Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-10Sa/2/2020 7020200049 25. 07. 2024 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200049.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, B. právne zastúpený: FiguraLegal s.r.o., IČO: 52 824 918, ul. Žriedlová 3, Košice proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, ul. Kuzmányho 8, Košice v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 25.09.2015 číslo: ORPZ-KE-ODI-692/2015-P a opatrenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 05.01.2016 číslo: KRPZ-KE-KDI-140/2015 – P označeného ako: Preskúmanie právoplatného rozhodnutia – upovedomenie takto: rozhodol: 1. Ruší opatrenie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KE-KDI-140/2015-P zo dňa 05.01.2016 označené ako Preskúmanie právoplatného rozhodnutia - upovedomenie a vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. 2. Žalobu v časti preskúmania rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky zo dňa 25.09.2015 č. ORPZ-KEODI1-692/2015-P odmieta. 3. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru, KDI č. KRPZKE-KDI-140/2015-P zo dňa 05.01.2016. 4. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania o preskúmanie rozhodnutia ORPZ ODI, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky zo dňa 25.09.2015 č. ORPZ-KE-ODI1-692/2015-P. 5. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania o kasačnej sťažnosti. odôvodnenie: I. Priebeh doterajšieho súdneho konania 1. O všeobecnej správnej žalobe žalobcu podanej na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.02.2016, ktorou sa žalobca domáha na preskúmanie zákonnosti správneho aktu – opatrenia žalovaného zo dňa 05.01.2016 číslo: KRPZ-KE-KDI-140/2015 – P označeného ako: Preskúmanie právoplatného rozhodnutia – upovedomenie ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 25.09.2015 číslo : ORPZKE-ODI-692/2015-P rozhodol Krajský súd v Košiciach (po pojednávaní konanom dňa 19.04.2017, ktoré bolo odročené na neurčito) uznesením zo dňa 27. apríla 2017 sp. zn. 7S/17/2016 tak, že žalobu podľa
§ 7 v spojení s ustanovením § 98 ods. 1 písm. g/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") pre jej neprípustnosť odmietol, nakoľko neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, pretože žaloba smeruje proti oznámeniu - upovedomeniu orgánu štátnej správy vydanému v správnom konaní, ktoré preskúmavaniu v správnom súdnictve nepodlieha. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol v tom čase Najvyšší súd SR ako kasačný súd tak, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. V bode 22 odôvodnenia svojho rozsudku Najvyšší súd SR vytkol Krajskému súdu v Košiciach nesprávny právny záver o neprípustnosti súdneho prieskumu napadnutého opatrenia, pretože list žalovaného z 05.01.2016 označený ako „Preskúmanie právoplatného rozhodnutia - upovedomenie" je podľa obsahu správnym aktom orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (v konaní o priestupku), ktorým sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľa a možno ho preto označiť za opatrenie, ktoré je spôsobilým súdneho prieskumu. Zároveň v bode 23 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že: „Uvedený záver kasačného súdu je v súlade s ustálenou judikatúrou, pričom kým podľa predchádzajúcej právne úpravy (Občianskeho súdneho poriadku) bolo možné subsumovať neformálne oznámenia týkajúce sa posúdenia včasnosti odvolania pod rozhodnutia, podľa S.s.p. možno tieto neformálne správne akty (neoznačené formálne ako rozhodnutia) podradiť pod opatrenia orgánu verejnej správy. Bez ohľadu na označenie však ide o správne akty spôsobilé súdneho prieskumu, keďže otázka posúdenia zachovania lehoty na podanie odvolania je v administratívnom konaní otázkou zásadnou, ktorá má vplyv na ďalší procesný postup orgánu verejnej správy, a preto musí byť súdny prieskum takéhoto opatrenia, ako prostriedok ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka konania, zachovaný.“ V bode 24 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že: „Tento záver možno jednoznačne vyvodiť aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.03.2014, sp. zn. 4Sžf/1/2014, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2015 a z ktorého vyplýva, že: „Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve." 4. Kasačný súd vytkol krajskému súdu ďalšie pochybenie spočívajúce v tom, že aj napriek konštatovaniu krajského súdu v uznesení, že žalobou bolo napadnuté nielen opatrenie, ale aj napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie sa krajský súd napadnutým rozhodnutím resp. jeho prípustnosťou či neprípustnosťou v odôvodnení vôbec nezaoberal a žalobu ako celok odmietol (bod 25 odôvodnenia rozsudku). 5. V bode 26 odôvodnenia rozsudku sa kasačný súd vyjadril aj ku kasačnej námietke žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia uznesenia krajského súdu v otázke stanovenia relevantného okamihu doručenia na posúdenie včasnosti podania odvolania a počítania lehôt, a túto kasačnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Kasačný súd poukázal na to, že krajský súd síce uzavrel, že vzhľadom na plnomocenstvo založené v spise sa napadnuté rozhodnutie považuje za doručené dňom jeho doručenia právnemu zástupcovi, avšak svoj záver neodôvodnil dostatočne, nakoľko nie je možné vyvodiť ani na základe čoho dospel krajský súd k záveru, že nakoľko ide o rozhodnutie vo veci samej, nejde o rozhodnutie, ktorým bolo uložené účastníkovi konania vykonať niečo osobne. Taktiež podľa kasačného súdu nie je zrejmé, prečo považuje napadnuté rozhodnutie za doručené dňom doručenia jeho právnemu zástupcovi. 6. Krajskému súdu vytkol, že sa náležite nezaoberal otázkami, ktoré nastali v súvislosti s doručovaním napadnutého rozhodnutia a to, či bol označený zástupca sťažovateľa (JUDr. Marián Baťala) zástupca s plnomocenstvom na celé konanie v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku; ak bolo plnomocenstvo časovo obmedzené, či bolo potrebné doručovať napadnuté rozhodnutie o priestupku aj osobne sťažovateľovi; či v prípade, ak orgánu verejnej správy táto povinnosť nevyplývala, či bolo pochybením, ak sa doručovalo aj osobne sťažovateľovi; ako aj či sa v danom prípade uplatňuje tzv. prezumpcia zachovania lehoty zakotvená v § 27 ods. 4 Správneho poriadku (bod 27 odôvodnenia rozsudku).
7. Kasačný súd záverom v bode 28 odôvodnenia rozsudku poukázal aj na osobitý charakter konania o priestupku, ktoré spadá pod oblasť správneho trestania. Citácia: „Správne trestanie, resp. posudzovanie zodpovednosti za správny delikt v oblasti verejnej správy je oblasťou, ktorá sa približuje výkonu trestného súdnictva, a to najmä v súvislosti s uplatňovaním zásad trestného konania a dodržiavaním záruk spravodlivého procesu najmä voči tomu, kto je obvinený, a preto má posudzovanie správnej žaloby vo veciach správneho trestania oproti všeobecným ustanoveniam správnej žaloby svoje špecifiká, vyplývajúce nielen z ustanovení § 194 a nasl. S.s.p. Nová právna úprava v Správnom súdnom poriadku tak dáva správnemu súdu bez ohľadu na rozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného stavu veci, otázkami zániku zodpovednosti za správny delikt, ale aj otázkami druhu a výšky sankcie z toho hľadiska, či nevybočila z rozsahu správnej úvahy danej orgánu verejnej správy znením zákona. Aj keď správny súdny poriadok bližšie nekonkretizuje, ktoré zásady trestného konania sú vo veciach správneho trestania aplikovateľné, práve úvahy o aplikácii týchto zásad by mali tvoriť podstatu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí o zodpovednosti za správne delikty a o uložených sankciách. Vzhľadom na to, že predmetom konania pred krajským súdom je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kasačný súd vyzdvihuje vyššie uvedené špecifiká, a to aj v súvislosti s argumentom sťažovateľa o možnej analógii s Trestným poriadkom, na ktorú by mal krajský súd v ďalšom konaní reagovať.“ 8. Keďže je predmetom konania správna žaloba vo veciach správneho trestania v tejto súvislosti poukázal Najvyšší správny súd SR na tieto špecifiká správneho trestania v súvislosti s argumentáciou žalobcu o možnej analógii s Trestným poriadkom s ktorou by sa mal súd v ďalšom konaní zaoberať. 9. Kasačný súd záverom zaviazal krajský súd v Košiciach, aby v ďalšom konaní vo veci v zmysle právnych názorov kasačného súdu opätovne rozhodol, s tým, aby pred rozhodnutím respektíve v rozhodnutí zodpovedal kasačným súdom a účastníkmi nastolené otázky. 10. V zmysle ustanovenia § 496 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 11. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. II. Priebeh administratívneho konania 12. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu číslo: ORPZ-KE-ODI1-692/2015-P zo dňa 25.09.2015 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/, § 66. ods. 6 s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň bolo žalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písmeno a) zákona o priestupkoch pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. 13. Predmetné rozhodnutie bolo doručované vtedajšiemu právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. Mariánovi Baťalovi dňa 22.10.2015, s opakovaným doručovaním 23.10.2015, s tým, že zásielka pre adresáta bola na pošte uložená dňa 23.10.2015 a zásielku osobne prevzal dňa 02.11.2015. Zároveň bolo rozhodnutie doručované aj žalobcovi, a to 22.10.2015, s opakovaným doručovaním dňa 23.10.2015, dňom uloženia zásielky 23.10.2015 a osobným prevzatím dňa 09.11.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie osobne dňa 23.11.2015. Prvostupňový orgán listom označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku - upovedomenie" zo dňa 21.12.2015 žalobcu upovedomil, že jeho oneskorené odvolanie bolo so spisovým materiálom postúpené podľa § 60 Správneho poriadku žalovanému na preskúmanie, či neodôvodňuje obnovu konania alebo
preskúmanie v mimo odvolacom konaní. Upovedomenie bolo sťažovateľovi osobne doručené 29.12.2015. Žalobca dňa 30.12.2015 oznámil prvostupňovému orgánu, že dňa 27.10.2015 došlo k ukončeniu zastupovania JUDr. Mariánom Baťalom, ktorý mal túto skutočnosť oznámiť (pričom žalobca nemal vedomosť o tom, že túto skutočnosť neoznámil), a odvolanie podal sám, bez zastúpenia v lehote plynúcej od doručenia rozhodnutia jemu osobne. V administratívnom spise sa nachádza splnomocnenie z 25.09.2015, ktorým sťažovateľ splnomocnil označeného zástupcu JUDr. Mariána Baťalu „k zastupovaniu pred orgánmi štátnej správy v konaní o dopravnom priestupku č. ORPZKE-ODI1-692/215-P", s tým, že plnomocenstvo bolo časovo obmedzené do 31.12.2016. Žalovaný následne napadnutým opatrením žalobcu upovedomil, že preskúmal jeho oneskorené odvolanie proti právoplatnému napadnutému (prvostupňovému) rozhodnutiu a zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku prostredníctvom pošty dňa 26.10.2015, a teda rozhodujúcim dňom doručenia napadnutého rozhodnutia je deň doručenia právnemu zástupcovi účastníka. Žalovaný zdôraznil, že v čase doručovania napadnutého rozhodnutia disponoval plnomocenstvom na zastupovanie, ktorého platnosť skončila 31.12.2015. Žalovaný zároveň dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa neodôvodňuje obnovu konania podľa § 62 alebo zmenu a zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku a týmto považuje podnet za vybavený. III. Správna žaloba 14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 25.09.2015 sp. zn.. ORPZ-KEODI1-692/2015-P, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku ako aj zrušenia správneho aktu žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 05.01.2016 – označeného ako Preskúmanie právoplatného rozhodnutia – upovedomenie pod sp. zn.: KRPZ-KE-KDI-140/2015-P a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca tvrdí, že rozhodnutiami žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa boli porušené práva žalobcu žalobné dôvody § 250j ods.2 písmeno a),b),c) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. 15. Vo vzťahu k zrušeniu správneho aktu žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 05.01.2016 – označeného ako Preskúmanie právoplatného rozhodnutia – upovedomenie pod sp. zn.: KRPZ-KE-KDI-140/2015-P namieta: nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď žalovaný posúdil odvolanie podané žalobcom ako oneskorené z dôvodu, že rozhodujúcim dňom pre počítanie lehôt je deň doručenia právnemu zástupcovi žalobcu s poukazom na ustanovenie § 25 ods.5 Správneho poriadku. Žalobca tvrdí, že JUDr. Baťala bol zástupcom len pre určitý úsek konania a nie pre celé konanie a § 25 ods.5 Správneho poriadku sa vzťahuje na zástupcu pre celé konanie a zároveň, ak by to aj tak nebolo, tak podľa § 25 ods.5 Správneho poriadku posledná veta, ak má účastník v konaní niečo vykonať, tak sa musí rozhodnutie doručiť aj účastníkovi. Zároveň namieta nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov – žalovaný v upovedomení neuviedol, prečo sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odvolaní ako aj vytýkanými nedostatkami postupu a rozhodnutia správneho orgánu. 16. Vo vzťahu k zrušeniu rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 25.09.2015 sp. zn.. ORPZ-KE-ODI1-692/2015-P namieta porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy – konkrétne namieta porušenie ustanovenia § 32 ods.1 Správneho poriadku (povinnosť riadne a úplne zistiť skutkový stav veci), § 36 Správneho poriadku (ustanovenie znalca), § 46 Správneho poriadku (rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu). V tejto námietke porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy poukazuje na to, že najprv bolo dňa 25.09.2015 vydané rozhodnutie o priestupku a až následne dňa 18.12.2015 bol žalobca informovaný o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, nakoľko bol dodatočne vykonaný výsluch svedkyne D., čo považoval správny orgán za podklad pre rozhodnutie. V tejto námietke namieta aj to, že u vodiča A. nebola vykonaná dychová skúška . Poukazuje na rozpory v listinách v administratívnom spise – v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 12.06.2015 – kde je uvedené, že A. dňa 06.03.2015 privolal políciu a v zápisnici o obhliadke miesta nehody je uvedené, že dňa 15.06.2015 nahlásil Petruš dopravnú nehodu
a z potvrdenia OO PZ KE Staré mesto vyplýva, že dňa 06.03.2015 urobil ústne oznámenie o poškodení vozidla IV. Vyjadrenie žalovaného 17. V prvom vyjadrení zo dňa 01.04.2016 žalovaný poukázal na to, že vo veci bol žalobcom dňa 15.02.2016 podaný návrh na obnovu konania. Dňa 22.06.2016 bolo rozhodnuté o nepovolení obnovy konania a bol podaný návrh na rozhodnutie mimo odvolacieho konania, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, a preto navrhol prerušenie konania. 18. V druhom vyjadrení zo dňa 23.11.2016 žalovaný k námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku nemalo byť doručené právnemu zástupcovi lebo je ustanovený len na určitý úsek konania žalovaný poukázal na to, že dňa 25.09.2016 sa dostavil žalobca s JUDr. Baťalom na prejednanie veci na prvostupňový správny orgán a do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že si žiada doručiť rozhodnutie, preto prvostupňový správny orgán zaslal rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku aj zástupcovi aj žalobcovi, nakoľko splnomocnenie zo dňa 25.09.2015 sa vzťahovalo na zastupovanie pred orgánmi štátnej správy v konaní o priestupku a bolo platné do 31.12.2015, preto mal prvostupňový správny orgán povinnosť doručiť rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku iba zástupcovi podľa § 25 ods.5 zákona o správnom konaní, ak má niečo konať aj účastníkovi, avšak právne účinky nastanú len vtedy, keď je riadne doručená zástupcovi. Žalovaný sa vyjadril aj k počítaniu lehôt na základe doručovania kde uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval pri doručovaní podľa § 24 ods.1 a 2 Správneho poriadku a žalovaný po postúpení odvolania k nemu posúdil predmetné odvolanie ako oneskorene podané, nakoľko odvolanie doručil žalobca osobne na prvostupňový správny orgán dňa 23.11.2015, teda po zákonom stanovenej lehote, a preto opravný prostriedok žalobcu odmietol ako oneskorene podaný. Taktiež žalovaný zaujal stanovisko k znaleckému posudku predloženému žalobcom, v ktorom uviedol, že nakoľko znalec nemal k dispozícii kompletný spisový materiál nemohol sa vyjadriť ku všetkým zisteniam nachádzajúcim sa v spisovom materiál a zároveň tým, že žalobca mu položil len jednu otázku nedal mu možnosť vyjadriť sa detailnejšie na vyvrátenie tvrdení prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a dôkazné prostriedky nazhromaždené v spisovom materiály boli dostatočné pre vydanie meritórneho rozhodnutia. 19. Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 19.04.2017. Na tomto pojednávaní zotrval žalobca na podanej žalobe a na všetkých žalobných námietkach. Zástupca žalovaného na pojednávaní k argumentácii žalobcu ohľadom analógie poukázal na to, že pre nich bol rozhodujúci Správny poriadok a oni postupovali nie podľa Trestného poriadku, ale podľa Zákona o správnom konaní a právoplatnosť rozhodnutia bola vyznačená v súlade s jeho jednotlivými ustanoveniami, keď lehotu počítali podľa toho, ako bolo rozhodnutie doručené zástupcovi žalobcu, a to na základe plnomocenstva pre celé konanie. Nevedeli o tom, že plnomocenstvo malo byť nejakým spôsobom ukončené a vychádzali z toho, že plnomocenstvo trvá a je platné. V. Konanie pred správnym súdom. 20. Žaloba bola podaná na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.02.2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov, ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol s účinnosťou od 01.07.016 nahradený zákonom číslo 162/2015 z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý v § 491 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ďalej upravené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Súd preto vychádzajúc z ustanovenia § 469 SSP pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR, na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 18.07.2024 a následne vyhlásil rozsudok na pojednávaní konanom dňa 25.07.2024. 22. Na pojednávaní dňa 18.07.2024 súd, nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2016 navrhol prerušenie konania z dôvodu, že žalobca podal dňa 15.02.2016 návrh na obnovu konania,
o ktorom ku dňu podania tohto vyjadrenia nebolo rozhodnuté, zisťoval stav konania o návrhu žalobcu na obnovu konania, ako aj podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a o podnete žalobcu na vykonanie prokurátorského dozoru. 23. Pretože sa listiny o výsledku týchto konania nenachádzali v súdnom spise, súd pojednávanie odročil na deň 24.07.2024 a zároveň uložil žalovanému povinnosť predložiť listiny preukazujúce ukončenie konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Zároveň si súd vyžiadal z Okresnej prokuratúry II informáciu o ukončení prokurátorského dozoru. 24. Dňa 19.07.2024 bola z Okresnej prokuratúry II do spisu doručená fotokópia listiny – Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy zo dňa 03.05.2016, z obsahu ktorého je zrejmé, že žalobcovi bolo Krajskou prokuratúrou Košice oznámené, že v postupe a rozhodnutí správnych orgánov nevzhliadla prokuratúra žiadne pochybenie, a preto bol podnet žalobcu odložený ako nedôvodný. 25. Dňa 23.07.2024 boli súdu doručené fotokópie listín z ktorých je zrejmé, že o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania zo dňa 15.02.2016 bolo rozhodnuté rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu číslo: KRPZ.KE.KDI2-22/2016-P zo dňa 22.03.2016 tak, že návrh bol zamietnutý a obnova nebola povolená, proti tomuto podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo vnútra SR, prezídium Policajného zboru, odbor dopravnej polície zo dňa 26.05.2016 číslo: PPZ-ODP1-487-001/2016 tak, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu číslo: KRPZ-KE-KDI2-22/2016P zo dňa 22.03.2016 zrušilo ako nezákonné z dôvodu, že o ňom rozhodoval nepríslušný správny orgán. O návrhu na obnovu konania tak bolo opätovne rozhodnuté rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.07.2016 číslo: ORPZ – KE-ODI1-692/2015-P tak, že návrh bol zamietnutý a obnova nebola povolená, proti tomuto podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát Košice číslo: KRPZ-KE-KDI2-108/2016-P zo dňa 25.10.2016 tak, že odvolanie zamietlo. Pokiaľ ide o podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 15.02.2016 týmto sa zaoberal v odôvodnení rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu číslo: KRPZ-KE-KDI2-22/2016-P zo dňa 22.03.2016, ktoré bolo zrušené ako nezákonné a podnetom žalobcu sa následne zaoberalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach v odôvodnení rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.07.2016 číslo: ORPZ – KE-ODI1-692/2015-P. 26. Vychádzajúc z týchto skutočností mal súd za to, že nakoľko konania o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania ako aj preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania boli ukončené, nebol dôvod na prerušenie konania a vzhľadom k tomu, že o nich bolo rozhodnuté ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Asan/7/2018 zo dňa 19.11.2019 súd už o tomto návrhu žalovaného procesne nerozhodoval. 27. Pred pojednávaním dňa 24.07.2024 doručil právny zástupca žalobcu súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na bod 28 rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Asan/7/2018 zo dňa 19.11.2019 v ktorom Najvyšší súd SR poukazuje na špecifiká správneho trestania a aplikáciu zásad trestného práva na oblasť správneho trestania. Má za to, že správne orgány tieto špecifiká nerešpektovali a porušili práva žalobcu, čím pochybili pri svojom postupe a rozhodovaní. Taktiež poukázal na to, že správne orgány porušili právo žalobcu deklarované v Európskom dohovore, a to právo na primeraný čas na prípravu svojej obhajoby, čo je základným účelom práva na obhajobu. Zotrval na tom, že správne orgány nedostatočne vo veci zistili skutkový stav veci. Poukázal na právo žalobcu byť účastný vypočúvania svedkov, ktorých nenavrhol s možnosťou klásť im otázky, čo súvisí so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Má za to, že správny orgán ignoroval správny procesný postup, keď uprel žalobcovi tieto jeho práva. Žalobcovi nebolo umožnené ani vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom pre rozhodnutie, na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda ide o takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Má za to, že správny orgán nepostupoval správne, keď odvolanie žalobcu posúdil ako odvolanie, ktoré nebolo bolo podané včas, pretože v tomto prípade bolo potrebné postupovať v zmysle analógie práva použiť ustanovenie § 187 ods.1 Trestného poriadku, podľa ktorého ak sa uznesenie oznamuje, tak obvinenému ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré
bolo vykonané najneskoršie. Záverom právny zástupca žalobcu uviedol, že správny orgán nepostupoval zákonne a správne, pričom pri svojom postupe a rozhodnutí porušil vyššie uvedené práva žalobcu. 28. Na ďalšom pojednávaní dňa 25.07.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na správnej žalobe a všetkých žalobných námietkach a taktiež aj na obsahu vyjadrenia zo dňa 24.07.2024. Žalobca súdu ozrejmil, že pokiaľ ide o zástupcu JUDr. Baťalu, s týmto sa stretol pred budovou polície, keď išiel na prejednanie veci a tam mu vysvetlil, o čo sa jedná a oslovil ho so zastupovaním, pričom plnomocenstvo bolo následne spísané dodatočne a predložené na políciu. Zástupca žalovaného zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. VI. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písmeno b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok na účely tohto zákona rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, 31. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písmeno c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok na účely tohto zákona opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 32. Podľa ustanovenia § 98 písmeno c) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. 33. Podľa ustanovenia § 51 zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. Podľa § 17 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. 35. Podľa § 25 ods.5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 36. Podľa § 27 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. 37. Podľa § 27 ods.4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. 38. Podľa 187 ods.1 posledná veta zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
VII. Právny názor správneho súdu 39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 40. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a má za to, že bolo namieste sčasti vyhovieť žalobe žalobcu a to čo do zrušenia rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KE-KDI-140/2015-P zo dňa 05.01.2016 označené ako Preskúmanie právoplatného rozhodnutia - upovedomenie podľa ustanovenia § 191 ods.1 písmeno c) SSP – pre nesprávne právne posúdenie, keď žalovaný posúdil odvolanie podané žalobcom ako oneskorené z dôvodu, že rozhodujúcim dňom pre počítanie lehôt je deň doručenia právnemu zástupcovi žalobcu s poukazom na ustanovenie § 25 ods.5 Správneho poriadku. Čo do žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.07.2016 číslo: ORPZ – KE-ODI1-692/2015-P bolo namieste žalobu odmietnuť podľa ustanovenia § 98 písmeno c) SSP. 41. Súd sa najprv zaoberal časťou žaloby, v ktorej sa žalobca domáha zrušenia správneho aktu žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZKE-KDI-140/2015-P zo dňa 05.01.2016 označeného ako Preskúmanie právoplatného rozhodnutia upovedomenie. Predmetný správny akt žalovaného je podľa svojho charakteru po právnej stránke opatrením, tak ako to uviedol v bode 23 odôvodnenia svojho rozsudku sp. zn: 1Asan/7/2018 zo dňa 19.11.2019 Najvyšší správny súd SR a je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 42. Súd prisvedčil námietke žalobcu o tom, že žalovaný nesprávne právne posúdil plynutie lehoty na podanie odvolania. Pri posudzovaní tejto námietky sa správny súd v prvom rade zaoberal charakterom rozhodnutia o priestupku tak ako to uviedol kasačný súd vo svojom rozsudku a následne sa zaoberal charakterom plnomocenstva udeleného JUDr. Baťalovi, a to v tom smere ako to uviedol Najvyšší správny súd SR v bode 27 odôvodnenia rozsudku. 43. Rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.07.2016 číslo: ORPZ – KE-ODI1-692/2015-P, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku je podľa svojej povahy vychádzajúc z výrokovej časti rozhodnutie, kde sa mu ukladá povinnosť zaplatiť pokutu a zdržať sa vedenia motorových vozidiel rozhodnutím, ktorým sa žalobcovi ukladá niečo vykonať. Pod vykonaním sa v zmysle právnej teórie rozumie niečo dať, plniť, zdržať sa niečoho a podobne a samotné konanie respektíve vykonanie niečoho môže byť omisívne alebo komisívne. 44. V konaní nebolo sporné to, že žalobca mal v administratívnom konaní o priestupku zástupcu JUDr. Baťalu. V zmysle ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch na konanie o priestupkoch sa použijú ustanovenia o správnom konaní, ak nie je v tomto alebo v inom zákone uvedené inak a teda pokiaľ ide o zastupovanie na konanie o priestupkoch je potrebné použiť právnu úpravu zastupovania upravenú v zákone o správnom konaní.
45. Právna úprava zákona o správnom konaní pozná zastúpenie účastníka administratívneho konania prostredníctvom advokáta alebo iného zástupcu (§ 17 ods.1 zákona o správnom konaní). V administratívnom spise je založené za zápisnicou o ústnom pojednávaní z 25.09.2015 plnomocenstvo pre JUDr. Baťalu. Žalobca na pojednávaní dňa 25.07.2024 na otázku súdu ohľadom jeho zástupcu uviedol, že JUDr. Baťalu oslovil pred budovou polície v deň, keď išiel na ústne prejednanie priestupku a plnomocenstvo bolo doložené na políciu dodatočne. Neuviedol súdu, že by ho JUDr. Baťala zastupoval ako advokát. Vychádzajúc z toho si súd ustálil, že JUDr. Baťala bol zástupcom žalobcu nie ako advokát ale ako bežný zástupca. 46. V zmysle právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR súd následne posudzoval charakter plnomocenstva a otázkami týkajúcimi sa doručovania . 47. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 25.09.2015 založeného v administratívnom spise vyplýva, že plnomocenstvo udelil žalobca JUDr. Baťalovi na celé administratívne konanie o priestupku, teda nebolo udelené na vykonanie len niektorých určitých úkonov, avšak predmetné plnomocenstvo bolo časovo obmedzené na dobu do 31.12.2015. 48. Otázku doručovania Rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.07.2016 číslo: ORPZ – KE-ODI1-692/2015-P, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona o správnom konaní. V tomto prípade, keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi ukladá niečo vykonať tak ako to súd uviedol vyššie v bode 43 odôvodnenia tohto rozsudku, bolo pri doručovaní potrebné postupovať podľa § 25 ods.5 Správneho poriadku a doručovať rozhodnutie o priestupku aj žalobcovi, a to aj napriek tomu, že mal zástupcu s plnomocenstvom časovo obmedzeným do 31.12.2015. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán doručoval rozhodnutie o priestupku vtedajšiemu právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. Mariánovi Baťalovi dňa 22.10.2015, s opakovaným doručovaním 23.10.2015, s tým, že zásielka pre adresáta bola na pošte uložená dňa 23.10.2015 a zásielku osobne prevzal dňa 02.11.2015. Zároveň bolo rozhodnutie doručované aj žalobcovi, a to 22.10.2015, s opakovaným doručovaním dňa 23.10.2015, dňom uloženia zásielky 23.10.2015 a osobným prevzatím dňa 09.11.2015. Správne teda prvostupňový správny orgán doručoval rozhodnutia aj žalobcovi, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým mu bolo uložené niečo vykonať, a teda možno konštatovať, že postup správneho orgánu pri doručovaní tohto rozhodnutia bol súladný s ustanovením § 25 ods.5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní posledná veta, aj keď žalovaný tvrdil vo vyjadrení, že žalobcovi bolo doručované z dôvodu, že pri ústnom prejednaní veci požiadal o doručenie rozhodnutia. 49. Súd má však za to, že aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán správne doručoval rozhodnutie o priestupku aj žalobcovi nesprávne právne posúdili plynutie lehoty na podanie odvolania a následne teda aj to, či odvolanie bolo podané včas. 50. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho správnej žalobe a aj na pojednávaní dňa 19.04.2017 o tom, že nakoľko správny poriadok, ktorý sa použije v otázke zastupovania aj doručovania na konanie o priestupku neobsahuje právnu úpravu počítania lehoty v prípade, ak sa rozhodnutie doručuje aj účastníkovi administratívneho konania a jeho zástupcovi. Vzhľadom k tejto skutočnosti bolo povinnosťou správnych orgánov právne posúdiť otázku plynutia lehoty na podanie odvolania ako aj to, či odvolanie bolo alebo nebolo podané včas podľa ustanovenia § 187 ods.1 a vzhľadom na absenciu právnej úpravy plynutia lehoty pri doručovaní aj účastníkovi administratívneho konania aj jeho zástupcovi v zmysle analógie legis bolo potrebné použiť ustanovenia § 187 ods.1 prvá veta Trestného poriadku a počítať lehotu na podanie odvolania od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Prostredníctvom analógie legis sa vlastne dotvára právo v prípade, ak zákonodarca opomenul upraviť riešenie konkrétnej právnej situácie alebo právna úprava, ktorá sa na tú ktorú konkrétnu vec aplikuje takéto riešenie vôbec neobsahuje. Na tomto mieste súd zároveň poukazuje na to, že už viackrát bola najvyššími súdnymi autoritami judikovaná povinnosť správnych orgánov postupovať v prípade administratívneho trestania analogicky v zmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby boli obvinenému subjektu zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu. 51. V tomto prípade ako je to zrejmé z administratívneho spisu, zástupca žalobcu prevzal rozhodnutie o priestupku dňa 02.11.2015, žalobca prevzal rozhodnutie o priestupku dňa 09.11.2015, neskorším
doručením bolo teda doručenie žalobcovi, a preto v zmysle ustanovenia § 187 ods.1 Trestného poriadku bolo potrebné posudzovať včasnosť podania odvolania od tohto dňa s použitím ustanovenia § 27 ods.2 zákona o správnom konaní – do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti, ktorá určuje začiatok plynutia lehoty a teda prvým dňom na podanie lehoty bol deň 10.11.2015 a posledný deň 15 dňovej lehoty na podanie odvolania uplynul dňa 24.11.2015. Z podacej pečiatky na odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku je zrejmé, že odvolanie podal osobne (čo ani nebolo v konaní sporné), a to dňa 23.11.2015 na správnom orgáne prvého stupňa. 52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno uzavrieť, že odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku bolo podané oprávnenou osobou a bolo podané včas v zákonom stanovenej lehote, čo však nesprávne právne posúdil tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný, a preto bolo namieste podľa ustanovenia § 191 ods.1 písmeno c) Správneho súdneho poriadku zrušiť. 53. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozhodnutí a to v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 Správneho súdneho poriadku opätovne posúdiť podané odvolanie žalobcu zo dňa 16.11.2015 proti rozhodnutiu o priestupku v zmysle vyššie uvedeného, riadne sa vysporiadať so všetkými jeho odvolacími námietkami, zvoliť správny procesný postup pri rozhodnutí o odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby zodpovedalo zákonným požiadavkám na rozhodnutie v zmysle zodpovedajúcej právnej úpravy. 54. Súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku v zmysle ktorého, ak sa nebude žalovaný riadiť právnym názorom správneho súdu a súd vo veci opätovne zruší jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu súd uložiť v zrušujúcom rozsudku pokutu. 55. Pokiaľ ide o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.07.2016 číslo: ORPZ – KE-ODI1-692/2015P o uznaní žalobcu za vinného z priestupku, súd bol žalobu čo do preskúmania tohto rozhodnutia o priestupku povinný odmietnuť podľa § 98 ods. ako predčasne podanú. Predmetom súdneho prieskumu sú totižto len také rozhodnutia, u ktorých účastník administratívneho konania pred právoplatnosťou vyčerpal riadne opravné prostriedky (§ 7 písmeno a) Správneho súdneho poriadku) a vzhľadom na to, že po zrušení opatrenia žalovaného týmto rozsudkom sa vec dostala do štádia podaného odvolania, nie je splnená táto podmienka a v tejto časti je žaloba predčasne podaná. Na tomto mieste súd ešte uvádza, že aj keď právna úprava hovorí o odmietnutí žaloby vo forme uznesenia, súd s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od podania žaloby postupoval v zmysle zásady hospodárnosti konania rozhodol o celom predmete správnej žaloby rozsudkom. 56. Podľa § 167 ods.1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 57. Nakoľko mal žalobca v plnom rozsahu úspech v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo KRPZ-KE-KDI-140/2015-P správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov tejto časti konania, a to v zmysle ustanovenia § 167 ods.1 SSP 58. V časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.07.2016 číslo: ORPZ – KE-ODI1-692/2015-P však žalovaný úspech nemal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. V tejto časti konania bol úspešný žalovaný, nakoľko však z administratívneho spisu je zrejmé, že mu žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 59. Podľa ustanovenia § 467 ods.3 SSP súd rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu trov kasačného konania, a to tak, že mu ich náhradu priznal v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 167 ods.1 SSP, nakoľko z obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Asan/7/2018 zo dňa 19.11.2019 je zrejmé, že žalobca bol v plnej miere úspešný so svojou kasačnou sťažnosťou, a to tak do časti žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, keď Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu SR o odmietnutí žaloby pre nesprávne právne posúdenie ako aj čo do časti žaloby o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o priestupku, keď vytkol Krajskému súdu v Košiciach to, že sa vôbec touto vecou nezaoberal. 60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods.2 SSP). Poučenie: Proti všetkým výrokom tohto rozsudku – I., II., III., IV. a V. možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť. a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).