Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/78/2019 7019200778 18. 01. 2024 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2024:7019200778.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31 332 251, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Domkárska 4, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52164683 proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019 takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou zo dňa 07.10.2019 (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) dňa 08.10.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, č. 1394500419/4072-12233/Mar zo dňa 01.04.2019 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) /ďalej aj „vodný zákon“/ vo výške 1300 eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo porušením povinnosti ustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) a f) vodného zákona pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami tým, že: - žalobca „skladoval motorovú naftu a benzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3, ktorá nebola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie týchto znečisťujúcich látok“ - „potrubné dvojplášťové rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty a benzínu nemali vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok“. 2. V správnej žalobe žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.07.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo výške uloženej pokuty. Žiadal tiež priznať správnej žalobe odkladný účinok a tiež žiadal priznať trovy konania.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 3. Začatie administratívneho konania bolo žalobcovi oznámené prostredníctvom oznámenia Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 26.02.2019. Týmto bolo žalobcovi oznámené, že voči nemu začína správne konanie o uložení pokuty za porušenie § 39 ods. 2 písm. e), písm. f) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) /ďalej aj „vodný zákon“/, ktorým sa dopustil správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona. 4. Začatiu administratívneho konania predchádzalo vykonanie kontroly dodržiavania ustanovení vodného zákona pri prevádzkovaní Čerpacej stanice JURKI Košice, Južná trieda č. 66, Košice (ďalej aj „ČS JURKI Košice“), ktorá bola zameraná na zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami za kontrolované obdobie od 01.01.2017 do 13.07.2018. Z kontroly bol vyhotovený protokol o výsledku kontroly č. 5664-28620/52/2018/Mar zo dňa 24.08.2018 (ďalej aj „protokol o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018“). 5. K prerokovaniu protokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018 došlo dňa 22.11.2018, o čom bola vyhotovená zápisnica o prerokovaní protokolu č. 5664-40152/52/2018/Mar. Týmto bola kontrola skončená. 6. V oznámení o začatí administratívneho konania Inšpektorátu životného prostredia Košice uviedol, že „Podkladom pre rozhodnutie budú zistenia uvedené v stati „V. Zistené nedostatky“ v bodoch 1 a 2 Protokolu o výsledku kontroly č. 5664-28620/52/2018/Mar zo dňa 24.08.2018“. 7. K oznámeniu o začatí administratívneho konania sa žalobca vyjadril svojim vyjadrením zo dňa 06.03.2019, v ktorom okrem iného uviedol, že vyhodnotil, že je potrebné zdokonaliť kontrolné mechanizmy v prevádzke ČS JURKI Košice. Uvedené žalobca zabezpečí pomocou indikačného systému Site Sentinel. Zároveň žalobca uviedol, že začiatok inštalácie Site Sentinel prebehlo v mesiaci január 2019 a ukončené bude k 15.03.2019. 8. Inšpektorát životného prostredia Košice ako správny orgán prvého stupňa dňa 01.04.2019 vydal rozhodnutie č. 13 945 004 19/4072-12233/Mar (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019“), ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.300 eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo porušením povinností ustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) a f) vodného zákona pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami. 9. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 správny orgán prvého stupňa uviedol, že príslušné porušenia boli na základe vykonanej kontroly zistené na prevádzke ČS JURKI Košice. Vo vzťahu k ustáleniu skutkového stavu veci Inšpektorátu životného prostredia Košice vychádzal zo skutočností zachytených v protokole o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018. K uvedenému, v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019, Inšpektorát životného prostredia Košice uviedol, že „nezistil nové skutočnosti, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili skutkový stav uvedený v prerokovanom protokole o výsledku kontroly.“ 10. Z hľadiska výšky uloženej pokuty sa v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 uvádza, že vo veci došlo k porušeniu základnej povinnosti ustanovenej zákonom, pričom sa prihliadlo na dobu trvania protiprávneho stavu ako aj na to, že účastník bezodkladne pristúpil k riešeniu prijatých opatrení. 11. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 podal žalobca odvolanie zo dňa 23.04.2019 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 23.04.2019“). O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.07.2019. 12. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal relevantným dokladom, že v každej komore je zabudovaný plavákový ovládač, ktorý sa uzatvorí, keď výška hladiny dosiahne 90
% z objemu. Za dostatočné na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný nepovažoval dokument vo forme prospektu automatického ventila, ktorý bol vyhotovený v nemeckom jazyku (ďalej aj „prospekt ventila“). K uvedenému záveru viedlo žalovaného to, že prospekt ventila neobsahoval označenie typu zariadenia a nepopisoval jeho realizáciu na predmetnej nádrži. Za dostatočný dôkaz taktiež nepovažoval rozhodnutie č. 08 R 197/ Ex 86.0108-2 zo dňa 10.08.1992 vydané Fyzikálně Technickým Zkušebním Ústavem, Ostava-Radavice, ktoré obsahuje technický popis a schválenie plavákového ovládača Typ - E 218.2 (ďalej aj „rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2“). 13. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej žalovaný uviedol že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že na každom potrubí je zabudovaný kontrolný systém napustený inertným plynom. Doklady o kontrolnej skúške vykonanej spoločnosťou BENA-SERVIS s.r.o. nemožno považovať za takýto dôkaz. Táto spoločnosť vykonala iba integrálnu skúšku, pri ktorej došlo k natlakovaniu komory nádrže a príruby na potrubí dusíkom, pričom sa jedná o jednorazový úkon. 14. K technológii Site Sentinel Nano, o ktorej tvrdil žalobca, že zabezpečil jej montáž, žalovaný uviedol, že dokumenty predložené žalobcom nepreukazujú jej skutočné osadenie, pričom sám uvádza, že k tomuto malo dôjsť k 15.03.2019, a teda až po ukončení kontroly. 15. Žalovaný tiež uviedol, že kolaudačné rozhodnutie č. ŠVS, VVaK-2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004, ktoré povoľuje žalobcovi užívanie vodných stavieb bolo vydané iba pre vodné stavby označené v tomto rozhodnutí. Z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného toto kolaudačné rozhodnutie nepreukazuje tvrdenia žalobcu o vybudovaní a prevádzkovaní účinného kontrolného systému na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok. 16. Dokumenty predložené žalobcom majú podľa názoru žalovaného, iba všeobecný charakter a jasne nepreukazujú jeho tvrdenia. 17. Vo vzťahu k výške sankcie konštatoval, že táto okrem represie sleduje predovšetkým všeobecnú a individuálnu prevenciu, pričom je určená na spodnej hranici zákonnej sadzby. III. Súdne konanie 18. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce: - rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 a preskúmavané rozhodnutie je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu, - vo vzťahu k žalobnému bodu o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalobca vytýka Inšpektorátu životného prostredia Košice a žalovanému to, že „spochybňujú namontovanie technológie indikačného systému Site Sentinel na zabezpečenie neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia“, - vo vzťahu k žalobnému bodu o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalobca uviedol skutkové tvrdenie, že nádrže ČS JURKI Košice sú vybavené plavákovými ovládačmi proti preplneniu, - na podporu skutkového tvrdenia o vybavení nádrží plavákovými ovládačmi proti preplneniu navrhol žalobca vykonať výsluch svedkov: p. A. B. a C. D., ktorí pracujú pre spoločnosť Bena – Fekete, IČO: 32558945 a majú vykonávať montáž plavákových ovládačov, - vo vzťahu k žalobnému bodu o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalobca uviedol skutkové tvrdenie, že na prevádzke ČS JURKI Košice má „účinný systém kontroly cez hladinomer, ktorý zabezpečoval meranie tlaku cez medzi plášť, v ktorom bol interný plyn“, - vo vzťahu k žalobnému bodu o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalobca uviedol skutkové tvrdenie, že ČS JURKI Košice „bola riadne skolaudovaná a uvedená do prevádzky so schváleným systémom ochrany hladiny a únikov znečisťujúcich látok, ktorý bol v prevádzke ČS JURKI Košice ku dňu vykonania kontroly“, - žalobca namieta, že žalovaný mal nesprávne posudzovať zavinenie žalovaného, ktorý nesprávne vyhodnotil zavinenie žalobcu na úrovni úmyselného konania,
- žalobca navrhol správnemu súdu „posúdiť neúmernosť výšky uloženej pokuty v skôr vydanom rozhodnutí SIŽP Košice, nakoľko z tohto rozhodnutia vychádza aj rozhodnutie žalovaného, a toto nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom v zmysle § 6 ods. 2 SSP“, - na podporu žalobného bodu týkajúceho sa neprimeranej výšky uloženej pokuty žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 a preskúmavaného rozhodnutie nedostatočne odôvodnili výšku uloženej pokuty, pričom toto odôvodnenie bolo iba „strohým opisom zákonného ustanovenia“, - na podporu žalobného bodu týkajúceho sa neprimeranej výšky uloženej pokuty žalobca uviedol, že vykonáva na prevádzke ČS JURKI Košice podnikateľskú činnosť od roku 1993, kde od začiatku dodržiava striktne zákon a všeobecne záväzné predpisy, - na podporu žalobného bodu týkajúceho sa neprimeranej výšky uloženej pokuty žalobca uviedol nasledovné: „Preto žalobca žiadal aj o zníženie pokuty, ktorá sa v konečnom dôsledku finančne odrazí na modernizácii prevádzky a lepšom ohodnotení zamestnancov prevádzky“. 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.01.2020 uviedol nasledovné skutkové tvrdenia a právne argumenty: - žalovaný poukázal na formulovanie petitu žaloby a uviedol, že „(...) žalobca sa dožaduje zníženia uloženej pokuty, pričom porušenie ustanovení vodného zákona priznáva. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný predmetnú časť III. správnej žaloby za chaotickú (...)“, - k skutkovému tvrdeniu o vybavení nádrží plavákovými ovládačmi proti preplneniu žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobca nedokladuje relevantnými dokumentmi, - k skutkovému tvrdeniu o umiestnení systému kontroly meraním tlaku cez medzi plášť interným plynom žalovaný uviedol, že splnenie svojich povinností podľa vodného zákona mal žalobca preukázať počas prebiehajúcej kontroly, pričom výsluch svedkov nie je „dostatočný na ich preukázanie“, - k právnemu argumentu žalobcu týkajúceho sa ustálenia zavinenia na strane žalobcu, žalovaný uviedol, že zodpovednosť za porušenie § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona je objektívnou zodpovednosťou, - k týkajúceho sa výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že výšku uloženej pokuty považuje za zákonnú a spravodlivú. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 20. Žalobca v replike zo dňa 06.02.2020 zotrval na skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch obsahovo totožných so žalobnými bodmi správnej žaloby a dodal, že: - považuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 za nedostatočne zistené. „Na tie nedostatky, ktoré boli uvedené na ich odstránenia, prijal interné opatrenia, a ihneď pristúpil k ich okamžitému odstráneniu. Žalovaný urobil následnú kontrolu a odsúhlasil odstránenie nedostatkov za splnené“, - výška uloženej pokuty je neprimerane vysoká k okolnostiam, za ktorých bola uložená. 21. V duplike zo dňa 18.02.2020 žalovaný neuviedol nové skutkové tvrdenia a právne argumenty nad rámec tých, ktoré boli uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 15.01.2020. 22. Duplika zo dňa 18.02.2020 bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 19.04.2023. 23. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/78/2019 – 72 zo dňa 28.02.2020 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2020. 24. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, a predmetná vec je vedená pod sp.zn. KE-7S/78/2019. 25. Správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok /ďalej aj „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 vyhlásil vo veci rozsudok. 26. Na pojednávanie konané dňa 18.01.2024 sa dostavila poverená zástupkyňa žalovaného, pričom táto zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch prvýkrát prednesených žalovaným vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe zo dňa 15.01.2020. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 24.12.2023, pričom žiadal o prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. IV. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 27. Podľa § 39 ods. 2 písm. e) vodného zákona Ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: e) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy. 28. Podľa § 39 ods. 2 písm. f) vodného zákona Ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: f) ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru znečisťujúcej látky a spôsobu zaobchádzania s ňou. 29. Podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami. 30. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona Pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. V. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 31. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo a súvisiacim administratívnym spisom ako i so súdnym spisom a vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 32. Žalovaný vytýkal žalobcovi, že správna žaloba namieta výšku uloženej pokuty a nie samotné naplnenie administratívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt, za ktorý mu bola príslušná pokuta uložená. Vo svetle takto vzneseného právneho argumentu bolo v prvom rade potrebné ustáliť predmet konania pred správnym súdom. 33. Správny súd uvádza, že každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP). Žalobca vytýka žalovanému to, že sa dôvodmi pre zníženie výšky pokuty dostatočne nezaoberal a zároveň to, že samotná výška pokuty nie je v rozhodnutí žalovaného dostatočne odôvodnená. Formuláciu petitu je teda potrebné posudzovať v nadväznosti na tieto žalobné body tak, že správna žaloba vytýka rozhodnutiu žalovaného, že toto je, v časti týkajúcej sa stanovania výšky pokuty, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písm. d) SSP).
34. Záver podľa predchádzajúceho odseku rozsudku nemožno stotožniť s tým, že žalobca nebrojil aj proti založeniu svojej sankčnej zodpovednosti ako takej. Obsah správnej žaloby zahŕňa žalobné body vzťahujúce sa k vzniku zodpovednosti za správny delikt na strane žalobcu. Z tohto dôvodu sa správny súd nestotožnil s právnym argumentom žalovaného, že žalobca správnou žalobou nenamieta vznik svojej administratívnej zodpovednosti vo veci. Správny súd preskúmal napádané rozhodnutie taktiež vo svetle žalobných bodov smerujúcim proti predpokladom vzniku administratívnej zodpovednosti žalobcu. 35. V žalobných bodoch vzťahujúcich sa k neprimeranosti výšky uloženej pokuty správny súd nerozpoznal procesne účinný návrh na vykonanie sankčnej moderácie správnym súdom (§ 198 ods. 1 SSP). Takýto právny záver správny súd zaujal na základe ich obsahového vymedzenia, keďže tieto žalobné body brojili voči nesprávnosti postupu žalovaného a neboli prednesené ako dôvody pre rozhodnutie správneho súdu o znížení uloženej sankcie (o čom svedčí aj použitie minulého času v ich jazykovom vyjadrení v správnej žalobe). Zároveň bol správny súd pri tomto posúdení vedený formuláciou petitu správnej žaloby, podľa ktorého sa žalobca výslovne dožaduje, aby sám žalovaný opätovne rozhodol o uložení pokuty po tom, čo mu bude vec správnym súdom vrátená. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné podotknúť, že pristúpiť k sankčnej moderácii je možné len vtedy, ak žalobca na takýto postup predloží jasný a zrozumiteľný procesný návrh. Iba návrh spĺňajúci takéto požiadavky možno považovať za procesne určitý právny úkon, ktorým dochádza k rozšíreniu predmetu konania pred správnym súdom o rozhodovanie o sankčnej moderácii. Správny súd k predloženiu takéhoto návrhu nevyzýva. Žalobca v replike zo dňa 06.02.2020, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 10.02.2023 uviedol: „Vzhľadom na vyššie uvedené v mene nášho Klienta navrhujeme, aby súd zopakoval, resp. doplnil dokazovanie o nami uvádzané skutočnosti a dôkazy a na základe zistených skutočností upustil od uloženia sankcie“ Napádané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.08.2019. Preto na takýto eventuálny moderačný návrh správny súd neprihliadol ako na uplatnený včas a to vzhľadom na ustanovenie § 183 SSP. Platí, že správny súd nemôže bez návrhu o sankčnej moderácii sám rozhodnúť, inak by to predstavovalo prekročenie jeho právomoci delimitovanej z hľadiska zákonom zverených kompetencií pre účely správneho trestania (§ 198 ods. 4 SSP). 36. K žalobnému bodu o nedostatočnom zistení skutkového stavu správny súd uvádza, že rozhodujúcim listinným dôkazom, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 a preskúmavané rozhodnutie, bol protokol o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018. Protokol o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018 obsahuje také skutkové zistenia, ktoré boli v administratívnom konaní vytýkané ako porušenia zákona o vodách žalobcom. Žalobca nevzniesol v konaní pred správnym súdom námietky, ktoré by smerovali k spochybneniu zákonnosti protokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že vykonanie protokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018, ako listinného dôkazu v administratívnom konaní, bolo dostatočné na prenesenie dôkazného bremena na žalobcu. Na základe uvedeného bolo na žalobcovi, aby následne vyvrátil príslušné skutkové zistenia v rámci svojej procesnej aktivity v administratívnom konaní. 37. Žalobca skladoval motorovú naftu a benzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3 na prevádzke ČS JURKI Košice. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že táto nádrž, v rozpore s tým, čo vyplýva z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018, bola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok. Toto zariadenie malo mať povahu plavákového ovládača umiestneného v predmetnej nádrži. Na preukázanie tohto svojho skutkového tvrdenia žalobca predložil do administratívneho konania prospekt ventilu a rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2. V tomto smere správny súd uvádza, že dôkazy sa posudzujú na základe ich hodnovernosti a relevancie k preukazovanej skutočnosti. Prospekt ventilu nie je dostatočným dôkazom na preukázanie toho, že sa v nádrží na prevádzke ČS JURKI Košice takýto plavákový ovládač skutočne nachádzal. Z prospektu ventilu takéto konkrétne umiestnenie plavákového ovládača nevyplýva. Hodnovernosť tohto dôkazu bola znížená skutočnosťou, že informácie v ňom uvedené, neboli preložené do slovenského jazyka, čím bolo ich overenie orgánom verejnej správy sťažené (na listine sa taktiež nachádzali poznámky vpísané rukou). Rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2 nemalo zrejmú relevantnú súvislosť k príslušnej skutkovej otázke. Rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2 sa týka určitého typu plavákového ovládača. Toto rozhodnutie teda nemožno považovať za listinu preukazujúcu umiestnenie určitého konkrétneho plavákového ovládača v príslušnej nádrži na prevádzke ČS JURKI Košice. Dôkazná sila oboch týchto listinných dôkazov bola oslabená aj tým, že žalobca nezdôvodnil ako tieto odlišné listinné
dôkazy spolu súvisia a teda, či sa skutočne tieto vzťahujú ku jednému konkrétnemu zariadeniu, ktoré malo signalizovať najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok v predmetnej nádrži. Správny súd prisvedčil žalovanému, že takéto listinné dôkazy nie sú spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenia o absencii zariadenia signalizujúceho najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok v nádrži objemu 100 m3 na prevádzke ČS JURKI Košice. Posúdenie týchto námietok, vyjadrené v rozhodnutí žalovaného, teda nepresahovalo rámec voľnej úvahy orgánu verejnej správy prípustnej na posúdenie skutkových okolností pre účely správneho trestania. 38. K žalobnému bodu týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia č. ŠVS, VVaK-2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004 správny súd uvádza, že toto kolaudačné rozhodnutie sa nezaoberá technickými parametrami ČS JURKI Košice, ktoré by spadali do rozsahu nedostatkov vytýkaných žalobcovi. Toto rozhodnutie nehovorí o umiestnení zariadenia proti preplneniu a ani o vybudovaní účinného kontrolného systému na včasné zistenie únikov znečisťujúcich látok na prevádzke ČS JURKI Košice. Na základe uvedeného kolaudačné rozhodnutie č. ŠVS VVaK-2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004 nepredstavuje listinný dôkaz vyvracajúci skutkové zistenia, o ktorých zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno. Na základe týchto východísk má správny súd za to, že žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal dostatočným a presvedčivým spôsobom. 39. Žalobný bod o umiestnení systému kontroly meraním tlaku cez medzi plášť interným plynom na prevádzke ČS JURKI Košice v čase kontroly dodržiavania ustanovení vodného zákona je nutné hodnotiť ako skutkové tvrdenie, ktoré žalobca nepreukázal. K žalobnému bodu o montáži systému Site Sentinel, táto montáž nastala až po zistení vytýkaných nedostatkov, ktoré tvoria skutkovú stránku správneho deliktu. Uvedené je nesporné a na túto skutočnosť poukázal taktiež žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. 40. K návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcom označených svedkov správny súd uvádza, že dôkazná informácia, ktorej získanie malo byť dosiahnuté vypočutím príslušných svedkov, sa vzťahuje na otázku vzniku administratívnej zodpovednosti žalobcu. Žalobca takýto návrh na doplnenie dokazovania v administratívnom konaní nepredložil. Uvedenú procesnú pasivitu nie je možné odstraňovať v konaní pred správnym súdom. Zákonnosť pri posudzovaní skutkového stavu žalovaným nie je narušená tým, že žalobca nezobral do svojej právnej úvahy také skutkové informácie, ktoré mohli (hypoteticky) poskytnúť svedkovia, ktorých vypočutie v administratívnom konaní žalobca nenavrhol. Z týchto dôvodov správny súd tento návrh na doplnenie dokazovania nevykonal a to aj vzhľadom na to, že správny súd nie je skutkovým súdom. 41. Z dôvodov uvedených vyššie mal správny súd za to, že žalobný bod o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným nie je dôvodný. 42. K žalobnému bodu o nesprávnom ustálení zavinenia žalobcu správny súd uvádza, že žalobca vychádza z nesprávneho predpokladu o tom, že skutková podstata príslušného správneho deliktu obsahuje taktiež subjektívnu stránku vo forme zavinenia. Nie je tomu tak, pričom k naplneniu administratívnej zodpovednosti v tomto prípade dochádza na základe objektívnych okolností, a to v príčinnej súvislosti s porušením príslušných ustanovení vodného zákona. Z tohto dôvodu nemal žalovaný povinnosť preukazovať zavinenie na strane žalobcu za účelom, aby voči nemu vyvodil príslušnú administratívnu zodpovednosť za správny delikt. K preukazovaniu zavinenia žalobcu zo strany žalovaného vo veci ani nedošlo. 43. K žalobnému bodu o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej sankcie správny súd uvádza, že § 76 ods. 1 vodného zákona explicitne pomenúva tie okolnosti, na ktoré je povinný orgán verejnej správy prihliadať pri ukladaní pokuty podľa § 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 75 ods. 5 vodného zákona. Preskúmavané rozhodnutie v tejto súvislosti konštatuje, že „uloženie sankčného postihu pre účastníka konania JURKI-HAYTON s.r.o. Bratislava je vecne a právne opodstatnené“. Z tohto dôvodu posudzoval správny súd preskúmavané rozhodnutie v nadväznosti na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019. 44. Z hľadiska okolností, za ktorých sa povinnosti porušili, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 uvádza, že pri ukladaní pokuty sa prihliadlo na charakter prevádzky žalobcu, ktorá je čerpacou stanicou pohonných hmôt. Z hľadiska kritéria škodlivých následkov, rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 uvádza, že pri ukladaní pokuty sa prihliadlo na to, že bolo zistené porušenie základnej povinnosti stanovenej vodným zákonom zo strany žalobcu. Vo vzťahu k tomu, či sa žalobca pričinil o odstránenie, alebo zmiernenie škodlivých následkov, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 uvádza, že pri ukladaní pokuty sa prihliadlo k tomu, že žalobca pristúpil k riešeniu prijatých opatrení na kontrolou zistených nedostatkov. Preskúmavané rozhodnutie vo vzťahu ku kritériám pre stanovenie výšky pokuty uvádza, že pokuta uložená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 spĺňa atribúty všeobecnej a individuálnej prevencie, pričom ju považuje za primeranú a zákonnú. 45. Napriek tomu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 sa pomerne stručným spôsobom vysporiadalo s kritériami pre stanovenie výšky pokuty platí, že vymedzenie týchto kritérií nebolo vykonané iba prevzatím zákonných ustanovení. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 v tejto časti obsahuje taktiež poukaz na individuálne skutkové okolnosti veci. Zároveň rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 venuje pozornosť všetkým kritériám výslovne uvedeným v § 76 ods. 1 vodného zákona. Z týchto dôvodov správny súd nemal za daný žalobný bod o nedostatočnom odôvodnení výšky sankcie. 46. Vo vzťahu k žalobnému bodu týkajúceho sa vplyvu uloženej sankcie na prevádzku ČS JURKI Košice správny súd uvádza, že z hľadiska funkcií, ktorým sankcie vo všeobecnosti slúžia (represívna funkcia, funkcia individuálnej a generálnej prevencie), nemožno pod tieto zaraďovať zohľadnenie vplyvu sankcie „na modernizáciu prevádzky“, alebo na výšku odmeňovania zamestnancov žalobcu. Uvedené spadá do rozsahu podnikateľskej stratégie žalobcu. Takýto záver platí aj z toho dôvodu, že vo veci ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu. Preto nemožno s úspechom vytýkať žalovanému to, že na túto námietku nedal žalobcovi odpoveď pri posúdení výšky uloženej pokuty. 47. Z uvedených dôvodov správny súd neprisvedčil žalobnému bodu vytýkajúcemu nesprávnu výšku uloženej pokuty žalobcovi. VI. Záver 48. Z dôvodov uvedených v časti V. tohto rozsudku správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. 49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, tak že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, keďže vo veci neboli prítomné výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania žalovanému. 50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.