnutia\nžalovaný uviedol, že B. M. C. K. (matka mal. K. C.) mala právo rozhodnúť o zápise na základnú školskú\ndochádzku, pretože do tohto žalobca aj keď vedel, že vzhľadom na vek dieťaťa je potrebné ho zapísať\nna povinnú školskú dochádzku, bol pasívny a svoje návrhy, prípadne výhrady súvisiace s výberom\nškoly žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný doplnil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva\npovinnosť riaditeľa školy iniciatívne informovať o začatí správneho konania o prijatí mal. dieťaťa na\nzákladné vzdelanie a iniciatívne vyžadovať od druhého rodiča stanovisko. Ide podľa žalovaného iba\no právnu možnosť, ktorú do vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nevyužil. Žalovaný zároveň\npovažoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na plynutie času a blížiaci sa termín\nzačatia školského roku 2019/2020, v ktorom by mal. K. C., keďže v mesiaci apríl 2019 dovŕšil vek 6\nrokov, mal začať s povinnou školskou dochádzkou, v prípade vyhovenia odvolaniu žalobcu by došlo\nk takému stavu, že by školská dochádzka u mal. K. C. bola odložená. Ohrozenie jeho záujmov vidí\nžalovaný v tom, že doposiaľ k platnému zápisu mal. K. C. v tejto otázke neprišlo a nemožno tak vylúčiť\nvznik hraničnej situácie, za ktorej by si mal. K. C. od 01. septembra 2019 povinnú školskú dochádzku\ntak, ako to zákon ukladá, plniť nemohol.\nII. Priebeh správneho súdneho konania:\n2. Správnou žalobou zo dňa 13.09.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) dňa 20.09.2019, sa žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia mu veci na nové\nkonanie.\n3. Žalobca v správnej žalobe a tiež v písomnom vyjadrení z 05.12.2022 doručenom krajskému súdu\nuvádza, že žalovaný nekonal v súlade s ustanoveniami § 3, 4 a 14 Správneho poriadku, boli porušené\njeho ústavné práva, keďže bol v správnom konaní ako účastník opomenutý, nebol upovedomený o\nzačatí konania, nebolo mu umožnené vyjadriť sa k predmetu veci a správnym orgánom nebol spoľahlivo\nzistený skutkový stav veci. Žalobca poukazuje na to, že podľa ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“)\no podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností rozhodujú obaja rodičia\ndieťaťa spoločne, pričom za takúto podstatnú vec treba považovať aj výchovu a vzdelávanie dieťaťa v\nzákladnej škole, keďže je táto v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 školského zákona subsumovateľná pod\nprípravu na budúce povolanie, ktorú spomenuté ustanovenie § 35 zákona o rodine kvalifikuje v rámci\nvýkonu rodičovských práv a povinností ako podstatnú vec. Žalobca poukazujúc na judikatúru /(Rc) 5Cz\n119/67, R 17/1968/ argumentuje, že prijatie dieťaťa bez zistenia názoru druhého rodiča ešte predtým,\nako riaditeľ školy rozhodne o prijatí je v rozpore s ustálenou judikačnou praxou, keďže z tejto vyplýva, že\nriaditeľ školy má vždy vo veci prijatia dieťaťa do školy získať od druhého rodiča vyjadrenie vopred ešte\npred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ je totiž vo veci zápisu dieťaťa do školy medzi rodičmi nezhoda, má\nriaditeľ povinnosť zapísanie dieťaťa odmietnuť a rodičia sa musia vo veci zápisu dieťaťa do školy buď\ndohodnúť alebo sa obrátiť na príslušný súd podľa ust. § 35 zákona o rodine. V nadväznosti na uvedené\nžalobca dôvodí, že v jeho prípade matka dieťaťa podala žiadosť o prijatie ich dieťaťa do prvého ročníka\nzákladnej školy 15. apríla 2019, avšak bez toho, aby ho o tom vopred informovala. Prostredníctvom\nmailovej komunikácie 9. mája 2019 mu mala oznámiť, že je ich dieťaťa zapísané a malo by mu byť\ndoručené prvostupňové rozhodnutie.\n4. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe datovanom ku dňu 06.04.2023 žalovaný reagoval na\nobsah, resp. dôvody správnej žaloby v tom zmysle, že uznal žalobcom uplatnený nárok a súhlasil s\nnávrhom žalobcu. Aj napriek tomuto stanovisku formuloval argumentáciu, v ktorej poukázal na to, že\ntak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný konali v dobrej viere, v záujme maloletého\ndieťaťa a tiež v záujme realizácie povinnosti plnenia povinnej školskej dochádzky, v zmysle ktorej je\nsamotný rodič s odkazom na ustanovenie § 20 ods. 2 školského zákona povinný prihlásiť dieťa na\nplnenie povinnej školskej dochádzky. Podľa neho vydanie prvostupňového rozhodnutia a jeho potvrdenie\n\nžalovaným bolo s ohľadom na blížiaci sa začiatok školského roka v kontexte povinnosti plnenia povinnej\nškolskej dochádzky nevyhnutné. Žalovaný dôvodil, že s ohľadom na pasívny prístup žalobcu ako otca\nmaloletého dieťaťa, nebola zrejmá a ani inak rozpoznateľná nezhoda rodičov vo výbere školy a pri\nvydávaní prvostupňového rozhodnutia tak bol súhlas oboch rodičov dôvodne predpokladaný. Podľa\nnázoru žalovaného, ak si žalobca uplatňuje výkon rodičovských práv, nič mu nebránilo aktívne sa\nzaujímať o prípravu maloletého dieťaťa na budúce povolanie, a to v dostatočnom časovom predstihu\nv období pred dosiahnutím šiesteho roku veku maloletého, od ktorého je zápis do školy povinný.\nŽalovaný v nadväznosti na to formuluje tvrdenie, že žalobca v čase pred konaním zápisu maloletého\ndieťaťa na povinnú školskú dochádzku nikdy vo vzťahu k matke neinicioval komunikáciu o výbere\nškoly, požiadavkách na školu a rovnako ani včas neinicioval súdne konanie o nahradenie rozhodnutia\no výbere školy podľa ust. § 35 zákona o rodine. Žalovaný doplnil, že podľa ustálenej judikatúry v\nprípade nezhody rodičov vo veci prijatia dieťaťa do školy, sa rodičia musia v dostatočnom časovom\npredstihu buď dohodnúť alebo sa obrátiť na súd podľa ust. § 35 zákona o rodine, avšak s takým časovým\npredstihom, aby v čase prijímania dieťaťa do školy bolo k dispozícii súdne rozhodnutie nahradzujúce\nsúhlas rodiča, ktorý prejavil nesúhlas s výberom školy. Žalovaný argumentuje, že žalobca doposiaľ ani\nneobjasnil objektívne dôvody, pre ktoré nie je spokojný s aktuálnym výberom školy a takisto neoznačil\ninú školu, vhodnú podľa jeho názoru a výberu. Žalovaný má za to, že zmena školy v aktuálnom štádiu\nbude pre maloleté dieťa rušivá. Žalovaný argumentáciu uzatvoril a uviedol, že rozhodoval v súlade s\nlegitímnou aplikáciou správnej úvahy, čo je zrejme aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom\nje poukázané na to, že podľa zákona o rodine východiskovým a prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní\no všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú, prípravu na budúce povolanie nevynímajúc,\nje najlepší záujem tohto dieťaťa. V nadväznosti na to vyjadruje názor, že ak by sa v posudzovanom\nprípade v príslušnom období, keď bolo rozhodované o prijatí maloletého dieťaťa žalobcu, začalo súdne\nkonanie o nahradenie súhlasu rodiča s výberom školy, nebolo by s veľkou pravdepodobnosťou toto\nkonanie skončené ani do začiatku školského roka a maloleté dieťa by v dôsledku toho nemohla nastúpiť\nna plnenie povinnej školskej dochádzky. Tieto okolnosti žiada žalovaný zohľadniť ako dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pre ktoré by napriek vyhoveniu správnej žalobe nemala byť žiadnej zo strán priznaná\nnáhrada trov konania.\n5. Žalobca správnemu súdu predložil 08.06.2023 ďalšie vyjadrenie, v ktorom zotrval na dôvodoch\npodanej správnej žaloby a formuloval v ňom protiargumenty k stanovisku žalovaného. Žalobca namietal,\nže žalovaný informácie o pasivite žalobcu ako rodiča maloletého dieťaťa nezistil objektívnym spôsobom,\nkeďže sa obmedzil iba na prevzatie vyjadrení matky dieťaťa prezentované v stanovisku k odvolaniu\nžalobcu podanému voči prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu tak žalovaný konal v rozpore so\nzásadou rovnocenného prístupu k účastníkom správneho konania, keďže svojvoľne prebral subjektívne\ntvrdenia matky ako vlastné skutkové zistenia, jednostranne sa k nim priklonil a nimi odôvodnil napadnuté\nrozhodnutie. Žalobca argumentuje, že s matkou dieťaťa sa v otázke výberu školy snažil komunikovať,\ntáto však mala jeho správy ignorovať a bez akejkoľvek konzultácie s ním sama podala prihlášku na zápis\nich dieťaťa do školy s maďarským vyučovacím jazykom, a to i napriek vedomosti, že žalobca tento jazyk\nneovláda. Podľa žalobcu tým mala matka sledovať záujem vytvoriť medzi žalobcom a dieťaťom okrem\ncitovej aj jazykovú bariéru, čo sa žalobca snaží podporiť poukazom na skutočnosť, že matka mala v\ndotknutom čase iniciovať súdne konanie o zákaze styku žalobcu s ich maloletými deťmi. Žalobca je toho\nnázoru, že už zo samotného obsahu prihlášky, ktorá obsahovala iba podpis matky a v ktorej absentoval\npodpis žalobcu ako druhého rodiča, mala riaditeľka školy (konajúca za prvostupňový orgán verejnej\nsprávy) a tiež žalovaný identifikovať existenciu nezhody rodičov v otázke výberu školy maloletého\ndieťaťa. Žalobca má za to, že keďže sa dozvedel o výbere školy fakticky až po vydaní prvostupňového\nrozhodnutia z emailovej komunikácie matky, celkom logicky nemal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas\ns výberom dotknutej školy skôr. Žalobca odmieta argumentáciu žalovaného, že prvostupňový orgán\nverejnej správy a žalovaný konali v záujme maloletého dieťaťa a prvostupňové rozhodnutie bolo\nvydané z obavy pred znemožnením plnenia povinnej školskej dochádzky, resp. pre krátkosť času s\nohľadom na blížiaci sa začiatok školského roka. Podľa žalobcu školský zákon nevylučuje, aby bolo o\nprijatí žiaka na základnú školu rozhodnuté v inom období ako od 1. apríla do 30. apríla príslušného\nroka, ktorý predchádza začiatku školského roka. Podľa žalobcu túto obhajobu žalovaného vyvracia\nrozhodnutie samotného žalovaného vydané vo veci jeho druhého dieťaťa, kde žalovaný obdobné\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil 23.08.2021, teda tesne pred začiatkom\nškolského roka a následne bolo toto druhé dieťa žalobcu prijaté rozhodnutím špecifikovanej školy z\n02.09.2021 (s nástupom odo dňa 01.09.2021). Žalobca tak zdôrazňuje, že ustanovenie § 35 zákona\no rodine si vyžadovalo nutnú zhodu žalobcu (ako otca) a matky maloletého dieťaťa, pričom riešenie\n\nnezhody v otázke výberu základnej školy prislúchalo výlučne súdu, v žiadnom prípade škole, resp.\njej riaditeľovi alebo žalovanému. Úvahy žalovaného o vhodnosti školy, ktoré prezentoval vo svojom\nstanovisku považuje žalobca za irelevantné, pretože presahujú zákonom stanovenú právomoc, ktorá\npatrí výlučne súdu, ktorý navyše disponuje prostriedkami, napr. v podobe neodkladných opatrení, ktorými\nmôže zabezpečiť včasnú ochranu záujmov maloletého dieťaťa, navyše s možnosťou rozhodovať o týchto\notázkach aj bez návrhu.\n6. Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.\n7. Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023\nje v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku, na konanie a rozhodnutie o nej\npríslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť. Ku\ndňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy (okrem iných z\nKrajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna\n2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.\n8. Vzhľadom na existenciu ust. § 493e Správneho súdneho poriadku, procesný postup správneho súdu\nv tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami Správneho súdneho poriadku v jeho znení účinnom do\n30. júna 2023.\n9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po preskúmaní správnou\nžalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v právnych medziach vznesených žalobných námietok\n(ust. § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), po oboznámení sa s obsahom jeho administratívneho\nspisu mapujúceho priebeh konania o prijatí maloletého dieťaťa žalobcu na základnú školu a po\nzohľadnení aplikovanej, resp. relevantnej právnej úpravy, dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby\na preto potrebe zrušenia ňou napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n10. Vzhľadom k faktu, že žalobca ani žalovaný vo svojich podaniach nežiadali vo veci nariadiť\npojednávanie, správny súd túto situáciu vyhodnotil ako takú, kedy ani jeden z účastníkov konania na\nnariadení pojednávania netrval. Keďže súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na\nnariadenie pojednávania v zmysle ust. § 107 ods.1 Správneho súdneho poriadku, správny súd vo veci\nrozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa ust. § 137 ods. 4 Správneho súdneho\nporiadku bolo preto v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Správneho\nsúdu v Košiciach, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 30.01.2024 o 13.00 hod. v jeho\npojednávacej miestnosti P1. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3,\nveta druhá Správneho súdneho poriadku, správny súd vyhlásil rozsudok dňa 30.01.2024 vyvesením\njeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.\n11. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, pričom podľa § 3 ods. 2, vety prvej\nSprávneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi\nkonania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť,\naby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť\nsvoje návrhy.\n12. Podľa ust. § 3 ods. 5, vety prvej Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musia\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n13. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania.\n14. Podľa ust. § 4 ods. 2, vety prvej Správneho poriadku, všetci účastníci majú v konaní rovnaké\nprocesné práva a povinnosti.\n\n15. Podľa ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých\nznámych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to\nustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.\n16. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n17. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n18. Podľa ust. § 5 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve, riaditeľ základnej školy vykonáva\nštátnu správu v prvom stupni a (okrem iného) rozhoduje o prijatí žiaka do školy.\n19. Podľa ust. § 6 ods. 5, vety prvej zákona o štátnej správe v školstve, obec ako školský úrad vykonáva\nštátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy,\nktorej je príslušná obec zriaďovateľom.\n20. Podľa ust. § 20 ods. 1 školského zákona, povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v\nstredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto\nzákona, ak tento zákon neustanovuje inak.\n21. Podľa ust. § 20 ods. 2 školského zákona, je zákonný zástupca dieťaťa povinný prihlásiť dieťa na\nplnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (zápis). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla,\nktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.\n22. Podľa ust. § 27 ods. 2 školského zákona, sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: a) materská škola, b)\nzákladná škola, c) gymnázium, d) stredná odborná škola, e) stredná športová škola, f) konzervatórium,\ng) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, h) základná umelecká škola,\ni) jazyková škola.\n23. Podľa ust. § 27 ods. 3 školského zákona, vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až g)\nsa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1\npísm. a).\n24. Podľa ust. § 60 ods. 1, vety prvej školského zákona, na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré\nsplnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na\nzáklade zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa\nvýberu zákonného zástupcu\n25. Podľa ust. § 60 ods. 2, vety prvej školského zákona, o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie\nrozhodne riaditeľ školy do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné\nvzdelávanie začať.\n26. Podľa ust. § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich\ns výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o\nspráve majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého\nz rodičov súd.\n27. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n28. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne\noznačený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá,\nmení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a\nprávnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.\n29. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež\nprvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy predstavujú v zmysle hore citovaných\nust. § 5 ods. 3 písm. a) a § 6 ods. 5, vety prvej zákona o štátnej správe v školstve rozhodnutia prijaté\nv konaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku.\n30. Takisto je celkom zrejmé, vychádzajúc z hore citovaných ust. § 27 ods. 2 a 3 školského zákona, že\nvzdelávanie maloletého dieťaťa na základnej škole sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ktorú\nust. § 35 zákona o rodine kvalifikuje ako podstatnú vec, u ktorej z hľadiska výkonu rodičovských práv\na povinností je potrebná zhoda rodičov ako zákonných zástupcov maloletého dieťaťa, teda obojstranný\nsúhlas oboch rodičov v predmetnej otázke (s výnimkou prípadov, kde u rodiča došlo k pozbaveniu,\nobmedzeniu, resp. k pozastaveniu výkonu rodičovských práv, čo ale nie je prípad žalobcu).\n31. Ako to vyplýva zo znenia citovaného ust. § 20 ods. 2 školský zákon predpokladá dohodu a súlad\nrodičov pri výchove spoločného dieťaťa, preto expressis verbis nevyžaduje v prihláške na vzdelávanie\nmaloletého dieťaťa v základnej škole podpis oboch rodičov. V zmysle uvedeného môže teda škola takúto\nprihlášku (žiadosť) s podpisom len jedného rodiča prijať. Keďže však vzdelávanie dieťaťa na základnej\nškole predstavuje v zmysle § 35 zákona o rodine podstatnú vec je potrebné zistiť aj názor druhého\nrodiča ako zákonného zástupcu oprávneného k výkonu rodičovských práv a povinností, či tento súhlasí\ns rozhodnutím o výbere základnej školy, ktorý uskutočnil rodič, ktorý podal prihlášku, pretože tak ako\nto predpokladá ust. § 35 zákona o rodine, prípadný nesúhlas druhého rodiča napĺňa podmienky pre\nnahradenie dohody rodičov autoritatívnym rozhodnutím súdu.\n32. Citované ust. § 3 ods. 5, vety prvej Správneho poriadku a tiež ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku\nzakotvujúce zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy kladú na orgán verejnej správy požiadavku úplného\na presného zistenia skutočného stavu. V kontexte rozhodovania o prijatí maloletého dieťaťa na základnú\nškolskú dochádzku je to zistenie zhody názoru oboch rodičov maloletého dieťaťa v podstatnej otázke\nvýberu základnej školy.\n33. Ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku zakotvujúce zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov konania\nvychádza z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym\nobjektom činnosti orgánov verejnej správy. Premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje\nv tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania. Správny\nporiadok ukladá orgánom verejnej správy vytvárať pre takúto spoluúčasť optimálne podmienky. V\nnadväznosti na prezentovanú zásadu ukladá ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku orgánu verejnej správy\npovinnosť upovedomiť o začatí konania všetkých známych účastníkov konania.\n34. Správny súd má za to, že v zmysle ustanovení Správneho poriadku citovaných v predchádzajúcich\nbodoch 32. a 33. odôvodnenia tohto rozsudku a tiež v intenciách ust. § 35 zákona o rodine bolo\npovinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy ešte pred vydaním samotného prvostupňového\nrozhodnutia hneď po prijatí prihlášky matky o zápis dieťa, oznámiť začatie konania o prijatí maloletého\ndieťaťa na vzdelávanie na základnej škole žalobcovi ako druhému rodičovi, teda ho takýmto spôsobom\ninformovať o výbere základnej školy, ktorý uskutočnila matka ich spoločného dieťaťa a súčasne\nžalobcu vyzvať k predloženiu jeho stanoviska, či už súhlasu alebo nesúhlasu s uskutočneným výberom\nzákladnej školy. Zistenie uvedenej relevantnej informácie by určilo ďalší postup vo veci, avšak bez jej\nzistenia prvostupňový orgán verejnej správy nemohol pristúpiť k vydaniu prvostupňového rozhodnutia.\nUvedeným postupom, keď prvostupňový orgán verejnej správy prvostupňové rozhodnutie vydal i napriek\ntomu, že nezisťoval stanovisko žalobcu a neumožnil mu vyjadriť sa k otázke výberu základnej školy\nspoločného maloletého dieťaťa porušil jednak jeho procesná práva a v konečnom dôsledku zasiahol\nneprípustným spôsobom aj do jeho rodičovských práv.\n35. Vzhľadom k prezentovaným skutočnostiam, z dôvodu pochybenia žalovaného pri zisťovaní\nskutkového stavu (§ 191 ods. 1, písm. e) Správneho súdneho poriadku) a tiež pre odňatie možnosti\n\nžalobcovi ako účastníkovi riadne konať pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1, písm. g) Správneho\nsúdneho poriadku), správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, v ktorom žalovaný riadiac sa právnym názorom správneho súdu, opätovne rozhodne.\n36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku\nv spojení s ust. § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal proti\nžalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady\nrozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Argumenty žalovaného,\nprostredníctvom ktorých sa domáhal rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania pre žiadneho z jeho\núčastníkov, správny súd neprijal, pretože za osobitnú okolnosť, ktorá by takúto možnosť opodstatňovala,\nnemožno považovať nezákonný postup orgánu verejnej správy, bez ohľadu na to, či týmto postupom\nsledoval dobrý úmysel, keďže prvostupňový orgán verejnej správy mal poznať a aplikovať v dotknutom\nrozhodovaní taký postup, ktorým by neprekročil v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku definované\nzákonné mantinely vymedzené príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a tiež ustanovením\nzákona o rodine.\n37. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (ust.\n§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa\njeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal (ust. § 443 ods. 2 v spojení s ust. § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57\nuviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,\n2 Správneho súdneho poriadku). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť\nsamostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa\nuž skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f)\nnesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}